Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, February 19, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/8/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6918010348
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Babjak

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6918010348.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici na verejnom zasadnutí konanom dňa 19. februára 2019 v senáte

zloženom z predsedu senátu z predsedu senátu JUDr. Juraja Babjaka a sudcov JUDr. Adriány
Považanovej a JUDr. Jána Deáka, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rimavská
Sobota sp. zn. 11T/59/2018 zo dňa 11.10.2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota
sp. zn. 11T/59/2018 zo dňa 11.10.2018 vo výroku o treste.

Krajský súd rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. o d s u d z u j e obžalovaného Q. S., nar.

XX.XX.XXXX podľa § 188 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l), m) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 2,
3, 5 Tr. zák., § 39 ods. 1, 3 písm. d) Tr. zák. k trestu odňatia slobody na 5 (päť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný Q. S. uznaný vinným zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1,
2 písm. c) Tr. zák. s použitím § 138 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa 01.04.2018
v presne nezistenom čase medzi 10:00 hod. a 11:00 hod. vošiel do baru GOLDEN BAR na Ulici

Železničnej č. 39 v M. G., prišiel k barovému pultu, kde v tom čase stála pracovníčka uvedeného baru
poškodená Z. D., obvinený vytiahol nôž s dĺžkou čepele 15 cm a menovanej povedal „daj mi peniaze",
poškodená mu povedala, že ona mu peniaze nedá a privolá políciu, načo obvinený z miesta ušiel
preč, ktorým konaním poškodenej Z. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXXX/XX, M. G. nespôsobil
žiadne zranenia, ani majetkovú škodu, pričom tento skutok spáchal aj napriek tomu, že rozsudkom
OkresnéhosúduDomažlice,Českárepublikapodspisovouznačkou1T/55/2016-203zodňa21.04.2016,
právoplatným dňa 25.04.2016 bol odsúdený pre obzvlášť závažný zločin lúpeže podľa § 173 ods. 1

Trestného zákonníka Českej republiky na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov,
pričom rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici 5Ntc/12/16 bolo toto cudzozemské rozhodnutie
uznané na území Slovenskej republiky.

Obžalovaný Q. S. bol za to odsúdený podľa § 188 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l), m), n) Tr. zák., § 37
písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 2, 3, 5 Tr. zák., § 39 ods. 1, 3 písm. e) Tr. zák. na nepodmienečný trest
odňatia slobody v trvaní 7 rokov a 6 mesiacov.

Podľa § 48 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. bol obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný prostredníctvom svojej obhajkyne v zákonnej lehote odvolanie.

V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že hoci jeho obhajca predniesol návrh na uloženie súhrnného

trestu alebo na upustenie od uloženia súhrnného a ďalšieho trestu, súd sa s týmito návrhmi nezaoberal
a nie je mu zrejmé, prečo mu uložil ďalší trest vo výmere 7 a pol roka. Vzhľadom na časové údaje sa u
neho nejedná o recidívu, preto nie je dôvod na uloženie ďalšieho trestu. Keďže spáchal trestný čin skôr,
ako bol Okresným súdom Zvolen vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný trestný čin, jedná sa o viacčinný
súbeh trestných činov, ktorý je formálnou podmienkou uloženia súhrnného trestu. Uložením ďalšieho

trestu bol porušený Trestný zákon v jeho neprospech. V prípade, že by sa odvolací súd nestotožnil s jeho
tvrdím o nutnosti ukladania súhrnného trestu odňatia slobody, zároveň namieta výšku uloženého trestu
odňatia slobody. Skutku sa dopustil len s cieľom dostať sa do výkonu trestu odňatia slobody. Chcel sa
stretnúť so zamestnankyňou ústavu, do ktorej bol zaľúbený a zároveň nemal kde bývať. Jeho zámerom
nebolo skutočne niekomu ublížiť alebo použiť násilie, trestný čin spáchal len „naoko“. Táto skutočnosť
vyplýva aj zo samotného priebehu trestného činu a spôsobu jeho spáchania. Z kamerového záznamu aj

výpovede poškodenej vyplýva, že poškodená sa ho po výzve na odovzdanie peňazí nezľakla, napriek
tomu, že v ruke držal nôž a pokračovala vo svojej práci. Po „neúspechu“ odišiel z baru a následne sa sám
išiel dobrovoľne priznať na políciu. Poškodená políciu nevolala a ani to nemala v úmysle urobiť. Vedel,
že ak by sa dopustil napr. „len“ trestného činu krádeže, do väzby a výkonu trestu umiestnený nebude.
Jeho konanie by vzhľadom na spôsob jeho vykonania, následky, okolnosti spáchania a pohnútku bolo

možné, ak by sa jednalo o prečin, posudzovať maximálne ako priestupok. Vzhľadom na tieto skutočnosti
a vykonávaný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov, považuje uložený trest odňatia slobody za
neprimerane prísny. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste a upustiť od uloženia ďalšieho
alebo súhrnného trestu, prípadne uložiť mu súhrnný trest odňatia slobody.

Krajský súd na podklade podaného odvolania preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie a tiež konanie,
ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je sčasti dôvodné.

Je potrebné uviesť, že obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie, že sa cíti byť vinným zo

žalovaného trestného činu, okresný súd jeho vyhlásenie prijal a vykonal len dokazovanie vo vzťahu k
trestu.

Odvolateľ podal odvolanie tiež len do trestu, preto aj prieskumná povinnosť krajského súdu bola
obmedzená na preskúmanie tohto trestu.

Krajskýsúdmalzapreukázané,žeobžalovanýprišieldoposiaľ4krátdorozporusozákonom.Naposledy
bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 4T/154/2017 zo dňa 11.04.2018, právoplatným
dňa 11.04.2018, za zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm. c) Tr. zák., za skutok spáchaný dňa
23.01.2016, na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov, na výkon ktorého bol podľa § 48

ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, za
súčasného zrušenia výroku o treste uloženého obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Domažlice
sp. zn. 1T/55/2016 zo dňa 21.04.2016, právoplatným dňa 25.04.2016, uznaným a vykonaným na
území Slovenskej republiky rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5Ntc/12/2016 zo dňa
20.09.2016, právoplatným dňa 19.10.2016.

Za trestný čin, ktorého sa obžalovaný dopustil je základná trestná sadzba 7 rokov až 12 rokov trestu
odňatia slobody. Obžalovanému bolo možné priznať poľahčujúce okolnosti v podobe doznania sa
a oľutovania trestnej činnosti a tiež oznámenia trestného činu. V neprospech obžalovaného svedčí
priťažujúca okolnosť, že bol za trestný čin odsúdený. Pri prevahe poľahčujúcich okolností bolo potom

možné znížiť hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby odňatia slobody o jednu tretinu
rozdielu medzi hornou a dolnou hranicou na 10 rokov a 4 mesiace.

Keďže obžalovaný sa v prejednávanej veci opätovne dopustil zločinu, prichádzala do úvahy aplikácia
ustanovenia § 38 ods. 5 Tr. zák., kedy sa zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby

pri prevahe poľahčujúcich okolností podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. o jednu polovicu, to znamená na 8 rokov
a 8 mesiacov.Obžalovaný trestný čin v prejednávanej veci spáchal po vyhlásení rozsudku Okresného súdu Domažlice
sp. zn. 1T/55/2016 zo dňa 21.04.2016 a pred vyhlásením rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn.
4T/154/2017 zo dňa 11.04.2018, ktorým mu bol uložený súhrnný trest, nejde preto u neho o súbeh

trestných činov, ktorý je nevyhnutným predpokladom uloženia súhrnného trestu, ale o recidívu, kedy
prichádzalo do úvahy uloženie samostatného trestu v rámci upravenej trestnej sadzby 8 rokov a 8
mesiacov až 10 rokov a 4 mesiace.

Podľa zmierňovacieho ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák., ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo

vzhľadomnapomerypáchateľamázato,žebypoužitietrestnejsadzbyustanovenejtýmtozákonombolo
pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho
trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. Toto
ustanovenie, čo sa týka okolností prípadu, zohľadňuje najmä okolnosti, ktoré súvisia so skutkom ako
takým a jeho právnym posúdením.

S poukazom na všetky relevantné okolnosti prípadu, naivný, nepremyslený spôsob konania,
nespôsobenie žiadnej škody, vrátane osobného oznámenia na polícii spáchania žalovaného skutku
obžalovaným a následného doznania sa k spáchanej trestnej činnosti, sa trest odňatia slobody uložený
obžalovanému okresným súdom na 7 rokov a 6 mesiacov aj za použitia ustanovenia o mimoriadnom
znížení trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák., javil krajskému súdu ako neprimerane prísny.

Krajský súd preto zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a sám pri aplikácii ustanovenia § 39
ods. 1 Tr. zák., s prihliadnutím na kriminálnu minulosť obžalovaného, uložil obžalovanému trest odňatia
slobody na 5 rokov nepodmienečne. Takto uložený trest krajský súd považuje z hľadiska individuálnej
ako aj generálnej prevencie pred páchaním trestnej činnosti na nápravu a prevýchovu obžalovaného za

primeraný a postačujúci. Navyše obžalovaný aj v súčasnosti vykonáva súhrnný trest odňatia slobody z
rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 4T/154/2017 za rovnakú trestnú činnosť.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaný pred spáchaním trestnej činnosti bol v posledných 10-tich rokoch vo
výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, odvolací súd ho na výkon

trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia (§ 48 ods. 2
písm. b) Tr. zák).

Z týchto dôvodov preto krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon ďalší riadny opravný prostriedok nepripúšťa.