Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Friday, September 28, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/95/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112244561
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5112244561.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej

a členov senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Romana Tichého v právnom spore žalobkyne: H. M.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom R.-P. XX, zastúpená splnomocnenou zástupkyňou Mgr. Dankou Varhaníkovou,
advokátkou so sídlom R. č. XX, proti žalovanému: H. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., ul. O. č. XX,
zastúpený splnomocneným zástupcom: JUDr. Mariánom Ševčíkom, CSc., advokátom so sídlom L., ul.
X.č.XX,ovyporiadaniebezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov,oodvolanížalobkyneprotirozsudku
Okresného súdu v Žiline, č. k. 18C/397/2012-777 zo dňa 17. marca 2017, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu mení tak, že súd z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva

manželov žalobkyne a žalovaného prikazuje do výlučného vlastníctva žalovaného nehnuteľnosť
zapísanú na LV č. XXXX, pre obec a k. ú. B. ako byt č. 62, vchod 10, v bytovom dome súp. č.
XXXX, postavenom na parc. KNC č. 7621 v k. ú. B. spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele 67/12024 v hodnote 50.000 eur. Žalovaný je povinný
zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie podielu sumu 26.165,39 eur do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania súdu prvej inštancie a odvolacieho konania.

Znalkyni Ing. Polákovej priznáva nárok na náhradu znalečného voči žalobkyni v rozsahu 50% a voči
žalovanému v rozsahu 50 %.

Štátu Slovenskej republike priznáva nárok na náhradu trov konania titulom nákladov dokazovania voči
žalobkyni v rozsahu 50 % a voči žalovanému v rozsahu 50 %.

Súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov v sume 1.500 eur sú povinní
zaplatiť žalobkyňa a žalovaný každý po 750 eur na účet Okresného súdu Žilina do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 18C/397/2012-777 zo dňa 17.03.2017 vyporiadal bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov žalobkyne a žalovaného tak, že do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal
nehnuteľnosť - byt č. 62, vchod 10 v bytovom dome s.č. XXXX, postavenom na parc. KNC č. 7621, v
k.ú. B., spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v

podiele 67/12024 v hodnote 50.000 eur. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni sumu 25.641,50 eur ako
vyporiadací podiel v lehote do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Zároveň rozhodol, že
žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Znalkyni Ing. Polákovej priznal nárok na náhradu
znalečnéhovočižalobkynivrozsahu50%avočižalovanémuvrozsahu50%.ŠtátuSlovenskejrepublikypriznal nárok na náhradu trov konania titulom nákladov dokazovania voči žalobkyni v rozsahu 50% a
voči žalovanému v rozsahu 50 %. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa návrhom došlým súdu
dňa 20.12.2012 domáhala, aby súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo strán v konaní, ktorých

manželstvo bolo rozvedené rozsudkom sp. zn. 13C/184/2009 zo dňa 06.05.2010, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 29.06.2010. V priebehu konania si strany ustálili masu tvoriacu BSM, ktorá pozostáva
z nehnuteľnosti, pričom podľa LV č. XXXX strany konania sú evidované k označenému bytu ako
výluční vlastníci spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu v
označenom podiele. Hodnotu danej nehnuteľnosti ustálili sumou 50.000 eur. Taktiež sa zhodli na tom,

aby nehnuteľnosť bola prikázaná do výlučného vlastníctva žalovaného, ktorý daný byt aj užíva. Čo sa
týkahnuteľnýchvecí,vpriebehukonaniazhodneuviedli,žebytovézariadenieužniejepredmetomBSM,
preto ho nežiadali vyporiadať. Žalobkyňa požadovala zahrnúť do masy BSM aj výnosy žalovaného z
podnikania, z ktorých požadovala vyplatiť 1-icu. Za účelom zistenia výnosu navrhla zabezpečiť výpisy zo
všetkých účtov žalovaného a výnosy stanoviť podľa zostatkov na účtoch. Podľa súdu zostatky na účtoch
nepredstavujú výnosy z podnikania. Zdôraznil, že žalobkyňa požadovala zahrnúť do BSM nie zostatky

na účtoch žalovaného ako také, ale ako výnosy z jeho podnikania. Za tým účelom na návrh žalobkyne
bolo nariadené znalecké dokazovanie. Podľa záverov znaleckého posudku všeobecná hodnota majetku
podniku SZČO žalovaného k 29.06.2010 bola 1.283 eur. So znalcom určenou hodnotou majetku podniku
SZČO žalovaného súhlasil iba žalovaný. Žalobkyňa trvala na tom, aby boli zohľadnené zostatky na
účtoch žalovaného, ktorých výpočet predložila súdu. Zo znaleckého posudku však vyplýva, že znalkyňa

zohľadňovala daňové priznania, peňažný denník..., teda všetko to, čo považovala za potrebné pre
vypracovanie odpovede znaleckej úlohy. Súd opätovne poukázal na to, že zostatky na účtoch nie sú
výnosmi z podnikania, ako sa nesprávne domnievala žalobkyňa. Teda predložené výpočty zostatkov na
účtoch žalovaného v rámci podnikania nie sú smerodajné pre zistenie výnosov a teda hodnoty majetku.
Iné aktíva či pasíva neboli predmetom vyporiadania BSM vzhľadom na návrhy strán. Nič ďalšie strany

nežiadali vyporiadať. Súd nemal zistené žiadne iné hnuteľné a nehnuteľné veci patriace do BSM, strany
sa zhodli na tom, že do masy BSM patrí a teda, že chcú vyporiadať iba byt a výnosy z podnikania.
Súd preto ustálil, že do masy BSM patrí iba vyššie uvedená nehnuteľnosť a výnos z podnikania - tzv.
hodnota majetku podniku SZČO žalovaného. Vzhľadom na uvádzané skutočnosti strán konania a na
ich zhodné návrhy ohľadom prikázania nehnuteľnosti súd rozhodol tak, ako žiadali, teda predmetnú

nehnuteľnosť - byt v hodnote 50.000 eur prikázal do vlastníctva žalovaného. Žalovaný je preto povinný
vyplatiť vyporiadací podiel žalobkyni v 1-ici, t.j. 25.000 eur, s čím žalobkyňa a žalovaný súhlasili. Zároveň
bola zistená všeobecná hodnota majetku podniku SZČO žalovaného k 29.06.2010 vo výške 1.283
eur, preto je žalovaný povinný z tejto sumy vyplatiť žalobkyni taktiež 1-icu, t.j. 641,50 eur, nakoľko
podnikal ako fyzická osoba SZČO, na podnikanie použil spoločné prostriedky a príjem patrí do BSM

v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Teda žalovaný je povinný vyplatiť žalobkyni vyporiadací
podiel spolu vo výške 25.641,50 eur. Súd zároveň určil lehotu na plnenie 2 mesiace od právoplatnosti
rozhodnutia (§ 232 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. „Civilného sporového poriadku“, ďalej len „C. s. p.“)
vzhľadom na výšku vyporiadacieho podielu a na finančnú a sociálnu situáciu žalovaného (ročný čistý
príjem cca 4.900 eur, maloleté dieťa vo veku 1,5 roka).

V zmysle zákonných ustanovení (§ 255, § 262 ods. 1, 2, § 257 C. s. p.) súd nepriznal náhradu trov
konania žiadnej strane, nakoľko mal za to, že vzhľadom na predmet konania je to dôvodné, keďže
žalobný návrh mohla podať ktorákoľvek strana v konaní v trojročnej lehote od zániku BSM, pričom
súd nie je viazaný návrhmi strán a závisí od posúdenia súdu spôsob vyporiadania. Taktiež žiadna zo
strán následne nepožadovala náhradu trov. Vzhľadom k tomu, že v konaní bolo nariadené a vykonané

znalecké dokazovanie, vznikol nárok znalcovi na odmenu, o ktorej súd v zmysle C. s. p. rozhodol tak,
že priznal znalcovi tento nárok, a to voči každej strane v rozsahu 50 % vzhľadom na predmet konania a
účel znaleckého dokazovania. Keďže súd nepriznal žiadnej strane nárok na náhradu trov konania, súd
považoval takýto spôsob rozhodnutia o znalečnom za spravodlivý a nebol dôvod zaväzovať iba jednu
stranu. Zároveň vznikli trovy konania aj štátu SR titulom dokazovania, nakoľko súd tieto náklady vyplatil.

Priznal preto nárok na túto náhradu voči žalobkyni aj voči žalovanému taktiež v rozsahu 50 % každý,
a to všetko vzhľadom na predmet konania a tento spôsob rozhodnutia o trovách štátu súd považoval
za spravodlivý vzhľadom na rozhodnutie o trovách konania strán konania, keďže súd nepriznal žiadnej
strane nárok na náhradu trov konania a nebol dôvod zaväzovať iba jednu stranu.

2. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa prostredníctvom svojho splnomocneného
zástupcu, ktorá navrhla rozsudok okresného súdu zrušiť v rozsahu podaného odvolania v súlade s ust. §
365 ods. 1 písm. h/ C. s. p. a zaviazať žalovaného k zaplateniu 108.000 eur do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku.Uviedla, že podáva odvolanie v rozsahu čo do nepriznania finančných prostriedkov z podnikania
žalovaného v rámci vyporiadania BSM. Súhlasila s tým, ako súd v súlade so stanoviskom účastníkov
konania vyporiadal byt. Nesúhlasila s tým, že sa vôbec nezaoberal rozdelením majetku z podnikania

SZČO. Súd zadal znalkyni pokyny, ako má postupovať. Napriek jej žiadosti, aby boli posúdené aj účty z
peňažných ústavov, ktoré boli predložené súdu, súd požiadavke nevyhovel. Znalkyňa zohľadňovala iba
daňové priznania a peňažný denník. Súd ani znalkyňa však nezobrali do úvahy, že žalovaný nepriznal
daňovému úradu výnosy z podnikania na účtoch, ktoré boli na výzvu súdu predložené peňažnými
ústavmi. Podľa žalobkyne nemôže byť poškodená preto, že si žalovaný neplnil svoju povinnosť voči

daňovému úradu. Na účtoch peňažných ústavov už boli len zostatky, ale pochádzajú z podnikania, o
tom niet najmenších pochýb. Niet preto prekážok, aby ich súd uznal za časť výnosov z podnikania a
v rámci vyporiadania BSM ich rozdelil. Žalobkyňa žiadala, aby odvolací súd rozhodol, že za 1-icu z
časti výnosu z podnikania zaplatí žalovaný na jej účet 108.000 eur. Súd, hoci mohol (mal) konať vo
veci daňového nepriznania žalovaným, čo je nesporné z účtov peňažných ústavov ale aj z daňového
priznania a daňového denníka žalovaného, ktoré mal k dispozícii súd a znalec, svojím postupom ju

poškodil.

3. Žalovaný prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu
v prvom rade považoval podané odvolanie za nedôvodné, neurčité a zmätočné v celom rozsahu,
obsahujúce viacero gramatických chýb, predovšetkým v presnom určení sporových strán v texte

odvolania.Daldopozornostiust.§358C.s.p.,nakoľkozpodanéhoodvolaniavyplýva,ženímžalobkyňa
nenapáda žiaden z výrokov rozsudku, resp. z podaného odvolania nie je zrejmé, ktorý výrok žalobkyňa
podaným odvolaním napáda, naopak, vyjadruje súhlasné stanovisko s výrokom ohľadom vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov prikázaním nehnuteľnosti do jeho výlučného vlastníctva s
tým, že on zaplatí je vyrovnací podiel v sume 25.641,50 eur. Pokiaľ žalobkyňa ako odvolací dôvod

uviedla ust. § 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p. teda, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
„nesprávneho právneho posúdenia veci“ v tejto súvislosti riadne, resp. vôbec neuviedla, v čom vidí
nesprávne právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie. V odvolaní nie je uvedený žiaden
relevantný právny argument žalobkyne a preto poukázal na ust. § 380 ods. 1 C. s. p. Podľa žalovaného
súd správne uviedol, že zostatky na účtoch nepredstavujú výnosy z podnikania, pričom samotná

žalobkyňa v konaní požadovala zahrnúť do BSM nie zostatky na jeho účtoch ako také, ale len výnosy
z podnikania. Za týmto účelom správne nariadil znalecké dokazovanie, pričom znalec vykonal úlohy,
ktoré mu zadali strany sporu, čiže žalobkyňa mala možnosť uložiť znalcovi vykonať znalecké skúmanie
toho, čo považovala za sporné. Mala tiež možnosť ako dôkaz nesprávneho záveru vyhotoveného
znaleckého posudku predložiť kontrolný znalecký posudok. K tomu však nedošlo a žalobkyňa bola v

tomto smere pasívna, čiže nevyužila možnosť uplatniť prostriedok procesného útoku ako procesného
úkonu podľa súčasného procesného predpisu, ktorý by spochybnil relevantnosť záverov vyplývajúcich
z vyhotoveného znaleckého posudku - hodnota výnosov z jeho podnikania SZČO. Ak sa žalobkyňa
domáhala vyššej sumy výnosov z podnikania, ktoré mali podľa jej názoru predstavovať zostatky na
účtoch, mala za týmto účelom súdu predložiť relevantné dôkazy, čo sa však nestalo, tiež z pozície

procesného útoku. Okrem toho odvolanie nemá náležitosti podľa príslušných ustanovení § 355 a nasl.
C. s. p., a preto je tu dôvod na postup súdu podľa ust. § 386 písm. d/ C. s. p. odvolanie odmietnuť.
Žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v celom rozsahu a priznal mu
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

4. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadrila.

5. Krajský súd v Žiline prípisom zo dňa 28.12.2017 vrátil vec okresnému súdu ako predčasne
predloženú na rozhodnutie o odvolaní žalobkyne. Dôvodom bolo, že s ohľadom na obsah odvolania
žalobkyne, z ktorého neboli jednoznačne zrejmé namietané skutočnosti uložil okresnému súdu vyzvať

uznesením jej splnomocnenú zástupkyňu na doplnenie v tom smere, aby - ak namieta nesprávnosť
sumy určenej rozhodnutím okresného súdu 25.641,50 eur z titulu vyporiadacieho podielu, uviedla bližšie
a konkrétnejšie v čom namieta nesprávnosť rozhodnutia súdu ohľadom uvedenej sumy, - ak následne
potom žiada zaviazať žalovaného zaplatiť jej sumu 108.000 eur, aby bližšie a konkrétnejšie uviedla,
čo predstavuje suma 108.000 eur, z čoho táto vyplýva, resp. čím uplatňovanie tejto sumy v konaní

preukazovala, prípadne ako dospela k jej výpočtu, - v súvislosti s vyššie uvedenými skutočnosťami
zreteľne označila odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C. s. p.), ktorými odvolanie napáda a identifikovala
ich, t.j. v akom konkrétnom pochybení (vade, skutočnosti) vidí naplnenie označeného odvolacieho
dôvodu. Okresný súd mal odvolateľku súčasne poučiť o následkoch neodstránenia vád spočívajúcichv odmietnutí odvolania podľa § 386 písm. d/ C. s. p. Za stavu, že žalobkyňa doplní odvolanie malo byť
povinnosťou okresného súdu doručiť ho spolu s výzvou žalovanému na vyjadrenie v lehote najmenej
10 dní (§ 373 ods. 3 C. s. p.). Po odstránení uvedeného nedostatku potom opätovne predložiť vec

odvolaciemu súdu na rozhodnutie o opravnom prostriedku žalobkyne.

6. Po výzve okresného súdu uznesením č. k. 18C/397/2012-808 zo dňa 18.01.2018 žalobkyňa
podaním došlým okresnému súdu dňa 08.02.2018 doplnila odvolanie v tom, že súd porušil zákon,
keď nevyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tak ako bola podaná žaloba. Vyporiadal ho

iba čiastočne. V rozsudku nie je ani spomenuté, že žaloba obsahovala aj požiadavku vyporiadať
finančné prostriedky, ktoré nadobudol žalovaný tým, že podnikal na základe živnostenského oprávnenia.
Vdruhomodsekužalobyjeuvedenácelkovásumavyporiadaciehopodielu,čobymaločiniťsumu25.641
eur. Z toho 25.000 eur je 1-ica z bytu. Až v odôvodnení je uvedené, žalovaná sa riadnym podaním
domáhala aj podielu z podnikania žalovaného. Keďže o tom súd nerozhodol v súlade so zákonom, ale
to uviedol iba v odôvodnení, poškodil ju. Súd bol povinný priamo v rozsudku zamietnuť jej požiadavku

o vyporiadanie z podnikania žalovaného, ak jej nevyhovel. Proti odôvodneniu nie je možné sa odvolať.
V skutočnosti však súd nerozhodol o žalobe o vyporiadanie BSM v celom rozsahu. Znalkyňa „zistila“ z
dokladov, ktoré jej boli predložené (daňové priznanie a peňažný denník), že všeobecná hodnota majetku
podniku SZČO je vo výške 1.283 eur, 1-ica že patrí jej. Výsledná čiastka vyporiadania je preto 25.641,50
eur. Žalobkyňa uviedla, že požiadala, aby súd vyžiadal od všetkých peňažných ústavov na Slovensku,

v ktorých má účet žalovaný, výšku jeho finančných prostriedkov a súd jej žiadosti vyhovel. Žalovaný
mal zostatky na účtoch z podnikania v čiastke 340.721,25 eur, teda 1-ica z toho jej patrí. Súd však
nesúhlasil s jej požiadavkou, lebo to údajne nie sú výnosy z podnikania, ale len „zostatky“ na účtoch
žalovaného, ktorý tam mal uložené príjmy z podnikania. Nesúhlasila so stanoviskom súdu. Napriek
tomu, že zo strany žalovaného nedošlo ani čiastočne k pokonávke, navrhla mu, že ak jej zaplatí obratom

50.000 eur z príjmov za podnikanie a 25.000 eur za byt, súhlasí s takým vyrovnaním. K tomuto návrhu
neobdržala žiadne stanovisko. V odvolaní je uvedená suma 108.000 eur, je to časť zo sumy 340.721,28
eur, nižšia ako 1-ica, na ktorú má ona právo. Zníženie sumy na 108.000 eur urobila preto, aby si žalovaný
uvedomil, že aj on má povinnosť prispieť ku konečnému vyporiadaniu BSM. Žalobkyňa podotkla, že účty
žalovaného nie sú evidované v peňažnom denníku ani v daňovom priznaní. Súd má o tom vedomosť.

Výška vyporiadania za byt v sume 25.000 eur pre ňu bola a je nesporná. Odvolanie podala len voči
tej časti rozsudku, ktorým jej súd nepriznal, ale ani nezamietol žalobu o vyporiadanie BSM, t.j. v časti
finančného vyporiadania so žalovaným z jeho podnikania. Žalobkyňa žiadala alternatívny postup, teda
aby odvolací súd zrušil rozsudok prvostupňového súdu v súlade s ust. § 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p.
a vrátil ho na nové prejednanie, resp. aby rozsudok zrušil a zaviazal žalovaného k zaplateniu 108.000

eur z podnikania SZČO na jej účet.
7. Žalovaný prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu v písomnom vyjadrení k doplneniu
odvolaniu žalobkyne uviedol, že skutočnosti, ktoré v ňom uvádza považuje za právne irelevantné.
Žalobkyňa dopĺňa podané odvolanie o odvolacie dôvody po lehote na podanie odvolania. Z jej strany
ide aj v tomto prípade o zmätočné, nepravdivé a zavádzajúce tvrdenia. Zotrval v celom rozsahu

na skutočnostiach, ktoré uviedol v písomnom vyjadrení zo dňa 10.05.2017 k odvolaniu žalobkyne.
Žalobkyňa sústavne nesprávne vyhodnocuje závery vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie a
snaží sa účelovo zavádzať odvolací súd. Mal za to, že ak súdny poplatok za podané odvolanie nie je
včas zaplatený, súd je povinný konanie zastaviť, nakoľko C. s. p. neumožňuje dodatočné zaplatenie
súdneho poplatku.

8. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou
stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario
C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu bez ohľadu na rozsah odvolania (§ 379 písm. c/ C. s. p.

v spojení s ust. § 150 Občianskeho zákonníka) a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 380 C. s. p.) a
dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zmeniť (§ 388 C. s. p.).

9. Predmetom sporu bolo v danom prípade vyporiadanie BSM strán sporu po ich rozvode.

10. Ak zanikne BSM, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka
(viď § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Vyporiadanie BSM podľa § 150 Občianskeho zákonníka
pozostáva jednak zo stránky kvalitatívnej, t.j. usporiadania vlastníctva k jednotlivým veciam patriacim do
BSM, jednak zo stránky kvantitatívnej, ktorá sa týka jednotlivých hodnôt účastníkov - bývalých manželov.Predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a čo existovalo ku dňu
jeho zániku. Vyporiadanie BSM sa vykonáva ako vyporiadanie v tzv. širšom zmysle, to znamená, že
do úvahy sa berú a vyporiadajú aj pohľadávky a dlhy vzniknuté za trvania manželstva účastníkov a ich

spoločného hospodárenia.
Predmetom vyporiadania BSM môže byť iba to, čo môže byť predmetom vlastníctva (§ 143 Občianskeho
zákonníka), teda nehnuteľnosti, hnuteľné veci, pohľadávky a dlhy a čo existovalo ku dňu jeho zániku,
pričom v zmysle § 150 Občianskeho zákonníka manžel je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo,
čo sa z jeho vlastného vynaložilo na spoločný majetok. Neprichádza v zásade do úvahy, aby v rámci

vyporiadania BSM bolo vyporiadavané to, čo jeden z manželov zo svojho vlastného vynaložil na
bežnú spotrebu v manželstve, teda finančné prostriedky jedného z manželov spotrebované v priebehu
manželstva na bežnú spotrebu a nie na konkrétny majetok. Pri vyporiadaní BSM možno teda z hľadiska
§ 150 veta druhá Občianskeho zákonníka prihliadnuť len k výdavkom, ktoré uvedeným zákonným
podmienkamvyhovujú.Nemožnosavšakvrámcitohtovyporiadaniaazákonnéhoustanoveniadomáhať
náhrady toho, čo bolo z výlučného vlastníctva jedného z manželov vynaložené na bežnú osobnú

spotrebu (teda nie na zadováženie veci, ktorá tvorí BSM), pričom tieto finančné prostriedky boli
spotrebované v priebehu manželstva a v čase jeho zániku už ani neexistujú.
Súd v konaní o vyporiadaní BSM musí predovšetkým zistiť a ustáliť rozsah tohto spoluvlastníctva.
Následne sa zameria na zistenie cien vecí, ktoré tvoria predmet BSM, pričom platí zásada, že treba
vychádzať z ceny, ktorú majú veci v čase vyporiadania, avšak z ich stavu ku dňu zániku BSM. V rámci

vyporiadania BSM súd i bez návrhu musí prihliadnuť na to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené
na samostatný majetok niektorého z manželov. Na návrh účastníka musí súd prihliadnuť tiež na to,
čo niektorý z manželov z prostriedkov v jeho výlučnom vlastníctve vynaložil na spoločný majetok. Pri
stanovení výšky takejto náhrady treba prihliadať na zníženie hodnoty spoločnej veci nadobudnutej z
prostriedkov vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov, ku ktorému došlo v čase od jej nadobudnutia

až do vykonania vyporiadania, čo znamená, že oprávnenému manželovi bude zohľadnená táto náhrada
v redukovanej výške. Na zvýšenie hodnoty takto nadobudnutej spoločnej veci však už prihliadnuť
nemožno.

11. Žalovaná v odvolaní napádala výrok o uložení povinnosti žalovanému vyplatiť jej sumu na vyrovnanie

podielu, ktorý žiadala zmeniť tak, že žalovaný je povinný jej zaplatiť sumu 108.000 eur.

12. I keď výroková časť rozsudku o vyporiadaní BSM obsahuje vždy viacero výrokov (medziiným o tom,
čo sa z BSM prikazuje tomu - ktorému účastníkovi konania a o tom, či a čo má jeden z nich plniť druhému
na úplné vyrovnanie) treba na toto rozhodnutie hľadieť ako na jednotný celok, ktorý má komplexne

vyporiadať doterajšie práva účastníkov konania z BSM a konštituovať ich nové práva. Ak účastník
konania napadne odvolaním rozsudok súdu prvého stupňa o vyporiadaní BSM (či už ako celok, alebo
niektorý z jeho výrokov), odvolací súd nie je v zmysle § 379 písm. c/ C. s. p. viazaný rozsahom odvolania.
V takom prípade žiadny z výrokov odvolaním napadnutého rozhodnutia vo veci samej nenadobúda
oddelene právoplatnosť (§ 367 ods. 2 C. s. p.); odvolací súd musí vždy preskúmať celé rozhodnutie súdu

prvej inštancie o vyporiadaní BSM (všetky jeho výroky vo veci samej) (porovnaj uznesenie NS SR sp.
zn. 3Cdo/343/2014). Z uvedeného dôvodu, aj keď žalovaná podala odvolanie len proti druhému výroku
rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd musel napadnutý rozsudok preskúmať v celom rozsahu a
o veci aj v celom rozsahu rozhodnúť.

13. Oboznámením sa s obsahom spisu mal aj odvolací súd zistené, že manželstvo strán sporu bolo
právoplatne rozvedené a to dňa 29.06.2010. Bolo nesporné, že počas trvania manželstva manželia
nadobudli označenú nehnuteľnosť - byt ohľadom ktorého sa dohodli na všeobecnej hodnote v sume
50.000 eur. Okresný súd zisťoval, či žalovaný mal v peňažných ústavoch zriadené účty od roku 1996
do mája roku 2010 a žiadal tieto o doručenie výpisov z účtu. Podaním z 09.09.2015 súd oznámil

splnomocneným zástupcom strán sporu, že do spisu boli doručené podania z peňažných ústavoch,
ktoré sú k dispozícii k nahliadnutiu a boli vyzvaní v lehote 10 dní oznámiť návrhy na ďalšie dokazovanie.
Splnomocnená zástupkyňa žalobkyne výzvu prevzala dňa 16.09.2015 a listom zo dňa 29.12.2015
uviedla, že podľa výpočtu platieb nachádzajúcich sa na účtoch žalovaného, získal od roku 1996 do
29.06.2010 v prepočte na eurá 340.721,28 eur, 1-ica z toho je 170.360,64 eur, ktorá suma by jej

prislúchala. Ponúkala však dohodu, aby jej bol žalovaný zaviazaný zaplatiť 50.000 eur. Podľa žalobkyne
peňažné ústavy oznámili, aké príjmy dosiahol žalovaný v podnikaní. Podľa žalovaného peňažné ústavy
poskytli súdu iba výpisy z účtov, súčasťou ktorých nebolo žiadne oznámenie o dosiahnutých príjmoch
z podnikania. Okresný súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru ekonómia a manažment,odvetvia účtovníctvo a daňovníctvo a personalistika. Úlohou znalca bolo oboznámiť sa s obsahom
spisu a zodpovedať na nasledovné otázky: a/ posúdiť vedenie účtu a účtovné operácie s peňažným
denníkom podnikateľskej činnosti odporcu, či v danom prípade bol tvorený zisk, a to v období od

vzniku manželstva do zániku manželstva dňom právoplatnosti rozvodu (29.06.2010), b/ vyjadriť sa k
mechanizmu vedenia účtovníctva žalovaného ako živnostníka vo vzťahu k účtu č. XXXX XXXX XXXX/
XXXX v banke R. R., a.s. Uznesením č. k. 18C/397/2012-645 zo dňa 05.08.2016 súd spresnil znaleckú
úlohu, a to: preskúmať účtovné operácie a účtovníctvo s peňažným denníkom podnikateľskej činnosti
žalovaného a zistiť zložky majetku SZČO H. M., IČO: 33347158 za obdobie rokov 2009, 2010 stanoviť

všeobecnú hodnotu majetku podniku SZČO H. M., IČO: 3347158 ku dňu zániku manželstva, t.j. dňom
právoplatnosti rozvodu (29.06.2010). Zo znaleckého posudku vyplýva všeobecná hodnota podniku
SZČO žalovaného IČO: 33347158 ku dňu zániku BSM t.j. 29.06.2010 predstavovala sumu 1.283 eur.
Žalovaný ako daňový subjekt nemal zriadený podnikateľský účet, len osobný sporožírový účet v R. R.,
a.s. Podľa vyjadrenia externej ekonómky žiadne platby cez tento účet neviedla v účtovníctve daňového
subjektu. Zostatky na účtoch a vkladných knižkách boli nasledovné: u R. R., a.s., zostatok účtu č.

XXXXXXXXXXXX/XXXX k 31.05.2010 predstavoval sumu 253,43 eur, vkladná knižka u J. L., a.s., s
číslom vkladu XXXXXXXX/XXXX k 31.05.2010 vykazovala zostatok v sume 200 eur, vkladná knižka
s číslom vkladu XXXXXXXX/XXXX vykazovala zostatok v sume 5,26 eur, vkladná knižka s číslom
vkladu XXXXXXXX/XXXX vykazovala sumu 3,49 eur, u N., a.s., PROFITKONTO-EUR č. XXXXXXXXXX
predstavoval zostatok k 31.12.2010 sumu 585,60 eur.

14. Žalovaná v odvolaní proti napadnutému rozsudku vytýkala súdu najmä, že neboli posúdené účty z
peňažných ústavov, ktoré boli predložené súdu. Zostatky na účtoch pochádzajú z podnikania a preto ich
mal súd uznať za časť výnosov z podnikania a v rámci vyporiadania ich rozdeliť.

15. Podľa odvolacieho súdu nakoľko žalovaný nemal podnikateľský účet ako to vyplýva zo znaleckého
posudku možno predpokladať, že na účtoch a vkladných knižkách sú aj peniaze z podnikania. Nemožno
však vylúčiť, že prostriedky na účtoch a vkladných knižkách boli použité aj na uhrádzanie spoločných
potrieb či na úhrady záväzkov z podnikania žalovaného. Žalobkyňa však v konaní pred okresným súdom
a ani v odvolacom konaní napriek právnemu zastupovaniu advokátom, neuviedla, ktoré konkrétne sumy

na účtoch a vkladných knižkách majú byť vyporiadané. Pokiaľ uvádzala v konaní sumu 340.721,28 eur
ani z tejto nebolo zrejmé, ktorých jednotlivých platieb sa týka. Napokon len z upresnenia odvolania
bolo možno ustáliť, že požaduje z tejto sumy sumu 108.000 eur aj to bez bližšej špecifikácie, ktorých
prostriedkov sa má vyporiadanie týkať. Nebolo tak zrejmé, ktoré konkrétne sumy sú sporné v tom,
že neboli použité na úhradu záväzkov z podnikania či uhrádzanie spoločných potrieb ale na úhrady

oddeleného majetku žalovaného (len na výlučný majetok žalovaného). Za tohto stavu mohol odvolací
súd zahrnúť do masy BSM len preukázané zostatky na účtoch tak ako vyplývajú zo znaleckého posudku
opierajúceho sa o výpisy z účtov a vkladných knižiek v peňažných ústavoch ku dňu rozvodu manželstva
účastníkov konania. Ide o celkovú sumu 1.047.78 eur (253,43 eur + 200 eur + 5,26 eur + 3,49 eur +
585,60 eur - viď zostatky u peňažných ústavov v bode 12 odôvodnenia tohto rozhodnutia). Odvolací súd

pretonapadnutýrozsudokokresnéhosúdu,ktorýnatietopeňažnéprostriedkyvrámcivyporiadaniaBSM
neprihliadol zmenil tak, že z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobkyne a
žalovaného prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX, pre
obec a k. ú. B. ako byt č. 62, vchod 10, v bytovom dome súp. č. XXXX, postavenom na parc. KNC č. 7621
v k. ú. B. spolu so spoluvlastníckom podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu

v podiele 67/12024 v hodnote 50.000 eur. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie podielu
sumu 26.165,39 eur. K výpočtu dospel nasledovne: byt v hodnote 50.000 eur + všeobecná hodnota
majetku podniku SZČO žalovaného k 29.06.2010 vo výške 1.283 eur + zostatky na účtoch a vkladných
knižkách v sume 1.047,78 eur. Celkove je to suma 52.330,78 eur, z ktorej pri rovnosti podielov oboch
strán predstavuje podiel každého manželov sumu 26.165,39 eur (52.330,78 eur/2). Odvolací súd dospel

k záveru, že uvedená výška plnenia odôvodňuje poskytnutie dlhšej lehoty ako zákonom stanovenej
lehoty do 3 dní, a preto určil lehotu na plnenie v zmysle § 232 ods. 3 C. s. p., a to do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

16. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p., podľa ktorého

ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konaní v spojení s
§ 396 ods. 2 C. s. p., podľa ktorého ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu
trov konania na súde prvej inštancie a v spojení s § 255 ods. 2 C. s. p., podľa ktorého ak mala strana vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zostrán nemá na náhradu trov konania právo. V konaní o vyporiadanie BSM je pri rozhodovaní o trovách
konania rozhodujúci výsledok konania. Z hľadiska výsledku konania v prejednávanom spore nebola plne
úspešná žiadna zo strán, preto odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov

konania, keď prihliadol aj na charakter konania, ktorého predmet bolo vzájomné vyporiadanie vzťahov
zo zaniknutého BSM a najmä na skutočnosť, že vzhľadom na určené podiely strán a spoločnom majetku
je pomer úspechu strán približne rovnaký (rovnaký úspech strán v spore nastáva v prípade rovnosti
podielov na spoločnom majetku).

17. Zároveň odvolací súd rozhodol o výške súdneho poplatku za vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov v zmysle položky 6 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí
prílohu zákona SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákona o súdnych poplatkoch“, ktorý je vo výške 1.500 eur pričom (3 %
zo sumy, ktorá ako aktíva predstavuje poplatkový základ a to je suma 50.000 eur). Poplatková povinnosť
vznikla účastníkom každému z nich samostatne a preto každému z nich vo výške 750 eur. Pri rozhodnutí

vychádzal z ust. 2 ods. 1 písm. b/, § 5 ods. 1 písm. g/, § 7 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch.

18. V dôsledku podaného odvolania odvolací súd preskúmal a zmenil aj závislé výroky a to o nároku
znalcovi na znalečné, o ktorom odvolací súd rozhodol tak, že priznal znalkyni tento nárok a to voči každej
strane v rozsahu 50 % vzhľadom na predmet konania a účel znaleckého dokazovania. Zároveň vznikli

trovy konania aj štátu - SR titulom dokazovania, nakoľko okresný súd tieto náklady vyplatil. Priznal preto
nárok na túto náhradu voči žalobkyni aj voči žalovanému taktiež v rozsahu 50 % každému.

19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana,
nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom
rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá
v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná
rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o

odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s

ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c)
je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 Civilného
sporového poriadku (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a
podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak
je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C. s. p.).