Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 2, 2018

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10C/39/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617207238
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2018:5617207238.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu U.. L. U., nar. XX.

X. XXXX, trvale bytom X. XXXX/XX, G. U.Š., proti žalovanému U. P., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom H.
X. U. XXXX/XXX, G. U., v spore o zaplatenie 250 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 250 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 %
ročne zo sumy 250 eur od 11. 2. 2015 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobcovi s a p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 16. 11. 2017, sa žalobca domáhal voči
žalovanému zaplatenia 250 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 11. 2. 2015 do

zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovanému dňa 22. 12. 2014 poskytol
pôžičku vo výške 130 eur, ktorú sa zaviazal žalovaný vrátiť do 10. 1. 2015. Následne, na naliehanie
žalovaného, že potrebuje peniaze na cestu do Nemecka za prácou, mu poskytol ďalšiu pôžičku vo výške
120 eur, ktorú sa žalovaný zaviazal vrátiť do 10. 2. 2015. Pôžičky mu žalovaný nevrátil.

2. Súd vydal vo veci dňa 8. 12. 2017 platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný v zákonom určenej
lehote odpor. V podanom odpore žalovaný uviedol, že tvrdenie žalobcu sa nezakladá na pravde,

priložené dokumenty, na základe ktorých bol platobný rozkaz vydaný, sú neplatné a sfalšované. Dňa
22. 12. 2014 žalobcovi podpisoval a notársky overoval splnomocnenie na vymoženie inej pohľadávky
a istiny, ktorej suma predstavovala vyše 1100 eur spolu s príslušenstvom. Dňa 15. 1. 2015 bola
žalobcovi zaplatená suma 120 eur na zaplatenie súdneho poplatku vo vedenej veci, a to až 2 krát,
pričom druhý krát mu bola suma poukázaná na jeho osobný účet. Na základe dávnych negatívnych
sporov so žalobcom vždy podpisuje akýkoľvek dokument cez svoje predtlačené meno, čo v tomto
prípade absentuje. Na priloženom pokladničnom bločku je tiež rozdielny podpis ako je uvedená suma.

Príjmový pokladničný doklad bol vystavený dňa 1. 2. 2005 a v účele je uvedená pôžička do 10. 2.
2015. Tvrdenia žalobcu, že mu poskytol finančnú hotovosť na cestu do Nemecka, sú vymyslené.
Žalobca podviedol súd z dôvodu, že momentálne je voči jeho osobe vedené z jeho strany, ako aj zo
strany jeho rodinných príslušníkov, konanie voči spoločenskému nažívaniu, kde sa dopustil osočovania,
nebezpečného vyhrážania, prenasledovania, obťažovania a poškodzovania osobného majetku, pričom
oznámeniebolopodanédňa7.8.2017naObvodnomoddeleníPZvLiptovskomMikulášiapostúpenéna
Okresný úrad v Liptovskom Mikuláši. Doposiaľ neobdržal žiadnu písomnosť o vyplatení údajnej pôžičky

žalobcom, ani potvrdenia o zaplatení.

3. V súlade so zákonným ustanovením § 167 ods. 3 Civilného sporového poriadku súd neprihliadal na
skutočnosti, uvedené vo vyjadrení žalobcu, doručenom súdu dňa 30. 4. 2018, ani na listinné dôkazy kvyjadreniu pripojené, nakoľko vyjadrenie bolo doručené súdu po uplynutí lehoty 10 dní, určenej súdom v
uznesenízodňa19.3.2018.Žalobcaboloskutočnosti,žesúdnemusínaneskôrpredloženéaoznačené
skutočnosti a dôkazy prihliadať, poučený.

4. Žalobca na pojednávaní na podanej žalobe trval v celom rozsahu.

5. V súlade s ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku súd rozhodol, že vykoná pojednávanie
v neprítomnosti žalovaného. Žalovanému bolo predvolanie na pojednávanie riadne a včas doručené.

Dňa 2. 5. 2018, teda v deň nariadeného pojednávania, bolo súdu doručené ospravedlnenie neúčasti
žalovaného na pojednávaní, ktoré odôvodnil dôvodnou obavou o život a zdravie nielen jeho osoby,
ale aj jeho rodinných príslušníkov, nakoľko žalobca sa mal opakovane dopustiť trestného činu, ktorý je
momentálne v riešení orgánov činných v trestnom konaní, a to falšovania podpisu. Na prebiehajúcom
šetrení sa odmieta zúčastňovať, aby nedošlo k mareniu spravodlivosti, keďže žalobca sa dopustil
úmyselného podvodu súdu. Žalovaný však pojednávanie odročiť nežiadal. Navyše, dôvody, uvedené v

ospravedlnení neúčasti na pojednávaní, nepredstavujú dôležité dôvody pre odročenie pojednávania v
zmysle § 183 Civilného sporového poriadku, nakoľko žalovaný neuviedol a nekonkretizoval, či a akým
spôsobom by sa mohli týkať súdenej veci a súčasne svoje tvrdenia nepreukázal, ani na ne nenavrhol
vykonať žiadne dôkazy. Pokiaľ aj predložil žiadosť, adresovanú Generálnej prokuratúre SR (odhliadnuc
od skutočnosti, že táto neobsahovala skutočnosti týkajúce sa súdenej veci), nepreukázal, že bola reálne

odoslaná.
6. Žalobca pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že žalovaného pozná dlhé roky a už v minulosti mu
požičal peniaze. Žalovaný mu tvrdil, že sa mu črtá práca v Nemecku a dlhy mu pospláca. V prípade
druhej pôžičky mu tvrdil, že sa jedná o pôžičku na taxík, ktorý zváža ľudí na práce do Nemecka.
Nakoniec však zistil, že žalovaný peniaze prehral v herni. Nie je voči nemu vedené žiadne trestné

stíhanie, ani priestupkové konanie v súvislosti so žalovaným. Jediné priestupkové konanie, ktoré bolo
voči nemu vedené, bolo zastavené. Žalovaný prišiel za ním, že potrebuje peniaze do Nemecka. Chcel
však potvrdenie o požičaní, preto dňa 22. 12. 2014 išli podpísať potvrdenie k notárke a on mu priamo aj
peniaze vyplatil. Druhú pôžičku po poskytol tak, že žalovaný mu v noci vyklopkával o 3.00 hod. na dvere,
že potrebuje súrne peniaze na taxík. Žalovaného opakovane vyzýval na vrátenie pôžičiek, a to SMS

správami, telefonicky, písomne. V príjmovom pokladničnom doklade, datovanom na deň 1. 2. 2005, je
chyba v písaní, ktorá vznikla preto, že ho vypisoval rozospatý, keď ho žalovaný v noci vytiahol z postele.
Správne mal byť uvedený rok 2015. Platbu od žalovaného zo dňa 11. 7. 2016 dostal, avšak myslel si, že
sa jedná o platbu v exekúcii. Zo žalovaným predloženého listinného dôkazu však nevyplýva, že by sa
malo jednať o úhradu pôžičky. Žalovaného nikdy nesplnomocňoval na svoje zastupovanie, ani žalovaný

ho nikdy nesplnomocnil na zastupovanie pri vymáhaní nejakej pohľadávky. Tvrdenie, že dňa 22. 12.
2014 bolo notársky overované splnomocnenie, pravdivé nie je.

7. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, súd zistil nasledovný skutkový stav:

8. Žalovaný dňa 22. 12. 2014 v listine, označenej ako „Pôžička“, potvrdil, že dňa 22. 12. 2014 prevzal od
žalobcu sumu 130 eur ako pôžičku a túto sa zaväzuje vrátiť najneskôr do 10. 1. 2015. Podpis žalovaného
na uvedenej listine je overený notárom.

9. S dátumom vystavenia dňa 1. 2. 2005 bol vyhotovený príjmový pokladničný doklad, v ktorom je

uvedené, že žalovaný prijal od žalobcu sumu 120 eur ako pôžičku, do 10. 2. 2015.

10. Dňa 14. 12. 2017 bol žalovaný predvolaný ako svedok na ústne pojednávanie o priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu vo veci obvineného žalobcu.

11. Dňa 11. 7. 2016 vložil žalovaný na účet označený menom žalobcu sumu 140 eur, s popisom
transakcie „Y. poplatky“.

12. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého

druhu.

13. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinnýplatiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

14.Podľa§3 nariadeniavládyč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaObčianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková F. W. N. V. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

15. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanej žalobe žalobcu v celom rozsahu

vyhovel, nakoľko mal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobca sa žalovaného nároku domáhal právnym
dôvodomsplneniazáväzkovžalovanéhozozmlúvopôžičkách,uzavretýchdňa22.12.2014a1.2.2015.
Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu a dlžník sa zaväzuje vrátiť po
uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Zmluva o pôžičke má reálnu povahu, preto na vznik
záväzkovéhovzťahuzozmluvyopôžičkesavyžaduje ajreálneodovzdanievecidlžníkovi.Vznikpôžičky
predpokladá dohodu účastníkov zmluvy o podstatných náležitostiach zmluvy, teda dohodu o záväzku

veriteľa poskytnúť dlžníkovi dočasne druhovo určenú vec a o záväzku dlžníka vrátiť vec rovnakého
druhu. Samotná pôžička však vzniká až reálnym úkonom, a to odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi.
V prípade uplatnenia nároku na vrátenie pôžičky je preto žalobca povinný preukázať uzavretie zmluvy
o pôžičke, poskytnutie pôžičky a nevrátenie pôžičky riadne a včas. Žalobca v spore uniesol dôkazné
bremeno, keďže preukázal, že so žalovaným uzavrel zmluvy o pôžičkách, pôžičky (peňažné prostriedky)

mu poskytol, pričom žalovaný mu poskytnuté pôžičky nevrátil Žalobca preukázal, že so žalovaným
uzatvoril dňa 22. 12. 2014 zmluvu o pôžičke v ústnej forme a súčasne mu v uvedený deň reálne poskytol
pôžičku vo výške 130 eur. Žalovaný uzatvorenie zmluvy o pôžičke a poskytnutie pôžičky potvrdil v
prehlásení zo dňa 22. 12. 2014, označenom ako „Pôžička“. Podpis žalovaného na uvedenej listine
je overený notárom. Pokiaľ žalovaný spochybnil uzavretie uvedenej zmluvy o pôžičke a poskytnutie

pôžičky, svoje tvrdenia nepreukázal. Žalovaný tvrdil, že dňa 22. 12. 2014 podpisoval a notársky overoval
žalobcovi splnomocnenie na vymoženie inej pohľadávky a istiny. Žalovaný však uvedené tvrdenie
nepreukázal, nepredložil ani neoznačil žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval, že dňa 22. 12. 2014
písomne nepotvrdil uzavretie zmluvy o pôžičke a prevzatie pôžičky od žalobcu. Žalobca rovnako v spore
preukázal, a to písomným prehlásením žalovaného zo dňa 22. 12. 2014, že splatnosť pôžičky bola

stranami sporu dojednaná do 10. 1. 2015. Nakoľko žalovaný netvrdil, ani nepreukázal, že pôžičku, čo
i len sčasti, vrátil, uložil mu súd povinnosť vrátiť žalobcovi poskytnutú pôžičku v celom rozsahu, t. j.
v sume 130 eur. Žalobca v spore uniesol dôkazné bremeno aj vo vzťahu k uplatnenému nároku na
vrátenie pôžičky vo výške 120 eur, nakoľko preukázal uzavretie zmluvy o pôžičke so žalovaným v
ústnej forme a poskytnutie pôžičky žalovanému dňa 1. 2. 2015. Žalobca predložil na preukázanie svojich

tvrdení príjmový pokladničný doklad, preukazujúci, že dňa 1. 2. 2015 od neho žalovaný prijal sumu
vo výške 120 eur, právnym dôvodom pôžičky, so splatnosťou do 10. 2. 2015. Pokiaľ je na príjmovom
pokladničnom doklade uvedený ako dátum vystavenia deň 1. 2. 2005, mal súd preukázané, že sa jedná
o zrejmú nesprávnosť v uvedení roku, keď v skutočnosti bol doklad vystavený dňa 1. 2. 2015. Žalobca
logickýmspôsobomvysvetlil,zakéhodôvodukzrejmejnesprávnostivdátumevystaveniadokladudošlo,

vzhľadom na okolnosti, za akých došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke (skorá ranná hodina, vyrušenie zo
spánku). Žalovaný sa v spore bránil tým, že uvedený doklad nepodpísal, svoje tvrdenie však žiadnym
spôsobom nepreukázal, ani na jeho preukázanie nenavrhol vykonať žiadne dôkazy. Nakoľko žalovaný
netvrdil, ani nepreukázal, že pôžičku, čo i len sčasti, vrátil, uložil mu súd povinnosť vrátiť žalobcovi
poskytnutú pôžičku v celom rozsahu, t. j. v sume 120 eur. Spolu súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť

žalobcovi 250 eur. Už len okrajom súd uvádza, že pokiaľ žalovaný predložil doklad o vklade hotovosti
na účet označený menom žalobcu vo výške 140 eur, žiadnym spôsobom bližšie nekonkretizoval, o
akú platbu by sa malo jednať, netvrdil, že by sa malo jednať o čiastočnú úhradu záväzkov zo zmlúv
o pôžičkách, keď, navyše, v popise vykonanej transakcie je uvedené „Y. poplatky“. Dátum vykonania
vkladu (11. 7. 2016) pritom nekorešponduje s dátumom uzavretia, ani s dátumom splatnosti ani jednej

zo žalobcom poskytnutých pôžičiek.

16. Nakoľko žalovaný sa dostal s plnením svojho peňažného záväzku do omeškania, vzniklo žalobcovi
aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Súd preto priznal žalobcovi úroky z omeškania od 11. 2.
2015, tak, ako si uplatnil v žalobe, teda odo dňa nasledujúceho po dojednanej splatnosti pôžičky zo dňa

1. 2. 2015, do zaplatenia. Hoci pôžička poskytnutá dňa 22. 12. 2014 sa stala splatnou 10. 1. 2015, teda
žalovaný sa vo vzťahu k jej vráteniu dostal do omeškania dňa 11. 1. 2015, súd nemohol rozhodnúť
nad rámec uplatneného nároku. Výška úrokov z omeškania, uplatnených žalobcom, zodpovedala výške
úrokov z omeškania podľa občianskoprávnych predpisov.17. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

18. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

19. Nakoľko v spore bol v celom rozsahu úspešný žalobca, vznikol mu voči žalovanému nárok

na náhradu trov konania, ktoré mu súd priznal v plnom rozsahu. V súlade s ustanovením § 262
ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde

Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka
konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno

meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak:

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.