Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 27, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/103/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6917210930
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6917210930.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Zity Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v spore
žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zast.
JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Mýtna 48, P. O. BOX 205, 811
07 Bratislava, proti žalovanej: L. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. 7, XXX XX J., v konaní o zaplatenie 1
739,83 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č.
k. 8Csp/230/2017 - 53 zo dňa 17. januára 2018 ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v štvrtom výroku, ktorým žalobu vo zvyšku zamietol a v závislom piatom

výroku, ktorým vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania p o t v r d z u j e.

II. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie sumy 409,31 Eur
s príslušenstvom zastavil (prvý výrok); uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 176,12 Eur
s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 176,12 Eur od 21. 08. 2017 do zaplatenia (druhý
výrok); povolil žalovanej predmetnú sumu splácať v splátkach vo výške a za podmienok uvedených v
rozsudku (tretí výrok); vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol (štvrtý výrok), vyslovil, že žiadna zo strán

sporu nemá právo na náhradu trov konania (piaty výrok) a nariadil Slovenskej pošte, a.s. vrátenie časti
zaplateného súdneho poplatku zo žaloby v sume 17,80 Eur žalobcovi po právoplatnosti rozsudku (šiesty
výrok).

2. Súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie sumy 409,31 Eur s príslušenstvom zastavil v dôsledku
späťvzatia žaloby v tejto časti.

3. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že dňa 20. 02. 2013
žalovaná podpísala žiadosť o aktiváciu Pôžičkovej karty Quatro na predtlačenom formulári právneho
predchodcu žalobcu VÚB a.s. Za VÚB a.s. bola podpísaná dňa 27. 02. 2013. Podľa žalobcu prijatím
a schválením tejto žiadosti došlo k uzatvoreniu zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty
VÚB a.s. Žalobca ďalej v konaní uviedol, že na základe tejto zmluvy sa jeho právny predchodca zaviazal
poskytnúť žalovanej kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet. Kreditná karta je forma revolvingového úveru,
t.j. automaticky obnovovaného úveru, ktorý je čerpaný používaním tejto karty. Úverový vzťah tak môže

fungovať neurčitú dobu. Z uvedeného dôvodu v priebehu trvania revolvingu nie je možné na počiatku
zmluvného vzťahu určiť skutočnú výšku RPMN, pretože sa úver čerpá podľa vôle dlžníka a následne
veriteľom dopĺňa, čím sa tak menia údaje relevantné pre výpočet RPMN. Dlžník platí, pretože veriteľ mu
stále dopĺňa úver a časť splátky sa používa na splatenie poskytnutých úverových prostriedkov a časťna odplatu. Žalovanej bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80 %. Ku dňu vystavenia
výpisu z kartového účtu mala žalovaná schválený úverový rámec vo výške 900,- Eur, ktorý bola povinná
splácať v mesačných splátkach po 30,- Eur. Žalovaná začala čerpať úverový rámec od 08. 03. 2013.

Z dôvodu neplnenia si povinností vyplývajúcich zo zmluvy zo strany žalovanej bola pohľadávka voči
žalovanej odstúpená na vymáhanie a v tom čase predstavovala sumu 1 739,83 Eur.

4. Predmetom záväzkového vzťahu zo zmluvy malo byť opakované poskytovanie peňažných
prostriedkov právnym predchodcom žalobcu (VÚB, a.s. so sídlom v Bratislave) a to do určitej sumy

v prospech dlžníka (žalovanej) prostredníctvom kreditnej karty za odplatu. Z vymedzeného predmetu
zmluvy teda vyplýva, že zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovanou má mať povahu obchodnej
zmluvy o úvere. Úver mal byť poskytnutý vo forme tzv. revolvingového úveru, ktorý dlžníkovi umožňuje
čerpať poskytnuté zdroje opakovane bez nutnosti opakovane žiadať o povolenie čerpania. Súd prvej
inštancie mal za to, že časť zmluvy o vydaní a používaní pôžičkovej karty Quatro zo dňa 27. 02.
2013, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej celkovo sumu 910,- Eur, ako aj

obchodné podmienky, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, sú napísané veľmi drobným písmom
a skoro nečitateľné. Zo zmluvy nie sú zistiteľné základné informácie o poskytnutom úvere, o nákladoch
spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a o spôsobe výpočtu RPMN. V zmluve podľa názoru
súdu prvej inštancie nie sú dostatočne určitým spôsobom vyjadrené, resp. úplne absentujú podstatné
náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka, ktorými sú určenie (označenie)

zmluvných strán, špecifikácia záväzku veriteľa poskytnúť peňažné prostriedky a špecifikácia záväzku
dlžníka poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Tieto údaje nie sú ani súčasťou obsahu
obchodných podmienok. Nakoľko už návrh na uzavretie zmluvy - žiadosť o vydanie pôžičkovej karty
Quatro neobsahoval všetky zákonné náležitosti zmluvy o úvere, akceptácia vadného návrhu žalovaným
(správne právnym predchodcom žalobcu - poznámka odvolacieho súdu) nevyvolala právny účinok -

vznik úverovej zmluvy. Výsledkom je neurčitý a absolútne neplatný právny úkon. Napokon podľa súdu
prvej inštancie zmluva neobsahuje ani žiadnu z náležitostí vyžadovaných ust. § 9 zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej aj „zákon č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch“), ako sú napr. údaje o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov,

o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a pod. Vzhľadom na vyššie uvedené
nedostatkyzmluvypodľanázorusúduprvejinštancieprávnytitul-zmluva,nazákladektoréhosažalobca
vočižalovanejdomáhaplnenia,nemôžeobstáť.Pretomážalobcaprávolennavrátenietoho,čoposkytol
žalovanej (910,- Eur) po odpočítaní platieb zo strany žalovanej (733,88 Eur), t.j. na vrátenie sumy 176,12
Eur spolu s úrokom z omeškania v zákonnej výške. Po zohľadnení čiastočného zastavenia konania súd

prvej inštancie preto v prevyšujúcej časti, t.j. v časti o zaplatenie sumy 1 154,40 Eur s príslušenstvom
žalobu zamietol ako nedôvodnú.

5. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 Civilného
sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“), nakoľko obe strany sporu mali vo veci len čiastočný úspech.

6. O vrátení kráteného súdneho poplatku zo žaloby súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ust.
§ 11 ods. 3 a 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v
platnom znení, keďže žalobca vzal žalobu čiastočne späť pred prvým pojednávaním.

7. Proti štvrtému výroku rozsudku súdu prvej inštancie o čiastočnom zamietnutí žaloby a proti závislému
priatemu výroku o nároku na náhradu trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie označil za nesprávne z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm.
h) C. s. p., t.j. z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Namietal, že odôvodnenie rozsudku je neurčité

a nezrozumiteľné, pretože z neho nie je zrejmé, absenciu ktorých zákonných náležitostí zmluvy o úvere,
ktorá má byť dôvodom bezúročnosti úveru, má súd prvej inštancie na mysli (čím podľa obsahu odvolania
uviedol odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) C. s. p. - konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci). Podľa žalobcu zmluva o úvere má zákonom predpísané
náležitosti, je v nej uvedená ročná úroková sadzba 22,80 %, ako aj indikatívny výpočet RPMN 27, 47

% za podmienok v čase uzavretia zmluvy. Skutočná RPMN vzhľadom na revolving sa nedá určiť po
celú dobu trvania úverového vzťahu, pričom poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn.
6Co/95/2010 zo dňa 27. 01. 2011 (čím vlastne uviedol odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) C.
s. p. - súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k neprávnym skutkovým zisteniamo absencii zákonných náležitostí zmluvy o úvere). Keďže podľa žalobcu zmluva má všetky zákonom
vyžadované náležitosti, nie je správny záver súdu prvej inštancie o bezúročnosti úveru.

8. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil
a žalobe v rozsahu jej zamietnutia súdom prvej inštancie vyhovel a priznal žalobcovi nárok na náhradu
trov konania.

9. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu doručenému jej dňa 29. 03. 2018 nevyjadrila.

10. Krajský súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu podľa § 34 C. s. p. preskúmal vec
len v rozsahu odvolania podľa § 379 C. s. p., z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1
C. s. p. a mimo nich podľa § 380 ods. 2 C. s. p. v rozsahu vád týkajúcich sa procesných podmienok,
ktoré vady nezistil, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p. z dôvodu,
že pre rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie

vykonané súdom prvej inštancie a prejednanie veci na odvolacom pojednávaní nevyžadoval dôležitý
verejný záujem. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k názoru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné,
štvrtý výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci samej je vecne správny a je potrebné ho podľa §
387 ods. 1 C. s. p. potvrdiť.

11. Odvolací súd na zdôraznenie vecnej správnosti tohto výroku napadnutého rozsudku, reagujúc na
odvolacie dôvody žalobcu udáva, že konanie nemá inú vadu namietanú žalobcom, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k
správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil.

12. Odvolací súd má za to, že konanie pred súdom prvej inštancie nemá inú vadu spočívajúci v
nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie. Preskúmaním napadnutého rozsudku súdu prvej
inštancie a odvolania žalobcu dospel odvolací súd k názoru, že súd prvej inštancie v prejednávanom
spore nezaťažil svoje konanie vytýkanou vadou; z odôvodnenia napadnutého rozsudku sú zrejmé
skutkové a právne závery súdu prvej inštancie. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je

dostatočne odôvodnené a preskúmateľné, preto odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) C. s. p.
nebol uplatnený dôvodne. Napokon žalobca v odvolaní so skutkovými zisteniami a právnymi závermi
súdu prvej inštancie nesúhlasí a vznáša voči nim námietky. Ak by napadnuté rozhodnutie tieto náležitosti
neobsahovalo,žalobcabynemoholuplatniťodvolaciedôvodypodľa§365ods.1písm.f)ah)C.s.p.Ako
prvý dôvod neplatnosti zmluvy a obchodných podmienok totiž uviedol súd prvej inštancie veľmi drobné

písmo textu, čo spôsobuje, že sú skoro nečitateľné (porovnaj 20. odsek odôvodnenia). Tento skutkový
záver odvolateľ nenapáda. To, že súd prvej inštancie dokázal text zmluvy a obchodných podmienok
prečítať, ešte neznamená, že spĺňa požiadavku možnosti oboznámenia sa s obsahom zmluvy a jej
súčastí bežným spotrebiteľom. V tomto kontexte treba chápať aj ďalšie skutkové a právne závery súdu
prvej inštancie o absencii náležitostí údaju o RPMN a ďalších náležitostí podľa § 9 zákona č. 129/2010

Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, o ich neplatnosti pre ich
neprijateľnosť a z toho dôvodu aj o bezúročnosti úveru. Na tomto mieste odvolací súd poukazuje na
rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 Cdo 320/2013 publikovaný pod R 2/2016,
ktorého právna veta znie: „Neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve v zmysle § 53 ods. 4
Občianskeho zákonníka môže byť nielen obsah konkrétneho zmluvného dojednania spotrebiteľského

záväzku, ale aj spôsob jeho formálneho vyjadrenia, zahrňujúci nekalé praktiky dodávateľa v procese
uzatvárania spotrebiteľskej zmluvy.“ NS SR v ňom uviedol, že súdy nižších stupňov správne určili
neprijateľnosťzmluvnýchpodmienokuvedenýchvspotrebiteľskejzmluve.Zmluvnépodmienky,uvedené
v úverových podmienkach tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy sú neprijateľné (podľa § 53 ods. 4
písm. a) Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) ako celok už len z toho

dôvodu, že sú z hľadiska veľkosti písma voľným okom prakticky nečitateľné a zároveň bolo reálne
nemožné, aby sa priemerný spotrebiteľ dokázal čo i len oboznámiť s takto písaným textom. V dôsledku
určenia absolútnej neplatnosti úverovej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi, sú neplatné všetky jej
dojednania, vrátane zmluvných podmienok, ktorých neprijateľnosť správne určil prvostupňový súd. V
danom prípade bola predmetom posudzovania úverová zmluva uzatvorená 14. januára 2009, t.j. zmluva

uzavretá pred účinnosťou novely § 53c Občianskeho zákonníka, ktorý výslovne s účinnosťou od 01. 06.
2014 stanovil s odkazom na vykonávací predpis - nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z., že veľkosť písma
nesmie byť menšia ako 1,9 mm, inak je dojednanie neplatné. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie
správne určil, že zmluva vzhľadom na nemožnosť oboznámenia sa s jej obsahom spotrebiteľom defacto neobsahuje ani len (indikatívny) výpočet RPMN a ďalšie náležitosti, pre ktorých absenciu sa úver
považuje za bezúročný, resp. dané ustanovenia zmluvy sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami, a
preto neplatnými v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného dôvodu má žalobca nárok

navrátenielentoho,čoposkytolžalovanejtitulombezdôvodnéhoobohateniaposkytnutéhozneplatného
právneho úkonu a táto mu nevrátila.

13. Odvolací súd v zmysle § 379 písm. a) C. s. p. preskúmal aj závislý piaty výrok rozsudku súdu
prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie rozhodol v rozsudku o nároku na

náhradu trov konania podľa pomeru úspechu strán v spore (§ 255 ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1 C. s.
p.) vecne nesprávne, pretože žalovaná mala v prvoinštančnom väčšinový úspech, nakoľko žaloba bola
vo väčšinovom rozsahu 1 154,40 Eur s príslušenstvom zamietnutá a žalobca zavinil zastavenie konania
v časti sumy 409,31 Eur s príslušenstvom, nakoľko vzal žalobu v tejto časti bez relevantného dôvodu
späť. Súd prvej inštancie mal teda žalovanej priznať nárok na náhradu trov konania spočívajúcich napr.
v účasti na pojednávaní podľa pomeru jej úspechu v spore. Nakoľko sa však žalovaná proti piatemu

výroku rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania neodvolala a súd v zmysle článku 16 ods. 3
základných princípov C. s. p. nemôže rozhodnúť v odvolacom konaní nepriaznivejšie pre odvolateľa,
odvolací súd potvrdil aj závislý piaty výrok rozsudku súdu prvej inštancie.

14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s.

p. v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
by bola vznikla žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov odvolacieho konania z dôvodu
plného úspechu žalovanej v odvolacom konaní, keďže odvolaniu žalobcu nebolo vyhovené. Nárok na
náhradu trov odvolacieho konania však žalovanej odvolací súd nepriznal z dôvodu, že jej preukázateľne
v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, zo spisu žiadne jej trovy v odvolacom konaní nevyplývajú.

15. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej

inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).