Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 19, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/226/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316214730
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2316214730.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov

JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v právnej veci žalobcu:
Tatra banka, a.s., so sídlom Hodžovo námestie 3, Bratislava, IČO: 00 686 930, právne zastúpeného:
MCGAlegal,s.r.o.,sosídlomPartizánska2,Bratislava,protižalovanému:T.B.,nar.XX.XX.XXXX,bytom
P. XXXX, o zaplatenie 994,59 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Galanta zo dňa 02. februára 2017, č.k. 30Csp/61/2016-57, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal
voči žalovanému zaplatenia sumy 994,59 eur a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Svoje
rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ust. § 708 ods. 1, § 709 ods. 1, § 710, § 497
Obchodného zákonníka, tiež ustanovením § 23a ods. 1 Zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa.
Vecne súd dôvodil, že žalobca sa na základe skutočností uvedených v žalobe zo dňa 22.6.2016 domáhal
vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 994,59 eur
a náhradu trov konania. Žalobca v žalobe uviedol, že so žalovaným uzavrel dňa 9.6.2000 zmluvu o

bežnom účte fyzickej osoby a poskytovaní ďalších produktov a služieb k tomuto účtu s tým, že v čl. V
tejto zmluvy bolo dohodnuté poskytnutie úveru formou voliteľného prečerpania na bežnom účte. Počas
doby vedenia bežného účtu žalobcom žalovaný ako majiteľ účtu vyčerpal všetky peňažné prostriedky
vložené na účet a dostal sa do debetu vo výške ako je uvedené v bankovej knihe, pričom dlžná suma
predstavuje 994,59 eur.

2. Pre nedostatok odôvodnenia žaloby súd prvej inštancie žalobcu vyzval, aby uviedol a preukázal

na základe akej zmluvy, v akej výške a za akých podmienok bol žalovanému poskytnutý úver formou
voliteľného prečerpania, kedy a v akej výške žalovaný čerpal poskytnutý úver a celkovú sumu, ktorú
žalovaný uhradil tak, aby bolo zrejmé ako boli jednotlivé úhrady žalovaného započítané na istinu, úroky,
resp. iné poplatky. Právny zástupca žalobcu na výzvu súdu nereagoval a zostal v spore pasívny. Súd
dôvodil, že strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia
týkajúce sa sporu. Dokazovanie je procesným právom upravený postup súdu a strán, účelom ktorého
je získanie poznatkov dôležitých pre rozhodnutie súdu, ktorými sa overuje ne/pravdivosť tvrdení strán.

Dôkazná povinnosť strán v sporovom konaní je povinnosťou strán označiť dôkazy na svoje tvrdenia.
Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu a strana, ktorá neoznačila dôkazy
potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia
súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Zákonurčuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok sporu, pokiaľ je určovaný
výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom
zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé), je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie, v ktorej súvislosti

súd poukázal aj na zásadu „vigilantibus iura scripta sunt" (t. j. práva patria len bdelým) teda tým, ktorí
sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas
a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. Žalobca v tomto spore odvodzuje svoje právo na
žalovanú sumu od zmluvy o bežnom účte fyzickej osoby a poskytovaní ďalších produktov a služieb
zo dňa 9.6.2000, na základe ktorej malo byť medzi stranami dohodnuté poskytnutie úveru formou

voliteľného prečerpania na bežnom účte (bez uvedenia výšky prečerpania), ktorú však súdu nepredložil
a v žalobe neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by jeho nárok odôvodňovali čo do základu a výšky, a na
jeho preukázanie neoznačil ani žiadne dôkazy, žalovaná suma je uvedená iba v žalobcom predloženom
výpise z bankovej knihy. Žalobca nereagoval ani na výzvu súdu a v spore zostal pasívny. Súd nemohol
nahrádzať aktivitu žalobcu ani dovodzovať zo žalobcom predložených listinných dôkazov rozhodujúce
skutočnosti k uplatnenému nároku. S poukazom na uvedené prvoinštančný súd uzavrel, že žalobca

neuniesol dôkazné bremeno, keď právne relevantným spôsobom nepreukázal, že ním žalovaná suma je
dôvodná, výška opodstatnená, a preto výsledkom tejto dôkaznej núdze bol neúspech žalobcu v konaní.
O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spoj. s § 262 ods. 1 C.s.p. a plne úspešnému
žalovanému náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne preukázateľné trovy v konaní nevznikli.

3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktoré odôvodnil ust. § 365 písm. b), písm. f) a
písm. g) CSP, a navrhol, aby ho odvolací súd zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná
žalobcovi sumu vo výške 994,59 eur a zároveň náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania,
eventuálne aby napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dôvodil,
že žalobca svoj nárok uplatnil na súde podaním zo dňa 22.6.2016, majúc za to, že žaloba spĺňala

všetky potrebné náležitosti v zmysle ust. § 127 CSP. Súd však žalobu zamietol, keď podľa jeho názoru
absentovali skutkové tvrdenia žalobcu významné z hľadiska hmotného práva a dôsledkom toho, že
tvrdenie strany nie je preukázané, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. Odvolateľ je toho názoru, že
zo strany prvoinštančného súdu došlo k pochybeniu, pokiaľ neaplikoval v danom prípade § 129 CSP,
z ktorého možno vyvodiť, že v prípade neúplného podania vo veci samej, zákon výslovne ustanovuje

povinnosť súdu formou uznesenia odstrániť takúto vadu podania, avšak v danom prípade zo strany súdu
k vydaniu a doručeniu zákonom definovaného uznesenia nedošlo. Súd síce v odôvodnení rozhodnutia
uvádza, že pre nedostatok odôvodnenia žaloby vyzval žalobcu, aby uviedol a preukázal na základe
akej zmluvy, v akej výške a za akých podmienok bol žalovanému poskytnutý úver formou voliteľného
prečerpania, kedy a v akej výške žalovaný čerpal poskytnutý úver a celkovú sumu, ktorú žalovaný uhradil

tak, aby bolo zrejmé, ako boli jednotlivé úhrady žalovaného započítané na istinu, a úroky, resp. iné
poplatky. V danom prípade malo ísť zo strany žalobcu o odstraňovanie vád podania vo veci samej a
preto bol súd povinný vyzvať žalobcu na odstránenie vád uznesením, čo neurobil. Po nahliadnutí do
spisu dňa 16.07.2017 právny zástupca žalobcu zistil, že súd mu doručoval dňa 5.12.2016 výzvu, ktorá
však nemala formu uznesenia, ako to vyžaduje zákon, a ďalej zistil, že predmetnú výzvu doručoval

do elektronickej schránky právneho zástupcu žalobcu. Odvolateľ uvádza, že pokiaľ ide o doručovanie
do elektronickej schránky, podanie sa najskôr zobrazí len ako doručenka s uvedením čísla spisu, z
ktorého ešte prijímajúci nevie s istotou zistiť, čoho sa podanie zo strany súdu týka a čo ním súd sleduje.
Následne zo strany príjemcu dochádza k potvrdeniu prevzatia správy (doručenky) pričom príjemca
prostredníctvom svojho občianskeho preukazu zadá elektronický identifikačný kód na potvrdenie prijatia

správy (doručenky) svojím elektronickým podpisom. Po tomto potvrdení zo strany príjemcu mu má byť
doručená ďalšia správa obsahujúca samotný dokument. Odvolateľ namieta, že táto ďalšia správa však
zo strany odosielateľa, teda súdu, zaslaná do elektronickej schránky právneho zástupcu žalobcu nebola.
Na základe uvedených skutočností má odvolateľ za to, že postupom prvoinštančného súdu došlo k
porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces, ktorý znemožnil realizáciu jeho práv, pričom dosiahol

takúintenzitu,ktoráodôvodňujezáver,žecelékonaniesanejavíakospravodlivé.Nazákladeuvedených
skutočností dokladá spolu s odvolaním dôkazy (prostriedky procesného útoku), ktoré navrhuje vykonať
pred odvolacím súdom majúc za to, že v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu ich nemohol
bez svojej viny uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

4. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP) po zistení,
že odvolanie podala včas oprávnená osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorémuje tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných
rozsahomadôvodmiodvolania(§379,380CSP)adospelkzáveru,žeodvolaniežalobcuniejedôvodné.

6. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu bolo
posúdenie správnostipostupuarozhodnutiasúduprvejinštancie,ktorýžalobuvcelomrozsahuzamietol
a závislého rozhodnutia o trovách konania.

7. Odvolacím dôvodom je tu tvrdenie žalobcu, že postupom súdu došlo k porušeniu jeho práva na
spravodlivý proces. Nesprávnosť postupu prvoinštančného súdu videl odvolateľ v tom, že súd zamietol
žalobu pre neunesenie dôkazného bremena žalobcom bez toho, aby uznesením vyzval žalobcu na
doplnenie dôvodov žaloby ( pokiaľ mal za to, že v nej absentujú skutkové tvrdenia žalobcu významné
z hľadiska hmotného práva) a tiež v tom, že výzva súdu doručovaná žalobcovi podľa obsahu spisu
dňa 5.12.2016, nebola jeho právnemu zástupcovi riadne doručená, v dôsledku čoho žalobca nemohol

uplatniť v konaní bez svojej viny dôkazy (prostriedky procesného útoku).

8. Preskúmaním obsahu spisu však odvolací súd zistil, že ani jeden z odvolacích argumentov žalobcu
neobstojí.

9. Podľa § 127 ods. 1 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.

10. Podľa § 132 ods. 1, 2 a 3 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a

žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.
Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny
pripojiť.

11. Podľa § 129 ods. 1 CSP, ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje,
alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie
doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.

12. Podľa § 129 ods. 2 CSP, v uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo

nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť.

13. Podľa § 129 ods. 3 CSP, ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie
odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.

14. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

15. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené

včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.

16. Ustanovenie § 150 CSP zakotvuje jednu zo základných procesných povinností strán sporu a to
povinnosť tvrdiť. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je

predpoklad pre úspech v spore. V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu.
Rozsudok v sporovom konaní (v zásade) zodpovedná tomu, čo strany tvrdili a v (zásade) nezohľadňuje
to, čo žiadna zo strán sporu netvrdila. Súd má však možnosť v materiálnom zmysle určitej korekcie.
Súd môže strany vyzvať na doplnenie skutkových tvrdení (§ 150 ods. 2 CSP), výnimočne môže vykonať
dôkaz, ktorý strany nenavrhli a takto zistiť skutočnosť, ktorá nebola stranami tvrdená (§ 185 ods. 2 a 3).

Tento materiálny korektív však nemôže nahrádzať procesnú aktivitu strán a ich povinnosť tvrdiť. Jeho
účelom je v rozumnej miere zmierniť prísne formálne následky nesplnenia povinnosti tvrdiť. Posúdenie
otázky, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej povinnosti tvrdiť, teda kto a aké tvrdenia
má uviesť, sa odvíja od hmotného práva. Žalobca má povinnosť uviesť skutkové tvrdenia. Predmetomskutkových tvrdení sú právne skutočnosti, teda skutočnosti označené právnou normou v jej hypotéze
(v skutkovej podstate). Strana sporu má povinnosť predložiť skutkové tvrdenia pravdivo a úplne a
zároveň povinnosť tvrdiť podstatné a rozhodujúce skutočnosti, čo znamená, že je potrebné uviesť všetko

to, čo je obsiahnuté v skutkovej podstate hmotnoprávnej normy (skutočnosti spôsobilé na základe
hmotného práva privodiť úspech strany v spore). Hmotné právo určuje, ktoré skutočnosti sú podstatné
a rozhodujúce.

17. Podľa § 150 ods. 2 CSP, na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany

požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

18. V danom prípade súd prvej inštancie mal za to, že opísanie rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa
uplatňovaných nárokov žalobcu je v žalobe nedostatočné a nepreukázané tam doloženými dôkazmi, a s
týmto názorom sa stotožňuje aj odvolací súd. Súd prvej inštancie preto po podaní žaloby a jej doručení
žalovanémunavyjadrenie,vyzvalpísomnežalobculistomzodňa05.12.2016,abyvlehote10dnípresne

špecifikoval na základe akej zmluvy, v akej výške a za akých podmienok bol žalovanému poskytnutý
úverformouvoliteľnéhoprečerpania,ďalejabypreukázalkedyavakejvýškežalovanýčerpalposkytnutý
úver a aby predložil o tom dôkaz ( výpis z účtu žalovaného) a uviedol a preukázal celkovú výšku sumy,
ktorú žalovaný uhradil tak, aby bolo zrejmé, ako boli jednotlivé úhrady žalovaného započítané na istinu,
úroky, resp. iné poplatky. Prvoinštančný súd touto výzvou aplikoval zákonné ustanovenie § 150 ods.

2 CSP, keď využil možnosť zabezpečiť si od žalobcu doplnenie rozhodujúcich skutočností a doloženie
dôkazov, ktoré potreboval pre svoje rozhodnutie a tomuto postupu súdu z hľadiska zákonnosti nemožno
nič vytknúť. Odvolací súd nesúhlasí s názorom odvolateľa, že prvoinštančný súd bol povinný vyzvať
žalobcu na odstránenie vád uznesením v zmysle § 129 CSP a pokiaľ tak neurobil dopustil sa závažného
pochybenia.

19. Ako vyplýva z obsahu žaloby, táto má všetky všeobecné náležitosti podania v zmysle § 127 ods. 1
a má aj všetky osobitné náležitosti žaloby podľa § 132 ods. 1, 2 a 3 CSP, vrátane pripojených dôkazov,
pričom ide o typ štandardných žalôb podávaných advokátmi, ktorým v zásade nemožno vytknúť žiadnu
podstatnú vadu bez odstránenia ktorej by mohol konajúci súd pristúpiť k odmietnutiu podania ( § 129

ods. 3 CSP). Zo žaloby je zrejmé, že žalobca uzavrel so žalovaným dňa 09.06.2000 Zmluvu o bežnom
účte fyzickej osoby a poskytovaní ďalších produktov a služieb k tomuto účtu, pričom v zmluve bolo medzi
žalobcom a žalovaným dohodnuté poskytnutie úveru formou voliteľného prečerpania na bežnom účte.
Žalobca si touto žalobou uplatnil voči žalovanému celkovú pohľadávku z predmetnej zmluvy vo výške
istiny 994,59 eur, ktorú žalovaný ako dlžník doposiaľ neuhradil. Nedoplnenie skutočností, požadovaných

súdom v jeho výzve zo dňa 05.12.2016 nie je takým nedostatkom žaloby, pre ktorý by súd prvej inštancie
nemohol v konaní pokračovať. Je potrebné vždy individuálne vyhodnotiť, či nedostatok žaloby bráni
pokračovaniu v konaní alebo nie. Ak opis rozhodujúcich skutočností je zo strany žalobcu daný, avšak
nie je dostatočný na to, aby súd žalobe vyhovel, má to za následok zamietnutie návrhu. Podľa názoru
odvolacieho súdu postup prvoinštančného súdu bol korektný a súladný so zákonom, keď aplikoval v

danom prípade ust. § 150 ods,. 2 CSP, pričom svoju výzvu formuloval dostatočne jasne a konkrétne.
Odvolací súd považuje za potrebné v tejto súvislosti uviesť, že aj Ústavný súd Slovenskej republiky
opakovane pripomína, že prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov strán civilného sporového
konania a nadmerný tlak na dopĺňanie takých náležitostí do procesných úkonov strán, ktoré nemajú
oporu v zákone, ktoré idú nad rámec zákona alebo nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti,

nie sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu a odmietnutie podania je možné len vtedy,
ak v konaní nemožno pre nedostatky podania pokračovať, pričom pokračovanie v konaní treba chápať
ako možnosť súdu konať a rozhodovať bez zásadnejších prekážok, akými sú neodstrániteľné alebo
neodstránené nedostatky podaní (porovnaj Nález Ústavného súdu z 28. septembra 2008 sp. zn. II. ÚS
154/08 ),
formou elektronickej doručenky odoslanej odosielateľovi.

24. Podľa § 30 ods. 1 citovaného zákona, elektronickou doručenkou sa rozumie elektronický dokument
obsahujúci údaj o dni, hodine, minúte a sekunde elektronického doručenia, identifikátor osoby
prijímateľa, identifikátor osoby odosielateľa a identifikáciu elektronickej úradnej správy a elektronických
dokumentov, ktoré sa elektronicky doručujú; identifikácia elektronickej úradnej správy a elektronických

dokumentov musí zabezpečiť vytvorenie logickej väzby na túto správu a dokumenty, ktoré obsahuje.

25. Podľa § 30 ods. 4 citovaného zákona, elektronická doručenka sa zasiela do elektronickej schránky
odosielateľa príslušnej elektronickej úradnej správy, ktorej doručenie elektronická doručenka potvrdzuje,
a to aj, ak táto elektronická schránka nie je aktivovaná; to neplatí, ak odosielateľ nie je známy alebo ak

nemá zriadenú elektronickú schránku.

26. Podľa § 30 ods. 5 citovaného zákona, údaje uvedené v elektronickej doručenke, ktorá bola potvrdená
podľa odseku 3, sa považujú za pravdivé, kým nie je preukázaný opak.

27. Podľa § 30 ods. 6 citovaného zákona, elektronická doručenka sa vytvára a potvrdzuje pri každom
elektronickom doručení, pričom ak nejde o doručenie do vlastných rúk, vytvára a potvrdzuje sa podľa
odseku 2 automatizovane, keď nastane moment doručenia podľa § 32 ods. 5.

28. Podľa § 32 ods. 1 citovaného zákona, uložením elektronickej úradnej správy sa rozumie okamih,

odkedy je elektronická úradná správa objektívne dostupná prijímateľovi v elektronickej schránke
adresáta.

29. Podľa § 32 ods. 2 citovaného zákona, úložnou lehotou na účely tohto zákona je lehota, počas ktorej
je uložená elektronická úradná správa považovaná za nedoručenú. Úložná lehota je 15 dní odo dňa

nasledujúcehopodniuloženiaelektronickejúradnejsprávy,akosobitnýpredpisneustanovujeinúlehotu.

30. Podľa § 32 ods. 5 písm. b) citovaného zákona, elektronická úradná správa, vrátane všetkých
elektronických dokumentov, sa považuje za doručenú, ak nie je adresátom orgán verejnej moci
a doručuje sa do vlastných rúk, dňom, hodinou, minútou a sekundou uvedenými na elektronickej

doručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj
vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel.

31. V preskúmavanej veci išlo o prípad, kedy súd prvej inštancie doručoval žalobcovi písomnú výzvu
do elektronickej schránky jeho právneho zástupcu. žalobcu. Tak ako aj odvolateľ uvádza v podanom

odvolaní, v prípade doručovania do elektronickej schránky sa podanie najskôr zobrazí len ako
doručenka s uvedením čísla spisu, z ktorého ešte prijímajúci nevie s istotou zistiť, čoho sa podanie zo
strany súdu týka a čo ním súd sleduje, následne zo strany príjemcu dochádza k potvrdeniu prevzatia
správy (doručenky) a po tomto potvrdení zo strany príjemcu mu má byť doručená ďalšia správa
obsahujúca samotný dokument. V danej veci odvolateľ namietal, že táto ďalšia správa už zo strany

súdu zaslaná do elektronickej schránky právneho zástupcu žalobcu nebola, toto jeho tvrdenie však
skutočnosti nezodpovedá. Ako vyplýva z č. listu 52 súdneho spisu, právny zástupca žalobcu potvrdil dňa
05.12.2016 o 9:43 hod. prijatie, t.j. doručenie informácie o predmete správy zasielanej mu súdom. Tu sa
ako predmet správy uvádza: výzva k sp. zn. 30.Csp/61/2016. Odvolací súd však ďalej zistil z obsahuelektronického súdneho spisu, že prvoinštančný súd hneď nato dňa 05.12.2016 o 9:43:05 hod. zaslal
rovnakou cestou právnemu zástupcovi žalobcu prílohu, ktorou už bol vlastný dokument, teda výzva
súdu. Správa, obsahujúca výzvu súdu, bola okamihom jej uloženia objektívne dostupná prijímateľovi

v elektronickej schránke adresáta. Z elektronickej informácie zaslanej súdu vyplýva oznámenie o
nedoručenípredmetnejsprávyzdôvoduuplynutialehotydoručovania.Zuvedenéhojezrejmé,ževlastný
dokument, t.j. výzva prvoinštančného súdu, bola riadne doručovaná do elektronickej schránky právneho
zástupcu žalobcu a to spôsobom: doručenie do vlastných rúk, avšak právny zástupca žalobcu výzvu
neprevzal v úložnej lehote podľa zákona o e-Governmente a v zmysle ust. § 32 ods. 5 písm. b) tohto

zákona je treba správu považovať za doručenú.

32. Vychádzajúc z uvedeného, postup súdu prvej inštancie v tomto konaní nebolo možné vyhodnotiť
z dôvodov tvrdených odvolateľom ako postup nezákonný, porušujúci práva žalobcu na spravodlivý
proces.Žalobcanebolukrátenýnasvojichprocesnýchprávach,pretožesúdpostupovalvzmyslezákona
a pokiaľ žalobca napriek výzve súdu, doručenej mu zákonným spôsobom, na výzvu neodpovedal a

nedoplnil ( ani nepreukázal) skutkové tvrdenia objasňujúce v akej výške a za akých podmienok bol
žalovanému poskytnutý úver formou voliteľného prečerpania, kedy a v akej výške žalovaný čerpal
poskytnutý úver a akú časť z neho uhradil, vrátane ozrejmenia ako boli jednotlivé úhrady žalovaného
započítané na istinu, úroky, resp. iné poplatky, potom správne rozhodol prvoinštančný súd vo veci tak, že
žalobu žalobcu zamietol pre neunesenie dôkazného bremena. V danom prípade nebol dôvod vykonávať

dodatočne dôkazy predložené žalobcom až v odvolacom konaní, pretože ako vyplynulo z prieskumu
odvolacieho súdu, odvolateľ nepreukázal, že by ich bez svojej viny nemohol uplatniť už v konaní pred
súdom prvej inštancie ( § 366 písm. c CSP).

33. Keďže odvolacie dôvody žalobcu boli neopodstatnené a neboli zistené ani žiadne iné nedostatky v

postupe súdu prvej inštancie, na ktoré by mal odvolací súd prihliadnuť z úradnej povinnosti (§ 380 ods.
2 CSP), preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej, ako i v závislom
výroku o trovách konania z dôvodu vecnej správnosti potvrdil (§ 387 ods. 1,2 CSP).

34. V odvolacom konaní plne úspešný žalovaný má v zásade voči žalobcovi v zmysle ustanovenia § 255

ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, avšak
s prihliadnutím k skutočnosti, že tento bol v odvolacom konaní nečinný a žiadne trovy mu v odvolacom
konaní nevznikli, odvolací súd vedený zásadou hospodárnosti konania s použitím čl. 4 ods. 2 CSP
aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a rozhodol
podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej

normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne
nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť
tak, že sa jej nárok na náhradu trov nepriznáva.

35. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).