Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 31, 2018

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 6C/277/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1612211685
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Ondrejáková

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2018:1612211685.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarína Ondrejáková, v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanému:
Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie
13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Súd priznáva žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.

Žalobou doručenou súdu dňa 27.09.2012 sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu domáhal,
aby súd zaviazal žalovaného na splnenie povinnosti zaplatiť žalobcovi titulom majetkovej škody sumu
1.694,68 € a titulom nemajetkovej ujmy sumu 33894 € z dôvodu, že nesprávnym úradným postupom
Okresného súdu Malacky bola žalobcovi spôsobená škoda tým, že súd nerozhodol o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenom čase. Žalobca žalobu
odôvodnil nesprávnym úradným postupom súdu v exekučnej veci vedenej súdnym exekútorom pod č.

EX 6143/2009, povinný S. podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do
31.12.2012tým,ževexekučnýchkonaniachvedenýchpodľaprocesnýchpravidielExekučnéhoporiadku
je založená zákonná povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti, ak je titulom vykonateľné rozhodnutie
rozhodcovského súdu. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky
nadmernej právnej zložitosti; nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať

svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu a žiadosti
na vykonanie exekúcie spĺňali všetky materiálne a formálne náležitosti predpokladané zákonom,
rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 02.08.2012, konanie sa začalo
dňa 22.07.2009, a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, po uplynutí zákonom
stanovenej doby (omeškanie viac ako 741 dní). Uviedol, že
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného v rozhodnom čase nerobil rozdiel medzi exekučnými titulmi
a súd mal zákonnú povinnosť rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora

do 15 dní od doručenia takejto žiadosti. Nesprávny úradný postup je podľa žalobcu charakterizovaný:
a) nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. bez zbytočných prieťahov, b) vykonaním
úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok, ktorý sa prejavil v následku vzniku materiálnej
škody predstavujúcej náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatnýmrozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní a nemôže preto tiež nastať akceptácia
návrhu na nútené vymáhanie istiny a príslušenstva zo strany exekučného súdu. Žalobca si preto z
dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatnil náhradu majetkovej škody a

v celkovej výške 1.694,68 €, predstavujúcej náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť
priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti
dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného Zmluvou o úvere; náhradu nemajetkovej
ujmy ako primeranú náhradu za vnútorné zásahy
do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie práv žalobcu,

stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery
v právo a v spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženia pohľadávky cestou exekúcie spôsobené
v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu sumu 338,94 €, t.j.
20% z uplatňovanej istiny s príslušenstvom (hodnoty majetkového práva postihnutého procesnou
deformáciou). Súčasne žiadal vydať medzitýmny rozsudok v zmysle § 152 ods. 2 veta druhá zákona
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok tak, že žalovaný je zodpovedný za škodu, ktorá žalobcovi

vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Malacky, pretože tento nerozhodol o žiadosti
o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnom konaní vedenom pre pohľadávky žalobcu,
ktoré vznikli neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom, povinnou S..

2.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu 30.05.2018, žiadal, aby súd žalobu zamietol
z dôvodu nepreukázania splnenia zákonných podmienok potrebných pre priznanie náhrady škody v
zmysle zák. č. 514/2013 Z.z. V procesných námietkach poukázal na zmätočnosť podania, ktorú videl
v tom, že v žalobe napr. nie je uvedená spisová značka príslušného exekučného konania, chýbajú
relevantné údaje ako dátumy doručenia podaní

na súd, dátum, kedy sa žalobca dozvedel o vzniku škody. Žalobca síce uviedol časť dôkazov, ale v
skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša žalobca
sám. Žalovaný zdôraznil, že tvrdenie žalobcu, že nemá vedomosť o spisovej značke ním uvádzaného
exekučného konania sa nezakladá na pravde, má charakter klamlivého a zavádzajúceho tvrdenia,
pretože kto iný ako oprávnený má záujem sám identifikovať konanie ktorým mu mala byť spôsobená

škoda. Neoznačenie spisových značiek exekučných konaní, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu
úradnému postupu zo strany exekučného súdu (teda nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí
bolo jedným z dôvodov, pre ktoré Ústavný súd SR odmietol sťažnosti navrhovateľa na porušenie jeho
ústavných práv nečinnosťou exekučného súdu (príkladmo rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.
ÚS 211/2012, sp. zn. IV. ÚS 366/2012, sp. zn. IV. ÚS 374/2012). Podľa žalovaného nie je jasný ani

titul nároku na náhradu škody, nakoľko žalobca namieta „nezákonné konanie" v podobe nerozhodnutia
o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom ustanovenej lehote, ale zároveň
namieta nesprávny úradný postup v podobe prieťahov. Nie je teda zrejmé, na základe akého titulu
si žalobca uplatňuje náhradu škody, keďže v žalobe sa tieto tituly prelínajú a žalobca jednoznačne
neuvádza, z ktorého titulu/titulov si uplatňuje svoj nárok. K uvádzaným prieťahom žalovaný poznamenal,

že žalobca síce uvádza kroky, ktoré podnikol na ich odstránenie, avšak formou „žiadostí o informáciu
o stave konania“, ktoré nie je možné považovať za riadny prostriedok ktorý by smeroval k odstráneniu
prieťahov. Žalovaný má
za to, že všeobecný súd v konaní o náhrade škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu,
túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR.

3.
K splneniu podmienok uplatnenia nároku na súde žalovaný poukázal na skutočnosť, že dňa 23.04.2012
mu boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody, pričom žaloba bola podaná predčasne, pred uplynutím šiestich mesiacov

od prijatia žiadosti, teda ide o predčasne uplatnený nárok. Napriek opakovaným výzvam na doplnenie
žiadostí, adresovaným žalobcovi po doručení prvotných žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody, žalovanému bola doručená všeobecná odpoveď, kde žalobca nepreukázal požadované
skutočnosti a nedoplnil žiadané informácie, nebol ochotný uviesť, kedy sa dozvedel o škode, nepredložil
doklady preukazujúce vyčíslenú majetkovú škodu, neuviedol, či boli podávané sťažnosti predsedovi

súdu na prieťahy/ústavné sťažnosti, ani nedoplnil doklady preukazujúce „ohrozenie" práv zánikom
povinného, jeho insolvenciou, stratou kontaktu s povinným, ktorými odôvodňuje vznik nemajetkovej
ujmy. Vcelku žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí, a
tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovaniesám požiadal. Ministerstvo spravodlivosti SR ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č.
514/2003 Z. z. preto nárok žalobcu nepovažuje za predbežne prerokovaný.

4.
Knesprávnemuúradnémupostupuďalejžalovanýuvádza,žezatakýtonemožnopovažovaťzamietnutie
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Za nesprávny úradný postup možno považovať, v
súlade s rozhodovacou praxou súdov, porušenie právnou normou ustanoveného predpísaného postupu
štátneho orgánu, ktorý nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí (Rozsudok NS SR č.

4 Cdo 24/2004, uverejnený pod publikačným číslom 23/2011). V zmysle uvedeného akýkoľvek postup
súdu, ktorý nájde svoj výraz vo vydanom rozhodnutí, nemôže byť nesprávnym úradným postupom,
zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je preto vylúčená. V danom
prípade nemôže ísť ani o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, keďže podľa §
6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda

spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom.
6.
K vyčíslenej výške materiálnej škody žalovaný uvádza, že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu
škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je o. i. nevyhnutné preukázať existenciu škody a jej výšku. Podľa
názoru žalovaného žalobca nepreukázal existenciu škody

a nároky, ktoré si uplatňuje, je možné považovať za hypotetické. Od povinnosti riadne preukázať
vznik a výšku škody žalobcu neodbremeňuje množstvo podaných žalôb, ťažkosti pri jej vyčíslení
a preukázaní, ani ochrana osobných údajov, obchodného tajomstva či dôverných informácií, teda
skutočnosti, ktorými žalobca exemplárne nesplnenie dôkaznej povinnosti odôvodňuje. V časti uplatnenej
materiálnej škody vo výške istiny s príslušenstvom vymáhanej od povinného žalovaný poukázal na

skutočnosť, že pre úspešné uplatnenie nároku je nevyhnutné preukázať existenciu škody, dlžníka a
nevymožiteľnosť pohľadávky. Rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia iba preukázalo
nespôsobilosť konkrétneho rozhodcovského rozsudku byť exekučným titulom, nulitný rozhodcovský
rozsudok nespôsobuje prekážku res iudicatae pre uplatnenie práva na všeobecnom súde. Žalovaný mal
možnosť získať exekučný titul, čo nevykonal a svojou nečinnosťou prispel k situáciám, ktoré v žalobe

namieta. Žalovaný tiež nepreukázal ani vznik ani výšku škody.

8.
V súvislosti s uplatňovanou nemajetkovou ujmou vo výške 20 % z istiny a príslušenstva, žalovaný
poukázal na skutočnosť, že žalobcova požiadavka nie je ničím podložená a preukázaná. Žalovaný

poukázal na dve skutočnosti, a to že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické a
podlieha podrobnému skúmaniu súdu, a že vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických
osôb je odlišný. Žalobca zjavne opomína, že pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je
potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením, uvedené
zo žalobného návrhu nevyplýva, žalovaný teda nemá za preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy

ako ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. Žalovaný tiež poukázal na povahu
a predmet konania, v ktorom malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, pri zohľadnení povahy
podnikateľskej činnosti žalobcu a povedomí, ktoré okolo žalobcu v spojení s touto podnikateľskou
činnosťou je vytvorené. V posledných rokoch všetky zložky štátnej moci zamerali svoju pozornosť na
ochranu spotrebiteľských práv, pričom potrebu ochrany práv spotrebiteľov podmienila najmä činnosť

žalobcu na trhu spotrebiteľských úverov, práve uplatňovanie pohľadávok z titulu týchto úverov je
predmetom exekučných konaní, ktoré žalobca inicioval. Žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou
negatívne, bol predmetom záujmu Európskej komisie, súdy konštatovali porušovanie práv spotrebiteľa
a v konečnom dôsledku práve jeho podnikateľská činnosť podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv
spotrebiteľa na všetkých úrovniach štátnej moci. Žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca

neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb. Žalovaný
vyjadril názor, že žalobca nepreukázal podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu, súlad postupu
žalobcu s dobrými mravmi, ako aj konštatovanie porušenia práva.

9.

V otázke príčinnej súvislosti žalovaný uvádza, že úspešné uplatnenie práva na náhradu škody podľa
zákona č. 514/2003 Z. z. je nevyhnutné okrem existencie nesprávneho úradného postupu/nezákonného
rozhodnutia, vzniku škody či nemajetkovej ujmy, preukázať aj príčinnú súvislosť medzi týmito zložkami.Podľa ustálenej súdnej praxe príčinná súvislosť, ako ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu,
je priama väzba javov (objektívnych súvislostí),
v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). V postupnom slede javov je každá

príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva
príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou
na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť pôsobenia príčiny na
následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku
a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí,

ak je iba sprostredkovaný. Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti, ako priameho
a bezprostredného vzťahu príčiny a následku, nemožno tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom
okresného súdu.

10.
Súd sa primárne zaoberal námietkami žalovaného poukazujúcimi na nedostatok procesných podmienok

v konaní, ktoré vidí v zmätočnom žalobnom návrhu a nedostatku právomoci všeobecného súdu
rozhodovať vo veci prieťahov súdu v exekučných konaniach.

11.
Podľa § 103 zák.č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, účinný do 30.06.2016

( ďalej len O.s.p.) kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky,
za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

12.
Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí

byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť
podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

13.
Podľa § 79 ods. 1, 2 O.s.p. konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí (§
42 ods. 3 O.s.p.) obsahovať pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých
sa žalobca dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa žalobca domáha. Ak je účastníkom štát, návrh
musí obsahovať označenie štátu a označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý bude za štát konať.

Žalobca je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, okrem tých, ktoré nemôže
pripojiť bez svojej viny.

14.
Podľa § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len CSP), ak nie je ustanovené

inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

15.
Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

16.
Náležitosti návrhu na začatie konania Občiansky súdny poriadok platný a účinný v čase začatia konania
trval len na tých, ktoré sú celkom nevyhnutné na to, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade
má súd rozhodovať, právna úprava platná do 30.06.2016 nevyžadovala osobitné náležitosti. Opisom

rozhodujúcich skutočností žalobca prezentuje skutkové okolnosti, od ktorých odvodzuje opodstatnenosť
svojho návrhu. Povinnosť žalobcu uviesť rozhodujúce skutočnosti vyplývala aj z ustanovenia § 120
O.s.p, z ktorého je zrejmá povinnosť preukázať tvrdenia účastníkov konania a po 01.07.2016 vyplýva
z § 132 CSP. Vymedzenie rozhodujúcich skutkových okolností priamo závisí od obsahu právnej úpravy
obsiahnutej v hmotnoprávnych predpisoch, ktoré sú predmetom konania. Rozhodujúce skutočnosti

musia byť opísané aspoň takým spôsobom, aby umožňovali posúdenie totožnosti veci. Splnenie
povinnosti opísať rozhodujúce skutočnosti pravdivo nie je procesnými prostriedkami vynútiteľné a môže
nájsť svoj odraz iba v rozhodnutí vo veci samej. Posudzovať súlad žaloby s hmotným právom ešte predtým,akobudepožadovanýnárokvecneprejednaný,súduneprislúcha.Rizikoaprocesnázodpovednosť,
že takto formulovanej žalobe nebude vyhovené, v plnom rozsahu zaťažuje žalobcu.

17.
Žalobca súdu doložil do všetkých konaní vedených na tunajšom súde jedno vyhotovenie žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku o náhradu škody (toto bolo založené do súdneho spisu tunajšieho súdu
sp. zn. 6C/327/2012). K vyjadreniu žalovaného sa žalobca napriek výzve súdu, ktorú prevzal 17.07.2018
nevyjadril, iné dôkazy na preukázanie svojho nároku neoznačil a ani nepredložil.

18.
Podľa § 177 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. CSP súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie.

19.
Súd nariadil pojednávanie vo veci na 31.10.2018. Strany sporu sa na pojednávanie nedostavili, svoju

neúčasť neospravedlnili, preto súd pojednával a vec rozhodol v ich neprítomnosti podľa § 180 CSP.

20.
Súd zistil, že žalobcom označený exekučný spis EX6143/2009, ktorý ako dôkaz označil žalobca,
postupom v ktorom mala byť žalobcovi spôsobená škoda, sa na tunajšom súde nenachádza a žiadosť

exekútora o udelenie poverenia v tejto exekučnej veci nebola súd nikdy doručená a to vo vzťahu k
označenému dlžníkovi Anne Lovázsovej, nar. 12.07.1958. Súd zistil, že návrhom na vykonanie exekúcie
vedenej exekútorom pod sp. zn. EX 24741/15, spísaným do zápisnice súdnym exekútorom JUDr. O. dňa
17.03.2015, si žalobca ako oprávnený uplatnil nárok na vymoženie povinnosti zaplatiť sumu 334,60 € s
prísl. proti povinnej S. ktorá pohľadávka bola žalobcovi ako oprávnenému priznaná rozsudkom Stáleho

rozhodcovského súdu č.k. SR 02149/09 zo dňa 26.05.2009, právoplatným 15.06.2009, vykonateľným
18.06.2009. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená súdu dňa 05.05.2015
a súd uznesením č. k. 23Er/1650/2015 - 13, EX 24741/15 zo dňa 20.11.2015 vyhlásil exekúciu za
neprípustnú, z dôvodu, že povinná S. zomrela pred začatím exekučného konania dňa 01.07.2013.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.12.2015.

21.
Podľa § 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tento zákon
upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci

pri výkone verejnej moci.

22.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom
za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, pri výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe
d) nesprávnym úradným postupom.

23.
Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

24.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení účinnom do 31.12.2012), vo veci

náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa §3 ods. 1, koná v mene štátu
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje
inak,
2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,

3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu.

25.Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení účinnom do 31.12.2012), štát zodpovedá za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie
povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote,

nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

26.
Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení účinnom do 31.12.2012), právo na náhradu škody

spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

27.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení účinnom od 01.01.2013), štát zodpovedá za
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej

lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo
iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za
nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy SR a postup alebo výsledok postupu
vlády SR pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy SR.

28.
Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2013 právo
na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom
spôsobená škoda.

29.
Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody

spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred prerokovať na základe písomnej
žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom
podľa § 4.

30.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení účinnom od 01.01.2013), ak príslušný
orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia
žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri
uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne
prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná

poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najneskôr
dňom oznámenia, že neuspokojí nárok
na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku, ak súd
neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

31.
Podľa § 36 ods. 2 zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie,
exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie.
Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).

32.
Podľa § 44 ods. 1 zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie,
exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného

navykonanieexekúcie,predložítentonávrhspolusexekučnýmtitulomnajneskôrdo15dníoddoručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

33.Žalobca sa domáha nároku na náhradu škody poukazujúc na nesprávny úradný postup súdu, ktorým
mu mala byť spôsobená škoda a to podľa zákona č. 514/2003 Z.z. v znení zák. č. 508/2010 Z.z.

36.
Súd v predmetnej veci dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu nedôvodná. Žaloba
žalobcu nespĺňa náležitosti a podmienky uplatnenia nároku žalobcu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, keďže v konaní

mal súd preukázané, že žalobca nemohol v rámci podaných žiadostí o predbežné prerokovanie nárokov
na náhradu škody, ktoré predložil žalovanému v roku 2012, podať aj žiadosť o predbežné prejednanie
nároku na náhrady škody týkajúcej sa exekučnej veci EX6143/2009 a povinnej S., keďže žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v tejto exekučnej veci na Okresný súd v Malackách
do roku 2015 podaný nebol. Konanie o žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie proti
povinnej S. bolo na súd podané až v roku 2015. Žalobca teda nepreukázal existenciu nezákonného

rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Malacky v exekučnej veci sp. zn.
23Er/6143/2009, a teda nie je daný základ nároku na náhradu škody, ktorú si uplatňuje.

37.
Na základe týchto skutočností súd potom žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú,

keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení.

38.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

39.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40.

Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

41.
Keďže žalovaný mal vo veci plný úspech, súd mu v zmysle § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu

trov konania proti žalobcovi v plnej výške. O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené
v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.