Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, May 31, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/193/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1104136443
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1104136443.6

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu
JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Jany Vlčkovej v právnej veci žalobcu: X. B., bytom F.. B. Č.. XX/X, XXX
XX O., proti žalovaným: 1/ Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29. augusta 10, Bratislava, zastúpeného
JUDr. Dagmar Kubovičovou, advokátkou, so sídlom Námestie Biely kríž 3, Bratislava, 2/ Zentiva, a.s.,
so sídlom Einsteinova 24, Bratislava, zastúpenému: Allen & Overy Bratislava, s.r.o. Eurovea Central 1,

Pribinova 4, Bratislava, o určenie výšky straty na zárobku z pracovného úrazu ku dňu 31.12.2003, na
odvolanie žalobcu a žalovaného 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 7. marca 2017,
č.k. 10C/337/2004-351, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaní 1/ a 2/ nemajú nárok
na náhradu trov konania sp. zn. 10C/337/2004, odvolacieho konania sp. zn. 4Co/284/2009 a sp. zn.
14Co/78/2014 a dovolacieho konania sp. zn. 5Cdo/178/2008.

Žalobca nemá nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmuznesenímsúdprvejinštancieuložilžalobcovipovinnosťzaplatiťžalovanému1/náhradu
trovkonaniasp.zn.10C/337/2004,dovolaciehokonaniasp.zn.5Cdo/178/2008,odvolaciehokonaniasp.
zn. 4Co/284/2009 a odvolacieho konania. 14Co/78/2014 v celom rozsahu. Zároveň mu uložil povinnosť
zaplatiť žalovanému 2/ náhradu trov konania sp. zn. 10C/337/2004 a odvolacieho konania sp. zn.

14 Co/78/2014 v celom rozsahu. Žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť
žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania sp. zn. 5Cdo/178/2008 v celom rozsahu. Žalovanému 1/
náhradu trov odvolacieho konania sp. zn. 4Co/284/2009 nepriznal. Rozhodol tak podľa § 262 ods. 1
a § 255 ods.1 C.s.p. s odôvodnením, že žalobe, ktorou sa žalobca pôvodne domáhal určenia výšky
straty na zárobku z pracovného úrazu ku dňu 31.12.2003, vyhovel v celom rozsahu rozsudkom zo dňa
10.05.2006 č.k. 10C/377/2004 - 88, ktorý bol rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 12.03.2008,

č.k. 4Co/424/2006 - 121 zmenený a žaloba žalobcu bola v celom rozsahu zamietnutá. Najvyšší súd
Slovenskej republiky uznesením zo dňa 1.7.2009, č. k. 5Cdo/178/2008-141, zrušil rozsudok Krajského
súdu v Bratislave a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uznesením č. k. 4Co/284/2009-158 Krajský súd
v Bratislave následne rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 10C/337/2004 - 88 zo dňa10.5.2006 zrušil a
zaviazal súd konanie prerušiť v zmysle § 109 ods.1 písm. b/ O.s.p. za účelom rozhodnutia Ústavného
súdu SR, či právne predpisy týkajúce sa prejednávanej veci sú v súlade, resp. v rozpore s Ústavou

SR. Súd prvej inštancie prerušil konanie uznesením zo dňa 25.11.2010 a podal Ústavnému súdu
SR návrh na zaujatie stanoviska o súlade právnych predpisov s Ústavou SR, ktorý bol uznesením
Ústavného súdu SR č. PL US 3/2012 - 19 zo dňa 21.3.2012 odmietnutý. Po prepustení poslednej zmeny
petitu žaloby súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol rozsudkom zo dňa 20.11.2013, č.k.
10C/337/2004 - 275, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 10.11.2015,
č.k. 14 Co/78/2014 - 323, proti ktorému dovolanie podané žalobcom Najvyšší súd Slovenskej republiky

uznesením zo dňa 05.10.2016, č.k. 8Cdo/51/2016 - 344 odmietol. Žalovaným 1/ a 2/ priznal nárok na
náhradu trov prvoinštančného konania v celom rozsahu s odôvodnením, že v prvoinštančnom konanímali plný úspech. Taktiež mali úspech v odvolacom konaní sp. zn. 4Co/284/2009, vzhľadom na zrušenie
rozsudku prvoinštančného súdu, avšak žalovanému 1/ v uvedenom odvolacom konaní žiadne trovy
nevznikli (nesprávne uviedol "vznikli") a preto mu náhradu trov tohto odvolacieho konania nepriznal

a priznal náhradu trov konania žalovanému 2/. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov dovolacieho
konania sp. zn. 5Cdo/178/2008 v celom rozsahu z dôvodu, že dovolací súd vyhovel dovolaniu žalobcu,
keď rozsudok odvolacieho súdu zrušil. Žalovaným 1/ a 2/ priznal aj nárok na náhradu trov odvolacieho
konania sp. zn. 14 Co/78/2014 v celom rozsahu, keď odvolací súd odvolaniu žalobcu nevyhovel a
rozsudok prvoinštančného súdu, ktorým bola žaloba zamietnutá, potvrdil.

2. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobca, žiadal napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a žalovaným náhradu trov konania nepriznať. Namietal, že súd
prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania duplicitne, t.j. aj v prípadoch, kedy o tejto otázke už súd
rozhodol (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/178/2008, rozhodnutie
KS o odvolaniach). Ďalej namietal, že súd prvej inštancie priznal žalovaným právo na náhradu trov
konania aj za dovolacie konanie 5Cdo/178/2008, v ktorom bol úspešný a v ktorom mu bolo priznané

právo na náhradu trov konania. Poukázal na celkové okolnosti prípadu spočívajúce v jeho vážnom
zdravotnom stave, keď je plný invalidný dôchodca s postihnutými končatinami - pri úraze prišiel o obe
ruky a má vážne poškodenú aj jednu nohu, je teda vážny sociálny prípad a Sociálna poisťovňa mu
mesačne vypláca invalidný dôchodok spolu s úrazovou rentou v sume 552,70 eura. Poukázal tiež na to,
že súdom, a teda sudcom (ktorí sú na rozdiel od neho odborníkmi v práve) trvalo 10 rokov, kým dospeli

k záveru, že na určovacom výroku nemá právny záujem, pričom ak by mal byť tento názor správny, súdy
mali možnosť rozhodnúť a ukončiť spor hneď na začiatku, ako i na to, že o oprávnenosti jeho nároku
doposiaľ nebolo vecne rozhodnuté, t.j. nie je jednoznačný záver o tom, že by mu neprislúchala vyššia
úrazová renta, než aká je mu vyplácaná, a že žalovanému 2/ by nevyplývala z tohto konania žiadna
povinnosť, keďže povinnosť platiť úrazovú rentu prešla dňom 1.1.2004 na žalovaného 1/. Uvedené

okolnosti sú podľa jeho názoru takými vážnymi a výnimočnými dôvodmi, na ktoré by mali súdy pri
rozhodovaní o náhrade trov konania prihliadnuť a s použitím ust. § 257 C.s.p. žalovaným náhradu trov
konania nepriznať, resp. zvážiť v akom percentuálnom vyjadrení by im táto náhrada patrila. Nemá
vedomosť o tom, či žalovaní podali súdu písomné vyčíslenie trov konania a v akej výške si náhradu
trov konania uplatnili, považuje však vzhľadom na celkové okolnosti prípadu za nespravodlivé a až

nemorálne, aby bol povinný platiť žalovaným vysoké sumy ako náhradu trov konania.
3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v časti, v ktorej uložil žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne
zaplatiťžalobcovináhradutrovdovolaciehokonaniasp.zn.5Cdo/178/2008 ažalovanému1/nepriznal
náhradu trov odvolacieho konania sp. zn. 4Co/284/2009, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalovaný 1/, ktorý žiadal uznesenie súdu prvej inštancie v tejto napadnutej časti zrušiť. Namietal, že

súd prvej inštancie predčasne rozhodol, že žalovanému 1/ náhradu trov odvolacieho konania sp. zn.
4Co/284/2009 nepriznáva, nesprávne odôvodnil toto rozhodnutie tým, že mu trovy vznikli a tento výrok
uznesenia súdu prvej inštancie je v rozpore s jeho prvým výrokom, ktorým súd uložil žalobcovi povinnosť
zaplatiť žalovanému 1/ náhradu trov tohto odvolacieho konania. Ďalej namietal, že v rozpore s prvým
výrokomuzneseniasúduprvejinštanciejeajvýrok,ktorýmuložilžalovaným 1/a2/povinnosťspoločnea

nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania sp. zn. 5Cdo/178/2008 a okrem toho je
tento ďalší napadnutý výrok nesprávny, pretože vychádza iba z formálneho, a teda zdanlivého úspechu
žalobcu, pretože i keď v uvedenom dovolacom konaní bol zrušený rozsudok odvolacieho súdu, výsledok
ďalšieho konania preukázal, že zrušené rozhodnutie odvolacieho súdu bolo správne, a teda dovolacie
konanie sp. zn. 5Cdo/178/2008 bolo konaním neodôvodneným a neúčelným a trovy žalobcu v ňom

vzniknuté nemožno považovať za účelné a dôvodné.
4. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného 1/ uviedol, že zotrváva na dôvodoch uvedených
v jeho odvolaní.
5. Žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu súhlasil s tvrdením žalobcu, že predmetom
konania bola výsostne právna otázka, ktorú skutočnosť však považuje za bežnú, keď súdy bežne riešia

právne otázky, kedy nároky čo do dôvodu sú medzi stranami sporné. Pokiaľ sa žalobca domnieva, že
súdy zbytočne vo veci jeho žaloby konali 10 rokov, namietal, že táto skutočnosť nemôže byť na ťarchu
žalovaného 1/ a poukázal na to, že konanie bolo iniciované žalobcom, ktorý zotrvával na konaní, a teda
musí znášať následky svojho konania. To, že konanie bolo zložité a trvalo viac ako 10 rokov, nebolo
zavinené žalovaným 1/.

6. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu; keď od
rozhodnutiaoodvolanímnapadnutomvýroku,týkajúcehosažalovaného1/,jezávislýajvýroktýkajúcisa
žalovaného 2/, ktorý sám odvolanie nepodal, a súčasne v danom prípade spôsob usporiadania vzťahu
medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu (§ 379 písm. a/ a c/ C.s.p.), v medziach odvolacíchdôvodov, ktorými je viazaný (§ 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.1
C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu a žalovaného 1/ je dôvodné.
7. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

8. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.
9. Podľa § 396 ods. 1 C.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
10. Podľa § 453 ods. 1 C.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa primerane

použijú na dovolacie konanie.
11. V prejednávanej veci súd prvej inštancie v súlade so zásadou úspechu v spore, vyjadrenou v ust.
§ 255 ods.1 C.s.p., skúmal úspech strán v konaní a správne dospel k záveru, že žalovaní 1/ a 2/ mali
úspech v prvoinštančnom konaní v celom rozsahu, keď žaloba žalobcu proti nim bola zamietnutá, taktiež
mali úspech v odvolacom konaní sp. zn. 4Co/284/2009, keď v tomto odvolacom konaní odvolací súd
zrušil rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým vyhovel žalobe proti žalovanému 2/, a taktiež mali úspech v

odvolacom konaní sp. zn. 14 Co/78/2014, v ktorom odvolací súd potvrdil v poradí druhý vydaný rozsudok
súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba žalobcu zamietnutá, a ktorým súd prvej inštancie zároveň
rozhodol, že o trovách konania rozhodne po právoplatnom skončení konania vo veci samej. Odvolací
súd sa však nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že úspech žalobcu v dovolacom konaní sp.
zn. 5Cdo/178/2008; v ktorom dovolací súd vyhovel dovolaniu žalobcu a zrušil rozsudok odvolacieho

súdu; je úspechom žalobcu vo veci v zmysle § 255 ods.1 C.s.p., odôvodňujúcim priznanie náhrady trov
tohto dovolacieho konania žalobcovi. Pre rozhodnutie o náhrade trov tohto dovolacieho konania je totiž
rozhodujúci konečný výsledok rozhodnutia vo veci, ktorý vyjadruje celkový úspech a neúspech strán v
spore. Po skončení konaní na súdoch všetkých inštancií bol úspech žalobcu v uvedenom dovolacom
konaní z hľadiska celkového výsledku vo veci len úspechom čiastočným a dočasným, ktorý nezakladal

celkový úspech žalobcu v celom spore.
12. Dôvodne tiež žalovaný v 1/ namieta, že o trovách dovolacieho konania sp. zn. 5Cdo/178/2008
rozhodolsúdprvejinštancieduplicitne,keďtrovytohtodovolaciehokonaniapriznalžalovanémuv1/proti
žalobcovi a súčasne ich náhradu priznal aj žalobcovi voči žalovaným v 1/ a 2/, ktorým uložil povinnosť
zaplatiť náhradu týchto trov spoločne a nerozdielne. Taktiež žalovanému v 1/ priznal proti žalobcovi

náhradu trov odvolacieho konania sp. zn. 4Co/284/2009 a následne v rozpore s týmto rozhodnutím
žalovanému v 1/ náhradu trov tohto odvolacieho konania nepriznal.
13. Nesporné je, že celý spor skončil zamietnutím žaloby žalobcu v celom rozsahu, z čoho vyplýva, že
žalovaní 1/ a 2/ mali úspech vo veci v celom rozsahu, a preto im v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. vznikol proti
neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania prvoinštančného, odvolacieho, aj dovolacieho

konania. Opodstatnene však žalobca v odvolaní poukazuje na to, že v danom prípade existujú okolnosti
hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce nepriznanie náhrady trov konania žalovaným 1/ a 2/. Tieto
dôvody hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné podľa názoru odvolacieho súdu prihliadnuť pri
rozhodovaní o náhrade trov konania, spočívajú predovšetkým v osobných pomeroch žalobcu, ktorý je
plne invalidnou osobou, s nízkym príjmom v sume 552,70 eur (invalidný dôchodok spolu s úrazovou

rentou), pričom mimoriadne závažné je poškodenie jeho zdravia, ktoré utrpel v dôsledku pracovného
úrazu (strata oboch horných končatín a poškodenie jednej dolnej končatiny) a v dôsledku ktorého stratil
aj akúkoľvek možnosť dosiahnuť vyšší príjem ako je ním poberaný invalidný dôchodok spolu s úrazovou
rentou. Nemožno v tejto súvislosti opomenúť ani tú skutočnosť, že práve opísané okolnosti, týkajúce
sa majetkových, sociálnych, zárobkových a zdravotných pomerov žalobcu, boli dôvodom iniciovania

predmetného súdneho konania zo strany žalobcu. Napokon odvolací súd prihliadol i na (predovšetkým
právnu) náročnosť a zložitosť sporu, keď právnou problematikou žalobcom uplatneného nároku sa
zaoberali súdy troch inštancií značne dlhú dobu. Na druhej strane, pokiaľ ide o žalovaných 1/ a 2/, ide
o subjekty, v prípade ktorých nepriznanie nároku na náhradu trov konania nepochybne nemôže mať
významnejší vplyv na výkon ich bežnej činnosti, teda nemôže ohroziť alebo znemožniť ich fungovanie (v

prípade žalovaného 1/) či podnikanie (v prípade žalovaného 2/), a preto za daných okolností možno od
nich spravodlivo požadovať, aby vzniknuté trovy konania znášali z vlastných finančných prostriedkov.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti, ktoré odvolací súd posúdil ako dôvody hodné osobitného zreteľa,
najmä však vzhľadom na výnimočné okolnosti, spočívajúce v rozsahu a závažnosti poškodenia zdravia
žalobcu, dospel odvolací súd k záveru, že v danom prípade sú splnené zákonom stanovené podmienky

ust. § 257 C.s.p. pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania žalovaným 1/ a 2/.
14. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa §
388 C.s.p. zmenil tak, ako je vo výroku uznesenia uvedené.15. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods.1 v spojení s § 255
ods. 1 a § 257 C.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý mal úspech v tomto odvolacom konaní, nepriznal náhradu
trov, ktoré mu v tomto odvolacom konaní vznikli, a to z dôvodov hodných osobitného zreteľa, za ktoré

považovalpredovšetkýmskutočnosť,žežalovaným1/a2/,napriekichúspechuvspore,nebolapriznaná
náhrada trov prvoinštančného, odvolacieho ani dovolacieho konania proti žalobcovi, a to len z dôvodov
hodných osobitného zreteľa na jeho strane. Uvedená skutočnosť je podľa názoru odvolacieho súdu
dostatočným dôvodom na nepriznanie nároku na náhradu trov odvolacieho konania žalobcovi, hoci bol
v odvolacom konaní úspešný.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v

plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je

prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§
421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok

minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom

fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa,aleboakjedovolateľvsporoch sochranouslabšejstranypodľadruhejhlavytretejčastitohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo

odborovouorganizáciouaakichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekoná,mávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).