Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 18, 2019

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 47Ek/140/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118214008
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Šnajderová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2019:6118214008.4

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: D. R. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L.
č. XXX, v zast.: A. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. č. XXX, proti povinnému: F. F., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom L. č. XXX, adresa na doručovanie: Y. č. XX, F. pre vymoženie výživného o sťažnosti
povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 47Ek/140/2018 zo dňa 03.10.2018
takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 47Ek/140/2018 zo
dňa 03.10.2018 zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 31.01.2018 bol na Okresný súd Banská Bystrica doručený návrh oprávneného na vykonanie
exekúcie voči povinnému pre vymoženie zameškaného výživného vo výške 2.442,- € a bežného
mesačného výživného vo výške 150,- €, a to na základe rozsudku Okresného súdu Košice - okolie

sp.zn. 9P/161/2014 zo dňa 23.01.2015, v spojení s uznesením Okresného súdu Košice - okolie sp.zn.
9P/161/2014 zo dňa 14.07.2015.
2. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Dulina bol Okresným súdom Banská Bystrica poverený vykonávaním
exekúcie v prospech oprávneného poverením zo dňa 18.04.2018 na základe vyššie uvedeného
rozsudku.
3.Uznesenímzodňa03.10.2018vyššísúdnyúradníknávrhpovinnéhonazastavenieexekúciezamietol.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnený si v návrhu na vykonanie exekúcie uplatňuje zameškané
výživné za obdobie od mája 2015 do podania návrhu, t.j. do 31.01.2018 v celkovej sume 2.442,- €.
Povinný si síce čiastočne plnil svoju vyživovaciu povinnosť, avšak nie pravidelne a v stanovenej výške.
Všetky platby, na ktoré povinný poukazuje vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie boli realizované
až po podaní návrhu na vykonanie exekúcie. Povinný teda nepredložil žiadne dôkazy, z ktorých by bolo
preukázané, že zaplatil zameškané výživné za obdobie od mája 2015 až do februára 2018 vo výške

uplatnenej oprávneným (2.442,- €).
4. Proti predmetnému uzneseniu podal povinný v zákonnej lehote sťažnosť, v ktorej uviedol, že spolu
s návrhom na zastavenie exekúcie predložil trestný rozkaz, ktorým bol uznaný vinným zo spáchania
trestného činu a z ktorého vyplýva, že nezaplatil výživné od 25.10.2016 do 07.11.2017 v celkovej
výške 1.050,- €. V predmetnej trestnej veci súd pritom preskúmaval plnenie výživného za obdobie
od mája 2015. Z obžaloby vyplýva, že orgány činné v trestnom konaní skúmali zaplatenie výživného

zo strany povinného od mája 2015 až do 07.11.2017. V tomto trestnom konaní predložil dôkazy o
tom, že zameškané výživného dlhuje len za obdobie od 25.10.2016 a nie od júla 2015. Rozhodnutie
súdu v trestnom konaní je pritom dostatočným dôkazom na preukázanie rozhodného obdobia pre
určenie zameškaného výživného a súd v exekučnom konaní by mal v plnom rozsahu akceptovať
skutočnosť,ževýživnéod14.07.2015do25.10.2016zaplatilvplnejvýške.Vprípadepochybnostížiadal,
aby sa súd oboznámil so spisom Okresného súdu Košice - okolie sp.zn. 3T/143/2017. Zameškané

výživné za obdobie 25.10.2016 do 07.11.2017 vo výške určenej trestným rozkazom (1.050,- €) zaplatil
oprávnenému v splátkach, a to v mesiaci február 2018 vo výške 200,- €, v mesiaci jún 2018 vo výške250,- € a v mesiaci september 2018 vo výške 150,- €. Ku dňu 05.11.2018 povinný dlhuje na zameškanom
výživnom za obdobie od 25.10.2016 do 07.11.2017 sumu 450,- €. Povinný ďalej uviedol, že v mesiaci
december 2017 zaplatil oprávnenému sumu 300,- € ako výživné za mesiace november a december

2017, v mesiaci január 2018 sumu 50,- €, v mesiaci február 2018 sumu 50,- €, v mesiaci marec 2018
sumu 50,- €, v mesiaci apríl 2018 sumu 60,- €, v mesiaci jún 2018 sumu 120,- €, v mesiaci júl 2018
sumu 150,- €, v mesiaci august 2018 sumu 150,- € a v mesiaci október 2018 sumu 150,- €. Na základe
týchto skutočností navrhoval, aby súd exekúciu v časti vymáhaného zameškaného výživného vo výške
1.792,- € zastavil, keďže zameškané výživné neplatil do 25.10.2016 a nie už od 14.07.2015 ako uvádza

oprávnenývosvojomnávrhu.Povinnýspolusosvojousťažnosťoupredložilsúduupovedomenieozačatí
exekúcie, upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľností, úradný záznam, trestný rozkaz
Okresného súdu Košice - okolie sp.zn. 3T/143/2017 zo dňa 29.12.2017, obžalobu a doklady o úhradách.
5. Oprávnený vo svojom vyjadrení k sťažnosti povinného, ktoré podal prostredníctvom svojej zákonnej
zástupkyne uviedol, že dňa 14.08.2017 bolo začaté trestné stíhanie voči povinnému pre podozrenie
zo spáchania prečinu „Zanedbanie povinnej výživy“ podľa § 207 ods. 1 Tr. zák., keďže v období

od mája 2015 do októbra 2017 nezaplatil výživné vo výške 2.442,- €. Povinný bol na základe tohto
trestného stíhania uznaný vinným z vyššie uvedeného trestného činu a bol mu uložený trest. Pri
vyčíslení zameškaného výživného voči povinnému v návrhu na vykonanie exekúcie vychádzal z podanej
obžaloby. Povinný v tom čase podľa jeho vyjadrenia nedisponoval finančnými prostriedkami, v dôsledku
čoho požiadal súd o zníženie výživného. Tento návrh však súd zamietol ako nedôvodný. Povinný platí

výživné nepravidelne a v rôznym sumách. Zameškané výživné za obdobie od mája 2015 do októbra
2017 je vo výške 2.442,- €, pričom odvtedy povinný zaplatil výživné dňa 02.11.2017 vo výške 100,- €, dňa
20.12.2017 vo výške 300,- €, dňa 24.01.2018 vo výške 50,- €, dňa 13.02.2018 vo výške 200,- € a 50,- €,
dňa 13.03.2018 vo výške 50,- €, dňa 04.04.2018 vo výške 60,- €, dňa 10.07.2018 vo výške 400,- €, dňa
17.08.2018 vo výške 150,- €, dňa 02.10.2018 vo výške 150,- €, dňa 24.10.2018 vo výške 114,- €, dňa

23.11.2018 vo výške 100,- €, dňa 27.11.2018 vo výške 38,- € a 76,- € a dňa 02.01.2019 vo výške 114,- €.
6. V zmysle § 239 ods. 1 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom,
ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd
sťažnosť zamietne. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje o sťažnostiach proti rozhodnutiam
vyššieho súdneho úradníka (§ 202 ods. 1 Ex. por.). Písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca

zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa
sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí (§ 202 ods. 2 Ex. por.).
7. Súd preskúmal sťažnosť povinného, ktorú podal proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ktorým
jeho návrh na zastavenie exekúcie zamietol, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom zistil, že
sťažnosť povinného nie je dôvodná. Súd v plnom rozsahu odkazuje na odôvodnenie uznesenia vyššieho

súdneho úradníka, ktorý kvalifikovane opísal dôvody, pre ktoré zamietol návrh povinného na zastavenie
exekúcie. Súd konštatuje, že vyšší súdny úradník sa riadne a presvedčivo vysporiadal s námietkami
povinného uvedenými v návrhu na zastavenie exekúcie a rozhodol v súlade so zákonom. Z tohto dôvodu
toto uznesenie s poukazom na § 202 ods. 2 Ex. por. neobsahuje odôvodnenie.
8. Súd v súvislosti s výškou zameškaného výživného za obdobie od mája 2015 do podania návrhu na

vykonanie exekúcie (31.01.2018) len dopĺňa, že na základe rozsudku Okresného súdu Košice - okolie
sp.zn. 9P/161/2014 zo dňa 23.01.2015, v spojení s uznesením Okresného súdu Košice - okolie sp.zn.
9P/161/2014 zo dňa 14.07.2015 bola povinnému uložená povinnosť prispievať na výživu oprávneného
sumou 150,- € mesačne, vždy do každého 25. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa
počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. Rozsudok sa stal právoplatným dňa 16.04.2015. Oprávnený si v

podanom návrhu na vykonanie exekúcie vyčíslil zameškané výživné od mája 2015 do februára 2018 vo
výške 2.442,- €. Povinný mal podľa právoplatného a vykonateľného rozsudku za toto obdobie zaplatiť
celkovo na výživnom sumu 4.950,- €, ktorá pozostáva z výživného za rok 2015 vo výške 1.200,- € (8 x
150,- €), za rok 2016 vo výške 1.800,- € (12 x 150,- €), za rok 2017 vo výške 1.800,- € (12 x 150,- €)
a za rok 2018 vo výške 150,- € (1 x 150,- €). Povinný od mája 2015 do januára 2018 zaplatil celkovo

na výživnom sumu 2.200,- €, a to dňa 13.01.2016 vo výške 150,- €, dňa 12.02.2016 vo výške 150,-
€, dňa 11.03.2016 vo výške 150,- €, dňa 11.04.2016 vo výške 150,- €, dňa 11.05.2016 vo výške 150,-
€, dňa 13.06.2016 vo výške 150,- €, dňa 12.09.2016 vo výške 150,- €, dňa 18.11.2016 vo výške 150,-
€, dňa 19.12.2016 vo výške 50,- €, dňa 11.01.2017 vo výške 150,- €, dňa 27.03.2017 vo výške 50,- €,
dňa 06.07.2017 vo výške 150,- €, dňa 04.09.2017 vo výške 50,- €, dňa 11.10.2017 vo výške 100,- €,

dňa 02.11.2017 vo výške 100,- €, dňa 20.12.2017 vo výške 300,- € a dňa 24.01.2018 vo výške 50,- €.
Zameškané výživné za obdobie od mája 2015 do 31.01.2018 je teda vo výške 2.750,- € (4.950 mínus
2.200). Z uvedeného je preto zrejmé, že oprávnený si uplatnil zameškané výživné za uvedené obdobie
len vo výške 2.442,- €, t.j. menej, ako by mu prináležalo.9. Súd napokon uvádza, že trestný rozkaz vydaný v trestnom konaní, na ktorý povinný poukazuje, nie je
hodnoverným dôkazom preukazujúcim plnenie vyživovacej povinnosti povinným. Rozhodnutie vydané
v trestnom konaní o trestnom čine „Zanedbanie povinnej výživy“ podľa § 207 Tr. zák. rozhodne nemá

a ani nemôže mať vplyv na prebiehajúcu exekúciu. V praxi totiž môže nastať situácia, že osoba, ktorá
má povinnosť platiť výživné, nie je z hľadiska trestnoprávnej zodpovednosti trestne zodpovedná za
neplnenie vyživovacej povinnosti, čo však neznamená, že výživné nie je povinná uhrádzať. Akékoľvek
rozhodnutievydanévtrestnomkonaníopredmetnomtrestnomčinepretonespôsobujezánikvyživovacej
povinnosti. Povinný teda neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že zaplatil oprávnenému

zameškané výživné od mája 2015 do 31.01.2018 v ním uplatnenej výške 2.442,- €. Z dôkazov
predložených povinným navyše vyplýva, že tento si riadne a včas neplní ani bežné mesačné výživné, v
dôsledku čoho súd konštatuje, že exekúcia je dôvodná a prebieha v súlade so zákonom.
10. Vzhľadom na skutočnosť, že sťažnosť povinného neobsahuje žiadne zákonné dôvody, pre ktoré
by malo byť uznesenie vyššieho súdneho úradníka zrušené alebo zmenené, súd jeho sťažnosť ako
nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.