Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 5, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/185/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716205033
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8716205033.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu, v spore žalobcu: Š. M., J.. XX.XX.XXXX, G. XXX XX
K., S. K., zastúpený: JUDr. Mgr. Martina Tomasová, advokátka, so sídlom 058 01 Poprad, 1. mája 216/7,
proti žalovanému: Slovenská republika, za ktorú koná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, so
sídlom 812 85 Bratislava, Štúrova 2, o zaplatenie 1 466,17 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 04. 05. 2018, č. k. 7C/145/2016-58 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad ( ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:

„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1 466,17 eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od
11.11.2015 do zaplatenia.

II. Žalobca má vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.“

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 1 písm. a), § 3 ods. 1, § 15 ods. 1, § 18 ods. 1,
3 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov a podľa ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

3. V odôvodnení uviedol, že voči žalobcovi bolo Okresným riaditeľstvom Policajného zboru K., odbor
kriminálnej polície zo dňa 29. 11. 2013 vznesené obvinenie za zločin sexuálneho zneužívania podľa §
201 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona. Žalobca podal sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia,

ktorá bola zamietnutá. Na žalobcu podal prokurátor okresnej prokuratúry dňa 22. 05. 2014 na súde
obžalobu pre skutok - zločin sexuálneho zneužívania. Vec prejednal Okresný súd Poprad v konaní
vedenom pod sp. zn. 6T/68/2014 a žalobca bol spod obžaloby oslobodený z dôvodu, že skutok kladený
mu za vinu nie je trestným činom. Žalobcom v konaní uplatnená náhrada škody 1 466,17 Eur predstavuje
majetkovú ujmu - trovy konania zaplatené žalobcom advokátovi v trestnom konaní Z.. S. Y.. Súd prvej
inštancie mal za preukázanú majetkovú ujmu, ktorá žalobcovi vznikla v súvislosti s trestným konaním,
ktoré sa preňho skončilo oslobodením spod obžaloby. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel a zaviazal

žalovaného uhradiť žalobcovi žalovanú sumu titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom. Výrok o trovách konania odôvodnil podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi
priznal vo vzťahu k žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný namietajúc, že súd
vec nesprávne právne posúdil, keď napriek platnej a účinnej právnej úprave konal v mene štátu s
Generálnou prokuratúrou SR, ktorá nie je v konaní pasívne vecne legitimovaná. Uznesenie o vznesení

obvinenia nemožno v danom prípade automaticky považovať za nezákonné len z dôvodu, že v čase
jeho vydania existujúca pravdepodobnosť o spáchaní trestného činu sa neskôr z rôznych dôvodov
nepotvrdila. V danom prípade až v súdnom konaní sa ustálil skutkový a právny stav veci, ktorý súd
vyhodnotil v prospech žalobcu. Skutočnosť, že súd žalobcu ako obžalovaného spod obžaloby oslobodil,
nespôsobuje spätne nezákonnosť rozhodnutí orgánov prípravného konania. Samotné uznesenie o

vznesení obvinenia, ani úkony prípravného trestného konania nemohli byť nezákonné, ak súd (v
trestnom konaní) prijal obžalobu, a to bez ohľadu na konečné rozhodnutie súdu v trestnom konaní.
Trestné stíhanie vo veci zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, 2 písm. b) Trestného
zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona bolo začaté uznesením vyšetrovateľa
odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru K. zo dňa 05. 08. 2013. Obvinenie
bolo vznesené voči žalobcovi uznesením vyšetrovateľa zo dňa 29. 11. 2013 za zločin sexuálneho

zneužívania na tom skutkovom základe, že obvinený v presne nezisteného dňa v mesiaci december
2012 v presne nezistenom čase v prenajatom byte iným spôsobom sexuálne zneužil svoju dcéru - osobu
mladšiu ako XX rokov. Dôvodnosť vznesenia obvinenia a konkrétne skutočnosti, na základe ktorých bolo
vznesené obvinenie sú popísané vo vyjadrení k žalobe zo dňa 26. 10. 2016. Je nepochybné, že zákon
č. 514/2003 Z. z. zakotvuje objektívnu zodpovednosť štátu za spôsobenú škodu. Súčasne, ale zákon

určuje podmienky, ktoré musia byť splnené, aby bolo možné rozhodnúť o náhrade škody. Predovšetkým
je to existencia nezákonného rozhodnutia, existencia škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným
rozhodnutím a škodou. V spojitosti s ust. § 206 ods. 1 Trestného poriadku odvolateľ zdôraznil, že
uznesenie o vznesení obvinenia nemožno považovať za nezákonné len z dôvodu, že obvinený nebol
právoplatne odsúdený. V predmetnej trestnej veci je vzhľadom na skutkové okolnosti zrejmé, že zásady

trestného konania boli dodržané, zistené okolnosti nasvedčovali tomu, že bol spáchaný trestný čin a že
na podklade zistených skutočností je dostatočne odôvodnený záver, že tento čin bol spáchaný určitou
osobou, pričom preukázanie viny obžalovanému je až vecou dokazovania pred súdom. Uznesenie o
vznesení obvinenia podľa platného práva nepredpokladá istotu, že sa skutok stal, že je trestným činom
s istotou, že ho skutočne spáchal podozrivý. Postačuje len určitá miera pravdepodobnosti. Uznesenie

o vznesení obvinenia preto nie je nezákonným len z dôvodu, že sa nepotvrdila v čase jeho vydania
existujúca pravdepodobnosť o spáchaní trestného činu. Trestný poriadok rovnako ako pre podanie
obžaloby nevyžaduje istotu o vine (takýto záver môže urobiť jedine súd). Je preto potrebné poukázať
na skutočnosť, že obvykle existujú dôkazy, ktoré svedčia pre vinu obžalovaného, a teda odôvodňujú
podanie obžaloby a existujú aj dôkazy, o ktoré sa opiera obhajoba obvineného. V trestnom konaní sú

produkované rôzne dôkazy, a to aj vzájomne si odporujúce, resp. vzájomne sa vylučujúce. Ak teda
existujú dve skupiny navzájom si odporujúcich dôkazov, prokurátor je povinný podať obžalobu a tým
umožniť uskutočnenie súdnej časti trestného konania. Každý, proti komu sa vedie trestné konanie,
sa považuje za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu. Ak
existujú dve skupiny dôkazov, prokurátor podá obžalobu, ale ak sa nepodarí existujúce rozpory odstrániť

ani dokazovaním na hlavnom pojednávaní a súd bude toho názoru, že existujú pochybnosti, musí
postupovať podľa zásady in dubio pro reo, teda v pochybnostiach v prospech obvineného. Prokurátor
takúto možnosť v prípravnom konaní nemá. Prokurátor je oprávnený v prípravnom konaní zastaviť
trestné stíhanie len ak je nepochybné, že skutok nespáchal obvinený. V prípade pochybností je povinný
podať obžalobu na súd. Súdne rozhodnutie je výsledkom dokazovania v kontradiktórnom procese.

Kým pre vznesenie obvinenia a podanie obžaloby postačuje pravdepodobnosť, že sa skutok stal,
spáchal ho obvinený a skutok napĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu, pre uznanie viny sa
vyžaduje istota. Bez uskutočnenia prípravného konania by ale nebolo možné uskutočniť ani súdne
konanie. Odvolateľ má za to, že orgány prípravného konania postupovali so všetkou starostlivosťou.
Na základe zabezpečených dôkazov rozhodol vyšetrovateľ o vznesení obvinenia a následne prokurátor

zamietol sťažnosť obvineného ako neskoro podanú. Tento postup bol zákonný a dôvodný vzhľadom na
zabezpečené dôkazy, pričom na podklade zadovážených dôkazov bola následne podaná obžaloba na
žalobcu. Z výsledkov dokazovania je zrejmé, že žalobca bol v trestnom konaní 6T/68/2014 úspešný,
keďže v konečnom dôsledku bol právoplatne spod obžaloby oslobodený. Avšak žiadne z rozhodnutí
vydaných v rámci trestného konania v prípravnom konaní nebolo zrušené pre jeho nezákonnosť. Je

preto potrebné vziať do úvahy, že súd oslobodil obžalovaného spod obžaloby v zmysle ust. § 285 písm.
b) Trestného poriadku, teda z dôvodu, že skutok nie je trestným činom. V súlade s uvedeným je dôvodný
záver, že škoda žalobcovi nevznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného prokurátorom, lebo s poukazom
na citované ustanovenia právnych predpisov nemožno uznesenia orgánov prípravného konania, ktoréboli označené ako titul pre náhradu škody považovať za nezákonné. Zamietnutie sťažnosti, ani podanie
obžaloby nie je v súlade s ustálenou judikatúrou titulom na náhradu škody, a preto ani nie je ani možné z
týchtotitulovodvodzovaťprávonanáhraduškodyčipôsobnosťjednotlivýchorgánovkonaťvmeneštátu.

Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobu zamietol, alternatívne žiadal rozsudok
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie.

5. Žalobca k podanému odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a
priznať žalobcovi trovy odvolacieho konania.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

7. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, nad rámec rozsahu a dôvodov
odvolania nebol oprávnený, ani povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmavať. Vychádzajúc
z uvedeného odvolací súd rozsudok prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce preskúmal,
prihliadajúc taktiež na to, že v odôvodnení jeho rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú

námietku alebo argument o opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd SR II. ÚS 78/05).

8. Podľa ust. § 3 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.), štát zodpovedá za

podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem
tretej časti tohto zákona pri výkone verejnej moci, nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím,
zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo
rozhodnutím o väzbe, alebo nesprávnym úradným postupom.

9. Podľa ust. § 4 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona č. 514/2003 Z. z., vo veci náhrady škody, ktorá bola
spôsobená orgánom verejnej moci podľa ust. § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
SR, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon
neustanovuje inak.

10. Podľa ust. § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 514/2003 Z. z, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra SR, ak škodu
spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo
správnom konaní.

11. Podľa ust. § 4 ods. 1 písm. m) zákona č. 514/2003 Z. z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa ust. § 3 ods. 1, koná v mene štátu orgán príslušný podľa písmena a) - l),
u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie nároku (§ 15), ak ku škode došlo v oblasti
verejne moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na
viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal konať ako prvý.

12. Odvolateľ v odvolaní namieta nedostatok vecnej legitimácie a nesprávne posúdenie uznesenia o
vznesení obvinenia ako nezákonného rozhodnutia.

13. V zmysle § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona č. 514/2003 Z. z. vo veci náhrady škody, ktorá

bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa ust. § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo
spravodlivosti SR, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento
zákon neustanovuje inak. V zmysle § 4 ods.1 písm. b) citovaného zákona, koná vo veci náhrady
škody Ministerstvo vnútra SR, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán
Policajného zboru. V zmysle § 4 ods. 1 písm. f) citovaného zákona, koná vo veci náhrady škody

Generálna prokuratúra SR, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu (v odkaze pod
čiaroujeuvedený§38zákonač.153/2001Z.z.oprokuratúre),vobčianskomsúdnomkonaní,vtrestnom
konaní alebo v správnom konaní. V zmysle § 4 ods. 1 písm. l) citovaného zákona, koná vo veci náhrady
škody orgán príslušný podľa písmen a) - j), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanienároku (§ 15), ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov
verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal
konať ako prvý.

14. V danom prípade došlo ku škode žalobcu v trestnom konaní. Orgány činné v trestnom konaní sú
prokurátor a policajt (§ 10 ods. 1 Trestného poriadku). Policajtom sa na účely tohto zákona rozumie aj
vyšetrovateľ Policajného zboru (§ 10 ods. 7 Trestného poriadku). Trestné stíhanie sa začne vydaním
uznesenia, ktoré policajt doručí prokurátorovi najneskôr do 48 hodín (§ 199 ods. 1 veta druhá a

šiesta Trestného poriadku). Ak je po začatí trestného stíhania dostatočne odôvodený záver, že trestný
čin spáchala určitá osoba, policajt bez meškania vydá uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré doručí
najneskôr do 48 hodín prokurátorovi (viď bližšie § 206 ods. 1 veta prvá Trestného poriadku). Po
skončení vyšetrovania policajt predloží spis prokurátorovi s návrhom na podanie obžaloby alebo na iné
rozhodnutie (§ 209 ods. 1 veta prvá O. s. p.). Prokurátor alebo policajt postúpi vec inému orgánu, ak
výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin (viď bližšie §

214 ods. 1 Trestného poriadku). Dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a
v prípravnom konaní vykonáva prokurátor (§ 230 ods. 1 Trestného poriadku). Pri výkone tohto dozoru
je prokurátor oprávnený dávať záväzné pokyny na vyšetrovanie a určovať lehoty na ich vybavenie,
vyžadovať od policajta spisy, dokumenty, materiály a správy o stave konania vo veciach, v ktorých bolo
začaté trestné stíhanie, na zistenie, či policajt včas začal trestné stíhanie a riadne v ňom postupuje,

zúčastniť sa na vykonávacích úkonov policajta, osobitne vykonávať jednotlivý úkon alebo aj celé
vyšetrovanie a vydať rozhodnutie, v ktorejkoľvek veci, vrátiť vec policajtovi na doplnenie vyšetrovania s
pokynmi, zrušiť nezákonné alebo neopodstatnené rozhodnutia policajta, ktoré môže nahradiť vlastnými
rozhodnutiami, odňať vec policajtovi (viď bližšie § 230 ods. 2 Trestného poriadku). Iba prokurátor je
oprávnený v prípravnom konaní podať obžalobu (§ 231 písm. a) Trestného poriadku).

15. Uvedený výňatok, z niektorých ustanovení Trestného poriadku ozrejmuje, že na úseku trestného
konania, ktorý začína vydaním uznesenia o začatí trestného stíhania je zavŕšený podaním obžaloby,
vykonávajú svoju pôsobnosť tak vyšetrovateľ Policajného zboru, ako aj prokurátor. Vo veci náhrady
škody spôsobenej v tomto úseku trestného konania orgánom verejnej moci, preto ako orgán konajúci v

mene štátu prichádza do úvahy tak Ministerstvo vnútra SR, ako aj Generálna prokuratúra SR.

16. Orgánom konajúcim v mene štátu vo veci náhrady škody v zmysle citovaných ustanovení zákona
č. 514/2003 Z. z. je preto Ministerstvo vnútra SR, ako aj Generálna prokuratúra SR. Z hľadiska určenia,
ktorý z týchto orgánov je v tom ktorom prípade konajúcim v mene štátu, je rozhodujúce, na ktorom z

nich bola podaná žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody.

17. Zo spisu vyplýva, že žalobca podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody na
Ministerstvo vnútra SR podaním zo dňa 11. 11. 2015, ktoré bolo doručené dňa 18. 11. 2015 (č. l. 4 spisu).
Ministerstvo vnútra SR postúpilo žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody

Generálnej prokuratúre SR podaním zo dňa 27. 11. 2015 (č. l 5 spisu). V tejto súvislosti odvolací súd
zdôrazňuje, že za stavu, ak samotné orgány štátu majú kolíziu názorov v tom, kto je v predmetnej veci
oprávnený konať, uvedené nemôže ísť na ťarchu žalobcu. Rozhodujúce je, že žalobca podal žiadosť o
predbežnéprerokovanienárokunanáhraduškodynaštátnyorgánlistomzodňa11.11.2015doručeným
Ministerstvu vnútra SR dňa 18. 11. 2015, ktorý žiadosť odstúpil Generálnej prokuratúre SR dňa 27. 11.

2015.

18. Je nepochybné, že v trestnom konaní, v ktorom mal žalobca postavenie ako obvinený bol daný
dôvod nutnej obhajoby, a preto sa žalobca musel dať zastupovať advokátom v trestnom konaní na
základe splnomocnenia, v opačnom prípade by mu bol advokát ustanovený z radov obhajcov ex offo.

Žalobca si obhajcu zvolil sám, ktorý ho obhajoval až do skončenia trestného konania, v ktorom bol
žalobca oslobodený spod obžaloby. Žalobca v konaní preukázal, že si splnil svoju povinnosť vo vzťahu k
obhajcovi JUDr. S. Y., advokátovi a vyfakturované náklady na obhajobu mu v celom rozsahu uhradil (č. l.
6 - 7 spisu). Tým na strane žalobcu došlo k zmenšeniu jeho majetku v súvislosti s úhradou trov obhajoby,
ktoré mu vznikli v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 6T/68/2012. Z

uvedeného vyplýva, že žaloba žalobcu je dôvodná, a preto správne postupoval súd prvej inštancie, ak
žalobe vyhovel.19. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na správnom závere
o tom, ktorý orgán koná v preskúmavanej veci za štát, čo znamená, že žalovaný je pasívne vecne
legitimovaným účastníkom konania

20.Zvyššieuvedenýchdôvodovodvolacísúdnapadnutýrozsudokakovecnesprávnypotvrdilpostupom
vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP.

21. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1,

2 CSP. Žalobca, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu voči žalovanému.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov
3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).