Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 12, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/6/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215216951
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2215216951.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie

Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v spore žalobkyne: JUDr. M. T., advokátka, so sídlom P. A. 1, W.,
zastúpená: JUDr. Angelika Bužek, advokátka, so sídlom Bj?rnsonova 14, Bratislava, proti žalovanému:
N. V., nar. XX.X.XXXX, bytom U. I. XXXX/XX, T. X., zastúpený: JUDr. Milan Ficek, advokát s. r. o., so
sídlom Žilinská 14, Bratislava, o zaplatenie 4.898,74 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 29. júna 2016, č.k. 14C/479/2015-168, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo veci samej p o t v r d z u j e a v
časti trov konania r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalovanému uložil zaplatiť žalobkyni 4.898,74

eursúrokomzomeškaniavovýške5,05%ročnezosumy4.898,74eurod28.4.2015aždozaplatenia,do
trochdníodprávoplatnostirozsudkustým,žeotrováchkonaniasúdrozhodnesamostatnýmuznesením.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 24 ods. 1 až 3, § 83 zákona č. 586/2003 Z.z.
o advokácii, § 1 ods. 2, § 2 ods. 1 až 3, § 9 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004
Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, ako aj § 121 ods. 3 a §
517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ“), keď na základe vykonaného dokazovania

zistil, že žalovaný splnomocnil žalobkyňu, aby ho právne zastupovala vo veci vedenej na Okresnom
súde Bratislava IV pod sp. zn. 16C/178/2010, pričom žalobkyňa plnú moc prijala, a to dňa 23.2.2009.
Ďalej považoval súd za nesporné, že žalobkyňa vykonala úkony právnej služby vo vyššie uvedenej veci,
v spore bol plne úspešný žalovaný a konajúci súd mu priznal náhradu trov konania na trovách právneho
zastúpenia vo výške 5.072,28 eur, s výškou jedného úkonu právnej pomoci v sume 427,18 eur (rozsudok
Okresného súdu Bratislava IV č.k. 16C/178/2010-236 z 13.8.2013). Odvolaním napadnutý rozsudok
odvolací súd rozsudkom č.k. 9Co/656/2013-268 zo dňa 7.4.2016 potvrdil, pričom úspešnému žalobcovi

priznal náhradu trov odvolacieho konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia v sume 521,98
eur. Sporným vo veci bolo tvrdenie žalovaného, že žalobkyni doposiaľ nevznikol nárok na vyúčtovanie si
odmeny. Vzťah advokáta a klienta sa zakladá na vzájomnej dôvere. Žalovaný neozrejmil súdu, z akého
dôvodu došlo k ukončeniu právneho zastúpenia žalobkyňou, a to ani do skončenia dokazovania. Taktiež
v konaní nepreukázal postup žalobkyne pri jeho zastupovaní, ktorý by bol v rozpore s jeho záujmami.
Svoju obranu založil len na skutočnosti, že žaloba bola podaná predčasne, nakoľko bola dohodnutá
podielová odmena a k vymoženiu sumy doposiaľ nedošlo. Súd mal za preukázané, že zo strany právnej

zástupkyne - žalobkyne, ktorá hájila záujmy žalovaného, nedošlo k pochybeniu a žalovaný mal v spore
plný úspech, pričom mu bola priznaná náhrada trov konania za úkony právnej služby, a to vo výške
5.072,28 eur v časti konania na súde prvého stupňa a vo výške 521,98 eur v časti konania na odvolacom
súde. Žalovaný žalobkyni zaplatil len preddavok vo výške 900 eur. Vo zvyšku si žalobkyňa vyúčtovalaúkony právnej služby podľa tarifnej odmeny vo výške 4.931,14 eur, pričom následne na pojednávaní dňa
29.6.2015 uvedené korigovala a v časti 32,40 eur vzala žalobu späť, v ktorej časti súd konanie zastavil.
Vzhľadom na rozsah právnych služieb poskytovaných žalobkyňou žalovanému, v jeho civilnej sporovej

veci vedenej na Okresnom súdu Bratislava IV. A vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa v tomto konaní
aninežiadapodielovúodmenuzozmluvyoposkytnutíprávnychslužiebz23.2.2009,alevyúčtovalasilen
základnú tarifnú odmenu, ktorú eviduje ako neuspokojenú peňažnú pohľadávku, súd žalobu posúdil ako
dôvodnú, a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 4.898,74 eur s úrokom z omeškania vo výške
5,05% ročne zo sumy 4.898,74 eur počnúc od nasledujúceho dňa splatnosti faktúry, t.j. od 28.4.2015 až

do zaplatenia. Súd pripomína žalovanému, že advokát má možnosť uzavrieť so svojím klientom zmluvy
o poskytnutí právnych služieb, v ktorom si môže dohodnúť s klientom spôsob a výšku zmluvnej odmeny,
pričom výška zmluvnej odmeny nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. Táto zmluvná odmena môže
byť hodinová; paušálna; podielová; tarifná dohodnutá inak ako základnou sadzbou tarifnej odmeny; ale
aj kombinovaná. Žalobkyňa si však vyúčtovala nedoplatok na vykonaných právnych službách len čo do
výšky základnej sadzby tarifnej odmeny podľa tarifnej hodnoty veci a podľa počtu úkonov právnej služby,

na ktorý má zákonný nárok. Neobstojí preto ani obrana žalovaného, že nebol informovaný v zmysle §
18 ods. 4 zákona o advokácii, pretože tu poučenie spotrebiteľa - klienta podľa tohto ustanovenia má
význam len zo zmluvne dohodnutej odmeny. Totiž len čo do výšky základnej sadzby tarifnej odmeny by
to nedávalo zmysel, a nebolo by ani v súlade s eurokonformným výkladom tohto ustanovenia, bol potom
spotrebiteľ nad rámec ochraňovaný a bola by porušovaná rovnosť strán. Takýmto prehnaným výkladom

by potom advokát nemal mať nárok ani na základnú sadzbu. Uvedené korešponduje aj so znením úst.
§ 24 ods. 3 zákona o advokácii, podľa ktorej odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi
advokátom a klientom; ak nedôjde k dohode, patrí advokátovi tarifná odmena. Nakoľko sám žalovaný
tvrdil, že došlo k ukončeniu zmluvy o právnom zastúpení a túto skutočnosť žalobkyňa nepopierala a
keďže niet zmluvy, potom advokátovi patrí tarifná odmena za vykonané služby. Samozrejme žalovaný,

keďže disponuje exekučným titulom, celú priznanú sumu rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV
č.k. 16C/178/2010-236, ale aj rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 9Co/656/2013-268 sa môže
domáhať plnenia od tam zaviazaných žalovaných. Nebolo by spravodlivé, keby si právny zástupca, ktorý
už dávno vykonal právne služby svojmu klientovi, by si tieto mal uplatňovať až po vymožení pohľadávky.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol
napadnutý rozsudok zmeniť, žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania v celom rozsahu.
Poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie uviedol do písomného vyhotovenia rozsudku odlišný
výrok o trovách konania, než aký vyhlásil a zaznamenal do zápisnice na poslednom pojednávaní,

čo považoval za pomerne vážnu formálnu vadu konania. Za oveľa významnejšiu vadu konania však
považoval arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, keď odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia je absolútne nepresvedčivé, nespĺňa ani základné zákonné kritériá kladené na odôvodnenie
rozhodnutia a opomína prakticky celú jeho argumentáciu odvolávajúc sa na to, že ak sa súd nezaoberal
konkrétnou námietkou, urobil tak preto, že daný argument a tiež odpoveď naň nepovažoval pre

rozhodnutie za rozhodujúce. Za najvýznamnejší argument, s ktorým sa súd prvej inštancie náležite
nevysporiadal, považoval judikát Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo 7/2010 zo dňa 5.5.2010, na ktorý
v konaní poukazoval. V tejto veci totiž dovolací súd riešil skutkovo obdobnú vec, pričom dospel k záveru
o nesprávnosti právneho názoru žalobcu a dovolateľa, ktorý uvádzal, že keďže mu žalovaný vypovedal
plnomocenstvo a zmluva o poskytnutí právnych služieb sa zrušila, nastal stav, ako keby nedošlo k jeho

uzavretiu a keďže nebolo možné plniť podľa zmluvy o poskytnutí právnych služieb, má právo účtovať
tarifnú odmenu. Za ďalšie významné pochybenie považoval nevysporiadanie sa s argumentom tarifnej
hodnoty jedného úkonu právnej služby, ktorý si žalobkyňa uplatňuje vo výške 427,18 eur, keď tarifná
odmena sporu, ktorého istina predstavuje sumu vo výške 25.260,27 eur, je tarifná hodnota jedného
úkonu právnej služby 419,94 eur. Poukázal na to, že súd prvej inštancie nesprávne interpretoval ust.

§ 24 ods. 3 zákona o advokácii. V konaní bolo na základe vykonaného dokazovania preukázané, že
strany sa na odmene dohodli v zmluve o poskytnutí právnych služieb a odmene advokáta zo dňa
23.2.2009, prvoinštančný súd však z ukončenia zmluvy vyvodil záver, že dohoda o odmene neexistuje,
a preto priznal žalobkyni tarifnú odmenu. Uvedený právny názor súdu prvej inštancie je však absolútne
nesprávny, pretože zmluva o poskytovaní právnych služieb a odmene advokáta nebola ukončená s

hmotno-právnymi účinkami ex tunc, a preto sa nemožno stotožniť s názorom, že zmluva neexistuje.
Vzhľadom na to, že sa so žalobkyňou dohodol na podielovej odmene, žalobkyňa nemôže mať nárok na
tarifnú odmenu. So žalobkyňou si podielovú odmenu dohodli preto, že nemal a ani nemá peniaze na jej
odmenu a táto mala byť uhradená z toho, čo sa vymôže od jeho dlžníkov. Veľmi ho preto prekvapilo,keď od neho chcela žalobkyňa podpísať dodatok č. 1 k zmluve o poskytovaní právnych služieb a
odmene advokáta, ktorým dodatkom chcela žalobkyňa zmeniť vopred dohodnuté podmienky, čo však
nemohol akceptovať, a preto s ňou ukončil zastupovanie. Hoci žalobkyňa v konaní nijakým spôsobom

nepreukázala, že by ho vopred informovala o výške odmeny za úkon právnej služby ešte pred začatím
tohto úkonu, súd jej priznal odmenu aj za úkony, ktoré boli vykonané po 1.9.2009. Súd pritom vychádzal
z toho, že toto ustanovenie má význam len pri zmluvne dohodnutej odmene. Takýto názor súdu je však
opäť nesprávny, pretože z gramatického a logického výkladu spomenutého ustanovenia vyplýva, že
advokát má klienta informovať o odmene za úkon právnej služby vždy.

4. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadrila žalobkyňa, ktorá navrhla napadnutý rozsudok z dôvodu
jeho vecnej správnosti potvrdiť. Uviedla, že súd sa vysporiadal so všetkými tvrdeniami, či námietkami
žalovaného počas konanie a aj v napadnutom rozsudku, pričom aplikoval správnu právnu normu a
túto správne aplikoval na skutkový stav. Žalovaný plnú moc bez uvedenia dôvodu zrušil a tá dňom
doručenia - t.j. dňa 13.4.2015 zanikla a súčasne zanikla aj zmluva o poskytovaní právnych služieb, ktorá

v danom prípade je viazaná na existenciu plnej moci. V čase zrušenia plnej moci a zániku zmluvy vec
žalovaného vedenú na Okresnom súde Bratislava IV prejednával Krajský súd v Bratislave v odvolacom
konaní, t.j. vec ešte nebola právoplatne ukončená. Zánikom zmluvy žalobkyni zanikol aj nárok na
odmenu na dohodnutú v čl. II b1 písm. b) zmluvy o poskytnutí právnych služieb a odmene advokáta
v percentuálnej sadzbe, pretože tá bola viazaná na vymoženosť pohľadávky. V čase zániku zmluvy

však vec nebola právoplatne ukončená, t.j. nemohla sa vymáhať a dlžník ju dobrovoľne ani neuhradil.
Preto tvrdenia žalovaného o tom, že má nárok len na podielovú odmenu, ktorá ešte nenastala, nemajú
oporu ani v skutkovom stave a ani v práve. Počas existencie zmluvného vzťahu medzi ňou a žalovaným
vykonala úkony právnych služieb, ktorých odmenu si nároku v tomto konaní a žalovaný ich prijal, nikdy
nenamietal vykonanie čo len jedného úkonu. Zmluva medzi ňou a žalovaným zanikla, neexistuje teda

žiadna dohoda o odmene advokáta a žalobkyňa ako advokátka účtuje odmenu v súlade s ust. § 24
ods. 3 zákona o advokácii. Žalovaný cielene a účelovo obchádza skutočnosť, že od počiatku vedel o
výške tarifnej odmeny za úkon právnej služby, ako vyplýva zo zmluvy o poskytnutí právnych služieb a
odmene advokáta medzi ňou a žalovaným. Odmena žalobkyne v čase existencie zmluvného vzťahu
nebola postavená na odmene advokáta za každý úkon právnej služby. Dohodnutá bola kombinovaná

odmena, t.j. preddavok a odmena po vymožení pohľadávky. Žalovaný bol v čl. II. bod 4 zmluvy poučený,
že ak príde k porušeniu tejto dohody zo strany klienta, do čoho je logicky možno zahrnúť aj zrušenie
zmluvy bez uvedenia dôvodu, určujúcim kritériom je hodnota veci, ktorá sa právnymi službami ošetruje.

5. K vyjadreniu žalobkyne zaslal písomné stanovisko žalovaný, v ktorom zotrval na svojom odvolacom

návrhu. Opätovne poukázal na dôvody ukončenia zastúpenia, ako aj na rozhodnutie NS SR sp. zn.
1Obdo 7/2001 zo dňa 5.5.2010. Poukázal na to, že nikdy netvrdil, že žalobkyni odmena ako taká nepatrí,
ale to, že jej patrí odmena podielová, pričom táto ešte nie je splatná.

6. K písomnému stanovisku odvolateľa zaslala vyjadrenie žalobkyňa, ktorá zotrvala na svojom návrhu

na potvrdenie napadnutého rozsudku. Žalovaný od zmluvy odstúpil prostredníctvom nového právneho
zástupcu počas odvolacieho konania bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu. Ona neporušila v súdnom
konaní vo veci žalovaného žiadnu svoju povinnosť, o čom svedčí priznaná plná náhrada trov konania,
vrátane trov právneho zastúpenia. Namietla, že žiaden advokát nemôže niesť zodpovednosť za
vymoženie nároku svojho klienta.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a

dôvodmi odvolania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, pretože napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny.

8. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 14C/479/2015 bolo zaplatenie
4.931,14 eur s príslušenstvom. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalovanému

uložil zaplatiť žalobkyni 4.898,74 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 4.898,74
eur od 28.4.2015 až do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že o trovách konania
súd rozhodne samostatným uznesením.9. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie.

10. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky
jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým
záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov, a
pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na

vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s
poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné
vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre
ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľom.
Na zdôraznenie správnosti záverov súdu sa potom žiada dodať už len nasledovné:

11. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti, či
nepravdivosti tvrdených skutočností, vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou
vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Z tejto zásady vyplýva, že
na nesprávnosť hodnotenia dôkazov možno usudzovať len zo spôsobu, akým súd hodnotenie vykonal.
Ak nemožno v tomto smere vyčítať súdu žiadne pochybenia (napr. že výsledok hodnotenia dôkazov

nezodpovedá pravidlám logického myslenia, alebo že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov nevyplynuli alebo opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo), potom nie je
ani možné polemizovať s jeho skutkovými závermi.

12. Pokiaľ odvolateľ namietal, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci,

k tomu odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení
vyvodzujeprávnezáveryanazistenýskutkovýstavaplikujekonkrétnuprávnunormu.Nesprávneprávne
posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil
správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale
interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

13. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky.

14. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť
bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným
zákonom.

15. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v

uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri ich uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie
súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo strany
sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov
(IV.ÚS 252/2004).

16. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bola strana sporu pred
všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi
(I.ÚS 50/2004).

17. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proces

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo strany vyjadrovať
k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne dožadovať sa ním navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov, resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom
všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana (I.ÚS 97/1997, II.ÚS 3/1997, II.ÚS 251/2003).

18. Podľa § 724 OZ, príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu obstará nejakú vec alebo
vykoná inú činnosť.19. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že dňa 23.2.2009 bola medzi žalobkyňou ako príkazníkom
a žalovaným ako príkazcom uzavretá zmluva o poskytovaní právnych služieb a odmene advokáta, na
základe ktorej vznikol medzi žalobkyňou a žalovaným záväzkovo-právny vzťah vyplývajúci z príkaznej

zmluvy. Žalobkyňa sa zaviazala v zmysle čl. I zmluvy poskytnúť žalovanému právnu pomoc vo veci
vymáhania pohľadávky vo výške 25.260,57 eur od manželov Y. O. a Y. O. podľa zmluvy o pôžičke zo
dňa 18.10.2006. Za poskytnutie právnej služby sa účastníci dohodli v čl. II na odmene advokáta tak,
že prvá časť odmeny vo výške hodnoty dvoch úkonov právnej služby vo výške 813,98 eur určenej
podľa istiny klient uhradí pri podpise zmluvy po odpočítaní 100 eur, ktoré uhradil pred podpisom zmluvy

(čl. II bod 1 písm. a) a druhú časť odmeny vo výške 5% z vymoženej sumy klient uhradí po obdržaní
peňažných prostriedkov od dlžníka (čl. II bod 1 písm. b). Z čl. II bod 4 vyplýva, že pri dohode o
odmene advokáta klient berie na vedomie poučenie advokáta, že odmena sa určuje podľa vyhlášky
MS SR č. 655/2004 Z.z. a v prípade, že by z akýchkoľvek dôvodov neprišlo k osobitnej dohode o
odmene advokáta, resp. porušeniu tejto dohody zo strany klientov, určujúcim kritériom pre určenie
odmeny je hodnota veci, ktorá sa právnymi službami ošetruje, v danom prípade istina plus úroky ku

dňu poskytnutia právnych služieb advokátkou. Počas zastupovania žalovaného žalobkyňou v zmysle
uzatvorenej zmluvy rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 13.8.2013, č.k. 16C/178/2010-236
bolo žalovaným Y. O. a Y. O. uložené zaplatiť N. Y. (v uvedenom konaní ako žalobcovi) sumu 27.279,78
eur s príslušenstvom, ako aj trovy právneho zastúpenia vo výške 5.072,28 eur a náhradu iných trov
konania v sume 1.735,50 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Následne došlo k ukončeniu

zastupovania, keď žalovaný vypovedal žalobkyni plnú moc a na základe odvolania Krajský súd v
Bratislave rozsudkom zo dňa 7.4.2014, č.k. 9Co/656/2013-268 rozsudok Okresného súdu Bratislava IV
potvrdil a súčasne žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania v sume 521,98 eur.

20. Odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní neprihliadol na rozsudok

Najvyššieho súdu SR zo dňa 5.5.2010, sp. zn. 1Obdo 7/2010, ktorý rieši obdobnú vec. Z odôvodnenia
uvedeného rozhodnutia vyplýva, že v prípade skončenia zmluvného vzťahu odvolaním plnomocenstva
skôr ako dôjde k výsledku zastupovanej veci v prípade dohodnutej paušálnej a podielovej odmeny,
nepatrí žalobcovi tarifná odmena.

21. Podľa názoru odvolacieho súdu, závery vyplývajúce z uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu
nemajú vplyv na právne posúdenie predmetnej veci. Dohoda o podielovej odmene v zmysle ust. § 7
vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. je viazaná na úspech klienta vo veci, a to buď v celom rozsahu (§ 8
ods. 1 cit. ustanovenia), alebo čiastočný (§ 8 ods. 2). S prihliadnutím na ustanovenie zákona o advokácii
citované súdom prvej inštancie, ustanovenia uzatvorenej zmluvy o poskytnutí právnych služieb, ako aj

citované ustanovenia vyhlášky, sa advokát bezpodmienečne o takýto plný (čiastočný) úspech vo veci
samej musí zaslúžiť, resp. musí mať možnosť sa o uvedený výsledok zaslúžiť, a to konkrétnymi úkonmi
pri poskytovaní právnej pomoci na základe uzatvorenej zmluvy. Pokiaľ dôjde k predčasnému ukončeniu
zastúpenia pred ukončením veci, advokát nemá možnosť sám bezprostredne ovplyvniť svojimi úkonmi
- poskytovaním právnej pomoci výsledok vo veci, a preto je v rozpore so zmyslom zákonnej úpravy, aby

i po ukončení zastupovania pred právoplatným skončením veci platilo i naďalej dojednanie o podielovej
odmene.

22. Vzhľadom na uvedené je potrebné považovať za správny záver súdu prvej inštancie, že žalobkyni
vznikol voči žalovanému nárok na zaplatenie odmeny za poskytnutú právnu pomoc vo forme tarifnej

odmeny, a to za skutočne vykonané úkony právnej pomoci. Uvedené vyplýva i z uzatvorenej zmluvy o
poskytnutí právnych služieb a odmene advokáta, konkrétne z čl. II bod 4, keď celkom nepochybne došlo
k porušeniu uzatvorenej dohody zo strany klienta, ktorý síce v zmysle zákona zmluvu vypovedal, čím
však v rozpore s uzatvorenou zmluvou znemožnil žalobkyni naplniť účel zmluvy obsiahnutý v čl. I bod
1 zmluvy a určujúcim kritériom pre určenie odmeny sa stala hodnota veci, ktorá sa právnymi službami

ošetruje.

23. Za nedôvodné považoval odvolací súd tvrdenie odvolateľa, že tento nebol pri začatí poskytovania
právnych služieb upovedomený o výške odmeny, keď z čl. II bod 1 písm. a) zmluvy vyplýva hodnota
úkonu právnej služby a rovnako i spôsob výpočtu odmeny, pričom v zmysle čl. II bod 4 klient potvrdil, že

zobral na vedomie poučenie advokáta o spôsobe určenia odmeny podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004
Z.z.24. Za nedôvodný považoval odvolací súd argument odvolateľa ohľadne výšky tarifnej hodnoty jedného
úkonu právnej služby, ktorý si žalobkyňa uplatnila vo výške 427,18 eur, keď podľa jeho názoru tarifná
hodnota jedného úkonu právnej služby pri hodnote sporu 25.260,27 eur predstavuje sumu 419,94 eur.

Z tarifnej hodnoty jedného úkonu právnej služby vo výške 427,18 eur vychádzal pri svojom rozhodovaní
i Okresný súd Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 16C/178/2010, keď žalovanému priznal
náhradu trov konania v zmysle vyčíslenia pri takejto výške tarifnej hodnoty jedného úkonu a rovnako z
uvedenej hodnoty vychádzal v rámci odvolacieho konania i Krajský súd v Bratislave, a teda žalovanému
bola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia, pri ktorej sa vychádzalo z uvedenej výšky tarifnej

hodnoty jedného úkonu. Vzhľadom na to, že predmetom konania je nárok žalobkyne na zaplatenie
odmeny za poskytnutie právnych služieb, a to na základe tarifnej odmeny, považoval odvolací súd za
správne, aby sa vychádzalo z výšky tarifnej hodnoty jedného úkonu právnej služby, z akej sa vychádzalo
v konaní, v ktorom bola poskytnutá právna pomoc zo strany žalobkyne žalovanému.

25. Z dôvodu, že odvolacie dôvody neboli opodstatnené a neboli zistené ani žiadne nedostatky v postupe

súdu prvej inštancie, na ktoré by mal odvolací súd prihliadnuť z tzv. úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2
CSP), preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo veci samej z dôvodu vecnej správnosti
potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

26. Uvedené však už neplatilo o závislom výroku o trovách konania, keď bolo potrebné dať za pravdu

odvolateľovi, že výrok o trovách konania obsiahnutý v písomnom vyhotovení napadnutého rozsudku
nezodpovedávýrokuobsiahnutémuvzápisniciopojednávaní.Napojednávanídňa29.6.2016,naktorom
došlo k vyhláseniu napadnutého rozsudku, súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že žalovanému
uložil zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania, ktoré si právna zástupkyňa vyčísli do troch dní od
vyhlásenia rozsudku. V písomnom vyhotovení napadnutého rozsudku súd o trovách konania rozhodol

tak, že o trovách konania rozhodne samostatným rozhodnutím.

27. Z vyššie uvedeného nezostalo odvolaciemu súdu iné, ako v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti trov konania zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP
vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Po vrátení veci súd prvej inštancie rozhodne o

náhrade trov konania už postupom podľa § 255 CSP s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

28. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).