Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 26, 2018

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 10C/152/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114224092
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Káčerová
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2018:1114224092.5

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I pred sudkyňou JUDr. Danou Káčerovou v právnej veci žalobcu : R.. D. L., K.
na N. T. XX/XXX, XXX XX N. E. proti žalovanému : TESCO STORES SR, a. s., so sídlom Kamenné
námestie 1/A, 815 61 Bratislava o náhradu nemajetkovej ujmy v sume 3.500,- € takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.
Súd žalovanému vo vzťahu k žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania sto percent (100%).

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa domáhal, aby súd žalovaného zaviazal na náhradu finančného odškodnenia v sume
3.500,-€natomskutkovomzáklade,ževpredajniužalovanéhosizakúpiltritvarohy podobetrvanlivosti,
ktoré žiadal v reklamačnej žiadosti zaslať na expertízu z dôvodu možnej patogénnosti. Reklamácia
tvarohov, podľa vyjadrenia žalobcu, nebola vybavená v zmysle jeho žiadosti a zamestnancom
žalovaného bolo žalobcovi dňa 15.8.2013 oznámené, že reklamovaný tovar bol zničený.

Žalobca žalobu pôvodne doručil Okresnému súdu Bratislava III, ktorý vec postúpil konajúcemu súdu
prvýkrát dňa 10.2.2014. Spis bol konajúcim súdom predložený Krajskému súdu v Bratislave z dôvodu
nesúhlasu s postúpením veci. Krajský súd uznesením č. k. 11NcC 17/2014 - 55 zo dňa 3.3.2014 vyslovil,
že nesúhlas Okresného súdu Bratislava I je dôvodný a vec bola opäť postúpená Okresnému súdu
Bratislava III na ďalšie konanie, ktorý však v dôsledku námietky miestnej príslušnosti žalovaným spis
postúpil konajúcemu súdu druhýkrát dňa 28.7.2014 na ďalšie konanie.

2. Žalovaný súdu dňa 11.11.2015 doručil písomné vyjadrenie k žalobe, v zmysle ktorého žiadal žalobu
zamietnuť z dôvodu nelogickosti argumentácie použitej žalobcom pri zdôvodnení jeho uplatneného
nároku.
3. Žalobca bol uznesením súdu č.k. 21C 147/2013 - 5 zo dňa 27.8.2013 vyzvaný, aby odstránil vady
žaloby.
4. Žalobca súdu dňa 1.10.2013 doručil písomné podanie, ktorým žalobca doplnil žalobu.

5. Žalobca písomným podaním doručením súdu dňa 12.2.2014 požiadal súd, aby mu všetky zásielky
doručoval na adresu D.O. XX, Bratislava X. Žalobca písomným podaním doručením súdu dňa 28.4.2014
žiadal súd, aby mu súd zásielky doručoval na adresu Ľ. Š. Č.. XX, R. R.. Žalovaný písomným podaním
doručením súdu dňa 4.3.2016 požiadal súd, aby mu boli zásielky doručované na adresu T. XX/XXX,
N. E..
6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 26.2.2018, na ktoré predvolal žalobcu z adresy ním

uvedenej v písomnom podaní, ktoré súdu bolo doručené dňa 4.3.2016, žalobcovi bola predmetná
zásielka zasielaná súdom na uvedenú adresu dvakrát. Súdu sa obidve zásielky vrátili s poznámkou
zásielka neprevzatá v odbernej lehote. Žalobca sa na termín pojednávania nedostavil. Žalovaný sa na
termín pojednávania dostavil.
7. Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia,
popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany

na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky (§ 149 CSP). Strany majú povinnosť pravdivo a
úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatnýcha rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia (§ 150 ods. 1,2
CSP). Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak
strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia

o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné (§ 151 ods. 1,2 CSP). Strany
sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla
predložiť už skôr, ak by konala starostlivo, so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí

súd prihliadnuť, najmä, ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších
úkonov súdu. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr
do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí (§ 154 CSP).
8. Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 26.2.2018 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, uviedol,
že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani na opakovanú výzvu súdu nepredložil súdu žiadne
relevantné dôkazy na základe ktorých by súdu preukázal vznik nároku.

9. Z obsahu listinného dôkazu zo dňa 11.8.2013 mal súd preukázané, že žalobca u žalovaného
reklamoval kvalitu troch tvarohov, ktoré si v uvedený deň zakúpil.
10. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,

ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje
povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno
preukázať vznik uplatneného nároku. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak
bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa
vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že

za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o
tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi
účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma
vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z
22.9.2010, sp. zn. 3MCdo 6/2010).

11. Bolo povinnosťou žalobcu predložiť súdu dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Výhradne bolo
na žalobcovi, aby preukázal svoje tvrdenia, že mu v dôsledku kúpy tovaru po záruke v priamej
príčinnej súvislosti vznikol nárok na priznanie nemajetkovej ujmy. Sám žalobca uvádza, že zakúpený
tovar reklamoval, nekonzumoval ho. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana
sporu má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v

podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi
povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ
strana sporu si nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia
dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v
konaní neboli preukázané jeho tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v

jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých
prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie
vo veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).
12. V danom prípade žalovaný potvrdil, že žalobca si zakúpil výrobky po ich dátume spotreby, no bolo

povinnosťou žalobcu preukázať vznik nepriaznivých následkov na jeho zdraví predložením prostriedkov
procesného útoku, ktorými by jednoznačne svoj nárok preukázal. Nie je možné, aby súd žalobcovi nárok
priznal bez toho, aby svoje tvrdenia žalobca riadne preukázal.
13.Žalobcanepreukázalvzniknárokunanáhradunemajetkovejujmyzaplateniaktorejsaodžalovaného
domáha. Nepreukázal v konaní, že by v priamej príčinnej súvislosti s konaním, resp. nekonaním

žalovaného, mu vznikol nárok na priznanie nemajetkovej ujmy. Nepreukázal, že by žalovaný porušil
povinnosti predávajúceho uložené mu zákonom č. 152/1995 Z.z. o potravinách. Žalobca len veľmi
všeobecne odôvodnil vznik nároku tým, že už v milosti utrpel poškodenie zdravia skonzumovaním
potravín predávaných po uplynutí doby záruky, čo je však bez právnej relevancie a bez priamej
príčinnej súvislosti s porušením konkrétnej povinnosti žalovaným. Súdu absentovalo preukázanie

vzniku uplatneného nároku žalobcom, preukázanie protiprávneho konania žalovaného a keďže
žalobca nepreukázal tieto dva atribúty. nemohol preukázať ani príčinnú súvislosť medzi vznikom
uplatneného nároku, ktorý mal žalobcovi vzniknúť protiprávnym konaním žalovaného, čo bolo dôvodom
na zamietnutie žaloby v celom jej rozsahu.14. Podľa ustanovenia § 218 ods. 1 CSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku
rozsudku. Vo výroku súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje
samostatne.

Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.
Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
15. Súd priznal žalovanému vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnej výške z dôvodu,
že v konaní mal žalovaný plný úspech. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava I, písomne v dvoch vyhoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania /§ 364 CSP/.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 365 ods. 1
CSP/.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej /§ 365 ods. 2 CSP/.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie /§ 366 CSP/.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie.