Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, January 31, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Tos/14/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516010031
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Blažová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1516010031.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Magdalény Blažovej a sudcov JUDr.
Petra Štifta a JUDr. Michala Valenta, v trestnej veci odsúdeného P. B., pre zločin nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa §
172 ods. 1 písm. c/, d/ Tr. zák., o sťažnosti prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava V proti uzneseniu
samosudkyne Okresného súdu Bratislava V zo 06.12.2018 sp. zn. 2T/6/2016, na neverejnom zasadnutí

konanom 31. januára 2019, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 1 písm. b/ Tr. por. z r u š u j e sa napadnuté uznesenie v celom rozsahu a vec sa vracia
súdu prvého stupňa, aby o nej znovu konal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením samosudkyne Okresného súdu Bratislava V zo 06.12.2018 sp. zn. 2T/6/2016 bolo podľa §
50 ods. 4 Tr. zák. rozhodnuté tak, že u odsúdeného P. B. sa predlžuje skúšobná doba podmienečného

odsúdenia stanovená rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 2T/6/2016 z 22.03.2016, ktorý
nadobudol právoplatnosť toho istého dňa, o dva roky, t.j. do 22.03.2021.

Samosudkyňa okresného súdu svoje rozhodnutie odôvodnila v podstate tak, že s poukazom na okolnosti
prípadu, ako aj okolnosť, že odsúdený sa snaží zamestnať, čím prejavuje úprimnú snahu po náprave,
boli splnené podmienky pre rozhodnutie podľa § 50 ods. 4 písm. b/ Tr. zák. Nepodmienečný trest by

pôsobil kontraproduktívne, keďže doterajší výkon trestu splnil svoj účel.

Protitomutouzneseniusamosudkynepodal vzákonnejlehotesťažnosťprokurátorOkresnejprokuratúry
Bratislava V, ktorú bližšie písomne odôvodnil podaním doručeným okresnému súdu 21.12.2018. Uviedol
v nej, že predmetné rozhodnutie považuje za nezákonné a neopodstatnené, pričom túto skutočnosť
oprel o nasledovnú argumentáciu. Citoval ustanovenie § 34 ods. 1 Tr. zák. ako aj ustanovenie § 50 ods. 4

veta druhá Tr. zák., z ktorého vyplýva, že v prípade ak odsúdený konaním spáchaným v skúšobnej dobe
dal príčinu na nariadenie výkonu trestu, výnimočne vzhľadom na okolnosti prípadu, súd môže ponechať
podmienečné odsúdenie v platnosti a súčasne môže ustanoviť nad odsúdeným probačný dohľad, alebo
primerane predĺžiť skúšobnú dobu maximálne o dva roky, pričom však nesmie prekročiť hornú hranicu
skúšobnej doby stanovenej v odseku 1 alebo uložiť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo
primerané povinnosti.

Ustanovenie tohto zákona, takýto postup predpokladá iba výnimočne a to vzhľadom na okolnosti
prípadu. Ktoré okolnosti sa majú aplikovať pri takomto postupe, však zákon už nekonkretizuje.
Výnimočné okolnosti prípadu by mali byť také, ktoré vyplývajú zo správania sa odsúdeného po
podmienečnom odsúdení, pričom odsúdený musí v skúšobnej dobe prejaviť snahu na odstránenie tých
príčin, ktoré v pôvodnom konaní viedli k jeho trestnej činnosti.Odsúdenýsavskúšobnejdobepodmienečnéhoodkladuvýkonutrestuodňatiaslobodydopustilďalšieho
úmyselného trestného činu a to prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, čím týmto svojim
spôsobom života preukázal, že zo svojho predchádzajúceho protiprávneho konania sa nepoučil a

naďalej neviedol riadny život. Skutočnosť, že odsúdený predložil súdu pracovnú zmluvu, z ktorej je
zrejmé, že mal začať pracovať 12.12.2018 a potvrdenie lekára, že nie je závislý na návykových látkach,
nepredstavuje také výnimočné okolnosti prípadu, ako to má na mysli ustanovenie § 50 ods. 4 Tr. zák.
Navrhol preto, aby krajský súd predmetné uznesenie podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. por. zrušil a zároveň
podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. rozhodol, že odsúdený P. B. sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia

uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 2T/6/2016 z 22.03.2016 neosvedčil a
trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov vykoná. Podľa § 50 ods. 8 Tr. zák. s poukazom na § 48 ods.
2 písm. a/ Tr. zák., ho na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia.

K sťažnosti prokurátora sa prostredníctvom svojho obhajcu vyjadril odsúdený podaním doručeným

Krajskému súdu v Bratislave 29.01.2019. Uviedol v ňom, že ihneď po prepustení do domáceho väzenia
začal riešiť pracovné ponuky, pričom od 12.12.2018 uzatvoril pracovnú zmluvu a nastúpil do práce.
Taktiežsapodrobilpreskúmaniuzdravotnejspôsobilostivovzťahukzávislostiodalkoholuinejnávykovej
látky alebo liečiva, pričom predložil aj potvrdenie, z ktorého je zrejmé, že u neho nebola zistená závislosť
na alkohole a iných návykových látkach. Vyššie uvedeným konaním chce poukázať na skutočnosť, že

od doby, čo bol prepustený do domáceho väzenia viedol riadny život, stal sa z neho abstinent. Býva
s matkou, s ktorou má výborný vzťah a táto veľmi ťažko niesla fakt, že bol svojho času vo výkone
trestu. Rovnako si v budúcnosti chce so svojou priateľkou založiť rodinu. Navrhol preto, aby krajský súd
sťažnosť prokurátora ako nedôvodnú zamietol.

Krajský súd v Bratislave na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou, preskúmal v
zmysle § 192 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. por. správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým
sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia,
pričom dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora okresnej prokuratúry je sčasti dôvodná.

Odvolací súd pri plnení prieskumnej povinnosti zistil, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava V
z 22.03.2016 sp. zn. 2T/6/2016, právoplatného toho istého dňa bol P. B. uznaný za vinného zo
zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, d/ Tr. zák., na skutkovom základe tam uvedenom a
bol mu uložený podľa § 172 ods. 1 s použitím § 36 písm. j/, l/, § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák. , §

38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, výkon ktorého mu súd podmienečne
odložil na skúšobnú dobu 3 rokov.

Skúšobná doba začala odsúdenému plynúť podľa § 50 ods. 1 veta druhá Tr. zák. dňom 23.03.2016
a uplynie mu dňom 22.03.2019. Počas plynutia skúšobnej doby súd sledoval správanie odsúdeného,

pričom zistil, že odsúdený počas skúšobnej doby bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu
Bratislava II z 10.08.2018 sp. zn. 0T/314/2018, právoplatným toho istého dňa, pre prečin ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., keďže skutok spáchal 08.08.2018, t.j. v skúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia. Z vyššie uvedeného vyplýva, že odsúdený v skúšobnej dobe svojim
konaním dal príčinu na nariadenie výkonu trestu odňatia slobody, keďže počas plynutia skúšobnej doby

sa dopustil úmyselného prečinu.

Vzhľadom na uvedené a vzhľadom na následné vyjadrenie prokurátora, súd vo veci vykonal verejné
zasadnutie samosudkyňou, na ktorom vypočul odsúdeného, oboznámil listinné dôkazy a rozhodol
spôsobom uvedeným vo výrokovej časti napadnutého uznesenia.

Podľa § 349 ods. 1 Tr. por. samosudca vykonáva konanie o prečinoch a zločinoch, na ktoré zákon
ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje 8 rokov.

Pri zločine nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie

a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, d/ Tr. zák. je zákonom stanovená trestná sadzba
od 3 do 10 rokov.Pochybil teda okresný súd, keď vykonal verejné zasadnutie, na ktorom rozhodoval o neosvedčení sa
odsúdeného pred samosudkyňou, pričom správne mal v uvedenej trestnej veci rozhodovať senát, keďže
ide o trestný čin, ktorého horná hranica prevyšuje 8 rokov.

Z vyššie uvedených dôvodov bolo potrebné rozhodnúť spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto
uznesenia a vec vrátiť okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie.

Záverom krajský súd dáva do pozornosti, že v prípade, že by okresný súd opätovne rozhodoval v zmysle

ustanovenia § 50 ods. 4 písm. b/ Tr. zák. je potrebné zvažovať možnosť uloženia opatrení v zmysle §
51 ods. 3, ods. 4 Tr. zák. Aj keď zákon v § 50 ods. 4 Tr. zák. výslovne uvádza formuláciu „a súčasne
môže“ a ďalej uvádza tri alternatívne opatrenia, treba konštatovať, že Trestný zákon neprikazuje súdu
uložiť niektoré z týchto opatrení. Na druhej strane, ak by tak súd v konkrétnom prípade neurobil, mohlo
by to odsúdeného len povzbudiť k ďalšiemu porušovaniu podmienok podmienečného odsúdenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.