Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie, Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 31, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Cob/153/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716209838
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5716209838.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny

Nemravovej, členov senátu JUDr. Ivany Nemčekovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v sporovej právnej veci
žalobcu: KVIP s.r.o., so sídlom Stará Vajnorská 37, 831 04 Bratislava - mestská časť Vajnory, IČO: 36
315 991, zastúpeného zástupcom: Právny dom - advokáti, s.r.o., so sídlom Stoličková 4, 974 01 Banská
Bystrica, IČO: 36 857 793, proti žalovanému: M-Corp, s. r. o., so sídlom Mudroňová 43, 036 01 Martin,
IČO: 36 434 175, o zaplatenie 7.989,59 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/171/2016-114 zo dňa 10.5.2017, v spojení s opravným uznesením
Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/171/2016-158 zo dňa 23.7.2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/171/2016-114 zo dňa 10.5.2017 v spojení s opravným
uznesením Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/171/2016-158 zo dňa 23.7.2018 v napadnutom výroku II.
o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 7.671,35 Eur s príslušenstvom a vo výroku V. o nároku na
náhradu trov prvoinštančného konania p o t v r d z u j e .

Odvolanie žalovaného v podaní doručenom okresnému súdu dňa 28.6.2017 proti rozsudku Okresného
súdu Martin č.k. 18Cb/171/2016-114 zo dňa 10.5.2017 v spojení s opravným uznesením Okresného

súdu Martin č.k. 18Cb/171/2016-158 zo dňa 23.7.2018 vo výroku I., ktorým bolo konanie o zaplatenie
sumy 318,24 Eur zastavené, vo výroku III., ktorým bola žalobcovi vrátená časť zaplateného súdneho
poplatku za návrh vo výške 12,30 Eur a vo výroku IV., ktorým bol upravený Prevádzkovateľ centrálneho
systému evidencie poplatkov, aby po právoplatnosti tohto rozhodnutia vrátil žalobcovi sumu 12,30 Eur,
o d m i e t a .

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) výrokom I. konanie v časti o

zaplatenie sumy 318,24 Eur zastavil, výrokom II. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
7.671,35 Eur spolu s úrokom z omeškania v sadzbe 5,05 % ročne zo sumy 5.717,75 Eur od 30.12.2015
do 8.4.2016, zo sumy 317,75 Eur od 9.4.2016 do zaplatenia, zo sumy 8.353,60 Eur od 27.1.2016 do
2.5.2016, zo sumy 7.353,60 Eur od 3.5.2016 do zaplatenia a zo sumy 318,24 Eur od 10.2.2016 do
14.10.2016, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom III. žalobcovi vrátil časť zaplateného
súdneho poplatku za návrh vo výške 12,30 Eur, výrokom IV. upravil Prevádzkovateľa centrálneho
systému evidencie poplatkov, aby po právoplatnosti tohto rozhodnutia vrátil žalobcovi sumu 12,30 Eur

a výrokom V. vyslovil, že žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.2. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že rozhodol platobným rozkazom č.k.
18Cb/171/2016-43 zo dňa 19.10.2016. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote
odpor (č.l. 47 spisu). Uviedol, že dňa 13.10.2016 uhradil faktúru č. 1464415050 vo výške 318,24 Eur.

3. Žalobca podaním zo dňa 5.12.2016 zobral žalobu čiastočne späť, v časti istiny vo výške
318,24 Eur. Ďalej žiadal, aby okresný súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 7.671,35 Eur,
úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 5.717,75 Eur od 30.12.2015 do 8.4.2016, 5,05 %
ročne zo sumy 317,75 Eur od 9.4.2016 do zaplatenia, 5,05 % ročne zo sumy 8.353,60 Eur od 27.1.2016

do 2.5.2016, 5,05 % ročne zo sumy 7.353,60 Eur od 3.5.2016 do zaplatenia a 5,05 % ročne zo sumy
318,24 Eur od 10.2.2016 do 14.10.2016. Súčasne žiadal náhradu trov konania. K podanému odporu
žalovaného vo vyjadrení zo dňa 5.12.2016 (č.l. 58 spisu) uviedol, že záväzok žalovaného z faktúry č.
14644/15/050 zanikol až dňa 14.10.2016, kedy bola suma 318,24 Eur pripísaná na účet žalobcu. Úhradu
len jednej z nezaplatených faktúr považoval žalobca zo strany žalovaného za účelové konanie, aby si
žalovaný vytvoril dôvod na podanie odporu. Zvyšok záväzku 7.671,35 Eur vrátane príslušenstva a trov

konania nezaplatil.

4. S poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka zák.
č. 513/1991 Zb. (ďalej len „OBZ“), § 365 ods. 1 OBZ, § 369 ods. 2 OBZ, § 1 ods. 1 Nariadenia
vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OBZ, okresný

súd žalobe vyhovel. Okresný súd uviedol, že vo veci nariadil pojednávanie na 2.2.2017, ktoré bolo
na žiadosť žalovaného zo dňa 1.2.2017 (č.l. 72 spisu) odročené z dôvodu práceneschopnosti (ďalej
aj len „ PN“) konateľa žalovaného na 5.4.2017, ktoré bolo rovnako na žiadosť žalovaného zo dňa
11.4.2017 odročené z dôvodu PN konateľa žalovaného (č.l. 88 spisu) na 10.5.2017. Dňa 9.5.2017 bola
doručená okresnému súdu žiadosť žalovaného o odročenie pojednávania vzhľadom na pretrvávajúcu

dočasnú PN konateľa žalovaného (č.l. 98 spisu). Okresný súd dňa 10.5.2017 vykonal pojednávanie v
neprítomnosti žalovaného v zmysle § 183 ods. 2 posledná veta Civilného sporového poriadku (ďalej
aj len „CSP“), podľa ktorého, od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom
pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého
zdravotného stavu. Predchádzajúce pojednávania boli odročené na žiadosť žalovaného z dôvodu

nepriaznivého zdravotného stavu konateľa žalovaného. Okresný súd rozhodol o návrhu žalovaného zo
dňa 9.5.2017 o odročenie pojednávania nariadeného na 10.5.2017 v súlade s § 183 ods. 2 CSP. Pretože
k odročeniu pojednávania došlo opakovane z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu žalovaného,
bolo od žalovaného v zmysle § 183 ods. 2 posledná veta CSP možné spravodlivo žiadať, aby sa dal na
tomto pojednávaní zastúpiť inou osobu. Žalovaný v predvolaní na pojednávanie bol o tomto poučený.

Okresný súd postupom v zmysle 183 ods. 4 CSP bezodkladne upovedomil žalovaného, ktorý navrhol
odročenie pojednávania (mail z 9.5.2017 o 11,03 hod.).

5. Okresný súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinami doloženými do spisu, vypočul žalobcu a
zistil, že žalovaný potvrdil prevzatie tovaru vo výdajke č. 300/15/65, špecifikovaný poradovým číslom,

počtom, kódom, názvom a váhou (č.l. 5, 6 spisu); vo výdajke č. 381/15/65 (č.l. 7 spisu); na prepravnej
listine s dátumom 23.11.2015 (č.l. 10 spisu); z 20.11.2015 (č.l. 9 spisu), z 20.11.2015 (č.l. 8 spisu);
vo výdajke č. 59 616/15/50 (č.l. 11 spisu); na prepravnej listine s dátumom 25.11.2015 (č.l. 12 spisu);
vo výdajke č. 60 236/15/50 (č.l. 13 spisu); vo výdajke č. 443/15/65 (č.l. 14 spisu). „Vo fa č. FA O
72/15/065 (č.l. 15) zo dňa 30.10.2015, splatnosť 29.12.2015, žalobca vyúčtoval žalovanému cenu

tam špecifikovaného tovaru podľa kódu a názvu, počtu, spolu 5.717,75 Eur s DPH. Vo fa č. FA O
14/041/18/050 (č.l. 16) zo dňa 27.11.2015, splatnosť 26.1.2016, žalobca vyúčtoval žalovanému cenu
tam špecifikovaného tovaru podľa kódu a názvu, počtu, spolu 8.353,60 Eur s DPH a vo fa č. FA O
14 644/15/050 (č.l. 18) zo dňa 11.12.2015, splatnosť 9.2.2016, žalobca vyúčtoval žalovanému cenu
tam špecifikovaného tovaru podľa kódu a názvu, počtu, spolu 318,24 Eur s DPH“. Porovnaním tovaru

vo faktúrach, v ktorých je vyúčtovaná kúpna cena, sa špecifikácia tovaru zhoduje so špecifikáciou
tovaru vo výdajkách a prepravných listoch. Výzvou zo dňa 21.6.2016 žalobca vyzval žalovaného na
zaplatenie sumy 7.989,59 Eur, vyúčtovanej v tam označených faktúrach, ktoré korešpondujú s faktúrami
pripojenými k návrhu, podľa doručenky (č.l. 20 spisu), žalovaný prevzal výzvu na zaplatenie 12.7.2016.
Podľa výpisu z účtu žalobcu (č.l. 60 spisu) „bola na účet žalobcu pripísaná dňa 14.10.2016 suma

318,24 Eur od príkazcu - žalovaného, VS je uvedený 1464415050, čo korešponduje s faktúrou, kde bola
vyúčtovaná kúpna cena 318,24 Eur.“6. Zhodnými vyjadreniami strán sporu mal okresný súd preukázané, že medzi stranami sporu bola
platne, v ústnej forme, uzatvorená kúpna zmluva podľa § 409 a nasl. OBZ. Zmluvné strany sa dohodli
na predmete kúpnej zmluvy, ako je tento špecifikovaný vo faktúrach, ktorými bola vyúčtovaná kúpna

cena, ktorý sa zhoduje s tovarom špecifikovaným vo výdajkách a prepravných listinách (č.l. 5 a nasl.
spisu). Dohoda o kúpnej cene vyplývala z vyúčtovania kúpnej ceny vo faktúrach č. FA 0 72/15/065 zo
dňa 30.10.2015 (č.l. 15 spisu) a „tam špecifikovaný tovar a to vo výške 5.717,75 Eur; vo fa č. FA 0 14
041/15/050 zo dňa 27.11.2015 (č.l. 16) a tam špecifikovaný tovar vo výške 8.353,60 Eur a vo faktúre
č. FA 0 14 644/15/050 zo dňa 11.12.2015 (č.l. 18) vo výške 318,24 Eur. S ohľadom na obsah odporu

proti platobnému rozkazu súd vyhodnotil, že žalovaný sám nerozporoval uzatvorenie kúpnej zmluvy ani
dohodu o predmete kúpnej zmluvy a o jeho cene, ako tieto vyplývajú z listín - faktúr a výdavkových a
prepravných listín, doložených k žalobe. Nenamietal ani splnenie povinnosti žalobcu - dodanie tovaru
žalovanému“. V zmysle § 409 ods. 1 OBZ žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie kúpnej ceny. V konaní
tiež nebolo sporné, že v rozsahu 5.400,- Eur bola zaplatená kúpna cena vyúčtovaná faktúrou č. FA 0
72/15/065 dňa 8.4.2016 a v rozsahu 1.000,- Eur kúpna cena vyúčtovaná faktúrou č. FA 0 14 041/15/050.

Uvedené skutočnosti žalovaný v odpore nerozporoval. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu
uviedol, že zaplatil kúpnu cenu vyúčtovanú faktúrou č. FA 0 14 644/15/050 dňa 13.10.2016. Bolo
preukázané výpisom z účtu žalobcu (č.l. 14 spisu), že táto cena bola pripísaná na účet žalobcu dňa
14.10.2016. V zmysle § 339 ods. 1 OBZ, peňažný záväzok možno tiež platiť v banke veriteľa v prospech
jeho účtu, ak to nie je v rozpore s platobnými podmienkami dojednanými medzi stranami. Podľa § 339

ods. 2 OBZ, peňažný záväzok platený prostredníctvom banky alebo prostredníctvom poštového podniku
je splnený pripísaním sumy peňažného záväzku na účet veriteľa v jeho banke alebo vyplatením sumy
peňažného záväzku veriteľovi v hotovosti, ak osobitný zákon neustanovuje inak alebo ak sa veriteľ a
dlžník nedohodnú inak.

7. V súlade s úkonom žalobcu, čiastočným späťvzatím zo dňa 5.12.2016, okresný súd konanie v časti
sumy 318,24 Eur zastavil podľa § 145 ods. 2 CSP a zaviazal žalovaného na zaplatenie kúpnej „ceny za
tovar, a to v rozsahu nesplatnej časti vyúčtovanej vo fa č. FA 0 72/15/065 vo výške 317,75 Eur a vo fa
č. FA 0 14 041 15 050 vo výške 7.353,60 Eur. Konanie o zaplatenie kúpnej ceny vyúčtovanej vo fa č.
FA 0 14 644/15/050 vo výške 318,24 Eur bolo zastavené v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby z

dôvodu, že žalovaný túto cenu zaplatil dňa 14.10.2016 na účet žalobcu.“ O trovách konania okresný súd
rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1, 2 CSP. O vrátení časti zaplateného súdneho poplatku
v zmysle § 11 ods. 3, 4 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkov.

8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v celom rozsahu, a to z dôvodov

podľa § 365 ods. l CSP, pretože podľa žalovaného konanie má vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, neboli splnené procesné podmienky, súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov ku nesprávnym skutkovým zisteniam a skutkový stav neobstojí, pretože
sú prípustné také prostriedky procesnej obrany, ktoré ešte neboli uplatnené. Žalovaný mal za to, že v
súdnom konaní mu bola odňatá možnosť na spravodlivý súdny proces tým, že mu bola odňatá možnosť

konať pred súdom z dôvodu, že okresný súd napriek preukázanému nepriaznivému zdravotnému
stavu žalovaného pojednávanie na žiadosť žalovaného neodročil, vo veci pojednával a v konaní
rozhodol. Týmto konaním okresného súdu bola žalovanému odobratá možnosť uplatniť svoju procesnú
obranu. Základnou zásadou sporového konania je zásada ústnosti a priamosti. „...Len Žalovaný môže
hodnoverneopísaťskutočnostizaktorýchdochádzalokudohodemedzižalobcomažalovaným,čivôbec

došlokudohodemedzižalobcomažalovanýmačiuplatnenéfakturovanédodávanietovarubolododané
oprávnenej osobe, či dodanie bolo realizované v dohodnutej cene“.

9. V odvolaní žalovaný namietal, že okresný súd neumožnil žalovanému, aby svoju procesnú obranu
ústne prejavil, keď nevyhovel žiadosti žalovaného o odročenie pojednávania a pri vykonaní dôkazov

a vyhodnotení skutkového stavu veci nesprávne vychádzal len z písomného vyjadrenia žalovaného
zaslaného v odpore, v ktorom žalovaný neuviedol všetky dôvody svojej procesnej obrany. Zároveň
okresný súd podľa žalovaného dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnemu záveru, „keď
konštatoval, že žalovaný nerozporuje uzatvorenie kúpnej zmluvy, nerozporuje dodanie tovaru či dohodu
o cene, nakoľko tieto skutočnosti žalovaný neuviedol ako sporné v odpore proti platobnému rozkazu a

preto postupoval tak, že tieto skutočnosti vyhodnotil ako medzi stranami nesporné. Žalovaný poukazuje
na to, že skutočnosti, ktoré súd vyhodnotil medzi účastníkmi konania ako nesporné, nie sú nesporné
a žalovaný tieto rozporuje.“ Zdôraznil, že v rámci spoločnosti je jediným spoločníkom a konateľom,
ktorý jediný má možnosť v mene spoločnosti konať a vstupovať do obchodných vzťahov. Žalovanýnedisponujezamestnancami,ktoríbyhomohlivrámciobchodnejčinnostizastúpiť,atedanebolomožné,
aby sa na pojednávanie žalovaný nechal zastúpiť inou osobou, ktorá by vedela ku veci vypovedať.
Zdôraznil, že aj v prípade, že by sa dal žalovaný v konaní, napr. právne zastúpiť počas svojej zdravotnej

indispozície (PN), bolo by podľa neho nevyhnutné ku zisteniu skutkového stavu veci, ho v konaní
vypočuť. Navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

10. K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca. Žalobca s tvrdeniami žalovaného

nesúhlasil a odvolanie žalovaného považoval za pokračovanie účelového správania sa žalovaného,
ktorého cieľom je čo najdlhšie oddialenie právoplatného rozhodnutia predmetného konania. Súd prvej
inštancie opakovane vyhovel žiadosti „žalovaného o odročenie pojednávania - odročil pojednávanie
nariadené na deň 02.02.2017 a aj pojednávanie nariadené na 05.04.2017. Žalovaný dňa 09.05.2017
opätovne požiadal súd o odročenie pojednávania nariadeného na deň 10.05.2017 z dôvodu
pretrvávajúcej dočasnej práceneschopnosti“. V zmysle § 183 ods. 1 CSP sa pojednávanie môže odročiť

len z dôležitých dôvodov, pričom pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak
sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od
nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. V zmysle § 183 ods. 2
posledná veta CSP, od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní
zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného

stavu. Podľa žalobcu okresný súd postupoval v súlade so zákonnými ustanoveniami, keď opakovanej
žiadosti žalovaného o odročenie pojednávania, z dôvodu pretrvávajúcej dočasnej práceneschopnosti
konateľažalovaného,nevyhovel,vovecidňa10.05.2017pojednávalavydalnapadnutýrozsudok.Týmto
zákonným postupom okresného súdu teda nemohlo dôjsť k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý
súdny proces ani k odňatiu možnosti uplatniť prostriedky procesnej obrany. Žalovaný mal podľa žalobcu

dostatočný časový priestor na to, aby si na zastupovanie v konaní zvolil právneho zástupcu (advokáta),
resp. dal sa zastúpiť na pojednávaní inou osobou. Skutočnosť, či žalovaný má alebo nemá iných
zamestnancov, bola preto v tejto súvislosti irelevantná.

11. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že tiež nesúhlasí s tvrdením

žalovaného, že súd prvej inštancie mal na základe vykonaných dôkazov nesprávne zistiť skutkový stav.
Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam. K
tvrdeniu žalovaného, že v odpore proti platobnému rozkazu neuviedol všetky dôvody svojej procesnej
obrany žalobca uviedol, že takéto konanie žalovaného je len na príťaž žalovaného, ktorý mal možnosť
v podanom odpore uviesť všetky skutočnosti a pokiaľ ich žalovaný neuviedol, nemôže to byť na ťarchu

žalobcu. Tvrdenie žalovaného, ktorým žalovaný rozporuje uzatvorenie kúpnej zmluvy, dodanie tovaru a
dohodu o cene považoval žalobca za účelové, nakoľko tieto skutočnosti v doterajšom priebehu konania
žalovaný nikdy nespochybnil a urobil tak až po tom, čo súd prvej inštancie vydal napadnutý rozsudok a
odôvodnil ho. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správne
rozhodnutie.

12. Postupom odvolacieho súdu, a to podaním zo dňa 5.12.2018, odvolací súd doručil žalovanému
vyjadrenie žalobcu s možnosťou v lehote 10 dní odo dňa doručenia podať k nemu vyjadrenie. Túto
možnosť žalovaný v lehote určenej odvolacím súdom nevyužil.

13. Okresný súd uznesením č.k. 18Cb/171/2016-149 zo dňa 18.5.2018, rozhodol tak, že „v konaní sa
pokračuje s právnym nástupcom žalovaného: M-Corp, s.r.o., so sídlom Mudroňová 43, 036 01 Martin,
IČO: 36 434 175“, keďže „Žalovaný dňa 15.11.2017 výmazom z obchodného registra zanikol, pričom
jeho právnym nástupcom je obchodná spoločnosť, uvedená vo výrokovej časti tohto uznesenia“.

14. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach § 379, § 380 ods. 1
CSP bez nariadenia pojednávania a za rešpektovania § 219 ods. 3 CSP verejným vyhlásením rozsudku
krajským súdom bol rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku II. o povinnosti žalovaného zaplatiť
žalobcovi sumu 7671,35 Eur spolu s príslušenstvom a vo výroku o trovách prvoinštančného konania
potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 CSP. Krajský súd zároveň odvolanie

žalovaného proti výroku rozsudku okresného súdu I., III., IV., odmietol podľa § 386 písm. b) CSP.
Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.15. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia
pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 14Cob/153/2018-171 zo dňa
22.01.2019, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli

Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením a na webovej stránke Krajského
súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským
súdom.

16. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

17. Podľa § 386 CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak
a) bolo podané oneskorene,
b) bolo podané neoprávnenou osobou,
c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, alebo
d) nemá náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

18. Vo vzťahu k svojmu prvému výroku, ktorým došlo k odmietnutiu odvolania žalovaného proti výroku
rozsudku okresného súdu I., III., IV., krajský súd poukazuje na § 359 CSP, podľa ktorého odvolanie
môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané a analogicky aj na judikované
rozhodnutie Rc 40/1993, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 07.07.1992 sp. zn. 1Cdo/28/1992,

podľa ktorého právnej vety ...„právo na podanie dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nemá
ten účastník, ktorý týmto rozhodnutím nebol dotknutý na svojich právach“. Žalovaný podal odvolanie
proti rozsudku okresného súdu v celom rozsahu, teda vrátane výrokov I., III., IV. Za analogického
použitia citovaného judikovaného rozhodnutia napadnuté výroky I., III., IV. rozsudku okresného súdu
nevyzneli v neprospech žalovaného, a teda týmito výrokmi žalovaný nebol dotknutý na svojich právach.

Z uvedeného žalovaný v tejto časti podaného odvolania nebol osobou oprávnenou na podanie odvolania
a v tejto časti bolo preto jeho odvolanie odmietnuté podľa § 386 písm. b) CSP, podľa ktorého odvolací
súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

19. Podľa § 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je rozsahom a odvolacími dôvodmi viazaný.

20. Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

21. Krajský súd uvádza, že rozsudok okresného súdu napadnutý odvolaním žalovaného bol
posudzovaný v rozsahu, v medziach odvolacích dôvodov žalovaného, za viazanosti skutkovým stavom

zisteným okresným súdom, keďže neboli dôvody na zopakovanie dokazovania vykonaného pred
okresným súdom a ani na doplnenie dokazovania. Základným odvolacím dôvodom žalovaného bola
námietka odňatia možnosti konať pred súdom, a teda postup okresného súdu v rozpore s čl. 48 Ústavy
SR, pokiaľ okresný súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného.

22. V súvislosti s týmto odvolacím dôvodom žalovaného sa krajský súd oboznámil s priebehom postupu
konania pred okresným súdom. Z obsahu spisového materiálu bolo zistené, že k začatiu súdneho
konania došlo doručením žaloby na Okresný súd Martin dňa 22.08.2016. Vo veci bol vydaný platobný
rozkaz č.k. 18Cb/171/2016-43 zo dňa 19.10.2016, proti ktorému v zákonnej lehote podal odpor žalovaný
s tvrdením, že „Dňa 13.10.2016 bola uhradená faktúra č. 1464415050 bo výške 318,24, ako dôkaz

prikladám detail obratu z internet bankingu Slovenskej sporiteľne, a.s.“ (č.l. 47 spisu). Okresný súd
uznesením č.k. 18Cb/171/2016-51 zo dňa 16.11.2016, zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Martin
č.k. 18Cb/171/2016-43 zo dňa 19.10.2016. Výzvou č.k. 18Cb/171/2016-52 zo dňa 16.11.2016 okresný
súd vyzval žalobcu, aby v lehote 7 dní od doručenia výzvy sa písomne vyjadril k podanému odporužalovaným, uviedol ďalšie skutočnosti, označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Zároveň ho
poučil, že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadať. Súčasťou
predmetnej výzvy bolo i poučenie podľa § 153 CSP v spojení s § 149 CSP, ako aj poučenie podľa §

154 CSP. Žalobca sa písomne vyjadril v podaniach zo dňa 5.12.2016, zo dňa 07.07.2017 (č.l. 22 spisu).
K doručeným vyjadreniam žalobcu sa žalovaný písomne nevyjadril, napriek tomu, že mu boli riadne
doručené dňa 23.12.2016 (č.l. 66 rub spisu doručenka). Okresný súd vo veci nariadil pojednávanie
na deň 2.2.2017 o 12,30 hod., ktorý termín pojednávania žalovaný prevzal podľa doručenky na č.l.
66 rub spisu dňa 23.12.2016. Podaním zo dňa 1.02.2017 (č.l. 74 spisu), doručeným Okresnému

súdu Martin dňa 1.02.2017, žalovaný ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a žiadal o odročenie
pojednávania z dôvodu práceneschopnosti konateľa spoločnosti, o čom pripojil fotokópiu dokladu -
Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti č. 645272 s údajom: „Neschopný práce od 1.2.2017“.
Z obsahu Zápisnice o pojednávaní zo dňa 2.2.2017 (č.l. 82 spisu) bolo zistené, že okresný súd odročil
pojednávaniezdôvodunastranežalovanéhona5.4.2017.Napojednávanie5.4.2017,predvolalokresný
súd právneho zástupcu žalobcu žalovaného. Dňa 14.3.2017 bola žalovanému doručená zmena termínu

pojednávania na termín 12.4.2017 spolu s poučením v zmysle § 183 CSP. Dňa 11.4.2017, teda deň
pred pojednávaním bola okresnému súdu žalovaným doručená žiadosť o odročenie pojednávania,
spolu s fotokópiou dokladu - Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti č. 640206 s údajom:
„Neschopný práce od 11.4.2017“, pričom žalovaný uviedol, že práceneschopnosť bude trvať minimálne
do 20.4.2017 (č.l. 90 spisu). Okresný súd vyhovel žiadosti žalovaného a pojednávanie odročil na termín

10.5.2017 (č.l. 96 spisu predvolanie). Žalovanému bolo doručené predvolanie spolu s poučením podľa
§ 183 CSP dňa 20.4.2017 (č.l. 97 rub spisu). Opäť deň pred nariadeným termínom pojednávania,
teda dňa 9. mája 2017 doručil žalovaný žiadosť o odročenie pojednávania, z dôvodu pretrvávajúcej
práceneschopnosti konateľa žalovaného. Okresný súd prostredníctvom mailovej správy (č.l. 102 spisu)
oznámil žalovanému, že „ dôvod uvedený na odročenie pojednávania nie je dôležitý, nakoľko v zmysle

§ 183 ods. 2 posledná veta CSP od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom
pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého
zdravotného stavu. O tom bol ste ako žalovaný poučený v predvolaní na pojednávanie“ (č.l. 102 spisu).
Zo zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 10.5.2017 (č.l. 112 spisu a nasl.) vyplýva, že okresný
súd vyhlásil uznesenie, že pojednávať sa bude v neprítomnosti žalobcu a žalovaného a po vykonanom

dokazovaní, za dodržania podmienok stanovených CSP verejne vyhlásil rozsudok. V odôvodnení
napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že „Súd vo veci nariadil pojednávanie na 2.2.2017, ktoré
bolo na žiadosť žalovaného zo dňa 1.2.2017 (č.l. 72) odročené z dôvodu PN konateľa žalovaného, na
5.4.2017, ktoré bolo rovnako na žiadosť žalovaného zo dňa 11.4.2017 odročené z dôvodu PN konateľa
žalovaného (č.l. 88) na 10.5.2017. Dňa 9.5.2017 bola doručená súdu žiadosť žalovaného o odročenie

pojednávania vzhľadom na pretrvávajúcu dočasnú PN konateľa žalovaného (č.l. 98). Súd dňa 10.5.2017
vykonal pojednávanie v neprítomnosti žalovaného v zmysle ust. § 183 ods. 2 posledná veta Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“), podľa ktorého, od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby
sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej
nepriaznivého zdravotného stavu. Predchádzajúce pojednávania boli odročené na žiadosť žalovaného

z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu konateľa žalovaného. Súd rozhodol o návrhu žalovaného zo
dňa 9.5.2017 o odročenie pojednávania nariadeného na 10.5.2017 v súlade s § 183 ods. 2 CSP. Pretože
kodročeniupojednávaniadošloopakovanezdôvodunepriaznivéhozdravotnéhostavužalovaného,bolo
od žalovaného v zmysle ust. § 183 ods. 2 posledná veta CSP spravodlivo žiadať, aby sa dal na tomto
pojednávaní zastúpiť inou osobu. Žalovaný v predvolaní na pojednávanie bol o tomto poučený. Súd

postupom v zmysle ust. 183 ods. 4 CSP bezodkladne upovedomil žalovaného, ktorý navrhol odročenie
pojednávania (mail z 9.5.2017 11,03 hod)“.

23. Krajský súd k postupu okresného súdu poukazuje na § 183 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého
pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany

odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na
pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali
zastúpiť. Dôležitosť dôvodu, ktorým bola a je odôvodňovaná žiadosť neprítomnej strany o odročenie
pojednávania, posúdil okresný súd so záverom, že predložené potvrdenie dočasnej práceneschopnosti
konateľa spoločnosti žalovaného nie je dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania, pretože

„Predchádzajúce pojednávania boli odročené na žiadosť žalovaného z dôvodu nepriaznivého
zdravotného stavu konateľa žalovaného. Súd rozhodol o návrhu žalovaného zo dňa 9.5.2017 o
odročenie pojednávania nariadeného na 10.5.2017 v súlade s § 183 ods. 2 CSP. Pretože k odročeniu
pojednávania došlo opakovane z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu žalovaného, bolo odžalovaného v zmysle ust. § 183 ods. 2 posledná veta CSP spravodlivo žiadať, aby sa dal na tomto
pojednávaní zastúpiť inou osobu.“

24. Len pre úplnosť odvolací súd uvádza, že v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky bolo publikované rozhodnutie Najvyššieho súdu sp.zn. 7Cdo 130/2012 pod
R 132/2014, ktorého práva veta znie: „V zmysle § 119 ods. 2 a 3 Občianskeho súdneho poriadku
v znení účinnom od 1. januára 2012 je zdravotný stav účastníka konania dôvodom na odročenie
pojednávania, len ak je súdu, a to už spravidla pred rozhodnutím o žiadosti o odročenie pojednávania,

preukázané vyjadrením ošetrujúceho lekára, že účastník konania nie je schopný bez ohrozenia života
alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu zúčastniť sa pojednávania“. K rovnakému záveru dospel
Najvyšší súd SR v rozhodnutiach sp.zn. 4Cdo 314/2013, 5Cdo 169/2013, 7Cdo 574/2013 a 3Cdo
399/2013. Uvedená potreba preukázania dôležitého dôvodu na odročenie pojednávania stranou sporu
je podľa názoru odvolacieho súdu aktuálna aj za účinnosti CSP. Na strane žalovaného tak nedošlo k
splneniu podmienok, ktoré by okresnému súdu dovoľovali odročiť nariadenie pojednávania podľa § 183

ods. 1 CSP, keďže predložená PN neobsahovala vyjadrenie ošetrujúceho lekára, na základe ktorého
konateľ žalovaného nebol bez závažného zhoršenia zdravotného stavu schopný zúčastniť sa tohto
pojednávania, teda nič nebránilo mu zúčastniť sa nariadeného pojednávania.

25. V súvislosti s rozhodnutím a postupom okresného súdu, ktorý vec prejednal a rozhodol v

neprítomnosti žalovaného i odvolací súd konštatuje, že žalovaný nepreukázal existenciu tvrdeného
dôležitého dôvodu pre odročenie pojednávania. Pri svojich záveroch odvolací súd uvádza, že žalovaný
je právnická osoba, ktorá podľa § 13 ods. 1 druhá veta Obchodného zákonníka koná nielen štatutárnym
orgánom, ale môžu za ňu konať aj zástupcovia, resp. zamestnanec, ktorý tým bol poverený. Z
uvedeného, pokiaľ žalovaný mal záujem sa zúčastniť súdneho konania, tak túto účasť mohol zabezpečiť

aj prostredníctvom zástupcu alebo zamestnanca k tomu poverenému. V konečnom dôsledku výsluch
strany je len jedným z dôkazných prostriedkov a ide o podporný dôkaz, ktorý súd môže nariadiť (§
195 CSP). Krajský súd k úplnosti veci podporne poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 2Cdo 96/99, podľa ktorého právnej vety „...výsluch účastníka konania je iba jedným
z dôkazných prostriedkov. Nevykonanie dôkazu výsluchom účastníka konania nie je postupom, ktorým

súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom podľa ust. § 237 písm. f) Občianskeho súdneho
poriadku“.

26. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

27. Odvolací súd sa s odkazom na vyššie citovanú právnu úpravu nemohol zaoberať novotami, ktoré
v rámci prostriedkov procesnej obrany žalovaný ako odvolateľ nepoužil v konaní pred súdom prvej
inštancie, tak ako ich formuloval v podanom odvolaní. Išlo teda o jeho argumentáciu, „nedisponuje
zamestnancami, ktorý by ho mohli v rámci obchodnej činnosti zastúpiť, a teda nebolo možné aby

sa na pojednávanie žalovaný nechal zastúpiť inou osobou, ktorá by vedela ku veci vypovedať“, že
„iba on jediný má možnosť v mene spoločnosti konať a vstupovať do obchodných vzťahov“, „ku
nesprávnemu záveru, keď konštatoval, že žalovaný nerozporuje uzatvorenie kúpnej zmluvy, nerozporuje
dodanie tovaru či dohodu o cene, nakoľko tieto skutočnosti žalovaný neuviedol ako sporné v odpore
proti platobnému rozkazu a preto postupoval tak, že tieto skutočnosti vyhodnotil ako medzi stranami

nesporné. Žalovaný poukazuje na to, že skutočnosti, ktoré súd vyhodnotil medzi účastníkmi konania
ako nesporné, nie sú nesporné a žalovaný tieto rozporuje“ (č.l. 119 rub spisu). Uvedené argumenty
žalovaného zostali bez relevantného vplyvu na rozhodnutie v odvolacom konaní ovládanom systémom
neúplnej apelácie. V tomto smere odvolací súd poukazuje i na splnenú poučovaciu povinnosť okresného
súdu v zmysle § 153 v spojení s § 149 CSP, § 154 CSP (č.l. 46 spisu v spojení s doručenkami na č.l. 46

rub spisu), pričom žalovaný netvrdil ani nepreukázal v rámci podaného odvolania, že by v štádiu konania
pred súdom prvej inštancie nové skutočnosti a nové dôkazy týkajúce sa uvedenej novej argumentácie,
nemoholoznačiťalebopredložiťdorozhodnutiasúduprvejinštancie.Predmetnáargumentáciasapritom
netýkala len roviny právneho posúdenia veci, ale aj roviny skutkovej.28. Krajský súd zdôrazňuje, že od momentu doručenia žaloby dňa 25.10.2016 spolu s platobným
rozkazom žalovanému dňa 25.10.2016 (č.l. 46 rub spisu), mal žalovaný, ako aj žalobca, pred súdom

danú rovnakú možnosť obhajovať svoje záujmy, napĺňať procesné práva a povinnosti a súdu predkladať
a označovať dôkazy, ktoré žiadal, aby boli vo veci vykonané tak, ako tieto dôkazy predkladal a označoval
žalobca. Nie je možné, v zúženom slova zmysle, pri uplatňovaní procesných práv a napĺňaní procesných
povinností toho ktorého účastníka konania, tieto viazať len na samotné pojednávanie, pretože v priebehu
celého súdneho konania, žalobca aj žalovaný, môžu do spisového materiálu dokladať dôkazy, ktoré

žiadajú, resp. navrhujú vo veci vykonať. Tak žalobca, ako aj žalovaný v tomto smere mali rovnakú
procesnú pozíciu a ak ju žalovaný nenaplnil, nezrealizoval, tento postup nemôže byť na ujmu práv
druhého účastníka súdneho konania, a to žalobcu, ktorý z titulu rovnosti má rovnaké právo ako žalovaný,
a to, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Krajský súd konštatuje, že v konaní
pred okresným súdom Ústavou Slovenskej republiky vyžadovanú rovnosť všetkých účastníkov v konaní
okresný súd dodržal, a to na základe záverov, ktoré uviedol krajský súd v odôvodnení tohto rozhodnutia.

29. Nebolo možné sa stotožniť s námietkou odvolateľa o porušení jeho práva na spravodlivý proces
ako strany sporu v konaní pred okresným súdom. Krajský súd konštatuje, že okresný súd poskytol
žalovanému ako strane sporu priestor uplatňovať svoje práva, z ktorého dôvodu nebolo možné dospieť
k záveru, že došlo k porušeniu jeho práva na súdnu ochranu. V súvislosti so svojimi závermi poukazuje

krajský súd primerane i na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 153/07, podľa
ktorého „...zmyslom procesných garancií, vyplývajúcich z čl. 47 ods. 3 a z čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a z čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, je zabezpečiť, aby bola
účastníkovi konania, na ktorého sa tieto garancie vzťahujú, poskytnutá zo strany príslušného orgánu
verejnej moci rozumná a dostatočná možnosť uplatniť svoj vplyv na priebeh a výsledok konania využitím

svojich procesných práv za podmienok, ktoré ho nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície v
porovnaní s druhým účastníkom konania. Ak procesný postup orgánu verenej moci objektívne poskytol
účastníkovi konania priestor uplatniť tieto procesné práva, no ten ich bez dôvodu hodného osobitného
zreteľa nevyužil (prípadne nevyužil v plnom rozsahu), nemožno dospieť k záveru, že došlo k porušeniu
jeho základných práv na súdnu ochranu, na rovnosť v konaní alebo na prerokovanie veci v jeho

prítomnosti, prípadne k porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie“.

30. Za relevantné považoval odvolací súd tie dôvody rozhodnutia, ktoré súd prvej inštancie vyjadril v
písomne vyhotovenom rozsudku a ktoré tvorili preskúmateľný základ prejednania a rozhodnutia sporu
v odvolacom konaní. Na dôvažok odvolací súd primerane poukazuje aj na judikát R č. 39/1993, podľa

ktorého podmienka prípustnosti dovolania podľa § 237 písm. f) OSP nie je splnená v prípade, že sa
účastníkovi odňala možnosť konať pred súdom len pre časť konania do takej miery, že účastník následne
mohol uplatniť svoj vplyv na výsledok konania napr. tým, že mohol podať proti rozsudku, ktorý mu bol
riadne doručený, odvolanie.

31. Podľa § 379 v spojení s § 380 CSP, v zmysle ktorých odvolací súd preskúmava závery napadnutého
rozhodnutia okresného súdu v medziach odvolacích dôvodov, sa uvádza, že žalovaný v písomne
podanom odvolaní okrem námietky odňatia možnosti konať pred súdom síce zadefinoval odvolacie
dôvody „konanie má vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, neboli splnené
procesné podmienky, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov ku nesprávnym

skutkovým zisteniam a skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné také prostriedky procesnej obrany,
ktoré ešte neboli uplatnené“, avšak tieto uviedol len všeobecne. Pokiaľ došlo len k všeobecnému
uvedeniu týchto odvolacích dôvodov bez bližšej konkretizácie, tak krajský súd nemal splnené podmienky
k tomu, aby prehodnocoval závery rozhodnutia okresného súdu, viažuce sa ku skutkovému a právnemu
vyhodnoteniu dôvodnosti žalobcovho nároku, výsledkom čoho bolo rozhodnutie o povinnosti žalovaného

zaplatiť žalobcovi sumu 7671,35 Eur spolu s príslušenstvom. Na základe uvedeného mohol krajský súd
vo vecno-právnej rovine poukázať na odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu. K úplnosti sa dodáva,
že žalobcov nárok na zaplatenie sumy 7.671,35 Eur spolu s príslušenstvom, vyplýval zo skutkového
stavu, zisteného pred okresným súdom, v ktorom bolo preukázané, že bola „v ústnej forme, uzatvorená
kúpna zmluva podľa § 409 a nasl. OBZ. Zmluvné strany sa dohodli na predmete kúpnej zmluvy, ako

je tento špecifikovaný vo faktúrach, ktorými bola vyúčtovaná kúpna cena, ktorý sa zhoduje s tovarom
špecifikovaným vo výdajkách a prepravných listinách (č.l. 5 a nasl.). Dohoda o kúpnej cene vyplýva z
vyúčtovania kúpnej ceny vo faktúrach č. FA 0 72/15/065 zo dňa 30.10.2015 (č.l. 15) a tam špecifikovaný
tovar a to vo výške 5.717,75 Eur; vo fa č. FA 0 14 041/15/050 zo dňa 27.11.2015 (č.l. 16) a tamšpecifikovaný tovar vo výške 8.353,60 Eur a vo faktúre č. FA 0 14 644/15/050 zo dňa 11.12.2015 (č.l.
18) vo výške 318,24 Eur. S ohľadom na obsah odporu proti platobnému rozkazu súd vyhodnotil, že
žalovaný sám nerozporoval uzatvorenie kúpnej zmluvy ani dohodu o predmete kúpnej zmluvy a o jeho

cene, ako tieto vyplývajú z listín - faktúr a výdavkových a prepravných listín, doložených k žalobe.
Nenamietal ani splnenie povinnosti žalobcu - dodanie tovaru žalovanému. V zmysle ust.§ 409 ods.
1 OBZ žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie kúpnej ceny. V konaní tiež nebolo sporné, že v rozsahu
5.400,- Eur bola zaplatená kúpna cena vyúčtovaná vo fa FA 0 72/15/065 dňa 8.4.2016 a v rozsahu
1.000,- Eur kúpna cena vyúčtovaná vo fa FA 0 14 041/15/050. Uvedené skutočnosti žalovaný v odpore

nerozporoval.“ V podrobnostiach krajský súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu,
s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje podľa § 387 ods. 2 CSP. Pokiaľ žalovaný v odpore voči
vydanému platobnému rozkazu, uviedol, že „Dňa 13.10.2016 bola uhradená faktúra č. 1464415050 bo
výške 318,24, ako dôkaz prikladám detail obratu z internet bankingu Slovenskej sporiteľne, a.s.“ (č.l.
47 spisu), a ďalšiu argumentáciu, ktorou by spochybnil nárok žalobcu v relevantnom prvoinštančnom
konaní neuviedol, tak bol namieste pre odvolací súd len záver, v zmysle ktorého, bol to žalobca, ktorý

predloženými dôkazmi oprávnenosť svojho nároku preukázal, čo žalovaný nevyvrátil a neuniesol tým
dôkazné bremeno.

32. Z vyššie uvedených dôvodov bolo rozhodnutie okresného súdu vecne správne a krajským súdom
potvrdené podľa § 387 ods. 1 v spojení s § 387 ods. 2 CSP.

33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému voči žalovanému
bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorej náhrady trov
konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.