Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, December 29, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/112/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112209231
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8112209231.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcov 1. Y. N., nar. X.X.XXXX, bytom G. B. P. XXX, 2. H.
U., nar. X.X.XXXX, bytom G. B. P. XXX, 3. L. P., nar. X.X.XXXX, bytom G. B. P. XX, 4. H. J., nar.
X.X.XXXX, bytom G. B. P. XXX, 5. L. L., nar. XX.X.XXXX, bytom G. B. P. XX, proti žalovanému: Z.
urbaristov a pasienkového hospodárstva, G. B. P., L. spoločenstvo, so sídlom J. X. XX, L., o určenie
neplatnosti uznesenia z mimoriadneho valného zhromaždenia zo dňa 4.9.2011 s príslušenstvom, o

odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 5.9.2014 č. k. XXC/XX/XXXX-XXX
v spojení s opravným uznesením zo dňa 20.1.2015 č. k. XXC/XX/XXXX-XXX a o odvolaní žalobcov proti
uzneseniu Okresného súdu Prešov z 21.1.2015 č. k. XXC/XX/XXXX-XXX jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok v spojení s opravným uznesením okrem výroku o čiastočnom zastavení konania a v
rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Potvrdzuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

B. rozsudkom v spojení s opravným uznesením súd prvého stupňa určil, že uznesenie z mimoriadneho
valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 4.9.2011, ktorým zobralo na vedomie informáciu o právach a
povinnostiach vlastníkov, o neplatnej prístupovej zmluve o založení, o súdnych konaniach, o zavádzaní
a zastrašovaní podielnikov, o nájomnej zmluve s Ministerstvom obrany SR, o hospodárení spoločenstva

a nakladaní so spoločným majetkom, ktorým odhlasovalo a schválilo voľbu mandátnej komisie v zložení
- N. R. - predsedníčka; W. N. - člen, Y. T. - člen, volebnej komisie - N.. Y. L. - predseda, V. J. - člen, H. V.
- člen; voľbu štatutárneho zástupcu, členov výkonu, dozornej rady a zmierovacej komisie v zložení: T. I.
- člen predseda, Y. V. - podpredseda, L. I. - člen, L. S. - člen, L. S. - člen, G. W. - člen, N. R. - členovia
výboru, T. I. - predseda a štatutárny zástupca; W. N. - predsedníčka, Y. T. - člen a T. W. - člen - dozorná
rada a T. U. - predsedníčka, H. V. - člen a Y. U. - člen - zmierovacia komisia;

náhradu trov konania právneho zastúpenia pred súdom o 1.300.000,- Sk pre T. I. a Y. T. po právoplatnej
registrácii novozvoleného výboru a ktorým valné zhromaždenie ukladá v predpísanej forme predložiť
potrebné dokumenty C. L. k registrácii - novozvoleného výboru združenia, štatutárneho zástupcu,
dozornejradyazmierovacejkomisii;pripraviťzmenustanovZUaPHG.B.P.-Pozemkovéspoločenstvo,

zabezpečiť zmenu zápisu v registri PS z doterajších 40795 podielov na 39252 podielov pasienkov a
59950 podielov lesných pozemkov spolu 99202 podielov, ako je uvedené na platných rozhodnutiach C.
a listoch vlastníctva - nedeliteľné je neplatné.

Konanie o návrhu žalovaného na nariadenie predbežného opatrenia doručeného súdu prvého stupňa
17.04.2014 zastavil a súd prvého stupňa vyslovil, že o trovách konania sa rozhodne do 30 dní od

právoplatnosti tohto rozsudku.Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním mal za zistené, že žalovaný je vedený v registri
pozemkových spoločenstiev Obvodného lesného úradu v Prešove ako pozemkové spoločenstvo s
právnou subjektivitou s dňom zápisu 8.9.1999. Žalobcovia sa žalobou domáhali určenia neplatnosti

uznesenia prijatého na mimoriadnom valnom zhromaždení žalovaného z dôvodu, že toto nebolo
odsúhlasené podľa platného počtu podielov členov spoločenstva a ani v súlade so stanovami
spoločenstva pre platné rozhodovanie valného zhromaždenia. Zdôraznil, že žalobcovia podali návrh na
uzatvorenie zmieru zmierovacej komisie podaním z 29.10.2012. Na tento návrh reagovala zmierovacia
komisia listom z 12.11.2012 s uvedením, že nie je zrejmé, s ktorými členmi spoločenstva chcú zmier

uzatvoriť ani čo konkrétne chcú žalobcovia riešiť pred zmierovacou komisiou. Konštatuje, že nikto zo
žalobcov nemá spor so žiadnym členom zmierovacej komisie, a preto nemá dôvod sa stretnúť iba
s nimi. Súd prvého stupňa poukázal na ust. § 2, § 8, § 19 zákona č. 181/1995 Zb.. Zdôraznil, že
nadobúdateľ vlastníctva podielu spoločnej nehnuteľnosti prevodom alebo prechodom sa v súlade s § 8
tohto zákona stáva členom spoločenstva a vstupuje do práv a povinností člena spoločenstva v rozsahu
nadobúdaného podielu, pričom až zápis do katastra nehnuteľností má konštitutívne účinky, čo znamená,

že vkladom do katastra nehnuteľností vzniká, mení sa a zaniká vlastnícke právo k podielu na spoločnej
nehnuteľnosti. Veľkosť podielov na spoločnej nehnuteľnosti tak ako ju preukazujú údaje zapísané v
katastri nehnuteľnosti je určujúca pre určenie pomeru účasti člena pozemkového spoločenstva na
výkone práv a povinností vyplývajúcich z členstva v pozemkovom spoločenstve, tak ako to ustanovoval
§ 2 ods. 2 citovaného zákona. V prípade, že rozhodnutia členov pozemkového spoločenstva neboli

dosiahnuté väčšinou hlasov predpokladanou § 19 ods. 2 tohto zákona, právne úkony vykonané na
ich základe v spojení s § 39 OZ sa považujú za absolútne neplatné a nevyvolávajú žiadne právne
účinky. Súd prvého stupňa zistil, že je daný naliehavý právny záujem žalobcov na žiadanom určení.
Súd prvého stupňa zistil, že valné zhromaždenie konané 4.9.2011 nespĺňalo podmienky uznášania sa
schopnosti v súlade s § 19 zákona č. 191/1995 Zb.. Na tomto valnom zhromaždení ako vyplýva z

prezenčnej listiny boli akceptované hlasy osôb, ktoré nemali postavenie členov spoločenstva z dôvodu
nepreukázania postavenia nadobúdateľa spoluvlastníckeho podielu k spoločnej nehnuteľnosti titulom
prevodu, resp. prechodu. Pri prevode vlastníctva podielu spoločnej nehnuteľnosti jeho nadobúdateľ
sa stáva členom pozemkového spoločenstva vkladom prevodu do katastra nehnuteľnosti a pokiaľ
ide o prechod vlastníctva titulom dedičstva po právnom predchodcovi, členom spoločenstva sa

stáva nadobúdateľ spoluvlastníckeho podielu spoločnej nehnuteľnosti právoplatnosťou rozhodnutia o
dedičstve po poručiteľovi.

To znamená, že dedič sa nestáva nadobúdateľom spoluvlastníckeho podielu spoločnej nehnuteľnosti
a členom pozemkového spoločenstva už smrťou poručiteľa, nakoľko až právoplatným rozhodnutím

v dedičskom konaní bude jednoznačne ustálené, či tento spoluvlastnícky podiel nadobudne jeden
alebo viacerí do úvahy prichádzajúci dedičia. Pri hlasovaní podielových spoluvlastníkov v prípade
jednotlivých listov vlastníctva tak nemohli byť akceptované hlasy podielových spoluvlastníkov, kde
bol tzv. neprededený podiel, resp. rozhodnutie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť až po konaní
valného zhromaždenia, či nebol realizovaný prevod spoluvlastníctva k spoluvlastníckemu podielu.

Zároveň zistil, že valného zhromaždenia sa nezúčastnili členovia, ktorých účasť deklaroval žalovaný
v prezenčnej listine. Nakoľko podľa § 19 ods. 2 citovaného zákona valné zhromaždenia ako najvyšší
orgán spoločenstva rozhoduje nadpolovičnou väčšinou všetkých hlasov je nesporné, že predmetné
valné zhromaždenie nesplnilo základnú podmienku uznášania sa schopnosti pre rozhodnutie prijaté
uznesením zo dňa 4.9.2011, preto súd vyhovel žalobe o určenie jeho neplatnosti pre rozpor s § 39

OZ a rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku v spojení s opravným uznesením. Vydanie
opravného uznesenia prvostupňový súd odôvodnil § 164 O.s.p. keď zistil, že v písomnom vyhotovení
rozsudku došlo k chybe v písaní, a to vo výrokovej časti, ktorá sa nezhodovala s výrokom rozsudku
vyhláseným na pojednávaní konanom 5.9.2014, keďže namiesto „členov výboru“ bolo uvedené „členov
výkonu“, a preto túto chybu v písaní opravil.

Súd prvého stupňa rozhodol o zastavení konania o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý
podal žalovaný, a to v zmysle § 96 O.s.p.. Vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté podľa § 151
ods. 3 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku v spojení s opravným uznesením okrem výroku o zastavení časti konania podal
v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol v tejto časti rozsudok v spojení s
opravným uznesením zmeniť tak, aby žaloba bola zamietnutá. Má za to, že rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uvádza, že súd prvého stupňa nesprávneprávne posúdil tú skutočnosť, že valného zhromaždenia urbárskej spoločnosti sa majú právo zúčastniť
aj tzv. domnelí vlastníci, teda napr. dedič po nebohom vlastníkovi, členovi urbárskej spoločnosti, ktorý
ešte nemá ako dedič potvrdené dedičstvo osvedčením o dedičstve. Táto osoba má právo sa valného

zhromaždenia zúčastniť a ráta sa do zoznamu a počtu prítomných „nemá však právo hlasovať“. Za
tohto stavu bolo predmetné mimoriadne valné zhromaždenie uznášaniaschopné vzhľadom na počet
prítomných prevyšujúcich 50 % všetkých členov a jednotlivé rozhodnutia boli prijímané nadpolovičnou
väčšinou prítomných už bez hlasovania tzv. domnelých vlastníkov. Poukázal tiež na písomnú odpoveď
Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR na otázku formulovanú vo veci tak, že dedičia

alebo dedič po nebohom členovi urbárskej spoločnosti sa môže zúčastňovať valného zhromaždenia
spoločnosti a či sa jeho podiel ráta do počtu prítomných členov, podľa ktorej s poukazom na § 460
OZ, osoba - dedič sa môže zúčastniť valného zhromaždenia pozemkového spoločenstva s hlasovacím
právom vo výške spoluvlastníckeho podielu poručiteľa.

Žalobcovia navrhli rozsudok v spojení s opravným uznesením napadnutej časti ako vecne správny

potvrdiť. Majú za to, že podané odvolanie žalovaného je nedôvodné. Podľa ich názoru súd vychádzal
z platných zákonných ustanovení zákona č. 181/1995 Zb. v § 2, § 19 ods. 2, teda akým spôsobom má
rozhodovať valné zhromaždenie, poukázal na tú skutočnosť, že z predložených listov vlastníctva presne
bolo zistené, kto je oprávnený zúčastňovať sa zhromaždenia, a teda ja hlasovať. Zdôraznili, že do spisu
doručili aj stanovisko MPSR zo dňa 28.10.2013, v ktorom je presne uvedené, že pomer účasti nie je daný

údajmi zapísanými v prezenčnej listine ani v zozname, pričom záväzné sú údaje o vlastníctve podielu na
spoločnej nehnuteľnosti v zozname, vrátane počtu podielov a ich veľkosti, musia byť v súlade s údajmi
zapísanými v katastri nehnuteľností, teda na liste vlastníctva. Toto je jediný spôsob ako je možné platne
zistiť, či valné zhromaždenie rozhodovalo nadpolovičnou väčšinou alebo nie.

Odvolací súd preskúmal rozsudok v spojení s opravným uznesením okrem výroku o zastavení časti
konania v zmysle vyjadrených v § 212 ods. 1, 2 O.s.p., spolu s konaním, ktoré ich vydaniu predchádzalo,
vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že nie sú
dané podmienky pre potvrdenie ani pre zmenu rozsudku v spojení s opravným uznesením, ktorý je
nepreskúmateľný pre absenciu dostatočných dôvodov, keď zároveň súd prvého stupňa sa nezaoberal

všetkými okolnosťami podstatnými pre správne rozhodnutie o veci.

Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaný je vedený v registri pozemkových spoločenstiev Obvodného
lesného úradu v L. ako pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou s dňom zápisu 8.9.1999.
Žalobcovia ako členovia tohto pozemkového spoločenstva sa domáhajú určenia neplatnosti uznesenia

prijatého na mimoriadnom valnom zhromaždení žalovaného dňa 4.9.2011 argumentujúc, že toto nebolo
odsúhlasené podľa platného počtu podielov spoločenstva a ani v súlade so stanovami spoločenstva pre
platné rozhodovanie valného zhromaždenia.

Podľa § 2 ods. 1 - 3 zákona č. 181/1995 Zb. v znení platnom k 4.9.2011, pozemkovým spoločenstvom

(ďalej len „spoločenstvo“) sa rozumie
a) lesné a pasienkové spoločenstvo vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti, na ktoré sa
vzťahovali právne predpisy o úprave právnych pomerov majetku bývalých urbarialistov (urbárnikov),
komposesorátov a podobných právnych útvarov, ktoré sa vydali podľa osobitných právnych predpisov
a boli obnovené ku dňu účinnosti tohto zákona,

b) lesné spoločenstvo, pasienkové spoločenstvo alebo pozemkové spoločenstvo založené podľa
osobitných predpisov,
c) pozemkové spoločenstvo založené podľa tohto zákona.

Členom spoločenstva podľa odseku 1 sú všetci spoluvlastníci spoločnej nehnuteľnosti.

Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na práva a povinnosti vlastníkov podielov
spoločnejnehnuteľnostiustanoveniaObčianskehozákonníka.

Podľa § 7 citovaného zákona, členovia spoločenstva môžu prevádzať svoj spoluvlastnícky podiel
spoločnej nehnuteľnosti a s ním súvisiace práva a povinnosti len za podmienok ustanovených v tomto
zákone a vo vyhlásení spoločníkov o združení alebo v zmluve o založení a v osobitnom predpise.Podľa § 8 ods. 1, 2 citovaného zákona, nadobúdateľ vlastníctva podielu spoločnej nehnuteľnosti sa
prevodom alebo prechodom vlastníctva stáva členom spoločenstva a vstupuje do práv a povinností
člena spoločenstva v rozsahu nadobúdaného podielu.

Dohoda o prevode vlastníctva podielu spoločnej nehnuteľnosti musí mať písomnú formu a nadobúda
účinnosť dňom vkladu do katastra nehnuteľností.

Podľa § 15 ods. 1 - 3 citovaného zákona, členmi spoločenstva sa môžu stať len tie fyzické osoby a

právnické osoby, ktoré sú vlastníkmi podielu spoločnej nehnuteľnosti.

Členstvovspoločenstvezatrvaniaspoločenstvavznikáazanikáprechodomaleboprevodomvlastníctva
podielu spoločnej nehnuteľnosti.

Každý, kto sa stáva vlastníkom podielu spoločnej nehnuteľnosti, pristúpi k zmluve o založení, a to do

dvoch mesiacov od nadobudnutia tohto vlastníctva.

Podľa § 19 ods. 1, 2 citovaného zákona, každý člen spoločenstva má pri rozhodovaní o právach a
povinnostiach taký počet hlasov, aký mu patrí podľa súčtu alebo podľa veľkosti vlastnených podielov
spoločnej nehnuteľnosti, ak zmluva o založení neupravuje túto otázku inak.

Zhromaždenierozhodujenadpolovičnouväčšinouvšetkýchhlasov,aksanevyžadujepodľatohtozákona
alebo podľa zmluvy o založení dvojtretinová väčšina všetkých hlasov.

Je potrebné predovšetkým uviesť, že súd prvého stupňa správne skonštatoval existenciu naliehavého

právneho záujmu žalobcov, členov spoločenstva žalovaného na žiadanom určení neplatnosti uznesenia
prijatého na mimoriadnom valnom zhromaždení žalovaného dňa 4.9.2011 a tento návrh je v súlade
s ust. § 80 písm. c/ O.s.p.. Určovacia žaloba podľa tohto zákonného ustanovenia má preventívny
charakter. Predovšetkým prichádza do úvahy vtedy, keď jej prostredníctvom možno eliminovať stav
ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu, pričom k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť

iným spôsobom. Ďalej sa uplatní v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne
prostriedky zodpovedá obsahu a povahe príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno
dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov medzi
účastníkmi.Tietofunkcieurčovacejžalobykorešpondujúspredpokladomnaliehavéhoprávnehozáujmu.
Žalobcovia ako členovia spoločenstva žalovaného sa nepochybne môžu domáhať určenia neplatnosti

uznesenia prijatého na valnom zhromaždení, ktoré podľa ich názoru v zmysle § 19 zákona č. 181/19954
nesplnilo podmienky uznášania schopnosti, keď týmto postupom sa dosiahne odstránenie spornosti
toho, či orgány spoločenstva zvolené na namietanom valnom zhromaždení a uznesenia tam prijaté
boli konštituované a prijímané spôsobom predpokladaným zákonom a stanovami pozemkového
spoločenstva.

Súd prvého stupňa tiež správne ustálil podmienky osoby majúcej postavenie člena spoločenstva v
súvislosti s podielom spoločnej nehnuteľnosti nadobudnutým prevodom vlastníctva k tomuto podielu.
Je zrejmé, že dohoda o prevode vlastníctva podielu spoločnej nehnuteľnosti v súlade s § 8 ods. 2
zákona č. 181/1995 Zb. nadobúda účinnosť dňom vkladu do katastra nehnuteľností a až vtedy sa

nový nadobúdateľ spoluvlastníckeho podielu môže zúčastniť a rozhodovať o právach a povinnostiach
na valnom zhromaždení, ktoré je najvyšším orgánom spoločenstva (§ 18 ods. 1 zákona č. 181/1995 Zb).

Uvedený záver však nemožno aplikovať v situácii, keď vlastník podielu spoločnej nehnuteľnosti zomrie
a nadobúdateľmi sa prechodom vlastníctva stávajú jeho právni nástupcovia (v rozsahu nadobúdaného

podielu). Podľa súdu prvého stupňa sa členom spoločenstva stáva nadobúdateľ spoluvlastníckeho
podielu spoločnej nehnuteľnosti až právoplatným rozhodnutím o dedičstve po poručiteľovi, a preto pri
hlasovaní na spornom valnom zhromaždení nemohli byť hlasy takýchto dedičov akceptované.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého

občianskoprávne vzťahy vznikajú z právnych úkonov alebo iných skutočností, s ktorými zákon vznik
týchto vzťahov spája.Podľa § 460 Občianskeho zákonníka sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa. Predpokladmi
dedeniami sú:
a) smrť fyzickej osoby,

b) existencia dedičstva,
c) spôsobilý dedič.
V zmysle citovaného zákonného ustanovenia platí, že dedičstvo sa nadobúda okamihom poručiteľovej
smrti. Táto okolnosť má za následok, že neskoršie úkony dedičov, napr. vyhlásenie o odmietnutí
dedičstva, dedičská dohoda a pod., pôsobia spätne ku dňu smrti poručiteľa. Uznesenie o dedičstve je

rozhodnutie vo veci samej a deklarujú sa ním právne vzťahy, ktoré zákon spája so smrťou fyzickej osoby
(poručiteľa) s účinnosťou ku dňu jej smrti. Právna úprava dedičského práva teda vychádza z princípu
ingerencie štátu pri nadobúdaní dedičstva. Okrem iného predpokladá i to, že dedičstvo po poručiteľovi
musí byť súdom prejednané a rozhodnuté, konanie o dedičstve začína aj bez návrhu a v konaní o
dedičstve musí byť prejednaný tiež majetok, ktorý nebol známy pri pôvodnom prejednaní a rozhodnutí
o dedičstve. Ako bolo uvádzané, podľa rozhodnutia súdu o potvrdení dedičstva alebo o vyporiadaní

dedičov sa dedičstvo nadobúda s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa.

V dobe od smrti poručiteľa až do potvrdenia dedičstva alebo vyporiadania dedičov právoplatným
rozhodnutím súdu teda nemôže byť istota, s akým výsledkom konanie o dedičstvo skončí, a to najmä
kto bude poručiteľovým dedičom a ako bude vyporiadané dedičstvo medzi viacerých dedičov.

Ak zanechal poručiteľ viac dedičov, sú až do právoplatného rozhodnutia súdu považovaní za vlastníkov
celého majetku patriaceho do dedičstva. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí alebo
majetkových práv patriacich do dedičstva sú oprávnení voči iným osobám spoločne a nerozdielne (do
pozornosti rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo 222/2010).

V období medzi nadobudnutím dedičstva (§ 460 Občianskeho zákonníka) a potvrdením nadobudnutia
dedičstva (§ 482 a 483 Občianskeho zákonníka) sú z právnych úkonov týkajúcich sa vecí (majetkových
práv) z dedičstva povinní a oprávnení voči iným osobám všetci dedičia poručiteľa, ktorí dedičstvo dosiaľ
neodmietli spoločne a nerozdielne. Ich dedičský podiel pritom vyjadruje mieru, akou sa dedičia navzájom

podieľajú na právach a povinnostiach týkajúcich sa vecí (majetkových práv) z dedičstva (R 42/1974).

Z uvedených dôvodov je potom zrejmé, že pokiaľ nebol majetok poručiteľa (aj podiel spoločnej
nehnuteľnosti) v konaní o dedičstve ešte prejednaný, sú až do vyporiadania dedičstva ohľadom tejto
veci všetci dedičia považovaní za jej vlastníkov. Nie je tak správny právny záver súdu prvého stupňa v

tom zmysle, že hlasy takýchto dedičov ako nečlenov pozemkového spoločenstva pri hlasovaní nemohli
byť akceptované. Zároveň však platí, že pokiaľ sa daného valného zhromaždenia právni nástupcovia
konkrétneho poručiteľa zúčastnili, mohli mať hlasovacie právo iba vo výške spoluvlastníckeho podielu
poručiteľa (a nie každý z nich samostatný spoluvlastnícky podiel a tomu zodpovedajúce hlasovacie
právo).

Súd prvého stupňa v ďalšom konaní preto opätovne vyhodnotí aj s ohľadom na vyššie vyjadrené
závery, či a akým spôsobom valné zhromaždenie žalovaného konané dňa 4.9.2011 spĺňalo podmienky
uznášania schopnosti v zmysle § 19 a nasl. zákona č. 181/1995 Zb. a v závislosti od týchto zistení o veci
opätovne rozhodne. Odvolací súd preto s poukazom na vyššie uvádzané dôvody rozsudok v spojení s

opravným uznesením okrem výroku o čiastočnom zastavení konania zrušil postupom podľa § 221 ods.
1 písm. f/, h/ O.s.p. a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods.
2 O.s.p.) s tým, že v novom rozhodnutí o veci sa rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§
224 ods. 3, 4 O.s.p.).

Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 21.1.2015 č. k. 29C/72/2012-796 súd prvého stupňa uložil
žalobcovi v 1.rade, aby v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia zaplatil súdny poplatok za návrh
na nariadenie predbežného opatrenia vo výške 33,- Eur podľa položky č. 1 písm. c/ zákona č. 71/1992
Zb. Sadzobníka súdnych poplatkov.

Vo včas podanom odvolaní proti tomuto uzneseniu žalobcovia navrhli uznesenie zrušiť ako
neopodstatnené. Poukazujú na to, že vo veci nariadenia predbežného opatrenia už z ich strany súdny
poplatok zaplatený bol, a to dňa 17.4.2014, viď potvrdenka č. XXXX, číslo zošitu XX/XX. Žalobcovia
ďalej uvádzajú, že podľa ich názoru súd nesprávne vyhodnotil predchádzajúce odvolanie žalobcov protizamietnutiu návrhu na nariadenie predbežného opatrenia z 31.1.2013 a nesprávne vyhodnotil aj dôkazy
doplnené do spisu. Uvádzajú, že v liste z 12.3.2014, ktoré podali 13.3.2014 boli zaslané dôkazy. Súd
prvého stupňa uznesením z 11.4.2013 zamietol návrh žalobcu v 1.rade na nariadenie predbežného

opatrenia. Listom z 25.4.2013, podaným 28.4.2014 bolo podané odvolanie proti uzneseniu z 11.4.2013.
Listom zo 17.5.2014, podaný 25.5.2014 bolo iba doplnené odvolanie, ktoré podali 28.4.2014. Listom
z 22.12.2014 poukázali na nezákonný zápis do registra pozemkového spoločenstva a na zrušenie
uznesenia z valného zhromaždenia zo 4.9.2011 a v prílohe listu doplnili dôkazy. Listom z 30.12.2014
opakovane doplnili návrh nariadenia predbežného opatrenia spolu s ďalším dôkazovým materiálom, a

to k odvolaniu podanému 30.1.2013. Nepodali nové podanie iba doplnili dôkazové materiály k podaniu
a odvolaniu z 31.1.2013 a súdny poplatok 33,- Eur bol uhradený 17.4.2014. Na základe toho považujú
uznesenie o uhradení súdneho poplatku vo výške 33,- Eur za bezpredmetné.

Po preskúmaní napadnutého uznesenia (§ 212 ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2O.s.p.) odvolací
súd zistil, že odvolanie dôvodné nie je.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, súdne poplatky sa vyberajú za
jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy
súdov a prokuratúry uvedené v Sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov,
ktorý tvorí prílohu tohto zákona.

Podľa § 5 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona, poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu odvolania
a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ
a dovolateľ.

Podľa § 8 ods. 1 citovaného zákona, poplatok za podanie návrhu alebo žiadosti, poplatok za uplatnenie
námietky zaujatosti v konkurznom konaní alebo reštrukturalizačnom konaní podľa osobitného predpisu
a poplatok za konanie o dedičstve je splatný vznikom poplatkovej povinnosti.

Podľa položky č. 1 písm. c/ Sadzobníka súdnych poplatkov, z návrhu na nariadenie alebo zrušenie

predbežného opatrenia je ustanovené sadzba súdneho poplatku vo výške 33,- Eur.

Ako vyplynulo z obsahu spisu, v priebehu tohto konania bolo rozhodnuté po prvýkrát o návrhu žalobcu
v prvom rade na nariadenie predbežného opatrenia uznesením Okresného súdu Prešov zo 17.1.2013
č. k. XXC/XX/XXXX-XXX v spojení s uznesením Krajského súdu Prešov zo dňa 25.3.2013 č. k. XCo/

XX/XXXX-XXX. V tejto súvislosti súd prvého stupňa vyzval žalobcu v 1.rade na zaplatenie súdneho
poplatku za návrh na nariadenie predbežného opatrenia vo výške 33,- Eur a tento súdny poplatok aj bol
z jeho strany zaplatený (č. l. 181).

O v poradí druhom návrhu žalobcu v 1.rade na nariadenie predbežného opatrenia rozhodol súd prvého

stupňa uznesením z 11.4.2014 č.k. XXC/XX/XXXX-XXX v spojení s uznesením Krajského súdu Prešov
zo dňa 3.7.2014 č. k. XCo/XXX/XXXX-XXX. Aj v súvislosti s takto podaným druhým návrhom na
nariadenie predbežného opatrenia súd prvého stupňa vyzval žalobcu v 1.rade na zaplatenie súdneho
poplatku vo výške 33,- Eur, ktorý bol z jeho strany uhradený (č. l. 672).

Na návrh žalobcu v 1.rade doručený dňa 22.12.2014, súd prvého stupňa opätovne rozhodoval o
predbežnom opatrení, a to uznesením z 20.1.2015 č. k. XXC/XX/XXXX-XXX, ktoré uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 13.2.2015.

V súvislosti s podaním uvádzaného návrhu žalobcu v 1.rade na nariadenie predbežného opatrenia súd

prvého stupňa vyzval tohto účastníka na zaplatenie súdneho poplatku, a to napadnutým uznesením z
21.1.2015. Je zrejmé, že v súlade s podaním tohto návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vznikla
vo vzťahu k žalobcovi v 1.rade poplatková povinnosť tak ako ju predpokladá citovaná položka č. 1 písm.
c/ Sadzobníka súdnych poplatkov. Pokiaľ žalobca v 1.rade poukazuje na to, že súdny poplatok z návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia vo výške 33,- Eur bol z jeho strany uhradený dňa 17.4.2014, ide

o vec výkonu tohto rozhodnutia.Súdprvéhostupňaopodstatnenevyzvalžalobcuv1.radenazaplateniesúdnehopoplatkuzanímpodaný
návrh na nariadenie predbežného opatrenia, o ktorom rozhodol uznesením z 20.1.2015 č. k. XXC/XX/
XXXX-XXX, preto odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.