Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, November 19, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8To/93/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7517012013
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Kučera
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7517012013.3

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Kučeru, sudcov JUDr.
Daniely Mitterpákovej a JUDr. Martina Michalanského v trestnej veci proti obžalovanému M. L. pre prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., o odvolaní prokurátora proti
rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 14. 6. 2018 sp. zn. 6T/63/2017 na verejnom zasadnutí
konanom v Košiciach dňa 19. novembra 2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice - okolie rozsudkom sp. zn. 6T/63/2017 zo dňa 14. 6. 2018 podľa § 285 písm. a/ Tr.
por. oslobodil obžalovaného spod skutku obžaloby pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360
ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že

dňa 22.5.2017 v presne nezistenom čase v rodinnom dome v obci Rudník č. 63, okres Košice - okolie,
pod vplyvom alkoholu fyzicky napadol svoju matku K. L., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom J. č. XX, okres A.
-okolie,sktorouvdomebývavspoločnejdomácnostitýmspôsobom,žejejdalfacku,udreljupozáhlaví,
kopal do zadku, do rozkroku, pričom sa jej vyhrážal slovami, „že ju aj tak zabije“, na čo ju vyhodil z domu
za bránku, ktorú uzamkol, pričom sa jej vyhrážal zabitím už aj v minulosti, čím svojim konaním u K. L.
vzbudil dôvodnú obavu o svoj život a zdravie, že svoje vyhrážky aj uskutoční, keďže to oznámila polícii,

pričom uvedeným konaním spôsobil K. L. ľahké zranenia a to odreninu na pravom predkolení veľkosti 3 x
3 cm, krvné podliatiny v pravej a ľavej sedacej oblasti, vľavo veľkosti 5 cm x 7 cm, pomliaždenie s krvnou
podliatinou v oblasti ľavého bedrového kĺbu veľkosti 3 cm x 3 cm, s dobou liečenia menej ako 7 dní,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Proti tomuto rozsudku zahlásil odvolanie prokurátor priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní dňa 14.
6. 2018. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že prvostupňový súd rozhodol na základe dôkazov,
vykonanýchvpriebehuhlavnéhopojednávaniaatietovyhodnotiljednostrannevprospechobžalovaného
a to aj za existencie dôkazov svedčiacich v jeho neprospech. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že
jediným priamo usvedčujúcim dôkazom proti obžalovanému, ktorý spáchanie skutku popieral mala byť
výpoveď poškodenej, ktorú súd vyhodnotil ako nepoužiteľnú, zmätočnú (výpoveď svedkyne na hlavnom

pojednávaní dňa 14.09.2017) vzhľadom na jej vek a zdravotný stav. S poukazom na uvedené súd
upustil od postupu podľa § 264 ods. 1 Tr. poriadku. Súd však mal vykonať dôkaz prečítaním zápisnice
o výsluchu svedka - poškodenej z 28.06.2017 z prípravného konania, kde poškodená bola vypočutá
zákonu zodpovedajúcemu spôsobu. Uviedol, že svedkyňa K. L. bola vypočutá po začatí trestného
stíhania dňa 24.05.2017 v trestnej veci ešte nie v tom čase obvineného M., ako to vyplýva z 1. strany
protokolácie predmetnej zápisnice a táto výpoveď bola iba podkladom pre postup policajta podľa §

206 ods. 1 Tr. poriadku, kde okrem tejto výpovede na základe ďalších objektívne zistených skutočností
(výpoveď svedkyne A. G., lekárskeho potvrdenia) došlo k vzneseniu obvinenia M. L. pre uvedený trestnýčin. Prvostupňový súd nevykonal dôkaz a to prečítanie zápisnice o skoršej výpovedi svedkyne A. G.
z prípravného konania zo dňa 24.05.2017 v zmysle ustanovenia § 264 ods. 2 Tr. poriadku z dôvodu
rozporov v jej výpovedi na hlavnom pojednávaní dňa 14.09.2017, kde usvedčovala obžalovaného, i

keď nepriamo. Súd odstraňoval rozpory vo výpovedi svedkyni iba prečítaním zápisnice o jej výsluchu
z prípravného konania z 28.06.2017, hoci tak mal postupovať aj v prípade prvej zápisnice zo dňa
24.05.2017, z ktorej vyplynulo, že svedkyňa bola vypočutá tiež zákonu zodpovedajúcemu spôsobu.
Násilnícke správanie sa obžalovaného k poškodenej v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní
rovnako potvrdila svedkyňa Mgr. T. G. a ďalší svedkovia, ktorých vypočutie navrhovali v priebehu

hlavného pojednávania procesné strany. Ich výpovede možno vyhodnotiť ako nestranné, objektívne,
keďže nie sú v príbuzenskom ani v blízkom vzťahu k poškodenej a obžalovanému (svedok V., starosta
obce, svedkyne J. A. a O. X. - bezprostredné susedky poškodenej a svedok J. V., privolaný policajt na
miesto činu). Títo svedkovia potvrdzovali, že poškodená bola bitá obžalovaným, utekala z domu, lebo si
chcela zachrániť život, teda potvrdzovali dôvodnosť obavy poškodenej pred fyzickými útokmi zo strany
obžalovaného.

Ďalej podrobne poukázal na výpovede svedkov J. A. a J. V. - policajta. Hoci došlo v prípravnom
konaní čiastočne k pozmenenej výpovedi poškodenej vo vzťahu ku konaniu obžalovaného, táto aj
pri opätovnom vypočutí potvrdila fyzický útok voči jej osobe zo strany obžalovaného, na vyhrážky sa
nepamätala. Obžalovaným bola udretá, sotená na zem, pričom takýto mechanizmus vzniku poranení

objektivizuje prvotná lekárska správa a záver znaleckého posudku na charakter a mechanizmus vzniku
poranení poškodenej (posudok potvrdzuje vznik zranení aj podľa verzie poškodenej). Zranenia na
poškodenej objektívne pozorovali svedkovia A. G. a svedok J. V. (videli ich na poškodenej bezprostredne
po incidente), zároveň svedkyne J. A. a O. X. v deň incidentu počuli na dvore obžalovaného krik
poškodenej, svedkyňa A. aj bitku a tupé údery. Teda je preukázateľné, že v inkriminovaný deň

došlo v rodinnom dome obžalovaného k domácemu násiliu charakterizujúceho konanie obžalovaného
ako to uvádza skutok obžaloby. Súd teda vyhodnotil vykonané dôkazy v prospech obžalovaného aj
napriek už vyššie uvedeným objektívnym dôkazom, uveril obhajobným tvrdeniam obžalovaného, že
zranenia si poškodená spôsobila sama. Charakter osobnosti obžalovaného s tendenciou k agresivite a
zaznamenaný chronický alkoholizmus s plne rozvinutou závislosťou na úrovni III. vývinovej fázy podľa

Jellíneka potvrdzuje aj psychiatrický posudok ako dôkaz o tom, že obžalovaný pod vplyvom alkoholu sa
dopúšťal násilníckych konaní vo vzťahu k poškodenej. Prvostupňový súd v rámci dokazovania odmietol
návrh prokurátora vykonať dôkaz a to výsluch znalkyne, ktorá podala na poškodenú psychologický
posudok, i keď vzhľadom na zdravotný stav poškodenej sa vykonanie takéhoto dôkazu považovalo za
podstatné, najmä z dôvodu hodnotenia výpovede poškodenej na hlavnom pojednávaní. Súhrn dôkazov

teda nasvedčuje tomu, že skutok sa stal a spáchal ho obžalovaný M. L..

Prokurátor vyhodnotenie dôkazov prvostupňovým súdom považuje za jednostranné vzhľadom na už
vyššie uvádzané argumenty, ktoré sú obsahom odvolania, teda prvostupňový súd sa nevysporiadal
so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Má za to, že vyššie uvedené argumenty vedú

jednoznačne k takému záveru, ako to produkovala obžaloba v obžalobnom návrhu teda, že ide trestný
čin, kvalifikovaný ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného
zákona a že ho spáchal obžalovaný.
Poukázal ďalej nato, že okrem už vyššie uvedených argumentov okresný súd nesprávne uviedol dátum
napadnutého rozsudku tak, ako bol vyhlásený na hlavnom pojednávaní dňa 14.06.2018. V písomnom

vyhotovení rozsudku, ktorý bol doručený na Okresnú prokuratúru Košice - okolie dňa 31.07.2018 je
uvedenýna1.stranea9.stranerozsudkudátum3.november2017.Uvedenéjevrozporesozákladnými
formálnymi náležitosťami obsahu rozsudku.
Vzhľadom na uvedené navrhol krajskému súdu, aby podľa § 321 ods. 1 písm. b/, c/ Trestného poriadku
zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu a vec podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vrátil súdu

prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
K odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu. V písomnom vyjadrení
uviedol, že napadnutý rozsudok okresného súdu považuje za správny. Okresný súd postupoval správne
a v súlade so zákonom pri zisťovaní skutkového stavu veci, keď na hlavnom pojednávaní vykonal
všetky dostupné a potrebné dôkazy, tieto jednotlivo aj vo svojom súhrne náležite vyhodnotil a dospel

tak k správnym a úplným skutkovým zisteniam. V odôvodnení rozsudku v súlade s § 168 ods. 1 Tr.
poriadku okresný súd podrobne rozviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje
skutkové zistenia oprel a akými právnymi úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov
a posudzovaní dokázaných skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu.Nesúhlasí s tvrdením, že súd vyhodnotil dôkazy jednostranne v prospech obžalovaného. Súd každý
jeden dôkaz, najmä svedecké výpovede vyhodnotil starostlivo, pričom vzhľadom na to, že väčšina
svedkov vypovedala iba tak, ako počula od poškodenej, ktorej tvrdenia súd nemohol vziať v úvahu pre

jej zdravotný stav, musel sa vzhľadom na zásadu in dubio pro reo prikloniť k tvrdeniam obhajoby.
Taktiež pre rozhodnutie súdu bolo dôležité, že sa držal znenia obžaloby a teda, ak by aj výpovede
svedkov nasvedčovali spáchaniu iného trestného činu násilnej povahy, nebolo možné obžalovaného pre
tieto skutky v tomto konaní stíhať a odsúdiť ho. Súd správne vyhodnotil, že nebolo možné obžalovaného
odsúdiť z prečinu nebezpečného vyhrážania, lebo neexistoval žiaden priamy a relevantný dôkaz, ktorý

by ho z tohto trestného činu usvedčoval.
Podľa jeho názoru výpoveď svedkyne A. G. nepreukazuje nijakým relevantným spôsobom nebezpečné
vyhrážanie sa obžalovaného a nič by na tom nezmenilo ani odstraňovanie rozporov zo skoršej výpovede
z 24.05.2017. Má za to, že súd sa správne vysporiadal s vykonanými dôkazmi a samotným znením
obžaloby a navrhol, aby odvolací súd odvolanie okresnej prokurátorky zamietol.

Na podklade takto podaného odvolania odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie prokurátora
nie je dôvodné.

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami
Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre
rozhodnutie o vine a treste, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel
tak ku správnym skutkovým a právnym záverom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd jasne a
zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými
úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, pričom sa dôsledne zaoberal aj obhajobou
obžalovaného.

Odvolací súd v prvom rade poukazuje na platnú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v
zmysle ktorej rozsudok okresného súdu a uznesenie krajského súdu ako súdu odvolacieho tvoria jeden
celok (napríklad I.ÚS 141/04).

V zmysle citovaného preto odvolací súd poukazuje len v stručnosti na vykonané dokazovanie a

na konkrétne dôkazy, z ktorých okresný súd po ich vyhodnotení vychádzal pri svojom meritórnom
rozhodnutí, keď obžalovaného M. L. spod skutku, ktorý bol predmetom obžaloby oslobodil podľa § 285
písm. a/ Tr. por.

Krajský súd po preskúmaní veci zistil, že okresný súd na hlavnom pojednávaní vykonal rozsiahle

dokazovanie a podľa názoru krajského súdu vykonané dôkazy aj zákonným spôsobom vyhodnotil
jednotlivo a aj v ich vzájomnej súvislosti.

Okresný súd veľmi podrobne v napadnutom rozsudku poukázal na výpoveď obžalovaného M. L.,
poškodenej K. L., ako aj na výsluchy ďalších svedkov.

Po vykonaní dôkazov okresný súd zákonne vyhodnotil výpoveď poškodenej vykonanú pred okresným
súdom v tom smere, že na ňu neprihliadal, čo podrobne odôvodnil na č.l. 7 napadnutého rozsudku. Aj
podľa názoru krajského súdu jediná výpoveď poškodenej, v ktorej usvedčuje obžalovaného je zo dňa 24.
5. 2017, pričom z obsahu vyjadrenia poškodenej vyplýva, že poškodená nevyužila svoje právo odoprieť

vypovedať v zmysle § 130 ods. 2 Tr. por. aj napriek tomu, že podozrivým bol jej syn M. L.. Okresný
súd aj podľa názoru krajského súdu dospel k správnemu názoru, že výpoveď poškodenej zo dňa 24.
5. 2017 bola vykonaná pred vznesením obvinenia obžalovanému a táto výpoveď je nepoužiteľná po
vznesení obvinenia obžalovanému a ani v konaní pred súdom, pretože v čase výsluchu poškodená ešte
nemohla byť poučená o práve odoprieť vypovedať v zmysle § 130 ods. 1 Tr. por. V súvislosti s týmto

záverom okresný súd správne poukázal aj na platnú judikatúru, ktorú podrobne rozviedol v napadnutom
rozsudku, ktorú si osvojil aj krajský súd.V súvislosti s týmto vysloveným právnym názorom okresného súdu vo vzťahu k vyhodnoteným
výpovediam poškodenej aj krajský súd dospel k záveru, že v konaní pred okresným súdom
nebol produkovaný žiaden iný priamy alebo nepriamy dôkaz, ktorý by usvedčoval obžalovaného

zo spáchaného skutku. Aj s prihliadnutím na vykonané znalecké dokazovanie znalcom MUDr.
Tomčovčíkom vo vzťahu k zraneniam poškodenej, aj podľa názoru krajského súdu nemožno bez
akýchkoľvek pochybností vyhodnotiť, že zranenia boli spôsobené práve fyzickým útokom obžalovaného,
pretože zranenia poškodenej mohli vzniknúť kopnutím do poranených častí tela alebo aj pádom na
poranené časti tela následkom sotenia do poškodenej. Tieto zranenia mohli vzniknúť s rovnakou

pravdepodobnosťou aj následkom pádu alebo zapotácania sa poškodenou a nárazom do tela na okolité
predmety v domácom prostredí, aj bez zavinenia inej osoby.

Podľa názoru krajského súdu, okresný súd aj tieto zistené konkrétne skutočnosti vo vzťahu k zraneniu
poškodenej, ako aj k jeho mechanizmu správne vyhodnotil v tom smere, že nemožno vysloviť záver z
fyzického útoku obžalovaného, pretože zistené zranenia mohli vzniknúť aj iným spôsobom tak, ako na

to poukázal okresný súd v napadnutom rozsudku.

Odvolací súd v tejto súvislosti ďalej konštatuje, že v rámci odvolacieho konania pri nariadení verejného
zasadnutiazistilpriupovedomenípoškodenej,ktorásanedostavilanaverejnézasadnutie,žepoškodená
zomrela.

Okresný súd v napadnutom rozsudku v neposlednom rade aj zákonným spôsobom vyhodnocoval tú
časť výpovedí svedkov, ktorí usvedčovali obžalovaného z násilného hrubého správania sa k poškodenej
v súvislosti s totožnosťou skutku, ktorú podrobne odôvodnil v napadnutom rozsudku. Ani v tomto smere
odvolací súd pri právnom hodnotení skutku nezistil pochybenie zo strany okresného súdu a keďže sa

v celom rozsahu stotožnil s veľmi podrobným zdôvodnením, pre ktoré okresný súd dospel k záveru o
oslobodení obžalovaného, zamietol odvolanie prokurátora ako nedôvodné.

To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol v zmysle výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok
nie je prípustný.