Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, January 31, 2018

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 51C/124/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216210667
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Krajčová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2018:1216210667.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Krajčovou v sporovej

veci žalobkyne: D. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. X, XXX XX Q., zast.: Advokátska kancelária Heringeš
& Veverka, s.r.o., so sídlom Einsteinova 11/3677, Bratislava proti žalovanému: 1. DOROPHARM, k.s.,
so sídlom Teslova 19, 821 02 Bratislava, IČO: 43 773 711, zast.: JNC Legal s.r.o., so sídlom Panenská
13, Bratislava, 2. ČSOB Leasing, a.s., so sídlom Panónska cesta 11, Bratislava, IČO: 35 704 713, zast.:
JUDr. Jozef Mészáros, advokát s.r.o. so sídlom Jesenského 2, Bratislava, o zaplatenie 43.922,46 eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobkyne voči žalovanému v 1. a 2. rade zamieta.

II. Žalovanému v 1. rade sa priznáva proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o
ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.

III. Žalovanému v 2. rade sa priznáva proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu,
o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 24.06.2016, v spojením s návrhom na zmenu petitu zo dňa 12.05.2017 a
zo dňa 08.12.2017, sa žalobkyňa domáhala voči žalovaným spoločne a nerozdielne zaplatenia peňažnej

sumy 43.922,46 eur s príslušenstvom ako aj náhrady trov konania.

2. Podaním zo dňa 12.05.2017 žalobkyňa navrhla, aby súd pripustil pristúpenie ďalšieho subjektu do
konania na strane žalovaného, a to ČSOB Leasing, a.s., ako žalovaného v 2. rade. Súd uznesením,
č.k.: 51C/124/2016-204 zo dňa 03.07.2017 pripustil, aby do konania vstúpila spoločnosť ČSOB Leasing,
a.s. ako žalovaný v 2. rade.

3. V žalobe žalobkyňa uviedla, že uvedenú sumu si od žalovaných uplatňuje titulom bezdôvodného
obohatenia. Žalobkyňa podľa dohody s majiteľom žalovaného v 1. rade (ktorý je súčasne aj majiteľom
komplementára) p. E. B. mala platiť leasing na obe motorové vozidlá (z leasingovej zmluvy 1 a 2) zo
svojich finančných prostriedkov, čo aj robila, pričom podľa ústnej dohody žalobkyne a majiteľa p. B. mali
byť po splatení všetkých leasingových splátok prevedené tieto vozidlá na žalobkyňu. V decembri 2015
nechal majiteľ p. B. odvolať žalobkyňu ako prokuristku spoločnosti žalovaného.

4. Žalobkyňa za žalovaného uhrádzala jednotlivé finančné splátky, tak podľa Zmluvy 1 ako aj Zmluvy 2, a
to aj napriek tomu, že tieto leasingové splátky za motorové vozidlá bol formálne povinný plniť žalovaný v
1.rade,čovšakneurobil,apretodošlonajehostranekbezdôvodnémuobohateniunaúkoržalobkynevovýške uvedenej v žalobe. Žalovaný v 1. rade, aj napriek rokovaniu, ktoré sa uskutočnilo dňa 24.03.2016,
neuznal nárok žalobkyne na zaplatenie dlžnej sumy 43.922,46 eur.

5. Žalovaný v 1. rade v písomnom podaní zo dňa 21.11.2016 uviedol, že odmieta, že by sa na úkor
žalobkyne bezdôvodne obohatil, nárok uplatnený žalobkyňou nemá žiadny skutkový ani právny základ a
žalovaný v 1. rade ho v celom rozsahu neuznáva. Pokiaľ ide o žalobkyňou uvádzané leasingové zmluvy,
tieto boli za žalovaného v 1. rade uzavreté žalobkyňou. Žalovaný v 1. rade ani o jednej z uvedených
zmlúv nemal vedomosť, žalobkyňa ho ani o jednej zo zmlúv neinformovala a ani tieto zmluvy nezaradila

do zmluvnej evidencie žalovaného v 1. rade. Nie je pravdou, že medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade
došlo k akejkoľvek dohode ohľadne realizácie úhrad splátok podľa zmlúv. Napokon žalobkyňa nie je
schopná predložiť žiaden dôkaz preukazujúci ňou iba tvrdenú dohodou medzi žalobkyňou a žalovaným
v 1. rade, žiadna takáto dohoda medzi nimi neexistovala. Žalobkyňa, v tom čase prokuristka žalovaného
v 1. rade, majúca povinnosť konať pri zastupovaní žalovaného v 1. rade s odbornou starostlivosťou, nie
je schopná preukázať, že o uzavretí zmlúv, či už vopred alebo aspoň následne, informovala žalovaného

v 1. rade. Navyše tieto motorové vozidlá boli žalobkyňou zabezpečované, ako to sama v žalobe uvádza,
výlučne s úmyslom ich výhradného osobného užívania žalobkyňou, čo od začiatku možno kvalifikovať
ako konanie v príkrom rozpore s povinnosťou prokuristu konať za spoločnosť s odbornou starostlivosťou.

6. O existencii zmlúv sa žalovaný v 1. rade dozvedel až po tom, čo bola žalobkyňa odvolaná z

funkcie prokuristu a po tom, čo si žalovaný v 1. rade uplatnil voči žalobkyni nároky v celkovej výške
557.946,94 eur žalobou podanou na Okresnom súde v Malackách. Po týchto udalostiach žalobkyňa
prestala splácať leasingové splátky, v nadväznosti na čo leasingové spoločnosti zaslali žalovanému v
1. rade upomienku. Až na jej základe sa žalovaný v 1. rade dozvedel, že žalobkyňa za žalovaného v 1.
rade uzatvorila v minulosti leasingové zmluvy, pričom tieto motorové vozidlá využívala výlučne osobne.

Žalovaný v 1. rade preukázateľne obe motorové vozidlá, na ktorých užívanie mal byť ako leasingový
príjemca oprávnený žalovaný v 1. rade, osobne neužíval. Žalobkyňa až na základe výzvy žalovaného
v 1. rade odovzdala motorové vozidlá žalovanému v 1. rade dňa 04.04.2016, resp. dňa 05.04.2016.
O bezdôvodnom obohatení žalovaného v 1. rade nie je možné uvažovať, nakoľko žalobkyňa platila
leasingové splátky za osobné užívanie motorových vozidiel. V opačnom prípade, teda ak by žalobkyňa

nájomné za užívanie motorových vozidiel neplatila, práve ona by sa bezdôvodne obohatila na úkor
žalovaného v 1. rade.

7. Následne žalovaný v 1. rade uviedol, že je pritom nepochybnou skutočnosťou, že žalobkyňa
platila mesačné leasingové splátky (nie však všetky), ktoré sú svojou povahou nájomným za užívanie

motorových vozidiel (v zmysle právnej úpravy § 663 a nasl. OZ). Ak by užívanie motorových
vozidiel žalobkyňou nebolo vzťahom nájomným, pri ktorom žalobkyňa plnila povinnosť platiť nájomné
žalovanému v 1. rade tým, že uhrádzala leasingové splátky, a ak by teda jej plnenie mesačných splátok
leasingovej spoločnosti zakladalo bezdôvodné obohatenie žalovaného v 1. rade na úkor žalobkyne,
ako to žalobkyňa tvrdí, musela by sa aj žalobkyňa užívaním motorových vozidiel bezdôvodne obohatiť

na úkor žalovaného v 1. rade. Ak by totiž mali byť žalobkyňou uhradené splátky leasingu považované
za bezdôvodné obohatenie žalovaného v 1. rade, ktoré by mal žalovaný v 1. rade vrátiť žalobkyni,
potom by platilo, že žalobkyňa sa naopak bezdôvodne obohatila na úkor žalovaného v 1. rade tým, že
motorové vozidlá užívala bez toho, aby za nich žalovanému v 1. rade platila nájomné minimálne vo výške
príslušných leasingových splátok, ak nie vyšších súm, predstavujúcich bežné trhové nájomné za nájom

rovnakých alebo obdobných motorových vozidiel. Navyše žalobkyňa v čase uzavretia predmetných
zmlúv, ako aj ňou tvrdenej ústnej dohody (ktorú mohla uzavrieť bez vedomia žalovaného v 1. rade za
neho zo svojej pozície prokuristka), mala povinnosť konať s odbornou starostlivosťou a žiadnej osobe,
vrátene seba samej, nemala umožniť užívanie motorových vozidiel bezodplatne alebo za náhradu nižšiu
ako samotné leasingové splátky. Ak tak urobila, spôsobila tým žalovanému v 1. rade škodu.

8. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že leasingová zmluva č. 2 nie je platná, pretože ju žalobkyňa nepodpísala,
potom de facto tvrdí aj to, že nemohla vzniknúť žiadna dohoda medzi ňou a p. B., resp. žalovaným
v 1. rade, ktorej predmetom mali byť žalobkyňou tvrdené podmienky osobného užívania motorového
vozidla. Rovnako tak žalobkyňa de facto tvrdí, že medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade ako

leasingovou spoločnosťou nebol žiadny právny vzťah, z čoho logicky vyplýva, že žalobkyňa nemohla
potom za žalovaného v 1. rade hradiť žalovanému v 2. rade nič za žalovaného v 1. rade. V takom prípade
by potom žalovaný v 1. rade v časti nároku týkajúceho sa leasingovej zmluvy č. 2 nemohol byť pasívne
vecne legitimovaný. Naopak, ak je leasingová zmluva č. 2 platná, potom platí aj vo vzťahu k tejto zmluveargumentácia žalovaného v 1. rade o tom, že pokiaľ žalobkyňa platila leasingové splátky za žalovaného
v 1. rade, pričom takúto úhradu žalovaný v 1. rade považuje za nájomné vo výške leasingovej splátky,
a preto sa žalovaný v 1. rade nemohol bezdôvodne obohatiť na úkor žalobkyne a žalobu považuje za

nedôvodnú a žiada súd, aby ju zamietol.

9. Zároveň žalovaný v 1. rade podal v zmysle § 152 C.s.p. námietku započítania v sume zhodnej so
sumou uplatňovanou žalobkyňou, pričom žalovaný v 1. rade svoj nárok uplatňuje z titulu bezdôvodného
obohatenia žalobkyne za to, že užívala motorové vozidlá a mala za ich užívanie platiť bežné trhové

nájomné, resp. z titulu náhrady škody vzniknutej v príčinnej súvislosti s nekonaním žalobkyne ako
prokuristu žalovaného v 1. rade s odbornou starostlivosťou (žalobkyňa žiadnej osobe, vrátane nej
samej, nemala umožniť bezodplatné užívanie motorových vozidiel, resp. ich užívanie za odplatu nižšiu
ako príslušná leasingová splátka, pričom ak tak urobila, spôsobila tým žalovanému v 1. rade škodu).
Priemerná cena za jeden deň prenájmu, pri mesačnom prenájme, motorového vozidla zn. Hyundai
Grand Santa Fe (resp. Santa Fe) predstavuje sumu 68,77 eur za deň (najnižšia cena predstavuje 46,-

eur), pričom do uvedenej sumy je potrebné započítať aj náklady na povinné zmluvné poistenie, havarijné
poistenie, daň z motorových vozidiel a hodnotu diaľničnej známky. Táto cena za celú dobu užívania
motorového vozidla zn. Hyundai Grand Santa Fe žalobkyňou predstavuje potom sumu 38 238,74 eur
(priemernáponuka),resp.23801,89eur(najnižšiaponuka).Rovnakoprimotorovomvozidlezn.Hyundai
i40 predstavuje potom trhové nájomné za celý čas užívania motorového vozidla žalobkyňou sumu 33

134,43 eur (priemerná ponuka), resp. 26 742,40 eur (najnižšia ponuka). Teda kompenzačný nárok
žalovaného v 1. rade za užívanie motorových vozidiel je pri priemernom odhade 71 373,17 eur a pri
minimálnom odhade 50 544,59 eur, čo znamená, že priemerný odhad prevyšuje nárok žalobkyne o 27
450,71 eur a minimálny odhad prevyšuje nárok uplatnený žalobkyňou o 6 621,83 eur. Z uvedeného
vyplýva, že ak keby bol kompenzačný nárok žalovaného v 1. rade odhadnutý podľa najnižších ponúk

prenájmunatrhu,ktorébysaznížilionajvyššiečiastkynákladov,stálebyajsveľkourezervoupostačoval
na započítanie voči celému nároku uplatnenému žalobkyňou.

10. Žalovaný v 1. rade ďalej uviedol, že žalobkyňa preukazuje výšku svojho nároku na zaplatenie
sumy 19 050,94 eur výpismi z účtu o bezhotovostných platbách prevodom, príjmovými pokladničnými

dokladmi, príkazom na vklad hotovosti na účet a výpisom z účtu o výbere hotovosti. Žalobkyňou
predložený pokladničný doklad zo dňa 14.01.2014 o úhrade 1 500,- eur je vystavený ako záloha za
vozidlo, pričom je uvedené, že suma je prijatá od žalovaného v 1. rade, ktorý je identifikovaný svojím
obchodným menom a IČO-om. Tento doklad nijako nepreukazuje, že úhradu tejto sumy vykonala
žalobkyňa zo svojich peňažných prostriedkov. Žalobkyňou predložený výpis z jej účtu dokladujúci výber

hotovosti vo výške 6 500,- eur zo dňa 22.01.2014 preukazuje len to, že daného dňa žalobkyňa vybrala
zo svojho účtu hotovosť, avšak nijako nepreukazuje vzťah tejto transakcie k ňou uplatnenému nároku.
Žalobkyňa prvýkrát zaplatila leasingovú splátku zo Zmluvy č. 2 zo svojho účtu až v júli 2014, t.j. vyše
5 mesiacov po uzavretí tejto zmluvy. Žalobkyňa sa ďalej v konaní domáha zaplatenia sumy 24 871,52
eur z titulu bezdôvodného obohatenia za úhradu leasingových splátok a úvodnej akontácie zo Zmluvy

č. 1. Výšku svojho nároku preukazuje výpismi z účtu o bezhotovostných platbách prevodom, výzvou k
zálohovej platbe a poštovým peňažným poukazom. Z poštového poukazu vyplýva, že ide poukaz na
sumu 990,- eur adresovaný Ministerstvu vnútra SR a za odosielateľa je označený žalovaný. Tento doklad
nijakým spôsobom nepreukazuje ani že úhradu uskutočnila žalobkyňa a ani že sa vzťahuje k predmetu
konania.

11. Na pojednávaní konanom dňa 23.10.2017 žalovaný v 1. rade žiadal, aby súd žalobkyňou
novonavrhované a predkladané dôkazy vyhodnocoval v súvislosti s koncentračnou zásadou, pretože
tieto dôkazy, ktoré žalobkyňa predkladá, zjavne mala k dispozícii, resp. mala o nich vedomosť už v čase,
keď na súd podala žalobu, preto žalovaný v 1. rade má za to, že nielen postupné predkladanie dôkazov,

ale aj argumentácia žalobkyne, sú čisto špekulatívne, v záujme alebo s cieľom zahmlievať podstatu
sporu.

12. Žalovaný v 2. rade v konaní pred súdom uviedol, že považuje žalobu žalobkyne voči nemu za
nedôvodnú a žalovaný nárok popiera, čo do právneho dôvodu a výšky. Ako vyplýva z listinných dôkazov

a vyjadrení žalobkyne a žalovaného v 1. rade, podstatou tohto sporu sú vzájomné nároky žalobkyne
a žalovaného v 1. rade voči sebe, ktoré vyplývajú z ich vzájomného vzťahu podľa udelenej prokúry
žalobkyni. Žalovaný v 2. rade sa totiž na úkor žalobkyne nikdy a nijakým spôsobom neobohatil, neprijal
žiadne plnenie bez právneho dôvodu ani plnenia z neplatných právnych úkonov ani z právnych úkonov,ktorých dôvod odpadol, a ani z nepoctivých zdrojov. Všetky platby, ktoré žalovaný v 2. rade inkasoval,
inkasoval na základe existujúceho platného právneho dôvodu, a to konkrétne Leasingovej zmluvy č.
M. zo dňa 22.01.2014 uzatvorenej medzi žalovaným v 2. rade ako leasingovým prenajímateľom a

žalovaným v 1. rade ako leasingovým nájomcom. Túto zmluvu pritom za žalovaného v 1. rade uzatvárala
akoprokuristkapriamožalobkyňa,t.z. malavedomosťoobsahutejtozmluvyakoiojednotlivýchprávach
a povinnostiach zmluvných strán. Ako žalobkyňa výslovne uviedla vo svojej žalobe, všetky sumy, ktoré
platila na účet žalovaného v 2. rade, platila za žalovaného v 1. rade na jeho záväzok vyplývajúci z
tejto leasingovej zmluvy, tieto platby hradila viackrát, dobrovoľne, v správnej výške a zo správnym VS,

na základe čoho žalovaný v 2. rade započítal tieto platby na úhradu záväzku žalovaného v 1. rade
z leasingovej zmluvy. Z uvedeného dôvodu má žalovaný v 2. rade za to, že nie je pasívne vecne
legitimovaným vo vzťahu k údajnému bezdôvodnému obohateniu. Vo vzťahu k námietke žalobkyne o
neplatnosti tejto zmluvy, túto považuje žalovaný v 2. rade za účelovú a špekulatívnu. Žalobkyňa ako
prokuristka žalovaného v 1. rade dňa 22.01.2014 riadne podpísala túto zmluvu, pričom na tom nič
nemení ani list žalovaného v 2. rade zo dňa 13.03.2015, tento list bol zaslaný žalobkyni z dôvodu, že

pôvodne zmluvu nepodpísala v dostatočnom počte vyhotovení. Žalovaný v 2. rade preto považuje túto
leasingovú zmluvu za platnú a poukazuje aj na skutočnosť, že zmluvné strany, t.j. žalovaný v 1. rade a
2. rade, nikdy platnosť tejto zmluvy nespochybnili, riadili sa podľa nej a nakoniec ju ukončili prevodom
vlastníckeho práva k predmetnému motorovému vozidlu na žalovaného v 1. rade.

13. Vo vzťahu k výške nároku žalovaný v 2. rade uviedol, že tento považuje za nepreukázaný, žalobkyňa
do dnešného dňa nepreukázala ani vlastníctvo účtu, z ktorého mali byť hradené leasingové splátky.
Rovnako tak suma nároku vo výške 8 000,- € bola nepreukázaná - príjmový pokladničný doklad je
vystavený na sumu vo výške 1 500,- €, pričom podľa tohto dokladu bola táto suma uhradená žalovaným
v 1. rade (DOROPHARM, k.s.) a nie žalobkyňou, obdobne suma vo výške 6 500,- € preukazuje

len výber tejto sumy z účtu - pravdepodobne žalobkyne - avšak nijakým spôsobom nepreukazuje
úhradu tejto sumy na leasingovú zmluvu, príp. akým spôsobom táto suma súvisí s leasingovou zmluvou.
Žalovaný v 2. rade zároveň namieta aj dodatočné návrhy žalobkyne na doplnenie dokazovania. Má za
to, že platnosť leasingovej zmluvy bola preukázaná listinnými dôkazmi založenými do spisu samotnou
žalobkyňou, a preto ďalšie dokazovanie v tomto smere považuje za nadbytočné a nehospodárne.

Rovnako tak za nehospodárne a v rozpore so zásadou kontradiktórnosti konania považuje návrhy na
doplneniedokazovaniapredkladanímurčitýchpotvrdeníotom,žežalobkyňa hradila sumyleasingových
splátok v hotovosti. Preukázať výšku nároku je povinnosťou žalobkyne, pričom v prípade vkladu v
hotovosti na bankový účet vydáva banka o tomto vklade potvrdenie, ktorým žalobkyňa musí, resp.
musela, disponovať, a teda ona sama je schopná a spôsobilá výšku svojho domnelého nároku voči

žalovaným riadne preukázať.

14. Z opatrnosti, ak by sa súd nestotožnil s obranou žalovaného v 2. rade a považoval by leasingovú
zmluvu za neplatnú, uplatňuje si žalovaný v 2. rade hmotnoprávnu námietku podľa § 152 C.s.p. vo
forme započítania nároku žalovaného v 2. rade voči nároku žalobkyne spoločne s príslušenstvom. V

prípade, ak by leasingová zmluva bola neplatná, žalobkyňa sa na úkor žalovaného v 2. rade bezdôvodne
obohatila tým, že užívala motorové vozidlo zn. Hyundai i40 bez právneho dôvodu, pričom mala hradiť
minimálne cenu zodpovedajúcu cene obvyklého trhového nájomného. Vo vzťahu k výške nároku
žalovanéhov2.radevočižalobkynipoukazuježalovanýv2.radenapísomnévyjadreniežalovanéhov1.
rade zo dňa 03.03.2017 a listinné dôkazy k nemu priložené, z ktorých vyplýva, že obvyklá cena trhového

nájomného predstavuje za obdobie užívania motorového vozidla zn. Hyundai i40 zo strany žalobkyne
minimálnusumuvovýške26742,-€,čoprevyšuježalovanúsumu,ktorúsižalobkyňauplatňujespoločne
a nerozdielne od žalovaných. Nie je však pravda, že žalovaný v 2. rade niekedy tvrdil, že žalobkyňa
užívala toto motorové vozidlo na základe akejsi nájomnej zmluvy so žalovaným v 2. rade. Žalovaný v
2. rade len pre prípad, že by súd považoval leasingovú zmluvu za neplatnú, uplatnil si kompenzačnú

námietku svojej pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré nastalo u žalobkyne, pretože v
prípade neplatnosti tejto zmluvy užívala žalobkyňa motorové vozidlo vo vlastníctve žalovaného v 2. rade
bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Pre úplnosť žalovaný v 2. rade uviedol, že samotný petit žaloby je
nesprávny a v rozpore so zákonom, a to z dôvodu, že v danom prípade nemôže ísť o spoločný záväzok
žalovaných, ale len o záväzok buď žalovaného v 1. alebo v 2. rade.

15. Následne žalovaný v 2. rade po tom, ako žalobkyňa na pojednávaní konanom dňa 08.12.2017
zmenila žalobu a žiadala, aby súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy
43.922,46 eur s príslušenstvom, ktorú zmenu petitu súd pripustil uznesením do zápisnice, doručil súdupísomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že žalobkyňa rozšírila svoj domnelý nárok na žalovaného v 2.
rade aj na peňažné nároky vo výške 24.871,52 eur vyplývajúcich z Leasingovej zmluvy č. R. zo dňa
26.08.2014 uzavretej medzi právnym predchodcom žalovaného v 2. rade ako poskytovateľom leasingu

a žalovaným v 1. rade ako príjemcom leasingu. Za žalovaného v 1. rade podpísala predmetnú zmluvu
priamo žalobkyňa ako prokuristka žalovaného v 1. rade. Tento nárok žalovaný v 2. rade považuje
a nedôvodný a nemajúci oporu v existujúcom skutkovom a právnom stave veci. Všetky peňažné
prostriedky, ktoré žalovaný v 2. rade v súvislosti s touto zmluvou inkasoval, boli získané plnením na
základe existujúceho a platného právneho dôvodu, a to konkrétne na základe leasingovej zmluvy č. R.,

pričom platnosť tejto zmluvy a súčasne aj existenciu právneho dôvodu na platenie leasingových splátok
na jej základe žalobkyňa v konaní nerozporuje a nespochybňuje. Žalobkyňa pritom výslovne opakovane
uviedla v žalobe aj vo svojom výsluchu pred súdom, že platila na základe predmetnej leasingovej zmluvy
príslušné leasingové splátky za žalovaného v 1. rade. Akékoľvek potenciálne nároky z tohto titulu, t.j.
z titulu údajného bezdôvodného obohatenia súvisiaceho s plnením žalobkyne na leasingovú zmluvu č.
R. sa potom týkajú výlučne vzájomného vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade a žalovaný

v 2. rade nie je pasívne vecne legitimovaný. Rovnako žalovaný v 2. rade rozporuje aj výšku nároku
žalobkyne v tejto časti. Časť nároku žalobkyne vo výške 9 946,42 eur bola zaplatená priamo na účet
spoločnosti AUTOPOLIS, s.r.o. (teda dodávateľa motorového vozidla zn. Hyundai Grand Santa Fe),
nie na účet žalovaného v 2. rade, nakoľko účet, na ktorý bola táto suma poukázaná, patrí spoločnosti
AUTOPOLIS, s.r.o. a nie žalovanému v 2. rade. Následne suma 9 946,42 eur bola odpočítaná od kúpnej

ceny predmetného motorového vozidla, ktorú žalovaný v 2. rade ako poskytovateľ leasingu zaplatil
dodávateľovi tohto vozidla - spol. AUTOPOLIS, s.r.o.. Súčasne ako vyplýva z faktúry vystavenej spol.
AUTOPOLIS, s.r.o. zo dňa 26.08.2014, resp. z potvrdenia zo dňa 26.08.2014, platiteľom tejto sumy
bol žalovaný v 1. rade, nie žalobkyňa. Rovnako nie je zrejmé, ako súvisí časť uplatneného nároku vo
výške 990,- eur s údajným bezdôvodným obohatením žalovaného v 2. rade, keďže jej príjemcom bola

Rozpočtová organizácia Ministerstva vnútra a odosielateľom žalovaný v 1. rade, nie žalobkyňa. Navyše
žalobkyňa stále nepreukázala vlastníctvo bankového účtu č. B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, tzn.
či tento účet skutočne patrí žalobkyni.

16. Zároveň žalovaný v 2. rade vzniesol v súlade s § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka námietku

premlčania vo vzťahu k nároku žalobkyne vo výške 24 871,52 eur. Podľa tvrdenia žalobkyne má ísť o
bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného v 2. rade, ktoré sa v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho
zákonníka premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu
a kto sa na jeho úkor obohatil. V konkrétnom prípade žalobkyňa vedela už v okamihu platby jednotlivých
platieb, že ide o platby platené na záväzok žalovaného v 1. rade priamo na bankový účet žalovaného

v 2. rade, tzn. vo vzťahu k žalovanému v 2. rade už v deň úhrady týchto platieb vedela, resp. musela
vedieť, že došlo k bezdôvodnému obohateniu (keďže podľa jej vlastného tvrdenia platila za žalovaného v
1. rade a na jeho záväzok, nie za seba) a kto sa na jej úkor obohatil. Odo dňa úhrady jednotlivých platieb
preto začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia lehota, ktorá vo vzťahu ku všetkým žalobkyňou
vykonaným platbám márne uplynula pred zmenou žaloby zo dňa 08.12.2017.

17. Žalobkyňa, ktorá písomným podaním doručeným súdu dňa 15.05.2017 navrhla pristúpenie
žalovaného v 2. rade: spoločnosť ČSOB Leasing. a.s., uviedla, že nikdy neuzatvorila ako prokurista
žalovaného v 1. rade so spoločnosťou ČSOB Leasing, a.s. leasingovú zmluvu k vozidlu Hyundai
i40, uvedené oznamuje aj spol. ČSOB leasing, a.s. v liste zo dňa 13.03.2015, kde v prílohe posiela

nepodpísanú leasingovú zmluvu R. a nepodpísaný protokol o prevzatí motorového vozidla s tým, že
uvádza, že tieto dokumenty pravdepodobne nedopatrením neboli podpísané a žiadajú o ich opätovné
podpísanie a zaslanie originálov na adresu spoločnosti. Teda samotný žalovaný v 2. rade potvrdzuje,
že ku dňu 13.03.2015 nebola podpísaná písomná zmluva vo vzťahu k autu zn. Hyundai i40. Následne
však žalovaný v 2. rade uzatvára so žalovaným v 1. rade dohodu o predčasnom ukončení leasingu k

autu zn. Hyundai i40.

18. Na pojednávaní konanom dňa 23.10.2017 žalobkyňa uviedla, že pokiaľ ide o Leasingovú zmluvu
č. R., z ktorej žalovaný v 2. rade predložil len kópiu, popiera pravosť svojho podpisu na tejto zmluve.
Žalovaný v 2. rade uvádza, že táto zmluva bola uzatvorená a podpísaná žalobkyňou dňa 22.01.2014

v Bratislave, k čomu však neprišlo. Pokiaľ ide o vlastníctvo k účtu, z ktorého boli hradené leasingové
splátky, skutočnosť, že účet patrí žalobkyni, považuje žalobkyňa za preukázanú a nespornú. Pokiaľ
ide o jednotlivé úhrady, žalobkyňa má za preukázané, že tieto peniaze vkladala na účet žalovaného
v 2. rade ona osobne, o čom vie žalovaný v 2. rade predložiť aj doklad. K otázke existencie dohodymedzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade poukazuje na určitú zvyklosť, ku ktorej došlo v minulosti, totiž
žalobkyni už bolo zo strany žalovaného v 1. rade v minulosti poskytnuté motorové vozidlo zn. Renault
Espace, ktoré bolo vo vlastníctve spoločnosti, v ktorej bol konateľom p. B.. Užívateľom tohto vozidla

však bola výlučne žalobkyňa s tým, že toto motorové vozidlo používala aj na súkromné účely. Uvedené
sa týka obdobia od r. 2010 do 2015. V tomto konaní sa pritom jedná o situáciu, ktorá je obdobná, išlo
o dohodu, ktorá bola de facto vzájomne výhodná, avšak s tým rozdielom, že teraz žalovaný v 1. rade
dohodu porušil a popiera jej existenciu.

19. Zároveň žalobkyňa uviedla, že splátky od februára do mája r. 2014 boli hradené z účtu žalovaného,
ku ktorému mal dispozičné právo výlučne pán B.. Jeho tvrdenia, že o týchto zmluvách a o motorových
vozidlách užívaných žalobkyňou nevedel, neobstoja. K nájmu vozidiel uviedla, že popiera tvrdenia
žalovaného v 1. aj v 2. rade, že sa malo jednať o akýkoľvek nájom vozidiel, takáto dohoda neexistovala,
a v takom prípade je dôkazné bremeno na žalovanom, aby preukázal opak. Existenciu nájomného
vzťahu možno preukázať napr. tým, že žalovaný platil daň z tohto nájmu v zmysle príslušných právnych

predpisov, aj tam smeroval návrh žalobkyne na vykonanie dokazovania v daňovej oblasti. Takisto, ak
by sa jednalo o nájom, pohonné hmoty, údržbu, náklady spojené s užívaním, tieto by mali byť v réžii
spoločnosti, táto ich však nikdy nehradila, tieto hradila práve sama žalobkyňa. K užívaniu vozidiel na
súkromné účely uviedla, že aj samotný p. B. rovnako užíva motorové vozidlo, ktorého vlastníkom je jeho
spoločnosť, no využíva ho aj na súkromné účely, z tohto pohľadu sa preto javí ako pochopiteľné, že aj

žalobkyňa ako prokuristka spoločnosti DOROPHARM, k.s. mohla využívať vozidlo na obdobnej báze.

20. Žalobkyňa ďalej pred súdom dňa 08.12.2017 uviedla, že jej predchádzajúci právny zástupca JUDr.
Urban bez ďalšieho nepredložil v konaní listinné dôkazy, ktoré mu žalobkyňa dokázateľne predložila
a požiadala ho o ich predloženie pred súdom. Vzhľadom na to, aj napriek koncentračnej zásade, je

žalobkyňa nútená dodatočne predložiť dôkazy, a to knihu jázd pre vozidlo zn. Hyundai i40, ktorou sa
preukazuje, že sa toto vozidlo používalo v drvivej väčšine na pracovné účely, len zlomok vykonaných
ciest, a to presne v % vyjadrení 15,03 %, predstavovali súkromné cesty. Má za to, že súd v tejto časti
nemôže žalobu zamietnuť s ohľadom na spravodlivé usporiadanie veci. Pokiaľ ide o vozidlo zn. Hyundai
i40 - 15,03% žalobkyňa prejazdila na súkromné účely, čo predstavuje pomernú sumu 2 863,35 €, t.j.

v rozsahu 16.187,59 € (t.j. v rozsahu 84,97%) používala auto na služobné účely, a preto žiada, aby
minimálne v tomto rozsahu súd priznal žalobkyni uplatnený nárok. Predchádzajúci právny zástupca
žalobkyne postupoval obdobným spôsobom, a teda nepredložil listinné dôkazy v tomto konaní aj
v prípade potvrdenia z banky, ktoré už predložili pred pojednávaním, učinil tak z neznámych príčin.
Žalobkyňa sa neskôr dozvedela o tom, že tento jej predchádzajúci právny zástupca je úzkymi väzbami

prepojený na žalovaného v 1. rade.

21. Žalovaný v 1. rade uviedol, že akákoľvek argumentácia žalobkyne konaním, či nekonaním
predchádzajúceho právneho zástupcu je pre toto konanie absolútne irelevantná a je na žalobkyni, aby
akékoľvek konania, či nekonania svojho právneho zástupcu riešila v rámci ich vzájomných vzťahov,

akýkoľvek vzťah k dokazovaniu v tomto konaní je irelevantný, navyše žalobkyňa sa osobne zúčastnila
všetkých pojednávaní, bola osobne prítomná a počula argumentáciu svojho právneho zástupcu, videla
a počula aké dôkazy boli predkladané, resp. navrhované.

22. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a výsluchom strán sporu. Na základe

vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:
Z výpisu z obchodného registra žalovaného v 1. rade vyplýva, že v období od 02.07.2008 (vznik funkcie)
do 08.12.2015 (zánik funkcie) bola žalobkyňa prokuristkou spoločnosti DOROPHARM, k.s., pričom
prokurista je oprávnený konať v mene spoločnosti samostatne v celom rozsahu, vrátane scudzovania a
zaťažovanianehnuteľností.Prokuristapodpisujezaspoločnosťtak,žekobchodnémumenuspoločnosti,

pripojí dodatok označujúci prokúru a svoj podpis.

Z listiny označenej ako „Splnomocnenie“ vyplýva, že spoločnosť VB LEASING SK, spol. s r.o.
(splnomocniteľ) splnomocnila príjemcu leasingu: DOROPHARM, k.s., aby v jej mene poukázal finančné
prostriedky vo výške 9 946,42 € ako zálohu splnomocniteľa na budúcu kúpu. Súčasťou tejto listiny je

aj Potvrdenie spol. AUTOPOLIS, s.r.o., že od príjemcu leasingu DOROPHARM, k.s. obdržala finančné
prostriedky vo výške 9 946,42 eur ako zálohu splnomocniteľa na budúcu kúpu predmetu leasingu, s
dátumom 26.08.2014.Spoločnosť AUTOPOILIS, s.r.o. vystavila dňa 26.08.2014 faktúru č. 9201400668 na sumu 34 353,57 €
(kúpna cena 44 299,99 € mínus záloha 9 946,42 €) na odberateľa: VB LEASING SK, spol. s r.o., konečný
príjemca: DOROPHARM, k.s. za motorové vozidlo zn. Hyundai Grand Santa Fe.

Zároveň spol. AUTOPOILIS, s.r.o. vystavila dňa 26.08.2014 faktúru k zálohovej platbe č. XXXXXXXXXX
na sumu 9 946,42 € na odberateľa: DOROPHARM, k.s. za motorové vozidlo zn. Hyundai Grand Santa
Fe.

Z poštového peňažného lístka zo dňa 12.09.2014 vyplýva, že odosielateľ: DOROPHARM zaslal
adresátovi: Rozpočtová organizácia MV SR sumu 990,- € (VS: XXXXXX).

Z výpisu z účtu č. B. vedeného v Tatra banka, a.s. vyplýva, že pod VS: XXXXXXXXXX bola dňa:
- 18.09.2014 bola uhradená suma 1 086,42 eur;
- 03.12.2014 bola uhradená suma 1 086,42 eur;

- 11.02.2015 bola uhradená suma 1 086,42 eur;
- 07.04.2015 bola uhradená suma 896,26 eur;
- 05.05.2015 bola uhradená suma 1 086,42 eur;
- 25.06.2015 bola uhradená suma 2 172,84 eur;
- 25.08.2015 bola uhradená suma 1 086,42 eur;

- 08.10.2015 bola uhradená suma 2 172,84 eur a
- 20.11.2015 bola uhradená suma 3 259,26 eur.

Z výpisu z účtu č. SK. vedeného v Tatra banka, a.s. vyplýva, že pod VS: XXXXXXXXXX bola dňa:
- 08.10.2015 bola uhradená suma 645,03 eur;

- 25.08.2015 bola uhradená suma 645,03 eur;
- 07.04.2015 bola uhradená suma 645,03 eur;
- 18.02.2015 bola uhradená suma 645,03 eur;
- 03.12.2014 bola uhradená suma 645,03 eur;
- 18.11.2014 bola uhradená suma 645,03 eur;

- 03.07.2014 bola uhradená suma 645,03 eur;
- 31.07.2015 bola uhradená suma 1 290,06 eur;
- 26.05.2015 bola uhradená suma 1 290,06 eur a
- 25.08.2014 bola uhradená suma 1 290,06 eur.

Z vkladového lístka vyplýva, že dňa 16.01.2016 bola žalobkyňou na účet pod názvom ČSOB Leasing,
a.s. vložená suma 1 325,46 eur pod VS: XXXXXXXXXX.

Z prehľadu pohybov na účte č. B. vedenom v Tatra banka, a.s. vyplýva, že dňa 22.01.2014 sa uskutočnil
z účtu výber v hotovosti v sume 6500,- eur.

Z prehľadu pohybov na účte č. B. vedenom v Tatra banka, a.s. vyplýva, že dňa 20.11.2015 bola
uskutočnená platba M. v sume 1 340,09 eur.

Podľapríjmovéhodokladuzodňa14.09.2014prijalaspol.IDM-CAR,spol.sr.o.odspol.DOROPHARM,

k.s. sumu 1 500,- € ako zálohu za vozidlo.

Dňa 26.07.2014 uzatvorila spol. VB LEASING SK, spol. s r.o. ako poskytovateľ leasingu so spol.
DOROPHARM, k.s. zastúpený: D. V. ako príjemcom leasingu Leasingovú zmluvu číslo: R., ktorej
predmetom bol osobný automobil zn.: HYUNDAI Grand Santa Fe s nadobúdacou cenou 44 300,- €

a leasingovou cenou 47 971,12 €, s min. dobou trvania leasingu 36 mesiacov. Zmluva je v závere
podpísaná: D.. V., prokuristka.

Zo splátkového kalendára k zmluve: R. vyplýva, že nadobúdacia cena motorového vozidla zn. Hyundai
Grand Santa Fe bola 44 300,- eur (s DPH), 1. zvýšená splátka istiny bola 8 860,- eur a leasingová cena

bez poistenia PL bola 47 971,12 eur. 1. riadna splátka bola 905,35 eur a nasledujúce splátky (2. až 36.
splátka) boli dohodnuté vo výške 1 086,42 eur.Z Protokolu o prevzatí predmetu financovania k zmluve: R. vyplýva, že motorové vozidlo zn. Hyundai
Grand Santa Fe za príjemcu leasingu DOROPHARM, k.s. prevzala D. V., prokurista.

Dňa 22.01.2014 uzatvorila spol. ČSOB Leasing, a.s. so spol. DOROPHARM, k.s. Leasingovú zmluvu
číslo: R., ktorej predmetom bol osobný automobil zn.: HYUNDAI i40 s nadobúdacou cenou 25 419,- €,
v tom 1. splátka 7 625,70 €, financovaná suma 17 793,30 €, hodnota riadnej splátky: 573,31 €. Zmluva,
rovnako ako aj všeobecné zmluvné podmienky a osobitné ustanovenia o ochrane osobných údajov sú
podpísané za príjemcu leasingu/leasingového nájomcu: D.. V., prokuristka.

Z Protokolu o prevzatí predmetu financovania k zmluve: R. vyplýva, že motorové vozidlo zn. Hyundai
i40 prevzala D. V., prokurista.

Poistná zmluva pre havarijné poistenie k motorovému vozidlu zn. Hyudnai i40 bola uzavretá medzi
poisťovateľom spol. Generali Slovensko poisťovňa, a.s. a poistníkom: DOROPHARM, k.s. dňa

22.01.2014, za ktorého zmluvu podpísala D. V., prokurista.

Podľa osvedčenia o evidencii motorového vozidla (technický preukaz) vydaného k motorovému vozidlu
zn. Hyundai i40 je držiteľom osvedčenia: DOROPHARM, k.s..
Dňa23.01.2014vystavilaspol.IDM-CAR,spol.sr.o.faktúruč.201460003naodberateľa:ČSOBLeasing

a.s., s uvedením konečného príjemcu: DOROPHARM, k.s. na sumu 25 419,- eur za motorové vozidlo
zn. Hyundai i40, pričom z faktúry vyplýva, že na uvedené vozidlo poskytol dodávateľ tzv. „fleet zľavu“
vo výške 3 824,99 eur.

Z obsahu pripojeného vyšetrovacieho spisu ČVS: Y.-XXX/X-M.-V.-XXXX vedeného Okresným

riaditeľstvom PZ v Malackách, odbor kriminálnej polície vyplýva, že žalobkyňa D. V. dňa 20.05.2016
podala trestné oznámenie, kde pred vyšetrovateľom do zápisnice uviedla, cit.: „Ja ako prokuristka
spoločnosti DOROPHARM, k.s. som sa v roku 2014 rozhodla, že kúpim osobné motorové vozidlo zn.
Hyundai i40 formou leasingu cez spol. ČSOB Leasing, a.s. s tým, že vlastníctvo tohto vozidla po splatení
prejde na mňa ako fyzickú osobu. V januári 2014 som v Malackách, konkrétne v predajni s automobilmi

s názvom IDM-CAR spol. s r.o., prevádzka Malacky, Priemyselná ulica, uzatvorila ústnu dohodu o
kúpe motorového vozidla, pričom kúpa mala byť financovaná prostredníctvom leasingu cez spol. ČSOB
Leasing, a.s., so sídlom Panónska cesta 11, 852 01 Bratislava, IČO: 35 704 713. Tu v tejto predajni
nepamätám si, že by som podpisovala leasingovú zmluvu. V mesiaci január 2014 som priamo v predajni
s automobilmi v Malackách od spoločnosti IDM-CAR spol. s r.o. prevzala motorové vozidlo zn. Hyundai

i40 WG 1.7, rok výroby 2013. O prevzatí tohto motorového vozidla som osobne podpísala protokol o
prevzatí predmetu financovania k zmluve R.. Následne som predmet leasingu začala riadne splácať
z môjho osobného účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v Tatra banke alebo vkladom na účet ČSOB
Leasing.“

Uznesením zo dňa 21.07.2016, ČVS:Y.-XXX/X-M.-V.-XXXX, OR PZ v Malackách, odbor kriminálnej
polície odmietol trestné oznámenie osoby D. V., nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania
alebo postup podľa § 197 ods. 2 Trestného zákona. Z odôvodnenia uznesenia okrem iného vyplýva, že
už z trestného oznámenia D. V. ako aj zo zabezpečených materiálov vyplýva, že D. V. v čase, keď si
zakúpila osobné motorové vozidlo zn. Hyundai i40, vstupovala do tohto zmluvného vzťahu dobrovoľne

s prejavom vôle uzatvoriť leasingovú zmluvu so spol. ČSOB leasing, a.s., nakoľko si vozidlo aj následne
fyzicky prevzala, toto používala a taktiež splácala formou leasingu. O dobrovoľnosti svedčí aj fakt,
že splnomocnením na Okresnom dopravnom inšpektoráte OR PZ Malacky zapísala vozidlo na spol.
DOROPHARM, k.s..

Z obsahu uznesenia Okresnej prokuratúry Malacky zo dňa 14.11.2016, č.k.: X W. XXX/XX/XXXX-XX,
ktorým prokurátor zamietol sťažnosť oznamovateľky D. V., vyplýva že v administratívnom spise OR PZ
Malacky, ODI bol založený podpísaný originál leasingovej zmluvy č. R., ktorý neskôr z tohto spisu bol
poskytnutý ČSOB Leasing, a.s. a teda spol. ČSOB Leasing a.s. v súčasnosti disponuje podpísaným
originálom predmetnej leasingovej zmluvy.

Z listinných dôkazov predložených žalovaným v 1. rade - ponuky prenájmu motorových vozidiel zn.
Hyundai Santa Fe a zn. Hyundai i40, zverejnených na internetových stránkach, vyplýva:-priemernácenanájmuvozidlazn.HyundaiSantaFepredstavujesumu68,77eurzadeň(najnižšiacena
predstavuje 46,- eur); teda trhová cena za prenájom takéhoto vozidla za celú dobu užívania motorového
vozidla žalobkyňou predstavuje sumu 38 238,74 eur (priemerná ponuka), resp. 23 801,89 eur (najnižšia

ponuka);
- priemerná cena nájmu vozidla zn. Hyundai i40 predstavuje sumu 43,75 eur za deň (najnižšia cena
predstavuje 37,- eur); teda trhová cena za prenájom takéhoto vozidla za celú dobu užívania motorového
vozidla žalobkyňou predstavuje sumu 33 134,43 eur (priemerná ponuka), resp. 26 742,40 eur (najnižšia
ponuka).

Žalobkyňa vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že tvrdenia žalovaného v 1. rade sa nezakladajú
na pravde, žalovaný v 1. rade vedel o obidvoch autách a uvedené vyplýva aj z jeho vyjadrení. Pokiaľ
ide o Hyundai i40, uviedla to aj vo výpovedi na polícii, že ako prokuristka firmy DOROPHARM, k.s.
chcela kúpiť toto motorové vozidlo, pri uzatváraní zmluvy nepredkladala žiadne iné doklady okrem
občianskeho preukazu a až pri udeľovaní plnej moci pre dopravný inšpektorát zistila, že toto auto je

napísané na žalovaného v 1.rade. Pritom ani jedno z týchto vozidiel nebolo zaradené do obchodného
majetku spoločnosti žalovaného v 1. rade, s čím pán B. súhlasil. Vychádzali pri tom z obchodnej praxe,
ktorá bola medzi nimi, nakoľko rovnako sa postupovalo pri vozidle zn. Renault Espace, toto auto do roku
2014 používala tiež prevažne na súkromné účely a toto auto bolo predané kúpnou zmluvou, kde pán B.
ako konateľ spoločnosti vo Viedni, ide o lekáreň, kde má postavenie komandistu, resp. koncesionára,

toto auto predal spoločnosti DOROPHARM, pričom túto zmluvu podpisovala ona ako prokuristka, v
tomto prípade takisto neexistovala žiadna zmluva, bola len ústna dohoda, že toto auto môže užívať na
súkromné účely. Následne toto vozidlo užívala od roku 2010 do roku 2013, avšak toto vozidlo malo
výrobnú chybu, čo bolo potvrdené aj servisom v Malackách, viac stálo ako jazdilo, a preto sa bavili s p.
B., že si toto nové vozidlo zoberie na seba, kvôli úhradám a cestovným náhradám a je zarážajúce, že

teraz tvrdí, ako vyplynulo z jeho výpovede na polícii v Malackách, že sa nikdy spolu o autách nebavili.
Žalovaný v 1. rade sa opakovane pokúšal najprv ju obviniť z krádeže, potom z neoprávneného užívania
a následne zo sprenevery, čo sa mu neviem akým spôsobom podarilo, avšak prokurátor uznesenie v
trestnej veci vedenej proti nej pre zločin sprenevery zrušil z dôvodu, že je to neopodstatnené. Žalovaný
v 1. rade mal vo svojej činnosti nákup a predaj vozidiel.

Pokiaľ ide o tvrdenie, že žalovaný nemal vedomosť o týchto vozidlách a dozvedel sa o nich až po
upomienke, toto nie je pravdivé, veď za leasingové splátky až do marca platil práve on. Pokiaľ ide
o kompenzačnú námietku, nedáva to logiku, aby ona platila nájom v takejto výške, spoločnosti nikto
neprikazuje komu a v akej výške bude vozidlá prenajímať. Ona v tom čase bola prokuristka, bola
oprávnená konať za spoločnosť a je absurdné, aby sama sebe určila, že si bude prenajímať toto vozidlo.

Bežnápraxje,ženielenkonateliaaspoločníci,aleajzamestnancibezodplatneužívajúmotorovévozidlá.
Toto isté robil aj p. B. a bola to prax aj v iných jeho spoločnostiach. Pri uzatváraní zmlúv bolo potrebné
zaplatiťnielensplátku,aleajakontáciu,tedaprvánavýšenásplátkapredstavuje30%zcenymotorového
vozidla. K námietke, že dobrovoľne autá vrátila, uviedla, že to nebolo dobrovoľne, vyhrážali sa jej, že
sú autá v pátraní, že sú ukradnuté, preto ich radšej vrátila žalovanému v 1. rade. Pokiaľ ide o tvrdenie,

že mala spoločnosti žalovaného spôsobiť nejakú škodu, toto nie je pravda, tieto vozidlá musela vrátiť
a následne ich spoločnosť vykúpila, resp. ukončila leasing, nevie ako to bolo presne pri vozidle zn.
Hyundai Santa Fe, ale vie, že vozidlo Hyundai i40 bolo prevedené na inú osobu, o čom svedčí zápis
Dopravného inšpektorátu.

Pokiaľ ide o tvrdenie, že nemohla dať užívať motorové vozidlo tretím osobám, poukazuje na to, že bola
prokuristka, mohla to urobiť a navyše je bežnou praxou, že sa takto vozidlá dávajú do užívania. Navyše
aj vo VOP leasingovej spoločnosti sa taktiež píše, že toto je možné, Toto bolo bežnou praxou medzi nimi
a poukazuje aj na to, že spoločnosť mala od r. 2007 do r. 2015 sídlo v jej dome. Pre p. B.E. vykonávala
činnosť nielen pre spoločnosť DOROPHARM, ale bola v prac. pomere aj v iných spoločnostiach, išlo

o lekáreň San Marten, aj pre spoločnosť Splipharm, pričom všetky tieto spoločnosti boli obchodne
prepojené.
Teda dohoda o osobnom užívaní vozidiel medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade bola taká, že si bude
platiť platby sama, p. B. uviedol, že nepotrebuje dôkaz, nič písomné, že veď dôkazom je, že si bude
platiť tieto platby. Uvedené sa týkalo najprv auta zn. Hyundai i40 a neskôr aj vozidla zn. Hyundai Santa

Fe. Vo vzťahu k tomuto vozidlu zn. Hyundai Santa Fe potvrdzuje, že toto využívala len na súkromné
účely, minimálne na služobné účely. Pán B. o tom vedel. Navyše p. B. pri pravidelných návštevách na
mítingoch, keď prichádzal z Viedne, mal k dispozícii auto Hyundai i30, išlo o elektromobil, ktorý vydržal
maximálne jednu cestu, a preto, keď prišiel do Bratislavy, napr. pri nákupoch v Bille alebo pri návštevelekárne, ktorú mal v Bratislave, bežne využíval motorové vozidlo zn. Hyundai i40, ktorého sa týka toto
konanie. Toto auto šoféroval aj p. J. B., zamestnanec DOROPHARM, k.s., keďže išlo o vozidlo kombi,
podľa potreby vozil na tom tovar zákazníkom do Čiech alebo do Viedne. Je pravdou, že spoločnosť

DOROPHARM, k.s. mala aj nákladné vozidlo, ktoré bolo predmetom leasingu u žalovaného v 2. rade,
aj na toto podpisovala zmluvu, podpisovala všetky leasingové zmluvy za žalovaného v 1. rade, avšak
toto vozidlo mohlo najazdiť len obmedzený počet km, a preto v prípade, keď bolo potrebné urýchlene
dodať tovar zákazníkovi, tak sa používalo aj vozidlo zn. Hyundai i40.

Motorové vozidlo zn. Hyundai Santé Fe od jeho prevzatia od predajcu až do jeho odovzdania
žalovanému v 1. rade užívala ona osobne a umožňovala jeho užívanie aj manželovi a motorové vozidlo
zn. Hyundai i40 užívala osobne čiastočne a umožnila jeho užívanie aj manželovi.

Nepopiera, že podpísala v mene žalovaného v 1. rade zmluvu, ktorej predmetom bol leasing vozidla
zn. Hyundai Santa Fe, nevie či podpísala aj poistnú zmluvu týkajúcu sa tohto auta, nakoľko sa tam

podpisovali v rámci určitého komfortu, resp. ich služieb, viaceré dokumenty.
Zmluvu, ktorej predmetom bol leasing motorového vozidla zn. Hyundai i40 nepodpísala za spoločnosť
DOROPHARM, k.s., nakoľko mala záujem uzavrieť zmluvu ako fyzická osoba. Až následne videla, že
leasingovým nájomcom je spoločnosť DOROPHARM, k.s.. Bolo to preto, že tam bola poskytnutá zľava,
ale túto bolo možné poskytnúť len pre spoločnosť, nie pre ňu ako fyzickú osobu, išlo o 4000,- €, a preto

sa to tak urobilo. Bola tam podmienka, ak sa dobre pamätá, že to auto muselo byť vedené minimálne pol
roka na spoločnosť. Na Dopravnom inšpektoráte v Malackách nikde nie je uvedené, že by sa prekladala
leasingová zmluva, tam sa predkladala len faktúra.
Ona navštívila spoločnosť IDM Cars v Malackách, kde servisovala už spomínaný Renault a oni jej tam
ukázali, že majú tieto nové autá. Rokovania ako prokuristka neviedla. Bola síce v tom čase prokuristkou,

ale neviedla rokovania za DOROPHARM, k.s..
Prišla tam, oni si od nej vyžiadali občiansky preukaz a všetko pripravili. Už sa nepamätá kde, kedy sa toto
uskutočnilo, bolo to v IDM Cars, ale za akých okolností si nepamätá. Nepamätá si, že by tam podpisovala
zmluvu, nepripúšťa to. Podpisovala preberací protokol, bolo to tam nesprávne uvedené. Nevie, čo bolo
nesprávne uvedené. Chce dodať, že nesprávne uvedené to bolo vo vyjadrení.

Motorové vozidlo zn. Hyundai i40 neprevzala na základe žiadnej zmluvy. Predložila občiansky preukaz,
dali jej tam niečo podpísať, nevie, čo to bolo a ona prevzala vozidlo. Podmienkou bolo, aby predložila
občiansky preukaz, na papieri jej bolo odovzdané č.ú. a VS, kde má uhradiť 30% akontáciu. Urobila
to priamo vkladom na účet. Leasingové splátky platila na základe toho, čo jej predložili vo faktúre.
Následne sa posielal splátkový kalendár. Prvýkrát uhradila prvú splátku za motorové vozidlo zo svojho

účtu v máji alebo v júni, bolo to pravdepodobne po uplynutí doby určenej v tej podmienke poskytnutia
zľavy. Dovtedy hradila splátky spoločnosť Doropharm, k.s.. Príkazy zadával konateľ komplementára,
teda konateľ spoločnosti Splípharm, keďže ona mala prístup k účtu až od augusta 2014.
Na otázku prečo platila leasingové splátky spoločnosť DOROPHARM, k.s., keď toto auto bolo na jej
súkromné účely uviedla, že to už vysvetlila, že tam bola tá podmienka zľavy a leasingová spoločnosť

to dala na spoločnosť DOROPHARM, k.s..
Ešte dodala, že ona v tom čase mala od ČSOB lízingu na svoju spoločnosť WWN Group vozidlo Hyundai
iX35 na leasing, takže to mohla urobiť na túto spoločnosť, nevie prečo by to robila na spoločnosť
DOROPHARM.
Žalobkyňa viedla aj účtovníctvo spoločnosti DOROPHARM, k.s. spoločne s p. B.. On jej priniesol

podklady, predložil jej listiny, spolu si sadli, chodili mu reporty a on schválil mailovou komunikáciou
účtovnúzávierkuzar.2014,mailjekdispozícii,spolusp.V.. R..PánB.Í.vtomčaseneovládalslovenský
jazyk, učil sa.

Z výsluchu V.. W.. E. B., komandistu spoločnosti DOROPHARM k.s. a konateľa spoločnosti

komplementára, súd zistil, že žalovaný udelil žalobkyni prokúru v štandardnom rozsahu, avšak podľa
neho nemala oprávnenie na všetky právne úkony, bola zodpovedná za organizačné veci, predovšetkým
pre to, že on neovláda slovenský jazyk.
K účtu spoločnosti DORPOHARM k.s. mala dispozičné právo žalobkyňa, ktorá výlučne používala
dispozičné práva na konto, on nerobil žiadne prevody pre spoločnosť DOROPHARM, k.s.. Prax bola

taká, že pani V. vykonávala prevody na Slovensku. On nebol zodpovedný za platby firmy DOROPHARM
k.s., spoločnosť má stovky prevodov, možno, že niekedy jeden prevod vykonal, keď niektorý zo
spolupracovníkov firmy DOROPHARM, k.s. bol chorý, určite nerobil žiadne prevody so slovenským
kontom firmy DOROPHARM, tieto prevody vykonáva až od r. 2016 alebo ich robia spolupracovníci.Pokiaľ ide o motorové vozidlá, ktorých sa týka konanie pred súdom, na tieto 2 vozidlá nebola so
žalobkyňou uzavretá žiadna dohoda. Žalobkyňa počas svojho pôsobenia v spoločnosti žalovaného v
1. rade nepotrebovala na plnenie svojich úloh žiaden automobil a ani v minulosti jej neboli poskytnuté

žiadne motorové vozidlá na plnenie jej úloh. Spoločnosť žalovaného v 1. rade sa zaoberá distribúciou
a dodávaním liečiv a p. V. nemala s týmto nič spoločné. Pokiaľ potrebovali napr. nábytok do kancelárie,
keď niekedy raz potrebovali nábytok kúpiť, používali vlastné nákladné autá. Žalobkyňa nemala žiadne
služobné cesty z Bratislavy do Viedne a nikdy nepôsobila vo Viedni, pracovala pre DOROPHARM, k.s.
na Slovensku. Spoločnosť DOROPHARM v Rakúsku neexistuje.

Pokiaľ ide o motorové vozidlo zn. Renault Espace, žalobkyni nebolo dané k dispozícii žiadne vozidlo
zn. Renault Espace. Spomína si, že spoločnosť žalovaného v 1. rade mala jedno vozidlo zn. Renault
Espace, ktoré niekedy používal aj on a žalobkyňa sa ho z času na čas opýtala, či tento automobil môže
použiť, bolo to párkrát v roku, povolil jej to, nebolo to však v žiadnom prípade dlhodobé používanie tohto
automobilu.
O tom, že na spoločnosť DOROPHARM, k.s. boli vzaté autá na leasing a to vozidlo zn. Hyundai Grand

Santa Fe a zn. Hyundai i40 sa dozvedel, keď začiatkom roku 2016 žalovanému v 1. rade napísala jedna
leasingová firma upomienku a vyzvala ho zaplatiť nezaplatené mesačné splátky. Vtedy zistili, že boli
na firmu DOROPHARM, k.s. hlásené dve autá na leasing. Neexistuje však žiadna dohoda týkajúca sa
týchto vozidiel v súvislosti s pani V., on nič o týchto vozidlách nevedel. V r. 2016 sa dozvedel, že existujú
lízingové zmluvy k týmto dvom motorovým vozidlám a že p. V. ich bez jeho vedomia podpísala.

23. Súd nevykonal dokazovanie vyžiadaným si dokladov týkajúcich sa DPH, daňového priznania za
obdobie platenia leasingových splátok, kontrolných výkazov k DPH, informácii o tom, či žalovaný v
1. rade platil za obe vozidlá daň z motorových vozidiel za obdobie platenia leasingových splátok
od príslušného správcu dane (daňového úradu Bratislava), ďalej si súd nevyžiadal od leasingovej

spoločnosti informáciu, či žalovaný požiadal leasingovú spoločnosť o udelenie súhlasu na ďalší údajný
prenájom oboch leasingových vozidiel pre žalobkyňu a či leasingová spoločnosť udelila takýto súhlas
akoajvyžiadaniefaktúrzatakýtonájomvystavenýchžalovanýmv1.radeprežalobkyňu,ďalejnevykonal
dokazovanie vyžiadaním si potvrdenia od príslušnej banky kto a kedy platil v prospech leasingovej
spoločnosti jednotlivé leasingové splátky ako aj prvotnú akontáciu, ktoré podľa dokladov predložených

žalobkyňou platila žalobkyňa, ktoré žiadala vykonať žalobkyňa v písomnom podaní zo dňa 26.01.2017,
nakoľko vykonanie týchto dôkazov súd nepovažoval za potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. Z
rovnakého dôvodu, s poukazom na zásadu hospodárnosti ako aj výsledky dokazovania vykonaného
v priebehu konania, súd nenariadil ani znalecké dokazovanie znalcom z odboru písmoznalectva a
grafológie na posúdenie pravosti podpisu žalobkyne na leasingovej zmluve uzavretej k vozidlu zn.

Hyundai i40.
Rovnako súd nemohol vykonať dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré predložila žalobkyňa
prostredníctvom právneho zástupcu súdu písomným podaním zo dňa 09.06.2017, doručeným súdu dňa
12.06.2017, v nemeckom jazyku nakoľko tieto listinné dôkazy neboli preložené do slovenského jazyka,
v ktorom prebieha konanie pred súdmi Slovenskej republiky a žalobkyňa ani nenavrhla, aby nariadil ich

preklad súd.

S poukazom na § 153 ods. 2 C. s. p., vzhľadom na to, že žalobkyňa nepredložila súdu včas prostriedky
procesnej obrany za účelom doplnenia dokazovania, súd neprihliadol na návrhy žalobkyne na doplnenie
dokazovania prezentované žalobkyňou na pojednávaniach dňa 23.10.2017 (potvrdenie

z banky), dňa 08.12.2017 (kniha jázd, uznesenie súdu z Viedne navyše v nemeckom jazyku, ktorého
prekladžalobkyňasúdunedoložila)arovnakonevykonaldokazovanievýsluchomsvedka-zamestnanca
žalovaného v 1. rade vodiča J. B., ktorého svedeckou výpoveďou sa mala preukázať skutočnosť,
že žalobkyňa využívala motorové vozidlo zn. Hyundai i40 na služobné účely, ktorý navrhla vykonať
žalobkyňa na pojednávaní konanom dňa zo dňa 31.01.2018.

Súd poukazuje v tejto súvislosti na to, že žalobkyňa mala dostatok času a možností, aby využila
prostriedky procesného útoku a predložila súdu návrhy na doplnenie dokazovania spolu so žalobou,
resp. najneskôr do prvého pojednávania nariadeného na termín 12.05.2017, prípadne (vzhľadom na
rozšírenie žaloby o žalovaného v 2. rade) do pojednávania nariadeného na termín 23.10.2017, pričom

napriek opakovanému upozorneniu zo strany súdu na koncentračnú zásadu, žalobkyňa, napriek tomu
že týmito dôkazmi disponovala už v čase podania žaloby, nenavrhla ich vykonanie včas a porušila
tak povinnosť riadneho vedenia sporu ako je zakotvená v čl. 8 C.s.p.. V prípade, ak by súd takémuto
návrhu žalobkyne vyhovel, bol by takýto postup bol v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Nie jetotiž v súlade so zásadou hospodárnosti, aby strana sporu, navyše zastúpená advokátom, predkladala
dôkazné návrhy na každom pojednávaní, navyše za stavu, kedy z vyjadrení žalovaných už nevyplynuli
žiadne nové skutočnosti.

Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa mala dostatok času na to, aby navrhla, resp.
predložila jednotlivé dôkazy spolu so žalobou, resp. po podaní žaloby, pred nariadením prvého
pojednávania vo veci, nakoľko súd postupujúc podľa § 167 C.s.p. poskytol stranám sporu dostatočný
priestor, aby sa k podaniu protistrany vyjadrili a navrhli dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom
žalobkyňou navrhované a opakovane dodatočne predkladané dôkazy táto mala k dispozícii už v čase

podania žaloby, resp. pred prvým pojednávaním, na ktorom súd oboznámil strany sporu v zmysle §
181 C.s.p s predbežným právnym posúdením prejednávanej veci. Napriek tomu žalobkyňa, hoci bola
opakovane poučená o koncentračnej zásade (a túto skutočnosť namietali aj obaja žalovaní), opakovane
predkladala ďalšie dôkazy (potvrdenia z banky, knihu jázd, e-maily).

SúdpovažujevyššieuvedenýpostupžalobkynevrozporesozákladnýmizásadamiaprincípmiCivilného

sporového poriadku, nakoľko má za to, prihliadnuc pritom aj na právnu zložitosť prejednávanej veci,
že žalobkyňa, navyše zastúpená advokátom, mala dostatok času a priestoru, aby využila všetky
prostriedky procesného útoku a predložila potrebné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení pred prvým
pojednávaním, preto súd postupujúc podľa čl. 8 v spojení s § 153 ods. 2 C.s.p. na tieto návrhy žalobkyne
neprihliadal.

Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že predmetné prostriedky procesného útoky (dôkazy) predložila právnemu
zástupcovi JUDr. Ondrejovi Urbanovi, MBA, pričom tento ich súdu nepredložil, toto tvrdenie (navyše ani
nepreukázané) je pre posúdenie oneskorene podaného návrhu na vykonanie dokazovania irelevantné
a súd na túto skutočnosť nemôže prihliadať, navyše za stavu, kedy žalobkyňa bola osobne prítomná

na každom pojednávaní a mala vedomosť o priebehu konania. Pokiaľ má žalobkyňa za to, že jej
právny zástupca nepostupoval v súlade s jej pokynmi a postupoval v rozpore s právnymi predpismi,
musí postupovať v súlade s platným právnym poriadkom, ktorý jej poskytuje ochranu voči takémuto
(tvrdenému) postupu advokáta. Avšak takáto skutočnosť (pokiaľ aj nastala) nemôže ísť na ťarchu
druhej strany sporu, nakoľko umožnením takéhoto postupu na strane žalobkyne (teda, ak by súd

pripustil možnosť, aby žalobkyňa v priebehu konania neustále predkladala nové dôkazy), by došlo k
neodôvodnenému „zvýhodneniu“ jednej strany sporu - žalobkyne (zastúpenej advokátom) pri využívaní
prostriedkov procesného útoku voči žalovaným a k teda aj k porušeniu zásady „rovnosti zbraní“.

24. Takto ustálený skutkový stav súd po právnej stránke posúdil nasledovne:

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou

vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka.

Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto

sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný

plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.Podľa § 454 Občianskeho zákonníka bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva
mal plniť sám.

Podľa § 458 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo
bezdôvodným obohatením.

Podľa § 14 ods. 1 Obchodného zákonníka prokúrou splnomocňuje podnikateľ prokuristu na všetky
právne úkony, ku ktorým dochádza pri prevádzke podniku, aj keď sa na ne inak vyžaduje osobitné

plnomocenstvo. Prokúru možno udeliť len fyzickej osobe.

Podľa § 14 ods. 2 Obchodného zákonníka v prokúre nie je zahrnuté oprávnenie scudzovať nehnuteľnosti
a zaťažovať ich, ibaže je toto oprávnenie výslovne v udelení prokúry uvedené.

Podľa § 14 ods. 3 Obchodného zákonníka obmedzenie prokúry vnútornými pokynmi nemá právne

následky voči tretím osobám.

Podľa § 14 ods. 5 Obchodného zákonníka prokurista podpisuje tým spôsobom, že k obchodnému menu
podnikateľa, za ktorého koná, pripojí dodatok označujúci prokúru a svoj podpis.

Podľa § 14 ods. 6 Obchodného zákonníka udelenie prokúry je účinné od zápisu do obchodného registra.
Návrh na zápis prokúry do obchodného registra musí obsahovať meno a bydlisko prokuristu a spôsob,
akým sa za podnikateľa podpisuje. Ak bola prokúra udelená viacerým osobám, musí návrh obsahovať aj
určenie, či každý prokurista môže konať samostatne, prípadne koľko prokuristov musí konať spoločne.

Podľa§269ods.2Obchodnéhozákonníkaúčastnícimôžuuzavrieťajtakúzmluvu,ktorániejeupravená
ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

Podľa § 630 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o nájme dopravného prostriedku sa prenajímateľ
zaväzuje prenechať nájomcovi dopravný prostriedok na dočasné užívanie a nájomca sa zaväzuje

zaplatiť odplatu (nájom).

Podľa § 630 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluva vyžaduje písomnú formu.

25. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami a výsledkami vykonaného dokazovania, dospel súd

k záveru, že žalobe žalobkyne proti žalovaným nie je možné vyhovieť, a preto žalobu v celom rozsahu
zamietol.

26. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobkyňa v rozhodnom období bola prokuristkou
spoločnosti žalovaného v 1. rade, pričom rozsah jej prokúry nebol nijako obmedzený. Prokúra je

osobitným druhom plnej moci, pričom ide o najširšiu formu zastúpenia podnikateľa. Udelením prokúry
dochádza ku splnomocneniu prokuristu na všetky právne úkony, ku ktorým dochádza pri prevádzke
spoločnosti. Oprávnenie prokuristu vyplývajúce zo zákonného rozsahu prokúry nie je možné obmedziť
ani vnútornými pokynmi podnikateľa s právnymi účinkami voči tretím osobám (§ 14 ods. 3 ObchZ).
Ak však prekročí prokurista pokyny podnikateľa, vzniká mu zodpovednosť za škodu spôsobenú

podnikateľovi, pričom táto zodpovednosť bude obchodnoprávna.

27. Vychádzajúc z vyššie uvedeného s poukazom na ustanovenie § 14 a nasl. Obchodného zákonníka
súd má za to, že žalobkyňa ako prokuristka bola oprávnená za žalovaného v 1. rade uzatvárať aj zmluvy,
vrátane zmlúv o finančnom leasingu, a takto uzavreté zmluvy sú platné.

28. Skutočnosť, že žalobkyňa za žalovaného v 1. rade ako prokuristka uzavrela Leasingovú zmluvu č.
R., ktorej predmetom bol leasing motorového vozidla zn. Hyundai Grand Santa Fe žalobkyňa nepoprela
a rovnako nepoprela, že predmetnú zmluvu uzavrela za žalovaného v 1. rade. Táto Leasingová zmluva
č. R. je teda platnou zmluvou uzavretou medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade.

29. Spornou však bolo uzavretie a podpísanie leasingovej zmluvy č. R., ktorej predmetom bol leasing
motorového vozidla zn. Hyundai i40. Pokiaľ ide o námietku žalobkyne, týkajúcu sa skutočnosti, že
leasingovú zmluvu č. R., ktorej predmetom bol leasing motorového vozidla zn. Hyundai i40 uzavrela akofyzická osoba a nie ako prokuristka spol. žalovaného v 1. rade, súd považuje toto tvrdenie za účelové.
Súd poukazuje na viaceré rozpory žalobkyne v jej tvrdeniach, tak v konaní pred súdom, ako aj v konaní
pred orgánmi činnými v trestom konaní (vyšetrovací spis si súd pripojil na návrh samotnej žalobkyne).

Na jednej strane žalobkyňa najprv tvrdila, že zmluvu vôbec neuzavrela a ani nepodpísala a že jej podpis
na zmluve ako aj na preberacom protokole bol sfalšovaný. V trestnom oznámení v konaní vedenom na
ORPZ v Malackách CVS:Y.-XXX/X-M.-V.-XXXX však sama žalobkyňa vypovedá, že predmetnú zmluvu
uzatvorila ako prokuristka. Potom uvádza, že uzatvorila ústnu zmluvu ako fyzická osoba. Následne v
tomto konaní vo svojej výpovedi uvádza, že sa vozidlo kupovalo na spol. žalovaného v 1. rade, preto že

predávajúci poskytoval „fleetovú zľavu“ 4 000,- eur a ona chcela túto zľavu, a preto aj spol. žalovaného v
1. rade prvých 6 mesiacov splácala splátky, nakoľko podmienkou poskytnutia tejto zľavy, bolo že vozidlo
bude po dobu 6 mesiacov majetkom spoločnosti.

30. Práve z tohto posledného tvrdenia žalobkyne týkajúceho sa tzv. „fleetovej zľavy“ je jednoznačné a
nesporné, že leasingová zmluva, ktorej predmetom bol leasing vozidla zn. Hyundai i40, bola uzavretá

žalobkyňou ako prokuristkou v mene spoločnosti žalovaného v 1. rade a žalobkyňa si tejto skutočnosti
musela byť plne vedomá, nakoľko inak, ako sama uviedla, by nemohla byť na tento leasing poskytnutá
predmetná zľava (túto skutočnosť žalovaný v 1. ani v 2. rade nepovažovali za spornú). Uvedenú
skutočnosť napokon dosvedčuje aj fakt, že prvých 6 mesiacov boli hradené splátky leasingu z účtu
žalovaného v 1. rade (túto skutočnosť uvádzala samotná žalobkyňa). Skutočnosť, že absentuje jedno

vyhotovenie (jeden originál) predmetnej zmluvy, túto zmluvu nerobí neplatnou. Navyše ako vyplynulo
z obsahu vyšetrovacieho spisu originál zmluvy sa podarilo žalovanému v 2. rade získať práve zo spisu
dopravného inšpektorátu z Malaciek.

31. V súvislosti s podpisom dokumentov u predajcu súd považuje za potrebné dodať, že žalobkyňa

vystupovala ako prokuristka spol. žalovaného v 1. rade a bola povinná postupovať pri svojej činnosti
s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti. Pri výkone svojej pôsobnosti nesmie
prokurista (obdobne ako iný štatutár) uprednostňovať svoje záujmy pred záujmami spoločnosti a je
povinný postupovať a konať tak, aby spoločnosti žalovaného v 1. rade nevznikla škoda. S poukazom
na uvedené je potom zarážajúce tvrdenie žalobkyne, že nevedela aké dokumenty v mene žalovaného

v 1. rade podpisuje, pričom v konaní bolo preukázané, že žalobkyňa podpísala v súvislosti s leasingom
motorového vozidla zn. Hyundai i40 viaceré dokumenty. Na každom z týchto dokumentov je hneď na
prvej strane v záhlaví uvedené, že nájomcom je spoločnosť žalovaného v 1. rade. V prípade, ak s
tým žalobkyňa nesúhlasila (čo však je v rozpore s tvrdením o tom, že chcela zľavu, ktorú žalovaný v
2. rade poskytol žalovanému v 1. rade ako právnickej osobe) a skutočne mala za to, že ide uzavrieť

predmetnú zmluvu ako fyzická osoba, nemala potom tieto dokumenty podpisovať a mala žiadať o ich
opravu a uvedenie správnych údajov. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že nepodpísala túto leasingovú zmluvu ani
preberací protokol (resp. že nejde o jej podpis), je potom prekvapivé, že podpísala napríklad všeobecné
obchodné podmienky a listinu týkajúcu sa ochrany osobných údajov a najmä je zarážajúce, že podpísala
splnomocnenie pre zápis vozidla pre potreby dopravného inšpektorátu. Rovnako je zarážajúce, že v

mene spoločnosti DOROPHARM, k.s. ako prokuristka na predmetné vozidlo uzavrela (aj podpísala)
Poistnú zmluvu so spoločnosťou Generali Poisťovňa a.s.. Na týchto listinách pritom žalobkyňa svoj
podpis nespochybňuje.

32. Pokiaľ teda žalobkyňa mala záujem zakúpiť predmetné vozidlo pre sebe ako fyzickú osobu (jedno

z tvrdení žalobkyne), nemala uvedené listiny podpisovať, nakoľko pri zachovaní bežnej starostlivosti a
obozretnosti je zjavné a nepochybné, že všetky tieto dokumenty sú, či už ako na prijímateľa leasingu/
leasingového nájomcu, resp. poistníka, vystavené na spoločnosť na spol. DOROPHARM, k.s., za ktorú
koná (a podpisuje) práve žalobkyňa ako prokuristka, čo vyplýva zo všetkých podpísaných listín, kde
práve a výlučne žalobkyňa za každý svoj podpis pripojila dodatok „prokuristka“.

33. Vzhľadom na všetky predložené listiny, pri ktorých pri zachovaní bežnej obozretnosti, je zrejmé, kto
je zmluvnou stranou a kto zmluvu uzatvára (resp. za koho), v spojení s ďalšími skutkovými tvrdeniami
žalobkyne, sa potom javí tvrdenie, že žalobkyňa sa domnievala, že uzatvára tieto zmluvy ako fyzická
osoba a rovnako tvrdenie, že zmluvu a preberací protokol nepodpísala, za účelové tvrdenia a aj z tohto

dôvodu (ako aj s poukazom na zásadu hospodárnosti) súd nenariadil znalecké dokazovanie za účelom
overenia pravosti podpisu žalobkyne na týchto listinách. Súd zároveň poukazuje na to, že vzhľadom
na charakter leasingovej zmluvy je jej podmienkou písomná forma, a preto neprichádza do úvahy jej
uzavretie, tak ako tvrdí žalobkyňa, konkludentne platením splátok.34. Zo všetkých predložených listín teda vyplýva, že predmetná leasingová zmluva č. R., ktorej
predmetom bol leasing motorového vozidla zn. Hyundai i40, bola uzatvorená medzi žalovaným v 1. rade

a žalovaným v 2. rade a že bola uzatvorená slobodne, vážne a dobrovoľne, pričom žalovaný v 1. rade
nikdy nespochybnil jej platnosť, a to aj napriek tomu, že túto zmluvu za neho podpísala žalobkyňa ako
jeho prokuristka. Na uvedenom nič nemení ani tvrdenie žalovaného v 1. rade, že v čase jej uzavretia
o tejto zmluve nemal vedomosť, nakoľko žalobkyňa ako prokuristka spoločnosti žalovaného v 1. rade
mohla predmetnú zmluvu uzavrieť (nevedomosť žalovaného v 1. rade o jej uzavretí je vo vzťahu k tretím

osobám právne irelevantná).

35. Vychádzajúc z platných právnych predpisov je nepochybné, že leasingová zmluva neexistuje ako
samostatnýzmluvnýtyp,atoanivObčianskom,anivObchodnomzákonníku.Spravidlaideoinominátnu
zmluvu podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Leasingová zmluva je väčšinou obsiahnutá v
jednej listine zároveň s kúpnou zmluvou, kde zmluvnými stranami sú predávajúci (dovozca, výrobca

predmetuleasinguapod.)akupujúcipredmetuprenájmu,ktorýjezároveňleasingovýmprenajímateľom.
Zmluvnými stranami leasingovej zmluvy potom sú leasingový prenajímateľ a leasingový nájomca.
Účelom zmluvy o finančnom leasingu (leasingovej zmluvy) je umožniť leasingovému nájomcovi užívať
predmet leasingu po dojednanú dobu trvania leasingu za odplatu, pričom predmet leasingu je zo
strany leasingového prenajímateľa zakúpený len za týmto účelom podľa výberu leasingového nájomcu

a prenajímateľ sa zaväzuje po ukončení dojednanej doby trvania leasingu umožniť leasingovému
nájomcovi odkúpiť predmet leasingu za podmienok stanovených v leasingovej zmluve.

36. Vzhľadom na vyššie uvedenú charakteristiku leasingovej zmluvy a s poukazom na to, že finančné
prostriedky zasielané žalovanému v 2. rade za účelom splatenia splátok z oboch leasingových zmlúv

boli variabilným symbolom jednoznačne priradené k tej-ktorej leasingovej zmluve, a to aj v prípade, že
niektoré boli zasielané z účtu žalobkyne, ktorá bola prokuristkou spoločnosti žalovaného v 1. rade ako
zmluvnej strany leasingovej zmluvy, je jednoznačne možné konštatovať, že na strane žalovaného v 2.
rade ponechaním si peňažných prostriedkov pripísaných mu na jeho účet pod variabilným symbolom
prislúchajúcim k leasingovej zmluve klienta - žalovaného v 1. rade nemohlo, dôjsť na strane žalovaného

v 2. rade vo vzťahu k žalobkyni k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko bolo zrejmé, že toto plnenie
bolo celkom nepochybne žalovanému v 2. rade žalobkyňou poskytnuté nie za seba, ale za spoločnosť
žalovaného v 1. rade , ktorá bola povinná žalovanému v 2. rade túto sumu uhradiť.

37. V konaní nebolo ničím preukázané, že by sa žalobkyňa mohla (mylne) domnievať, že si voči

žalovanému v 2. rade plní svoj vlastný záväzok, nakoľko v konaní bolo jednoznačne preukázané, že
medzi žalobkyňou a žalovaným v 2. rade neexistoval v čase plnenia žiaden záväzok, ktorý by bola
žalobkyňa voči žalovanému v 2. rade povinná plniť. Medzi žalobkyňou ako fyzickou osobou a žalovaným
v 2. rade nedošlo k uzavretiu žiadnej leasingovej zmluvy, ako sa v konaní snažila tvrdiť žalobkyňa,
žalobkyňa v konaní nepreložila o tejto skutočnosti žiaden dôkaz, na základe ktorého by sa mohla

domnievať, že má plniť žalovanému v 2. rade ako fyzická osoba. V tejto súvislosti súd poukazuje aj
na opakované protichodné tvrdenia žalobkyne, tak v konaní pred súdom ako aj pred orgánmi činnými
v trestnom konaní. Žalobkyňa nepreukázala, že by sa žalovaný v 2. rade kedykoľvek zaviazal, že
po zaplatení sumy, ktorej vydania sa v konaní voči nemu domáha z titulu bezdôvodného obohatenia,
prevedie na ňu vlastnícke právo k motorovému vozidlu zn. Hyundai i40 (resp. zn. Hyundai Grand Santa

Fe).

38. Z uvedených dôvodov súd žalobu žalobkyne voči žalovanému v 2. rade zamietol, nakoľko
jednoznačne nemohlo na strane žalovaného v 2. rade dôjsť uvedeným spôsobom k bezdôvodnému
obohateniu žalovaného v 2. rade na úkor žalobkyne.

39.Vprejednávanejveciďalejzostalaspornáotázkabezdôvodnéhoobohateniasanastranespoločnosti
žalovaného v 1. rade, nakoľko žalobkyňa plnila žalovanému v 2. rade to, čo mu mal plniť sám žalovaný
v 1. rade na základe platných leasingových zmlúv (a teda ide o prípad podľa § 454 OZ).

40. V prípade bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 a nasl. OZ, ak došlo na úkor jedného subjektu k
obohateniu druhého bez právneho dôvodu, vzniká medzi nimi záväzkový právny vzťah z bezdôvodného
obohatenia. Pri plnení bez právneho dôvodu vzniká nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia tomu,
kto plnil voči tomu, komu sa plnilo, zatiaľ čo pri plnení za iného vzniká nárok tomu kto plnil, voči tomu zakohosaplnilo.Predpokladombezdôvodnéhoobohateniapodľa§454OZje,žemedzitým,ktoplnilatým,
komu sa plnilo, bolo zrejmé, že sa plnenie deje za iného. Pokiaľ ide o osobu, ktorá je povinná obohatenie
vydať, v prípade bezdôvodného obohatenia podľa 454 OZ, je bezdôvodné obohatenie povinný vydať

ten, za koho sa plnilo (žalovaný v 1. rade) a nie ten komu sa plnilo (žalovaný v 2. rade).

41. Keďže plnenie, ktoré poskytovala žalobkyňa za žalovaného v 1. rade, poskytovala bez právneho
dôvodu a plnila teda povinnosť za žalovaného v 1. rade, možno hovoriť o bezdôvodnom obohatení, ktoré
sa musí vydať v rozsahu, v akom sa žalovaný v 1. rade obohatil. Žalovaný v 1. rade by bol povinný vydať

žalobkyni bezdôvodné obohatenie v rozsahu tých zaplatených splátok, ktoré boli nepochybne zaplatené
na účet leasingovej spoločnosti a boli použité na splátky z predmetných leasingových zmlúv, teda na
splnenie povinnosti žalovaného v 1. rade z oboch leasingových zmlúv.

42. Žalovaný v 1. rade by sa teda v dôsledku takéhoto plnenia poskytovaného žalobkyňou bezdôvodne
obohatil za predpokladu, že by žalobkyňa predmet leasingu neužívala. V konaní pritom bolo preukázané,

že žalovaný v 1. rade predmet leasingu neužíval za účelom výkonu svojej podnikateľskej činnosti a
naopak z vykonaného dokazovania vyplynulo, že motorové vozidlo zn. Hyundai Grand Santa Fe užívala
výlučne žalobkyňa (s manželom) a vozidlo zn. Hyundai i 40 rovnako používala žalobkyňa (prípade jej
manžel) na súkromné účely (žalobkyni sa nepodarilo v konaní preukázať opak, pričom na predložený
počítačový výpis z knihy jázd súd s poukazom na koncentračnú zásadu neprihliadal), teda žalobkyňa,

týmto prijala plnenie, ktorého výška je zhodná (resp. vyššia) s výškou splátok, ktoré žalobkyňa uhradila
za žalovaného v 1. rade žalovanému v 2. rade. Na základe uvedeného súd dospel k záveru o tom,
že na strane žalovaného v 1. rade ku vzniku bezdôvodného obohatenia (vo finančnom vyčíslení) voči
žalobkyni nemohlo dôjsť.

43. Pri určovaní rozsahu bezdôvodného obohatenia na strane žalobkyne súd ustálil, že mesačne pri
užívaní predmetných vozidiel, mohla žalobkyňa prijať plnenie rovnajúce sa najmenej výške leasingovej
splátky. Žalobkyňa pritom navyše za dobu užívania ani všetky splátky neuhradila, pretože aj sama
potvrdila,žečasťsplátokzaobodrieodfebruáradomájahradilúdajnežalovanýv1.rade(podmienkatzv.
fleetovej zľavy). Pokiaľ teda žalobkyňa užívala predmetné vozidlá odo dňa ich prevzatia od leasingovej

spoločnosti do dňa ich odovzdania žalovanému v 1. rade, pri cene nájmu v autopožičovni minimálne 46,-
eur denne (zn. Hyundai Grand Santa Fe), resp. 43,75 eur denne (zn. Hyundai i40), zaplatila by za takéto
užívanie sumu najmenej 23 801,89 eur, resp. 26 742,40 eur. Vzhľadom na výšku žalovaného nároku
súd dospel k záveru, že na strane žalovaného v 1. rade už z tohto dôvodu nevzniklo žiadne bezdôvodné
obohatenie, pretože síce žalobkyňa bez právneho dôvodu plnila leasingové splátky za žalovaného v 1.

rade, avšak na druhej strane vozidlo fyzicky užívala výlučne ona (prípadne jej manžel) na súkromné
účely, teda vozidlá, ktorých nájomcom bol žalovaný v 1. rade, užívala pre svoje osobné potreby bez
preukázania právneho dôvodu na ich užívanie, a teda týmto konaním taktiež získavala bezdôvodné
obohatenie.
44. Plnenie, ktoré žalobkyňa poskytovala leasingovej spoločnosti v rozsahu zaplatených splátok za

žalovaného v 1. rade, bolo síce plnením bez právneho dôvodu, avšak žalovaný v 1. rade by sa
v dôsledku takéhoto plnenia žalobkyňou bezdôvodne obohatil len za predpokladu, že by žalobkyňa
predmet leasingu neužívala. Práve žalovaný v 1. rade predmet leasingu neužíval, motorové vozidlá
naopak užívala žalobkyňa, ktorá tým prijala plnenie, ktorého výška zodpovedá minimálne hodnote
leasingovej splátky, a teda na strane žalovaného v 1. rade ku vzniku bezdôvodného obohatenia (vo

finančnom vyčíslení) voči žalobkyni nedošlo (KS Trenčín, sp. zn.: 19Co/611/2014).

45. Pokiaľ ide o existenciu žalobkyňou tvrdenej dohody, ktorá mala byť uzavretá medzi žalobkyňou a
žalovaným v 1. rade, ktorá sa mala týkať toho, že žalobkyňa bude uhrádzať leasingové splátky za obe
motorové vozidlá a žalovaný v 1. rade jej umožní po ukončení leasingu si tieto odkúpiť (ponechať),

existenciu tejto dohody bola povinná preukázať žalobkyňa. Žalobkyni sa však v konaní nepodarilo
preukázať existenciu takejto (ani obdobnej) dohody a ani sa jej nepodarilo preukázať existenciu takýchto
„zvyklostí“ medzi ňou a spoločnosťou žalovaného v 1. rade. Zo žiadnej z predložených listín nevyplýva,
že by sa žalobkyňa so žalovaným v 1. rade kedykoľvek dohodla na takomto postupe. Pokiaľ žalobkyňa
tvrdila, že už v minulosti došlo k obdobnému postupu a dohode v súvislosti s motorovým vozidlom zn.

Renault Espace, nepredložila o tejto skutočnosti žiaden dôkaz preukazujúci, že by žalovaný v minulosti
mal uzavretú leasingovú zmluvu na iné motorové vozidlo, za ktoré by žalobkyňa uhrádzala leasingové
splátky a ani to, že by od žalovaného v 1. rade niekedy odkúpila akékoľvek motorové vozidlo.46. Pokiaľ ide o tvrdenie, že žalobkyňa ako prokuristka mohla uzavrieť leasingovú zmluvu a následne
si mohla sama udeliť súhlas s používaním motorových vozidiel na súkromné účely, súd má za to, že
takéto konanie bez akéhokoľvek právneho základu a akéhokoľvek vzťahu k podnikateľským aktivitám

spoločnosti žalovaného v 1. rade, je v príkrom rozpore s povinnosťami prokuristu a nie je v súlade so
záujmami spoločnosti. Navyše užívanie „firemného“ motorového vozidla na súkromné účely predstavuje
príjmovú položku, ktorá podlieha daňovým povinnostiam a použitie vozidla na súkromné účely konateľa
(spoločníka, zamestnanca) sa zdaňuje ako nepeňažný príjem (1 % zo vstupnej ceny). Ide o príjem
konateľa (resp. zamestnanca alebo spoločníka), ktorý je predmetom dane z príjmov. Skutočnosť, že by

si žalobkyňa ako prokuristka splnila takúto daňovú povinnosť v konaní preukázaná (ani tvrdená) nebola.

47. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol aj
voči žalovanému v 1. rade.

48. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1

C.s.p. tak, že žalovanému v 1. rade a v 2. rade, ktorí mali vo veci úspech, priznal proti žalobkyni nárok
na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozsudku (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného
predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku.).