Decision was made at the court Okresný súd Žiar nad Hronom
Judgement was issued by JUDr. Jarmila Kasanová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami, Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 5C/12/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415200253
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Kasanová
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2018:6415200253.10
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci
žalobkyni: N. J., R..X.XX.XXXX, D. X. Č..XX, zastúpená advokátkou JUDr. Alžbetou Slašťanovou, so
sídlom Žiar nad Hronom, opatovská 783/4, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752 , zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková,
s.r.o. , IČO: 47 233 516, so sídlom Bratislava, Kubániho 16, konajúca prostredníctvom advokátky
konateľky JUDr. Andrey Cvikovej o návrhu na určenie neplatnosti zmlúv a iné, takto
r o z h o d o l :
Súd žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala určenia, že Zmluva o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX, uzavretá dňa 1.3.2012 medzi žalobkyňou a žalovaným, Zmluva o revolvingovom úvere
č. XXXXXXXXXX, uzavretá dňa 7.3.2012 medzi žalobkyňou a žalovaným a Zmluva o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX, uzavretá dňa 11.5.2012 medzi žalobkyňou a žalovaným, sú neplatné, z a
m i e t a .
Žalovaný je p o v i n n ý z titulu bezdôvodného obohatenia zaplatiť žalobkyni sumu 1.025,15 €
na základe o Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, uzavretá dňa 1.3.2012, sumu 944,47 €
na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, uzavretá dňa 7.3.2012 a sumu 556,32 €
na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, uzavretá dňa 11.5.2012, v lehote 3 dní
od právoplatnosti rozhodnutia.
Žiadna zo strán sporu n e m á na náhradu trov konania právo.
o d ô v o d n e n i e :
1.Žalobkyňa sa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podanou žalobou upravenou v priebehu
konania domáhala určenia neplatnosti Zmlúv o revolvingovom úvere, ktoré uzavrela so žalovaným ako
aj vydania bezdôvodného obohatenia zo Zmluvy uzavretej dňa 1.3.2012 vo výške 1.025,15 €, zo Zmluvy
uzavretej dňa 7.3.2012 vo výške 944,78 € a zo Zmluvy uzavretej dňa 11.5.2012 vo výše 556,32 €. Právna
zástupkyňa žalobkyne poukázala na to, že strany sporu uzatvorili zmluvy o revolvingovom úvere a to
dňa 1.3.2012, dňa 7.3.2012 a dňa 11.5.2012. Namietala, že zmluvy sú absolútne neplatné, z dôvodu
rozporu s dobrými mravmi, nakoľko odplata je neprimerane vysoká pričom vo všetkých zmluvách bol
dohodnutý ročný úrok vo výške 70,01 %. Konštatovala absolútnu neplatnosť zmlúv aj z dôvodu úžery,
nakoľko žalovaný zneužil neskúsenosť žalobkyne ako aj jej dôverčivosť. Nesúhlasila s tým, že nárok
žalobkyne je premlčaný, nakoľko žaloba bola podaná v trojročnej premlčacej lehote
2.Žalovaný v písomnom vyjadrení, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, uviedol, že otázka
odplaty nemá byť posudzovaná podľa dobrých mravov, ale podľa osobitnej právnej úpravy. Podľa jeho
názoru pri porovnávaní výšky odplaty s hodnotou priemernej odplaty za spotrebiteľské úvery je na
mieste záver, že táto nebola podstatne prevýšená. Hodnota priemernej odplaty určovaná MF SR vrozhodnom období bola vo výške 45,23 % a podstatným prevýšením je také prevýšenie, ktoré prevyšuje
o viac ako 25 %, čo v danom prípade nebolo splnené. Uviedol, že ochrana spotrebiteľa je založená
na ochrane „ priemerného spotrebiteľa“. Toto chápanie zabezpečuje zachovanie prvku právnej istoty aj
pre dodávateľa, ktorá má byť vlastná aj spotrebiteľským právnym vzťahom. Zmluvné dojednania zmluvy
o revolvingovom úvere, kde je uvedené aj ustanovenie o zmluvnej pokute, nepredstavujú samostatný
dokument oddelený od zmluvy o revolvingovom úvere. Vzniesol námietku premlčania. Žalobu žiadal
zamietnuť.
3.Súd vo veci vykonal dokazovanie a to výsluchom žalobkyne a jej právnej zástupkyne, výsluchom
svedkov, oboznámil sa s listinnými dôkazmi, a to so Žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru /
Zmluvou o revolvingovom úvere zo dňa 11.5.2012, 1.3.2012, 7.3.2012, so zmluvnými dojednaniami k
predmetným zmluvám, s Oznámeniami veriteľa o schválení úveru, s dokladmi o platbách žalobkyne, s
ostatným spisovým materiálom.
4.Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 20.6.2016 tak, že určil, že Zmluva o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX, uzavretá dňa 1.3.2012 medzi žalobkyňou a žalovaným, Zmluva o revolvingovom úvere
č. XXXXXXXXXX, uzavretá dňa 7.3.2012 medzi žalobkyňou a žalovaným a Zmluva o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX, uzavretá dňa 11.5.2012 medzi žalobkyňou a žalovaným, sú neplatné.
Zároveň uložil žalovanému zaplatiť žalobkyni z titulu bezdôvodného obohatenia sumu 1.025,15 € na
základe o Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, uzavretá dňa 1.3.2012, sumu 944,47 € na
základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, uzavretá dňa 7.3.2012 a sumu 556,32 € na
základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, uzavretá dňa 11.5.2012, v lehote 15 dní od
právoplatnosti rozhodnutia.
Súd čo do zvyšku návrh žalobkyne zamietol.
5.Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp.zn. 15Co/450/2016 zo dňa 6.12.2017 rozsudok
okresného súdu v časti, kde súd určil, že zmluvy sú neplatné a v časti uloženia povinnosti žalovanému
zaplatiť žalobkyni finančné plnenie titulom vydania bezdôvodného obohatenia zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie. Pokiaľ sa týka finančného plnenia, tak ostalo predmetom sporu plnenie zo Zmluvy uzavretej
dňa 1.3.2017 suma 1.025,15 €, zo Zmluvy uzavretej dňa 7.3.2012 suma 944,47 € a zo Zmluvy uzavretej
dňa11.5.2012 suma 556,32 €.
6.Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmlúv spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
7.Podľa § 52 ods. 2 toho istého zákona ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
8.Podľa § 52 ods. 3 toho istého zákona dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
9.Podľa § 52 ods. 4 toho istého zákona spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.
10.Podľa § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy výkon práv a
povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv
a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
11.Podľa § 39 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy neplatný je právny
úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým
mravom.
12.Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.13.Podľa § 1 ods. 1 Zákona č.129/2010 o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzatvorenia zmlúv
tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
14.Podľa § 1 ods. 2 toho istého zákona spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
15.Podľa § 2 zákona č.129/2010 toho istého zákona na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti
16.Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
17.Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.
18.Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
19.Podľa § 39a Občianskeho zákonníka v aktuálnom znení neplatný je právny úkon urobený
fyzickou osobou nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť,
rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej
strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom
na vzájomné plnenie v hrubom nepomere.
20.Podľa § 879r Občianskeho zákonníka ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy
vzniknuté pred 1. júnom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté sa však
posudzujú podľa predpisov účinných do 1. júna 2014. Na výkon záložného práva, ktoré vzniklo pred 1.
júnom 2014, sa použijú ustanovenia tohto zákona.
21.Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
22.Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.
23.Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.
24.Podľa § 53 ods.6 Občianskeho zákonníka ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od
spotrebiteľapriposkytnutípeňažnýchprostriedkovpožadovať.Odplatu,podrobnostiostanoveníodplaty,
kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
25.Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. odplatu pri poskytnutí peňažných
prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady,
ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažnýchprostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza
z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si
budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.
26.Podľa § 1 ods.2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. odplata podľa odseku 1 sa vyjadruje v
percentáchzosumyzmluvnedohodnutýchpeňažnýchprostriedkovzarokavypočítasaakosúčetplnení
podľa odseku 3 za rok.
27.Podľa§1ods.3NariadeniavládySRč.87/1995Z.zodplatupodľaodseku1tvoriaplneniavyjadrenév
a) percentách zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov tak, že
1. opakujúce sa plnenie v percentách za iné obdobie ako jeden rok sa prepočíta na obdobie jedného
roka,
2. jednorazové plnenie v percentách sa považuje za plnenie za rok,
3. opakujúce sa plnenie v percentách za rok sa považuje za plnenie za rok,
b) peniazoch prepočítavané na percentá zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov tak, že
1. opakujúce sa plnenie v peniazoch za iné obdobie ako jeden rok sa prepočíta na obdobie jedného
roka, vydelí sa sumou zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov a vynásobí sa číslom 100,
2. jednorazové plnenie v peniazoch sa vydelí sumou zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov a
vynásobí sa číslom 100,
3. opakujúce sa plnenie v peniazoch za rok sa vydelí sumou zmluvne dohodnutých peňažných
prostriedkov a vynásobí sa číslom 100,
c) percentách z inej sumy, ako je suma zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov tak, že
1. opakujúce sa plnenie v percentách za iné obdobie ako jeden rok sa prepočíta na obdobie jedného roka
a vynásobí sa podielom sumy, z ktorej sa vypočítava plnenie, a sumy zmluvne dohodnutých peňažných
prostriedkov,
2. jednorazové plnenie v percentách sa vynásobí podielom sumy, z ktorej sa vypočítava plnenie, a sumy
zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov,
3. opakujúce sa plnenie v percentách za rok sa vynásobí podielom sumy, z ktorej sa vypočítava plnenie,
a sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov.
28.Podľa § 1 ods.4 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky
odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek
zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa
osobitného predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.
29.I keď zmluvy o úvere predstavujú tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 3 písm.
d) Obchodného zákonníka), je zrejmé, že predmetné zmluvy sú súčasne spotrebiteľskými zmluvami
a na žalobkyňu je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri ich uzavieraní nekonala v rámci
predmetu svojej podnikateľskej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti a žalovaný bol dodávateľom,
čiže osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvami o úvere je
potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§
52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv.
spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ
aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka
je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to,
či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka, a
teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah žalobkyne a
žalovaného založený zmluvami o úvere aplikoval súd ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúce sa
spotrebiteľských zmlúv). Ustanovenie § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka je potrebné vykladať v súlade
s obsahom smernice 93/13/EHS v zmysle princípu tzv. nepriameho účinku smernice, podľa ktorého súd
je povinný vykladať vnútroštátne právo v súlade s cieľmi, ktoré boli sledované touto smernicou - táto
sa nevzťahuje len na zmluvy podľa Občianskeho zákonníka (ako to vyplýva z uvedeného § 52 ods. 1
Občianskeho zákonníka), ale na všetky zmluvy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ. Uzavreté zmluvy súdzároveň podriadil aj pod právny režim zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení
účinnom ku dňu uzavretia sporných zmlúv, nakoľko spotrebiteľským úverom sa na účely tohto zákona
považuje (o.i.) aj dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme úveru (§ 1 ods.2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch). Pokiaľ ide
o predmetné zmluvy, žalobkyňa má s poukazom na § 2 písm.a/ postavenie spotrebiteľa, nakoľko
spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, a
žalovaný má s poukazom na § 2 písm. b/ postavenie veriteľa, keďže do právneho vzťahu so žalobkyňou
vstupoval ako právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
30.Strany sporu uzavreli zmluvu: Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/ Zmluva o poskytnutí
revolvingového úveru č. XXXXXXXXXX dňa 1.3.2012 : poskytnutá čiastka úveru ( úverový rámec)
1500,- €, splatnosť úveru ( počet splátok/splatnosť - deň v mesiaci ) 42/15, mesačná splátka ( vrátane
úrokov ) 80,37 €, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť 3.375,54 €, RPMN 67,24 %, ročná úroková
sadzba 70,01 %, priemerná RPMN 45,23 %, poskytnutá čiastka revolvingu 790,84 €, dlžník musí
zaplatiť 1.928,88 €, predpokladaná RPMN po poskytnutí revolvingu 70,01 %, ročná úroková sadzba
revolvingu 76,21 %, účel čerpania úveru: nákup elektroniky. Žalobkyni bola vyplatená suma 1.500 € a
z predložených dokladov súd má za preukázané, že spolu zaplatila sumu 2.525,15 €.
31.Strany sporu uzavreli aj druhú zmluvu: Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/ Zmluva o
poskytnutí revolvingového úveru č. XXXXXXXXXX dňa 7.3.2012 : poskytnutá čiastka úveru ( úverový
rámec) 1500,- €, splatnosť úveru ( počet splátok/splatnosť - deň v mesiaci ) 42/15, mesačná splátka
( vrátane úrokov ) 80,37 €, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť 3.375,54 €, RPMN 68,33 %,
ročná úroková sadzba 70,01 %, priemerná RPMN 45,23 %, poskytnutá čiastka revolvingu 790,84 €,
dlžník musí zaplatiť 1.928,88 €, predpokladaná RPMN po poskytnutí revolvingu 70,01 %, ročná úroková
sadzba revolvingu 76,21 %, účel čerpania úveru: zariadenie domácnosti. Žalobkyni bola vyplatená suma
1.500 € a z predložených dokladov súd má za preukázané, že spolu zaplatila sumu 2.444,47 €.
32.Strany sporu uzavreli aj tretiu zmluvu: Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/ Zmluva o
poskytnutí revolvingového úveru č. XXXXXXXXXX dňa 11.5.2012 : poskytnutá čiastka úveru ( úverový
rámec) 1.230,- €, splatnosť úveru ( počet splátok/splatnosť - deň v mesiaci ) 48/14, mesačná splátka
( vrátane úrokov ) 63,18 €, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť 3.032,64 €, RPMN 69,32 %,
ročná úroková sadzba 70,01 %, priemerná RPMN 45,23 %, poskytnutá čiastka revolvingu 515,55 €,
dlžník musí zaplatiť 1.516,32 €, predpokladaná RPMN po poskytnutí revolvingu 70,01 %, ročná úroková
sadzba revolvingu 80,98 %, účel čerpania úveru: dovolenka. Žalobkyni bola vyplatená suma 1.230 € a
z predložených dokladov súd má za preukázané, že spolu zaplatila sumu 1.786,32 €.
33.V § 39a Občianskeho zákonníka sú upravené kumulatívne subjektívne a objektívne podmienky úžery.
Subjektívne podmienky úžery sú charakterizované pri neplatnosti právneho úkonu urobeného fyzickou
osobounepodnikateľom,zneužitímtiesne,neskúsenosti,rozumovejvyspelosti,rozrušenia,dôverčivosti,
ľahkomyseľnosti, finančnej závislosti alebo neschopnosti plniť záväzky druhej strany. Na subjektívne
podmienky úžery kumulatívne nadväzujú objektívne podmienky, ktoré spočívajú v prísľube sebe alebo
inému poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom
nepomere. Tieto podmienky musia byť splnené súčasne.
34.Žalovaný pri uzatváraní zmlúv zneužil neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, dôverčivosť,
ľahkomyseľnosť žalobkyne. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobkyňa má len základné
vzdelanie, pracovala len ako lesná robotníčka. Nemá žiadne znalosti ( ani základné) v oblasti
finančníctva, neorientuje sa v zmluvných ustanoveniach. Nevedela si sama v čase uzatvárania zmlúv
vyhodnotiť, či ich vzhľadom na svoje možnosti bude schopná splácať. Pred tým ako uzavrela zmluvy
so žalovaným, iné obdobné zmluvy neuzatvárala, nemala s poskytovaním úverov, resp. pôžičiek žiadne
skúsenosti. Mala záujem požičať peniaze, nie však čerpať revolvingový úver. Vo všetkých zmluvách
je uvádzaná ročná úroková sadzba vo výške 70,01 %, pričom podľa priemerných úrokov z úverov
obchodných bánk zverejnených Národnou bankou Slovenska na jej webovej stránke bol pri nových
spotrebiteľských úveroch so splatnosťou 1-5 rokov v mesiacoch marec 2012 priemerný úrok vo výške
15,48 % a v mesiaci máj 2012 vo výške 15,10 %. Z uvedeného je zrejmé, že úrok požadovaný žalovaným
z titulu uzavretých zmlúv prekračoval výšku priemerného úroku cca 4,5-krát.35.Z výpovedi svedka O. J., syna žalobkyne, ktorý jej pomáhal s vybavovaním úveru vyplynulo, že
peniaze jeho matka potrebovala na nákup paliva ( dreva, uhlia) a časť bola použitá na splatenie jeho
hypotekárneho úveru. V zmluvách bol uvedení iný účel čerpania úverov ( aj dovolenka). Žalobkyňa
v čase uzatvárania zmlúv bola na starobnom dôchodku. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne súd zisti,
že žalobkyňa v čase uzatvárania zmlúv ( rok 2012) poberala starobný dôchodok vo výške 327,50 €
a vdovský dôchodok vo výške 103,20 €, spolu mala príjem vo výške 431 €. Zmluvy so žalovaným
uzatvárala v pomerne krátkom časovom slede a to dňa 1.3.2012, dňa 7.3.2012 a dňa 11.5.2012. Výška
splátok spolu bola 223,92 €, čiže viac ako polovica jej príjmu. Z výpovede svedka Augustína Kollára súd
zistil, že obchodný zástupca informoval žalobkyňu len o výške úveru a výške splátok, ostatné skutočnosti
ako napríklad výška úrokovej sadzby z jeho strany žalobkyni vysvetľovaná nebola. Z výpovedi svedka
C. H., synovca žalobkyni, vyplynulo, že žalobkyňa vždy pracovala manuálne v lese, sadila stromčeky.
Už vzhľadom na jej vzdelania a jej životný príbeh nie je podľa názoru svedka možné, aby vedela posúdiť
obsah uvedených zmlúv. Jeho teta určite nevedela posúdiť a pochopiť pojmy uvádzané v zmluve ako
ročná úroková sadzba úveru, sú to pre ňu nezrozumiteľné pojmy, nechápe čo to znamená a ani ich
dôsledok. Svedok A. T., ako obchodný zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že ani jednu z
predmetných zmlúv nepodpisoval a to ani zmluvy, kde je uvedené jeho meno. Podľa jeho názoru zmluvy
podpísala pani I., ktorá keď on začínal, robila mu akoby dozor. Keďže on mal iné pracovné povinnosti,
ona tieto zmluvy vypisovala, všetko robila ona, a jeho len uviedla ako finančného agenta . On žalobkyňu
nikdy nevidel. Svedok uviedol, že ak v zmluve bolo uvedené, že bolo zobraté napríklad 1.500 €, tak
ona ľudom dávala len 1.200 € s tým, že zvyšok išiel na provízie, poistenie. Ona ľuďom vysoké úroky
nevysvetľovala, ba naopak, povedala im to tak, , aby ani nevedeli ako budú mať, vedome ich klamala,
len aby došlo k uzavretiu zmluvy a aby mala čím vyššiu províziu.
36.Súd je toho názoru, že subjektívne podmienky úžery sú splnené. S uvedeným konštatovaním sa
stotožnil aj odvolací súd.
37.Odvolaví súd v zrušujúcom uznesení konštatoval, že prvostupňový súd nepostupoval správne, keď
vychádzal len z porovnania ročnej úrokovej miery uvedenej v zmluvách, s porovnaním priemerných
úrokov z úverov obchodných bánk zverejnených Národnou bankou Slovenska. Uviedol, že je potrebné
vziať do úvahy osobitnú úpravu § 53 ods.6 Občianskeho zákonníka, kde je vymedzená najvyššia
prípustná odplata, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať, v
nadväznosti na vykonávací predpis ( § 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.).
38.Na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a Nariadenia sa použije priemerná
hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé
typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu, naposledy v
čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy. Podľa §1a ods.1 Nariadenia, ak odseky 2
a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť
dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods.4 pri obdobnom úvere
alebo pôžičke ročne. Súd zistil, že priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a
pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená
podľa osobitného predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľských zmlúv bola:
u Zmluvy uzavretej dňa 1.3.2012 vo výške 45,23 % - dvojnásobok je 90,46 %, u Zmluvy uzavretej dňa
7.3.2012 vo výške 45,23 % - dvojnásobok je 90,46 % a u Zmluvy uzavretej dňa 11.5.2012 vo výške
46,52 % - dvojnásobok je 93,04 %. U všetkých troch Zmlúv ( poskytnutie úveru) bola odplata vo výške
70,01 %, pričom odplata bola tvorená len úrokom.
39.Z doplneného dokazovania vyplýva, že neboli splnené objektívne podmienky úžery. Vzhľadom na
to, súd nemohol konštatovať absolútnu neplatnosť zmlúv o revolvingovom úveru z dôvodu úžery. Pre
naplnenie podmienok úžery musia byť kumulatívne splnené subjektívne a objektívne podmienky úžery.
Odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľke a jej posúdenie hrubého nepomeru k
vzájomnému plneniu by muselo prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov,
čo v danom spore ( u všetkých troch zmlúv ) preukázané nebolo. Vzhľadom na to, súd žalobu žalobkyne
v časti, kde sa domáhala určenia neplatnosti zmlúv o revolvingovom úvere zamietol.
40.Žalobkyňa sa v spore domáhala aj vydania bezdôvodného obohatenia zo Zmluvy uzavretej dňa
1.3.2012vovýške1.025,15€,zoZmluvyuzavretejdňa7.3.2012vovýške944,47€(výškaporozhodnutí
odvolacieho súdu) a zo Zmluvy uzavretej dňa 11.5.2012 vo výše 556,32 € s poukazom na to, že vzmluvách o revolvingovom úvere ( všetkých troch) je uvedená ročná úroková sadzba vo výške 70,01
%, čo je v rozpore s dobrými mravmi.
41.Súd poukazuje na to, že zmluva je neplatná v časti úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru z
nižšie uvedených dôvodov. I tu platí ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
výkon práv a povinností, vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi. Pri dojednávaní úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru ( odplaty za poskytnutie peňazí) pri
peňažnej pôžičke však koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeranú odplatu
bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s
dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí" bez ohľadu na
to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej
istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť" obvyklým spôsobom. Nie je možné
neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu a dohodu o poplatku často práve z dôvodov
svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi
ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimeranú odplatu. Neprimeranou, a preto
odporujúcou dobrým mravom, je taká výška od úroku , ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v
dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným
bankami pri poskytovaní spotrebiteľských úverov v obdobných prípadoch. Úrok plniaci funkciu odplaty
za poskytnuté finančné prostriedky bol vo výške 70,01 % ročne ( u všetkých troch zmlúv) pričom takáto
výška úroku je neprimeraná odplata, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi. Podľa priemerných úrokov
z úverov obchodných bánk zverejnených Národnou bankou Slovenska na jej webovej stránke (zdroj:
www.nbs.sk - banková úroková štatistika) bol pri nových spotrebiteľských úveroch
so splatnosťou 1-5 rokov v mesiacoch marec 2012 priemerný úrok vo výške 15,48 % a v mesiaci máj
2012vovýške15,10%.Zuvedenéhojezrejmé,žeúrokpožadovanýžalovanýmztituluuzavretýchzmlúv
prekračoval výšku priemerného úroku cca 4,5-krát. Súd je toho názoru, že dohoda o úroku (odplate) za
poskytnutie úveru je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.
42.Vzhľadom na to, že zmluvy sú v časti dohody o odplate ( výške úrokovej sadzby spotrebiteľského
úveru) neplatné právne úkony ( § 41 Občianskeho zákonníka) vznikla povinnosť žalobkyni zaplatiť
žalovanému len poskytnutú sumu úverov. Zo zmluvy uzavretej dňa 1.3.2012 žalobkyňa čerpala sumu
1.500 €, zaplatila sumu 2.525,15 €, rozdiel 1.025,15 €. Zo zmluvy uzavretej dňa 7.3.2012 žalobkyňa
čerpala sumu 1.500 € , zaplatila 2.444,47 €, rozdiel 944,47 €. Zo zmluvy uzavretej dňa 11.5.2012
čerpala sumu 1.230 €, zaplatila 1.786,32 €, rozdiel 556,32 €. Aj keď žalobkyňa súdu nepredložila všetky
doklady o úhradách, súd jej tvrdenie o výške úhrad na jednotlivé zmluvy považoval za nesporné, nakoľko
žalovaný nerozporoval tvrdenie žalobkyne o tom, koľko na ktorú zmluvu spolu uhradila. V tejto časti súd
žalobe žalobkyni vyhovel a zaviazal žalovaného na plnenie, tak ako je uvedené vo výroku rozhodnutia,
titulom vydania bezdôvodného obohatenia ako plnenia získaného bez právneho dôvodu.
43.Žalovaný vzniesol námietku premlčania v časti nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného
obohatenia, ktorou bol súd povinný sa zaoberať. Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe, ktorá je
stanovená v zákone. Na premlčanie súd prihliada len na námietku dlžníka a v prípade, ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva
s výnimkou vlastníckeho práva. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia je právom majetkovým, a
pretosapremlčujepodľaustanovenia§100ods.1.Dobypremlčaniaprávanajehovydanieazačiatokich
plynutia sú upravené obdobne ako pri premlčaní práva na náhradu škody. Právo na vydanie získaného
bezdôvodného obohatenia sa teda môže premlčať tak v subjektívnej dobe (§ 107 ods. 1), ako aj v
objektívnej dobe (§ 107 ods. 2). Začiatok plynutia premlčacích dôb je určený okamihom, keď došlo k
získaniu bezdôvodného obohatenia. Všeobecne možno povedať, že ide o okamih splnenia všetkých
predpokladov občianskoprávnej zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie. Aby bolo možné hovoriť o
premlčaní práva, musí toto právo najskôr vzniknúť. Z vykonaného dokazovania súd má za preukázané,
že právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniklo. Pri postupnom pokračujúcom získavaní
majetkových hodnôt treba z hľadiska premlčania za samostatné nároky na vydanie bezdôvodného
obohatenia požadovať nároky, ktoré vznikli zo samostatných oddeliteľných prípadov bezdôvodného
obohatenia. Aj keď ide o rovnaké subjekty a rovnaké skutkové podstaty zodpovednosti za bezdôvodné
obohatenie. Na uplatnenie každého takéhoto nároku začína plynúť premlčacia doba osobitne. Právo
na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčuje za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený
dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, ako aj k tomu, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil.
Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky a v prípade,ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo ( komentár
Občianskeho zákonníka).
44.Subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr než objektívne premlčacie doby. O tom, že
došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal sa totiž oprávnený nemôže dozvedieť skôr,
než bezdôvodné obohatenie vôbec vzniklo. Preto ani subjektívna lehota nemôže začať plynúť skôr,
než vznikne právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého sa týka. O tom, že došlo k získaniu
bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa oprávnený dozvie vtedy, keď pozná skutkové okolnosti, z
ktorých možno usudzovať na získanie bezdôvodného obohatenia na jeho úkor, a to aspoň v takej výške
(objektívne vyčíslenej v peniazoch), že právo na jeho vydanie možno dôvodne uplatniť na súde. Začiatok
plynutia subjektívnej a objektívnej premlčacej doby je upravený odlišne, avšak tieto dve premlčacie doby
začínajú plynúť, plynú a končia nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie
jednejznich,právosapremlčí,atoajnapriektomu,žepoškodenémuešteplyniedruhápremlčaciadoba.
45.Z vykonaného dokazovania súd má za preukázané, že žalobkyňa sa skutočne dozvedela o tom, že
došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia najskôr v novembri 2014 na základe komunikácii so svojim
synovom C. H., ktorý bol v konaní vypočutí ako svedok a túto skutočnosť potvrdil. Žalobkyňa podala
návrh na tunajší súd dňa 15.1.2015, čiže je zrejmé, že návrh bol podaný v čase plynutia subjektívnej
lehoty. Prvá zo zmlúv bola uzavretá dňa 1.3.2012, čiže finančné prostriedky jej boli poskytnuté až po
tomto dátume a aj prvú splátku zaplatila až po tomto dátume. Z uvedeného je zrejmé, že žalobu podala
aj v rámci trojročnej premlčacej lehoty. Námietka premlčania nebola dôvodná.
46.Podľa § 255 ods.2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
47.Strany sporu mali v spore úspech čiastočný ( s poukazom na výrok rozhodnutia) vzhľadom na to, súd
rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Toto právo nemajú účastníci, ktorí sa ho vzdali písomne do zápisnice
súdu.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo u ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. ( exekučný poriadok). Exekúciu
vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním
poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak .
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.