Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, March 31, 2016

Súd: Okresný súd Dolný Kubín
Spisová značka: 9Cb/41/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5415201726
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Stieranka

ECLI: ECLI:SK:OSDK:2016:5415201726.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu Dolný Kubín JUDr. Rastislav Stieranka v právnej veci žalobcu: GOOD

ANGELS s.r.o., Nová Ľubovňa č. 669, IČO: 36 473 171, v zast. JUDr. Milan Kuzma, advokát, Floriánska
č. 16, Košice, proti žalovanému: Energotex SK s.r.o., Radlinského 1722/60, Dolný Kubín, IČO: 44 385
421, v zast. KubalaLegal s.r.o., Mlynárska 16, Košice - mestská časť Juh, IČO: 50 111 213, v konaní o
zaplatenie 16.200,- € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd zamieta žalobu žalobcu.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému trovy právneho zastúpenia vo výške 1.263,45 € a iné trovy

konania vo výške 972,- €.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou dňa 11.05.2015 žalobca žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 16.200,- €
a úrokov z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 1.800,- € od 25.05.2013 do zaplatenia, zo sumy
1.800,- € od 19.06.2013 do zaplatenia, zo sumy 1.800,- € od 23.07.2013 do zaplatenia a vo výške 9,25
% ročne zo sumy 1.800,- € od 21.08.2013 do zaplatenia, zo sumy 1.800,- € od 25.09.2013 do zaplatenia,
zo sumy 1.800,- € od 16.10.2013 do zaplatenia, zo sumy 1.800,- € od 20.11.2013 do zaplatenia, zo
sumy 1.800,- € od 18.12.2013 do zaplatenia, zo sumy 1.800,- € od 15.01.2014 do zaplatenia. V priebehu
súdneho konania žalobca zmenil žalobu a žiadal zaviať žalovaného na úhradu úrokov z omeškania vo

výške 0,05 % denne, poukazujúc pritom na zmluvne dohodnutú výšku úrokov z omeškania (čl. V ods.
5 zmluvy). Súd následne zmenu žaloby pripustil (č.l. 53).
Žalobca svoj nárok v žalobe ako aj na pojednávaní odôvodňoval tým, že na základe Zmluvy o vykonaní
reklamy a o vzájomnej obchodnej spolupráci zo dňa 28.01.2013 (ďalej len „zmluva“) žalobca zabezpečil
pre žalovaného realizáciu a prenájom reklamných plôch basketbalového klubu GOOD ANGELS Košice.
Následne žalovanému vyúčtoval odplatu za poskytnuté služby

formou jednotlivých mesačných faktúr za obdobie mesiacov apríl až december 2013 vo výške 1.800,- €
za každý mesiac. Žalovaný však žiadnu z vystavených faktúr neuhradil. Tým sa dostal do omeškania,
v dôsledku čoho si žalobca uplatnil voči nemu aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9,5
% ročne z fakturovaných súm splatných do júla 2013 a vo výške 9,25 % ročne z fakturovaných súm
splatných od augusta 2013.
V súvislosti s námietkami žalovaného žalobca uviedol, že ustanovenie čl. V ods. 3 zmluvy nebránilo
žalobcovi vystaviť faktúru aj skôr, keďže termín splatnosti 15.01.2014 bol dohodnutý len ako najneskôr

(posledný) možný. Okrem toho oprávnenie žalobcu fakturovať odmenu za poskytnuté služby mesačne
vyplývalo aj z čl. V ods. 1 zmluvy, keďže dohodnutá odmena bola určená formuláciou „1.500,- €/
mesačne“.ŽalobcapritompoukazovalajnaustanoveniaprávnychpredpisovtýkajúcichsaplateniaDPH,
v zmysle ktorých je platiteľ (žalobca) povinný vystaviť faktúru do 15 dní odo dňa poskytnutia služby,preto bol povinný vystavovať mesačné faktúry. Na pojednávaní žalobca doplnil, že žalovaný akceptoval
mesačnúfakturáciu,keďžezaplatil (ikeďzomeškaním)skoršiefaktúryzamesiacefebruáramarec
2013. Išlo totiž o dlhoročnú prax, nielen medzi žalobcom a žalovaným, ale aj s inými cca 20 reklamnými

partnermi. O výhradách žalovaného k mesačnej fakturácii sa dozvedel až v priebehu súdneho konania.
Žalobcasvojetvrdeniapreukazovalzmluvou(č.l.5),faktúrami(č.l.8-16)avýzvounazaplatenie(č.l.17).
Žalovaný voči podanej žalobe v odpore (č.l. 35), ako aj v priebehu pojednávania namietal, že jednotlivé
tzv. čiastkové faktúry boli vystavené v rozpore s uzavretou zmluvou. V zmysle čl. V ods. 3 zmluvy je totiž
odmenasplatnánajneskôrdo15.dňamesiacanasledujúcompoukončenízmluvynazákladevystavenej

faktúry. Žalobca teda nebol oprávnený počas trvania zmluvy vystaviť čiastkové faktúry v mesačných
intervaloch, ale mal vystaviť len jednu faktúru na celú odmenu so splatnosťou do 15.01.2014. Žiadne
z ustanovení zmluvy neukladalo žalovanému povinnosť uhrádzať odmenu v pravidelných mesačných
splátkach. Na túto skutočnosť žalovaný upozorňoval žalobcu opakovane už počas trvania zmluvy. Nárok
žalobcu teda zatiaľ nebol uplatnený zmluvne dohodnutým spôsobom, a preto sa nestal splatným. Na
pojednávaní žalovaný doplnil, že vystavené mesačné faktúry žalobcu považoval len za tzv. zálohové,

pričom tieto zálohy (preddavky) nebol povinný v zmysle zmluvy platiť. Povinnosť na úhradu odmeny za
poskytnuté reklamné služby mu podľa zmluvy mohla vzniknúť až na základe vystavenia tzv. vyúčtovacej
(celkovej) faktúry.
Na pojednávaní konanom dňa 31.03.2016 (č.l. 75) bolo vykonané dokazovanie podľa návrhov obidvoch
sporových strán, pričom následne súd ustálil skutkový a právny stav veci nasledovne:

V danom prípade išlo o obchodný súdny spor medzi dvomi podnikateľskými subjektmi, predmetom
ktorého bolo neuhradenie ceny za reklamné služby, ktoré žalovanému poskytol žalobca na základe
zmluvy. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca takéto služby riadne a včas poskytol.
Žalovaný akurát namietal splatnosť svojho záväzku.
V tomto smere sa súd stotožnil s argumentáciou žalovaného, keď vychádzal zo znenia predloženej

zmluvy.Vtejtosúvislostisúdpoznamenáva,žeustanoveniečl.Vzmluvymázjavnenesprávnečíslovanie
jednotlivých odsekov, keď za odsekom č. 4 nasledujú ďalšie tri odseky číslované ako č. 3 až č. 5,
namiesto správneho označenia 5. až 7. V ďalšom texte súd v záujme zrozumiteľnosti uvádza číslovanie
odsekov podľa ich správneho číselného poradia.

Z použitej, zmluvne dohodnutej formulácie čl. V ods. 5 zmluvy vyplýva, že odmena za reklamné služby
bola splatná naraz, „... po ukončení zmluvy ...“, najneskôr 15.01.2014, aj to až na základe vystavenej
faktúry.
Mesačnú splatnosť odmeny za reklamné služby nemožno vyvodiť z čl. V ods. 1 zmluvy, keďže v tomto
ustanovení nie je upravená splatnosť odmeny, ale len jej výška.

Rovnako ani námietka žalobcu ohľadom daňovej povinnosti vystaviť faktúru do 15 dní odo dňa
poskytnutia služby neobstojí ako argument pre vystavenie jednotlivých mesačných faktúr. Aj v tomto
smere je rozhodujúce znenie zmluvy, kde bolo poskytovanie služieb dohodnuté ako celok počas celej
doby trvania zmluvy. Žalobca, teda aj v zmysle daňových predpisov ukončil poskytovanie služieb
posledným dňom účinnosti zmluvy (31.12.2013) a až následne mu začala plynúť lehota na vystavenie

faktúry (§ 19, § 73 zákona č. 222/2004 Z.z.). Odhliadnuc od toho však opäť treba pripomenúť, že
ohľadom splatnosti zmluvnej odmeny je rozhodujúce znenie zmluvy, a to aj v prípade, ak by bolo v
rozpore s daňovými predpismi.
Z ustanovení čl. V ods. 2, 3 zmluvy vyplýva, že žalovaný mal len možnosť (nie povinnosť) uhrádzať
odmenu za reklamu vopred, a to na základe tzv. zálohových faktúr. V prípade ak tak dobrovoľne učinil,

získal voči žalobcovi nárok na bonus (zľava z odmeny za reklamné služby). V prípade, ak by bola
mesačná splatnosť odmeny za reklamné služby dohodnutá ako obligatórna, nemali by tzv. motivačné
ustanovenia čl. V ods. 3 a ods. 4 zmluvy žiadnu logiku ani význam.
Isteže, zmluvne dohodnuté pravidlá je možné v niektorých prípadoch „nahradiť“ pravidlami vytvorenými
tzv. obvyklou praxou. Žalobca však svoje tvrdenia o údajnej obvyklej praxi medzi žalobcom a žalovaným

ohľadom mesačných splatností odmeny za reklamné služby ničím nepreukázal, pričom žalovaný
existenciu takej praxe v súdnom konaní poprel. Odhliadnuc od toho, že existencia dvoch úhrad, ktoré
mal žalovaný realizovať v priebehu r. 2013, nebola ani preukázaná, treba uviesť, že obvyklosť postupu
vo vzťahu k šiestim nezrealizovaným úhradám nemožno odvodzovať od dvoch úhrad. To platí o to skôr,
ak tieto úhrady boli (podľa vyjadrení žalobcu) realizované s niekoľko mesačným omeškaním. A už vôbec

nemožnopoukazovaťnaobvyklosťaobchodnúpraxmedzižalobcomainýmijehoreklamnýmipartnermi.
Rozhodujúca a určujúca je obchodná prax len medzi konkrétnymi zmluvnými stranami (§ 266 ods. 3
Obch. zák.).Vzhľadom na doteraz uvedené skutočnosti možno konštatovať, že podaná žaloba je predčasná, keďže
žalobca zatiaľ nesplnil podmienky, na ktorú je splatnosť jeho odmeny viazaná, t.j. po ukončení zmluvy
nevystavil voči žalovanému faktúru (čl. V ods. 5 zmluvy). Takéto zmluvné podmienky pritom sformuloval

žalobca, ktorý zabezpečil vypracovanie zmluvy, označil ju svojím logom na dolnom okraji každej strany
zmluvy a predložil žalovanému. Žalobca teda zodpovedá za prípadnú nejasnosť formulácie zmluvných
ustanovení (§ 266 ods. 4 Obch. zák.).
Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§142ods.1OSPtak,žepriznalžalovanémuprávonaichnáhradu
voči žalobcovi, keďže žalovaný mal vo veci plný úspech.

Priznanétrovykonaniapredstavujúzaplatenýsúdnypoplatokzaodporvovýške972,-€atrovyprávneho
zastúpenia vo výške 1.263,45 €, ktoré pozostávajú z odmeny za tri úkony právnej pomoci (príprava
a prevzatie veci; podanie odporu; účasť na pojednávaní) podľa § 13a ods. 1 písm. a), c), d) vyhl.
č. 655/2004 Z.z. v sume po 320,34 €/úkon v zmysle § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. Súd priznal
navrhovateľovi aj paušálnu náhradu tzv. hotových výdavkov za tri úkony vo výške 8,39 €/úkon v zmysle
§ 16 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z. V rámci trov právneho

zastúpenia súd ďalej priznal náhradu výdavkov na cestovné vynaložené na zabezpečenie účasti
právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní dňa 31.03.2016 na trase Košice - Dolný Kubín a späť
(412 km) pri použití vozidla zn. Hyundai ix35, ev. č. T. so spotrebou 7,2 l/km, pri cene paliva (nafta) 1,010
€/l, t.j. vo výške 105,47 € + náhrada za stratu času vo výške 171,60 € (2x šesť polhodín).

Keďže žalovaného, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, v konaní zastupoval advokát, je
žalobca povinný zaplatiť náhradu súdom priznaných trov priamo právnemu zástupcovi navrhovateľa,
resp. na jeho účet č. D.. Takýto spôsob úhrady priznaných trov vyplýva priamo zo zákona (§ 149 ods.
1 OSP).
V zmysle § 160 ods. 1 OSP ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní

od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Ohľadom povinnosti nahradiť trovy konania
súd neurčil dlhšiu lehotu na zaplatenie súdom priznanej sumy, a preto sa rozsudok stane vykonateľným
márnym uplynutím zákonom určenej lehoty.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať na Okresnom súde Dolný Kubín odvolanie, a to v lehote

15 dní odo dňa doručenia uznesenia.
V odvolaní sa má okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 42 ods. 3 OSP (ktorému súdu je
podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum a podpis) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
- súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností
- súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené (§ 205a OSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení.