Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, January 24, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/97/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817208431
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8817208431.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu

JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča v spore žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35
792 752, so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr.
Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti žalovanému:
Z. U., H..: XX.XX.XXXX, C. T. XXX, XXX XX T., o zaplatenie 748,- Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. XCsp/XXX/XXXX - XX zo dňa 22. januára 2018,
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Sporovým stranám nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol
tak, že žalobu žalobcu zamietol a žalovanému proti žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka
(ďalej len ,,Obchodný zákonník“); § 39, § 41, § 44 ods. 1, 2, § 46 ods. 2, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, 3,
5, § 54 ods. 1, 2, § 107 ods. 1, 2, § 451 ods. 1, 2, § 457, § 458 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho

zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“); § 1
ods. 2, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“ alebo „ZoSÚ“); § 5b zákona
č. 250/2007 Z. z . o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.05.2014.

3. Na základe vykonaného dokazovania vychádzal súd prvej inštancie zo zisteného skutkový stavu,
že na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 04.09.2014 žalobca, ako veriteľ, poskytol

žalovanému, ako dlžníkovi, úver vo výške 1.020,- Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s úrokmi
a poplatkom za poskytnutie úveru v sume 1.456,92 Eur. V žiadosti o požadovanom revolvingovom úver
sa uvádza údaj o RPMN vo výške 26,19 % ročne a v údajoch o schválenom revolvingovom úvere
údaj o RPMN vo výške 26,09 % ročne. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy mali byť zmluvné dojednania
(na zadnej strane žiadosti/zmluvy). Zmluvné strany prehlásili, že si žiadosť/zmluvu vrátane zmluvných
dojednaní prečítali, že bola uzatvorené z slobodnej vôle, jej obsahu riadne porozumeli a na dôkaz
tejto skutočnosti pripojujú nižšie svoje podpisy (bod 13 zmluvy). Súd prvej inštancie mal za to, že

predmetný právny vzťah medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovaným ako spotrebiteľom je vzťahom
spotrebiteľským,atosohľadomnasubjektytohtoprávnehovzťahuavtomtoprípadeideospotrebiteľskú
zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Uviedol, že aj v prípade spotrebiteľskej zmluvy,
ktorá je neplatná, súd musí poskytnúť spotrebiteľovi potrebnú ochranu, nakoľko všetky ustanoveniaupravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom a tým, že na daný právny vzťah by bol použitý režim Obchodného
zákonníka,došlobykznevýhodneniupostaveniažalovanéhoakospotrebiteľavdanomprávnomvzťahu.

4. Vzhľadom na právne posúdenie zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie dospel k záveru,
že predmetná zmluva o revolvingovom úvere je neplatná. Podľa súdu prvej inštancie písomná forma
predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere nebola dodržaná v zmysle ust. § 46 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, a to pre obsahovú nezhodnosť písomných prejavov vôle zmluvných strán v časti údaju

týkajúceho sa výšky RPMN, keď žalobcom predložený návrh zmluvy o revolvingovom úvere označené
ako Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru, pričom išlo o vopred pripravený formulár žalobcu č.
XXXXXXXXXX zo dňa 01.09.2014, ktorý žalobca v spojení s Oznámením o schválení úveru dlžníkovi
prijal dňa 04.09.2014 neobsahoval zhodné údaje o RPMN, čo znamená, že ak tieto dva jednostranné
prejavy vôle účastníkov zmluvy neboli identické (a to bez ohľadu na to o aký údaj sa jedná - v tomto
konkrétnom prípade sa jednalo o údaj RPMN), tak v zmysle ust. § 46 ods. 2 veta prvá Občianskeho

zákonníka nedošlo k uzavretiu zmluvy písomnou formou. Podľa ust.§ 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny je odmietnutím návrhu
a považuje sa za nový návrh. Skutočnosť, že žalovaný prijal takto zmenený návrh zmluvy o poskytnutí
revolvingového úveru však z vykonaného dokazovania nevyplýva, pričom samotné čerpanie úveru
nemožno považovať za konkludentné prijatie návrhu zmluvy. Zákon vyžaduje na platné uzavretie zmluvy

písomné prijatie návrhu zmluvy, ako to vyplýva z § 46 ods. 2 veda prvá Občianskeho zákonníka.
Údaje medzi bodom 5 a 6 predmetnej zmluvy mali byť totožné a v otázke hodnôt vstupujúcich do
výpočtu RPMN nemal byť žiadny rozdiel. Tieto údaje nie sú totožné a nepochybne sú mätúce a
zavádzajúce pre priemerného spotrebiteľa, ktorý nemá potrebné odborné znalosti. Súd prvej inštancie
najmä poukázal na skutočnosť, že ku dňu, kedy malo dôjsť uzavretiu spornej zmluvy vyžadovalo

ustanovenie§ 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch pre zmluvu o spotrebiteľskom úvere písomnú
formu. Nedostatok písomnej formy spôsobuje jej neplatnosť. Súd prvej inštancie ďalej s poukazom na
ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa uviedol, že v predmetnej veci dňa
04.09.2014 žalobca získal nepochybne vedomosť o osobe, ktorá sa bezdôvodne obohatila a že došlo k
bezdôvodnému obohateniu, nakoľko v uvedený deň vystavil oznámenie o schválení úveru, čo je zároveň

dňom poskytnutia úveru (bod 2.3 Zmluvných dojednaní). Dvojročná subjektívna premlčacia doba podľa
§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka tak v predmetnej veci začala plynúť najneskôr dňa 04.09.2014
a uplynula dňa 04.09.2016. Keďže žalobca podal žalobu na tamojšom súde až dňa 03.11.2017, urobil
tak až po uplynutí premlčacej doby. Nárok žalobcu na bezdôvodné obohatenie z neplatnej zmluvy tak
súd prvej inštancie považoval za premlčaný, preto ho v celom rozsahu zamietol. Zároveň ako potrebné

dodal, že nárok na bezdôvodné obohatenie z predmetnej zmluvy je premlčaný aj v trojročnej objektívnej
premlčacej dobe v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Preto súd žalobu žalobcu v celom
rozsahu zamietol.

5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 251, § 255 ods.

1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1, 2 C.s.p., keď vychádzal z toho, že súd žalobu žalobcu zamietol v celom
rozsahu a žalovanému tak vznikol nárok na plnú náhradu trov konania. Keďže žalovanému žiadne trovy
konania nevznikli, súd prvej inštancie mu ich nepriznal a to aj v súvislosti s článkom 17, kde je stanovený
princíp hospodárnosti konania, ako aj postup súdu bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán
sporu.

6. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Ako
odvolacie dôvody podaného odvolania uviedol § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) zákona č. 160/2015
Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“). Namietal, že závery súdu prvej inštancie o
neplatnosti zmluvy sú nesprávne, odporujú Občianskemu zákonníku a právnej úpravy vzniku zmluvy,

a tiež ustanoveniam zákona č. 129/2010 Z.z. Podľa žalovaného všeobecne platí, že na to, aby nejaká
zmluva vznikla, musí mať obligatórne náležitosti ustanovené právnym poriadkom. Ak tieto dodržané nie
sú, potom nedochádza k vzniku zmluvy. Ak však ide o iné ako obligatórne náležitosti (t.j. fakultatívne),
potom absencia takýchto fakultatívnych dojednaní (či už pre ich neplatnosť, nedojednanie a pod.) má za
následok len to, že takéto dojednania nie sú platné. Ich nedodržanie ale nemá za následok nevzniknutie

zmluvy. Určenie podstatných zložiek právneho úkonu pre úverovú zmluvu vyplýva z § 493 Obchodného
zákonníka. Podstatnými náležitosťami zmluvy je dohoda o úvere, záväzok tieto prostriedky vrátiť a
zaplatiť úroky. Z toho vyplýva, že pre vznik úverovej zmluvy primárne žiadna dohoda o RPMN nie je
potrebná; napokon z § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. vyplýva, že ak zmluva neobsahuje RPMN, potomzmluva nie je neplatná ale bezúročná a bez poplatkov. Žalovaný tvrdí, že v konaní pred súdom prvej
inštancie neboli dokázané žiadne skutočnosti, v zmysle ktorých by súd mohol dospieť k správnemu
záveruoneuzavretízmluvy.Rozhodnutiesúdujezaloženénazávereoneuzavretízmluvyprenáležitosť,

na ktorej sa strany pre vznik zmluvy nikdy dohodnúť nemusia a súčasne, na ktorej sa ani dohodnúť
nemôžu. Zákon č. 129/2010 Z.z. a ani iný právny predpis neurčujú, že údaj o „RPMN“ bude dohodnutý.
Zákonná úprava určenia RPMN teda nielen svojím textom, ale aj spôsobom určenia vychádza z toho,
že nejde o údaj dohodnutý, ale určený presne stanoveným spôsobom. Z napadaného rozsudku nie je
zrejmé ani to, na základe čoho súd dospel k záveru o tom, že žalovaný vlastne navrhol údaj o RPMN.

Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru žiadny návrh RPMN neobsahuje, uvádza sa len údaj o
predpokladanej RPMN. Žalobca napáda závery súdu o tom, že nedošlo k uzavretiu zmluvy v písomnej
forme, nakoľko takýto záver je v rozpore so zákonom č. 129/2010 Z.z. Preto aj naň nadväzujúce závery
o bezdôvodnom obohatení považuje žalobca za nesprávne a nezákonné. Žalobca napáda aj závery
súdu o tom, že žalobca mal získať vedomosť o bezdôvodnom obohatení dňom vyplatenia peňažných
prostriedkov.Tentozáversúdunemáoporuvovykonanomdokazovaní.Žalobcanemalžiadnyrelevantný

dôvod si myslieť, že došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia. V konaní nebol vykonaný žiadny dôkaz
nasvedčujúci takejto skutočnosti. Podanou žalobou sa žalobca domáha od žalovaného zaplatenia sumy,
ktorá predstavuje nesplatenú časť z vyplatenej istiny úveru. Teda takého peňažného nároku, na ktorý
má žalobca nesporný nárok. Aplikácia ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. v prejednávanej veci
je zároveň postupom, ktorý porušuje nielen princíp nestrannosti súdu (ktorý takto nevystupuje už ako

nestranný a nezávislý orgán), ale zároveň je neprimeraná. Je hranične nespravodlivým výkladom a
použitím zákona, aby aj v takomto prípade súd ex offo prihliadal na uvedené ustanovenie. Pretože
pri rozhodovaní má súd vychádzať z toho, aby ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom
chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty (článok
2, odstavec 1 CSP). Žalobca tvrdíme, že súd prvej inštancie na premlčanie v zmysle § 5b zákona č.

250/2007 Z.z. prihliadať nemal, pretože uvedené zákonné ustanovenie je protiústavné, porušuje princíp
rovnosti strán a nezávislosti súdu a porušuje zmysel súdneho konania. Okrem toho, pochybnosti o
súlade § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. vyplývajú aj z toho, že pred Ústavným súdom SR je vedené
konanie o súlade právnych predpisov s Ústavou SR týkajúce sa práve uvedeného ustanovenia. Navrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a rozhodol tak, že žalovanému uloží povinnosť zaplatiť

žalované nároky a žalobcovi prizná nárok na plnú náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie.

7. Na základe doručenej výzvy súdu prvej inštancie sa žalovaný k žalobcom podanému odvolaniu
nevyjadril.

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.), preskúmal rozhodnutie súdu
prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl.
C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku
bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok

preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli
byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch
uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 C.s.p.). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací
súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote termín verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu
a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (§ 378 ods.2, § 219 ods. 1, 3 C.s.p.). Po prieskume

napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 C.s.p.) dospel odvolací
súd k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.

9. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

10. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetkos prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky P..Ú. XX/XX).

12. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie

dostatočným, jasným, zrozumiteľným a výstižným spôsobom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za
preukázané, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Podrobným
spôsobom objasnil, na základe akých skutočností a na podklade akej právnej úpravy vec právne posúdil.
Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza:

13.Odvolacísúdsanajprvzaoberalnámietkoužalovaného,ževpredmetnejveciideonesprávneprávne

posúdenie. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis,
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júla 2011,
sp. zn. XCdo X/XXXX).

14. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne zhodnotil, že uzatvorená zmluva o
úvere je zmluvou spotrebiteľskou vychádzajúc z postavenie žalobcu ako obchodníka pri výkone jeho
podnikateľskej činnosti a z postavenia žalovaného ako dlžníka z úverovej zmluvy. Ide o spotrebiteľskú
zmluvu a súd prvej inštancie správne na uvedený vzťah aplikoval ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho

zákonníkaoochranespotrebiteľaakoajustanoveniazákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov.

15. Zmyslom zákonnej úpravy o spotrebiteľských úveroch je ochrana záujmov spotrebiteľa. Jednou z
podstatných náležitostí Zmluvy o revolvingovom úvere je uvedenie RPMN a predpokladov pre jeho

výpočet. RPMN predstavuje údaj dôležitý pre vyjadrenie nákladov na úver a spotrebiteľom pomáha tento
údaj spoznať, aké všetky náklady budú spojené so spotrebiteľským úverom. Tým, že celkové náklady
sú vyjadrené v percentuálnych bodoch, zjednodušuje sa tým spotrebiteľovi porovnanie obdobných
produktov na finančnom trhu a tak aj výber úveru, pre toho - konkrétneho spotrebiteľa najvýhodnejšieho.
Zároveň uvedenie všetkých predpokladov výpočtu RPMN umožňuje tak spotrebiteľovi ako aj súdu zistiť,

na základe čoho dospel veriteľ (dodávateľ) k výsledku o konečnej výške RPMN, a či je výpočet RPMN
správny, nakoľko aj nesprávne uvedenie RPMN zo strany dodávateľa (veriteľa) je klamaním spotrebiteľa
a hľadí sa na neho, akoby RPMN nebolo uvedené (pozri rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn.
XXCo/XXX/XXXX zo dňa 19.11.2015).

16. Z bodu 5. Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmlúva o revolvingovom úvere vyplýva, že
žalovaný žiadal o poskytnutie revolvingového úveru za určitých konkrétnych podmienok uvedených v
bode 5. žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru a žalovaným bola žiadosť podpísaná 01.09.2014.
Žalobca však schválil úver s podmienkami špecifikovanými v bode 6. Žiadosti o poskytnutie
revolvingovéhoúveru/Zmluvaorevolvingovomúvere,pričomžalobcombolauvedenázmluvapodpísaná

dňa 04.09.2014.

17. Predmetný bod 6. tohto formuláru obsahujú údaje o žalobcom schválenom revolvingovom úvere,
kde sú na rozdiel od žiadosti žalovaného uvedená RPMN za úver a taktiež aj predpokladaná RPMN
úveru po poskytnutí revolvingu v iných výškach, ako boli požadované žalovaným.

18. Predpokladom vzniku zmluvy je návrh toho, kto mieni uzavrieť zmluvu. Návrh zmluvy musí
byť prejavom vôle smerujúcej k uzavretiu zmluvy, musí byť adresovaný, určitý. Včasné vyhlásenie
osobou, ktorej bol návrh určený, a z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu. Ide o
jednostranný adresovaný právny úkon adresáta návrhu, ktorým akceptuje návrh (ofertu) v jeho celom

rozsahu (obsahu), a tým prejavuje súhlas s uzavretím zmluvy. Forma tohto včasného vyhlásenia nie
je predpísaná, okrem prípadov, keď ju určuje zákon alebo dohoda účastníkov. Platným prijatím návrhu
na uzavretie zmluvy je zmluva uzavretá a nadobúda účinnosť. Dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné
podstatné zmeny, ktoré sú obsiahnuté v prijatí návrhu na uzavretie zmluvy, sa považujú za nový návrhadresáta pôvodného návrhu a súčasne platí, že takýto prejav vôle je aj odmietnutím návrhu (oferty).
Uvedené bráni tomu, aby zmluva vznikla inak, než na základe konsenzu zmluvných strán.

19. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 44 ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka a konštatuje, že súd prvej inštancie správne ustálil, že žalovanému bol predostretý nový návrh
na uzavretie zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru a to bez toho, aby žalovaným došlo k prijatiu
tohto nového návrhu. Ak žalobca mal v úmysle poskytnúť žalovanému úver na základe podmienok
iných ako boli uvedené v žiadosti žalovaného o poskytnutie revolvingového úveru, mal uzavrieť zmluvu,

obsahom ktorej by boli jeho nové podmienky. Nemohlo sa to udiať iba formou vyplnenia údajov čl. 6
zmlúv označeného ako „údaje o schválenom revolvingovom úvere“.

20. Odvolací súd v súlade s právnym názorom vyjadreným v rozsudku Krajského súdu v Prešove, sp.
zn. XXCo/XX/XXXX zo dňa 12.12.2017 uvádza, že proces uzatvárania zmlúv je možné rozdeliť na fázu
návrhu a na fázu jeho akceptácie, ale stále musí ísť o prijatie návrhu bez jeho podstatných zmien. Ak

nie je návrh akceptovaný v celom rozsahu, ide o nový návrh, ktorý musí byť prijatý druhou stranou.
Ani prípadná zmluvná voľnosť a mechanizmus vzniku zmlúv, ktorý by mal byť dohodnutý v rozpore so
zákonom upravujúcim uzatváranie zmlúv, nemôže mať za následok vznik platnej zmluvy.

21. Ak teda žalobca v časti 6. údaje o schválenom revolvingovom úvere a v Oznámeniach veriteľa o

schválení úveru uvádzal iné údaje ako údaje uvedené v Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru,
išlo o nové návrhy, ktoré mal žalovaný prijať. Žalobca teda nebol oprávnený sám jednostranne meniť
akýkoľvek podstatný údaj. V žiadosti žalovaného bol údaj týkajúci sa RPMN vo výške 26,19 %, pričom
v zmysle údajov o schválení úveru žalobcom RPMN predstavovala výšku 26,09 %. V tejto súvislosti
neobstojí argument žalobcu, že RPMN nemôže byť predmetom dohody a že jeho výpočet je konkrétne

určený, jeho výška však musí byť riadne určená a predostretá spotrebiteľovi najneskôr v čase, kedy
vstupuje do zmluvného vzťahu. V opačnom prípade by sa minulo účinku ustanovenie § 9 ods. 2 zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy, ktorého cieľom
bolo zabezpečiť, aby bol spotrebiteľ v potrebnom rozsahu informovaný o základných skutočnostiach
týkajúcich sa zmluvného vzťahu už v čase jeho vzniku. Údaj o RPMN preto nemôže byť zmenený

jednostranným úkonom zo strany žalobcu. Žalobcovi nič nebránilo, aby svoj nový návrh (už obsahujúci
presnú, nie iba predpokladanú výšku RPMN a výšku RPMN po poskytnutí revolvingu) na uzavretie
zmluvy predostrel žalovanému za účelom písomného vyjadrenia súhlasu žalovaného s takýmto novým
návrhom.

22. K písomnému prijatiu nového návrhu v zmysle ust. § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka zo strany
žalovaného nedošlo, a preto ani zmluva o revolvingovom úvere platne vzniknúť nemohla. Správne preto
k platnému uzavretiu zmluvy nedošlo. Súd prvej inštancie preto správne uzavrel, že predmetná zmluva
medzi stranami sporu uzavretá nebola.

23. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

24. Vzhľadom na skutočnosť, že nárok žalobcu voči žalovanému je premlčaný, s poukazom na ust. §
5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa mu toto právo nebolo možné priznať.

25. Súd prvej inštancie sa správne zaoberal skúmaním premlčania dlhu riadiac sa ust. § 5b zákona č.

250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a správne na vec aplikoval všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu
v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky,
ktorým bol vyslovený nesúlad ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o
zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov
s článkom 46 ods. 1 v spojení s článkom 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, je potrebné dodať,

že v čase vyhlásenia rozsudku prvoinštančným súdom dňa 22.02.2018 takýto nesúlad s ústavou ešte
právoplatne vyslovený nebol a povinnosťou prvoinštančného súdu bolo riadiť sa v tom čase platnou
a účinnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. V
čase rozhodovania o žalobcom uplatňovanom nároku platný a účinný právny predpis ukladal orgánurozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliadať aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania, alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho

voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. K
aplikácii právnej normy umožňujúcej aj bez návrhu prihliadať na premlčanie uplatneného nároku, došlo
teda v čase, keď o otázke nesúladu takéhoto ustanovenia ešte Ústavným súdom Slovenskej republiky
rozhodnuté nebolo. Aktiváciou premlčania z úradnej povinnosti došlo k oslabeniu práva a tento proces
už zvrátiť nemožno.

26. Dôsledkom absolútnej neplatnosti úverovej zmluvy je vznik povinnosti žalovaného vydať žalobcovi
bezdôvodné obohatenie získané plnením z neplatného právneho úkonu v zmysle zásad uvedených
v ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia podlieha
premlčaniu. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky (subjektívna doba) odo
dňa, kedy sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa ust. § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo. V prejednávanej veci nebolo ničím preukázané, aby na strane žalovaného došlo
k úmyselnému bezdôvodnému obohateniu, a preto pri posúdení premlčania je potrebné vychádzať z
trojročnej objektívnej premlčacej doby. K vzniku bezdôvodného obohatenia došlo dňa 04.09.2014, kedy

bolo žalovanému vystavené oznámenie o schválení úveru a zároveň aj úver poskytnutý. Žaloba bola
podaná na súde dňa 03.11.2017 teda vo vzťahu k poskytnutému plneniu na základe neplatnej úverovej
zmluvy je potrebné konštatovať, že bola podaná po uplynutí dvoch rokov subjektívnej premlčacej
doby od poskytnutého plnenia dňa 04.09.2016, od ktorého sa premlčacia doba počíta s poukazom
na to, že žalobca mal vedomosť o poskytnutí finančných prostriedkov žalovanému. Žalobca sa teda o

bezdôvodnom obohatení dozvedel minimálne týmto dňom. Neplatnosť právneho úkonu zavinil žalobca
a kto sa na jeho úkor obohatil je evidentné. Žaloba vo veci samej bola podaná aj po uplynutí troch rokov
objektívnej premlčacej doby. Za takejto situácie nebolo možné žalobcovi premlčané právo priznať.

27. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách

konania, ktorý odvolací súd považuje za vecne správny a zákonný a vo vzťahu ku ktorému neboli zo
strany odvolateľa podané žiadne námietky.

28. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p.
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

29.Onárokunanáhradutrovodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľaustanovenia§396ods.1
C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 odsek 2 C.s.p.. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola
skutočnosť, že žalobca v odvolacom konaní úspech nemal a nemá právo na náhradu trov odvolacieho
konania a úspešný žalovaný si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a vychádzajúc z obsahu

spisu mu ani v priebehu odvolacieho konania žiadne preukázateľné trovy nevznikli, preto odvolací súd
rozhodol tak, že nárok na náhradu trov odvolacieho konania sporovým stranám nepriznal.

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).