Rozsudok Judgement was issued on Thursday, May 17, 2006

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 15Cb/529/2000

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5019200149
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2006
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2006:5019200149.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline samosudkyňou Mgr. Zuzanou Štolcovou v právnej veci žalobcu R., s.r.o., so sídlom

Č. D. XX,. R., IČO: XX. XXX. XXX,. zastúpený JUDr. S. B., advokátom N.. sv. E. XX,. P. proti žalovanému
P. Z. P. B., spol. s r.o. so sídlom T. XXX,. P. B., IČO: XX. XXX. XXX,. zastúpený Mgr. J. G., advokátom
C. I.-XX,. D. N. V. v konaní o zaplatenie 1 132 550,- Sk s príslušenstvom rozhodol

r o z h o d o l :

Súd žalobný návrh z a m i e t a.

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v sume 227 999,- Sk a tieto do troch dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia zaplatiť na účet Mgr. J. G., advokáta so sídlom Advokátska kancelária

D. N. V., C. I.-XX.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca (právny predchodca JUDr. M. Ď., správkyňa konkurznej podstaty úpadcu O.-O., š.p. v likvidácii,
M. N.. č. XX,. Ž., IČO: XX. XXX. XXX). sa žalobou, doručenou Krajskému súdu v Žiline dňa 14.12.2000,
voči označenému žalovanému, domáhal zaplatenia 1 132 550,- Sk s príslušenstvom. V dôvodoch
žaloby uviedol, že uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 51-Cb 24K 306/96 zo dňa 7.5.1997
bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu O.-O., š.p. v likvidácii, M. N.. č. XX,. Ž.. Dňa 12.12.1996
uzavreli právny predchodca žalobcu (ďalej žalobca) so žalovaným dohodu o započítaní pohľadávok v
zmysle § 364 Obchodného zákonníka, predmetom ktorej bolo započítanie vzájomných pohľadávok v

celkovej výške 11 175 669,- Sk. Zostatok vzájomnej kompenzácie k dátumu 12.12.1996 predstavoval
istinu v sume 2 544 886,70 Sk. Dňa 28.8.1997 vystavil žalobca faktúry č. 126/97, č. 127/97 a č.
128/97, na základe ktorých bola žalovanému za dodané zariadenia a odpredané vozidlá vyúčtovaná
k úhrade celková čiastka 1 132 550,- Sk bez DPH. V nadväznosti na túto skutočnosť a vzhľadom na
zostatok vzájomnej kompenzácie zo dňa 12.12.1996, dňa 28.8.1997 uzavreli žalovaný so žalobcom
ďalšiu dohodu o započítaní pohľadávok, podľa ktorej došlo k započítaniu vzájomných pohľadávok
ku dňu 28.8.1997 v celkovej sume 1 132 500,- Sk. Ku dňu 28.8.1997 zostal záväzok žalobcu voči

žalovanému po vzájomnom odsúhlasení započítateľnej čiastky v sume 1 412 336,70 Sk. Dohoda o
vzájomnom započítaní pohľadávok zo dňa 28.8.1997 je absolútne neplatná v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka, pretože bola uzatvorená osobou neoprávnenou konať v mene žalobcu, a to likvidátorom
Ing. L. S., keďže s účinnosťou od 7.5.1997 bol na majetok úpadcu vyhlásený konkurz a oprávnenie
konať v mene spoločnosti prešlo na správcu konkurznej podstaty a na základe dohody o vzájomnom
započítaní pohľadávok zo dňa 28.8.1997 došlo k započítaniu pohľadávok žalobcu voči žalovanému
splatných ku dňu 28.8.1997, t.j. po vyhlásení konkurzu v celkovej výške 1 132 550,- Sk, pričom v zmysle

§ 14 ods. 1 písm. i/ zákona o konkurze a vyrovnaní nemožno pohľadávku v uvedenej výške započítať.
Z uvedených skutočností bolo nesporné, že vzájomné započítanie pohľadávok v zmysle dohody o
započítaní pohľadávok zo dňa 28.8.1997 odporuje zákonu, t.j. je neplatné podľa § 39 Občianskeho
zákonníka a žalobca žiada zaviazať žalovaného k zaplateniu sumy 1 132 550,- Sk s 18 %-ným úrokomz omeškania ročne od 29.8.1997 do zaplatenia právnym titulom zaplatenia kúpnych cien za predaný
tovar. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že navrhuje návrh žalobcu v celom rozsahu
zamietnuť. V prípade, keď žalobca tvrdí neplatnosť právnych úkonov dohody o započítaní pohľadávok,

tak podľa jeho prednesu majú byť neplatné i právne úkony, a to predložené kúpne zmluvy.

Krajský súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 15 Cb 529/00-60 dňa 7.11.2003 a žalobnému návrhu v
celom rozsahu vyhovel. Na základe odvolania žalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom
č.k. 1 Obo 128/04-167 zo dňa 20.5.2005 rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 15 Cb 529/00-60 zo dňa

7.11.2003 zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí konštatoval, že prvostupňový súd v odôvodnení
rozhodnutia uviedol skutkové zistenia, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, t.j. že dňa 28.8.1997
vystavil žalobca faktúry č. 126/97, 127/97 a 128/97, na základe ktorých bola žalovanému za dodané
zariadenia a odpredané vozidlá vyúčtovaná k úhrade suma 1 132 550,- Sk bez DPH. V nadväznosti na

túto skutočnosť a vzhľadom na zostatok vzájomnej kompenzácie zo dňa 12.12.1996 (uzavretá dohoda
o započítaní pohľadávok medzi žalobcom a žalovaným) uzavreli žalovaný so žalobcom dňa 28.8.1997
ďalšiu dohodu o započítaní pohľadávok v zmysle § 364 Obchodného zákonníka, na základe ktorej došlo
k započítaniu vzájomných pohľadávok ku dňu 28.8.1997 v celkovej sume 1 132 550,- Sk. Najvyšší súd
Slovenskejrepublikypoukázalnaust.§14ods.1písm.a/ zákonaokonkurzeavyrovnaní,podľaktorého

vyhlásením konkurzu oprávnenie nakladať s majetkom podstaty, ako aj výkon práv a povinností, ktoré
súvisia s nakladaním s majetkom podstaty prechádzajú na správcu. Právne úkony úpadcu týkajúce sa
tohto majetku sú voči konkurzným veriteľom neúčinné. Podľa § 14 ods. 1 písm. i/ zákona o konkurze
a vyrovnaní započítanie vzájomne inak započítateľnej pohľadávky patriacej do podstaty nie je možné.
Nemožnosť započítania sa vzťahuje na všetky pohľadávky spadajúce do podstaty bez ohľadu na čas a

právny dôvod ich nadobudnutia, aj keby boli splnené všetky zákonné prípadné zmluvné podmienky ich
započítania. Z obsahu spisu bolo zrejmé, že uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 24K
306/96 zo dňa 7.5.1997 bol na majetok dlžníka (O.-O., š.p. v likvidácii, Ž.) vyhlásený konkurz. Vyslovil, že
jenepochybné,žemedzižalobcomažalovanýmbolauzavretádňa28.8.1997kúpnazmluva,predmetom
ktorej bol osobný automobil Škoda 1203, montážny COM, rok výroby 1987, ŠPZ: ZVC 40-44, dohodnutá

kúpna cena 22 386,- Sk (18 200,- Sk bez DPH), ktorú podpísal likvidátor za žalobcu. Dňa 28.8.1997 bola
medzi žalobcom a žalovaným uzavretá ďalšia kúpna zmluva, predmetom ktorej bol osobný automobil
Škoda 1203 M2, combi, rok výroby 1989, ŠPZ: ZAD 26-08, dohodnutá kúpna cena 36 600,- Sk (30
000,- Sk bez DPH), ktorú podpísal za žalobcu likvidátor. Kúpnou zmluvou uzavretou medzi žalobcom a
žalovaným dňa 4.3.1997 odpredal žalobca žalovanému zariadenie nachádzajúce sa v bývalej budove

O.-O., š.p. v likvidácii s tým, že kúpna cena bude stanovená na základe zostatkových - obvyklých cien
a túto zaplatí kupujúci predávajúcemu do 14 dní od vykonania inventarizačných súpisov. Súčasťou tejto
kúpnej zmluvy je príloha - zoznam zariadení bez uvedenia dátumu. Následne dňa 28.8.1997 došlo medzi
žalobcomažalovanýmkuzavretiudohodyozapočítanípohľadávokpodľa§364Obchodnéhozákonníka
v sume 1 132 550,- Sk. Túto dohodu za žalobcu podpísal likvidátor. Žalovaný v priebehu odvolacieho

konania doložil do spisu ďalšiu kúpnu zmluvu zo dňa 3.3.1997, predmetom ktorej bol predaj zariadenia v
ZZ Ž., cena kúpy stanovená dohodou 1 333 750,50 Sk (bez DPH 1 084 350,- Sk). V tejto kúpnej zmluve
je uvedená tá istá kúpna cena ako v kúpnej zmluve zo dňa 4.3.1997, avšak za iných podmienok na jej
úhradu (do 14 dní od obdržania faktúry). Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí uložil
prvostupňovému súdu v tomto smere vykonať potrebné dokazovanie, a to, ktorá kúpna zmluva na predaj

zariadenia žalovaného je platná vzhľadom k tomu, že sú v nej uvedené iné podmienky na zaplatenie
kúpnej ceny. Z vyššie uvedeného, podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vyplynulo, že
kúpne zmluvy zo dňa 28.8.1997 (odpredaj osobných automobilov) sú neplatné, podpísala ich osoba
(likvidátor), ktorá na toto vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu už nebola oprávnená a nemožno
schváliť dodatočne právny úkon, ktorý je od začiatku neplatný. Žalobca sa domáhal plnenia z právnych

úkonov, ktorú sú neplatné. Z kúpnej zmluvy zo dňa 4.3.1997 na predaj zariadenia sa nedá zistiť plynutie
lehoty na zaplatenie kúpnej ceny predávajúcemu. Žalovaný namieta premlčanie uplatneného nároku.
Faktúra č. 128/97 zo dňa 28.8.1997 na sumu 1 084 350,- Sk bez DPH kúpnu zmluvu nešpecifikuje.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v novom konaní uložil prvostupňovému súdu zistiť všetky skutočnosti
dôležité pre rozhodnutie vo veci, vysporiadať sa s otázkou premlčania vznesenou žalovaným.

Podľa § 226 O.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené, ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.V intenciách rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 1 Obo 128/04-167 zo dňa
20.5.2005 súd vykonal dokazovanie výsluchom právnych zástupcov účastníkov, oboznámil sa so
žalobou, vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to kúpnou zmluvou zo dňa 28.8.1997, k nej

patriacou faktúrou č. 127/97, kúpnou zmluvou zo dňa 28.8.1997, k nej patriacou faktúrou č. 126/97,
faktúrou č. 128/97 a kúpnymi zmluvami zo dňa 4.3.1997, 3.3.1997, uznesením Krajského súdu v
Banskej Bystrici č.k. 24K 306/96, dohodou o započítaní pohľadávok zo dňa 12.12.1996, dohodou
o započítaní pohľadávok zo dňa 28.8.1997, dohodou o započítaní pohľadávok zo dňa 6.3.1997,
písomnými vyjadreniami žalovaného, písomnými vyjadreniami žalobcu, výsluchom svedkov Ing. L. S. a

Ing. J. P., ako aj ostatnými listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spisovom materiáli spisu č.k. 15 Cb
529/00 a zistil nasledovný skutkový stav.

Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 24K 306/96 zo dňa 7.5.1997 bol na majetok dlžníka
- O.-O., š.p. v likvidácii Ž. vyhlásený konkurz. Dňa 28.8.1997 bola medzi žalobcom a žalovaným
uzatvorená kúpna zmluva, predmetom ktorej bol osobný automobil Škoda 1203 montážny COM, rok

výroby 1987, ŠPZ: ZVC 40-44, dohodnutá kúpna cena 22 386,- Sk (18 200,- Sk bez DPH), ktorú
podpísalzažalobculikvidátorazažalovanéhoriaditeľspoločnosti.Kúpnacenabolavyúčtovanáfaktúrou
č. 126/97 zo dňa 28.8.1997. Dňa 28.8.1997 bola medzi žalobcom a žalovaným uzavretá ďalšia kúpna
zmluva, predmetom ktorej bol osobný automobil Škoda 1203 M2, combi, rok výroby 1989, ŠPZ:
ZAD 26-08, dohodnutá kúpna zmluva 36 600,- Sk (30 000,- Sk bez DPH), ktorú podpísal za žalobcu

likvidátor a za žalovaného riaditeľ spoločnosti, pričom kúpna cena bola vyúčtovaná faktúrou č. 127/97
zo dňa 28.8.1997. Faktúrou č. 128/97 zo dňa 28.8.1997 vyúčtoval žalobca žalovanému cenu dodaného
zariadenia v ZZ Ž. podľa príloh spr. 1-24 v celkovej sume 1 333 750,50 Sk (1 084 350,- Sk bez DPH).
Prílohou k vystavenej faktúre bol schvaľovací list a pripojený zoznam príloh očíslovaný číslom 27 až
30. Dňa 28.8.1997 došlo medzi žalobcom a žalovaným k uzavretiu dohody o započítaní pohľadávok

podľa § 364 Obchodného zákonníka v sume 1 132 550,- Sk. Predmetná dohoda bola podpísaná za
žalobcu likvidátorom, za žalovaného riaditeľom spoločnosti. V intenciách rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sporným v danom prípade okrem posúdenia nesporných faktúr zo dňa 28.8.1997,
a to č. 126/97, 127/97 a k nim patriacim kúpnym zmluvám, sporná faktúra č. 128/97 vo väzbe na
predloženú kúpnu zmluvu zo dňa 3.3.1997, ktorú žalovaný doložil v priebehu odvolacieho konania a

kúpna zmluva zo dňa 4.3.1997, ktorá bola doložená zo strany žalobcu.

Žalobca v konaní uviedol, a to ústnym prednesom a v písomných vyjadreniach, že podanou žalobou
sa domáhal zaplatenia 1 132 550,- Sk s 18 %-ným úrokom z omeškania od 29.8.1997 do zaplatenia
a náhrady trov konania. Dôvodom podania žaloby bolo nezaplatenie troch faktúr špecifikovaných v

žalobe. Uviedol, že kúpne zmluvy, ktoré boli obsahom súdneho spisu boli predkladané žalovaným,
pretože zjavne v čase vyhlásenia konkurzu žiadne kúpne zmluvy neexistovali, o čom svedčí i v
spise nachádzajúca sa dohoda o započítaní zo dňa 28.8.1997, ktorá sa odvoláva len na faktúry
č. 126/97, 127/97 a 128/97. Žalobca je právnym a procesným nástupcom správkyne konkurznej
podstaty a nebol prítomný pri kontraktačnom procese týkajúcom sa žalovaných kúpnych zmlúv. Právny

predchodca žalobcu nemal k dispozícii žiadne kúpne zmluvy a preto podkladom žaloby boli len faktúry
vystavené likvidátorom. Čo sa týka hodnotenia pravdivosti výpovede likvidátora, je potrebné pristúpiť
s tým vedomím, že vystupoval v prospech žalovaného, dohodou akceptoval započítanie pohľadávok,
ktoré žalovaný nadobudol postúpením od tretích osôb. Likvidátor podľa obsahu spisu poskytoval
podporu procesnej strane žalovaného, aj keď je v zmysle zákona o konkurze a vyrovnaní povinný

súčinnosťou najmä správkyne konkurznej podstaty, teda pôvodnému žalobcovi. Žalobca namietal
pravosť a pravdivosť predloženej zmluvy o započítaní zo dňa 6.3.1997. Čo sa týka kúpnych zmlúv,
predmetomktorýchbolodpredajmotorovýchvozidiel,tietobolipodpísanélikvidátorom,avšaksprávkyňa
konkurznej podstaty súhlasila s predmetným predajom. Poukázal na skutočnosť, že právne úkony
likvidátora môžu byť v každom prípade nanajvýš neúčinné, a to v súlade s ust. § 14 ods. 1 písm. a/

zákona o konkurze a vyrovnaní. Žalobca zotrval na námietke pravosti a pravdivosti zmluvy o započítaní
zo dňa 6.3.1997, keď by následne dohoda uzavretá dňa 28.8.1997 potom nemala žiadny zmysel. Ďalej
zotrval na tvrdení, že nebola spochybnená skutočnosť uzavretia kúpnych zmlúv na predaj automobilov
až 28.8.1997, pričom už boli v dohode zo dňa 6.3.1997 zachytené a započítané. Pokiaľ by žalovaný
mal vedomosť o dohode zo dňa 6.3.1997 bol by ju predložil. Žalobca tvrdil, že žalovaný nikdy nemal

žiadne pohľadávky z obchodného styku voči žalovanému, ktoré by boli spôsobilé na započítanie s
výnimkou dvoch pohľadávok identifikovaných v dohode o započítaní zo dňa 12.12.1996 a pohľadávok,
ktoré vyplývali z nájmu účtovaného na ťarchu úpadcu pôvodného žalobcu. Poukázal na to, že splatnosť
celej kúpnej ceny, tak ako bola žalovaná, nebola spochybnená a nastala dňom 28.8.1997, kedy bolivystavené faktúry č. 126/97, 127/97 a 128/97. Čo sa týka platnosti a neúčinnosti kúpnych zmlúv bol
toho názoru, že uzavreté zmluvy zo dňa 28.8.1997 v zmysle § 14 ods. 1 písm. a/ sú len neúčinné. Nie
je možné aplikovať na predmetné zmluvy ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka. Poukázal ďalej

na to, že neúčinnosť právnych úkonov pôsobí len voči konkurzným veriteľom. V celom rozsahu sa
pridržiaval svojho podaného žalobného návrhu s tým, že dohoda o započítaní zo dňa 28.8.1997 uzavretá
medzi účastníkmi sporu je neplatná a žiadal zaviazať žalovaného k zaplateniu žalovanej čiastky titulom
uzavretých kúpnych zmlúv. Čo sa týka faktúry č. 128/97 tvrdil, že predmetná faktúra nemá väzbu na
predložené kúpne zmluvy zo dňa 3.3.1997 a 4.3.1997. Išlo o kúpnu zmluvu uzavretú ústnou formou,

kde vystavená faktúra bola výzvou na zaplatenie s uvedením splatnosti od doručenia faktúry. Zo strany
žalobcu došlo k reálnemu plneniu na základe dvoch písomných zmlúv týkajúcich sa motorových vozidiel
a ústne uzavretej kúpnej zmluvy k faktúre č. 128/97.

Právny zástupca žalovaného v konaní uviedol, že navrhuje žalobný návrh v celom rozsahu zamietnuť.
Čo sa týka kúpnych zmlúv, ktorých predmetom bol odpredaj motorových vozidiel zo dňa 28.8.1997

poukázal na vyslovený právny názor v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Čo sa týka
faktúry č. 128/97, predmetná faktúra bola vystavená na základe uzavretej kúpnej zmluvy zo dňa
3.3.1997 z dôvodu, že korešponduje svojim znením v časti predmet i s označením v predmete vo
vystavenej faktúre, ktorá bola uzavretá skôr, pričom následne došlo k vystaveniu faktúry. Predmetný
záväzok, predmetná kúpna zmluva bola vysporiadaná dohodou o vzájomnom započítaní pohľadávok

zo dňa 6.3.1997, ktorá bola následne opravovaná dohodou o započítaní pohľadávok zo dňa 28.8.1997.
Poukázal na znenie kúpnej zmluvy, pričom bolo v nej uvedené, že predmetom zmluvy je predaj v
ZZ zariadenia tak, ako sa nachádzalo i vo faktúre č. 128/97. Sám žalobca predmetnú zmluvu pripojil
do spisového materiálu, pričom ako prílohy pripojil len strany od čísla 27 do strany 30, ktoré sa po
porovnaní s prílohou k faktúre č. 128/97 zhodujú. Poukázal na skutočnosť, že vypočutí svedkovia

nespochybnili pravosť svojich podpisov na predložených listinných dôkazoch tak zo strany žalobcu i zo
strany žalovaného. Z opatrnosti vzniesol námietku premlčania, pretože v danom prípade, podľa jeho
názoru, ide o občiansko-právny vzťah.

Svedkovia Ing. L. S. a Ing. P. v konaní zhodne uviedli, že na predložených listinných dôkazoch

nachádzajúcich sa v spisovom materiáli sa nachádzajú ich podpisy, medzi nimi boli uzavreté kúpne
zmluvy na odpredaj osobných automobilov, dohody o započítaní pohľadávok, ktoré boli uzavreté a ktoré
sa ďalšími dohodami opravovali. Nespochybnili uzavretie dohody o započítaní zo dňa 6.3.1997. Čo
sa týka rozporu duplicitného uzavretia dohody o započítaní zo dňa 28.8.1997 a 6.3.1997 svedok Ing.
P. uviedol, že v predmetných dohodách existovala nezrovnalosť a preto boli zopakované. Čo sa týka

dátumu uzatvárania dohôd o započítaní, tieto boli uzatvárané v dátumoch tak, ako bolo na dohodách
uvedené s tým, že rokovania prebiehali už pred podpisom predmetných dohôd.

Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 328/1991 o konkurze a vyrovnaní v znení platnom ku dňu vyhlásenia
konkurzu na majetok úpadcu, vyhlásením konkurzu prechádza oprávnenie nakladať s majetkom

podstaty na správcu. Právne úkony týkajúce sa tohto majetku úpadcu sú voči konkurzným veriteľom
právne neúčinné. Osoba, ktorá uzavrela s úpadcom zmluvu môže od nej odstúpiť iba, že v čase jej
uzavretia vedela o vyhlásení konkurzu.
Vychádzajúc z vysloveného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozhodnutí č.k. 1
Obo 128/04 prvostupňový súd bol toho názoru, že kúpne zmluvy zo dňa 28.8.1997, predmetom ktorých

bol odpredaj osobných automobilov sú neplatné, pretože ich podpísala osoba (likvidátor), ktorá na to po
vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu už nebola oprávnená a bol toho názoru, že nemožno dodatočne
schváliť právny úkon, ktorý je od počiatku neplatný. Žalobca sa teda domáhal plnenia z právnych úkonov,
ktoré sú neplatné titulom zaplatenia ceny v zmysle kúpnej zmluvy. Z tohto dôvodu bol nárok žalobcu
na zaplatenie kúpnych cien z faktúr č. 126/97, 127/97 zo dňa 28.8.1997 nedôvodný a preto súd v

tejto časti žalobný návrh zamietol. Spornou zostala otázka uplatneného nároku žalobcu na zaplatenie
kúpnej ceny z faktúry č. 128/97 na sumu 1 084 350,- Sk bez DPH. Vychádzajúc z právneho názoru
vysloveného v rozhodnutí najvyššieho súdu mal prvostupňový súd skúmať väzbu faktúry č. 128/1997
na kúpne zmluvy zo dňa 4.3.1997, dňa 3.3.1997 prípadne na iný zmluvný vzťah. Predmetná faktúra
podľa obsahu nešpecifikuje kúpnu zmluvu. Žalobca ako listinný dôkaz k žalobnému návrhu pripojil

kúpnu zmluvu zo dňa 4.3.1997. Z obsahu predmetnej kúpnej zmluvy zo dňa 4.3.1997 súd zistil, že jej
predmetom je predaj DIM nachádzajúceho sa v bývalej budove O.-O., š.p. v likvidácii, K. X,. pričom
presná špecifikácia bola uvedená v prílohe č. 1 k zmluve. V článku II. bola dohodnutá splatnosť kúpnej
ceny,atodo14dníodvykonaniainventarizačnýchsúpisov.Zmluvabolapodpísanálikvidátoromžalobcuariaditeľomspoločnostižalovaného.Žalovanývšakvkonanítvrdil,žefaktúrač.128/97zodňa28.8.1997
sa vzťahuje na kúpnu zmluvu zo dňa 3.3.1997. Z obsahu kúpnej zmluvy zo dňa 3.3.1997 súd zistil, že
jej predmetom je predaj zariadenia v ZZ Ž. podľa príloh str. 1 - 24, ktorý je vo vlastníctve predávajúceho.

Presná špecifikácia bola uvedená v prílohe str. 1 - 24. V článku II. bola dohodnutá kúpna cena v sume
1 084 350,- Sk bez DPH splatná do 14 dní od obdržania faktúry. Po porovnaní s faktúrou č. 128/97, a
to textu nachádzajúceho sa vo faktúre a textu v kúpnej zmluve zo dňa 3.3.1997 súd zistil, že predmet
faktúry č. 128/97 je označený „fakturujeme vám za dodané zariadenie v ZZ Ž. podľa príloh str. 1 -
24, celkom 1 084 350,- Sk, 23 % DPH 249 400,50 Sk, k úhrade 133 750,50 Sk. Dátum vystavenia

deň 28.8.1997. Po porovnaní výpovede žalobcu, žalovaného a po nespochybnení uzavretia predmetnej
kúpnej zmluvy a jej podpisu svedeckými výpoveďami Ing. S. a Ing. P., ktorí potvrdili pravosť svojich
podpisov a pravosť listiny vo väzbe na predložené listinné dôkazy súd dospel k záveru, že faktúra č.
128/97 i podľa pripojenej prílohy (č.l. 27 až 30) sa vzťahuje ku kúpnej zmluve zo dňa 3.3.1997, ktorá bola
uzavretá medzi účastníkmi sporu. Pretože v kúpnej zmluve bola splatnosť kúpnej ceny dojednaná do 14
dní od obdržania faktúry, považoval súd vystavenie faktúry č. 128/97 dňa 28.8.1997 za výzvu na úhradu

ceny v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 3.3.1997. Prvostupňový súd sa nestotožnil a v konaní nebolo
preukázané tvrdenie žalovaného o uzavretí ústnej kúpnej zmluvy dňa 28.8.1997, ktorého dôsledkom
bolo vystavenie faktúry č. 128/97.

Podľa § 580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je

rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči
druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé
na započítanie.

Súd sa zaoberal dohodou zo dňa 6.3.1997 vo vzťahu k uplatnenému žalovanému nároku vo väzbe

na námietku žalovaného, ktorý spochybnil pravosť a pravdivosť dohody o započítaní pohľadávok.
Výpovede svedkov a listinný dôkaz dohody o započítaní pohľadávok súd vyhodnotil jednotlivo a vo
vzájomnej súvislosti. Spornú dohodu podpísali za žalobcu likvidátor spoločnosti, za žalovaného riaditeľ
spoločnosti. Jej predmetom bolo započítanie pohľadávok v celkovej sume 1 145 976,- Sk, v spodnej
časti sa nachádza označenie pohľadávok žalovaného voči žalobcovi, ktoré boli identifikované nie číslom

faktúry,alepredmetom,zktoréhopohľadávkavznikla.Následnevdohodeozapočítanízodňa28.8.1997
už boli predmetné pohľadávky uvedené pod číslom vystavenej faktúry. Súd uveril tvrdeniu svedkov,
že pri vzájomných obchodných vzťahoch boli zistené vzájomné nezrovnalosti a preto po dohode zo
dňa 6.3.1997 bola následne uzavretá i dohoda o započítaní pohľadávok zo dňa 28.8.1997. Pretože v
konaní nebola preukázaná neplatnosť dohody o započítaní zo dňa 6.3.1997, považoval ju za platnú

s následkami započítania, t.j. tvrdeného zániku záväzku žalovaného. Vzhľadom k tomu, že došlo k
zániku záväzku žalovaného z faktúry č. 128/97, a to v dôsledku dohody o započítaní pohľadávok zo
dňa 6.3.1997, súd žalobný návrh v tejto časti zamietol. Naviac súd poukazuje i na tú skutočnosť, že
v prípade preukázania tvrdenia žalobcu, že faktúra č. 128/97 bola dôsledkom uzavretej ústnej kúpnej
zmluvy po vyhlásení konkurzu na žalobcu, a to dňa 28.8.1997, vzťahoval by sa na takto uzavretú

ústnu kúpnu zmluvu ten istý režim ako na kúpne zmluvy zo dňa 28.8.1997, predmetom ktorých bol
predaj osobných automobilov a na platnosť ktorých už bol vyslovený záväzný právny názor Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky. Teda i v prípade preukázania takto uzavretej kúpnej zmluvy by súd musel
postupovať v zmysle vysloveného právneho názoru, že je kúpna zmluva neplatná. Pretože súd žalobný
návrh zamietol, a to z iných právnych dôvodov ako v prvostupňovom rozhodnutí, nebol dôvod zaoberať

sa vznesenou námietkou premlčania zo strany žalovaného. Pre úplnosť súd udáva len tú skutočnosť,
že v danom prípade by nemala byť aplikovaná premlčacia doba v zmysle Občianskeho zákonníka, a
to 3 roky, nakoľko ide o vzťah v zmysle § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka. Zmluvy boli uzavreté
medzi účastníkmi ako podnikateľmi pri podnikateľskej činnosti. I napriek tej skutočnosti, že zo strany
právneho predchodcu žalobcu išlo o vysporiadanie vzťahov v súvislosti s likvidáciou spoločnosti.

Účelom uzatvorenia zmlúv bolo dosiahnutie finančných aktív z dôvodu potreby vysporiadania záväzkov
podnikateľa, ktoré vznikli v súvislosti z jeho podnikateľskými aktivitami. Z tohto pohľadu potom bola
žaloba podaná na súde včas, ešte v rámci plynutia štvorročnej premlčacej doby. V tejto súvislosti súd
poukazuje na ust. § 397 Obchodného zákonníka.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. a žalovanému
ako úspešnému účastníkovi sporu priznal právo na náhradu trov konania.Trovy konania žalovaného pozostávajú zo súdneho poplatku za odvolanie v sume 56 625,- Sk, odmeny
právneho zástupcu za poskytnutú právnu pomoc za 5 úkonov a 14 920,- Sk (prevzatie, príprava,
vyjadrenie, 2 x účasť na pojednávaní, podanie odvolania) v zmysle vyhlášky č. 163/2002 Zb., 5 úkonov a

15050,-Sk(vyjadreniekodvolaciemukonaniu,4xúčasťnapojednávaní)vzmyslevyhláškyč.655/2004
Zb., režijný paušál 5 x 128,- Sk, 1 x 150,- Sk, 4 x 164,- Sk, strata času dňa 20.8.2003 2 hodiny a 1
068,- Sk, 19.9.2003 2 hodiny a 1 068,- Sk, 15.3.2006 2 hodiny a 546,- Sk, 6.4.2006 2 hodiny a 546,- Sk,
20.4.2006 2 hodiny a 546,- Sk, 17.5.2006 2 hodiny a 546,- Sk spolu 19 % DPH z úkonov po 1.1.2006
(4 x 15 050,- Sk), čo celkom predstavuje sumu 227 999,- Sk.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Krajského súd v Žiline na Najvyšší súd SR v Bratislave v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon
rozhodnutia.