Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 11, 2019

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10Csp/164/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617206911
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2019:5617206911.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu Intrum Slovakia s.

r. o., so sídlom Bratislava - mestská časť Staré mesto, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr.
Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Bratislava, Mýtna 48, proti žalovanej E. E., nar. X. X. XXXX,
trvale bytom U. XXX, v spore o zaplatenie 4973,76 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 4973,76 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05
% ročne zo sumy 4973,76 eura od 4. 1. 2015 do zaplatenia, ktoré súd p o v o ľ u j e žalovanej splácať
v mesačných splátkach vo výške 80 eur, splatných vždy k poslednému dňu príslušného kalendárneho
mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, pričom omeškanie s plnením

jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a .

Žalobcovi s a p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 20. 10. 2017, sa pôvodný žalobca
(Consumer Finance Holding a. s.) domáhal voči žalovanej zaplatenia 4973,76 eura, spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5,05 % ročne od 20. 12. 2014 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania, právnym

dôvodom splnenia záväzkov zo zmluvy o pôžičke číslo 6162705, uzatvorenej so žalovanou dňa 12. 11.
2013, na základe ktorej bola žalovanej poskytnutá pôžička vo výške 5000 eur. Žalovaná sa zaviazala
poskytnutú pôžičku splatiť v 60 mesačných splátkach po 133,07 eura. Doposiaľ uhradila 1064,56 eura.
Keďže žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku riadne a včas, dňa 29. 10. 2014
ju upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti úveru a dňa 31. 12. 2014 jej oznámil, že 19. 12. 2014 celý
úver zosplatnil. Žalovaná suma predstavuje rozdiel medzi sumou, ktorú mala žalovaná zaplatiť ku dňu
podania žaloby, vo výške 6038,32 eura a sumou vykonaných úhrad 1064,56 eura.

2. Žalovaná nevyužila svoje procesné právo v zmysle § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku a ku
podanej žalobe sa nevyjadrila, hoci bola na vyjadrenie ku žalobe vyzvaná uznesením zo dňa 22. 11.
2017, ktoré prevzala, spolu s podanou žalobou, dňa 5. 1. 2018. Na pojednávaní ku žalobe uviedla, že
pôžičku si vzala, spočiatku ju platila, potom jej to už nevydalo, prišli zdravotné problémy. Na splácanie
dlhu navrhla povoliť splátky vo výške 20 eur mesačne.

3. Uznesením zo dňa 11. 6. 2018 súd rozhodol o pokračovaní v konaní s obchodnou spoločnosťou R.
Ú. T., a. s., ako právnym nástupcom pôvodného žalobcu.4. Uznesením zo dňa 8. 10. 2018 súd pripustil, aby do konania na miesto pôvodného žalobcu vstúpila
obchodná spoločnosť Intrum Slovakia s. r. o., z dôvodu postúpenia žalovanej pohľadávky po začatí
sporu.

5. V súlade s ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku súd rozhodol, že vykoná pojednávanie
v neprítomnosti advokáta žalobcu, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie riadne a včas doručené, a
ktorý svoju neúčasť ospravedlnil pracovnou zaneprázdnenosťou a hospodárnosťou konania a navrhol,
aby súd rozhodol aj v jeho neprítomnosti.

6. Žalovaná pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že peniaze si od pôvodného žalobcu požičala, lebo
jej to nevychádzalo, začali zdravotné problémy, chodila k lekárovi, bolo treba na autobus, na benzín,
na lieky. V tom čase si aj privyrábala ku dôchodku, preto si myslela, že to bude mať z čoho platiť.
Býva v rodinnom dome, v spoločnej domácnosti so synom. Je poberateľkou dôchodku vo výške 521
eur mesačne. Výdavok na elektriku je 40 eur mesačne, na vodu 5 eur mesačne, na drevo 200-300

eur ročne, na brikety 1,60 eura za balík, pričom ročne spotrebuje 30 balíkov. Jej syn je nezamestnaný,
aktuálne už nepoberá ani podporu, prispieva jej sumou 20 eur. Na úhradu výdavkov na bývanie jej
neprispieva, všetky výdavky na bývanie platí ona. Má dlh aj v J. J., ktorý spláca po 170 eur mesačne.
Jedenkrát mesačne navštevuje lekára v Ružomberku, za injekcie platí 36-38 eur, za lieky platí 10 eur
mesačne.

7. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, súd zistil nasledovný skutkový stav:

8. Obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding a. s. ako veriteľ a žalovaná ako dlžník, uzatvorili
dňa 12. 11. 2013 zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky číslo 4610502421, v ktorej si dojednali

poskytnutie pôžičky vo výške 5000 eur. Žalovaná sa zaviazala pôžičku splatiť v 60 mesačných splátkach
vo výške 133,07 eura, splatných k 20. dňu príslušného kalendárneho mesiaca, s termínom konečnej
splatnosti úveru 11/2018. Ročná percentuálna miera nákladov predstavovala 22,2 %, ročná úroková
sadzba 22,2 %, priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov 20,83 %, celková čiastka
na úhradu 7984,20 eura. V článku 12. 4. zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že veriteľ má právo na

vyhlásenie okamžitej splatnosti pôžičky v prípade, ak je dlžník v omeškaní so zaplatením jednej splátky
po dobu dlhšiu ako 3 mesiace a na uplatnenie tohto práva dlžníka upozornil 15 dní vopred. Podľa
prehľadu splátok a úhrad, žalovaná zaplatila právnemu predchodcovi žalobcu spolu 1064,56 eura. Dňa
29. 10. 2014 vyzval veriteľ žalovanú na úhradu omeškaných splátok vo výške 425,83 eura a upozornil
ju na možnosť zosplatnenia celého úveru. Žalovaná predžalobnú upomienku prevzala dňa 6. 11. 2014.

Dňa 31. 12. 2014 veriteľ oznámil žalovanej, že dlh z úverovej zmluvy sa stal splatným v celom rozsahu
a vyzval ju na úhradu dlžnej sumy 5032,60 eura.

9. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

10. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

11. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

13. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, t. j. k 12. 11. 2013 (ďalej len „zákon
o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutiepeňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

14. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou
o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom.

15. Podľa § 9 ods. 1 prvá veta zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí mať písomnú formu.

16. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

17. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

18. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

19.Podľa§3 nariadeniavládyč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaObčianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba L. B. T. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

20. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanej žalobe v časti o uloženie povinnosti
zaplatiť 4973,76 eura v celom rozsahu vyhovel, nakoľko mal preukázanú jej dôvodnosť. Z vykonaného
dokazovania mal súd preukázané a medzi stranami sporu nebolo sporné, že právny predchodca
žalobcu (Consumer Finance Holding a. s.) a žalovaná uzatvorili zmluvu o pôžičke, na základe
ktorej bola poskytnutá žalovanej pôžička, ktorú sa zaviazala, spolu s dojednaným úrokom, vrátiť v

mesačných splátkach. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluva bola uzatvorená medzi dodávateľom a
spotrebiteľom (keďže právny predchodca žalobcu konal pri uzatváraní a plnení zmluvy v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná, naopak, pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu
podnikateľskej činnosti, čo vyplýva najmä z označenia žalovanej v zmluve), jednalo sa o spotrebiteľskú
zmluvu. Vzhľadom na charakter a obsah zmluvy sa jednalo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Zmluva

obsahovala všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákonného ustanovenia § 9
ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Keďže žalovaná si svoju povinnosť splácať poskytnutý
úver riadne a včas neplnila, čo nebolo medzi stranami sporu sporné, uplatnil si právny predchodca
žalobcu právo žiadať zaplatenie celého úveru. Oprávnenie veriteľa žiadať splatenie celého úveru v
prípade omeškania s úhradou splátky v zmysle zákonného ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka

bolo dojednané v článku 12.4 zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalovaná bola na možnosť uplatnenia
práva na splatenie celého úveru upozornená 15 dní vopred, v súlade so zákonným ustanovením § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka. K splatnosti úveru potom došlo dňa 3. 1. 2015, prihliadajúc k dátumu
oznámenia o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru (31. 12. 2014) a obvyklej dĺžke poštovej prepravy (3
dni), dňom doručenia oznámenia žalovanej. Povinnosťou dlžníka zo zmluvy o úvere je vrátiť poskytnutý

úver a zaplatiť dojednaný úrok. Súd preto uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu uplatnenú
v žalobe vo výške 4973,76 eura. Z prehľadu splátok a úhrad bolo preukázané, že žalovaná zaplatila
právnemu predchodcovi žalobcu spolu 1064,56 eura, čo predstavuje splátky splatné od decembra 2013
do júla 2014. Nezaplatené preto zostali splátky úveru splatné od augusta 2014 do predčasnej splatnosti
úveru, t. j. do 3. 1. 2015, čo činí 5 x 133,07 eura, spolu 665,35 eura a istina úveru, ktorá sa stala splatnou

v dôsledku uplatnenia práva veriteľa na splatenie celého úveru, vo výške 5118,30 eura (istina zo splátok
úveru splatných od januára 2015 do novembra 2018, spolu 47 splátok po 108,90 eura, keďže pri výške
dojednaného úroku 22,2 % ročne pripadlo zo splátky na istinu 108,90 eura a na úrok 24,17 eura). Súdvšak bol v spore viazaný žalobným návrhom a nemohol rozhodnúť nad rámec uplatnený žalobcom v
podanej žalobe.

21. Nakoľko žalovaná sa dostala s plnením svojho peňažného záväzku do omeškania, prislúchalo
žalobcovi aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Súd preto priznal žalobcovi úroky z omeškania
vo výške uplatnenej v žalobe, t. j. 5,05 % ročne, ktoré neboli vyššie ako úroky z omeškania podľa
občianskoprávnych predpisov, odo dňa nasledujúceho po splatnosti úveru, t. j. od 4. 1. 2015, do
zaplatenia, zo sumy 4973,76 eura, tak ako si uplatnil žalobca v žalobe, ktorá nebola vyššia ako suma

dlžnej istiny (keďže len výška istiny zo splátok, ktoré sa stali splatnými v dôsledku predčasnej splatnosti
úveru, predstavovala 5118,30 eura, teda viac ako suma, z ktorej si žalobca uplatnil úroky z omeškania).
Z dôvodu, že súd mal preukázané, že k omeškaniu žalovanej s plnením záväzku došlo až dňom 4. 1.
2015, žalobu v časti uplatnených úrokov z omeškania za obdobie od 20. 12. 2014 do 3. 1. 2015 zamietol.

22. Podľa § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a

v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich
splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo
splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

23. V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd povolil žalovanej splácať priznané plnenie v

splátkach vo výške 80 eur mesačne, prihliadajúc na osobu žalobcu, osobu žalovanej, najmä jej príjmové
a výdavkové pomery. Žalovaná je starobnou dôchodkyňou a poberá dôchodok vo výške 521 eur
mesačne. Celková výška mesačných výdavkov na bývanie, zistených zo skutkových tvrdení žalovanej,
ktoré žalobca nerozporoval, predstavuje 70 eur mesačne. Žalovanej vznikajú aj výdavky na lieky v sume
približne 47 eur mesačne a na splácanie ďalšieho dlhu v sume 170 eur mesačne. Súd mal z uvedených

skutočností preukázané, že v možnostiach žalovanej je priznané plnenie v určených splátkach splácať.
Od žalovanej, vzhľadom na jej vek a zdravotný stav, nemožno požadovať, aby si zabezpečila príjem
výkonom práce. Žalovanou navrhovanú výšku splátky 20 eur súd považoval za nízku, neprimerane
zasahujúcu do práv žalobcu, nakoľko len splácanie priznanej sumy bez príslušenstva by uvedenou
splátkou trvalo viac ako 20 rokov. Súd mal za to, že povolením splácania dlhu v splátkach, vzhľadom na

výšku splátky a výšku priznaného plnenia, nebudú ohrozené práva žalobcu a súčasne nebude ohrozené
uspokojovanie základných životných potrieb žalovanej.

24. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

25. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

26.Vsúladesozákonnýmustanovením§255ods.1Civilnéhosporovéhoporiadkusúdpriznal žalobcovi

nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalobca bol v spore v časti uplatnenej sumy úspešný
v plnom rozsahu. Pokiaľ bol aj v spore neúspešný, jednalo sa o neúspech len v časti príslušenstva
(úrokov z omeškania). V súlade s ustanovením § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo

rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka
konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej

obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak:
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v

znení neskorších predpisov.