Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 4, 2019

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 5C/53/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6618204243
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Šupenová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2019:6618204243.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec v spore žalobcu: 1/ N. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: Y. XX, XXX XX N.,

štátny občan SR, 2/ R.. N. Q. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: Y. XX, XXX XX N., štátny občan SR,
obaja právne zast. advokátom: JUDr. Iveta Bračoková, advokát, s miestom výkonu činnosti: Martina
Rázusa 29, 984 01 Lučenec, proti žalovanému: K.. R. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. K. XXXX/
XX, XXX XX N., štátny občan SR o vypratanie bytu takto:

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý vypratať a odovzdať byt číslo XX, nachádzajúci sa na X.
poschodí v bytovom dome so súpisným číslom XXXX, vo vchode číslo XX, na ulici C. K. v N. žalobcovi
1/ a žalobcovi 2/, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi 1/ a žalobcovi 2/ od žalovaného náhradu trov konania v plnom rozsahu
s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcovia sa žalobou zo dňa 21.09.2018, doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.09.2018 domáhali voči
žalovanému vypratania bytu číslo XX, nachádzajúceho sa na X. . poschodí v bytovom dome so
súpisným číslom XXXX, vo vchode číslo XX, na ulici C. K. v N. do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

2.Svoju žalobu odôvodnili tým, že im bol odovzdaný predmetný byt do užívania podľa Zmluvy o prevode
členských práv a povinností zo dňa 02.07.2018 (Dohoda o postúpení členských práv a povinností),
pričom došlo zároveň k uzavretiu Nájomnej zmluvy dňa 02.07.2018 na dobu neurčitú. Predchádzajúcim
nájomcom predmetného bytu bol žalovaný, ktorý previedol svoje členské práva a povinnosti na žalobcov.
Predstavenstvo L. N. na svojom zasadnutí vzalo na vedomie Zmluvu o prevode členských práv a
povinností. Žalovaný prevzal od žalobcov sumu v celkovej výške 24000,- Eur na základe dojednaných
podmienok podľa Dohody o postúpení členských práv a povinností zo dňa 02.07.2018. V

zmysle citovanej dohody sa žalovaný zaviazal, že predmetný byt vyprace a odovzdá ho do
fyzického užívania žalobcu do 30.07.2018. Žalovaný do dnešného dňa byt užíva, pričom neuhrádza
žiadne náklady spojené s jeho užívaním. Všetky náklady s užívaním bytu hradia výlučne žalobcovia a
zotrvávaním žalovaného v predmetnom byte im vznikajú ďalšie škody.

3.Žalovanému bola žaloba spolu s prílohami, poučením strany sporu a uznesením na vyjadrenie
k žalobe doručená postupom podľa § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku a ďalšie písomnosti v

súlade s § 116 ods. 3 Civilného sporového poriadku. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril
a ostal nečinný.4.Dňa 31.01.2019 žalovaný prostredníctvom telefonickej komunikácie ospravedlnil svoju neúčasť na
pojednávaníkonanomdňa04.02.2019o12.00hod.sodôvodnenímsvojejdlhodobejpsychickejchoroby,
na základe ktorej mu lekár neodporúča jeho účasť. Momentálne sa ako uviedol, nachádza v F. F. na

psychiatrickom oddelení. Zároveň oznámil, že budúci týždeň zašle svoje vyjadrenie a kópie písomností,
ktoré má z konania vedeného kriminálnou políciou, o tomto bol spísaný pracovníkom súdu úradný
záznam, ktorý je zažurnalizovaný v súdnom spise in re č.l. 38. Následne žalovaný zaslal prostredníctvom
mailovej komunikácie súdu dňa 01.02.2019 opätovne ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní,
ako aj oznámenie jej dôvodu.

5.Žalovaný nebol na pojednávaní prítomný. Súd v súlade s § 180 CSP rozhodol, že bude konať v
neprítomnosti žalovaného aj napriek vyššie uvedenému. Žalovaný totiž síce oznámil súdu svoju neúčasť
na pojednávaní a ospravedlnil sa, nepožiadal ale ani v jednom prípade o odročenie pojednávania,
pričom dôvod svojej neúčasti nepreukázal a to i napriek tomu, že mu predvolanie bolo doručené už dňa
11.01.2019, hoc est 21 dní pred jeho ospravedlnením a ako sám uviedol, dôvod jeho neprítomnosti

na pojednávaní je dlhodobého charakteru, teda o ňom už v deň doručenia predvolania vedel. Súd
postupoval v súlade s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR vide supra a vec
prejednal v neprítomnosti žalovaného.

Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 6. februára 2013, sp. zn. 5 Cdo 345/2012:

Procesný úkon účastníka adresovaný súdu, ktorým žiada len o ospravedlnenie svojej neúčasti na
nariadenom pojednávaní a iba vysvetľuje jej dôvod bez toho, aby zároveň požiadal o odročenie
tohto pojednávania, nemožno považovať za žiadosť účastníka o odročenie súdneho pojednávania v
zmysle § 101 ods. 2 OSP.

Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. júla 2012, sp. zn. 5 Obo 71/2011:
Súd môže uskutočniť pojednávanie v neprítomnosti účastníka konania iba vtedy, ak účastník konania:
bol na pojednávanie riadne predvolaný, nepožiadal o odročenie pojednávania alebo dôvod, pre ktorý
požiadal o odročenie pojednávania, nebol dôležitý. Súd môže vo veci pojednávať a na pojednávaní vec
rozhodnúť v neprítomnosti účastníka konania len za splnenia skôr uvedených predpokladov.

Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21. septembra 2011, sp. zn. 3 Cdo 167/2010:
Právo účastníka, aby jeho vec bola prejednávaná verejne a v jeho prítomnosti, ktoré je zaručené
v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, nemožno chápať tak, že súd nemôže konať a rozhodnúť vo
veci bez prítomnosti účastníka, ale tak, že súd je povinný umožniť účastníkovi uplatnenie tohto práva.

Ustanovenie § 101 ods. 2 OSP umožňuje vec prejednať v neprítomnosti účastníka, ktorý aj
keď bol riadne predvolaný sa nedostavil na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho
odročenie. Z tohto predpokladu vychádza aj ustanovenie § 119 OSP, v zmysle ktorého
pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pokiaľ odporca v danom prípade nepreukázal
dôvod svojej neprítomnosti na pojednávaní, zostala jeho žiadosť o odročenie pojednávania len v rovine

ničím nepodloženého tvrdenia, na ktoré nebolo možné prihliadnuť.

6.Súd vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcov, Nájomnou zmluvou o prenechaní
družstevného bytu do nájmu uzavretej podľa ustanovení § 685, § 686 Občianskeho zákonníka a stanov
L. N. medzi žalobcami a L. N. zo dňa 02.07.2018 č.l. 3-4, Výmerou bytu zaslanom L. N. žalobcom

č.l. 5, Dohodou o postúpení členských práv a povinností uzatvorenej dňa 02.07.2017 medzi žalobcami
a žalovaným č.l. 6-8, Kópiou prevodu sumy 17000,-Eur žalobcami na účet žalovaného prostredníctvom
VÚB banky dňa 02.07.2019 č.l. 41, Notársky overenou kópiou Dohody o postúpení členských práv a
povinností uzatvorenej dňa 02.07.2017 medzi žalobcami a žalovaným č.l. 42-44.

7.Právny zástupca žalobcov zotrval na žalobe in extenso a skutočnostiach v nej uvedených. Na
pojednávaní predniesol, že žalobcovia sa domáhajú svojho práva proti žalovanému, ktorý neoprávnene
zasahuje do ich užívacieho práva, na základe čoho sa následne domáhajú aj vypratania bytu žalovaným
v zmysle § 126 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k tomu, že žalovaný sa do dnešného dňa
dobrovoľne nevysťahoval, byt nevypratal tak, ako sa sám k tomu zaviazal v Dohode o postúpení

členských práv a povinností zo dňa 02.07.2018, z ktorej mu jednoznačne vyplýva záväzok a povinnosť
byt vypratať a odovzdať žalobcom do 30.07.2018. Do dnešného dňa sa tak nestalo, avšak napriek
tejto skutočnosti žalovaný ďalej býva a užíva neoprávnene predmetný byt, čím spôsobuje ďalšie škody
žalobcom.8.Súd po oboznámení sa so žalobou a pripojenými listinnými dôkazmi zistil nasledovný skutkový stav:

9.Zlistinyoznačenejako„Dohodaopostúpeníčlenskýchprávapovinností“eklatantnevyplýva,žemedzi
žalobcom 1/ (v dohode kupujúci - nadobúdateľ) a žalovaným (v dohode predávajúci - prevodca) došlo
k prevodu členských práv a povinností k 2- izbovému družstevnému bytu
číslo XX, na X. poschodí v N., na ul. C. K., súpisné č. XXXX, číslo vchodu XX spolu s nájmom
bytu, ktorý po registrácii bude užívať nadobúdateľ. Nadobúdateľ bude pokračovať v členstve prevodcu a

preberá členstvo v družstve so všetkými právami a povinnosťami v rovnakom rozsahu ako jeho právny
predchodca. Zároveň sa strany vzájomne dohodli na kúpnej cene za byt a spoluvlastnícke podiely in
summa 24000,-Eur. Časť kúpnej ceny v sume 17000,-Eur bola žalobcom 1/ vyplatená bezhotovostne
prevodom, resp. vkladom na účet žalovaného a zvyšná časť kúpnej ceny v sume 7000,-Eur bola
žalobcom 1/ vyplatená po podpise predmetnej dohody v hotovosti do rúk žalovaného, čo žalovaný aj
potvrdil svojim podpisom na dohode. Z Čl. IV. bod 5 Dohody o postúpení členských práv žalovanému,

akopredávajúcemuplynulapovinnosťnehnuteľnosťvyprataťaodovzdaťdofyzickéhoužívaniažalobcov
do 30.07.2018. Z bodu 7 toho istého článku predmetnej dohody eklatantne vyplýva, že predávajúci,
in hoc casu žalovaný berie na vedomie, že v prípade ak nedôjde k fyzickému uvoľneniu a vyprataniu
nehnuteľnosti podľa ustanovenia Čl. IV bodu 7 dohody je kupujúci, in hoc casu žalobca 1/ oprávnený v
byte umiestnené hnuteľné veci vypratať a uskladniť ich na náklady a nebezpečenstvo predávajúceho,

s čím predávajúci svojim podpisom na tejto dohode vopred súhlasí. Predávajúci zároveň týmto udeľuje
kupujúcemu súhlas na výmenu zámky na vstupných dverách do bytu, pre
prípad, ak by nedošlo k včasnému a dobrovoľnému vyprataniu nehnuteľnosti. Predávajúci berie na
vedomie,ženemánároknabytovúnáhradu.Notárskyoverenýmosvedčenímopravostipodpisu,ktoréje
neoddeliteľnou súčasťou vyššie uvedenej dohody, má súd za preukázané osvedčenie pravosti podpisu

žalovaného spôsobom vide infra. Centrálny register osvedčených podpisov pridelil podpisu poradové
číslo O XXXXXX/XXXX.

10.Z listiny označenej ako „Nájomná zmluva o prenechaní družstevného bytu do nájmu uzavretej
podľa ustanovení § 685, § 686 Občianskeho zákonníka a stanov L.“ medzi L. N. ako prenajímateľom

a žalobcom 1/ ako nájomcom zo dňa 02.07.2018 vyplýva, že predmetný byt prenajímateľ odovzdáva
nájomcovi dňom 02.07.2018 do nájmu ako svojmu členovi do spoločného členstva s manželkou v
súlade s § 703 Občiansky zákonník. Zároveň v Čl. 3 predmetnej listiny je uvedené, že prenajímateľ
odovzdáva byt nájomcovi v stave uvedenom v Zmluve o prevode členských práv a povinností zo dňa
02.07.2018.

11.Listina označená ako „Výmer: N., C. K./XX, číslo bytu XX, členské číslo XXXX“ zo dňa 30.08.2018
adresovanej žalobcovi 1/ a žalobcovi 2/ Stavebným bytovým družstvom N. je evidentné pridelenie bytu
po žalovanom obom žalobcom s uvedenou celkovou výmerou 46,99 m2.

12.Z listiny označenej ako „Vklad v hotovosti“ zo dňa 02.07.2018 má súd za preukázaný
peňažný vklad žalobcov na účet žalovaného v sume 17000,-Eur vedenom vo VÚB banke,
Obchodné miesto: RP II- N..

13.Podľa § 230 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, prevod práv a povinností spojených s

členstvom v bytovom družstve na základe dohody nepodlieha súhlasu predstavenstva. Členské práva a
povinnosti spojené s členstvom prechádzajú na nadobúdateľa vo vzťahu k družstvu predložením zmluvy
o prevode členstva príslušnému družstvu alebo neskorším dňom uvedeným v tejto zmluve. Tie isté
účinky ako predloženie zmluvy o prevode členstva nastávajú, len čo príslušné družstvo dostane písomné
oznámenie doterajšieho člena o prevode členstva a písomný súhlas nadobúdateľa členstva.

14.Podľa § 231 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, členstvo zaniká písomnou dohodou,
vystúpením, vylúčením, vyhlásením konkurzu na majetok člena, zamietnutím návrhu na vyhlásenie
konkurzu pre nedostatok majetku člena alebo zánikom družstva.

15.Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, výkon práv a
povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv
a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.16.Podľa § 34 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä
k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom
spájajú.

17.Podľa § 35 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, prejav vôle sa môže urobiť konaním
alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom,
čo chcel účastník prejaviť.

18.Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, právny úkon sa musí urobiť slobodne
a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

19.Podľa § 126 ods. 1, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, vlastník má právo na ochranu
proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania
veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený

mať vec u seba.

20.Podľa § 685 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, nájomnú zmluvu o nájme
družstevného bytu možno uzavrieť za podmienok upravených v stanovách bytového družstva.

21.Podľa§714zákonač.40/1964Zb.Občianskyzákonník,prvávetazánikomčlenstvaosobyvbytovom
družstve zanikne jej nájom bytu.

22.Podľa § 703 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ak vznikne len jednému z manželov
za trvania manželstva právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu, vznikne so spoločným

nájmom bytu manželmi aj spoločné členstvo manželov v družstve; z tohto členstva sú
obaja manželia oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne.

23.Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci súd vyvodil právny záver, že žalobe
je možné vyhovieť. Žalovaný užíva contra legem nehnuteľnosť, in concreto byt číslo XX, nachádzajúci

sa na X. poschodí v bytovom dome so súpisným číslom XXXX, vo vchode číslo XX, na ulici
C.F. K. v N.i, a to bez právneho dôvodu, v dôsledku čoho žalobca 1/ a žalobca 2/ ako spoločný nájomníci
majú právo domáhať sa ukončenia neoprávneného zásahu zo strany žalovaného. Z listiny označenej
ako „Dohoda o postúpení členských práv a povinností“ eklatantne vyplýva, že medzi žalobcom 1/ a
žalovaným došlo k prevodu členských práv a povinností k 2- izbovému družstevnému bytu číslo XX,

na X. poschodí U. N., na ul. C. K., súpisné č. XXXX, číslo vchodu XX spolu s nájmom bytu,
ktorý po registrácii je oprávnený užívať žalobca 1/. Žalobca 1/ a žalovaný sa vzájomne dohodli na
kúpnej cene za byt a spoluvlastnícke podiely in summa 24000,-Eur. Časť kúpnej ceny v sume 17000,-
Eur bola žalobcom 1/ vyplatená bezhotovostne prevodom, resp. vkladom na účet žalovaného a zvyšná
časť kúpnej ceny v sume 7000,-Eur bola žalobcom 1/ vyplatená ihneď po podpise predmetnej dohody v

hotovosti do rúk žalovaného, čo žalovaný aj potvrdil svojim podpisom na dohode, ktorý bol nadôvažok
notárskyoverený. Z Čl.IV.bod5Dohodyopostúpeníčlenskýchprávžalovanému akopredávajúcemu
plynula povinnosť nehnuteľnosť vypratať a odovzdať do fyzického užívania žalobcov do 30.07.2018
Z listiny označenej ako „Vklad v hotovosti“ zo dňa 02.07.2018 má súd za preukázaný peňažný vklad
žalobcov na účet žalovaného v sume 17000,-Eur vedenom vo VÚB banke, Obchodné miesto: C. K.- N..

Nájomná zmluva o prenechaní družstevného bytu do nájmu uzavretej podľa ustanovení
§ 685, § 686 Občianskeho zákonníka a stanov L.“ medzi L. N. ako prenajímateľom a žalobcom 1/ ako
nájomcom zo dňa 02.07.2018 eklatantne dokazuje, že predmetný byt prenajímateľ odovzdal nájomcovi
dňom 02.07.2018 do nájmu ako svojmu členovi do spoločného členstva s manželkou v súlade s § 703
Občiansky zákonník.

24.Žalovanýsakžalobepísomnenevyjadrilapojednávaniasanezúčastnil.Pokiaľprocesnýúkonstrany,
ktorý podlieha koncentrácii konania, nie je vykonaný včas, nespôsobuje luxta legem procesnoprávne
účinky, čo má za následok, že súd na procesný úkon neprihliada. Procesné úkony strán sporu, ktoré
podliehajú koncentrácii konania, sú prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej

obrany. Účelom sudcovskej koncentrácie konania je zabrániť tomu, aby strany zdržiavali spor neskoro
vykonanýmiprocesnýmiúkonmi.Stranasporu máprocesnúpovinnosťpredložiťprostriedkyprocesného
útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Procesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu
mohla vykonať skôr, ak by konala starostlivo. Uvedené pravidlo je pravidlom lex generalis.Pokiaľ neexistujú osobitné dôvody, ktoré in hoc casu súd nevzhliadol, v zásade platí že predloženie
skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov až na pojednávaní nie je včasné.

25.Koncentrácia konania vyžaduje aby strana sporu vykonala špecifikované procesné úkony v určitej
fáze konania. Omeškané procesné úkony sú neúčinné, na tieto súd nemusí prihliadnuť. Ide o diskrečnú
právomoc súdu, na základe ktorej súd podľa okolností konkrétneho prípadu nie je povinný prihliadnuť na
procesné úkony, ktoré neboli uplatnené včas. Úspech v spore závisí od správnej a včasnej procesnej
aktivity strany sporu. Základnou procesnou povinnosťou strán sporu je povinnosť tvrdenia, stranu sporu

totiž zaťažuje bremeno tvrdenia (onus dicendi) spolu s dôkazným bremenom (onus probandi), ktoré sú
predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti relevantne tvrdiť, t.j. uviesť tvrdenia z hľadiska
ich kvality pravdivé, úplné, podstatné a rozhodujúce má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu v
podobe prehry sporu, čo sa prejaví v meritórnom rozhodnutí in re. V sporovom konaní je súd totiž
limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu. Rozsudok v sporovom konaní zodpovedá v zásade tomu,
čo strany sporu zhodne tvrdili a zásadne nezohľadňuje to, čo žiadna zo strán sporu netvrdila. Strana

sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech
v spore. Každý má v zásade tvrdiť tie právne skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik jeho nároku alebo
zánik jeho povinnosti. Procesnej povinnosti strany sporu uviesť skutkové tvrdenia zodpovedá procesná
povinnosť protistrany poprieť tvrdené skutočnosti, t.j. bremeno tvrdenia je v korelácii s bremenom
popretia tvrdení protistrany. Strana sporu má povinnosť predložiť skutkové tvrdenia pravdivo a úplne, to

znamená že nesmie zamlčať skutkové tvrdenia, o ktorých vie. Právnym následkom porušenia povinnosti
tvrdiť pravdivo a úplne je prehra sporu.

26.Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedky procesnej obrany sú najmä skutkové
tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne

námietky.

27.Podľa § 150 ods. 1, ods. 2 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a
rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností
môže súd strany sporu požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

28.Podľa § 151 ods. 1, ods. 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

29.Podľa § 153 ods. 1, ods. 2, ods. 3 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú
uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana
nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania

alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

30.Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

31.Žalovaný v rámci tohto konania nepreukázal relevantným spôsobom neoprávnenosť žalobného
nároku žalobcu in extenso, tak v rámci prostriedku procesnej obrany, ako ani nepredložil žiadne
relevantné dôkazy. Porušenie povinnosti tvrdenia sa považuje za procesnú pasivitu strany
sporu, ktorá má za následok procesnú sankciu vo forme buď nespornosti nepopretých skutkových

tvrdeníprotistrany(§151ods.1CSP),aleboneúčinnostinekvalifikovanéhopopretiaskutkovéhotvrdenia
protistrany (§ 151 ods. 2 CSP).

32.Dokazovanie v sporovom konaní je naďalej ovládané prejednacou zásadou. Civilný sporový poriadok
zvyšuje procesnú zodpovednosť strán v dokazovaní a obmedzuje aktivitu súdu pri navrhovaní a teda,

aj vykonávaní dôkazov. Hoc tempore pri klasických sporoch súd nemôže dôkazy navrhovať zásadne
nikdy. Dôkazné bremeno možno charakterizovať, ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok
konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. V rámci dokazovania platí zásada, že
účastník musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia, kto tvrdí, dokazuje (affirmanti incumbitprobatio). Hoc est, účastník musí preukázať to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jeho
tvrdenie za základ svojho rozhodnutia.

33.Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34.Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.
35.Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie o trovách konania priznávajúce ich náhradu musí byť vykonateľné,
súd tiež vyslovil, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným
uznesením, nakoľko len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania je splnená požiadavka
zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške tejto
náhrady bolo vykonateľné, hoc est aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie

ním uloženej povinnosti. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. marca 2017, sp.zn. 6Cdo
222/2016).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní
odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica

Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno

meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní
použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie,
nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so
samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o
samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na
niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí,
ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo
ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá
ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej
splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.

Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať.
Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať
späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť
napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od
právoplatnostinapadnutéhorozhodnutia,plynúvtakomprípadeodprávoplatnostiuzneseniaozastavení
odvolacieho konania.

Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo
späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa

ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( z.č. 233/1995 Z.z.).

Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v
ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať:
a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov,
b) prikázaním pohľadávky,
c) predajom hnuteľných vecí,

d) predajom cenných papierov,
e) predajom nehnuteľnosti,
f) predajom podniku,
g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.