Uznesenie Judgement was issued on Thursday, April 17, 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/62/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5809200548
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5809200548.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľov: v rade 1/ L. U., nar. X.X.XXXX,
bytom B. XXX, v rade 2/ D. U., nar. X.X.XXXX, bytom X. XXX, v rade 3/ R. U., nar. X.X.XXXX, bytom X.
XXX, navrhovatelia v rade 1/ až 3/ právne zastúpení JUDr. Antonom Slamkom, advokátom, so sídlom
v Y. M., E. XXXX/XX, proti odporcom: v rade 1/ L. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. M., Na F. XXXX/
XX, v rade 2/ X. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. M., O. XXXX/XX-XX, odporcovia v rade 1/ a 2/ právne

zastúpení JUDr. Petrom Machajom, advokátom, so sídlom v Y. M., E. XX, o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam, na odvolanie odporcov v rade 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Námestovo,
zo dňa 12. októbra 2012, sp. zn. 5C 27/2009-102, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že nehnuteľnosti - pozemky nachádzajúce sa v k.ú. X.,

zapísané na LV č. XXXX ako parc. č. 255/3 - orná pôda o výmere 1173 m2 a parc. č. 257 - orná
pôda o výmere 439 m2 patria do dedičstva po nebohom D. U., ktorý zomrel XX.X.XXXX v podiele
1-ice a ďalej určil, že uvedené nehnuteľnosti sú vo vlastníctve navrhovateľky v rade 3/ R. U., nar.
X.X.XXXX. Odporcov v rade 1/ a 2/ zaviazal zaplatiť navrhovateľom v rade 1/ až 3/ trovy konania
pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku 99,- Eur a trov právneho zastúpenia 885,33 Eur. Na
základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh navrhovateľov na určenie vlastníckeho

práva je dôvodný. Vlastníctvo na odporcov k žalovaným nehnuteľnostiam bolo zapísané na základe
Osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práva vydaného dňa 14.12.1994 formou notárskej zápisnice č. N
366/2004, NZ 546/94 na Notárskom úrade JUDr. Heleny Machajovej. Z obsahu osvedčenia o držbe
vyplýva, že odporcovia ohľadom vydržania ich vlastníckeho práva vyhlásili, že sú držiteľmi a užívateľmi
okrem iných tam vymenovaných nehnuteľností a zapísaných vo vložke č. 99 pod A I. r.č. 1-38, parc. č.
255/3 - roľa o výmere 1213 m2 a parc. č. 257 - roľa o výmere 446 m2 zapísané pod B3, B4 a B6 na meno

P. M. a Z. M., rod. X. v celku. Tieto nehnuteľnosti mali nadobudnúť v roku 1990 v rovnakých podieloch
od svojej matky B. Y., rod. L., ktorá ich nadobudla jednak reálnou deľbou s ostatnými súrodencami
zapísanými ako vlastníkmi vo vložke č. 284 k.ú. B. G. a jednak kúpou od P. M.. Skutočnosti uvádzané v
osvedčení o vydržaní vlastníckeho práva na strane odporcov preukázané neboli. Z predloženej dohody
spísanej dňa 2.5.1994 medzi U. B., ako jedinou dcérou pozemnoknižnej spoluvlastníčky Z. M., rod. X.,
neskôr vydatej I. a L. Y. (odporcom v rade 1/) vyplýva, že obsahom dohody bol predaj len tej časti role

k.ú. X., ktorú U. B. zdedila po svojej matke. Z rozhodnutia o dedičstve sp. zn. D 397/77 zo dňa 18.5 1997
na základe prejednania dedičstva po neb. Z. I. (predtým vydatej M.), rod. X., nar. X.XX.XXXX vyplýva,
že U. B. ako dcéra poručiteľky a dedička v I. dedičskej skupine sa stala preberateľkou dedičstva, ktorého
predmet tvorili nehnuteľnosti zapísané v pozemkovej knihe pre k.ú. X. (bez uvedenia čísla) pod A I. r.č.
1 parc. č. 123/3 na meno vdovy Z. M., rod. X. v 6/24-inách. Z uvedeného vyplýva, že U. B. nepredala
odporcovi v rade 1/ nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania. Uvedené potvrdila U. B. aj vo

svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní, v ktorej uviedla, že odporcom predala len tie pozemky, ktoré
ešte predané neboli a nepredala im ani urbár, pričom parc. č. 255/3 a parc. č. 257 už boli predané včase, keď sa jej dostalo dedičské rozhodnutie po matke. Dôvodnosť návrhu navrhovateľov na základe
ich skutkových tvrdení uvedených v návrhu na začatie konania bola preukázaná aj na základe ďalších
vykonaných dôkazov - svedeckých výpovedí. Podľa výpovede svedka U. X., R. U. a jej manželovi D.

U., P. M. predal jednu parcelu z toho, čo má pán Y., pričom títo kúpili jednu parcelu z pol dvanástky,
ktorá sa nachádzala na láne. Svedok ďalej potvrdil, že navrhovateľka v rade 3/ mala na láne za jarkom
malý pozemok, ktorý kúpila a mala tam aj pozemok po rodičoch. Jeden pozemok manželia U. kúpili pred
potôčkom a druhý za potôčkom (t.j. na láne). Pravdivosti tvrdenia prisvedčuje aj zistenie z vykonanej
ohliadky, z ktorej mal preukázané, že parc. č. 95/1 patrila R. U., ako aj parcela č. 258/1 a pri tejto parcele

v súčasnosti užívanej navrhovateľmi sa nachádza parcela č. 257, ktorá patrila Z. M. a P. M.. Taktiež
svedkyňa U. U., ktorá býva v blízkosti žalovaných parciel, potvrdila, že pozemok nikdy neužívala rodina
Y., ale užívala to rodina U.. Výpovede uvedených svedkov ako aj ohliadka na mieste samom potvrdzujú
pravdivosť tvrdení navrhovateľov o tom, že navrhovateľka v rade 3/ aj nebohý D. U. niekedy v roku 1953
pre MNV vo Vaňovke sporné pozemky kúpili od P. M. a Z. M., rod. X.. Odporcovia v konaní nepreukázali,
že by právni predchodcovia B. a L. Y. v roku 1950 na základe kúpnej zmluvy sporné nehnuteľnosti kúpili

od P. M. a Z. M.. Žiaden zo svedkov nepotvrdil uzavretie predmetnej zmluvy, o ktorej sa odporcovia
zmieňovali vo vyhlásení o vydržaní vlastníckeho práva. Tvrdenie odporcov podporovali iba svedecké
výpovede svedka L. F. a W. Y., ktorých výpovede s ohľadom na ostatné vykonané dôkazy vyhodnotil
ako nevierohodné pre blízky príbuzenský pomer. Na základe uvedených skutočností dospel k záveru,
že navrhovatelia preukázali v konaní, že nadobudli vlastnícke právo k žalovaným nehnuteľnostiam

vydržaním na základe kúpy pozemkov ešte v roku 1953 do BSM. Okolnosti nasvedčujú dobromyseľnosti
ich držby minimálne od 1.1.1973, a preto k vydržaniu vlastníckeho práva došlo dňa 1.1.1992 (vzhľadom
na novelu Občianskeho zákonníka vykonaného zákonom č. 131/1982 Zb.).

Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podali odvolanie odporcovia. V odvolaní namietali,

že zistené skutkové okolnosti okresný súd nevyhodnotil spôsobom uvedeným v § 132 O.s.p. resp.
vyhodnotil ich v prospech navrhovateľov. Uviedli, že U. B. vo svojej výpovedi dňa 10.11.2011 neuviedla
nič o sporných nehnuteľnostiach a ona nikdy nebola na uvedených nehnuteľnostiach, tieto nepoznala
a ani nevedela, kde sa v chotári nachádzajú. Taktiež nepotvrdila tvrdenú skutočnosť, že by pozemky
kupovali U.. Pamätala si len výmeru sporných pozemkov „16 árov a 59 m2“, pričom táto informácia

sa dala vyhodnotiť jednoducho, zistila to z výpisu z PK spočítaním výmer. Zo zápisu pozemnoknižnej
vložky č. 99 k.ú. X. vyplýva, že v tejto sa nachádzajú len dve nehnuteľnosti v oblasti miestneho názvu G..
OkresnýsúdnesprávnevyhodnotilsvedeckúvýpoveďU.X.avyvodilznehoajnesprávneprávnezávery,
keďnehodnotíjehovýpoveďvčasti,vktorejsvedoktvrdíonadobudnutívlastníctvaY.,knehnuteľnostiam
v časti „G.“. Taktiež súd bez logiky hodnotí výpoveď L. L., ktorý jednoznačne uvádza, že si nepamätá,

aké pozemky vlastnila Z. M., že nebol pri žiadnych prevodoch vlastníctva ani v prospech žalobcov ani
žalovaných. Súd výpoveď hodnotil v prospech navrhovateľa, a to len preto, že svedok pripustil možnosť
užívania dvoch nehnuteľností R. U., a to vetou „možnože R. U. užívala nejaké dve parcely, ja si to
však už nepamätám.“ Napriek takejto výpovedi hodnotí súd jeho výpoveď ako preukazujúcu žalobný
návrh. Naopak, za nevierohodnú považoval výpoveď svedkyne W. Y. ako aj L. F., ktorí podrobne sa

vyjadrili ku skutočnostiam užívania sporných parciel. Okrem uvedeného L. F. v uvedenej lokalite postavil
v roku 1966 svoj rodinný dom a vie, že uvedené nehnuteľnosti užívala rodina Y. až do ich odovzdania
do družstva. Súd nad rámec možného hodnotil ohliadku na miestne samom. V prírode neboli sporné
nehnuteľnosti vytýčené a sám si načrtol pozemky. Potom sa obracal na účastníkov konania s otázkami,
a to bez toho, aby mal v prírode hranice sporných nehnuteľností vytýčené a aby vedel, kde sa skutočne

sporné nehnuteľnosti nachádzajú. Domnievajú sa preto, že navrhovatelia tvrdené skutočnosti v konaní
nepreukázali. Žiadali rozsudok okresného súdu zmeniť a žalobný návrh navrhovateľa zamietnuť.

Navrhovatelia vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadali rozsudok okresného súdu ako správny
potvrdiť. Domnievajú sa, že okresný súd správne vyhodnotil dôkazy, ktoré boli vykonané počas

rozsiahleho dokazovania, využil možnosť ohliadky na mieste samom a výsluch svedkov, ktorí žili v
susedstve s predmetnými pozemkami a teda sa mohli objektívne vyjadriť ku skutočnostiam, kto užíval
predmetné pozemky.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podali včas účastníci

konania proti rozsudku, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 201, § 204 ods. 1 O.s.p.), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok okresného
súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p., ktorý podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.Skutkové zistenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, ak výsledok hodnotenia dôkazov
nezodpovedá ustanoveniu § 132 O.s.p., pretože súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré nevyplývajú

z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov, alebo inak vyšli v konaní najavo, prípadne, v
hodnotení dôkazov, poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo ktoré vyšli najavo inak, je
z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, prípadne vierohodnosti logický rozpor.

Skutkové zistenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní v podstatnej časti, ak sa týka skutočností,

ktoré boli významné pre posúdenie veci z hľadiska hmotného, prípadne i procesného práva.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 122 ods. 1 O.s.p. súd vykonáva dokazovania na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na
vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania.

Podľa § 125 O.s.p. za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými je možno zistiť stav veci, najmä
výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických a právnických osôb,

listinných, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho
súd.

Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania, najmä
tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a dbajú na

pokyny súdu.

Sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, ktorá spočíva v tom, že tvrdiť skutočnosti a
navrhovať dôkazy, ktoré tieto tvrdenia preukazujú, je v zásade vecou účastníkov konania. Úprava
súčasnevychádzaztoho,žeiniciatívaprizhromažďovanídôkazovležízásadnenaúčastníkochaukladá

im označiť dôkazy k preukázaniu tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p.). Účastník má teda povinnosť
tvrdeniaapovinnosťdôkaznú.Vsporovomkonaníjeúčastníkksplneniutejtopovinnostinútenývzáujme
prejednania veci predovšetkým inštitútmi, ktoré slúžia v príprave konania. Ak účastník nesplní svoju
povinnosť a tvrdí rozhodné skutočnosti z hľadiska hypotézy právnej normy, tak spravidla ani nemôže
splniť dôkaznú povinnosť. Inými slovami, nesplnenie povinnosti teda neunesenie tvrdeného bremena,

má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla v konaní najavo, spravidla
nebude predmetom dokazovania. Ak sa však jedná o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva,
potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka väčšinou za následok
pre neho nepriaznivé rozhodnutie.

V prejednávanej veci majú navrhovatelia povinnosť tvrdenia ako aj dôkaznú povinnosť pri preukazovaní,
že navrhovateľka v rade 3/ R. U. a jej nebohý manžel D. U. nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
nachádzajúcim sa v kat. území X., zapísaných na LV č. XXXX k parc. č. 255/3 - orná pôda o výmere
1.173 m2 a k parc. č. 257 - orná pôda o výmere 439 m2 (ktoré predtým boli zapísané v pozemnoknižnej
vložke č. 99 pod poradovým číslom 1 a 2 k.ú. X.) na základe predaja a kúpy predmetných parciel

od pozemnoknižných spoluvlastníkov P. M. a Z. M., rod. X. (neskôr vydatej I. do B.). Podľa tvrdenia
navrhovateľov v návrhu na začatie konania (ktorými skutkovými okolnosťami je súd v zmysle §
79 ods. 1 O.s.p. viazaný), navrhovateľka v rade 3/ a D. U. nadobudli predmetné nehnuteľnosti v
roku 1953, na základe kúpy, ktorá sa realizovala pred MNV vo X.. Aby navrhovatelia mohli byť v
konaní úspešní pri preukázaní vlastníckeho práva, nie je podstatným, že odporcovia tvrdia, že ich

právni predchodcovia nadobudli vlastnícke právo k žalovaným nehnuteľnostiam, keďže predmetom
konania na základe podaného návrhu je preukazovanie podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva
vydržaním u navrhovateľov a nie preukazovanie negatívnej skutočnosti, že odporcovia nie sú (neboli)
vlastníkmi žalovaných nehnuteľností. Tvrdenia na strane odporcov majú len význam vo vzťahu k
posúdeniu výsledkov vykonaného dokazovania a skutkového stavu v zmysle § 153 ods. 1 a § 132 O.s.p.

Vzhľadom na spornosť tvrdení účastníkov o spôsobe nadobudnutia vlastníckeho práva k žalovaným
nehnuteľnostiam ako aj v spôsobe ich užívania až do vzniku družstva, bolo potrebné hodnotiť každý
dôkaz tak jednotlivo (napr. každú svedeckú výpoveď) ako aj vo vzájomnej súvislosti s ostatnými
vykonanými dôkazmi, aby v nich mohol okresný súd odstrániť všetky rozpornosti, ktoré vyplývajú ztvrdení účastníkov. Zatiaľ podľa krajského súdu rozporne vyznieva aj výpoveď U. B. ako jedinej zákonnej
dedičky po Z. M., vydatej I., ktorá uviedla, že v roku 1994 predala pozemky za 5.000,- Sk, ďalej sa
vyjadrovala, že niektoré pozemky nemohli byť predmetom predaja (napríklad, že „pozemky na lihoti kúpil

pán z B.“.... „predné zeme nevie, kde sa nachádzali ale tieto spomínal pán L.“... „ja som im predala
tie pozemky, ktoré neboli predané“...). Pokiaľ sa svedkyňa vyjadrovala k parceliam č. 255 a 257 spolu o
výmere 16 árov a 59 m2, k týmto uviedla, že „tieto boli predané asi U. alebo neviem komu“. Naproti tomu
z Osvedčenia o držbe zo dňa 14.12.1994 č. N 366/94 NZ 546/94 vyplýva, že predmetom osvedčenia
boli všetky pozemnoknižné parcely zapísané v pozemnoknižnej vložke č. 99 k.ú. X.. Javí sa preto, aby

okresný súd opätovne a podrobne vypočul svedkyňu ohľadom prevodu vlastníckeho práva k parceliam
nachádzajúcim sa v k.ú. X. a konkrétne, aby sa jednoznačne vyjadrila, či bývalé pozemnoknižné parcele
miestne nazvané „na G.“, zapísané v pozemnoknižnej vložke č. 99 parc. č. 255/3 - roľa o výmere 1213
m2 a parc. č. 257 - roľa o výmere 446 m2 (ktoré boli predmetom osvedčenia) boli už v minulosti predané
a či tieto boli predané navrhovateľke v rade 3/ a jej nebohému manželovi v 50. rokoch minulého storočia.
Taktiež nelogicky vyznieva vyhodnotenie výpovede U. X., ktorý okrem iného uviedol, že „P. M. predal

R. U. a jej manželovi D. jednu parcelu z toho, čo má pán Y.“. Svedok okrem iného ešte uviedol, že Z.
M. mala dva pozemky, z ktorých jeden predala U. F. a druhý predala Y.. Potom nasleduje výpoveď, že
„P. M. predal R. U. a jej manželovi D. jednu parcelu z toho, čo má pán Y.“. Z uvedenej protokolácie
svedka okresným súdom potom nie je zrejmé, ktoré konkrétne parcele mal svedok namysli, t.j. či aj
tie, ktoré sú predmetom tohto konania, prípadne iné pozemky a podobne. Taktiež závery vykonanej

ohliadky na mieste samom zo dňa 25.5.2012 nemôžu dávať jednoznačný záver o preukázaní tvrdenia
navrhovateľov o spôsobe užívania žalovaných parciel do vzniku družstva, navrhovateľkou v rade 3/
a jej manželom. V tejto súvislosti je potrebné súhlasiť s dôvodmi odvolania odporcov proti rozsudku
okresného súdu, že zrejme okresný súd nemal riadne zidentifikované parcele na mieste samom, vo
vzťahu ktorým účastníci preukazovali spôsob užívania pred vznikom družstva. Na písomnom náčrte

okresného súdu (č.l. 61 spisu) je načrtnutý stav užívania parciel, ktorý je v rozpore so stavom parciel
v prírode, ako je zaznamenaný v grafickom náčrte na č.l. 72 spisu. Vzhľadom na rozporné tvrdenia
účastníkov o spôsobe užívania predmetných parciel, javí sa ako potrebné opätovne vykonať ohliadku na
mieste samom a to nielen za prítomnosti účastníkov konania ale aj navrhnutých svedkov, ktorí v prírode
preukážu spôsob užívania žalovaných parciel do vzniku družstva, prípadne ich vedomosť užívania aj

susedných parciel s tým, že na základe výpovede vypočutých účastníkov a svedkov na mieste samom
okresný súd identifikuje žalované parcele podľa pôvodného stavu parciel do vzniku družstva a prípadne
aj so stavom v katastri nehnuteľností.

Vychádzajúc z uvedených skutočností, keďže doposiaľ jednoznačne navrhovatelia nepreukázali

podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním na základe nimi tvrdených skutočností v návrhu
na začatie konania, pričom okresný súd riadne skutkový stav nezistil a skutkové zistenia nemajú oporu
vo vykonanom dokazovaní, krajský súd rozsudok okresného súdu v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie prípustné n i e j e .