Decision was made at the court Okresný súd Námestovo
Judgement was issued by JUDr. Gabriela Kyseľová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 5C/90/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5816202559
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Kyseľová
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2018:5816202559.8
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, sudkyňou JUDr. Gabrielou Kyseľovou, vo veci navrhovateľky - manželky: P. H.
I., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XX, XXX XX B., proti odporcovi - manželovi: U. H., rod. H.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX-X-X, XXX XX A., L., L. kráľovstvo, v konaní o rozvod manželstva, takto
r o z h o d o l :
I. Súd manželstvo manželky/navrhovateľky P. H., rod. I., nar. XX.XX.XXXX a manžela/odporcu U. H.,
nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v meste A., L. kráľovstvo, zapísané v knihe manželstiev
R. vnútra T. republiky - osobitná matrika P., vo zväzku OM/XX, ročník XXXX, strana XXX, por. č. XXX
r o z v á d z a.
II. Žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.
o d ô v o d n e n i e :
1. Návrhom podaným súdu dňa 20.05.2016 navrhovateľka - manželka žiadala, aby súd rozviedol jej
manželstvo uzavreté s manželom - odporcom dňa XX.XX.XXXX v A., L. kráľovstvo, zapísané v knihe
manželstiev R. vnútra SR - osobitná matrika P., vo zväzku OM/XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod
por. č. XXX.
2. Návrh odôvodnila tým, že u oboch účastníkov konania ide o manželstvo prvé, je štátnou občianskou
SR a odporca je štátny občan Arménskej republiky plynule hovoriaci španielskym jazykom. Z manželstva
sa nenarodili žiadne deti. Ich posledné spoločné bydlisko bolo na adrese C/L. XX-X-XX, XXX XX A., L.,
L. kráľovstvo. S odporcom sa zoznámila v 12/2013, odkedy začali udržiavať vážnu známosť. Neskôr, na
základe vzájomnej citovej náklonnosti sa rozhodli uzatvoriť manželstvo. Pár dní po svadbe - 19.06.2015
odcestovala na Slovensko za účelom vybavenia úradných dokumentov. Počas pobytu ju odporca menej
kontaktoval a začal sa citovo odcudzovať. Po 1,5 - 2 mesiacov, keď sa mala vrátiť naspäť k odporcovi jej
oznámil, že žije v spoločnej domácnosti s bývalou priateľkou, s ktorou má dve deti a nechce na tom nič
meniť. Voči odporcovi začala pociťovať odpor do takej miery, že sa rozhodla ostať žiť u svojich rodičov
na adrese trvalého bydliska. S odporom je v minimálnom kontakte. Právomoc súdu odôvodnila odkazom
na ustanovenie § 22 ods. 1 druhá veta v spojení s § 38 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve
súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov.
3. Odporca, ktorému bol návrh doručený dňa 16.02.2018 sa vyjadril k návrhu podaním z 05.06.2018
(označenýmako„Dohodaupravujúcapodmienkyporozvode“),zobsahuktoréhovyplýva,žemanželstvo
uzatvorili v meste A. dňa XX.X.XXXX, z manželstva nepochádzajú žiadne deti, obidvaja manželia
sa rozhodli podať návrh na rozvod manželstva po vzájomnej dohode a k tomu účelu podpísali aj
dohodu upravujúcu podmienky rozvodu, ich posledné spoločné bydlisko bolo na adrese A., ul. L.
XX-X-XX a keďže bývali v prenájme, jeho užívanie sa neprisudzuje žiadnemu z manželov, ktorí už
bývajú samostatne. Z obsahu vyjadrenia ďalej vyplýva, že manželia sa dohodli, že žiadny z nichnebude požadovať výživné na manžela ani žiadnu kompenzačnú dávku, pričom sa vzdávajú tejto dávky.
Manželia vyhlásili, že neexistuje žiadny spoločný majetok ani vlastnícke práva, a preto sa manželstvo
rozvádza bez usporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Na dohode sa nachádza podpis
odporcu prejavujúci súhlas s návrhom (doslovne uvedené „za účelom pripojenia sa k návrhu o rozvod
manželstva po vzájomnej dohode“). Originál kópie tohto vyjadrenia zaslaného navrhovateľke bol súdu
predložený do spisu.
4. Súd prejednal vec podľa § 180 ods. 1 CSP v neprítomnosti odporcu, ktorý mal doručenie
predvolania vykázané - dňa 16.08.2018. Odporca namietol právomoc súdu a žiadal, aby bol vypočutý
prostredníctvom videokonferencie.
5. Navrhovateľka vo výpovedi zotrvala na návrhu, keď ďalej doplnila, že s odporcom sa poznala na
brigáde v L.. Nemala v úmysle sa s niekým zoznamovať. Prácu si našla pri zbere ovocia, kde pracoval
brat odporcu ako vedúci skupiny. Neskôr sa konalo posedenie, kde sa zoznámila s odporcom, vymenili
si telefónne čísla a začali spolu viac komunikovať. Neskôr začali fungovať ako pár (dvojica) asi v období
02/2014. Ona pracovala ako brigádnik, odporca pracoval na niekoľko týždňové turnusy vo Francúzsku.
Spočiatku robili spolu na poli, neskôr si odporca našiel prácu vo Francúzsku. Ona bývala v byte s
kamarátkami, odporca ju navštevoval, keď sa vrátil z práce z Francúzska. Bola moc zaľúbená a veľa
odporcovi odpustila. V čase, keď tvorili pár ju odporca 3 až 4 krát udrel, ale ona mu to odpustila, pretože
jej to vysvetlil, že to bolo jej príčinou. Jedenkrát sa aj na krátku dobu - 1 týždeň rozišli, ale potom
opäť fungovali ako pár. Rozhodli sa uzatvoriť manželstvo, ktorého podmienkou bol tiež samostatný byt/
bývanie, a preto si našli vlastný podnájom. Bolo to krátko pred svadbou asi 1 mesiac. Spolu fungovali,
odporca chodil do práce na 1,5 týždňové turnusy a ona vycestovala na Slovensko, aby si dala do
poriadku dokumenty - zápis sobášneho listu do osobitnej matriky a ostatné dokumenty, ktoré boli
potrebné k preukázaniu jej totožnosti a osobného stavu. Odporca ju odprevadil na letisko, 1 - 2 týždne
spolu telefonovali, neskôr, keď mu začala telefonovať, mal telefón vypnutý a už vtedy jej spoločný
známy oznámil, že funguje so svojou priateľkou, s ktorou má 2 deti. Vídavali ich a napokon sa odporca
priznal, že ho rodina tlačí, aby sa vrátil k deťom a že žije s priateľkou. Aj potom si ešte telefonovali
a odporca jej oznámil, aby prišla do Španielska po veci a tiež to, že sa hádam kvôli tomu nerozvedú.
Odporca jej navrhol, aby chvíľu žil s ňou a určitý čas s priateľkou a deťmi. Ona s tým nesúhlasila. Cítila
sa podvedená a nadobudla dojem, že odporca s ňou uzatvoril manželstvo kvôli papierom, resp. kvôli
tomu, že je občanom EÚ. Po tom, čo sa dozvedel, že je súd v Slovenskej republike, teda, že podala
návrh na rozvod manželstva, odporca, keď jej telefonoval jej povedal, že bude hovoriť pred súdom,
že zobrala peniaze za uzavretie manželstva, že si na to zabezpečí svedkov. Na otázky uviedla, že v
nájomnom byte bývali krátko - asi 1 mesiac pred uzavretím manželstva. Odporca je občanom Arménska,
bol slobodný, s priateľkou nemal uzavreté manželstvo. Bol mu doručený návrh, dôkazom čoho je ním
zaslaná dohoda upravujúca podmienky rozvodu, kde prehlásil, že sa obidvaja rozhodli podať návrh na
rozvod manželstva. Ich manželstvo od začiatku neplní svoj účel, nechce sa vrátiť k odporcovi, keďže má
priateľku s deťmi, s ktorou žije a ani do budúcna nemieni obnoviť s ním manželské spolužitie. Nenarodili
sa im žiadne deti, nemajú žiaden majetok. Po svadbe žili len kratučký čas - a to asi jeden mesiac, keďže
manželstvo uzavreli v 05/2015 a na Slovensko odletela 19.06.2015. Viac sa do Španielska nevrátila.
Odporca je posla veci v 12/2015. Má priateľa a chce uzatvoriť nové manželstvo. Keď odporca poslala
dohodu o rozvode, telefonoval jej, aby prišla do Španielska, že ich tam rozvedú, že vybaví termín
pojednávania. Neverila mu však. Žiadala ho, aby podpísal dohodu s overeným podpisom na matrike a
zaslal späť, na základe čoho by ich v Španielsku rozviedli. Jej sa nedalo prísť do Španielska, pretože
bola po operácii nohy a celú ju mala v sadre. Odporca jej potom telefonoval, keď mu prišlo predvolanie
na súd.
6. Odporca pred začatím pojednávania zaslaným e-mailovým podaním z 17.09.2018 potvrdil, že mu bolo
oznámené, aby sa dostavil pred súd 19.09.2018 o 8.15 hodine, o čom zároveň zaslal kópiu predvolania
súdu a ďalej uviedol, že má trvalé bydlisko v Španielsku bez toho, aby vedel, čo je predmetom
konania. Poukázal na to, že za predpokladu, že predmetom konania je rozvod medzi navrhovateľom
(žiadateľom) a ním tak, manželstvo bolo uzavreté v Španielsku a bydlisko bolo v mieste v A. (L.),
L., pričom podľa článku 769 Občianskeho zákonníka je príslušný súd podľa posledného spoločného
bydliska manželov - teda súdy španielskeho Alzira (Valencia). Citoval článok 769 zákona č. 1/2000 z
7.1.2000 Občianskeho súdneho poriadku upravujúci manželské a mladistvé procesy a tiež odkazoval na
ustanovenie článku 777. V zmysle neho má právomoc súd posledného spoločného bydliska alebo sídla
všetkých uchádzačov. Preto v súlade s LECC bude príslušný všeobecný súd odporcu, ktorý vždy budemať miestnu príslušnosť. Všeobecným súdom fyzickej osoby je okresný súd, kde má trvalé bydlisko
(článok 14 LECC). Podobne miesto miestnej príslušnosti v konaní vo veci rozvodu sa pripisuje súdu,
ktorého posledným spoločným bydliskom manželov je okres, v ktorom spoločne žili, za predpokladu, že
aspoň jeden z manželov naďalej býva v okrese. Pre územnú nekompetentnosť nie je možné, aby súd
vo veci konal. Ďalej uviedol, že ak žiadosťou informuje súd o neschopnosti cestovať z ekonomických
dôvodov,požadujesapostupovaťsjehovyhlásenímprostredníctvomvideokonferencienasúdevmieste
trvalého bydliska a posledným bydliskom manželského a rodinného zväzku je lokalita v Alzira (Valencia),
Španielsko. Žiadal prípadne pokračovať vo vypočutí prostredníctvom videokonferencie na súde jeho
sídla a tiež to, aby o danej záležitosti sa konalo prostredníctvom jeho advokáta, ktorého označil.
7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámením sa s obsahom listín tvoriacich
súčasť spisu, osobitne sobášnym listom a prekladom „Dohody upravujúcej podmienky rozvodu a zistil
tento stav.
8. Účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX v A., L. kráľovstvo, u oboch ide o
manželstvo prvé, navrhovateľka je štátny občan členského štátu EÚ (Slovenskej republiky), odporca
je štátny občan Arménskej republiky. Z manželstva sa nenarodili žiadne deti. Navrhovateľka žije v
súčasnosti na území Slovenska, odporca so svojou priateľkou a 2 deťmi na území Španielska. Od
19.06.2015 nežijú v spoločnej domácnosti a intímne sa nestýkajú.
9. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom - ďalej
len „zákon č. 97/1963 Zb. “ osobné a majetkové vzťahy manželov sa spravujú právom štátu, ktorého sú
príslušníkmi. Ak sú manželia príslušníkmi rôznych štátov, spravujú sa tieto vzťahy právom slovenským.
10. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. zrušenie manželstva rozvodom sa spravuje právnym
poriadkom štátu, občanmi ktorého sú manželia v čase začatia konania. Ak sú manželia príslušníkmi
rôznych štátov, spravuje sa zrušenie manželstva rozvodom právnym poriadkom slovenským.
11. Podľa Kapitoly I, článku 1, ods. 1, písm. a) Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27.11.2003 o súdnej
právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a
povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 - ďalej len „Nariadenie“ toto nariadenie sa
uplatňuje bez ohľadu na povahu súdu v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na rozvod, rozluku alebo
anulovania manželstva.
12. Podľa Kapitoly II, oddiel 1, článok 3, ods. 1 písm. a) Nariadenia vo veciach rozvodu, rozluky alebo
anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu, na ktorého území:
- majú manželia obvyklý pobyt, alebo
- manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva, alebo
- má odporca obvyklý pobyt, alebo
- v prípade spoločnej žiadosti, má niektorý z manželov obvyklý pobyt, alebo
- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu,
alebo
- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním
návrhu a je buď štátnym príslušníkom tohto členského štátu alebo v prípade Veľkej Británie a Írska tam
má "domicil".
13. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej už len „zákon o rodine“), súd môže
manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené
a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie
manželského spolužitia.
14. Pri skúmaní právomoci súd zistil, že navrhovateľka je občanom členského štátu Európskej únie
(Slovenskej republiky), odporca nie je občanom členského štátu Európskej únie, je občanom Arménskej
republiky. Navrhovateľka má obvyklý (trvalý) pobyt na území členského štátu (Slovenskej republiky)
a odporca má obvyklý pobyt na území členského štátu Európskej únie (v Španielsku). Podľa kritéria
obvyklého pobytu je daná právomoc slovenského súdu (Okresného súdu Námestovo) s odkazom na
Kapitolu II, oddiel 1, článok 3, ods. 1 písm. a) Nariadenia, keďže navrhovateľka má obvyklý pobyt a býva
najmenejjedenrokbezprostrednepredpodanímnávrhunarozvodmanželstvanaúzemíčlenskéhoštátu(Slovenskej republiky) a tiež najmenej 6 mesiacov bezprostredne pred podaním návrhu býva na území
členského štátu Európskej únie (Slovenskej republiky) a je zároveň štátnym občanom tohto členského
štátu Európskej únie. Na založenie súdnej právomoci postačí splnenie aspoň jednej z podmienok
uvedených v Kapitole II, oddiel 1, článok 3, ods. 1 písm. a) Nariadenia.
15. Podľa kritéria štátneho občianstva je daná právomoc slovenského súdu podľa § 22 ods. 1 veta druhá
vspojenís§21ods.1zákonač.97/1963Zb.,keďženavrhovateľkaaodporcasúobčanmirôznychštátov
(Slovenskej a Arménskej republiky), zrušenie manželstva rozvodom sa spravuje právnym poriadkom
Slovenskej republiky. Miestna príslušnosť Okresného súdu Námestovo je daná podľa § 92 zákona č.
161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok.
16. Námietka nedostatku právomoci odporcu nie je dôvodná, preto sa súd ďalej zaoberal dôvodnosťou
návrhu.
17. Z tvrdení účastníkov konania (u odporcu z tvrdení uvedených v „dohode upravujúcej podmienky
rozvodu) mal súd preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú vážne a trvalo rozvrátené bez perspektívy
obnovenia manželského spolužitia. Trvalý rozvrat preukazuje oddelené spolužitie od 19.06.2015 -
odporca na území Španielska s priateľkou, s ktorou má dve deti a navrhovateľka na území Slovenska,
kde si našla novú známosť. Manželia si neposkytujú vzájomnú pomoc a citovú podporu a ani intímne
zblíženie. Príčinu rozvratu súd vidí v neuváženom (až špekulatívnom) uzavretí manželstva, ktoré bolo
od počiatku formálnym zväzkom neplniacim žiadnu zo svojich funkcií. Súd preto manželstvo účastníkov
konania, ktoré je formálnym zväzkom, rozviedol.
18. Tvrdenia navrhovateľky mal súd preukázané obsahom „dohody upravujúcej podmienky rozvodu“, z
obsahu ktorej vyplýva, že odporca s rozvodom súhlasí a potvrdzuje tvrdenia navrhovateľky. Jeho výsluch
(prostredníctvom konferencie) nepovažoval za potrebný, a preto ho nevykonal.
19. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný
mimosporový poriadok tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1,2 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.