Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, January 31, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/164/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816205530
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8816205530.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu

JUDr. Petra Straku a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 proti žalovanému: E. T., F.. XX.X.XXXX, T. S. XX,
XXX XX S., o zaplatenie 360 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Vranov nad Topľou č.k. 5Csp/36/2016-49 zo dňa 11.9.2017 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok vo výrokoch o zamietnutí žaloby a náhrade trov konania.

II. Stranám sporu sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) konanie v

časti o zaplatenie 160 Eur zastavil, žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že podaným návrhom sa žalobca domáhal náhrady
škody spôsobenej mu trestným činom úverového podvodu, za čo bol žalovaný uznaný vinným trestným
rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k 2T/24/10 zo dňa 22.2.2010, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 13.3.2010 a vykonateľnosť dňa 13.3.2010. Dvojročná subjektívna premlčacia doba
podľa § 112 Občianskeho zákonníka tak v predmetnej veci začala plynúť najneskôr dňa 5.3.2010
a uplynula dňa 5.3.2013. Keďže žalobca podal žalobu o náhradu škody na tunajšom súde až dňa

23.7.2016, urobil tak až po uplynutí premlčacej doby.

2. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca poukazujúc na potrebu aplikácie
10 - ročnej objektívnej premlčacej doby. Navrhol, aby súd rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal vec spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

5. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v takom rozsahu,
v ktorom sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia súdu prvej inštancie odvolateľ
nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastane suspenzívny

účinok odvolania, ale súčasne stanoví aj medze, v ktorých má odvolací súd po stránke kvalitatívnej
rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov uplatnených
žalovaným, to či súd prvej inštancie svoje rozhodnutia riadne odôvodnil, vychádzajúc z toho, že vodôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom
prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd
Slovenskej republiky, II. ÚS 78/05).

6. Právo na náhradu škody podlieha premlčaniu. Pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená
kombinovaná premlčacia doba a to subjektívna (§ 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a objektívna (§
106 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Začiatok subjektívnej i objektívnej premlčacej doby je stanovený
odlišne na sebe nezávisle a ich plynutie a skončenie je tiež vzájomne nezávislé. Subjektívna premlčacia

doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemôže prekročiť. Subjektívna
premlčacia doba je dvojročná a na začatie jej plynutia je vždy potrebné rešpektovať subjektívnu stránku
poškodenéhotýkajúcusajehovedomostioškodeavedomostiotom,ktozavzniknutúškoduzodpovedá,
teda o zodpovednom subjekte.
Žalobca ako poškodený sa dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá najneskôr dňa 13.3.2010,
kedy nadobudol právoplatnosť trestný Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 22.2.2010 č.k.

2T/24/10. Žalobu na náhradu škody podal žalobca na prvoinštančnom súde až v roku 2016, teda po
uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby vyplývajúcej z ustanovenia § 106 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.
Vzhľadom na uplynutie subjektívnej premlčacej doby je v tomto prípade irelevantná dĺžka objektívnej
premlčacej doby.

7.Vzhľadomnaskutočnosť,žeprávožalobcujepremlčané,spoukazomnaust.§5bZákonač.250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa mu toto právo nebolo možné priznať.

8. K aplikácii ust. § 5b Zákona č. 250/2007 z.z. a k rozhodnutiu Ústavného súdu Slovenskej republiky,

ktorým bol vyslovený nesúlad ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o
zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov
s článkom 46 ods. 1 v spojení s článkom 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, odvolací súd len pre
úplnosť dodáva, že v čase vyhlásenia rozsudku prvoinštančným súdom dňa 11.9.2017 takýto nesúlad
s ústavou ešte vyslovený nebol a povinnosťou prvoinštančného súdu bolo riadiť sa v tom čase platnou

a účinnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. V
čase rozhodovania o žalobcom uplatňovanom nároku platný a účinný právny predpis ukladal orgánu
rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliadať aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania, alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho

voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. K
aplikácii právnej normy umožňujúcej aj bez návrhu prihliadať na premlčanie uplatneného nároku, došlo
teda v čase, keď o otázke nesúladu takéhoto ustanovenia ešte Ústavným súdom Slovenskej republiky
rozhodnuté nebolo. Aktiváciou premlčania z úradnej povinnosti došlo k oslabeniu práva a tento proces
už zvrátiť nemožno.

9. Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania.

10. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu a v
súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

11.Otrováchodvolaciehokonaniabolorozhodnutépodľa§255ods.1CSPvspojenís§396ods.1CSP.
V odvolacom konaní bol v plnom rozsahu úspešný žalovaný, preto mu vznikol nárok na náhradu trov
odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi. Naopak žalobca v odvolacom konaní úspech nemal,
preto mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania priznať nemožno. Nakoľko však žalovanému

žiadne trovy odvolacieho konania zo spisu nevyplývajú, odvolací súd rozhodol tak, že žalovanému
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).