Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 31, 2019

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 7Cb/207/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317210576
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2019:8317210576.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v spore veci žalobcu: Lindab a.s., 053 22

Jamník č. 278, IČO: 36 214 604, zast. JUDr. Elenou Penxovou, advokátkou, AK Štefánikovo námestie
5, 052 01 Spišská Nová Ves, proti žalovanému: DROBEC - ŽERIAVY, s.r.o., Daľkovská 462/6, 069
01 Snina, IČO: 36 512 036, zast. JUDr. Ľubomírom Hudákom, advokátom, AK Mierová 87, 066 01
Humenné, o zaplatenie sumy 20 000,- eur s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 15 000,- eur zastavuje.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 5 000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 %

ročne zo sumy 33 119,61 eur od 20.08.2017 do 08.11.2017, zo sumy 23 119,61 eur od 09.11.2017 do
23.11.2017, zo sumy 20 000,- eur od 24.11.2017 do 21.01.2018, zo sumy 15 000,- eur od 22.01.2018
do 23.04.2018, zo sumy 10 000,- eur od 24.04.2018 do 02.09.2018, zo sumy 9 000,- eur od 03.09.2018
do 18.09.2018, zo sumy 5 000,- eur od 19.09.2018 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Žalobcovi vo vzťahu k žalovanému priznáva náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške
trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa v tomto spore voči žalovanému domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd žalovanému
uložil zaplatiť mu sumu 20 000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 33 119,61
eur od 20.08.2011 do 08.11.2017, zo sumy 23 119,61 eur od 09.11.2017 do 23.11.2017, zo sumy 20
000,- eur od 24.11.2017 do zaplatenia, paušálnu náhradu trov konania vo výške 40,- eur a zaviazal ho
na náhradu trov konania.

Podanie žaloby odôvodnil tým, že pre žalovaného na základe objednávky č. 14.06.2017 dodal mu tovar,
cenu ktorého vyfakturoval faktúrou č. 4101703213 zo dňa 20.07.2017, splatnou dňa 19.08.2017, vo
výške 33 119,61 eur. Žalovaný čiastočne faktúru uhradil a to dňa 09.11.2017 vo výške 10 000,- eur a
dňa 24.11.2017 vo výške 3 119,61 eur. K úhrade zostáva suma 20 000,- eur. Poukázal na znenie § 407
Obchodného zákonníka a v zmysle § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s nariadením vlády
č. 21/2013, si uplatnil aj nárok na zákonný úrok z omeškania vo výške 9 % ročne a nárok paušálnu
náhradu nákladov vo výške 40,- eur.

2. Tunajší súd dňa 16.01.2018 žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel a to vydaním platobného
rozkazu č.k. 7Cb/207/2017-33. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalovaný v zákonnej lehote odpor. Jeho
podanie odôvodnil tým, že žalobca zo žalovaným nemal uzavretú žiadnu zmluvu ohľadne predmetnéhoobchodného vzťahu a ani vystavenú žiadnu objednávku na daný tovar. Vzhľadom na tieto skutočnosti
sa žalobca so žalovaným dohodli na úhrade dlhu a to v splátkach s čím žalobca súhlasil, avšak aj
napriek tomu podal žalobu na súd a uplatnil si zvyšnú časť pohľadávky v sume 20 000,- eur spolu s

úrokom z omeškania, čo je zo strany žalobcu konanie v rozpore s dobrými mravmi obchodného styku a
v rozpore vzájomných dojednaní strán obchodného vzťahu. S týmto uplatneným úrokom z omeškania
nemôže súhlasiť nakoľko žalobca a žalovaný si v zmysle vyššie uvedeného dohodli úhradu istiny bez
úroku, o čom svedčí aj vzájomná písomná komunikácia ohľadne jednotlivých úhrad, na základe ktorej
si žalobca uplatnil spolu s dlžnou sumou aj úrok z omeškania. Po upozornení od konateľa spoločnosti

žalovaného žalobcovi, že na úrok nemajú právny nárok na základe dohody, došlo následne k úprave
výzvy na zaplatenie, kde žalobca už zaslal výzvu len na zaplatenie istiny, tak ako to bolo dohodnuté.

Poukázal na to, že pohľadávka žalobcu v súčasnej dobe nie je vo výške 20 000,- eur, ale len vo výške 10
000,-eur,nakoľkožalovanýjusplácaakosadohodlisožalobcom.Pretosuplatnenousumounemôžeme
súhlasiť a preto vymáhaná suma je v rozpore so skutkovým stavom.

3. Dňa 12.07.2018 žalobca zobral žalobu čiastočne späť čo do uplatneného nároku na zaplatenie sumy
10 000,- eur a to z dôvodu, že žalovaný mu dňa 22.01.2018 uhradil sumu 5 000,- eur a dňa 24.04.2018
sumu 5 000,- eur. V tejto časti navrhol konanie zataviť.

Následne dňa 02.10.2018 žalobca zobral žalobu čiastočne späť čo do sumy 5 000,- eur a to z dôvodu,
že žalovaný mu dňa 03.09.2018 uhradil sumu 1 000,- eur a dňa 19.09.2018 sumu 5 000,- eur. V tejto
časti navrhol konanie zastaviť.

Podľa § 145 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), ak je

žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

V danej právnej veci žalobca zobral žalobu čiastočne späť čo do uplatneného nároku na zaplatenie

sumy 15 000,- eur ešte pred pojednávaním vo veci samej, súd preto žalovaného nežiadal o súhlas s
čiastočným späťvzatím žaloby a v súlade s vyššie uvedenými zákonnými ustanovenie konanie čo do
sumy 15 000,- eur zastavil.

4. Vo veci súd nariadil pojednávanie.

5. Súd sa oboznámil so žalobou a listinným dokladmi predloženými v konaní a to objednávkou
žalovaného zo dňa 14.06.2017, potvrdením objednávky žalovaným zo dňa 14.06.2017, faktúrou č.
4101703213, preddodacím listom, výpisom z účtu žalobcu, písomnými vyjadreniami strán sporu,
prednesom práv. zást. žalovaného a zistil tento skutkový stav veci:

6. Z pripojenej cenovej ponuky zo dňa 08.06.2016 vyplýva, že cena dodávky montáže cena sanity a
presunu hmôt bola v celkovej výške 7 234,97 eur.

7. Objednávkou zo dňa 14.06.2017 č. 170002264 vystavenou žalovaným a adresovanou žalobcovi, si

žalovanýobjednaldodanietovarušpecifikovanéhovobjednávke-krytinaadoplnky,vhodnote32802,60
eur s DPH.

Dňa 14.06.2017 žalovaný vo vzťahu k žalobcovi objednávku č. 170002254 potvrdil s termínom dodania
tovaru do 10.07.2017.

8. Podľa preddodacieho listu č. 170002264 vystaveného žalobcom žalovanému, pre žalovaného bol
naložený tovar a adresa vykládky bola: R. I. G. Q..9. Faktúrou č. 4101703213 zo dňa 20.07.2017, splatnou dňa 19.08.2017, žalobca žalovanému vyúčtoval
cenu dodaného tovaru v celkovej výške 33 119,61 eur. OT0110/16 zo dňa 20.07.2016 splatnou dňa
10.08.2016 žalobca žalovanému vyúčtoval celkovo cenu za prevedené práce podľa priloženého súpisu

vykonaných prác a dodaného materiálu na stavbe I. - sprcha v celkovej výške 3 850,24 eur. Z pripojenej
doručenky vyplýva, že túto faktúru žalovaný prevzal dňa 09.08.2016.

10. Z výpisu z účtu žalobcu vedeného v U. H., Z. vyplýva, že v jeho prospech dňa 09.11.2017 bola
pripísaná suma 10 000,- eur a dňa 24.11.2017 suma 3 119,61 eur.

11. Z výzvy zaslanej žalovanému zo strany žalobcu elektronicky vyplýva, že žalobca pri kontrole
pohľadávok zistil neuhradenú pohľadávku po splatnosti z faktúry č. 4101703213 vo výške 10 000,- eur.
Túto sumu vyzval žalovaného bezodkladne uhradiť na číslo účtu uvedeného vo výzve.

12. Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu dňa 12.07.2018 uviedol, že na základe objednávky bol

žalovanému dodaný tovar, čo žalovaný nepopiera. Písomná zmluva medzi žalobcom a žalovaným
nebola uzavretá ale obchod sa uskutočnil. Písomná dohoda o splátkach medzi žalobcom a žalovaným
nebola uzavretá, a aj napriek výzvam žalovaný zaplatil zo žalovanej istiny čiastku spolu 10 000,- eur až
po podaní žaloby. Výzvou zo dňa 05.09.2017 na zaplatenie faktúry č. 4101703213, zo dňa 20.07.2017,
splatná dňa 19.08.2017, na sumu: 33 119,61 eur, ktorá je suma za dodávku tovaru, mal žalovaný lehotu

nazaplatenienajneskôrdo15.09.2017.Ztejtofaktúryuhradildopodaniažalobysumu13119,61eur,t.j.k
úhrade zostávala suma 20 000,- eur, ktorú si žalobca vymáha podaním žaloby zo dňa 12.12.2017. Úroky
z omeškania si žalobca uplatňuje v zmysle § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka v znení Nariadenia
vlády SR č. 21/2013. Výška základného úroku z omeškania v obchodnoprávnych vzťahoch je o 9
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadza ECB platná k prvému dňu omeškania s

plnením peňažného dlhu. Úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania k vyššie uvádzaným
faktúram bola vo výške 0 %.

13. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 30.07.2018 uviedol, že zotrváva na tom, že so žalobcom nemal
uzavretú žiadnu zmluvu a ani vystavenú žiadnu objednávku na tovar. Preto sa dohodli na úhrade dlhu v

splátkach, s čím súhlasil aj žalobcu, avšak napriek tomu si uplatnil zvyšnú časť pohľadávky v sume 20
000,- eur spolu s úrokom z omeškania. Nesúhlasí s uplatneným nárokom na úrok z omeškania, dohodli
sa na úhrade istiny bez úroku. Po upozornení mu žalobca zaslal výzvu len na zaplatenie istiny, tak ako
to bolo dohodnuté. Preto je podaný návrh žalobcu nedôvodný a nie je oprávnené ani požadovať úroky
z omeškania.

14. Právny zástupca žalovaného vo svojom prednese na pojednávaní dňa31.01.2019 uviedol, že pokiaľ
sa jedná o zaplatenie sumy 5 000,- eur, tak v tomto nárok žalobcu nerozporuje. Medzi stranami sporu
však bola uzatvorená dohoda o tom, že úroky žalobca nebude požadovať. Navrhol, aby bol v konaní
vypočutý konateľ žalovaného za účelom potvrdenia skutočností, ktoré sú obsahom písomných vyjadrení

doručených súdu v tomto spore.

15.Podľa§261ods.1zákonač.513/1991Zb.Obchodnéhozákonníka(ďalejlen,,Obchodnýzákonník“),
táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s
prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

Podľa § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka, ustanovenia upravujúce v hlave II tejto časti zákona
jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné
časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv.

Podľa § 409 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“),
kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo
alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje
zaplatiť kúpnu cenu.

Podľa § 411 Obchodného zákonníka, predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať doklady,
ktoré sa na tovar vzťahujú, a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v súlade so
zmluvou a týmto zákonom.Podľa § 420 ods. 1 Obchodného zákonníka, predávajúci je povinný dodať tovar v množstve, akosti a
vyhotovení, ktoré určuje zmluva, a musí ho zabaliť alebo vybaviť na prepravu spôsobom určeným v
zmluve.

Podľa § 422 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak predávajúci poruší povinnosti ustanovené v § 420, má
tovar vady. Za vady tovaru sa považuje aj dodanie iného tovaru, než určuje zmluva, a vady v dokladoch
potrebných na užívanie tovaru.

Podľa § 427 ods. 1 Obchodného zákonníka, kupujúci je povinný prezrieť tovar podľa možnosti čo najskôr
po prechode nebezpečenstva škody na tovare, pričom sa prihliadne na povahu tovaru.

Podľa § 443 ods. 1 Obchodného zákonníka, kupujúci nadobúda vlastnícke právo k tovaru, len čo je mu
dodaný tovar odovzdaný.

Podľa § 447 Obchodného zákonníka, kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný
tovar v súlade so zmluvou.

Podľa § 448 ods. 1 Obchodného zákonníka, kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu.

Podľa § 324 ods. 1,2 Obchodného zákonníka, záväzok zanikne, ak sa veriteľovi plní včas a riadne.
Záväzok zaniká tiež neskorým plnením dlžníka, ibaže pred týmto plnením záväzok už zanikol
odstúpením veriteľa od zmluvy.

Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a v čas svoj záväzok, a

to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník
však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo

požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby
osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky
z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa

§ 369, § 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,
a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

Podľa§407ods.3Obchodnéhozákonníka,akdlžníkplníčiastočnesvojzáväzok,mátotoplnenieúčinky

uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

16. Podľa § 1 ods.1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka (ďalej len ,,nariadenie“), sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej
úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného

záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas
celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.

Podľa § 1 ods. 2 nariadenia, namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku
1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe

Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej
o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto
kalendárneho polroka omeškania.

Podľa § 2 nariadenia, výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa §

369c ods. 1 zákona je 40,- eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

17.Vdanejprávnejvecimalsúdnazákladevykonanéhodokazovaniazapreukázané,žemedzistranami
sporu bola uzatvorená ústnou formou kúpna zmluva a to na základe písomnej objednávky žalovaného,žalobca žalovanému tovar dodal, žalovaný tovar prevzal a jeho cenu žalobca vyúčtoval žalovanému
faktúrou predloženou v tomto konaní. Cenu dodaného tovaru v celkovej sume 33 119,61 eur žalovaný
čiastočne splatil, pričom úhrady realizoval aj v priebehu súdneho konania, a po čiastočnom zastavení

konania predmetom sporu ostal nárok na zaplatenie sumy 5 000,- eur. V tejto časti žalovaný žalobu
nerozporoval.

Súd preto dospel k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie zvyšku kúpnej ceny vo výške 5 000,- eur je
dôvodný a preto žalovaného zaviazal na zaplatenie tejto sumy.

18. Žalovaný však namietala a rozporoval nárok žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania a to z dôvodu,
že podľa jeho tvrdení bola medzi stranami sporu uzatvorená dohoda o postupnom splácaní dlhu a že
žalobca si nebude nárok na úrok z omeškania uplatňovať.

Žalobca poprel, žeby medzi stranami sporu bola dohoda o postupnom splácaní, uzatvorená.

19. V danej právnej veci mal súd za preukázané, že nesplnením peňažného záväzku v lehote splatnosti
vyššie uvedenej faktúry sa žalovaný dostal do omeškania a žalobcovi tak vznikol nárok na zaplatenie
úroku z omeškania z dlžnej sumy. Žalobca si v tomto konaní uplatnil nárok na úrok z omeškania v
zákonnej výške a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry, ktorou žalovanému vyúčtoval cenu

dodaného tovaru.

,,Nárok na úroky z omeškania vzniká bez ohľadu na to, čo spôsobilo omeškanie veriteľa, ide teda
o objektívnu zodpovednosť. Ak sú splnené zákonné podmienky, omeškanie dlžníka, teda povinnosť
platiť úroky z omeškania nastane priamo zo zákona, a to bez ohľadu na zavinenie. Zmluvné strany si

úrok z omeškania nemusia zmluvne dohodnúť. Nárok aj v takom prípade vznikne priamo zo zákona.
Omeškanie dlžníka trvá až do riadneho splnenia záväzku. Z hľadiska funkčnosti úroku z omeškania
možno hovoriť o zabezpečovacej funkcii, ktorá pôsobí ex ante vo vzťahu k porušeniu povinnosti, t. j.
pôsobí v smere včasného plnenia peňažného záväzku. Zároveň plní sčasti aj kompenzačnú funkciu.
Výška úrokov z omeškania sa upravuje v prvom rade dohodou strán. Len ak nie je zmluvne dohodnutá,

nastupujeurčenievýškyúrokovzákonom(§369,§502Obchodnéhozákonníka).Charakteristickoučrtou
úrokov z omeškania je ich akcesorická povaha.“ Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 19.06. 2008, sp. zn. 3MObdo/2/2007

Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.05.2011, sp. zn.

3Obdo/7/2010: ,,Povinnosť platiť úrok z omeškania vzniká pri omeškaní so splnením peňažného
záväzku, bez ohľadu na to, čo omeškanie spôsobilo, pretože ide o objektívnu zodpovednosť. Výšku
úroku z omeškania upravuje ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Obchodný zákonník povinnosť
platiť úrok z omeškania priamo ukladá, teda vzniká ex lege. “

20. Žalovaný síce tvrdil, že medzi stranami sporu existovala dohoda o tom, že žalobca od neho nebude
úrok z omeškania požadovať. Ohľadom preukázania tejto tvrdenej skutočnosti bolo dôkazné bremeno
na žalovanom, avšak na jeho strane nedošlo k jeho uneseniu.

Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že počas konania neboli
preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech.
Zmyslomdôkaznéhobremenajeumožniťsúdurozhodnúťvovecisamejivtakýchprípadoch,kedyurčitá
skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci, nebola pre nečinnosť strany
sporu, alebo vôbec nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú

súdu prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti, ani o tom, že táto skutočnosť bola nepravdivá (viď
napr. rozsudok NS ČR sp. zn. 21 Cdo/762/2001 zo dňa 28.2.2002). Dôkazné bremeno ohľadne určitých
skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé
právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí.

21. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,
ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplateniedlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom)
uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie
neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť

označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať
uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca
uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom,
ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť,
musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto

súvislostihovoríotzv.presúvanídôkaznéhobremena.Idetuorozdeleniebremenatvrdeniaadôkazného
bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako
právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu (rozsudok NS SR sp.
zn. 3MCdo 6/2010 z 22.09.2010)..

22. V civilnom sporovom sa totiž uplatňuje prejednacia zásada. Strana má jednak povinnosť tvrdenia,

jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia
nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a medzi povinnosťou
označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana nesplní povinnosť tvrdenia,
nemôže splniť povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazné bremeno ako procesný inštitút
v sporovom občianskom súdnom konaní spočíva v zodpovednosti strany za to, že v konaní budú

preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané
tvrdenia strany, tento dôkazné bremeno neuniesol, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej
v jeho neprospech. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti
označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný
právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena, ako aj nositeľa

dôkazného bremena.

23. Žalobca v danom spore uniesol dôkazné bremeno tvrdenia, ako aj dôkazné bremeno pre potvrdenie
skutočností uvádzaných v žalobe, z ktorých vyvodil svoj uplatnený nárok nie len čo do jeho vzniku, ale aj
do výšky (objednávka, preukázanie dodania tovaru, vyúčtovanie ceny tovaru a jej uplatnenie vo vzťahu

k žalovanému, čiastočná úhrada kúpnej ceny zo strany žalovaného). Z právnej teórie totiž vyplýva, že
skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce
sú záležitosťou žalovaného.

Žalovaný skutkové tvrdenia o tom, že medzi stranami sporu existovala dohoda o tom, že si voči nemu

žalobca nebude uplatňovať nárok na úrok z omeškania a o dohode o postupnom splácaní pohľadávky
žalobcu žiadnym relevantnými dôkazmi nepreukázal, v dôsledku čoho musí znášať rozhodnutie vo veci
samej vo svoj neprospech.

Súd preto vyhovel aj žalobe v časti uplatneného nároku na úrok z omeškania, pričom zohľadnil aj

jednotlivé úhrady žalovaného realizované v priebehu súdneho konania.

24. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov
podľa § 369, § 369a a § 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s

uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

Žalobca si podanou žalobou uplatnil aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky a súd mu tento nárok priznal vo výške 40,- eur v súlade s ust. § 2 nariadenia vlády SR
č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka.

Účelom priznanej paušálnej náhrady je nahradiť náklady súvisiace s každou oneskorenou platbou, i keď
na základe jedného titulu, pretože z citovaného ustanovenia nevyplýva žiadne obmedzenie nároku na
jednorazové vymáhanie, ak sa jedná o jeden zmluvný vzťah.

Z dikcie § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi právo
na paušálnu náhradu nákladov, ktoré sú spojené s uplatňovaním pohľadávky, pričom dôvodová správa
k zákonu uvádza, že ide o administratívne interné monitorované náklady, ktoré vznikajú pri kontrole
dodržiavania zmluvných záväzkov a to náklady na vedenie evidencie pohľadávok a ostatné náklady.Výška paušálnej náhrady v sume 40,- eur je stanovená nariadením vlády SR bez ohľadu na dĺžku
omeškania a žalovaný pri každom jednom záväzkovom vzťahu, ktorý vznikol na základe kúpnej zmluvy
bol v omeškaní, každá faktúra je vystavená na samostatnú pohľadávku, a ku nej môže byť uplatnená

paušálna náhrada.

25. Na pojednávaní konanom dňa 31.01.2019 právny zástupca žalovaného navrhol vykonanie dôkaz a
to vypočutie konateľa žalovaného a súd vykonanie tohto dôkazu v konaní nepripustil.

V danej právnej veci bola žaloba podaná na tunajšom súde dňa 21.12.2017. V priebehu súdneho
konania strany sporu v súlade s príslušnými ustanoveniami Civilného sporového poriadku boli zo strany
súdu vyzvané na splnenie si svojej povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti. V danom spore dňa
04.10.2018 bolo vykonané predbežné prejednanie sporu, na ktoré bol predvolaný aj žalovaný, pričom
jeho neprítomnosť ospravedlnil jeho právny zástupca s tým že žalovaný súhlasil, aby sa prejednanie
sporu vykonalo v jeho neprítomnosti. Predbežné prejednanie sporu bolo odročené na návrh právneho

zástupcu žalovaného z dôvodu možnosti mimosúdnej dohody medzi stranami sporu. K mimosúdnej
dohode nedošlo. Následne bol vytýčený vo veci na deň 13.12.2019 termín pojednávania, ktorý bol
odročený z dôvodu práceneschopnosti právneho zástupcu žalovaného. Súd vo veci vytýčil termín
pojednávania na deň 31.01.2019 a na pojednávanie bol riadne a včas predvolaný žalovaný. V uvedený
deň sa žalovaný na pojednávanie neustanovil a to z dôvodu práceneschopnosti konateľa spoločnosti,

o čom až na pojednávaní právny zástupca žalovaného súd upovedomil. Žiadny doklad preukazujúci
túto skutočnosť nebol predložený. Právny zástupca žalovaného navrhol vypočutie konateľa žalovanej
spoločnosti a to za účelom preukázania skutočností tvrdených v písomných vyjadreniach žalovaného.
Súd vyhodnotil tento návrh žalobcu na ďalšie dokazovanie za neúčelný a nehospodárny. Žalovanému
bol poskytnutý dostatočný časový priestor na prezentovanie ním tvrdených skutočností a súd je tiež toho

názoru, že zopakovanie skutkových tvrdení uvedených v písomných vyjadreniach žalovaného formou
výpovede konateľa spoločnosti by neviedlo k žiadnemu preukázaniu nových skutočností v rámci jeho
obrany a tiež by táto výpoveď nebola v žiadnom smere spôsobila dospieť k inému záveru súdu pri svojom
rozhodovaní.

26. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 256 ods. 1 zákona CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

V danej právnej veci súd žalobe konanie čiastočne zastavil čo do sumy 15 000,- eur a v tejto časti z

procesného hľadiska zavinil zastavenie konania žalovaný. Vo zvyšnej časti súd žalobe vyhovel. Súd
preto žalobcovi vo vzťahu k žalovanému priznal v súlade s uvedenými zákonnými ustanoveniami nárok
na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.