Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, June 5, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19CoP/9/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817204694
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:3817204694.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu
JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci navrhovateľky: K. D., C.. XX.XX.XXXX,
X. M. M., Š. X, zastúpenej JUDr. Jankou Hesovou, bytom Poprad, Hraničná 656/1, proti odporcovi: C.
I., C.. XX.XX.XXXX, X. M. M., M. XXX/X, v konaní o zvýšenie výživného pre plnoleté dieťa, o odvolaní
navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č.k. 20Pc/10/2016-92 z 27.11.2017 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia súd prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh na zvýšenie výživného zamietol.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 62 ods. 1- 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, ods. 3
Zákona o rodine.

3. Uzavrel, že návrh navrhovateľky nie je vzhľadom na momentálne majetkové a zárobkové pomery
odporcu dôvodný. Bolo síce nepochybné, že navrhovateľke v súvislosti so štúdiom na vysokej škole
vznikajú náklady spojené predovšetkým so zabezpečovaním si ubytovania, stravovania, či nákupom
potrebnej študijnej literatúry, avšak zo strany odporcu nemožno v súčasnosti, z dôvodu nepriaznivého
zdravotného stavu očakávať nárast príjmu, a teda zmenu jeho majetkových a príjmových pomerov. Z

dostupných registrov súd prvej inštancie nezistil žiaden príjem odporcu a z vyjadrenia Ústredia práce,
sociálnych vecí a rodiny je zrejmé, že je spoločne posudzovanou osobou na žiadosti o pomoc v
hmotnej núdzi poskytovanej jemu a jeho súčasnej rodine. Príspevok pritom predstavuje sumu 265,50 eur
mesačne a zahŕňa dávky v hmotnej núdzi pre odporcu, jeho manželku, tri maloleté deti a tiež príspevok
nabývanie.Sumu,ktorúsúdurčilpredchádzajúcimrozhodnutímakopovinnévýživnéprenavrhovateľku,
s prihliadnutím na momentálne príjmy odporcu súd prvej inštancie považoval za primeranú, preto návrh

navrhovateľky na zvýšenie výživného zamietol.

4. Súd prvej inštancie sa zaoberal aj návrhom odporcu na zníženie výživného. Tu poukázal na § 78 ods.
3 Zákona o rodine, v zmysle ktorého sa zohľadňuje aj vývoj životných nákladov, ktorý je zrejmý aj z
cien spotrebného koša, z miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Navrhovateľka je o 5
rokov staršia a náklady na jej výživu sa zvýšili. Návrh odporcu na zníženie výživného súd prvej inštancie

považoval za nedôvodný, nakoľko odporca nepreukázal, k akej zmene pomerov malo na jeho strane od
poslednej úpravy vyživovacej povinnosti dôjsť. Na posúdenie zníženia výživného súdu prvej inštancie
nepostačovalo rozhodnutie o príjme otca a iné dôkazy k svojmu návrhu odporca nepredložil. V tomto
smere tak mal súd prvej inštancie za to, že majetkové pomery a príjem odporcu sa nezmenili tak výrazne
ako to má na mysli Zákon o rodine, preto návrh odporu o zníženie výživného zamietol.

5. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie navrhovateľka. Jej odvolacie námietky možno zhrnúť
do nasledovných rovín: 1. súd prvej inštancie jej návrh považoval za nedôvodný poukazujúc na„momentálne“ majetkové a zárobkové pomery odporcu s tým, že v súčasnosti z dôvodu jeho
nepriaznivého zdravotného stavu nemožno očakávať nárast jeho príjmov. Podľa navrhovateľky tento
stavniejemomentálny,aletrváskoro18rokov,odporcasaúspešnevyhýbapráci,ignoruještátneorgány,

tu súčasne spochybnila odporcovu dlhotrvajúcu práceneschopnosť, 2. súd prvej inštancie ako druhý
dôvod zamietnutia jej návrhu uviedol, že „nezistil žiaden príjem odporcu“. Podľa navrhovateľky odporca
za 18 rokov nič nerobenia stratil akékoľvek pracovné návyky, 3. neboli zadovážené všetky trestné spisy,
z ktorých by bolo možné zistiť, že odporca je schopný pracovať, 4. nebolo zohľadnené, že od poslednej
úpravy došlo k zmene pomerov aj na strane navrhovateľky, pričom odporca má možnosti aj schopnosti

pracovať. Navrhla napadnutý rozsudok zmeniť a výživné počnúc 01.09.2016 zvýšiť na sumu 185,-eur
mesačne, zaviazať odporcu zaplatiť dlžné výživné do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, alternatívne
napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že nevie odklial má navrhovateľka
prístup k jeho zdravotným záznamom. Je stále práce neschopný, vedený ako neplatič a túto situáciu rieši

cez „osobný bankrot“. V okrese, v ktorom žije je možnosť zamestnať sa iba bezúhonným, bezdetným
a najlepšie ako živnostník. Zárobok tam predstavuje sumu cca 450-550,-eur mesačne a náklady na
bývanie a rodinu predstavujú cca 550,-eur.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom

stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky je dôvodné.

8. Súd prvej inštancie návrh na zvýšenie výživného zamietol, v podstate poukazujúc na momentálne
majetkové a zárobkové pomery odporcu, ktoré zvýšenie výživného nedovoľujú. Súčasne výživné určené
v predchádzajúcom rozhodnutí s prihliadnutím na momentálne príjmy odporcu považoval za primerané.

9. Súd prvej inštancie v tomto konaní opomenul zásadnú skutočnosť, a to, že pri rozhodovaní o

zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho, ako
aj nového rozhodovania, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov vykonaného dokazovania.
Teda je bezpochyby potrebné (nie len pripojiť), oboznámiť sa s obsahom spisu, v ktorom bolo naposledy
rozhodované o výživnom. Uvedené v tomto konaní súd prvej inštancie úplne odignoroval.

10. Navrhovateľka - dcéra v priebehu konania navrhla pripojiť viacero trestných spisov týkajúcich sa
trestnej činnosti odporcu - otca a zanedbávania povinnej výživy, o.i. aj trestný spis Okresného súdu
Prievidza, sp. zn. 3T/184/2004. Uvedený trestný spis pripojený a oboznámený súdom prvej inštancie
nebol. Nie je povinnosťou všeobecného súdu vykonať všetky účastníkmi navrhnuté dôkazy. Je však
jeho povinnosťou v odôvodnení rozhodnutia uviesť dôvody, ktoré ho viedli k nevykonaniu dôkazu. Ak

tak súd neurobí, zaťažuje svoje rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti, čím porušuje právo účastníka
na spravodlivý proces.

11. Preto odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP
zrušil rozsudok a postupom podľa § 391 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.

12. Úlohou súdu prvej inštancie tak bude znova vo veci konať v intenciách naznačených odvolacím
súdom, následne vo veci znova rozhodnúť, a svoje rozhodnutie náležite v zmysle zásad uvedených v §
220 ods. 2 CSP aj odôvodniť. Bude nutné vyhodnotiť a porovnať okolnosti a ich prípadnú zmenu v čase

posledného rozhodovania s okolnosťami v čase súčasného prejednávania veci. Pri rozhodovaní je nutné
vziaťdoúvahynielenmožnosti,aleajschopnostipovinnéhovýživou.Užvtomtoštádiukonaniajemožné
ustáliť, že na strane dcéry došlo k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje aj zmenu výšky výživného,
nakoľko bolo zistené, že je študentkou vysokej školy, s čím sú spojené jej zvýšené výdavky. Úlohou súdu
prvej inštancie tak bude dôsledne zistiť potreby navrhovateľky - dcéry a možnosti a schopnosti výživou

povinného - jej otca.

13. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade všetkých trov konania
(§ 396 ods. 3 CSP).14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).