Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, December 6, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/450/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415200253
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Gallo
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6415200253.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov
senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobkyne: N. J., nar. XX. XX.
XXXX, bytom X. XX, zastúpená advokátkou JUDr. Alžbetou Slašťanovou, so sídlom Námestie Matice
slovenskej 6, Žiar nad Hronom, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so

sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o určenie neplatnosti zmlúv, o odvolaní proti rozsudku
Okresného súdu Žiar nad Hronom, sp. zn. 5C/12/2015-95, zo dňa 20. 06. 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku o určení, že zmluva o revolvingovom úvere č. 8500010224,
uzavretá dňa 1.3.2012 medzi žalobkyňou a žalovaným, Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500010223,
uzavretá dňa 7.3.2012 medzi žalobkyňou a žalovaným a Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500011763,
uzavretá dňa 11.5.2012 medzi žalobkyňou a žalovaným, sú n e p l a t n é, vo výroku, že žalovaný je

povinný z titulu bezdôvodného obohatenia zaplatiť žalobkyni sumu 1.025,15 Eur na základe o Zmluvy
o revolvingovom úvere č. 8500010224, uzavretá dňa 1.3.2012, sumu 944,47 Eur na základe Zmluvy
o revolvingovom úvere č. 8500010223, uzavretá dňa 7.3.2012 a sumu 556,32 Eur na základe Zmluvy
o revolvingovom úvere č. 8500011763, uzavretá dňa 11.5.2012, v lehote 15 dní od právoplatnosti
rozhodnutia a vo výroku o trovách konania z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie.

II. Odvolanie žalovaného proti rozsudku okresného súdu vo výroku o zamietnutí návrhu žalobkyne čo
do zvyšku o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že Zmluva o revolvingovom úvere súd č.
8500010224, uzavretá dňa 1.3.2012 medzi žalobkyňou a žalovaným, Zmluva o revolvingovom
úvere č. 8500010223, uzavretá dňa 7.3.2012 medzi žalobkyňou a žalovaným a

Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500011763, uzavretá dňa 11.5.2012 medzi žalobkyňou a žalovaným,
sú n e p l a t n é, ďalej žalovaného zaviazal k povinnosti z titulu bezdôvodného obohatenia zaplatiť
žalobkyni sumu 1.025,15 Eur na základe o Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500010224, uzavretá dňa
1.3.2012, sumu 944,47 Eur na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500010223, uzavretá dňa
7.3.2012 a sumu 556,32 Eur na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500011763, uzavretá dňa
11.5.2012, v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Čo do zvyšku návrh žalobkyne zamietol. O

trovách konania rozhodol tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania a zaplatiť ich do
rúk právnej zástupkyne žalobcu, JUDr. Alžbety Slašťanovej, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia
vo výške 439,49 Eur, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

2. Zmluvy o revolvingovom úvere, ktoré určil za neplatné považoval za spotrebiteľské zmluvy a
poskytnutý úver za spotrebiteľský úver s odkazom na ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o

spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzatvorenia zmlúv a s odkazom na ust. § 52 ods. 1 až 4
Občianskeho zákonníka. Zmluvy o revolvingovom úvere považoval za absolútne neplatné v zmysleust. § 39a Občianskeho zákonníka, pričom mal za to, že sú neplatné jednak pre rozpor s dobrými
mravmi, ako aj pre úžeru, nakoľko žalovaný pri uzatváraní zmlúv zneužil neskúsenosť, rozumovú
vyspelosť, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť žalobkyne, pričom poukázal na jej vzdelanie, zamestnanie, s

prihliadnutímnavýsluchsvedkovO.J.aC.H..Došieltiežkzáveru,ževovšetkýchzmluváchjeuvádzaná
ročná úroková sadzba vo výške 70,01%, pričom podľa priemerných úrokov z úverov obchodných bánk
zverejnených Národnou bankou Slovenska na jej webovej stránke, bol pri nových spotrebiteľských
úveroch so splatnosťou 1 až 5 rokov v mesiacoch marec 2012 priemerný úrok vo výške 15,48% a v
mesiaci máj 2012 vo výške 15,10%. Z uvedeného je zrejmé, že úrok požadovaný žalovaným z titulu

uzavretých zmlúv prekračoval výšku priemerného úroku o cca 4,5 krát. Vzhľadom na to, že súd posúdil
zmluvy ako absolútne neplatné, vznikla povinnosť žalovaného vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie
nad rámec poskytnutého úveru. Okresný súd naviac poukázal na to, že pokiaľ by aj uvedené zmluvy
boli platné, aj tak by vzniklo žalobkyni právo na vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že zmluvy
nespĺňajú obligatórne náležitosti zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, a
to adresu, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, neobsahujú dobu trvania

zmluvy, termín konečnej platnosti zmluvy, neobsahujú výšku, počet a termín splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov. V zmluve zo dňa 01. 03. 2012 je nesprávne uvedená RPMN, ako aj v zmluve uzavretej
dňa 07. 03. 2012. V odôvodnení rozsudku sa okresný súd zaoberal aj vznesenou námietkou premlčania
žalovaným, ktorú vyhodnotil ako nedôvodnú. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O. s. p.
s prihliadnutím na čiastočný úspech žalobkyne len v nepatrnej časti, preto jej priznal plnú náhradu trov

konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia.

3. Proti rozsudku okresného súdu v celom rozsahu podal odvolanie žalovaný. V odôvodnení odvolania
uviedol, že z napadnutého rozsudku nie je zrejmé, na základe čoho súd pri posudzovaní odplaty
nepostupoval podľa príslušnej právnej normy upravujúcej výšku odplaty v spotrebiteľských úverových

vzťahoch. Aj keď žalovaný poukazoval na to, že táto otázka je predmetom samotnej regulácie a
úpravy uvedenej v § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka a dané ustanovenie má povahu lex specialis
k ustanoveniu o dobrých mravoch, súd žiadnym spôsobom nevysvetlil, prečo uvedené zákonné
ustanovenie nepoužil a súčasne v rozsudku ani neuviedol dôvod, na základe ktorého dospel k záveru
o neplatnosti zmlúv z dôvodu výšky odplaty ako celku. Poukázal aj na skutočnosť, že v zmysle §

502 ods. 2 Obchodného zákonníka, nie je v prípade úverovej zmluvy podľa zákona možné vysloviť
neplatnosť celého dojednania o odplate, ani v prípade, ak by tieto boli v rozpore so zákonom. Právna
norma jednoznačne určuje iný následok ako sa navrhuje podaným návrhom. Súd teda na základe výšky
úrokov nedospel k správnemu záveru o neplatnosti jednotlivých zmlúv. Súd nepostupoval podľa § 53
ods. 6 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že je rozhodujúca obvyklá odplata na finančnom

trhu (nie priemerná úroková sadzba bánk). Žalovaný sa nestotožnil ani so záverom súdu, že mal
zneužiť neskúsenosť, rozumovú vyspelosť a ľahkomyseľnosť žalobkyne pri uzatváraní zmlúv, lebo tá
predtým žiadne obdobné zmluvy neuzatvárala, pričom žalobkyňa musela ako konajúca osoba vedieť
čo robí. V konaní nebolo ani tvrdené ani preukázané, že by žalobkyňa si zmluvy nemohla prečítať,
alebo že by si ich neprečítala, a že by voči ich obsahu namietala, že im nerozumie a pod. Na základe

uvedených skutočností žalovaný tvrdil v odvolaní, že uzavreté zmluvy nie sú neplatnými, a teda nie je
daný ani nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Zároveň žalovaný napadol aj závery súdu, ktoré
odôvodňujú priznanie bezdôvodného obohatenia aj pre prípad platnosti uzavretých zmlúv. Samotné
takéto posudzovanie je zavádzajúce a vyvoláva pochybnosti o dôvodoch, ktoré súd uviedol ako dôvody
neplatnosti uzavretých zmlúv. Ak raz súd došiel k záveru o neplatnosti uzavretých úverových zmlúv a

uviedol to aj do výroku, potom alternatívne posudzovanie dôvodnosti nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia aj pre prípad platnosti sa javí ako nadbytočné, alebo ako spochybnenie vlastného záveru
o absolútnej neplatnosti právneho úkonu. V tomto rozsahu napadol rozsudok okresného súdu aj
ohľadne záverov absencie náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. c), f), k) a g) zákona o spotrebiteľských
úveroch. Záver súdu o bezúročnom charaktere úverov poskytnutých na základe jednotlivých zmlúv o

revolvingovom úvere je nielen nedôvodným, ale nezohľadňuje obsah uzavretých zmlúv o revolvingovom
úvere. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a sám rozhodol
tak, že žalobu zamietne alebo alternatívne vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalovaný si
zároveň uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukázala na to, že priemerná RPMN v rozhodnom
období bola vo výške 46,52%, pričom v zmysle ustálenej judikatúry sa za podstatné považuje
prevýšenie o viac ako 20%. Vo všetkých troch prípadoch zmlúv možno konštatovať, že RPMN podstatne
prevyšuje priemernú odplatu určovanú Ministerstvom financií SR. K námietke ohľadne ust. § 53 ods. 6Občianskeho zákonníka s tým, že má povahu lex specialis k ustanoveniu o dobrých mravoch, žalobkyňa
poukázala na uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13CoE/198/2013, z ktorého vyplýva
záver, že aj na výšku odplaty za poskytovanie finančných prostriedkov je potrebné pozerať sa nielen z

hľadiska platnosti jej dojednania v zmysle účinného zákonného ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho
zákonníka, ale aj z hľadiska toho, či takto dojednaná odplata v podobe úrokov z úveru neodporuje
všeobecnej predstave primeranosti a zachovania základných zásad, na ktorých je občianske právo
postavené, t. j. i na zachovaní zásady ekvity. Argument žalovaného, že právny režim predmetných zmlúv
sa riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka, považuje žalobkyňa za nesprávny s poukazom aj na

judikát Najvyššieho súdu SR z 21. 04. 2015 sp. zn. 3MCdo/14/2014. Vzhľadom na uvedené skutočnosti
navrhla žalobkyňa rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdiť a žalovaného zaviazať na úhradu trov
právneho zastúpenia v odvolacom konaní.

5.Odvolanímnapadnutýrozsudokokresnéhosúdubolvydaný20.06.2016.Dňa01.07.2016nadobudol
účinnosť zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý zrušil zák. č. 99/1963

Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“).

6. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí
skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany (§ 470
ods. 2 CSP).

8. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, v nadväznosti na ust. § 470 ods. 1, 2 CSP, viazaný
rozsahom odvolania (§ 379 CSP), viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výrokoch o určení neplatnosti
Zmlúv o revolvingovom úvere, o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni bezdôvodné obohatenie a vo

výroku o náhrade trov konania zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, a v tomto rozsahu vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Odvolanie žalovaného proti rozsudku okresného súdu vo výroku, ktorým bol návrh žalobkyne čo do
zvyšku zamietnutý odvolací súd odmietol v súlade s § 386 písm. b) CSP, nakoľko odvolanie bolo podané

neoprávnenou osobou, keďže v tejto časti bol žalovaný úspešný.

10. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť

v konaní pred odvolacím súdom.

11. Zákonným dôvodom pre zrušenie rozhodnutia je existencia vady, ktorá sa prejaví v takom
nesprávnom procesnom postupe, ktorým súd znemožní strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno

napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Porušenie práva na spravodlivý proces je možné vidieť aj v
nedostatočnom, resp. zmätočnom odôvodnení rozhodnutia a z toho vyplývajúcej nepreskúmateľnosti
rozhodnutia, ako aj v nedostatočnom odôvodnení vzhľadom na použité zákonné ustanovenia právnych
predpisov.

12. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala neplatnosti zmlúv o revolvingovom úvere (č. 8500010224
zo dňa 01. 03. 2012, č. 8500010223 zo dňa 07. 03. 2012, č. 8500011763 zo dňa 11. 05. 2012) v zmysle
§ 39a Občianskeho zákonníka (zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov).
Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie ohľadne posúdenia vzťahu
žalobkyne a žalovaného pri uzatváraní uvedených úverových zmlúv ako spotrebiteľského vzťahu s tým,

že uvedené zmluvy je možné charakterizovať ako spotrebiteľské zmluvy v zmysle § 52 ods. 1 až 4
Občianskeho zákonníka. Rovnako sa odvolací súd stotožňuje s názorom, že poskytnutý úver zo strany
žalovaného žalobkyni je možné charakterizovať ako spotrebiteľský úver, na ktorý sa vzťahuje zák. č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmenea doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvárania zmlúv, t. j. do 31. 12. 2012, v znení
zák. č. 394/2011 Z. z.

13. Podľa § 39a Občianskeho zákonníka neplatní je právny úkon urobený fyzickou osobou
nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie,
dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá
sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné
plnenie v hrubom nepomere.

14. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zák. č. 106/2014 Z. z. účinným od 01. 06. 2014 zaviedla
v § 39a ďalší prípad absolútnej neplatnosti právnych úkonov. Neplatnosť právnych úkonov upravená
v § 39a Občianskeho zákonníka sa vzťahuje na akékoľvek zmluvy, teda aj na spotrebiteľské. V
§ 39a Občianskeho zákonníka sú upravené kumulatívne subjektívne a objektívne podmienky úžery.
Subjektívne podmienky úžery sú charakterizované pri neplatnosti právneho úkonu urobeného fyzickou

osobounepodnikateľom,zneužitímtiesne,neskúsenosti,rozumovejvyspelosti,rozrušenia,dôverčivosti,
ľahkomyseľnosti, finančnej závislosti alebo neschopnosti plniť záväzky druhej strany. Na subjektívne
podmienky úžery kumulatívne naväzujú objektívne podmienky, ktoré spočívajú v prisľúbení sebe alebo
inému poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom
nepomere. Tieto podmienky musia byť splnené súčasne.

15. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia sa zaoberal tak subjektívnymi podmienkami, ako
aj objektívnymi podmienkami úžery. V rozsahu posúdenia subjektívnych podmienok sa odvolací súd
stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie ohľadne ich splnenia, vzhľadom na zistené závery, že
žalobkyňa má iba základné vzdelanie, pracovala ako lesná robotníčka, nemá žiadne znalosti, a to ani

základné v oblasti finančníctva, neorientuje sa v zmluvných ustanoveniach, vzhľadom na to, že ide o
priemerného spotrebiteľa nevedela si sama v čase uzatvárania zmlúv vyhodnotiť, či ich vzhľadom na
svoje možnosti bude schopná splácať, pričom je jednoznačné, že mala záujem požičať si peniaze, nie
však čerpať revolvingový úver. Okresný súd k týmto záverom došiel aj na základe výpovedi svedka O. J.,
syna žalobkyne, že jeho matka potrebovala peniaze na nákup paliva a časť na splatenie hypotekárneho

úveru. Okresný súd prihliadol aj na skutočnosť, že žalobkyňa v čase uzatvárania zmlúv bola na
starobnom dôchodku, kde pri zistenej výške poberaného starobného a vdovského dôchodku výška
splátokpredstavovalaviacakopolovicujejpríjmu.Odvolacísúdsatakstotožňujesozáveromokresného
súdu ohľadne naplnenia subjektívnych podmienok úžery tak, ako vyplývajú z § 39a Občianskeho
zákonníka, že žalovaný pri uzatváraní zmlúv zneužil neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, dôverčivosť a

ľahkomyseľnosť žalobkyne.

16. Ohľadne naplnenia objektívnych podmienok úžery sa odvolací súd stotožnil s názorom žalovaného
prezentovaného v odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, že z rozsudku nie je zrejmé, na
základe čoho súd pri posudzovaní odplaty nepostupoval podľa príslušnej právnej normy upravujúcej

výšku odplaty v spotrebiteľských úverových vzťahoch, keď táto otázka je predmetom samostatnej
regulácie a úpravy uvedenej v § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka.

17. Podľa názoru odvolacieho súdu, okresný súd objektívnu podmienku úžery (poskytnutie plnenia,
ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere) neposúdil správne,

keď vychádzal len z porovnania ročnej úrokovej sadzby uvedenej v zmluvách o revolvingovom úvere vo
výške 70,01% s porovnaním priemerných úrokov z úverov obchodných bánk zverejnených Národnou
bankou Slovenska na jej webovej stránke pri nových spotrebiteľských úveroch so splatnosťou 1-5 rokov
v mesiacoch marec 2012 s priemerným úrokom vo výške 15,48% a v mesiaci máj 2012 vo výške 15,10%,
kde úrok požadovaný žalovaným z titulu uzavretých zmlúv prekračuje výšku priemerného úroku bánk

cca 4,5 krát. Hrubý nepomer medzi poskytnutým plnením a vzájomným plnením nemožno vidieť len v
porovnaní ročnej úrokovej sadzby. Nadväznosť poskytnutého plnenia na vzájomné plnenie uvedené v
§ 39a Občianskeho zákonníka je vymedzený všeobecne, pričom pre spotrebiteľské zmluvy pokiaľ je ich
predmetom poskytnutie peňažných prostriedkov, je potrebné vziať do úvahy osobitnú právnu úpravu, a
to v § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka.

18. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno odspotrebiteľapriposkytnutípeňažnýchprostriedkovpožadovať.Odplatu,podrobnostiostanoveníodplaty,
kritériá jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

19. Pri spotrebiteľských zmluvách je potrebné posudzovať hrubý nepomer medzi poskytnutým plnením a
vzájomným plnením v zmysle § 39a Občianskeho zákonníka v nadväznosti na § 53 ods. 6 Občianskeho
zákonníka, kde je vymedzená najvyššia prípustná odplata, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí
peňažných prostriedkov požadovať, v nadväznosti na vykonávací predpis.

20. Nanovo sa v § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka koncipovalo ustanovenie o najvyššej prípustnej
odplate, ktorú môže spotrebiteľ znášať pri poskytnutí peňažných prostriedkov bez ohľadu na právnu
formu poskytnutia. Zachováva sa filozofia, že stanovenie maximálnej odplaty v Občianskom zákonníku
bude dopadať na všetky druhy a typy úverov a pôžičiek, na akúkoľvek formu požičiavania peňazí
spotrebiteľom (bez ohľadu na to, či pôjde o úver, pôžičku a pod.). Je zavedené generálne pravidlo, podľa
ktorého odplata nesmie prevýšiť najvyššie prípustnú mieru, ktorú od spotrebiteľa možno požadovať. Z

koncepčného hľadiska je zakotvené, že odplatu a jej najvyššie prípustnú výšku ustanovuje vykonávací
predpis. Vykonávacím predpisom je nariadenie Vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Nariadenie“).

21. V § 1 Nariadenia je upravená odplata, ktorú možno od spotrebiteľa požadovať pri poskytnutí

peňažných prostriedkov v nadväznosti k § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka.

22. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia, odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria
úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise
spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri

poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská
zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za
podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.

23. Podľa § 1 ods. 2 Nariadenia odplata podľa odseku 1 sa vyjadruje v percentách zo sumy zmluvne

dohodnutých peňažných prostriedkov za rok a vypočíta sa ako súčet plnení podľa odseku 3 za rok.

24. Podľa § 1 ods. 3 Nariadenia dplatu podľa odseku 1 tvoria plnenia vyjadrené v
a) percentách zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov tak, že
1. opakujúce sa plnenie v percentách za iné obdobie ako jeden rok sa prepočíta na obdobie jedného

roka,
2. jednorazové plnenie v percentách sa považuje za plnenie za rok,
3. opakujúce sa plnenie v percentách za rok sa považuje za plnenie za rok,

b) peniazoch prepočítavané na percentá zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov tak, že

1. opakujúce sa plnenie v peniazoch za iné obdobie ako jeden rok sa prepočíta na obdobie jedného
roka, vydelí sa sumou zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov a vynásobí sa číslom 100,
2. jednorazové plnenie v peniazoch sa vydelí sumou zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov a
vynásobí sa číslom 100,
3. opakujúce sa plnenie v peniazoch za rok sa vydelí sumou zmluvne dohodnutých peňažných

prostriedkov a vynásobí sa číslom 100,

c) percentách z inej sumy, ako je suma zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov tak, že
1. opakujúce sa plnenie v percentách za iné obdobie ako jeden rok sa prepočíta na obdobie jedného roka
a vynásobí sa podielom sumy, z ktorej sa vypočítava plnenie, a sumy zmluvne dohodnutých peňažných

prostriedkov,
2. jednorazové plnenie v percentách sa vynásobí podielom sumy, z ktorej sa vypočítava plnenie, a sumy
zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov,
3. opakujúce sa plnenie v percentách za rok sa vynásobí podielom sumy, z ktorej sa vypočítava plnenie,
a sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov.

25. Podľa § 1 ods. 4 Nariadenia na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa
použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánkpre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu,
naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.

26. Podľa § 1a ods. 1 Nariadenia, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných
prostriedkovspotrebiteľovinesmieprevýšiťdvojnásobokpriemernejročnejpercentuálnejmierynákladov
podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným
úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.

27. Okresný súd, ako súd prvej inštancie, pokiaľ chce posúdiť uzavreté zmluvy o revolvingovom úvere
v zmysle § 39a Občianskeho zákonníka ako absolútne neplatné právne úkony, musí mať kumulatívne
preukázané nielen subjektívne podmienky, ale aj objektívne podmienky, kde vzájomné plnenie v hrubom
nepomere musí posúdiť v rámci najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa pravidiel uvedených v ods.
1 až 3 § 1 Nariadenia ku dňu uzavretia spotrebiteľských zmlúv, ktorých predmetom je poskytnutie

peňažných prostriedkov spotrebiteľovi (§ 1a ods. 4 Nariadenia), pričom odplata pri poskytnutí peňažných
prostriedkovspotrebiteľoviajejposúdeniehrubéhonepomerukvzájomnémuplneniubymuselaprevýšiť
dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov pri obdobnom úvere, pričom na účely
stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery
nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských

úverov zverejnená na webovom sídle Ministerstva financií Slovenskej republiky.

28. Okresný súd sa pri posudzovaní objektívnej podmienky úžery neriadil daným postupom zisťovania
odplaty, posudzoval iba ročnú úrokovú sadzbu vo vzťahu k priemerným úrokom z úverov obchodných
bánk, čo nekorešponduje s postupom § 1 a § 1a Nariadenia. Z tohto hľadiska preto rozhodnutie

okresného súdu bolo potrebné považovať za nesprávne, nedostatočne odôvodnené, pričom tento
nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Z tohto dôvodu bolo preto potrebné
rozsudok okresného súdu v časti určenia neplatnosti zmlúv o revolvingovom úvere a v nadväzujúcich
výrokoch o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni bezdôvodné obohatenie a vo výroku o náhrade
trov konania zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

29.Súduprvejinštanciejetiežpotrebnévytknúťvsúladesodvolanímžalovaného,žepokiaľokresnýsúd
posudzuje absolútnu neplatnosť právnych úkonov podľa § 39a Občianskeho zákonníka, je neprijateľné,
aby zároveň posudzoval a odôvodňoval teoretickú variantu pri posúdení uvedených zmlúv ako platných
v nadväznosti na § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. Rozsudok okresného súdu musí byť jednoznačný,

jeho odôvodnenie nesmie poskytovať alternatívy pre interpretáciu bez nadväznosti na rozhodnutie vo
veci samej vzhľadom na zistené skutočnosti a právne posúdenie nároku (žaloby) tak, ako je koncipovaný
žalobcom. Odôvodnenie rozhodnutia musí obsahovať jasné a logické argumenty ktoré sú konzistentné
a navzájom si neodporujú. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva
na súdnu a inú právnu ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným

spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie
vo veci podstatné a právne významné, a nespochybňoval svoje prijaté závery alternatívnym riešením
sporu. Takéto rozhodnutie súdu totiž je potrebné považovať za nepreskúmateľné, čo je dôvodom pre
jeho zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

30. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).