Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 4, 2019

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 6C/19/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6618201834
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslava Gederová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2019:6618201834.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec pred sudkyňou JUDr. Jaroslavou Gederovou v spore žalobkyne: U. Z., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom B. B. Č.. XX, S., t.č. bytom B. B. Č.. XX, zastúpená advokátkou: JUDr. Ivetou
Bračokovou, so sídlom Martina Rázusa 29, Lučenec proti žalovanej : G. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom
B. B. Č.. XX, S., zastúpená advokátom: JUDr. Ondrejom Szilágyim, so sídlom Haličská cesta 3200,
Lučenec o vrátenie daru takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .
II. Žalovaná má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške tejto náhrady
bude rozhodnuté vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.04.2018 domáhala od žalovanej vrátenia

daru. Svoju žalobu odôvodnila tým, že žalovaná nadobudla nehnuteľnosti do svojho výlučného
vlastníctva na základe darovacej zmluvy č. B. XXX/XXXX z 21.10.2010 a to spoluvlastnícky podiel 1. v
pomere k celku a na základe kúpnej zmluvy č. B. XXX/XXXX z 15.07.2014 v spoluvlastníckom podiele
1. k pomere k celku od svojej matky (žalobkyne). Žalobkyňa žila v spoločnej domácnosti so žalovanou
a jej druhom a ich spoločnými maloletými deťmi v Obci B. B. v rodinnom dome so súpisným číslom
XX. Tento rodinný dom postavila žalobkyňa v roku XXXX. Rodinný dom je dvojpodlažný, pričom na 1.
podlaží býva žalovaná s rodinou a na 2. podlaží bývala žalobkyňa. Žalobkyňa sa rozhodla, že prevedie

darovacou zmluvou spoluvlastnícky podiel 1. nehnuteľnosti do vlastníctva žalovanej. Neskôr v roku
2014 uzavrela žalobkyňa a žalovaná kúpnu zmluvu dňa 26.06.2014 pod č. B. XXX/XXXX, ktorou došlo
ku prevodu spoluvlastníckeho podielu 1.-H. na žalovanú. Žalovaná sa tak stala výlučnou vlastníčkou
všetkých nehnuteľností vedených na LV č.XXX v katastrálnom území B. B.. V zmysle kúpnej zmluvy č.
B. XXX/XXXX žalovaná mala vyplatiť žalobkyni ako predávajúcej kúpnu cenu vo výške 24.500,--Eur,
pričom časť kúpnej ceny vo výške 500,--Eur mala vyplatiť v hotovosti a zvyšok mala vyplatiť na bankový
účet. Žalobkyňa mala v úmysle previesť vlastníctvo v roku 2014 na svoju dcéru, avšak nepožadovala

žiadnu finančnú náhradu, resp. kúpnu cenu a nikdy žiadnu kúpnu cenu od svojej dcéry neprevzala.
Žalobkyňa nemala ani zriadený bankový účet. Kúpna zmluva č. B. XXX/XXXX zastiera iný právny úkon a
to darovaciu zmluvu. Pokiaľ právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon ak to
zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Nezhody, ktoré začali vznikať medzi
žalobkyňou a žalovanou sa začali vyhrocovať po roku 2014 a to aj v dôsledku spoločného spolužitia s
druhom žalovanej Q. V.. Dcéra s druhom začali pomaly likvidovať nábytok žalobkyne s tým, že je starý a
nedá sa používať, je pravdou, že jej zaobstarali aj nový nábytok a zariadenie. Od apríla 2016 žalobkyňa v

predmetnom rodinnom dome nebýva, býva u svojho syna V.. Žalobkyňa prišla bývať k svojmu synovi po
incidente, ktorý sa udial XX. U. XXXX a ona bola následne hospitalizovaná na Psychiatrickom oddelení
v Y. W.. Do tohto stavu sa dostala pričinením a správaním dcérinho priateľa, ktorý ju fyzicky obmedzoval
a bránil jej dovolať sa pomoci. Po tom, ako bola žalobkyňa prepustená do domácej liečby už sa dorodinného domu nevrátila, pretože mala obavu zo správania druha dcéry, ako aj z toho, že dcéra sa
jej nezastala a i ona sa pridala na stranu druha, ktorý kričal, že ju dá do zvieracej kazajky. Žalovaná
bola v čase incidentu mimo domova, pretože pracuje v zahraničí. Keď sa vrátila, matky sa nezastala a

práve aj ona povedala matke, že už v dome nič nemá. V súčasnosti nemá ani kľúče od domu, nemá
tam žiadny prístup ani dcéra ani jej deti ju do domu nepustia. V dome zostali všetky jej hnuteľné veci i
oblečenie, zobrala si len niektoré doklady a pár kusov šatstva. Žalovaná s matkou vôbec nekomunikuje,
na ulici jej nepozdraví a do domu ju nepustí, napriek tomu, že ju matka sama vychovala a dala jej
všetko čo vybudovala. Žalovaná má odmeraný vzťah aj ku svojim dvom starším bratom V. a V.. Zo

strany žalovanej nejde len o akúsi nevďačnosť, ale o také porušenie dobrých mravov, pre ktoré je možné
domáhať sa vrátenia daru. Porušovanie dobrých mravov zo strany žalovanej je intenzívne a sústavné,
sama žalobkyňa už skôr navrhla, že bude bývať v letnej kuchynke, to jej dcéra neumožnila, neprišla za
ňou ani do nemocnice a ani nevie čo a aké zdravotné problémy matka má a akú pomoc potrebuje. Na
matku sa neopýta ani svojich bratov, či ostatných príbuzných.

2. Na preukázanie svojich tvrdení žalobkyňa predložila súdu výpis z LV č.XXX pre katastrálne územie
B. B., Darovaciu zmluvu uzavretú medzi účastníčkami sporu zo dňa 07.10.2010, rozhodnutie Správy
katastra V. číslo vkladu B. XXX/XXXX zo dňa 21.10.2010, Kúpnu zmluvu uzatvorenú medzi účastníčkami
sporuzodňa24.06.2014,rozhodnutieOkresnéhoúraduV.číslovkladuB.XXX/XXXXzodňa15.07.2014
a lekársku správu.

3. Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 19.06.2018 uviedla, že tvrdenia žalobkyne sa nezakladajú
na pravde. Druh žalovanej svojim konaním zabránil žalobkyni, aby vyskočila z okna, čím jej spôsobil
2 modriny a 1 škrabanec. Z priloženej lekárskej správy zo dňa 02.04.2016 okrem iného vyplýva, že
žalobkyňa sa má dostaviť na Psychiatrické oddelenie v Y. W., nakoľko má vidiny a je psychicky labilná.

O hrubé porušenie dobrých mravov ide napr. v prípadoch fyzického napádania darcu obdarovaným,
hrubých urážok na cti darcu, neposkytnutia potrebnej pomoci, opakované vyháňanie darcu z domu, ktorý
bol darovaný, sústavné odmietanie poskytnutia výživy, na ktorú je darca voči obdarovanému odkázaný
a iné. Z vyššie uvedených konaní sa ani jedného žalovaná nedopustila. Samotná žalobkyňa nemá
záujem sa do predmetného domu vrátiť. Zároveň disponuje aj kľúčmi od domu a má teda možnosť

do neho kedykoľvek prísť. Žalobkyňa berie lieky, pokiaľ ju však niekto neustriehne, tak je schopná sa
predávkovať ale je ľahko ovplyvniteľná. Napriek tomu, že žalovaná nemá so žalobkyňou ideálny vzťah,
nedochádzakporušeniudobrýchmravov,ktorébyzakladaloprávožalobkynedomáhaťsavráteniadaru.
Žalovaná zastáva názor, že žalobkyňa podala žalobu účelovo a to z dôvodu, že predáva predmetný
rodinný dom. Žalovaná do predmetnej nehnuteľnosti investovala a dom vymaľovala, prerobila kúpeľňu,

vymenila dlažbu, obklady a položila plávajúcu podlahu. Na uvedenú rekonštrukciu si v roku 2010 zobrala
spotrebný úver vo výške 13.000,--Eur a 6.000,--Eur investovala z nasporených finančných prostriedkov.
V roku 2014 žalovaná vymenila okná za plastové, znížila stropy, uzatvorila vchod a vymaľovala, nakúpila
nový nábytok a zmenila dvojgeneračný dom na jednogeneračný. Na rekonštrukciu si žalovaná zobrala
hypotéku vo výške 35.000,--Eur, z ktorých približne 20.000,--Eur investovala. Celková suma, ktorú

žalovaná investovala do nehnuteľnosti je vo výške 39.000,--Eur. Žalovaná rovnako uhradila v hotovosti
svojmu bratovi V. Z. sumu 7.000,--Eur s tým, že dôjde z jeho strany k zrušeniu trvalého bydliska v
predmetnej nehnuteľnosti.

4. Na preukázanie svojich tvrdení predložila žalovaná čestné prehlásenie V. Z. zo dňa 05.07.2014.

5. Dňa 23.07.2018 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobkyne, v ktorom uviedla, že je pravdou, že
po incidente v rodinnom dome vo B. B. so súpisným číslom XX bola žalobkyňa hospitalizovaná na
Psychiatrickom oddelení v Y. W.. K tejto skutočnosti však došlo v dôsledku správania sa druha žalovanej.
K týmto skutočnostiam sa vie vyjadriť syn žalobkyne V. Z.. Z daného dôvodu žiada o výsluch svedkov

V. Z. a V. Z., ktorí sa vedia vyjadriť k incidentu, ktorý sa udial dňa 02.04.2016 a k správaniu sa
žalovanej k žalobkyni, k svojej matke ako aj k nim obom. Tvrdenie, že žalobkyňa disponuje kľúčmi
od domu nie je pravdivé, pretože žalobkyňa po prepustení z psychiatrie navštívila rodinný dom so
súpisným číslom XX len raz, a to so synom V., kedy si za prítomnosti druha žalovanej a jej detí zobrala
z rodinného domu 1 vankúš, 1 paplón a šatstvo. Do nemocnice odchádzala bez kľúčov. Čo sa týka

tvrdenia žalovanej, že žalobkyňa berie lieky a je schopná sa predávkovať a je ľahko ovplyvniteľná, toto
tvrdenie je až zarážajúce, pretože žalovaná nemá žiadne iné informácie o zdravotnom stave žalobkyne,
nevie aké lieky užíva a nevedela to ani v dobe, keď žalobkyňa bývala v rodinnom dome. O psychickom
stave žalobkyne predloží právna zástupkyňa vyjadrenie jej ošetrujúceho lekára - psychiatričky, avšakz pravidelných lekárskych kontrol je zrejmé, že žalobkyňa je orientovaná a po psychickej stránke sa
má dobre. Žalobkyňa nepopiera, že žalovaná investovala do rodinného domu, vymaľovala ho, prerobila
kúpeľňu, vymenila dlažbu, obklady a položila plávajúcu podlahu. Sama však asi pozabudla, že prerobila

aj strechu. Finančné prostriedky, ktoré špecifikuje k rekonštrukcii rodinného domu nijako nepreukázala,
práve naopak, uvádza, že na rekonštrukciu si zobrala hypotéku v sume 35.000,--Eur, z ktorých približne
20.000,--Eur investovala. Na základe tvrdení žalovanej však dochádza k určitým protirečeniam, keďže
podľa Kúpnej zmluvy č. B. XXX/XXXX mala časť finančných prostriedkov vo výške 24.000,--Eur
vyplatiť ako kúpnu cenu žalobkyni na bankový účet Slovenskej sporiteľni.

6. V duplike žalovaná zo dňa 03.08.2018 uviedla, že zastáva naďalej názor, že žalobkyňa ako darkyňa
sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaná správa k nej alebo k členom jej rodiny tak, že
tým hrubo porušuje dobré mravy. Žalobkyňa v doterajších písomných podaniach nepreukázala také
správanie žalovanej, ktoré hrubo porušuje dobré mravy. Žalovaná má za to, že žalobkyňa disponuje
kľúčmi od predmetného domu, nakoľko jej jeden zväzok kľúčov chýba a žalobkyňa jej kľúče nevracala.

Na pravde sa nezakladá tvrdenie žalobkyne, že rodinný dom žalovanej navštívila od incidentu len raz.
Za prítomnosti detí žalovanej, pána V., resp. za prítomnosti žalovanej si žalobkyňa bola viackrát po svoje
osobné veci. Po vstupe do predmetného rodinného domu ako aj pri odnášaní vecí jej nikto nebránil. Ďalej
žalovaná uviedla, že je pravdou, že so žalovanou a jej rodinou určité obdobie nekomunikovali. Žalobkyňa
sa však prišla ospravedlniť za svoje správanie, nakoľko deti žalovanej mali z nej strach. Odvtedy bola

žalobkyňa s nimi v kontakte, telefonovali si spolu, chodila na návštevy, deťom nosila sladkosti, stravu,
dávala im darčeky. Posledná návšteva žalobkyne v predmetnom rodinnom dome bola v marci 2018
na narodeniny syna žalovanej. Žalobkyňa ich navštevovala až do času, kým žalovaná nemala kupca
na rodinný dom. Žalovaná nemá vedomosť o aktuálnom zdravotnom stave žalobkyne, nakoľko ju jej
súrodenci ako ani samotná žalobkyňa o ňom neinformujú a to i napriek dopytom z jej strany ako aj

zo strany pána V.. Žalovaná roky pracovala v zahraničí, kde si nasporila dostatočný obnos finančných
prostriedkov na to, aby ich mohla investovať do rekonštrukcie rodinného domu. Ako žalovaná uviedla
vo svojom vyjadrení zo dňa 15.06.2018 došlo ku kompletnej rekonštrukcii prízemia a v roku 2014 k
rekonštrukcii poschodia vrátane strechy. Je pravou, že v kúpnej zmluve bol uvedený bankový účet, na
ktorýmážalovanáuhradiťkúpnucenu,avšaktentopatrilžalovanej.Kúpnacenabolažalobkyniuhradená

v hotovosti. Žalovaná má za to, že iný spôsob úhrady kúpnej ceny ako ten, ktorý je uvedený v kúpnej
zmluve nezakladá neplatnosť takéhoto právneho úkonu. Ďalej uviedla, že syn žalobkyne V. Z. je vodič z
povolania a z toho dôvodu sa len veľmi zriedkavo nachádza doma a teda nemá vedomosť o predmetnom
incidente ani o vzájomných vzťahoch žalobkyne a žalovanej. Z toho dôvodu žalovaná zastáva názor, že
výsluch navrhovaného svedka je bezpredmetný.

7. Vo veci bolo dňa 04.02.2019 nariadené pojednávanie, ktorého sa zúčastnila žalobkyňa a jej právna
zástupkyňa. Neprítomná bola žalovaná, prítomný však bol jej právny zástupca. Súd preto rozhodol, že
bude pojednávať v neprítomnosti žalovanej.

8. Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní uviedla, že zotrvávajú na žalobe v celom rozsahu.
Majú za to, že žalobkyňa je spôsobilá na právne úkony a že netrpí takou duševnou poruchou, ktorá
by ju obmedzovala v určitých právnych úkonoch ako aj to, že žalobkyňa nemá poruchy vnímania.
Majú za to, že ide o také porušenie dobrých mravov, ktoré je sústavné, opakujúce sa a nejde len o
jednorázové konanie žalovanej či o púhu nevďačnosť. Žalovaná nepozná zdravotný stav žalobkyne,

nezaujíma sa o ňu, sama jej povedala, že v sporných nehnuteľnostiach nemá nič, aby tam nevstupovala.
Žalobkyňa nevlastní ani kľúče od nehnuteľnosti, ktorú chce vrátiť späť do svojho vlastníctva. Trvajú
na všetkých skutkových okolnostiach uvádzaných v žalobe ako aj vyjadrení. Poukazujú hlavne na
to, že dňa 02.04.2016 došlo k incidentu, pre ktorý skončila žalobkyňa na psychiatrii. Žalovaná sa
jej nezastala, naopak stále jej opakovala, že nemá právo vstúpiť do rodinného domu. Toto konanie

žalovanej možno považovať za porušenie dobrých mravov, pretože toto konanie pociťuje celé okolie
žalobkyne. Skutočnosť, že sa žalobkyňa domáha vrátenia daru možno považovať za sankciu za
porušeniezákladnýchpravidielsprávaniasažalovanou.Súpochybnostinajmäčosatýkakúpnejzmluvy,
ktorá bola vlastne druhým titulom nadobudnutia polovice nehnuteľnosti, pričom uvádzajú, že žalobkyňa
mala vždy záujem previesť na žalovanú predmetnú nehnuteľnosť bezodplatne.

9. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní uviedol, že sa pridržiavajú predchádzajúcich podaní.
Zdôraznil, že žalobkyňa sa nemôže domáhať vrátenia daru. V žalobe ani vo vyjadreniach nepreukázala
žalobkyňa žiadne správanie sa zo strany žalovanej, ktoré by preukazovalo porušenie dobrých mravov,pričom poukázal na judikatúru SR. Ďalej uviedol, že žalobkyňa v žalobe tvrdila, že porušenie správania
sa nastalo zo strany druha žalovanej, nie od samotnej žalovanej. Je pravda, že účastníčky sporu určité
časové obdobie nekomunikovali, avšak žalobkyňa sa prišla žalovanej ospravedlniť. Následne boli spolu

v kontakte, žalobkyňa k nej chodila, stretávali sa, pričom posledná návšteva bola v marci roku 2018,
kedy sa žalobkyňa dozvedela, že žalovaná chce predať rodinný dom. Majú za to, že nie sú naplnené
dôvody pre vrátenie daru a preto žiadajú, aby bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá.

10. Svedok V. Z. na pojednávaní uviedol, že matka bývala vo svojom dome do incidentu, ktorý sa

odohral dňa 02.04.2016, keď žalovaná s priateľom ju dostali preč z domu. Priateľ zavolal záchranku,
že údajne žalobkyňa nebola pri zmysloch. Priateľ sestry mu zavolal ráno, že museli žalobkyňu odviezť
na psychiatriu do Y. W., lebo s ňou bolo zle. Svedok sa bol pýtať nasledujúci deň primára, ktorý mu
povedal, že žalobkyňa musela byť predávkovaná, ale všetko je v poriadku. Žalobkyňa sa bála vrátiť
domov, kým sa nevráti sestra zo zahraničia, lebo nevedela ako bude vychádzať so sestriným priateľom.
Sestra však neskôr dala prednosť priateľovi a uznala tvrdenia priateľa a tým pádom matka zostala bývať

u svedka. Ďalej uviedol, že sestra sa nikdy nepýtala na zdravotný stav žalobkyne, prestala komunikovať
so svojim bratom. Takisto nikdy neprišla do domu, kde v súčasnosti býva žalobkyňa. Od incidentu bol so
žalobkyňou v nehnuteľnosti, v ktorej predtým bývala len raz a to zobrať si veci. Na otázku, či žalobkyňa
disponuje kľúčmi od nehnuteľnosti, uviedol, že nie. Ďalej uviedol, že matka chodí okolo predmetnej
nehnuteľnosti každý deň. Sama tento dom postavila a nakoniec ju jej vlastná dcéra nepustí dnu. Svedok

vedel o tom, že tam má žalobkyňa doživotné právo, ale keď si žalovaná brala pôžičku, tak toto zaniklo.
Svedka zastavujú ľudia, ktorí sú pohoršení, ako mohla dcéra spraviť niečo také s matkou. Svedok ďalej
uviedol, že pracuje na P. B. I.. Do nehnuteľnosti prišiel spolu s matkou, pričom dostal sa dnu tak, že
zvonil a pustil ich priateľ žalovanej. V nehnuteľnosti boli asi dvakrát, raz po oblečenie a druhýkrát po
obuv. Matka potrebovala doklady, ale tie neboli na mieste tam, kde byť mali. Svedok sa nedohodol na

stretnutí so žalobkyňou, jednoducho prišiel, zaklopal alebo zazvonil a pustili ich dnu. Nemá vedomosti
o tom, či žalobkyňa bola v uvedenom dome, on sa o to nezaujíma. Taktiež uviedol, že nie je pravdou,
že žalobkyňa sa nechcela vrátiť do nehnuteľnosti, ona mala len obavu, ako zareaguje priateľ žalovanej,
preto jej navrhol, aby zostala u neho, kým sa nevráti sestra zo zahraničia. Na otázku, či svedok má
vedomosť o konkrétnom správaní sa k žalovanej, ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi, uviedol, že

nie. Ďalej uviedol, že žalovaná musela investovať do nehnuteľnosti, lebo opravila strechu, vnútri nevie
či opravovala, ale opravovať mala, keď matka odišla z domu.

11. Právna zástupkyňa žalobkyne v záverečnej reči uviedla, že majú za to, že došlo k porušeniu dobrých
mravov a že žalovaná sa správa k svojej matke tak, že ju sústavne nenavštevuje, neposkytuje jej žiadnu

opateru v chorobe a v starobe, nezaujíma sa o jej zdravotný stav, nemá záujem na tom, ako matka žije.
Majú za to, že pri uzatváraní kúpnej zmluvy došlo k porušeniu morálnych zásad ako aj zákona. Žalovaná
sama vo vyjadrení uviedla, že si sama sebe vyplatila kúpnu cenu, ktorú mala vyplatiť svojej matke. Nie
je možné, aby žalovaná vyplatila kúpnu cenu svojej matke a zároveň si ju vyplatila na svoj účet. Sú
toho názoru, že došlo k zastretiu právneho úkonu a teda malo ísť o darovaciu zmluvu, nakoľko obe

zmluvné strany mali záujem o bezodplatnosť nadobudnutia nehnuteľnosti. Ďalej uviedla, že žalobkyňa
si je vedomá, že akékoľvek správanie sa alebo nevďačnosť zo strany dcéry nemožno považovať za
porušenie dobrých mravov, ale tá intenzita porušenia ako aj samotné správanie sa žalovanej nielen k
samotnej žalobkyni, ale aj k ostatným členom rodiny je takej miery, že nezodpovedá dobrým mravom.
Keby žalobkyňa nezostala u svojho syna, nemala by kde bývať. Žalovaná sa vyjadrila potom, čo prišla

domov zo zahraničia, aby matka nevstupovala do domu, že tam nemá nič, tento patrí jej a nech odíde.
Majú za to, že správanie sa žalovanej je takou okolnosťou, ktorá zakladá skutkovú podstatu pre vrátenie
daru a že žaloba je dôvodná.

12. Právny zástupca žalovanej v záverečnej reči uviedol, že samotná právna zástupkyňa žalobkyne

nevyvracala, resp. nepotvrdila nejaké vážne porušenie dobrých mravov. Takisto poukázal na to, že z
lekárskej správy, ktorá bola predložená vyplýva, že žalobkyňa trpí duševnou poruchou z okruhu U.
V. a pravidelne navštevuje psychiatra. Uviedol, že žalovaná nenarušila správanie sa voči žalobkyni.
Skutočnosti, ktoré sú uvádzané žalobkyňou nie sú uvádzané v kontexte. Poukázal aj na to, že žalobkyňa
navštevovala žalovanú do marca roku 2018 a teda majú za to, že medzi účastníčkami sporu boli

zachované dobré vzťahy. Z daného dôvodu žiadajú žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

13. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový a
právny stav veci:Medzi účastníčkami sporu bola dňa 07.10.2010 uzatvorená darovacia zmluva, ktorej predmetom bol
prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vedeným na LV č.XXX katastrálne územie B. B. v podiele

1.-H.. Predmetná darovacia zmluva bola zavkladovaná Správou katastra V. pod číslom vkladu B. XXX/
XXXX zo dňa 21.10.2010. Následne bola medzi účastníčkami sporu uzatvorená dňa 24.06.2014 kúpna
zmluva, predmetom ktorej bol predaj nehnuteľnosti zapísaných na LV Č..XXX pre katastrálne územie
B. B. v spoluvlastníckom podiele 1. - ice. V zmysle článku III predmetnej zmluvy si zmluvné strany
dohodli kúpnu cenu nehnuteľnosti vo výške 24.500,--Eur. Časť kúpnej ceny vo výške 500,--Eur mala

byť vyplatená pred podpisom zmluvy a zvyšná časť vo výške 24.000,-Eur mala byť uhradená najneskôr
do 30 dní od podpísania zmluvy na účet v Slovenskej sporiteľni. Predmetná zmluva bola zavkladovaná
Správou katastra pod číslom vkladu B. XXX/XX dňa 15.07.2014.

14. Z lekárskej správy zo dňa XX.XX.XXXX je zrejmé, že žalobkyňa bola dovezená rýchlou lekárskou
službou pre poruchy psychiky s anamnézou, že pacientka 3 dni nespí v noci, je nekľudná, prechádza

sa po byte a má vidiny. Aj rýchla lekárska služba uviedla, že rozprávala od veci. Pacientka na vyšetrení
uviedla, že dnes u nej žúrovali ľudia, páry, ktoré sa milovali, nevie presne koľkí boli. Ona ležala v
kuchyni. Chcela ich vyhodiť, ale dcérin priateľ ju chytil a tlačil do izby. Počas vyšetrenia bola pri vedomí,
orientovaná spolupracovala, pokojne odpovedala na otázky, až zrazu ukázala na záves so slovami
„darmo sa schovávate, vidím vás“ potom vysvetľovala, že vidí trčať nohy. Neskôr hovorila, že počuje

dcérinho priateľa ako hovorí čo majú písať. Pacientka počas observácie sa postupne stávala nekľudnou,
vykrikovala,žejuchcúzabiť, prejejvlastnúbezpečnosťboladanádopopruhov,pričombolaodporúčaná
konzultácia s eventuálnym zvážením hospitalizácie na Psychiatrickom oddelení v Y. W..

15. Zo správy na základe psychiatrických vyšetrení pacientky zo dňa 29.01.2019 vyplynulo, že u

žalobkyne ide o duševnú poruchu z okruhu U. V. s miernym organickým doprovodom. Napriek
duševnej poruche u pacientky, pri zahájení indikovanej psychofarmakologickej liečby došlo k zlepšeniu
psychického stavu. Pacientka aj napriek duševnej poruche je v stave kvalitnej remisie, vie si uvedomiť
následky svojho jednania a konania.

16.Z čestného prehlásenia zo dňa 05.07.2014 V. Z. prehlásil, že od G. Z. prevzal hotovosť 7 000,- Eur
a zaviazal sa k zrušeniu trvalého bydliska.

17. Z výpisu z LV č.XXX pre katastrálne územie B. B. je zrejmé, že žalovaná je vlastníčkou zastavaných
plôch a nádvoria vo výmere XXX m2 nachádzajúcich sa na parcele č.XXX/X, záhrad o výmere XXX m2

nachádzajúcichsanaparceleč.XXX/X,zastavanýchplôchanádvorívovýmereXXXm2nachádzajúcich
sa na parcele č. XXX/X, zastavaných plôch a nádvorí o výmere XX m2 nachádzajúcich sa na parcele
č.XXX/X a zastavaných plôch a nádvorí vo výmere XX m2 nachádzajúcich sa na parcele č.XXX/X.
Rovnako je vlastníčkou rodinného domu so súpisným číslom XX postaveným na parcele XXX/X a letnej
kuchynky so súpisným číslom XX postavenej na parcele č.XX/X. Uvedené nehnuteľnosti nadobudla

darovacou zmluvou pod č. B. XXX/XX z 21.10.2010 a kúpnou zmluvou č. B. XXX/XXXX z 15.07.2014.

18. Súd zamietol návrh na vykonanie dôkazu výsluchom svedka V. Z. vzhľadom na to, že žalobkyňa ani
vo žalobe ani vo svojom vyjadrení nekonkretizovala správanie sa žalovanej v rozpore s dobrými mravmi,
ktoré by mohol svedok potvrdiť. Dokonca ani z výpovede svedka V. Z. nebolo preukázané akékoľvek

porušenie dobrých mravov zo strany žalovanej. Zároveň uvedený svedok sa väčšinou zdržiava mimo
domu, keďže je vodič z povolania, z daného dôvodu by podľa názoru súdu nevedel predostrieť nové
podstatné skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok zmenu v rozhodnutí súdu a teda jeho výpoveď
by bola vo veci nadbytočná. Takisto súd nevykonal dôkaz dožiadaním na Obec B. B. o pomeroch
v rodine ako aj osobe žalobkyne a žalovanej, pretože takéto vyjadrenie obce by neprinieslo zvrat v

rozhodnutí veci, keďže samotná obec by podľa zváženia súdu nevedela objektívne zhodnotiť správanie
sa žalobkyne a žalovanej a v konečnom dôsledku by uvedené skutočnosti nemohli osvedčiť či žalovaná
konala v rozpore s dobými mravmi. Obec by mohla ozrejmiť len vzťahy medzi jednotlivými členmi rodiny
asprávaniesarodinynavonok,čosúdunepreukáže,čisažalovanásprávalakžalovanejasvojimbratom
v rozpore s dobrými mravmi.

19. Podľa ustanovenia § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie

je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu

20. Podľa ustanovenia § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne
prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

21.Podľa ustanovenia § 628 ods. 2 Občianskeho zákonníka, darovacia zmluva musí byť písomná, ak
je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri
darovaní.

22.Podľa ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa

obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

23. Keďže žalobkyňa uplatnila určovaciu žalobu, súd v prvom rade skúmal či má žalobkyňa naliehavý
právnyzáujem.Žalobkyňasavosvojejžalobedomáhalaurčenia,žežalovanájepovinnávydaťžalobkyni
nehnuteľnosti z titulu vrátenia daru nachádzajúce sa v katastrálnom území B. B. zapísané na LV Č..

XXX alternatívne, že žalovaná je povinná vydať nehnuteľnosti z titulu vrátenia daru nehnuteľnosti v
katastrálnom území B. B. zapísané na LV Č..XXX a zároveň určenie, že kúpna zmluva č. B. XXX/XX
z 15.07.2014 je neplatná.

24. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je základným procesným predpokladom každej

tzv. určovacej žaloby, pričom bez jeho existencie je vylúčené zaoberanie sa takouto žalobou vecne.
Uvedené znamená, že v konaní o tzv. určovacej žalobe je vyriešenie si otázky existencie naliehavého
právneho záujmu žalobkyne na požadovanom určení prvou povinnosťou súdu, pretože len kladná
odpoveď na túto otázku poskytne priestor pre ďalšie konanie vo veci samej, kým naopak odpoveď
záporná má viesť k bezodkladnému zamietnutiu žaloby z dôvodu čo najväčšej hospodárnosti konania.

25. Žalobkyňa sa domáhala určenia neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 15.07.2014, t.j. domáhala sa
určenia právnej skutočnosti. Právny úkon (v danom prípade kúpna zmluva) je právnou skutočnosťou, s
ktorou objektívne právo spája vznik, zmenu a zánik (rovnako aj zrušenie) práv a povinností. Z uvedeného
vyplýva, že pre účely ustanovenia § 137 CSP je potrebné vnímať žalobu v časti určenia platnosti, resp.

neplatnosti právneho úkonu ako žalobu o určenie právnej skutočnosti. Súčasná právna úprava zásadne
nepripúšťa určovacie žaloby o určenie právnej skutočnosti. Zákon však z uvedeného pripúšťa výnimku
za predpokladu, že to vyplýva z osobitného predpisu. Žalobkyňa vo svojej žalobe tvrdila, že na základe
kúpnejzmluvybolzastieranýinýprávnyúkonatodarovaciazmluva,nakoľkozmluvnéstranymalizáujem
previesť nehnuteľnosť bezodplatne. Poukázala na to, že kúpnu cenu tak ako bola stanovená v kúpnej

zmluve nedostala a nemala ani zriadený bankový účet, na ktorý malo dôjsť k prevodu tejto finančnej
čiastky. Naopak žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 03.08.2018 uviedla, že bankový účet uvedený v
kúpnej zmluve je jej, avšak kúpna cena bola žalobkyni uhradená v hotovosti. Žalobkyňa počas konania
tútoskutočnosťnijakonerozporovala.Súdtuvšakpoznamenávabezohľadunato,čidošloresp.nedošlo
k vyplateniu kúpnej ceny, že zo žiadneho osobitného predpisu nevyplýva právo domáhať sa neplatnosti

kúpnej zmluvy, žalobkyňa sa tejto ani nemohla domáhať. Žalobkyňa teda nemala žalovať na určenie
neplatnosti kúpnej zmluvy, ale domáhať sa určenia či tu právo je alebo nie je v zmysle ustanovenia §
137 písm. c) Civilného sporového poriadku.

26.Aj keby súd pripustil, že kúpnou zmluvou došlo k zastretiu právneho úkonu darovacej zmluvy, z

vykonaného dokazovania žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala, že žalovaná hrubo porušovala
dobré mravy. Vo svojej žalobe ako aj vyjadreniach uvádzala len tú skutočnosť, že jej žalovaná pomaly
začala likvidovať nábytok v priebehu roku 2014 a taktiež poukazovala na správanie priateľa žalovanej,
ktoré malo za následok incident, ktorý sa mal udiať 02.04.2016, kedy bola žalobkyňa hospitalizovaná
na psychiatrickom oddelení. Takisto žalobkyňa uvádzala, že sa žalovaná nezaujíma o jej zdravotné

problémy, neprišla za ňou ani do nemocnice, neopýtala sa na ňu ani u svojich bratov či ostatných
príbuzných. Ďalej že jej neposkytuje žiadnu opateru v chorobe a starobe, nemá záujem na tom ako žije,
pričom ide o sústavné správanie sa zo strany žalovanej.27. V zmysle ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka sa darca môže domáhať vrátenia daru, ak
obdarovaný hrubo porušuje dobré mravy a to chovaním sa voči darcovi alebo členom jeho rodiny.
Akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného ani menej významné porušenie dobrých mravov

ešte nezakladá darcovi právo domáhať sa vrátenia daru. Predpokladom úspešnej požiadavky na
vrátenie daru je len také správanie sa obdarovaného, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho
prípadu možno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov. Pri posudzovaní konkrétneho správania
sa, treba vychádzať z toho, či ide o porušenie dosahujúce značnú intenzitu, alebo ide o porušenie
sústavné, ktoré svojim trvaním, priebehom, váhou a pôsobením nadobudlo povahu hrubého porušenia.

Toto negatívne správanie sa musí prejavovať objektívne, nepostačuje iba subjektívny pocit a úsudok
darcu. Občiansky ani iný právny predpis nedefinuje pojem dobré mravy. Napriek tomu je nimi možné
rozumieť súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú
nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a
majú povahu noriem základných. K naplneniu skutkovej podstaty pre vrátenie daru smeruje len také
závažné konanie obdarovaného voči darcovi alebo členom jeho rodiny, ktoré z hľadiska svojho rozsahu

a intenzity nevzbudzuje žiadne pochybnosti o jeho kolízii s dobrými mravmi. Predpokladom úspešného
uplatnenia práva darcu nie je akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného, ale také chovanie, ktoré
s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých
mravov. Obvykle ide o porušenie značnej intenzity alebo o porušenie sústavné a to či už fyzickým
násilím, hrubými urážkami, neposkytnutím potrebnej pomoci a pod. Nie každé chovanie, ktoré nie je v

súlade so spoločensky uznávanými pravidlami slušného chovania vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi
naplňuje znaky ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka. Predpokladom aplikácie tohto ustanovenia
je kvalifikované porušenie morálnych pravidiel konkrétnym chovaním obdarovaného, ktorého stupeň
závažnosti je hodnotený podľa objektívnych kritérií a nielen podľa subjektívneho názoru darcu.

28.Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobkyňa darovala žalovanej nehnuteľnosť
zapísanú na LV Č.. XXX v katastrálnom území B. B. a to v podiele 1. - ice. Predmetná darovacia zmluva
bola uzatvorená dňa 07.10.2010. Vklad vlastníckeho práva bol povolený Správou katastra V. pod číslom
vkladu B. XXX/XXXX zo dňa 21.10.2010. Jedným z dôvodov porušenia dobrých mravov, ktoré žalobkyňa
vo svojej žalobe tvrdila bolo pomalé likvidovanie jej nábytku. K uvedenému súd uvádza, že žalobkyňa a

to už či na základe darovacej zmluvy, resp. kúpnej zmluvy previedla na žalovanú celú nehnuteľnosť t.j.
žalovaná sa stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX v katastrálnom území B.
B..PodľatvrdeniasvedkaV.Z.malamaťžalobkyňavpredmetnejnehnuteľnostizriadenévecnébremeno
a to právo doživotného bývania, avšak keď si žalovaná brala pôžičku, tak toto zaniklo. Súdu nebolo
preukázané, či v skutočnosti žalobkyňa mala vecné bremeno spájané s touto nehnuteľnosťou, išlo len o

tvrdenie svedka. Avšak aj keby mala vecné bremeno - právo doživotného bývania, nemohla zasahovať
do vlastníckeho práva žalovanej. Spôsob akým žalovaná užíva nehnuteľnosť závisí od nej. Naopak
žalobkyňa nemala právo vlastnícke, preto pri užívaní nehnuteľnosti nemohla svoje právo zneužívať nad
rozsah svojich oprávnení a nemohla si počínať ako vlastníčka. Je nad rámec jej oprávnení zasahovať
do vlastníctva obdarovanej. Zachovanie dobrých mravov je vecou vzájomnej tolerantnosti účastníkov.

Samotná žalobkyňa vo svojej žalobe uviedla, že aj napriek tomu, že jej bol zlikvidovaný jej nábytok,
žalovaná jej zabezpečila nábytok nový a teda nemožno hovoriť, že porušila jej práva alebo konala v
rozpore s dobrými mravmi. V ďalšom žalobkyňa poukazovala na to, že žalovaná sa k nej sústavne
správa v rozpore s dobrými mravmi, nekomunikuje s ňou nepozdraví ju, nezaujíma sa o jej zdravotný
stav a neposkytuje jej potrebnú pomoc v starobe, pričom žalobkyňa poukazovala najmä na to, že z

domu sa odsťahovala v dôsledku správania sa dcérinho priateľa (priateľa žalovanej). Tu súd poukazuje
na to, že ustanovenie § 630 Občianskeho zákonníka nemožno rozširujúcim spôsobom vykladať tak, že
sa ním majú postihnúť aj dôsledky správania sa iných osôb ako obdarovaného, hoci aj jemu blízkych.
Od obdarovaného by nebolo možné spravodlivo požadovať, aby znášal sankciu za správanie sa iných
osôb voči darcovi, za ktoré sám nezodpovedá. Zákon v citovanom ustanovení výslovne uvádza len

členov rodiny darcu ako jemu blízke osoby, ktorých ujmu by pociťoval ako vlastnú ujmu. Obdarovaný
však samozrejme nie je zbavený zodpovednosti za vlastné správanie, ktorým schvaľuje alebo podporuje
správanie iných osôb, prípadne aj jemu blízkych, hrubo porušujúce dobré mravy voči darcovi. Žalobkyňa
počas celého konania žiadnym spôsobom nepreukázala, že by sa žalovaná resp. jej priateľ správal voči
nejvrozporesdobrýmimravmi.Tátoskutočnosťnebolapreukázanáanizosvedeckejvýpovede.Svedok

vo svojej výpovedi len tvrdil, že matka sa nechcela vrátiť po incidente odohranom dňa 02.04.2016 do
rodinného domu k priateľovi žalovanej. Keďže nevedela ako bude vychádzať s priateľom žalovanej,
rozhodla sa že zostane u svojho syna až do času, kým sa nevráti žalovaná zo zahraničia. Žalobkyňa
ani netvrdila, že sa priateľ žalobkyne mal k nej správať v rozpore s dobrými mravmi aj po uvádzanomincidente. Taktiež súdu nebolo žiadnym spôsobom ozrejmené ako mala žalovaná pridržiavať, resp.
uznať tvrdenia priateľa t.j. ktoré tvrdenia mala uznať, ako sa správala k žalobkyni. Rovnako žalobkyňa
nekonkretizovala, kedy a akým spôsobom jej žalovaná mala zakázať vstup do domu. Svedok dokonca

nemal vedomosť ani o konkrétnom správaní sa žalovanej k žalobkyni, ktoré by malo byť v rozpore s
dobrými mravmi, pričom samotná žalobkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 23.07.2018 uviedla, že svedok
sa o týchto skutočnostiach vyjadriť vie. Naopak sám svedok uviedol, že nikdy nebol svedkom žiadneho
rozhovoru medzi žalobkyňou a žalovanou, ktorý mal súvisieť so správaním sa žalovanej, dokonca
ani netvrdil, že sa žalovaná mala správať zle k nemu samému. Taktiež zo strany žalobkyne nebolo

rozporované, že sa so žalovanou stretávala do marca 2018. Dokonca ani samotný svedok nevedel
jednoznačne potvrdiť, či sa žalobkyňa so žalovanou nestretávali.

29. Súd teda uzavrel, že nebolo preukázané, že by sa žalovaná voči žalobkyni resp. členom rodiny
správala tak, že na nich fyzicky alebo slovne útočila, že by ich hrubo urážala a že jej správanie bolo
sústavné alebo značnej intenzity. Čo sa týka tvrdenia žalobkyne že jej nebola poskytnutá potrebná

pomoc,tusúduvádza,žežalobkyňasanachádzavstarostlivostisvojhosynaV.Z.atedaniejeodkázaná
na pomoc žalovanej. Takisto nebolo preukázané, že žalovaná vyhnala žalobkyňu z domu, naopak bola
to samotná žalobkyňa, ktorá sa rozhodla dom opustiť a viac sa tam nevrátiť. Žalobkyňa aj napriek tomu,
že počas konania tvrdila, že ju žalovaná nechcela pustiť do domu, toto tvrdenie nijako nepreukázala.
Išlo len o tvrdenia žalovanej, ktoré nemali oporu ani vo svedeckej výpovedi. Skutočnosť, či sa žalovaná

zaujíma o zdravotný stav žalobkyne alebo ju navštevuje je istým porušením morálky, nakoľko každé
dieťa by sa malo zaujímať o svojho rodiča, avšak aj napriek tomu, takéto správanie nedosahuje zákonom
požadovanú intenzitu. Súdu nebol predostretý žiaden dôkaz preukazujúci také závažné správanie sa
žalovanej, či už voči samotnej žalobkyni resp. jej bratom, ktoré by bolo takej intenzity, že by spôsobovalo
hrubé porušenie dobrých mravov. Pretože žalobkyňa nepreukázala existenciu dôvodov, ktoré by bolo

možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov, súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

30.O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a teda v danom
prípade bola v plnom rozsahu úspešná žalovaná, preto jej súd v súlade s citovaným ustanovením priznal
aj nárok na plnú náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Lučenec (§ 355 ods. 1 CSP a § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).