Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 30, 2019

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 1T/74/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4618010336
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľubomíra Podmaníková

ECLI: ECLI:SK:OSTO:2019:4618010336.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd C., samosudkyňou Mgr. Ľubomírou Podmaníkovou, v trestnej veci obžalovaného T. F. pre

zločin únosu podľa § 209 odsek 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Topoľčanoch
dňa 30. januára 2019, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný
T. F., narodený XX.XX.XXXX v C.,
trvale bytom C., W. K. XXX/XXX,
toho času od XX.XX.XXXX vo výkone väzby
v U. a U. N.,

s a u z n á v a v i n n ý m , ž e :

dňa XX.XX.XXXX v presne nezistenom čase od XX.XX hod. do XX.XX hod. v C. na ulici W. K., využil
chvíľkovú nepozornosť poškodených V. R., nar. XX.XX.XXXX, a jeho družky A. V., nar. XX.XX.XXXX,
obaja bytom C., W. K. XXX/XXX, rodičov maloletej V. L., nar. XX.XX.XXXX, hrajúcej sa na dvore pred

bytovkou č. XXX, ktorú vzal do svojho bytu na ulici W. K. č. XXX/XXX, zamkol dvere a držal ju v byte, na
búchanie na dvere a výzvy poškodených, aby dvere otvoril a vrátil im dieťa, nereagoval, a keď bolo z bytu
počuť plač maloletej, poškodený R. sa nájdenou tyčou zaprel do dverí, tieto otvoril, pričom obžalovaný
medzičasom maloletú vyložil cez okno bytu na zadný dvor, následne bola poškodeným odovzdaná
jednou z obyvateliek bytovky, maloletej V. L. nar. XX.XX.XXXX neboli spôsobené žiadne zranenia,

t e d a :

odňal dieťa z opatrovania toho, kto má podľa zákona povinnosť starať sa o neho,

t ý m s p á c h a l :

zločin únosu podľa § 209 odsek 1 Trestného zákona.

Za t o s a m u u k l a d á :

Podľa § 209 odsek 1 Trestného zákona za zistenej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno
l), písmeno n) Trestného zákona a nezistenej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona,
postupom podľa § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu z a r a ď u j e do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 odsek 2 písmeno d), odsek 4 a § 74 odsek 1 Trestného zákona ukladá ochranné
protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd prejednal na podklade obžaloby na hlavnom pojednávaní trestnú vec obžalovaného T.
F. a na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov zabezpečených v
prípravnom konaní i súdnom konaní.

Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav opísaný vo výrokovej časti tohto
rozsudku.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného
poriadku, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, ktoré súd po splnení všetkých

zákonom upravených podmienok prijal a súčasne vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom
obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná. Dokazovanie bolo vykonané iba v súvislosti s
výrokom o treste a ochrannom opatrení.

V odpise z registra trestov má obžalovaný dva záznamy. V jednom prípade sa na neho hľadí akoby

nebol odsúdený. Naposledy bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Topoľčany sp. zn.
XT/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným dňa XX.XX.XXXX pre prečin porušovania domovej
slobody podľa 194 odsek 1 Trestného zákona, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere
8 mesiacov, ktorý mu bol podmienečne odložený a určená skúšobná doba v trvaní 1 rok a 6 mesiacov.
Uznesením Okresného súdu Topoľčany sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným dňa

XX.XX.XXXX bola skúšobná doba predĺžená o jeden rok, t.j. do XX.XX.XXXX.
V evidencie priestupkov má množstvo záznamov, prevažne ide o priestupky proti občianskemu
spolunažívaniu, za ktoré mu boli opakovane ukladané napomenutia i pokuty. Naposledy sa dopustil
priestupku proti občianskemu spolunažívaniu dňa 04.05.2018 podľa § 49 odsek 1 písmeno d) Zákona
č. 372/1990 Zb. hrubým správaním, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 30 eur, dňa 12.03.2018 tiež

spáchal rovnaký priestupok a bola mu uložená pokuta vo výške 30 eur.

Ohľadne osoby obžalovaného bolo ďalej zistené, že je nezamestnaný, vyradený z ÚPSVaR C. pre
nespoluprácu, poberá dávku v hmotnej núdzi. Trvalý pobyt má na adrese C., W. K. XXX/XXX. Komisiou
verejného poriadku riešený nebol.

Po vykonanom dokazovaní súd zhodnotil dôkazy týkajúce sa skutku nezávisle podľa vnútorného
presvedčenia, založeného na starostlivom zvážení všetkých okolností jednotlivo aj v ich súhrne,
nezávisle od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Súd mal za jednoznačne preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedený v skutkovej vete rozsudku,

tento vykazuje znaky zločinu únosu podľa § 209 odsek 1 Trestného zákona a spáchal ho obžalovaný,
ktorý svojím konaním naplnil všetky zákonné znaky danej skutkovej podstaty po stránke subjektívnej i
po stránke objektívnej, pretože odňal dieťa z opatrovania toho, kto má podľa zákona povinnosť starať
sa o neho.

Na základe uvedeného je potrebné konštatovať, že obžalovaný konal v priamom úmysle podľa § 15
písmeno a) Trestného zákona, pretože chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť
záujem chránený týmto zákonom.
Z uvedeného konania je obžalovaný jednoznačne usvedčovaný svojou výpoveďou, keď sa ku skutku
priznalatentooľutoval,aleajsvedeckouvýpoveďousvedkyne-poškodenejA.V.,svedka-poškodeného

V. R., svedkyne C. T. ako aj listinnými dôkazmi zabezpečenými v prípravnom konaní.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 - 4 Trestného
zákona, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku,
poľahčujúce okolnosti, priťažujúce okolnosti, osobu páchateľa a možnosť jeho nápravy.Z poľahčujúcich okolností súd zistil u obžalovaného, že sa ku skutku priznal a svoje konanie
úprimne oľutoval ( § 36 písmeno l) Trestného zákona) a tiež, že napomáhal pri objasňovaní trestnej
činnosti príslušným orgánom (§ 36 písmeno n) Trestného zákona). Nevzhliadol u obžalovaného žiadnu

priťažujúcu okolnosť. V danom prípade bol pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností 2:0, preto súd
znižovalhornúhranicuzákonomustanovenej trestnejsadzby(3-8rokov)podľa§38odsek3Trestného
zákona a ukladal trest v takto upravenej trestnej sadzbe 3 - 6 rokov a 4 mesiace.

Pokiaľ obžaloba navrhovala prihliadnuť na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m) Trestného

zákona vo vzťahu k odsúdeniu sp. zn. XT/XX/XXXX, súd uvádza, že preto, že sa obžalovaný dopustil
prejednávaného skutku v predĺženej skúšobnej dobe tohto podmienečného odsúdenia, súd mu ukladal
trest odňatia slobody nepodmienečne, no zároveň už neprihliadal na toto jeho odsúdenie v zmysle § 37
písmeno m) Trestného zákona, pretože práve vo vzťahu k tomuto odsúdeniu pod sp. zn. XT/XX/XXXX
mu ukladal nepodmienečný trest podľa § 49 odsek 2 Trestného zákona, čo by bolo dvojitým pričítaním
a v rozpore so zásadou trestného práva „ne bis in idem“.

Na základe vyššie uvedených zistení ako aj skutočnosť, že u obžalovaného prevažoval pomer
poľahčujúcich okolností, súd dospel k záveru, že účel trestu v zmysle § 34 Trestného zákona tak
v oblasti generálnej ako aj individuálnej prevencie bude v prejednávanej veci dosiahnutý uložením
nepodmienečného trestu odňatia slobody a to na samej dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej
sadzby vo výmere 3 rokov, pretože obžalovaný sa skutku dopustil v predĺženej skúšobnej dobe

podmienečného odsúdenia.

Na výkon trestu súd obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo
výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin.

Takto uložený trest podľa názoru súdu zodpovedá všetkým okolnostiam prípadu i osobe páchateľa, je
primeraný a schopný splniť funkciu ochrany spoločnosti i prevencie (individuálne i generálnej) a zároveň
vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Pokiaľ obhajoba navrhovala mimoriadne zníženie trestu pod spodnú hranicu zákonom ustanovenej
trestnej sadzby z dôvodu, že by použitie spodnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby bolo
pre obžalovaného neprimerane prísne, tu súd dáva do pozornosti, že nevzhliadol také okolnosti prípadu
a pomery obžalovaného, ktoré by použitie § 39 odsek 1 Trestného zákona odôvodňovali. Takýmito
okolnosťami nie sú obhajobou uvádzané skutočnosti, že obžalovaný žije v spoločnej rómskej komunite

s poškodenými, že užívajú spoločný dvor a že v takomto sociálnom prostrední vládnu iné spoločenské
vzťahy, či sociálne normy , čo malo výrazný vplyv na konanie obžalovaného, lebo si neuvedomoval, že
v danom čase a za tých daných okolností koná niečo protizákonné.

Na druhej strane súd pri ukladaní trestu vzal do úvahy spôsob spáchania činu, charakter konania

obžalovaného i jeho závažnosť a pripomína obžalovanému, že sa dopustil zločinu, ktorý spáchal
voči maloletému dieťaťu vo veľmi nízkom veku (16 mesiacov), pričom bol pod vplyvom omamných -
prchavých látok voči užívaniu ktorých je nekritický, navyše v predĺženej skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia za iný trestný čin, kedy mal práve viesť riadny život.

Na podklade záverov znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatra,
zistenú závislosť obžalovaného od prchavých látok, uložil mu súd ochranné protitoxikomanické liečenie
ústavnou formou (§ 73 odsek 2 písmeno d), odsek 4 Trestného zákona a § 74 odsek 1 Trestného
zákona).

Súd nerozhodoval o náhrade škody, pretože poškodení si žiadnu škodu neuplatnili.

Z týchto dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd

Topoľčany), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súdv Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne
podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré

rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok
napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie
možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo účinne podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva
výslovne vzdal.