Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, February 28, 2019

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 75Ek/446/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118241875
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Kvietková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2019:6118241875.5

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: F. T., V.. XX.XX.XXXX, Q. C. XXX/XX,
XXX XX I., v zast.: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., Kuzmányho 29, 040 01 Košice -
Staré Mesto, proti povinnému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598,
o vymoženie 1.124,00 Eur s príslušenstvom, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a .

II. Súd oprávnenému p r i z n á v a nárok na náhradu trov právneho zastúpenia
za podanie vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vo výške 47,90 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným prostredníctvom právneho zástupcu, dňa
09.03.2018 domáhal od povinného vymoženia sumy 1.124,00 Eur s príslušenstvom, a to na podklade

exekučného titulu - Rozsudku Okresného súdu Trebišov, zo dňa 24.06.2016, sp. zn. 15C/444/2015 -
101, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.02.2018 a vykonateľnosť dňa 20.02.2018.

2. Súd po posúdení návrhu na vykonanie exekúcie dňa 07.06.2018 vydal poverenie na vykonanie
exekúcie sp. zn. 75Ek/446/2018 pre súdneho exekútora JUDr. Mateja Kršiaka, so sídlom exekútorského
úradu: Československých tankistov 212, 841 06 Bratislava, IČO: 37 928 325, ktorý ju viedol pod sp. zn.

EX 194/2018.

3. Súdny exekútor JUDr. Matej Kršiak bol rozhodnutím ministra spravodlivosti Slovenskej republiky, na
vlastnú žiadosť odvolaný z funkcie súdneho exekútora so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave,
a to s účinnosťou od 16.01.2019. Nástupcom odvolaného súdneho exekútora JUDr. Mateja Kršiaka
sa stal súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD., a to s účinnosťou od 17.01.2019. Dňa 25.01.2019

súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD. oznámil súdu dôvod pre vylúčenie exekútora z vykonávania
exekúcie. Súd uznesením zo dňa 31.01.2019 súdneho exekútora JUDr. Mateja Kršiaka vylúčil a
následne vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Jaroslava Straku.

4. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 3.10.2018 do dátovej schránky.

5.Následnedňa12.10.2018povinnývzákonomstanovenej15dňovejlehote,podalnapoštovúprepravu
poverenému súdnemu exekútorovi (JUDr. Matejovi Kršiakovi) návrh na zastavenie exekúcie v listinnej
forme. Súdny exekútor dňa 28.11.2018 predmetný návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s
vyjadrením oprávneného postúpil súdu na rozhodnutie.

6. Povinný podal návrh na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného

poriadku, nakoľko má za to, že pohľadávka vymáhaná v tomto konaní zanikla zápočtom zo dňa
15.02.2018, pričom zánik vymáhaného nároku môže povinný namietať len ak zanikol po vydaníexekučného titulu. Poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20.12.2011, sp. zn. 6 M Cdo
12/2010, podľa ktorého zánik judikovaného nároku práva môže nastať nielen splnením záväzku,
ale akýmkoľvek iným spôsobom, ktorý predpokladá zákon, teda povinný môže namietať, že zánik

vymáhaného nároku nastal započítaním jeho vzájomnej pohľadávky. Ďalej poukazuje na ustanovenie
§ 580 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého „Ak veriteľ a dlžník majú
vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne
kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane
okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.“. Dáva do pozornosti tiež Rozsudok

Najvyššieho súdu ČR zo dňa 24.04.2007, sp. zn. 33 Odo 336/2005, a Rozsudok Najvyššieho súdu ČR
zo dňa 15.06.2010, sp. zn. 21 Cdo 3433/2008, v ktorých je judikovaný predpoklad zániku pohľadávok.
Uvádza, že základným rozdielom medzi jednostranným a dvojstranným zápočtom je skutočnosť, že
jednostranný zápočet si nevyžaduje súhlas druhej strany, ktorej bol jednostranný zápočet adresovaný, a
že oprávnený pred začatím exekučného konania nijakým spôsobom nepoprel platnosť jednostranného
zápočtu. V závere návrhu na zastavenie exekúcie povinný má za to, že jeho jednostranný zápočet spĺňa

požiadavky uvedené v Rozsudku Najvyššieho súdu zo dňa 24.02.2010, sp. zn. 33 Cdo 3799/2007:
„Forma právneho úkonu započítania nie je predpísaná, musí spĺňať všeobecné náležitosti stanovené v
§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka a z jeho obsahu musí byť zrejmé, aká pohľadávka a v akej výške sa
uplatňuje na započítanie proti pohľadávke veriteľa. Zánik započítaných pohľadávok v rozsahu, v akom
sa vzájomne kryjú, nastane okamihom, keď sa stretli.“ K návrhu na zastavenie exekúcie povinný priložil

dokument „Započítanie pohľadávok jednostranným právnym úkonom“ zo dňa 15.02.2018 a doručenku
preukazujúcu doručenie tohto dokumentu oprávnenému do vlastných rúk dňa 28.02.2018. V dokumente
o údajnom započítaní pohľadávok je uvedené, že na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa
XX.XX.XXXX povinný voči oprávnenému eviduje nedoplatok na zmluvnú pokutu vo výške XXX,XX F.,
a na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX eviduje nedoplatok na istinu vo

výške XXX,XX F., zmluvnú pokutu vo výške XXX,XX F., trovy mediačného konania vo výške XXX,XX
F. a trovy rozhodcovského konania vo výške X.XXX,XX Eur, teda spolu dlh vo výške 2.121,21 Eur. V
predmetnom dokumente povinný uviedol, že jeho pohľadávka voči oprávnenému vo výške 583,36 Eur
bude započítaná na zmluvu o úvere č. 900500848 a pohľadávka vo výške 1.414,47 Eur bude započítaná
na zmluvu o úvere č. 900500989. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti povinný žiada súd, aby

exekúciu zastavil.

7. Oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uvádza, že s týmto
nesúhlasí, nakoľko dôvody uvedené povinným považuje za neplatné a bez právneho významu. Z

návrhu povinného nevyplýva, ako dospel k tomu, že jeho údajná pohľadávka je vo výške 1.997,83
Eur. Už samotné započítanie zo dňa 15.02.2018 obsahuje viaceré neurčité formulácie, najmä v
otázke predmetných súm, a zároveň absentuje akýkoľvek dôkaz, bližší popis alebo doklady o
vzniknutýchsumách.Oprávnenýpopieraskutočnosť,žebypovinnývočinemuevidovalakúkoľvekplatnú
neuhradenú pohľadávku. Tvrdenie o trovách rozhodcovského konania, ktoré majú predstavovať údajnú

pohľadávku povinného, nemohli platne vzniknúť v prípade ani jednej z predmetných zmlúv. Uvedené
oprávnený odôvodňuje tým, že predformulované znenie zmlúv, kde spotrebiteľ iba formálne vysloví
súhlas so znením Všeobecných podmienok, resp. kde je medzi riadkami uvedené, že prípadné spory
sa budú riešiť pred rozhodcovským súdom, boli už vo viacerých súdnych rozhodnutiach kvalifikované
ako neprijateľné zmluvné podmienky. Príkladom oprávnený uvádza Rozsudok Okresného súdu Žiar nad

Hronom zo dňa 01.07.2015, sp. zn. 5C/189/2014-82, ktorý bol potvrdený Rozsudkom Krajského súdu v
Banskej Bystrici zo dňa 14.06.2017, sp. zn. 17Co/190/2016-128. Podobne to platí aj o zmluvnej pokute,
ktorú si strany sporu údajne dojednali, aj keď je zjavné, že akákoľvek dohoda v súvislosti s predmetnými
formulárovými zmluvami je nonsensom. V otázke trov mediačného konania je očividné, že ani takéto
trovy nemohli platne vzniknúť, nakoľko oprávnený nedisponuje žiadnymi dokladmi ani informáciami o

snahe povinného riešiť vzniknutú situáciu prostredníctvom mediátora. Trovy mediačného konania neboli
zo strany povinného preukázané. Absentujú tiež akékoľvek dôkazy o tom, že prípadné trovy mediačného
konania vznikli, u akého mediátora údajné mediačné konanie prebiehalo, taktiež informácia o tom, že
prípadné trovy mediačného konania boli povinným uhradené. V súvislosti s týmto tvrdením oprávnený
poukazuje na Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 13.06.2018, sp. zn. 26Ek/70/2018.

Oprávnený má za to, že je zjavné, že povinný nepreukázal určitosť pohľadávky ani jej existenciu, pretože
vo veci nepredložil žiaden relevantný dôkaz o jej existencii a oprávnený existenciu takej pohľadávky
popiera. V tejto otázke oprávnený poukazuje na viaceré rozhodnutia, ktoré deklarujú, že v prípade
nepreukázania existencie pohľadávky zo strany povinného, takáto nemôže byť predmetom započítania.Oprávnený konštatuje, že povinný nerešpektuje zásadu koncentrácie konania vyjadrenú v ustanovení §
61k ods. 2 Exekučného poriadku, keďže svoje tvrdenia o údajnej pohľadávke nedokladá dôkazmi, ktoré
by jeho tvrdenia preukazovali a strohé uvedenie sumy údajnej pohľadávky nedokazuje jej existenciu.

Ďalej uvádza, že zmluvy o úvere uzatvárané zo strany povinného sú pre podstatné chyby v zmluvách a
pre vysoké úroky bezúročné a bezpoplatkové, resp. neplatné pre rozpor s dobrými mravmi. Obe zmluvy
o úvere oprávnený preplatil, pretože plnil nad rámec istiny, ako to vyplýva z klientskej zóny povinného, o
čom oprávnený priložil k predmetnému vyjadreniu listiny. Skutočnosť, že úverová zmluva č. 900500848
je bezúročná a bezpoplatková konštatoval vo svojom rozhodnutí, ktoré je exekučným titulom v tomto

konaní aj Okresný súd Trebišov, čo rozsudkom potvrdil aj Krajský súd v Košiciach. Oprávnený podotýka,
že v návrhu povinného nie je uvedený platný exekučný titul, na podklade ktorého povinný uplatňuje v
tomto konaní započítanie pohľadávky, v súvislosti s čím poukazuje aj na ustanovenie § 61e Exekučného
poriadku. Dáva do pozornosti skutočnosť, že obe zmluvy o úvere boli medzi oprávneným a povinným
uzatvorené v roku 2012 a teda aj prípadný akýkoľvek nárok by bol vzhľadom na dátum vykonávania
započítania (15.02.2018) premlčaný. Keďže touto exekúciou je vymáhaný nárok oprávneného, ktorý

evidentne premlčaný nie je, započítací prejav povinného oprávnený považuje za neplatný. Na základe
vyššie uvedeného oprávnený navrhuje, aby súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. V
závere svojho vyjadrenia si oprávnený uplatňuje nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti
s podaním tohto vyjadrenia za jeden úkon právnej služby vo výške 47,90 Eur (39,92 Eur + 20% DPH).

8. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a
doplnení ďalších zákonov (ďalej len ,,Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo
v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,

c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2),
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

9. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15

dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

10. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.

Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

11. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu
zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

12. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie

exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.

13. Podľa § 580 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) , ak veriteľ a dlžník majú
vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne
kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane

okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

14. Podľa § 581 ods. 2 OZ, započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa
nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať
pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.

15. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku je vyjadrená koncentračná zásada rozhodovania o
návrhu na zastavenie exekúcie tzn. procesné úkony sa musia vykonať v zákonom stanovenej lehote
prenesené na uvedené ustanovenie. Povinný je pod ťarchou neprihliadnutia na jeho procesný úkonpovinnýuviesťvšetkyrelevantnétvrdeniaazároveňktomuprislúchajúcedôkaznénávrhyvlehote15dní
od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Ak ich podá oneskorene (napr. dôkazný návrh) súd na
ne neprihliadne. Zákonodarca v novej úprave exekučného konania a to najmä v návrhoch na zastavenie

exekúcie chce zvýrazniť, že exekučné konanie nemá byť konaním, v ktorom sa riešia spory, ale v ktorom
sa má primárne vymôcť nárok priznaný exekučným titulom. Tento nárok má byť vymožený čo najskôr, v
súlade s článkom 48 ods. 2 Ústavy SR a preto, ak chce povinný iniciovať exekučný spor, zákonodarca
mu na to stanovil určité limity a v prípade prekročenia, nedodržania týchto medzí zároveň stanovil, ako
má súd (§61k ods. 2 Exekučného poriadku) resp. povinný (§ 61l ods. 3 posledná veta Exekučného

poriadku) postupovať.

16. Povinný svoj návrh na zastavenie exekúcie podložil započítaním pohľadávok jednostranným
právnym úkonom zo dňa 15.02.2018. Súd k uvedenému tvrdeniu ako aj dôkazu (Započítanie
pohľadávok jednostranným právnym úkonom zo dňa 15.02.2018) uvádza, že započítací prejav sám o
sebe nespôsobuje preukázanie zániku pohľadávky. Okrem započítacieho prejavu je povinný povinný

preukázať súdu aj to, že pohľadávka, ktorú má voči oprávnenému, je existujúca a spĺňa požiadavky
stanovené v § 580 a § 581 OZ pre platné započítanie.

17. Súd nepovažuje za preukázanie existencie pohľadávky to, že uvedená pohľadáva je
zakomponovaná v započítacom prejave, navyše ak existenciu tejto pohľadávky oprávnený popiera.

Nakoľko povinný nepodložil svoje tvrdenie o existencii pohľadávky dôkazom jej existencie, exekučný súd
zánik pohľadávky, ktorá je predmetom exekúcie považuje za nepreukázaný. Pohľadávku na započítanie
do výšky uplatneného nároku zo strany povinného možno priznať len v prípade, ak by bola oprávneným
uznaná, ak by existovali o nej nepochybné dôkazy čo do základu aj čo do výšky. Ak si povinný uplatnil
námietku započítania v exekúcii, ťaží ho dôkazné bremeno ohľadne predpokladov započítania vrátane

toho, že vznikla vzájomná pohľadávka, ktorú k započítaniu použil.

18. Súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je
odôvodnený existenciou vzájomných pohľadávok medzi oprávneným a povinným, ktoré je možno podľa
názoru povinného podľa § 580 OZ navzájom započítať. Súd v zmysle odôvodnenia v bode 17 musí

zdôrazniť, že má za preukázané, že započítaním zo strany povinného zo dňa 15.02.2018 došlo k
započítaniu nepreukázanej pohľadávky, čoho právnym následkom je skutočnosť, že nepreukázanú
pohľadávkuniejemožnéprostredníctvomzapočítaciehoprejavuvnávrhunazastavenieexekúciepoužiť
ako okolnosť, ktorá by spôsobila zánik vymáhaného nároku.

19. Podľa § 61e Exekučného poriadku, po začatí exekúcie sa neprihliadne na jednostranné započítanie
vzájomnej pohľadávky povinného voči oprávnenému, ibaže je priznaná exekučným titulom, na podklade
ktorého by povinný mohol viesť exekúciu.

20. Zároveň súd vyslovuje vo veci právny názor, že v zmysle § 61e novelizovaného Exekučného

poriadkudošlokobmedzeniuuplatneniajednostrannéhozapočítaniapohľadávoklennaprípady,akideo
pohľadávku povinného priznanú exekučným titulom. Takýto právny názor vyplýva aj z dôvodovej správy
k zákonu č. 2/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Exekučný poriadok, keď uvádza, že ,,nová úprava
obmedzuje uplatnenie jednostranného započítania pohľadávok len na prípady, ak ide o pohľadávku
povinného priznanú tiež exekučným titulom. Povinný si mal uplatňovať prípadné následky započítania v

základnom konaní alebo bez zbytočného odkladu po tom, čo sa pohľadávky stretli a nie až v exekučnom
konaní. Ustanovenia exekučného poriadku nevylučujú, aby sa povinný, ktorý z procesných dôvodov
nemôže nejakú okolnosť uplatniť voči žalobcovi, domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, ak sa
podľa hmotného práva oprávnený obohatil“.

21. Súd vychádzal pri rozhodovaní z dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení, a dospel k
právnemu názoru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie na základe vyššie uvedených dôvodov
nie je dôvodný, súd nemal preukázané zo strany povinného, že bola naplnená podmienka na zastavenie
exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, teda že po vzniku exekučného titulu nastali
okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie

podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku v celom rozsahu zamietol.

22. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhompovinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

23. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

24. Podľa § 13a ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Vyhláška“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý
z týchto úkonov právnej služby: c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu
zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní,
odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

25. Podľa § 10 ods. 2 Vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška
peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí
poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a
hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.

26. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že si uplatňuje nárok na
trovy právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie vo výške 47,90 Eur. Súd preto
oprávnenému priznal v súvislosti s vypracovaním vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie
a v zmysle citovaných ustanovení Exekučného poriadku a Vyhlášky trovy právneho zastúpenia, a to vo

výške 47,90 Eur (vypracovanie vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie: 1 x 30,71 Eur +
režijný paušál za rok 2018 za jeden úkon právnej služby 9,21 Eur + 20% DPH), ktoré budú vymáhané
na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie vydanom po právoplatnosti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia

na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému
uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.