Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, March 18, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2To/27/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4618010422
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Kubáňová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4618010422.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a sudcov

JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD. a JUDr. Lenky Kováčovej, v trestnej veci obžalovaného
Vladimíra H., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného
zákona s poukazom na ustanovenie § 139 odsek 1 písmeno e/ Trestného zákona, o odvolaní Okresného
prokurátora v Topoľčanoch, proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 16.01.2019 sp. zn.
2T/92/2018 v spojení s uznesením Okresného súdu Topoľčany zo dňa 01.02.2019 sp. zn. 2T/92/2018,
na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 18.03.2019, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno d/, odsek 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok

súdu I. stupňa vo výroku o treste.
Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa
obžalovanému
C. H. , narodenému XX.XX.XXXX v V., trvale bytom
Topoľčany, J. XXXX/XX, t.č. vo väzbe ÚVV a ÚVTOS
Nitra od 06.10.2018,

u k l a d á

podľa § 360 odsek 2 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno n/ Trestného
zákona a priťažujúce okolnosti podľa § 37 písmeno f/, písmeno m/ Trestného zákona, postupom podľa
§ 38 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 4 Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Topoľčany (ďalej len súd I. stupňa) bol obžalovaný C. H. (ďalej
len obžalovaný) uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/
Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zák., ktorého sa odpustil na tom skutkovom
základe, že:
dňa XX.XX.XXXX v čase asi o XX,XX hod v T. na J. ulici z dvora svojho rodinného domu č. XXXX/XX

slovne urážal a vyhrážal sa zabitím svojej susede poškodenej K. C., narodenej XX.XX.XXXX, stojacej
na dvore jej rodinného domu č. XXXX/XX takým spôsobom, že ju najskôr hrubo urážal a následne sa
jej vyhrážal slovami: „Čo zase robíš, ty tu dlho bývať nebudeš! Ty tu dlho bývať nebudeš, živú alebo
mŕtvu ťa vyvlečiem, zabijem ťa! Vynesiem ťa z postele a budeš ľutovať tú chvíľu, kedy si kúpila tentopozemok!“, pričom toto konanie vyhrážky u poškodenej K. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., J. XXXX/XX
vzbudilo dôvodnú obavu, že svoje vyhrážky uskutoční.
Za to mu bol podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. za zistených poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. l/, písm.

n/ Tr. zák. a zistených priťažujúcich okolností podľa § 37 písm. f/, písm. m/ Tr. zák., postupom podľa §
38 ods. 2 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podal odvolanie prokurátor do výroku o treste v
neprospech obžalovaného C..
V písomnom odôvodnení odvolania poukázal na to, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil
vyhlásenie o vine. Pokiaľ však súd I. stupňa ukladal obžalovanému trest odňatia slobody za zistenia
poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 písm. l/, písm. n/ Tr. zák., t.j. že sa priznal k spáchaniu skutku
a svoje konanie oľutoval a napomáhal orgánom činným v trestnom konaní a za zistenia priťažujúcich

okolností podľa § 37 písm. f/, písm. m/ Tr. zák., že trestný čin spáchal verejne a bol už za trestný
čin odsúdený a ukladal mu trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, tento trest považoval za
neprimeraný a nezákonný, pretože podľa jeho názoru súd I. stupňa nesprávne prihliadol na poľahčujúce
okolnosti uvedené v § 36 písm. l/ a písm. n/ Tr. zák.
Pokiaľ ide o priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/ Tr. zák., poukázal na to, že obžalovaný v

prípravnom konaní sa k spáchaniu skutku nepriznal a ani tento úprimne neoľutoval a konštatovanie súdu
I. stupňa o tom, že je usvedčovaný svojou výpoveďou z prípravného konania, nemá oporu v spisovom
materiáli. Samotné vyhlásenie obžalovaného nemožno považovať za priznanie sa k spáchaniu činu a
oľutovanie činu. Priznanie sa páchateľa k spáchaniu trestného činu je možné hodnotiť ako poľahčujúcu
okolnosť len vtedy, ak toto priznanie nebolo urobené formálne pod ťarchou usvedčujúcich dôkazov.

Taktiež nebola splnená požiadavka, aby ľútosť páchateľa bola úprimná, pričom v tomto prípade išlo iba
o formálny prejav obžalovaného. Úprimné oľutovanie spáchaného činu absentuje a za takéto nemožno
považovať jeho vyjadrenie v rámci vyhlásenia o vine ani záverečnú reč obžalovaného, ktorá bola vlastne
iba odkazom na záverečnú reč obhajcu.
Namietal taktiež priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n/ Tr. zák., pretože za napomáhanie

pri objasňovaní trestnej činnosti je potrebné považovať, aby páchateľ orgánom, ktoré sú na to určené,
pomáhal spôsobom, ktorý predpokladá aktívnu účasť zameranú na trestný čin, ktorý spáchal. Môže však
ísť aj objasňovanie trestnej činnosti iných páchateľov. Hodnotenie významu tejto poľahčujúcej okolnosti
závisí predovšetkým od toho, aké iné možnosti okrem pomoci páchateľa, mali orgány činné v trestnom
konaní na objasnenie trestného činu. Samotné priznanie sa obžalovaného a uznanie viny nemôže byť

preto poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm. n/ Tr. zák.
Navrhol, aby krajský súd napadnuté rozhodnutie súdu I. stupňa zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm.
d/, písm. e/ Tr. por. a aby sám vo veci rozhodol tak, že obžalovanému uloží trest len s prihliadnutím na
priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. f/, písm. m/ Tr. zák. a postupom podľa § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák.,
pričom na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol zástupca krajského prokurátora, že navrhuje

uložiť obžalovanému trest v dolnej polovici zvýšenej trestnej sadzby so zaradením na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia.
K predmetnému odvolaniu sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu, kde navrhol
odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť, poukazujúc pritom na to, že rozsudok súdu I. stupňa
považuje za správny a zákonný, pretože na hlavnom pojednávaní obžalovaný urobil vyhlásenie o vine

a úprimne svoje konanie oľutoval a poškodenej sa ospravedlnil. Keďže súd vyhlásenie akceptoval, ide
o takú skutočnosť, že nie je možné v rámci odvolacieho konania domáhať sa použitia zásady zákazu
zmeny k horšiemu.
Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že obžalovaný bol pred svojím výsluchom riadne
poučený o tom, že priznanie sa je poľahčujúcou okolnosťou, a preto navrhol odvolanie prokurátora ako

nedôvodné zamietnuť.
Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu poukázal na to, že nikto nebral do úvahy
skutočnosť, že po poslednom výkone trestu 14 rokov žil riadnym životom.
K odvolaniu prokurátora sa vyjadrila aj samotná poškodená prostredníctvom svojho splnomocnenca,
v ktorom vyjadrení namietala, že poškodená mala byť na hlavnom pojednávaní riadne vypočutá,

najmä čo sa týka výšky trestu, ktorý má byť uložený obžalovanému. V tomto písomnom vyjadrení
poukázal podrobne na právoplatné odsúdenie obžalovaného rozsudkom Krajského súdu Bratislava sp.
zn. 1T/29/1982 zo dňa 11.02.1983 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 18.05.1983
sp. zn. 1To/41/83. Podrobne poukázal na skutočnosti, za akých došlo k spáchaniu skutku, pričomvytýkal súdu I. stupňa, že tento podcenil osobu obžalovaného, u ktorého nejde o bežného netrestaného
páchateľa. V konečnom dôsledku sa pripojil k návrhu prokurátora.

Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou
- prokurátorom podľa § 317 ods. 1 Tr. por., preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku
rozsudku o treste, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Preskúmaním veci neboli zistené iné chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie
prokurátora je čiastočne dôvodné a preto bolo potrebné napadnutý rozsudok súdu I. stupňa vo výroku
o treste podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 2 Tr. por. zrušiť z dôvodu, že napadnutým rozsudkom bolo
porušené ustanovenie Trestného zákona.
Odvolací súd sa výrokom o vine nezaoberal, nakoľko proti tomuto výroku obžalovaný ani prokurátor

odvolanie nepodal a ani proti nemu nebolo možné podať odvolanie, pretože súd I. stupňa podľa § 257
ods. 7 Tr. por. prijal vyhlásenie o vine obžalovaného zo spáchania skutku, ktorý mu bol v obžalobe
kladený za vinu. Poukazujúc na vyššie uvedené, nadriadený súd preskúmaval iba výrok o treste
napadnutého rozhodnutia.
Po preskúmaní konania, ktoré predchádzalo tomuto rozsudku, neboli zistené žiadne také porušenia,

ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Keďže neboli zistené žiadne nedostatky v konaní predchádzajúcom vyhláseniu obžalovaného o vine,
odvolací súd sa zaoberal iba výrokom o treste.

Súd I. stupňa uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov s tým, že zohľadnil pri

jeho výmere poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 písm. l/, písm. n/ Tr. zák., t.j. že sa priznal k spáchaniu
skutku a svoje konanie úprimne oľutoval, ako aj že napomáhal orgánom činným v trestnom konaní. Z
priťažujúcich okolností zistil taktiež dve a to že tento skutok spáchal verejne (§ 37 písm. f/ Tr. zák.) a že
už bol za trestný čin odsúdený (§ 37 písm. m/ Tr. zák.).
Bližšie k týmto poľahčujúcim okolnostiam súd I. stupňa nič neuviedol, iba konštatoval, že obžalovaný

zo spáchania skutku bol usvedčovaný svojou výpoveďou z prípravného konania ako aj z hlavného
pojednávania, že sa priznal k spáchaniu skutku a urobil vyhlásenie.
Po preskúmaní predloženého spisového materiálu krajský súd zistil, že obžalovaný v prípravnom
konaní spáchanie skutku v celom rozsahu popieral. Pripustil iba skutočnosť, že mal s poškodenou
nedorozumenie,avšakžiadnymspôsobomsajejnevyhrážal.Nahlavnompojednávaníurobilvyhlásenie,

že je vinný zo spáchania trestného činu a konštatoval, že ľutuje svojho konania.

Pokiaľ ide o poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. l/ Tr. zák., túto poľahčujúcu okolnosť možno
prijať len v prípade, ak priznanie nebolo urobené len formálne a páchateľ nesmie byť k takémuto
priznaniu donútený. Ľútosť páchateľa nad spáchanou trestnou činnosťou musí byť úprimná a teda

nestačí len formálny prejav obžalovaného. Je pravdou, že za priznanie možno považovať aj vyhlásenie
obžalovaného o vine. Avšak v tomto konkrétnom prípade je potrebné uviesť, že obžalovaný po celý
čas spáchanie trestného činu popieral a až na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine. Túto
poľahčujúcu okolnosť možno prijať jedine v prípade, ak sa páchateľ k spáchaniu trestného činu priznal
a trestný čin úprimne oľutoval. Obe tieto podmienky musia byť splnené súčasne. V danom prípade tomu

tak nebolo, pretože tým, že obžalovaný urobil vyhlásenie, sa k spáchaniu trestného činu priznal, avšak
pokiaľ ide o oľutovanie trestnej činnosti, toto oľutovanie obžalovaný urobil len pri svojom vyhlásení o
vine. V žiadnej ďalšej svojej výpovedi ani pri záverečných rečiach, ani pri práve posledného slova a
ani v rámci odvolacieho konania, obžalovaný žiadnu úprimnú ľútosť nad spáchaným trestným činom
neprejavil. Za týchto okolností potom krajský súd dospel k záveru, že poľahčujúca okolnosť uvedená

v § 36 písm. l/ Tr. zák. obžalovanému nemala byť priznaná, pretože neboli splnené na priznanie tejto
poľahčujúcej okolnosti súčasne obe podmienky, t.j. priznanie sa a úprimné oľutovanie trestného činu.

Pokiaľ ide o priznanie poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 písm. n/ Tr. zák., túto poľahčujúcu okolnosť
súd I. stupňa priznal správne. Poľahčujúca okolnosť v podobe napomáhania pri objasňovaní trestnej

činnosti príslušným orgánom patrí medzi dôležité poľahčujúce okolnosti, umožňujúce okrem iného
uskutočniť odklon v trestnom konaní. V prípravnom konaní patrí medzi najvýznamnejšie napomáhanie
orgánom činných v trestnom konaní (ale aj súdu) na splnenie podmienok pre uzavretie dohody o vine a
treste. Pre konanie pred súdom je takýmto najvýznamnejším napomáhaním vyhlásenie obžalovanéhopodľa § 257 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por., na základe ktorého vyhlásenia súdu spravidla odpadá
povinnosť vykonať kontradiktórne hlavné pojednávanie vo vzťahu k výroku o vine.
Túto poľahčujúcu okolnosť však nemožno zamieňať s poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm. l/ Tr.

zák.
Na priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n/ Tr. zák. boli splnené všetky podmienky uvedené
v tomto ustanovení.

Na základe hore uvedených skutočností, potom čo krajský súd zrušil rozsudok súdu I. stupňa vo výroku

o treste, obžalovanému ukladal trest s prihliadnutím na zásady ukladania trestov uvedené v § 34 ods.
1, ods. 4 Tr. zák., podľa ktorých ustanovení trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia pri určovaní druhu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob

spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Po zhodnotení všetkých týchto skutočností potom odvolací súd prihliadol pri ukladaní trestu u
obžalovaného na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. n/ Tr. zák., t.j. že napomáhal pri

objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom.
Priťažovalo mu, že už bol za trestný čin odsúdený (§ 37 písm. m/ Tr. zák.), keď rozsudkom Krajského
súdu Bratislava zo dňa 11.02.1883 sp. zn. 1T/29/1982 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu zo dňa
18.05.1983 sp. zn. 1To 41/1983 bol uznaný vinným v bode I.a) trestný čin porušovania domovej slobody
podľa § 238 ods. 1,2 písmeno a) zák. č. 140/1960Zb., dvojnásobného pokusu trestného činu ublíženia

na zdraví podľa §§ 8 ods. 1, 222 ods. 1 zák. č. 140/1960Zb., v bode I. b) trestný čin porušovania domovej
slobody podľa § 238 ods. 1,2 písmeno a) zák. č. 140/1960Zb., trojnásobného pokusu trestného činu
ublíženia na zdraví podľa §§ 8 ods. 1, 222 ods. 1 zák. č. 140/1960Zb., pokusu trestného činu vraždy
podľa §§ 8 ods. 1, 219 zák. č. 140/1960Zb., trestného činu vraždy podľa § 219 zák. č. 140/1960Zb.,
pokusu trestného činu všeobecného ohrozenia podľa §§ 8 ods. 1, 179 ods. 1 zák. č. 140/1960Zb., v bode

I. c) prečinu proti majetku v socialistickom vlastníctve podľa § 3 ods. 1 písmena d) zák. č. 150/1969Zb., v
bode II. prípravy na trestný čin vraždy podľa §§ 7 ods. 1, 219 zák. č. 140/1960Zb., a v bode III. čiastočne
dokonaného a čiastočne nedokonaného trestného činu rozkrádania majetku v socialistickom vlastníctve
podľa § 132 ods. 1 písmeno a) zák. č. 140/1960Zb., za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia
slobody vo výmere 25 rokov, so zaradením do III. nápravnovýchovnej skupiny. Následne tento trest mu

bol skrátený z 25 rokov na 23 rokov a na základe amnestie prezidenta republiky zo dňa 01.01.1990
mu bola odpustená časť trestu vo výmere 1 rok. Trest vo výmere 22 rokov vykonal obžalovaný dňom
09.12.2003.
Priťažovalo mu tiež, že trestný čin spáchal verejne (§ 37 písm. f/ Tr. zák.), keď ho spáchal pred viac ako
dvomi súčasne prítomnými osobami.

Na základe týchto skutočností, keďže u obžalovaného prevyšovali priťažujúce okolnosti nad
poľahčujúcimi, odvolací súd základnú trestnú sadzbu, ktorá v prípade prečinu nebezpečného vyhrážania
podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. je 6 mesiacov až 3 roky, upravoval v zmysle § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. tak,
že zvýšil dolnú hranicu zákonom ustanovenej sadzby o jednu tretinu a vychádzal tak z trestnej sadzby
16 mesiacov až 3 roky.

Za primeraný trest odňatia slobody u obžalovaného považoval trest odňatia slobody pri dolnej hranici
zvýšenej trestnej sadzby, t.j. vo výmere 18 mesiacov.
I napriek tomu, že obžalovaný potom, čo bol z výkonu trestu odňatia slobody prepustený v decembri
2003, tomuto neukladal podmienečný trest odňatia slobody, pretože vzhľadom na osobu obžalovaného
a na okolnosti prípadu mal dôvodne za to, že podmienečný trest odňatia slobody na jeho prevýchovu

postačujúci nebude, pričom vychádzal najmä zo znaleckého posudku Ústavu z odboru zdravotníctvo a
farmácia,odvetviepsychiatria,odborpsychológia,odvetvieklinickejpsychológiedospelých,psychológie
sexuality, Ústav pre znaleckú činnosť v psychológii a psychiatrii s.r.o. Nové Zámky, z ktorého
bolo zistené, že obžalovaný trpí zmiešanou poruchou osobnosti, s črtami disociálnej, hypertímnej a
histriónskej poruchy osobnosti, ktorá sa prejavuje zvýšenou agresivitou, egocentrizmom, nekritickosťou,

poruchami vyšších citov sociálnych a etických. Bol taktiež zistený organický syndróm so začínajúcimi
poruchami kognitívnych schopností, pričom pri vyšetrení osobnosti bolo zistené v náznakoch aj
organické poškodenie CNS. Pokiaľ ide o prognózu resocializácie, znalci túto u neho hodnotili celkovo
ako nepriaznivú.S poukazom na tieto skutočnosti preto aj odvolací súd ukladal obžalovanému nepodmienečný trest
odňatia slobody, pretože je toho názoru, že iba takýto trest zabráni obžalovanému v páchaní ďalšej
trestnej činnosti a vytvorí u neho podmienky k tomu, aby viedol riadny život.

I napriek tomu, že obžalovaný mal byť na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon
trestusminimálnymstupňomstráženia,pretožepredspáchanímtohtotrestnéhočinunebolvposledných
desiatich rokoch vo výkone trestu pre úmyselný trestný čin, odvolací súd rovnako ako súd I. stupňa s
poukazom najmä na závery znaleckého posudku a na mieru narušenia páchateľa mal za to, že jeho
prevýchova bude lepšie zaručená v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Odvolací súd na záver k vyjadreniu poškodenej k odvolaniu prokurátora udáva, že práva poškodeného
sú uvedené v ustanovení § 46 a nasl. Tr. por., z ktorého vyplýva, že poškodený má právo na
náhradu škody, v prípadoch ustanovených týmto zákonom vyjadrovať sa, či súhlasí s trestným stíhaním,
robiť návrhy na vykonanie dôkazov alebo na ich doplnenie, predkladať dôkazy, nazerať do spisov a
preštudovať ich, zúčastniť sa na hlavnom pojednávaní a verejnom zasadnutí konanom o odvolaní,
nepatrí mu však právo vyjadrovať sa k trestu, pretože proti výroku o vine a treste poškodený nie je

oprávnený podať odvolanie.

S poukazom na hore uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.