Uznesenie Judgement was issued on Wednesday, November 12, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/130/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8108229975
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8108229975.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu W. O., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom M. XXXX/X,
B., zastúpený Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., Námestie sv. Egídia 93, Poprad, proti
žalovaným 1/ F. H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B. XX, B., zastúpená JUDr. Františkom Komkom,
advokátom so sídlom Hlavná 27, Prešov a 2/ X. H., nar. X.X.XXXX, trvale bytom B. XX, B., o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti a zaplatenie bezdôvodného obohatenia,

o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 14C 341/2008-237 zo dňa 10.12.2014
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok súdu prvého stupňa a vracia vec na ďalšie konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd žalobu zamietol. Náhradu trov konania účastníkom
nepriznal. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť trovy štátu vo výške 89 eur na účet Okresného súdu

Prešov v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že zistil, že účastníci konania sú podieloví
spoluvlastníci nehnuteľnosti, ktorá je zapísaná na LV č. XXX, k.ú. M., s tým, že žalobca je podielovým
spoluvlastníkomvpodiele1akaždýzožalovanýchvpodiele1.Predmetompodielovéhospoluvlastníctva
je parcela č. KN 938/12 - Záhrady o výmere 257 m2, parcela č. KN 38/13 - Zastavané plochy a nádvoria

o výmere 143 m2, rodinný dom súp. č. XXXX.

Žalobca žiadal tieto nehnuteľnosti vyporiadať tak, že nehnuteľnosti budú prikázané v celom rozsahu
do podielového spoluvlastníctva žalovaných s tým, že žalovaní zaplatia žalobcovi za úplné finančné
vyrovnanie za jeho spoluvlastnícky podiel každý po ......... z hodnoty nehnuteľnosti (pozn. odvolacieho
súdu - nie je uvedená cena).

Ďalej žalobca žiadal, aby prvostupňový súd zaviazal žalovaných zaplatiť mu spoločne a nerozdielne za
užívanie nehnuteľnosti za obdobie od 17.5.2007 do 31.12.2008 sumu 97.500 Sk.

Prvostupňovýsúdpripustilrozšíreniežalobytak,žežalovaníbudúzaviazaníajnaúhradubezdôvodného
obohatenia od 1.3.2010 do budúcna po 165,97 eur.

Prvostupňový súd zistil zo zhodného vyjadrenia účastníkov konania, že reálna deľba týchto
nehnuteľnosti nie je možná. V prípade pripustenia teoreticky tejto možnosti by bolo potrebné vynaložiť
značné náklady. Žalovaní sa však vyjadrili, že finančné prostriedky na takúto deľbu nemajú a žalobca
nemá záujem vynakladať takéto finančné prostriedky na tento účel.

Preto prvostupňový súd pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva konštatoval, že reálna
deľba do úvahy neprichádza.Ďalej vychádzal zo zásady, že nikto nemôže byť nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Z tejto
zásady však existujú výnimky založené na dôvodoch hodných osobitného zreteľa, pre ktoré súd nezruší

a nevyporiada podielové spoluvlastníctvo.

V danom prípade je namieste aplikovať ust. § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podstatným
dôvodom hodným osobitného zreteľa je to, že žalovaní nemajú inú možnosť bývania, teda sú existenčne
odkázaní na bývanie v spornej nehnuteľnosti. Žalobca má bývanie zabezpečené, ako to vyplýva z

jeho vyjadrenia. Jediným úmyslom žalobcu je prikázať jeho podiel žalovaným s tým, že títo by mu
vyplatili finančnú náhradu, ktorá by bola približne 19 násobne vyššia, než suma, ktorú investoval
do kúpy polovice predmetných nehnuteľností. Súd poukázal na to, že sociálna situácia žalovaných
je tak nepriaznivá, že títo majú dokonca existenčné problémy. Otec žalovaných, vzhľadom na svoj
zdravotný stav, pravdepodobne ani nemá možnosť získať trvalé zamestnanie, matka žalovaných je
taktiež dlhodobo nezamestnaná. Žalovaná v 1/ rade poberá rodičovský príspevok a stará sa o dve

maloleté detí a žalovaný v 2/ rade je ešte školopovinný. Žalobca sa nikdy nezaujímal o predmetnú
nehnuteľnosť, nevynakladal žiadne náklady ani na jej základnú údržbu (žalovaní si však neuplatňovali
prípadný nárok na náhradu vzniknutých nákladov) a úmysel žalobcu sa javí byť iba rýdzo ekonomický,
keďže svoj podiel odkúpil za 80.000 Sk a v súčasnosti žiada vyplatiť 51.000 eur (1.536,426 Sk), ako aj
ďalšiu náhradu z titulu užívania nehnuteľnosti žalovanými v sume približne 16.200 eur. Preto súd žalobu

o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zamietol.

Prvostupňový súd zamietol žalobu aj vo vzťahu k náhrade za užívanie nehnuteľnosti žalovanými.
Žalobca žalovaných nevyzýval, aby mu umožnili nehnuteľnosť užívať, nepreukázal, aby sa vôbec
nejakým spôsobom zaujímal o samotnú nehnuteľnosť. Nemal preukázané, aby sa žalobca domáhal

užívania predmetných nehnuteľností a ani nebolo preukázané, že by mu žalovaní v tom bránili. Preto sa
nemôže úspešne domáhať náhrady za užívanie svojho spoluvlastníckeho podielu, pretože by to bolo v
rozpore minimálne so zásadou dobrých mravov.

Prvostupňový súd poukázal ďalej na to, že aj keď je jedným zo základných práv podielového

spoluvlastníka užívanie nehnuteľnosti, dobrovoľná nerealizácia tohto oprávnenia nemôže zakladať
nárok na náhradu za užívanie svojho spoluvlastníckeho podielu. Preto prvostupňový súd v tejto časti
žalobu taktiež zamietol. Takýto nárok je možné uplatniť iba s poukazom na ust. § 137 ods. 1 OZ, a nie
z titulu bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže pre takýto prípad
nie je možné aplikovať žiadnu zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia. Jedná sa o užívanie z

titulu spoluvlastníctva, a nie o užívanie veci bez právneho dôvodu.

Prvostupňový súd výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a s poukazom na ust. §
151 ods. 1 O.s.p. úspešní žalovaní si náhradu trov konania neuplatnili a neúspešný žalobca nemá právo
na náhradu trov konania.

O trovách štátu rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p. Na náhradu trov štátu zaviazal neúspešného žalobcu.
Suma 89 eur bola vyplatená na znaleckú odmenu preddavkovane z prostriedkov štátu.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací

súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobe úplne vyhovel podľa žalobného petitu.
Alternantívne, ak zistí, že nie sú splnené podmienky ani pre zmenu ani pre potvrdenie rozsudku,
rozsudok zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. S rozsudkom súdu prvého
stupňa nesúhlasil, považuje ho za nesprávny, nezákonný, je prejavom svojvôle, nemôže byť ani ústavne
udržateľný. Namietal postup súdu prvého stupňa aplikujúc ust. § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka,

keď prvostupňový súd práve pre toto ustanovenie nezrušil a nevyporiadal podielové spoluvlastníctvo
účastníkovkonania.Existenciadôvodovhodnýchosobitnéhozreteľamusíbyťnatoľkozávažná,abybola
nimi opodstatnená výnimočnosť takéhoto rozhodnutia. Prvostupňový súd za takéto dôvody považoval
to, že žalovaní nemajú inú možnosť bývania, sú odkázaní na bývanie v spornej nehnuteľnosti, pričom
žalobca má bývanie zabezpečené, ako aj to, že finančnú náhradu, ktorú žalobca požaduje za vyplatenie

hodnoty spoluvlastníckeho podielu je 19 násobne vyššia, než suma, ktorú investoval na kúpu svojho
spoluvlastníckeho podielu, ako aj to, že sa nikdy nezaujímal o predmetnú nehnuteľnosť a nevynakladal
žiadne náklady na jej údržbu. Existencia týchto dôvodov je však v rozpore s čl. 20 ods. 1 Ústavy SR.
Naviac, žalobca ponúkol uzavretie dohody na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, títovšak na ponuku nereagovali. Nikoho preto nie je možné nútiť, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve.
Vzhľadom na to, že žalovaní žijú v nehnuteľnosti navrhoval, aby podiel žalobcu bol prikázaný do
spoluvlastníctvažalovaných.Zároveňvšakžiadal,abyvzhľadomnato,žežalovanínehnuteľnosťužívajú

bez náhrady za užívanie spoluvlastníckeho podielu, žalobcovi zaplatili finančnú čiastku. Prvostupňový
súd však s návrhom žalobcu sa náležitým spôsobom nevysporiadal a závery o dôvodoch hodných
osobitnéhozreteľasúdomprvéhostupňasúnedôvodné,irelevantnéajemožnéichhodnotiťakosvojvôľu
moci štátneho orgánu.

Svojvôľa moci štátneho orgánu je aj vo vzťahu k náhrade za užívanie nehnuteľnosti v rozsahu
spoluvlastníckeho podielu žalobcu.

Prvostupňový súd vôbec neskúmal ani skutočnosť, či žalobcovia sa snažili zabezpečiť si finančné
prostriedky na náhradu za spoluvlastnícky podiel žalobcu. Prvostupňový súd neskúmal ich kredibilitu.

Žalovaná v 1/ rade ako podielová spoluvlastníčka na liste vlastníctva má zápis plomby, pričom v priebehu
súdneho konania mienila dokonca svoj spoluvlastnícky podiel scudziť.

Uviedol, že žalovaní neoprávnene odoberali plyn. Preto žalobca nie je ochotný zotrvať v tomto
spoluvlastníctve a žiadal žalobe vyhovieť.

K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrila žalovaná v 1/ rade, ktorá uviedla, že prvostupňový súd
dôsledne sa riadil všetkými procesnými predpismi a správne a zákonne vo veci rozhodol. Stotožnila sa
s právnym názorom súdu prvého stupňa.

Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 212
O.s.p., bez nariadenie odvolacieho pojednávania, čo je v súlade s ust. § 214 ods. 1, 2 O.s.p. a zistil, že
rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je správne.

V prvom rade odvolací súd dáva do pozornosti prvostupňovému súdu, že uplatnený nárok žalobcu nie
je v súlade s ust. § 79 O.s.p. Prvostupňový súd pri odstraňovaní chýb žaloby mal postupovať podľa §
43 O.s.p.

Z obsahu návrhu na začatie konania totiž vyplýva, že žalobca žiadal zrušiť a vyporiadať podielové

spoluvlastníctvo k presne označenej nehnuteľnosti tak, že svoj spoluvlastnícky podiel bude prikázaný do
podielového spoluvlastníctva žalovaným. Ďalej žiadal, aby mu žalovaní za jeho spoluvlastnícky podiel
vyplatili .................. sumu.

Prvostupňový súd konal o takomto návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, keď

nemal jednoznačne a jasne zistené, akú sumu žiada žalobca za svoj spoluvlastnícky podiel.

Prvostupňový súd ďalej konal o uplatnenom nárok na náhradu za užívanie nehnuteľnosti za obdobie od
17.5.2007 do 31.12.2008 v rozsahu 97.500 Sk s 8,5 % úrokom z omeškania od 1.3.2008 do zaplatenia.

Na č.k. 104 spisu žalobca rozšíril svoj nárok o vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od
1.3.2010 do budúcna, kde žiadal po 165,97 eur. V takomto rozsahu prvostupňový súd pripustil
uznesením rozšírenie žaloby (čl. 108).

Odvolací súd však dáva do pozornosti prvostupňovému súdu, že v danom prípade nie je možné

postupovať spôsobom, že bude určené nájomné do budúcna pravidelne mesačne, pretože nejde o
pravidelné opakujúce sa mesačné platby, ale ide len o platby za predchádzajúce obdobie, počas ktorého
žalovaní mali užívať nehnuteľnosť žalobcu, teda nie je možné určiť takúto náhradu do budúcna. Takýto
petit je nejasný a je neurčitý a opäť bolo povinnosťou prvostupňového súdu pred tým, ako by rozhodol
o pripustení zmeny, resp. rozšírenia žaloby aplikovať ust. § 43 O.s.p. a vyzvať žalobcu na odstránenie

vád takto neurčitého žalobného návrhu.

Prvostupňový súd takto nepostupoval, preto sa dopustil vád konania, ktoré majú za následok aj
nesprávne rozhodnutie vo veci a odňatie práva účastníkom v tomto spore, keď žalobcovia nevedeli,konkrétne aký nárok a v akom rozsahu či vo vzťahu k zrušeniu a vyporiadaniu podielového
spoluvlastníctva alebo vo vzťahu k finančnej náhrade je voči nim uplatňovaný.

Podľa § 142 ods. 1 OZ ako nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh
niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a účelné využitie veci. Ak nie
je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,

súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Podľa § 142 ods. 2 OZ z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada
spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

Citované zákonné ustanovenie rieši možnosť zrušenia spoluvlastníctva autoritatívnym rozhodnutím

súdu. Aj keď ide o návrhové konanie, súd je viazaný len návrhom na zrušenie spoluvlastníctva, nie je
však viazaný navrhovaným spôsobom zrušenia (rozdelenia) spoluvlastníctva.

Ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka stanovuje možné spôsoby zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva a zároveň stanovuje aj záväzné poradie, v ktorom môžu byť tieto

jednotlivéspôsobyvyporiadaniapoužité.Návrhnazrušenieavyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctva
prikázaním veci za náhradu nemôže súd zamietnuť z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 142 ods.
2 OZ), pokiaľ možno spoluvlastníctvo vyporiadať rozdelením.

Zákon stanovuje dve podmienky, pre ktoré podľa § 142 ods. 2 OZ je možné aj napriek všetkému

zachovať podielové spoluvlastníctvo. Jednou z podmienok je, že tu existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa a ďalšou podmienkou je, že do úvahy prichádza vyporiadanie spoluvlastníctva len prikázaním
veci za náhradu alebo nariadením predaja veci a rozdelením výťažku podľa spoluvlastníckeho podielu.
Neprichádzadoúvahyaplikáciaust.§142ods.2OZtam,kdejemožnézrušiťpodielovéspoluvlastníctvo
a vyporiadať ho rozdelením veci, tam, kde je možné reálne deliť vec a zaistiť tak fakticky výkon

vlastníckych práv k rozdeleným veciam všetkým spoluvlastníkom. Dôvody hodné osobitného zreteľa
musí preukázať žalovaný. Pokiaľ žalovaný tieto dôvody uvedie, je povinnosťou súdu vyhodnotiť pri
druhom a treťom spôsobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva aj prípadnú aplikáciu ust. § 142
ods. 2 OZ.

V prejednávanej veci prvostupňový súd sa zaoberal okolnosťou, či nehnuteľnosť je alebo nie je reálne
deliteľná. Z obsahu rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva, že prvostupňový súd reálnu deliteľnosť
nehnuteľnosti zistil zo zhodných prejavov účastníkov konania, pričom vyhodnotil aj okolnosť, že žiaden
z účastníkov aj pri prípadnej možnej reálnej deliteľnosti nehnuteľnosti nie je ochotný znášať prípadné
náklady na reálne delenie nehnuteľnosti.

Prvostupňový súd pri hodnotení tejto otázky, ktorá je podmienkou na prípadné hľadanie ďalších foriem
zrušenia podielového spoluvlastníctva a prípadnej aplikácie ust. § 142 ods. 2 OZ nepostupoval správne.
Otázka deliteľnosti stavby a pozemkov je odbornou otázkou, ktorej úspešné zodpovedanie nie je možné
bezsúčinnostiznalca.Súdaaniúčastnícikonanianepreukázali,žemajúdostatočnéodbornévedomosti,

abysovšetkouodbornouvážnosťoumohlikonštatovaťnemožnosťreálnejdeľbynehnuteľnosti,prípadne
vyčísliť finančné náklady, ktoré bude potrebné vynaložiť na prípadnú reálnu deľbu nehnuteľnosti.
Preto prvostupňový súd k zrušeniu a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva ďalšími spôsobmi a
aplikácii § 142 ods. 2 OZ pristúpil predčasne bez toho, aby mal náležite na to zistené podmienky
Podmienkou na takýto postup je, aby nehnuteľnosti nebola reálne deliteľná. V danom prípade vyjadrenia

účastníkov konania a ani zhodný názor účastníkov konania nemôže byť dôkazným prostriedkom o tom,
že nehnuteľnosť nie je reálne deliteľná.

Keďže prvostupňový súd nesprávne postupoval o otázke zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva, bolo potrebné, aby v tejto časti bol zamietavý výrok rozsudku súdu prvého stupňa

zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p.

Úlohou prvostupňového súdu bude v ďalšom konaní o návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva účastníkov konania odstrániť vady žaloby a vyzvať žalobcu na presné označenie ceny,za ktorú mieni svoj podiel prenechať žalovaným. Bude úlohou prvostupňového súdu nariadiť odborné
zistenie reálnej deľby stavby a pozemkov s vyčíslením nákladov na prípadnú realizáciu reálnej deľby
nehnuteľnosti. Až potom bude môcť prvostupňový súd ďalej konať a o návrhu na zrušenie a vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva rozhodnúť.

Ďalej prvostupňový súd zamietol uplatnený nárok žalobcu na určenie náhrady za užívanie nehnuteľnosti
žalovanými s tým, že žalobca sa nedomáhal užívania nehnuteľnosti a ďalej z dôvodu, že žalovaní mu v
užívaní nehnuteľnosti nebránili a že tento nárok nie je možné posúdiť z titulu bezdôvodného obohatenia,

ako to žalobca tvrdil, ale vychádzať z ust. § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Prvostupňový súd pri rozhodovaní o tomto nároku žalobcu opäť nepostupoval správne. Platí, že žalobca
nie je povinný súdu stanovovať právnu kvalifikáciu uplatneného nároku. Žaloba musí pozostávať zo
skutkových tvrdení a z uplatneného nároku. Právne posúdenie veci je záležitosťou výsostne súdu,
ktorý posúdi, či nárok podľa platného práva je alebo nie je dôvodný. Platí, že súd pozná právo a

účastníci konania ani zastúpení právnymi zástupcami nie sú povinní oznamovať súdu podľa akých
hmotnoprávnych predpisov je potrebné ich nárok posúdiť. Výklad práva je v kompetencií súdu.

Pretovtejtočastidôvodzamietnutiauplatnenéhonárokujenesprávnyatakýmtoodmietnutímuplatnenia
nároku bola žalobcovi odňatá spravodlivosť.

Podľa § 137 ods. 1 OZ platí, že podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach
a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Keďže v danom prípade žalobca
ako podielový spoluvlastník uplatňuje svoj nárok na náhradu za užívanie rodinného domu a pozemkov
žalovanými ako ďalšími spoluvlastníkmi, jeho nárok vyplýva z ust. § 137 ods. 1 OZ, v spojení s ust.

§ 139 OZ, nie tak, ako to nakoniec uviedol správne prvostupňový súd, z ustanovenia § 451 a nasl.
Občianskeho zákonníka.

Podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci
väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda

nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami preto platí, že za užívanie nehnuteľnosti z ktorého
užívania je úplne (ako v tejto veci) alebo aj sčasti vylúčený ďalší spoluvlastník, ktorý sa o takomto
spôsobe spoluužívania s ostatnými spoluvlastníkmi nedohodol inak, patrí mu náhrada vo výške

zodpovedajúcej rozsahu jeho ujmy. Spoluvlastník používajúci vec nad rámec svojho podielu v tomto
prípade neužíva vec bez právneho dôvodu, preto jej užívaním nemôže získať bezdôvodné obohatenie,
pretože žiadna skutková podstata uvedená v ust. § 451 OZ na tento prípad nedopadá. Má právo však
na náhradu za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu podielu.
Toto právo vyplýva z práva spoluvlastníka podieľať sa na užívaní spoločnej veci v miere zodpovedajúcej

jeho podielu. Ide o náhradu za obmedzenie spoluvlastníckeho práva, ktoré vyplýva aj priamo z čl. 11 ods.
4 Listiny základných práv a slobôd. Preto aj v tejto časti bolo potrebné zamietavý výrok rozsudku súdu
prvého stupňa zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 221 os. 1 písm. f/ a h/ O.s.p.

Úlohou prvostupňového súdu bude vyzvať žalobcu na presné vyčíslenie svojho nároku k určitému

momentu a o tomto nároku konať a rozhodnúť. Vzhľadom na rozdielny rozsahu dokazovania v každom
jednom uplatnenom nároku odvolací súd upriamuje prvostupňový súd na prípadnú možnú aplikáciu ust.
§ 112 ods. 2 O.s.p.

Prvostupňový súd je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.).

V konečnom rozhodnutí prvostupňový súd rozhodne aj o trovách účastníkov konania a trovách štátu.
Uvedené je v súlade s ust. § 224 ods. 3 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.