Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 29, 2019

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 20Pc/10/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817204694
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Koman

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2019:3817204694.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, sudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci navrhovateľky K. D., nar.

XX.X.XXXX, adresa pobytu M., A. 2, zastúpenej JUDr. Jankou Hesovou, so sídlom Poprad, Hraničná
656/1, proti odporcovi C. I., nar. XX.X.XXXX, adresa pobytu M., M. XXX/X, v spore o zvýšenie výživného
pre plnoleté dieťa s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalovaného z a v ä z u j e prispievať na výživu žalobkyne sumou 150,- eur mesačne splatných
k rukám žalobkyne vždy od 15-tého dňa v mesiaci vopred počnúc mesiacom, v ktorom rozsudok
nadobudne právoplatnosť.

V prevyšujúcej časti súd návrh v y l u č u j e na samostatné konanie.

Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podaným návrhom sa navrhovateľka domáhala vydania rozhodnutia, ktorým súd odporcu zaviaže
povinnosťouprispievaťnavýživunavrhovateľkysumou185,-eurmesačne.Podanýnávrhnavrhovateľka
odôvodnila tým, že ako plnoletá dcéra odporcu doposiaľ nemá vlastný príjem a pokračuje v príprave
na svoje budúce povolanie štúdiom na právnickej fakulte UK v Bratislave. Naposledy bola vyživovacia
povinnosť upravená rozsudkom Okresného súdu Poprad zo dňa 21.2.2012, pričom odvtedy došlo k

zmene pomerov na strane navrhovateľky. Jej súčasné náklady tvoria náklady na ubytovanie, dopravu,
stravu a študijné materiály. Odporca si dobrovoľne vyživovaciu povinnosť neplnil a neplní ani v
súčasnosti, s navrhovateľkou sa nekontaktuje od jej dvoch rokov.

2. Odporca sa k podanému návrhu písomne vyjadril a uviedol, že nemá dostatočný príjem, z ktorého by
moholvýživnénanavrhovateľkuhradiť,nakoľkojeod24.7.2014dlhodobopráceneschopnýapríjemjeho
súčasnej domácnosti predstavujú dávky v hmotnej núdzi v sume 240-270,- eur mesačne, a na bežné

výdavky si musia požičiavať. Súčasne uviedol, že žije v spoločnej domácnosti s 3 maloletými deťmi
a vyčíslil náklady domácnosti (700,- eur mesačne), ktoré výrazne prevyšujú príjmy s tým, že s krytím
výdavkov odporcovi pomáhajú jeho rodičia a rodičia jeho súčasnej manželky. Z dôvodu vzdialenosti
bydliska a tiež z finančných a zdravotných dôvodov sa pojednávania nezúčastnil.

3. Rozsudkom zo dňa 27.11.2017 súd žalobu zamietol. Po odvolaní podanom navrhovateľkou Krajský
súd Prešov ako súd druhej inštancie rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie

s tým, že v zmysle pokynu mal súd prvej inštancie doplniť prípadne dokazovanie pripojením spisu
Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3T/184/2004.4. Súd po vrátení veci doplnil dokazovanie spisom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3T/184/2004 a
listinnými dôkazmi založenými v spise, z čoho zistil tento skutkový stav:

5. Z pripojeného spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3T/184/2004 súd zistil, že rozsudkom zo dňa
17.7.2007 bol odporca oslobodený spod obžaloby nakoľko zanikla trestnosť činu. Podľa zápisnice zo
dňa 17.7.2007 odporca splnil podmienky účinnej ľútosti.

6. Z priložených rozhodnutí súd zistil, že odporca bol opakovane uznaný vinným trestným činom

zanedbania povinnej výživy, resp. bol pre uvedený skutok spod obžaloby oslobodený. Trestným
rozkazom Okresného súdu Prievidza č.k. 3T/267/01-62 bol odporca uznaný vinným trestným činom
zanedbania povinnej výživy podľa § 213 ods. 3 Tr. zák. účinného do 31.12.2005, za čo mu bol uložený
trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 18 mesiacov.
Rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. 2T/275/02-62 bol odporca uznaný vinným trestným činom
zanedbania povinnej výživy podľa § 213 ods. 2 Tr. zák. účinného do 31.12.2005, za čo mu bol uložený

trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov so zaradením na výkon uloženého trestu do I. NVS.
Rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. 1T/267/2005-166 bol odporca oslobodený spod obžaloby po
zániku trestnosti činu. Trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza č.k. 2T/158/2007-88 bol odporca
uznaný vinným prečinom zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák., za čo mu bol uložený
trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 24 mesiacov.

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. 2T/85/2008-104 bol odporca oslobodený spod obžaloby po
úhrade dlhu. Rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. 1T/288/2009-83 bol odporca uznaný vinným
prečinom zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., za čo mu bol uložený trest
odňatia slobody v trvaní 13 mesiacov so zaradením na výkon uloženého trestu do ústavu so stredným
stupňom stráženia.

7. Z potvrdenia o dočasne pracovnej neschopnosti vystaveného MUDr. Alenou Nowakovou dňa
28.8.2018 súd zistil, že žalovaný je dočasne pracovne neschopný pre diagnózu M67.8 - Iné bližšie
určené poruchy synoviálnej membrány a šľachy a diagnózy M54.17 - Radikulopatia v driekovokrížovej
oblasti. Odporca absolvuje pravidelné kontroly u ošetrujúceho lekára.

8. Zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:

9. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

10. Podľa ods. 2 cit. ust. obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
rodičov.

11. Podľa ods. 3 cit. ust. každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

12. Podľa ods. 4 cit. ust. pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov

a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

13. Podľa ods. 5 cit. ust. výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,

ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

14. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.15. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

16.Podľa§78ods.3Zákonaorodineprizmenepomerovsavždyprihliadnenavývojživotnýchnákladov.

17. Medzi stranami nebolo sporné, že navrhovateľka je plnoletou dcérou odporcu. Je študentkou
druhého ročníka denného štúdia právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Nakoľko

nemá vlastný príjem, podaným návrhom sa domáha vydania rozhodnutia, ktorým súd odporcu zaviaže
povinnosťou prispievať na výživu navrhovateľky sumou 185,- eur mesačne. Naposledy bola vyživovacia
povinnosť upravená rozsudkom Okresného súdu Poprad zo dňa 21.2.2012, pričom odvtedy došlo na
strane navrhovateľky k zmene pomerov a zvýšeniu výdavkov. Jej súčasné mesačné náklady tvoria
náklady na ubytovanie 162,- eur, dopravu 12,05 eur, stravu 70,- eur a študijné materiály 50,- eur. Okrem
toho má navrhovateľka tiež výdavky na ošatenie, hygienu a pod.

Odporca si dobrovoľne vyživovaciu povinnosť neplnil a neplní ani v súčasnosti, s navrhovateľkou sa
nekontaktuje od jej dvoch rokov. Za obdobie od roku 1999 permanentne neplní svoju vyživovaciu
povinnosť, čo viedlo k opakovaným trestným stíhaniam odporcu a dlh na výživnom na navrhovateľku aj
podľa vyjadrenia odporcu v súčasnosti predstavuje niekoľko tisíc eur.
Odporcaspodanýmnávrhomnesúhlasilažiadaldoposiaľurčenévýživnéznížiťnaminimum.Uviedol,že

nemá dostatočný príjem, z ktorého by mohol výživné na navrhovateľku hradiť, nakoľko je od 24.7.2014
dlhodobopráceneschopnýapríjemjehosúčasnejdomácnostipredstavujúdávkyvhmotnejnúdzivsume
265,50 eur mesačne, príjem manželky v sume 47,63 eur mesačne a príspevok na bývanie. Súčasne
vyčíslil náklady domácnosti (705,- eur mesačne), ktoré výrazne prevyšujú príjmy s tým, že s krytím
výdavkovodporcovipomáhajújehorodičiaarodičiajehosúčasnejmanželky.Zfinančnýchazdravotných

dôvodov sa pojednávania nezúčastnil. Podľa vyjadrenia ošetrujúcej lekárky MUDr. Nowakovej nebol k
29.9.2017 odporca schopný vykonávať pracovnú činnosť (č.l. 64 spisu), na žiadosť súdu odporca ani
jeho ošetrujúca lekárka súčasnú schopnosť vykonávať pracovnú činnosť nekomentovali.

18. Pri rozhodovaní o určení výživného súd porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného a

zisťoval, či sa podstatne zmenili a či ide o zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej úpravy
vyživovacej povinnosti. Súd dospel k záveru, že od ostatnej úpravy výživného v roku 2012 došlo na
strane navrhovateľky k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcej zmenu výšky vyživovacej povinnosti.
Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp.
oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Na strane povinného môže byť takou

zmenou strata alebo získanie zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej
povinnosti, zlepšenie alebo zhoršenie majetkových pomerov apod. Na strane oprávneného sú takými
okolnosťami napríklad nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb u
školopovinných detí, najmä prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov
a pod. Až v prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť

o zmene výšky vyživovacej povinnosti. V ustanovení § 78 ods. 3 Zákona o rodine je zakotvená
tzv. valorizačná klauzula, v zmysle ktorej je potrebné zohľadniť aj zmenu výšky životných nákladov
vychádzajúc napríklad z cien spotrebného koša, miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov.
Vývoj životných nákladov je pritom objektívna okolnosť, ktorá by aj sama osebe mohla odôvodniť
zmenu výšky výživného. Valorizačná klauzula sa môže uplatniť buď samostatne ako objektívny dôvod

na zmenu rozhodnutia alebo spolu s inými dôvodmi. Objektívne životné náklady, resp. ich zvýšenie
vzhľadom na ekonomickú situáciu, a teda valorizačná zložka, je premietnutá ako u osôb povinných, tak
aj oprávneného.

19. K podstatnej zmene pomerov prišlo z dôvodu jednak uplynutia podstatnej doby od času

poslednej úpravy, čím došlo k nadobudnutiu plnoletosti navrhovateľky, začiatku vysokoškolského štúdia,
zvýšeniu nákladov na jej stravu, hygienické potreby, oblečenie, šport. Najmä však prišlo k podstatnej
zmene pomerov v súvislosti so štúdiom navrhovateľky, ktorá navštevuje Právnickú fakultu Univerzity
Komenského v Bratislave, čím jej vznikajú aj zvýšené výdavky na potreby spojené so štúdiom. V záujme
zabezpečenia potrebnej výživy a úhradu výdavkov teda bolo potrebné poskytované výživné zvýšiť.

20. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou. Dosiahnutím plnoletosti
táto vyživovacia povinnosť nezaniká, ale trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojovuspokojovať všetky relevantné životné náklady, pričom sa vyžaduje, aby táto schopnosť bola trvalá,
nakoľko príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie schopnosti samostatne sa
živiť. Okolnosťou odôvodňujúcou trvanie vyživovacej povinnosti rodičov sa tradične akceptuje štúdium.

V zásade schopnosť samo sa živiť nadobúda každé dieťa ukončením prípravy na budúce povolanie, či
už vo forme stredoškolského alebo vysokoškolského štúdia, pokiaľ tomu nebránia významné okolnosti
na strane dieťaťa, ako napr. zdravotný stav.

21. S ohľadom na vykonané dokazovanie a citovanú právnu úpravu mal súd za preukázané, že podaný

návrh je oprávnený a odôvodnený. Navrhovateľka ako študent vysokej školy nie je schopná sama sa
živiť, preto pretrváva vyživovacia povinnosť rodičov až do času, kým nebude schopná sama sa živiť a
pokiaľ tak je pre štúdium dieťaťa, ktoré dosiahlo vek dospelosti, vyplývajú z toho aj zvýšené potreby
navrhovateľky ako dospelého, ktoré obaja rodičia v rámci svojich možností a schopností sú povinní pri
plnení výživného zabezpečovať.

22. Súd sa následne zaoberal adekvátnosťou a primeranosťou požadovanej výšky výživného,
prihliadajúc a posudzujúc tak reálne náklady na zabezpečenie potrieb navrhovateľky, ako aj na možnosti
a schopnosti rodičov navrhovateľky. Súd pritom zohľadňoval aj pomery matky navrhovateľky, keďže
obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch rodičov.

23. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľka je študentkou vysokej
školy a náklady na bývanie, stravu a štúdium jej zabezpečuje matka. Napriek právoplatne určenej
povinnosti si odporca vyživovaciu povinnosť riadne neplní. Predložil síce potvrdenie o dočasnej
pracovnej neschopnosti, avšak vzhľadom na to, že jeho diagnóza má pretrvávať od roku 2014 a doposiaľ

mu nebol priznaný invalidný dôchodok, zrejme sa nejedná o také zdravotné obmedzenie, ktoré by mu
bránilo sa riadne zamestnať a dosahovať tak dostatočný príjem na pokrytie všetkých nevyhnutných
výdavkov. Odporca uviedol že ako spoločná domácnosť majú minimálny príjem a na úhradu jeho
životných nákladov si musí požičiavať prostriedky, avšak tieto svoje tvrdenia nijako nepreukazoval a
nepreukázal. O navrhovateľku sa odporca nezaujíma, nekontaktuje ju.

24. K nedostatku dôkaznej aktivity odporcov súd konštatuje, že súd v konaní nemá povinnosť ani
právo upozorňovať účastníkov na nedostatočné dôkazy, prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im
predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne podporia ich tvrdenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore
so zásadou rovnosti účastníkov konania. Dokazovanie v občianskom procesnom práve je v sporovom

konaní založené na prejednacej zásade, teda tvrdiť skutočnosti a navrhovať dôkazy je vecou účastníkov.

25. S ohľadom na uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku s
tým, že sumu, ktorú súd určil ako povinné výživné pre navrhovateľku považuje za primeranú.

26. O trovách konania súd rozhodol podľa § 49 ods. 1 C.m.p. a žiadnej zo strán sporu náhradu trov
konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na tunajšom
súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.