Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, February 23, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/393/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812202275
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8812202275.4

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, Trnavská cesta 82,
Bratislava, IČO: 36 062 235, zast.: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad č. 4, 815
74 Bratislava, IČO: 00 151 700, proti žalovanému: K. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. č. XX, právne
zastúpenémuJUDr.MichalomJakubekom,advokátomsosídlomvoVranovenadTopľouM.R.Štefánika
2673/212/A,ozaplatenie2691,95Eursprísl.,oodvolanížalobcuprotirozsudkuOkresnéhosúduVranov

nad Topľou zo dňa 16. 07. 2015, č. k. 10C/84/2012-186 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Zrušuje sa rozsudok a vec sa vracia prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„Súd žalobu zamieta.

Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva “.

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že rozsudkom
Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 1T/414/95 zo dňa 15. 03. 1996, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 27. 05. 1996 bol žalovaný uznaný vinným z trestného činu ublíženia na zdraví a

trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky. Konaním, za ktoré bol právoplatne odsúdený,
spôsobil škodu osobám, ktorým Sociálna poisťovňa plnila dôchodkové dávky. Poistná udalosť nastala
za účinnosti vyhlášky č. 423/1991 Zb., ktorou sa ustanovuje rozsah a podmienky zákonného
poistenia za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Podľa tejto vyhlášky (§3 ods. 1) platí
poisťovňa poškodenému, poškodený však nemá právo na plnenie proti poisťovni, s výnimkou prípadov
uvedených vo vyhláške, ktoré sa však netýkajú prejednávanej veci. Slovenská poisťovňa neplnila

priamo poškodenému, ale Sociálnej poisťovni, ktorá si však mala uplatniť nárok na súde podľa § 31
zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni účinného v čase nehody v konaní, kde by ako odporca
vystupoval terajší žalovaný. V zmysle citovaného zákona, právo na náhradu dávok poskytnutých z
nemocenského poistenia a z dôchodkového zabezpečenia uplatňuje Sociálna poisťovňa v súdnom
konaní podľa osobitných predpisov. Podľa § 3 citovanej vyhlášky, pre účely zákona sa za poisteného
považuje prevádzkovateľ a vodič motorového vozidla, na ktorého sa vzťahuje zákonné poistenie. Z

citovaného ustanovenia je zrejmé, že môže (no nemusí) ísť o dve rôzne osoby. Vo vzťahu k poistnej
udalosti išlo o dve rôzne osoby - prevádzkovateľom motorového vozidla, na ktorého sa vzťahuje
zákonné poistenie, bola pani N. T., ktorá splnomocnila Slovenskú poisťovňu na prerokovanie nárokov s
poškodeným. Vodičom motorového vozidla v čase nehody poisteným bol K. T., ktorý žiadnym spôsobom
nesplnomocnil Slovenskú poisťovňu na prerokovanie nárokov s poškodeným. V súlade s ustanovením §
11ods.1písm.a)citovanejvyhláškypoisťovňamáprávonanáhradusúm,ktorévyplatilazdôvoduškody

spôsobenej prevádzkou motorového vozidla proti poistenému, ktorý spôsobil škodu úmyselne alebo
po požití alkoholického nápoja, ak bol zistený v krvi obsah alkoholu vo výške nad 0,30 promile, alebonávykovej látky, alebo lieku označeného zákazom viesť motorové vozidlo. Z citovaného ustanovenia
vyplýva, že poisťovňa má právo na náhradu súm, ktoré vyplatila z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou
motorového vozidla iba proti poistenému, ktorý spôsobil škodu úmyselne alebo po požití alkoholického

nápoja, teda nie proti poistenému prevádzkovateľovi motorového vozidla Z. XXXS Z.-XX-XX O. N. T..
Žalobca teda plnil bez právneho titulu. Pokiaľ by o nároku Sociálnej poisťovne bolo rozhodnuté v súdnom
konaní, v ktorom by bol účastníkom žalovaný a žalobca by plnil priznaný nárok na základe rozhodnutia
súdu vydaného v takomto konaní, súd by uplatnený nárok mohol posudzovať už len ako nárok poisťovne
na postih voči poistenému, ktorý spôsobil škodu následkom požitia alkoholu, podľa § 11 ods. 1 písm. a)

vyhlášky číslo 423/1991Zb., teda ako osobitný, samostatný t. j. originálny nárok poisťovateľa vyplývajúci
z osobitnej právnej úpravy a poistnej zmluvy. Z obsahu pripojených spisov vyplýva, že doteraz o nároku
Sociálnej poisťovne v súdnom konaní, v ktorom by bol účastníkom žalovaný rozhodnuté nebolo, preto
súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Poukázal na ust.§ 28 ods.2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, § 3 ods. 1, 4, § 7 ods. 1, § 8, § 9, § 11 vyhlášky
číslo 423/1991 Zb., ktorou sa ustanovuje rozsah a podmienky zákonného poistenia za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla, § 31 ods. 2 zákona číslo 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni, § 238
ods. 6 zákona číslo 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení.

O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 151 ods.
2 O. s. p..

Proti výroku rozsudku, ktorým súd žalobu zamietol, v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie
žalobca.

V podanom odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje s odôvodnením prvostupňového súdu, podľa ktorého
vyhláškač.423/1991Zb.v§11ods.1písm.a)deklarujeprávopoisťovnenanáhradusúm,ktorévyplatila
z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla iba proti poistenému, ktorý spôsobil
škodu úmyselne alebo po požití alkoholických nápojov, teda nie proti poistenému prevádzkovateľovi

motorového vozidla Z. XX-XX. Prevádzkovateľom vozidla bola pani N. T., manželka vodiča, a teda
vyššie uvedené ustanovenie nesmeruje voči poistenému prevádzkovateľovi motorového vozidla, ktorý
splnomocnil v tom čase ešte Slovenskú poisťovňu na prerokovanie nárokov s poškodeným. Vodič
motorového vozidla (odporca), ktorý škodu spôsobil, žiadnym spôsobom nesplnomocnil Slovenskú
poisťovňu na prerokovanie nárokov s poškodeným, a preto plnenie navrhovateľa bolo bez právneho

titulu. Z ustanovenia § 3 ods. 1 a § 10 ods. 1 vyhlášky žiadnym spôsobom nevyplýva, že by
v prípade, že ak prevádzkovateľ a vodič vozidla, ktorým bola spôsobená škoda boli dve osoby,
nevzťahovala sa povinnosť plniť preto, že vodič nesplnomocnil poisťovňu k vysporiadaniu nárokov
a naopak urobil to prevádzkovateľ. Pre účely tejto vyhlášky je postavenie vodiča a prevádzkovateľa
poskytnúť poisťovateľovi súčinnosť rovnaké. Vyhláška sa zaoberá len povinnosťou poisteného a aplikuje

túto povinnosť vo vzťahu k poistiteľovi tak, že jej nesplnením môže poisťovňa odmietnuť poskytnutie
plnenia. Pre účely tejto vyhlášky je poisteným tak vodič, ako aj prevádzkovateľ motorového vozidla. Z
uvedeného dôvodu výrok prvostupňového súdu, že žalobca plnil bez právneho titulu tým, že poskytol
plneniezaškoduspôsobenúvodičomaniprevádzkovateľomjeirelevantné.Odvolateľsanestotožňujeso
záverom prvostupňového súdu o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie, ktorú súd odôvodnil aj názorom,

že z obsahu spisu je zrejmé, že predložená výzva Sociálnej poisťovne č.11/2013 vyzýva žalovaného k
dobrovoľnejúhradeškody,ktoráSociálnejpoisťovnivzniklavýplatoudôchodkovýchdávok.Zuvedeného
súd vyvodil záver, že tento nárok si mala na súde uplatniť voči žalovanému Sociálna poisťovňa a na
základe takto uplatneného nároku a jeho rozhodnutia súdom, by sa tento mohol následne posudzovať
ako nárok poisťovne na postih voči poistenému v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky. Vyhláška je

špeciálnou právnou úpravou poistenia oproti všeobecnej úprave obsiahnutej v ustanoveniach § 790 - §
828 Občianskeho zákonníka, ktorá viaže vznik práv a právnych povinností na istú právnu skutočnosť,
t. j. na vznik škody, ktorú spôsobil ten, kto je poistený a na koho sa citovaná vyhláška vzťahuje. V tejto
súvislosti odvolateľ poukázal na rozhodovaciu prax Krajského súdu v Prešove v obdobných veciach.
Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na

ďalšiekonanieaprejednanie,resp.napadnutérozhodnutiezmeniltak,ženárokžalobcuvcelomrozsahu
prizná.K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok
prvostupňového súdu potvrdil ako vecne správny .

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu
predchádzajúce v súlade s ust. § 212 ods.1, § 214 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku (zákona č.
99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej len O.s.p.) a dospel k záveru, že neboli splnené
podmienky pre potvrdenie rozsudku (§ 219 O.s.p) a ani pre jeho zmenu (§ 220 O.s.p).

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva
ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny
predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Prvostupňový súd žalobu zamietol s poukazom na účinky ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) Vyhlášky
Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 423/1991 Zb., ktorou sa ustanovuje rozsah a podmienky

zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla s poukazom
na to, že poisťovňa má právo na náhradu súm, ktoré vyplatila z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou
motorového vozidla iba proti tomu poistenému, ktorý spôsobil škodu úmyselne, a teda nie proti
poistenému prevádzkovateľovi motorového vozidla. Mal za to, že žalobca plnil bez právneho dôvodu
s poukazom na to, že o nároku Sociálnej poisťovne v súdnom konaní, v ktorom by bol účastníkom

žalovaný. nebolo rozhodnuté a žalobu považoval za nedôvodnú.

Je nesporné, že žalobca sa žalobou domáha voči žalovanému zaplatenia sumy 2 691,95 Eur v zmysle
ust. § 11 ods. 1 písm. a ) Vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 423/1991 Zb., pretože
žalovaný spôsobil dopravnú nehodu dňa 03.09.1995.

Podľa § 3 ods. 1 cit. vyhlášky, prevádzkovateľ a vodič motorového vozidla, na ktorého sa vzťahuje
zákonné poistenie (ďalej len „poistený“) má právo, aby poisťovňa za neho nahradila v rozsahu a vo
výške podľa osobitných právnych predpisov poškodeným uplatnené a preukázané nároky na náhradu
škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla inému

a) na zdraví alebo usmrtením,
b) poškodením, zničením, stratou alebo odcudzením veci,
c) vznikom inej majetkovej ujmy,
pokiaľ poistený za túto škodu zodpovedá podľa zákona a ak sa ďalej neustanovuje inak.

Podľa § 10 ods. 1 cit. vyhlášky, poistený je povinný poskytnúť poisťovni súčinnosť pri zisťovaní príčin a
výšky škody, najmä je povinný poisťovni najneskoršie do 15 dní po udalosti, ktorá by mohla byť dôvodom
vzniku práva na plnenie poisťovne, písomne oznámiť, že došlo ku škode, a dať pravdivé vysvetlenie o
jej vzniku a rozsahu; ďalej je povinný predložiť v dohodnutej lehote doklady, ktoré si poisťovňa vyžiada.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a) cit. vyhlášky, poisťovňa má právo na náhradu súm, ktoré vyplatila z dôvodu
škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, proti poistenému, ktorý spôsobil škodu úmyselne
alebo po požití alkoholického nápoja, ak bol zistený v krvi obsah alkoholu vo výške nad 0,30 promile,
alebo návykovej látky, alebo lieku označeného zákazom viesť motorové vozidlo.

Vzhľadom na vyššie citované ustanovenia právnej normy nie je možné prijať záver, že žalobca plnil
bez právneho dôvodu, pokiaľ poskytol plnenie za škodu spôsobenú vodičom a nie prevádzkovateľom
motorového vozidla, pretože dôsledne aplikujúc § 3 ods. 1 citovanej vyhlášky prevádzkovateľ a vodič
motorového vozidla, na ktorého sa vzťahuje zákonné poistenie má právo, aby poisťovňa za neho plnila

nároky na náhradu škodu spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Poisteným subjektom je vodič
aj prevádzkovateľ.

V zmysle vyhlášky má poškodený nárok, aby poisťovňa za neho nahradila všetky nároky na náhradu
škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Nie je možné súhlasiť s názorom prvostupňového

súdu, že bolo povinnosťou Sociálnej poisťovne si uplatniť nároky voči žalovanému v samostatnom
konaní a až následne by tento nárok bolo možné posúdiť ako nárok v súlade s § 11 ods. 1 písm.
a) citovanej vyhlášky. Takýto názor nemá oporu v žiadnom z ustanovení právnych noriem, na ktoré
poukazuje prvostupňový súd.Za tohto stavu, keďže prvostupňový súd nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, odvolací súd zrušil rozsudok a vec

vracia prvostupňovému súdu na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. f), h) O.s.p., § 221 ods. 2 O.s.p.).

Úlohou prvostupňového súdu bude opätovne posúdiť uplatnený nárok žalobcu s vyrovnaním sa s
dôvodmi uvedenými v uznesení odvolacieho súdu, č. k. 20Co/77/2013-90 zo dňa 27.02.2014.

Prvostupňový súd rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.