Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 13, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/153/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117205515
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8117205515.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov

JUDr. Mariány Muránskej a JUDr. Martina Barana, v právnej veci žalobkyne, F.. S. Z., nar. XX.XX.XXXX,
bytom X. XX, XXX XX K., právne zastúpenej Mgr. Karolom Ševecom, advokátom, Hlavná 29, 080 01
Prešov, proti žalovaným 1./ M. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XX, XXX XX K., t. č. bytom XX. J.
XXX, XXX XX K., právne zastúpeného JUDr. Vierou Strakovou, advokátkou, Námestie legionárov 5, 080
01 Prešov, 2./ Z. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX/XY., U., W., v konaní zastúpený splnomocneným
zástupcom - žalovaným v 3. rade F.. S. E., 3./ F.. S. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. X, H., o odvolaní
žalovaného v 1./ rade proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 29C/8/2017-109 z 31.01.2018,

jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Priznáva žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade v
rozsahu 100%.

Nárok na náhradu trov odvolacieho konania medzi žalobkyňou a žalovanými v 2/ a 3/ rade nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že :

I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam evidovaným Okresným úradom
Prešov katastrálny odbor, zapísaným na LV č. XXX pre okr. K., obec K., kat. územie K. a to k parcele U.
č. XXXX- zastavané plochy a nádvoria o výmere 382 m2, parcele U. č. XXXX - záhrady o výmere 597
m2 a rodinného domu so súpisným číslom XXXX, ktorý je postavený na parcele U. č. XXXX predajom
nehnuteľnosti s tým, že výťažok predaja nehnuteľnosti bude rozdelený podľa výšky spoluvlastníckych
podielov strán sporu na predmetných nehnuteľnostiach a to každému po 1.

II. Žalobkyňa má n á r o k na náhradu trov konania voči žalovaným, ktorí sú zaviazaní spoločne a
nerozdielne a to v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. §136, §137, §141 ods. 1, 2, §142 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.
Uviedol, že žaloba bola podaná dôvodne. Zrušenia vyporiadanie podielového spoluvlastníctva sa týka

nehnuteľnosti - rodinného domu spolu s pozemkami kat.úz. K.. Žalobkyňa, žalovaný v II. a III. rade
súhlasili s touto žalobou. Žalovaný v I. rade nesúhlasil zo žalobou. Žiadal, aby v prípade zrušenia
a vyporiadania podielového spoluvlastníctva bola nehnuteľnosť prikázaná do výlučného vlastníctva
žalovaného v prvom rade, ktorý vyplatí ostatných podielových spoluvlastníkov. Namietal tiež hodnotunehnuteľnosti stanovenú znaleckom posudku, ktorý predložila žalobkyňa k žalobe. Poukázal na to,
že zistil, že podieloví spoluvlastníci nemôžu ďalej zotrvávať v tomto spoločenstve, keďže sú medzi
nimi vážne nezhody a dohoda o vyporiadaní do úvahy neprichádza. Poukázal aj na to, že návrh na

vyporiadanie podielového spoluvlastníctva žalobkyňa podala tak, že vzhľadom na sociálne pomery
všetkých štyroch navrhla toto podielové spoluvlastníctvo zrušiť a nariadiť predaj nehnuteľnosti. Pokiaľ
aj žalovaný v prvom rade mal iné stanovisko k tomuto spôsobu nešlo o vzájomný návrh. Súd prvej
inštancie posudzoval vyporiadanie podielového spoluvlastníctva podľa zákonom stanovených pravidiel
t.z. podľa §142 ods.1 OZ. Pokiaľ išlo o reálnu deľbu nehnuteľnosti túto považoval za nemožnú keďže

nevyplývala zo znaleckého posudku. Nebolo by to ani v prospech strán, keďže by dochádzalo k ďalším
nezhodám. Pokiaľ išlo o druhý spôsob vyporiadania v tomto smere bol prístupný len žalovaný v I. rade.
Neoddeliteľnou súčasťou takéhoto spôsobu je však aj zistenie bonity toho z podielových spoluvlastníkov,
ktorý žiada prikázať nehnuteľnosť do svojho výlučného vlastníctva. Z vykonaného dokazovania je
zrejme, že na podiel žalovaného v I. rade sú už vedené a zapísané exekúcie. Žalovanému v I. rade bol
pridelený aj advokát Centra právnej pomoci práve pre sociálne pomery. Poberá len dávku v hmotnej

núdzi. Iný príjem nemá a jeho návrh týkajúci sa zabezpečenia finančných prostriedkov prostredníctvom
banky v P., ktorý nijak okrem vysloveného návrhu nepreukázal, považoval len za teoretický, nie však
za skutočný. Naviac vychádzal z toho, že žalovaný v prvom rade by mal vyrovnať ostatným podielovým
spoluvlastníkom zhruba 60 000 Eur. Preto považoval za jedinú reálnu možnosť zrušiť toto podielové
spoluvlastníctvo a vyporiadať ho prostredníctvom toho, že sa rozdelia všetci podielový spoluvlastníci z

výťažku predaja tejto nehnuteľnosti. Zánik spoluvlastníckeho vzťahu v tomto spôsobe dochádza až pri
predaji nehnuteľnosti. Žalovaný v prvom rade namietal aj vykonateľnosť petitu, ktorý bol navrhovaný
žalobkyňou. Tu však poukázal súd prvej inštancie na ustálené súdne rozhodnutia v obdobných právnych
veciach a považoval návrh za riadny. Čo sa týka poučenia strán, ktoré namietala právna zástupkyňa
žalovanéhovI.radeoprocesnýchprávachapovinnostiach,poukázalnatom,žepoučeniebolodoručené

priamo žalovanému v I. rade dňa 20.04.2017. Vtedy nebol ešte zastúpený právnou zástupkyňou,
čiže splnil si svoju povinnosť a preto rozhodol tak, že vyhovel žalobe v celom rozsahu a na námietky
neprihliadal. O trovách konania rozhodol podľa §255 ods.1 CSP.

3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný v prvom rade. Namietal

predovšetkým to, že úlohou znalca nebolo riešiť možnosť reálneho rozdelenia. V znaleckom posudku
sa len konštatuje, že rozdelenie veci nie je možné. Znalec však vypracoval posudok dominantne
na určenie všeobecnej ceny tejto nehnuteľnosti. Preto sa domnieva, že bolo potrebné striktne riešiť
vec reálnym rozdelením. Za týmto účelom mal byť vypracovaný aj samostatný znalecký posudok a
ten mal posúdiť možnosť rozdelenia tejto spoločnej veci s prípadnými alternatívami. Túto povinnosť

si žalobkyňa nesplnila, dôsledkom čoho malo byť zamietnutie žaloby. Čo sa týka nevykonateľnosti
tohto rozsudku, považoval navrhovaný petit v rozpore zo zákonom č. 162/1995. Nie je obsiahnutá
formulácia vyporiadania týchto nehnuteľností aj keď sa pri predaji bude postupovať podľa exekučného
poriadku. Pokiaľ išlo o výrok II. teda trovy konania poukázal na zistený skutkový stav týkajúci sa jeho
momentálnych pomerov, majetkových a sociálnych na to, že mu bol pridelený rozhodnutím centra

Právnej pomoci kancelária K. advokát a preto, že je nezamestnaný, má dávku hmotnej núdzi a príspevok
k dávke na bývanie. Navrhol aplikovať pre trovy konania ust. §257 CSP.

4. K odvolaniu žalovaného v I. rade sa vyjadrila žalobkyňa. Táto uviedla, že reálne rozdelenie rodinného
domu tak, aby vznikli 4 samostatné byty, nie je možný. Nehnuteľnosť v rozsudku je označená v súlade z

§42 ods.2 pís. b) Katastrálneho zákona. Pokiaľ ide o náhradu trov konania táto spĺňa funkciu preventívnu
i sankčnú. Pokiaľ išlo o toto konanie, samotný žalovaný nemal záujem o spôsob riešenia problému a
vyporiadania s podielového spoluvlastníctva a preto musela jedna strana teda žalobkyňa to riešiť súdnou
cestou. Bolo by nespravodlivé, aby a v rozpore z dobrými mravmi aby žalobkyňa znášala trovy konania
vrátane zaplateného súdneho poplatku vo výške 2 115 Eur napriek tomu, že v podstate správaním

žalovaného v I. rade bola donútená podať takéto rozhodnutie. Bolo by výsmechom spravodlivosti, ak by
z tohto celého konania nakoniec ako morálny víťaz vyšiel žalovaný v I. rade. Nakoniec žalovaný v I. rade
bude disponovať finančnými prostriedkami z výťažku z predaja nehnuteľnosti a z toho môže uhradiť aj
trovy konania. Viac ako 10 rokov nejaví žiaden záujem o prácu, preto navrhol aj v tejto časti rozsudok
potvrdiť ako vecne správny.

5. K vyjadreniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný v I. rade poukázal na to, že podľa ich názoru naďalej
zastávajú stanovisko možnosti reálne rozdeliť nehnuteľnosť. Neznamená to, že musí byť rozdelený len
rodinný dom ale môže byť rozdelený aj pozemok, na ktorom dom stojí a ďalší pozemok, ktorý tam je.Pre súd je záväzný postup troch spôsobov zrušenia vypriadania podielového spoluvlastníctva. Pokiaľ
išlo o trovy konania rovnako trval na svojom stanovisku.

6. Žalobkyňa k tomuto vyjadreniu len poukázala na to, že trvá na svojom vyjadrení k odvolaniu
žalovaného v prvom rade.

7. Žalovaná v II. a III. rade poukázali na to, že žiadajú rozsudok potvrdiť v celom rozsahu a považujú
ho za vecne správny.

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací podľa ust. §378, §379 a §380 a nasl. v CSP prejednal
rozhodnutie ako aj konanie, ktorému predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. §378 a nasl. a to
bez nariadenia pojednávania ( a contrário §385 ods.1 CSP ) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
v I. rade nie je dôvodné. Súd prvej inštancie zistil dostatočne skutkový stav a vec správne právne posúdil.
Na týchto skutkových a právnych záveroch sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

8. Podľa § 136 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Občiansky zákonník“), vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo
je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.
Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na

právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
Podľa § 141 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda
musí byť písomná. Každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným na požiadanie písomné
potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali, ak nemala už dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom

vyporiadaní písomnú formu.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné

správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a
nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

9. Z LV č. XXX. (súčasť znaleckého posudku č. XX/XXXX) pre katastrálne územie K., obec K., okres K.
vyplýva, že žalobkyňa a žalovaní v 1. až 3. rade sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľností parcelné číslo
XXXX o výmere 382 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, parcelné číslo XXXX o výmere
597 m2, druh pozemku - záhrady a rodinného domu súpisné číslo XXXX postaveného na parcele číslo
XXXX a to žalobkyňa pod B1 v podiele X/XX a pod B X v podiele X/XX, žalovaný v 1. rade pod B2 v

podiele X/XX a pod BX v podiele X/XX, žalovaný v 2. rade pod B4 v podiele X/XX a pod BX v podiele
X/XX a žalovaný v 3. rade pod BX v podiele X/XX a pod BX v podiele X/XX, teda každý z nich je
spoluvlastníkom nehnuteľností v podiele X k celku.

10. Na LV č. XXX pre katastrálne územie K. je k spoluvlastníckym podielom žalovaného v 1. rade

pod B X vyznačená poznámka P XX/XXXX - upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie Ex X/XX
predajom (zákaz povinnému nehnuteľnosť previesť alebo ju zaťažiť) zo dňa 9. 2. 2017 a poznámka
P XX/XXXX - upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie Ex XXX/XX predajom (zákaz povinnému
nehnuteľnosť previesť alebo zaťažiť) zo dňa 9. 2. 2017, obe exekúcie vykonávané súdnym exekútorom
S.. D. P.. Rovnako aj na podiele žalovaného v 1. rade pod B5 je vyznačená poznámka P XX/XXXX -

upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie Ex XXX/XX predajom (zákaz povinnému nehnuteľnosť
previesť alebo zaťažiť) zo dňa 27. 1. 2017 a poznámka P XX/XXXX - upovedomenie o spôsobe
vykonania exekúcie Ex X/XX predajom (zákaz povinnému nehnuteľnosť previesť alebo zaťažiť) zo dňa
27. 1. 2017. Z LV č. XXX vyplýva, že na podiele žalovaného v 1. rade pod B5 je vyznačená plomba
na základe V - XXXX/XXXX.

11. Všeobecná hodnota predmetných nehnuteľností bola stanovená znaleckým posudkom č. XX/XXXX
zodňa 20.2.2017znalcaF..M.X. nasumu141000eur. Akovhodnámetódanastanovenievšeobecnej
hodnoty stavby a pozemkov bola použitá metóda polohovej diferenciácie. Všeobecná hodnotanehnuteľností bola stanovená podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.
492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku a je znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej
ceny ku dňu ohodnotenia, ktorú by nehnuteľnosť mala dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže,

pri poctivom predaji, keď kupujúci a predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou, opatrnosťou
a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou.

12. Listom zo dňa 25.09.2015 vyzval žalovaný v 1. rade žalovaného v 3. rade, aby ho vyplatil z jeho
podielu X/XX, resp. X/X rodičovského domu a pozemkov, s tým, že ak tak neurobí do dvoch mesiacov,

svoj majetok predá.

13.OdvolacienámietkyžalovanéhovI.radevrámciodvolaciehokonaniapozostávaliznevykonateľnosti
petitu uvedeného v návrhu, ktorému v žalobe teda vyhovel súd prvej inštancie rozsudkom a
spochybňovaním správnosti postupu súdu prvej inštancie. Z postoja žalovaného v I. rade jednoznačne
vyplýva, že s tretím spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva on nesúhlasí. V priebehu

konania pred súdom prvej inštancie navrhol prikázať nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva práve
jeho, s povinnosťou vyplatiť ostatných podielových spoluvlastníkov pôžičkou, ktorú si zabezpečí. V
odvolacomkonaní poukázaltedananevykonateľnosť,tedapetittohtovýrokujevrozporezkatastrálnym
zákonom. Potom nesúhlasil so znaleckým posudkom všeobecnej hodnoty stanovenej nehnuteľnosti F..
M. X. a zároveň prezentoval možnosť reálnej deľby tejto nehnuteľnosti vrátane pozemkov, ktoré sa tam

nachádzajú.

14. Odvolací súd poukazuje na to, že postup súdu prvej inštancie bol v súlade zo zákonom, tak čo sa týka
v hmotnoprávnych predpisoch, ako aj procesnoprávnych predpisov. Súd prvej inštancie po doručení
žaloby splnil zákonom stanovené podmienky, vrátane doručenia procesného uznesenia o poučení o

právach a povinnostiach jednotlivých strán sporu. Týmto stranám teda aj žalovanému v 1/ rade ( tento
nebol ešte právne zastúpený ), následne bol ustanovený žalovanému v prvom rade advokát ex offo a
tento prevzal právne zastúpenie. Pojednávanie bolo odročené a následne boli poskytnutý dostatočný
priestor na to, aby sa s obsahom spisu ustanovený advokát oboznámil, ktorému práva a povinnosti s
procesného predpisu vyplývajúce sú známe ako osoby, ktorá poskytuje právnu službu, je advokátom

a je teda osobou s právnickým vzdelaním.

15. Čo sa týka odvolacích námietok žalovaného v prvom rade, tu je potrebné konštatovať, že už
z postoja žalobkyne a žalovaného v 2/, 3/ rade a žalovaného v 1/ rade je zrejme, že je na mieste
podať žalobu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Podiely strán sporu sú rovnaké.

Každý vlastník nehnuteľnosti v podiele 1 a nikto zo strán sporu, okrem žalovaného v prvom rade,
nemal záujem a hlavne z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov, nenavrhoval prikázať túto
nehnuteľnosť do svojho výlučného vlastníctva. Jediný, kto prezentoval tento návrh ktorý, ako správne
uviedolsúdprvejinštancie,nebolvzájomnýmnávrhom,alebollennávrhomnavyporiadaniepodielového
spoluvlastníctva, ktorý vyplýva zo zákona bol žalovaný v 1/ rade. Súd prvej inštancie tak aj učinil t.z. ,

že najprv vychádzal zo stanoviska znalca, ktorý uviedol, že reálna deľba nie je možná a následne
postupoval druhým spôsobom, kde vyhodnotil realitu tvrdenú žalovaným v 1/ rade, či je možné aby
zabezpečil v primeranej lehote ( táto lehote nemôže byť uvedená ako neurčité časové obdobie do
budúcna ) vyporiadanie vo forme financií ustupujúcim podielovým spoluvlastníkom. Táto možnosť
nebola ničím preukázaná a samotné tvrdenie nepostačuje. Iná situácia by bola v prípade, že žalovaný

v 1/ rade by reálne predložil spôsob financovania schváleného úveru bankou, nebankovou inštitúciou
iným majetkom, ktorý by postačoval na finančné plnenie v zmysle predmetu sporu. Za tejto situácie
súdu prvej inštancie ani nezostávala iná možnosť ako postupovať podľa tretej možnosti vyporiadania
podielového spoluvlastníctva, čo v konečnom dôsledku žalobkyňa ako príbuzná žalovaného v 1/ rade
navrhla, majúc na zreteli sociálnu a majetkovú situáciu všetkých štaroch podielových spoluvlastníkov

nehnuteľnosti. Naviac nehnuteľnosť je roky neobývaná. Nie sú zabezpečované ani udržiavacie práce
na tejto nehnuteľnosti t.z., že jednoznačne stráca na hodnote. Znalecký posudok slúžil pre objasnenie
akú nehnuteľnosť ide o to, že nie je reálne možné ju rozdeliť, aká bola v čase podania návrhu hodnota
aj vzhľadom na poplatkovú povinnosť strany sporu.

16. Žalovaný v 1/ rade až v odvolacom konaní začal namietať možnosť reálnej deľby tejto nehnuteľnosti,
pričom v konaní bol riadne zastúpený a túto okolnosť v konaní pred súdom prvej inštancie ani neuvádzal
a nenavrhol vo veci vykonať v tomto smere žiadne dôkazy. Preto ani odvolací súd nepovažoval za
dôvodné zaoberať sa touto námietkou v odvolacom konaní, keďže dôkazy je potrebné navrhnúť vkonaní pred súdom prvej inštancie. Táto zásada platila tak podľa Občianskeho súdneho poriadku, ale
preniesla sa do zásad Civilného sporového poriadku ( kde ešte teda v snahe urýchliť súdne konania )
ešte prísnejšie. Túto zásadu včlenila do tzv. sudcovskej koncentrácie tzn., že strany majú navrhnúť

všetky dôkazy najneskôr do vytýčeného termínu prvého pojednávania a resp. na potom, čo vyplynú isté
závery a následne je možné navrhovať dôkazy. Situácia v tomto konaní však bola od počiatku zrejmá,
žalobkyňa nemala záujem zotrvávať v neriešiteľnom podielovom spoluvlastníctve zo žalovanými. Inú
možnosť nemala, ako podať žalobu na súd a reálne sa aj vyjadrila k tomu, že ona osobne nie je
spôsobilá vyplatiť účastníkov konania. Vychádzajúc zo znaleckého posudku zároveň uvádzala aj to, že

reálna deľba neprichádza do úvahy. To znamená, že žalovanému v 1/ rade nič nebránilo navrhovať
za tejto situácie, ktorá sa nijako nezmenila skutkovo ani v priebehu vytýčeného termínu pojednávania
dôkazy, ktoré žiada vykonať. Dôkazy ktoré neboli navrhované, nemožno na tieto prihliadať v odvolacom
konaní naviac ak žalobkyňa uniesla dôkazne bremeno aj vo vzťahu k tomu aké spôsoby vyporiadania
je potrebné použiť vzhľadom na závery znalca ( §153, 154 CSP, predtým §120 ods. 4 OSP ).

17. Preto rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa §387 ods. 1, 2 CSP.
18. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa §396 ods.1 a §255 ods.1 CSP. V tejto súvislosti pokiaľ
ide o odvolanie žalovaného v prvom rade týkajúce sa náhrady trov konania, odvolací súd uvádza k
tomu, že žalovaný v 1/ rade žiadal pri náhrade trov konania použiť ust. §257 CSP. Tu sa odvolací
súd plne stotožňuje z vyjadrením žalobkyne k odvolaniu žalovaného v 1/ rade, kde poukazuje na

funkciu náhrady trov konania v sporovom konaní ako prevenčnú a sankčnú. V konečnom dôsledku
žalovaný v 1/ rade stále odôvodňoval to, že situáciu vie riešiť aj vo forme pôžičky prípadne toho, že
si zabezpečí finančne prostriedky na výplatu podielových spoluvlastníkov, preto aj s ohľadom na to,
že v tomto konaní vyporiadanie bude realizované formou predaja nehnuteľnosti a rozvrhom výťažku,
možno súhlasiť zo stanoviskom žalobkyne. Za takej situácie, že žalovaný v prvom rade, ktorý nebol

ochotný sa dohodnúť na spôsobe vyporiadanie celého konania, nesúhlasil zo stanoviskom žalobkyne, je
tou osobou, ktorá je povinná znášať náklady na náhradu trov konania žalobkyne. Preto aj v odvolacom
konaní bolo rozhodnuté tak, že žalovaný v 1/ rade je povinný znášať nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v zmysle zásady úspechu. Keďže žalovanému v 1/ rade v odvolacom konaní nebolo vyhovené,
teda nebol úspešný a žalobkyňa bola v konaní úspešná, odvolací súd rozhodol tak, že táto má nárok vo

vzťahu k žalovanému v 1/ rade na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Žalovaný v 2/ a
3/ rade ani pred súdom prvej inštancie, ani v odvolacom konaní nemali námietky k žalobe, v odvolacom
konaní im žiaden nárok na náhradu trov konania nevznikol, preto rozhodol tak, že medzi žalobkyňou a
žalovanými v II. a III. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevzniklo a preto žiadnej zo strán
tento nárok nepriznal podľa §396 ods.1 a §255 ods.1 CSP.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).