Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 20, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5To/51/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316010821
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Rešatková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8316010821.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr. Evy
Pirkovskej a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa 20.03.2019 v Prešove takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolania obžalovaného O. N. a okresného prokurátora proti
rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 3T/151/2016 zo dňa 24.08.2018.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. sp. zn. 3T/151/2016 zo dňa 24.08.2018 bol obžalovaný
O. N. uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom
základe, že

dňa 26.11.2015 v čase 05.20 hod. po štátnej ceste I/74 v obci Dlhé nad Cirochou v smere od Sniny
na Humenné viedol osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia ev. č. Z. XXXV., ktorého vedeniu a

situácii v cestnej premávke nevenoval dostatočnú pozornosť a pravou prednou časťou vozidla narazil
do chodkyne O. N., ktorá prechádzala vozovku z pohľadu vodiča z ľavej strany na pravú a ktorá v
dôsledku nárazu utrpela zranenia, a to krvný výron pod mozgovú plenu obojstranne, pohmoždenie
mozgu obojstranne, krvný výron zadnej brušnej steny - za pobrušnicou vpravo, zlomeninu čeľuste a
očnice vľavo, zlomeninu chirurgického krčka pravej ramennej kosti s posunom úlomkov, ako aj ďalšie
poranenia s dobou liečenia v trvaní 4 až 6 mesiacov,

za čo mu bol podľa § 157 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 36 písm. j/, § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona uložený
trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, výkon ktorého mu bol podľa
§ 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona mu bola určená
skúšobná doba na 1 rok.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku poškodená O. N. a S. a.s., krajská pobočka A., boli so svojimi nárokmi
na náhradu škody odkázaní na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný dňa 10.09.2018 prostredníctvom svojho obhajcu a
prokurátor dňa 31.05.2018.

V dôvodoch odvolania obhajca v mene obžalovaného poukázal na podstatu zavinenia, ktorá podľa súdu
spočíva v porušení povinnosti založenej na tom, že svoju rýchlosť mal prispôsobiť poveternostným
podmienkam a jazdiť takou rýchlosťou, aby zastavil na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad. Podľa jeho
názoru na dopravnej nehode má podstatnou mierou spoluzodpovednosť aj samotná poškodená, ktorá
si nepočínala zodpovedne a závažným spôsobom porušila viaceré ustanovenia zákona o cestnej
premávke, chodkyňa mala dohľadnosť asi 150 m v mieste, kde vstúpila na vozovku, preto ak by sa pred

vstupom na vozovku rozhliadla, musela by si všimnúť svetlá prichádzajúceho auta. Jej tvrdenia, že sa
pred vstupom na vozovku pozrela naľavo a napravo správne vyhodnotil konajúci súd ako nepresvedčivéa neuveril ani jej tvrdeniu, že mala na kabelke výrazný reflexný prvok, nakoľko táto okolnosť preukázaná
nebola. Má za to, že ako vodič dopravnú nehodu nezavinil a po citácii ustanovení § 4 ods. 1 písm.
a/ a § 16 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z. z. vyslovil, že z výsluchov svedkov plynie, že sa plne venoval

vedeniu motorového vozidla a dôsledne sledoval situáciu v cestnej premávke, chodkyňu zazrel len
3-4 metre pred vozidlom, ako prechádzala cez cestu a preto jej predtým nemohol venovať zvýšenú
opatrnosť a pozornosť, pričom sa vozidlom pohyboval rýchlosťou 39 až 46 km/hod., ktorá je výrazne
nižšia ako je zákonom dovolená rýchlosť v obci, t. j. 50 km/hod., čo preukazuje že prispôsobil rýchlosť
vozidla všetkým okolnostiam. Poškodená nemala na sebe žiadne reflexné prvky, bola oblečená celá

v tmavom, po tom, čo ju zbadal, sa snažil zrážke zabrániť strhnutím volantu vľavo, avšak zrážke už
nedokázal zabrániť. Po citácii § 53 ods. 3 zák. č. 8/2009 Z. z. situáciu vyhodnotil tak, že poškodená sa
vizuálne nepresvedčila, či sa nepribližuje motorové vozidlo a vytvorila tak preňho ako vodiča náhlu a
nepredvídateľnú prekážku v cestnej premávke. Ak by poškodená mala na sebe aspoň jeden reflexný
prvok, zrážke a následným zraneniam by sa určite zabránilo. Aj zo znaleckého posudku Ing. J. O.
vyplýva, že technickou príčinou dopravnej nehody bolo nesprávne správanie sa chodkyne pri vstupe

na vozovku a pri prechádzaní cez cestu, nakoľko v rozpore s pravidlami vyvolala kolíznu situáciu a
vytvorila vodičovi vozidla z technického hľadiska náhlu prekážku, kde vodič vzhľadom na podmienky ani
včasnou reakciou už brzdením po miesto zrážky zastaviť vozidlo nemohol. Žiadnym spôsobom neporušil
predpisy o bezpečnosti a plynulosti v cestnej premávke, práve naopak, počínal si tak, aby nedošlo k
poškodeniu zdravia ani škodám na majetku, pretože po obci sa pohyboval výrazne nižšou rýchlosťou,

akú dovoľuje zákon. Plne sa venoval riadeniu motorového vozidla a keď zbadal neosvetlenú chodkyňu
oblečenú celú v tmavom oblečení, rýchlo reagoval a snažil sa zrážke zabrániť, čo sa ale nepodarilo.
Vzhľadom na uvedené preto navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a oslobodil ho spod
obžaloby prokurátora.

Prokurátor po rekapitulácii výrokov napadnutého rozsudku vyslovil, že sa s výrokom o vine a treste
nestotožňuje a považuje ich za nezákonné. Už v samotnom skutku sa uvádza, že dopravnú nehodu
zavinil vodič O. N. v dôsledku toho, že ako vodič vedeniu motorového vozidla a situácii v cestnej
premávke nevenoval náležitú pozornosť. Porušenie tejto povinnosti uvedenej v § 4 ods. 1 písm. c/ zák.
č. 8/2009 Z. z znamená porušenie dôležitej povinnosti v zmysle § 138 písm. h/ Tr. zákona a teda aj

naplnenie pojmových znakov skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm.
a/ Tr. zákona tak, ako je to uvedené v obžalobe. Obž. M. N. nebol pri kvalifikácii skutku podľa § 157
ods. 1 Tr. zákona uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. Skutočnosť, že obžalovaný sa
pri vedení motorového vozidla nevenoval náležite situácii v cestnej premávke je zrejmá už aj z jeho
výpovede, keď v prípravnom konaní uviedol, že chodkyňu zbadal tesne za polovicou cesty na svojej

strane vo vzdialenosti asi 4 m pred vozidlom. Poveternostné podmienky boli zlé, pričom poškodená
N. bola oblečená v tmavých veciach, tak ju nebolo vidno, pouličné osvetlenie v tom čase svietilo.
Spolujazdec obžalovaného svedok J. T. potvrdil, že vodič M. N. chodkyňu neregistroval, reagoval na ňu,
až keď on chodkyňu zbadal pred autom a skríkol, pozor baba, a to stočením volantu vľavo, no napriek
tomu do nej narazil svetlom vozidla, v dôsledku čoho sa táto prevalila na čelné sklo pred neho a spadla

na vozovku. Chodkyňu zbadal z jeho pohľadu za stredovou čiarou v ich jazdnom pruhu, bola oblečená
v tmavom oblečení, nevidel na nej žiadny reflexný prvok, pričom v tej dobe bola tma, vozovka bola
tmavá, mokrá ale svietilo verejné osvetlenie. Zo znaleckého posudku L.. Š. G. vyplynulo, že technickou
príčinou dopravnej nehody bol síce kolízny vstup chodkyne na vozovku, ktorý bol v rozpore s pravidlami
cestnejpremávkyaktorýmchodkyňadonútilazmeniťsmerjazdyvodičamotorovéhovozidla,alezároveň

príčinou dopravnej nehody bola aj oneskorená reakcia vodiča na vstup chodkyne do vozovky, ktorá
vznikla tak isto s pravidlami cestnej premávky a ktorá znemožnila zabrániť vodičovi motorového vozidla
dopravnej nehode. Vodič začal brzdiť až po zrážke s chodkyňou, hoci túto mohol vidieť vo vzdialenosti
27 až 31 metrov. Keďže v mieste dopravnej nehody je pouličné osvetlenie, je možné určiť dohľadnosť
v čase a mieste dopravnej nehody na 35 metrov. Chodkyňa vstupovala do vozovky v čase, keď sa

vozidlo obžalovaného nachádzalo približne 33 metrov od miesta zrážky, a ak by obžalovaný reagoval v
tejto vzdialenosti na chodkyňu, mohol zabrániť zrážke s chodkyňou. Závery znalca Ing. O., že chodkyňa
vytvorila vodičovi náhlu prekážku a vyvolala tak kolíznu situáciu, pri ktorej obžalovaný ako vodič nemohol
ani včasnou reakciou brzdením vozidlo zastaviť, nepovažuje za objektívne aj vzhľadom na spomenuté
výpovede svedkov, a tiež aj s poukázaním na to, že chodkyňa prešla z pohľadu vodiča polovicu vozovky

a dostala sa do jeho jazdného pruhu. Vzhľadom na uvedené preto má za to, že obžalovaný porušil
ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c/ a § 16 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z. z., i keď poškodená spoluzavinila uvedenú
dopravnú nehodu. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o vine a treste a pouznaní viny podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona uložil mu popri podmienečnom treste odňatia
slobody aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov.

Na podklade takto riadne a včas podaných odvolaní osobami na to oprávnenými krajský súd, nezistiac
dôvody zrušenia napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. poriadku, v zmysle § 317 ods. 1 Tr.
poriadkupreskúmalzákonnosťaodôvodnenosťvýrokovnapadnutéhorozsudku,protiktorýmodvolatelia
podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc pritom i na
chyby odvolaním nevytýkané, pokiaľ by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1, a zistil, že

odvolania nie sú dôvodné.

Odvolací súd v prvom rade preskúmaval procesný postup konajúceho súdu z pohľadu zachovania práv
na obhajobu obžalovaného a zistil, že obžalovaný mal možnosť vyjadriť sa ku skutku, ktorý sa mu kladie
obžalobou za vinu, mal možnosť navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k už vykonaným dôkazom, mal
možnosť predniesť argumentáciu o svojej nevine v rámci záverečnej reči a posledného slova, pričom

v konaní bol zastúpený obhajcom, ktorý účinne uplatňoval jeho práva. Tieto zistenia poukazujú na to,
že k porušeniu práv na obhajobu nedošlo a pokiaľ obžalovaný navrhol vykonať rekonštrukciu prípadu
a tento návrh konajúci súd zamietol, túto skutočnosť samu o sebe nemožno považovať za porušenie
práva na obhajobu, keďže v konaní boli produkované iné dôkazy, na základe ktorých bol objasnený
skutkový stav veci.

Konajúci súd vykonal dokazovanie podľa pravidiel stanovených procesným predpisom a preto o
takto zabezpečenú dôkaznú situáciu mohol opierať svoje skutkové zistenia. Rozsah dokazovania bol
postačujúcim pre ustálenie skutkových zistení a pokiaľ v konaní nebola vypočutá poškodená O. N.,
stalo sa tak pre jej neschopnosť zúčastniť sa hlavného pojednávania zo zdravotných dôvodov, pričom

z jej výpovede z prípravného konania plynie, že na okolnosti dopravnej nehody si nepamätala, preto jej
výsluch v súdnom konaní nebol podstatným.

Ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, konajúci súd svoje skutkové okolnosti oprel
nielen o znalecké závery znalca L.. G., ale aj o výsluchy obžalovaného a svedkov J. T. a I. A., ktorí

vlastnými zmyslami vnímali priebeh dopravnej nehody. Rozhodným pre posúdenie priebehu dopravnej
nehody sú tvrdenia obžalovaného a svedka J. T., ktorí zhodne okrem poveternostných a rozhľadových
podmienok, či rýchlosti, akou obžalovaný jazdil, popísali aj to, že poškodenú, ktorá bola v tmavom
oblečení bez reflexných prvkov, zbadali asi 3 - 4 metre pred motorovým vozidlom po ich ľavej strane,
kedy obžalovaný začal brzdiť a vykonal vyhýbací manéver, no aj napriek tomu došlo ku kontaktu medzi

motorovým vozidlom a poškodenou. Túto skutočnosť potvrdil aj svedok I. A., ktorý sa pohyboval so
svojím motorovým vozidlom za motorovým vozidlom obžalovaného, u ktorého registroval rozsvietenie
brzdových svetiel, strhnutie volantu doľava a potom videl, ako zachytil s motorovým vozidlom poškodenú
pravou stranou vozidla, ktorá spadla.

Tieto dôkazy preukazujú priebeh skutkového deja uvedený vo výroku o vine v napadnutom rozsudku,
ktorý v podstate nebol namietaný zo strany obžalovaného, ale ním namietané bolo porušenie povinnosti
zodpovedajúcej venovať dostatočnú pozornosť vedeniu a situácii v cestnej premávke, ktorú dodržal,
pretože jazdil rýchlosťou nižšou ako bola maximálna rýchlosť dovolená na tomto úseku cesty v obci
(50 km/hod.) a jazdil aj primeranou rýchlosťou, pretože svoju rýchlosť znížil z dôvodu nepriaznivých

poveternostných podmienok a stavu vozovky a pohyboval sa cca okolo 45 km/hod.

Na druhej strane je potrebné vziať do úvahy aj to, že poškodená sa pohybovala cez vozovku v tmavom
oblečení bez reflexných prvkov zľava doprava, pričom najbližší priechod pre chodcov bol vo vzdialenosti
100 m, avšak aj napriek tomu chodkyňa musela prejsť cez mostík, pretože sa tam nenachádzal chodník

a keďže je tam priekopa, vybrala si najkratšiu cestu a to na začiatku ľavého zábradlia, ktorý bol po jej
ľavej strane ku koncu pravého zábradlia.

Podľa záverov znaleckého posudku L.. Š. G. obžalovaný ako vodič motorového vozidla Octavia mohol
spozorovať chodkyňu zo vzdialenosti 35 m od miesta zrážky jednak so zreteľom na dosvit reflektorov

ako aj pouličné osvetlenie, teda vodič mohol vidieť chodkyňu už pri jej vstupe na vozovku. Vodič však
nereagoval na chodkyňu ani nekolíznym a ani kolíznym brzdením, pokiaľ by tak reagoval, v oboch
prípadoch brzdenia by zastavil pred miestom zrážky. Je síce faktom, že aj chodkyňa - poškodená
mohla dopravnej nehode zabrániť, ak by vstúpila na vozovku len vtedy, kedy by neprinútila vodičaprichádzajúceho vozidla na zmenu smeru a rýchlosti jazdy, t. j. keď sa vozidlo nachádzalo vo vzdialenosti
150 metrov. Nárazová rýchlosť motorového vozidla, ktoré viedol obžalovaný, bola 43 km/hod.

Z uvedeného je teda zrejmé, že obžalovaný neprekročil maximálne dovolenú rýchlosť a ani primeranú
rýchlosť, pretože na vzdialenosť, na ktorú mal rozhľad, mohol zastaviť, čo je zrejmé aj zo záverov
znaleckého posudku L.. Š. G.. Aj napriek tomu zavinenie na dopravnej nehode mu možno pričítať.

Obžalovaný totiž v zhode aj so svedkom J. T. vypovedal o zaregistrovaní chodkyne 3 až 4 metrov

pred osobným motorovým vozidlom, hoci chodkyňa sa pohybovala po vozovke zľava doprava, čo
svedčí o tom, že obžalovaný nevenoval dostatočnú pozornosť situácii v cestnej premávke, čím porušil
ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c/ zák. č. 8/2009 Z. z., nakoľko ak by ju včas spozoroval, čo je pri
vstupe na vozovku, mohol nehode zabrániť. Obžalovaný mal dohľadnosť na 35 metrov, pretože zo
správy Obce Dlhé nad Cirochou jednoznačne plynie, že v tomto období už v obci bolo účinné nové
LED osvetlenie, ktoré v čase dopravnej nehody o 05,20 hod. aj svietilo. Táto skutočnosť vyplýva zo

zápisnice o obhliadke miesta dopravnej nehody zo dňa 26.11.2015, kde sa konštatuje viditeľnosť v noci
s pouličným osvetlením, viditeľnosť neznížená vplyvom poveternostných podmienok.

Obžalovaný sa pohyboval v obci a teda vzhľadom na čas, v ktorom cez obec prechádzal s motorovým
vozidlom, mohol predpokladať, že sa po nej budú pohybovať chodci. Aj napriek tomu, nevenoval

dostatočnú pozornosť tomu, čo sa deje na vozovke, resp. pri nej.

Záver konajúceho súdu o tom, že obžalovaný je vinným zo vzniku dopravnej nehody je tak správny
a zákonu zodpovedajúci, hoci porušenie povinnosti obžalovaným jazdiť neprimeranou rýchlosťou ako
príčina vzniku dopravnej nehody uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku nezodpovedá porušeniu

povinnosti ustálenom v skutkových zisteniach, ktorým je nevenovanie sa situácii v cestnej premávke.

Natomtozáverenemeníničaniskutočnosť,žeajpoškodenásavýraznýmspôsobompodieľalanavzniku
dopravnej nehody tým, že prechádzala v tmavom oblečení cez vozovku mimo priechod pre chodcov v
čase, kedy už nemohla cez ňu prejsť bez toho, aby nedonútila vodiča prichádzajúceho vozidla na zmenu

rýchlosti jazdy, keďže bolo dokázané, že obžalovaný mohol nehode zabrániť, ak by včas, t. j. pri vstupe
chodkyne na vozovku, kedy ju mohol vidieť, začal brzdiť.

Za danej situácie potom ak konajúci súd uzavrel, že konanie obžalovaného je potrebné kvalifikovať za
výraznej účasti na vzniku dopravnej nehody aj poškodenej ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157

ods. 1 Tr. zákona, postupoval tak v súlade so zákonom.

V súvislosti s posudzovaním porušenia dôležitej povinnosti dáva odvolací súd do pozornosti ustanovenie
§ 137 ods. 2 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, v ktorom je definované, aké porušenie pravidiel
cestnej premávky sa považuje za porušenie závažným spôsobom. Medzi takéto porušenie podľa písm.

c/ citovaného ustanovenia patrí i také porušenie pravidiel cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne
dopravná nehoda, pri ktorej sa inému ublíži na zdraví alebo sa inému spôsobí škoda na majetku, alebo
nesplnenie si povinností účastníka dopravnej nehody alebo škodovej udalosti. Porušenie povinnosti
uloženej vodičovi v § 4 ods. 1 písm. c/ zák. č. 8/2009 Z. z. venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať
situáciu v cestnej premávke, ktoré je v príčinnej súvislosti so vznikom dopravnej nehody, pri ktorej

poškodená osoba utrpela ťažké poranenia, by sa mohlo považovať v zmysle § 137 ods. 2 písm. c/
zák. č. 8/2009 Z. z. za závažné porušenie, ak by išlo o jedinú príčinu vzniku dopravnej nehody. V
prerokúvanom prípade však bolo potrebné prihliadať i na ďalšie okolnosti a to, že i poškodená sa
podieľala výrazným spôsobom na vzniku dopravnej nehody, keď nemala na sebe viditeľne umiestnené
reflexné prvky a mimo priechodu pre chodcov prechádzala bez ohľadu na vzdialenosť a rýchlosť jazdy

prichádzajúcich vozidiel, pričom donútila vodiča na zmenu rýchlosti jazdy, čím porušila ustan. § 52 ods.
3 a § 53 ods. 3 zák. č. 8/2009 Z. z. Práve s prihliadnutím na hodnotenie porušenia predpisov v cestnej
premávke poškodenou vyvodil odvolací súd záver o správnej právnej kvalifikácii konania obžalovaného
a uplatňované odvolacie námietky prokurátora ohľadne prísnejšej právnej kvalifikácii skutku, ktorý mal
spáchať závažnejším spôsobom, nepovažoval za opodstatnené a to berúc do úvahy predovšetkým to,

že aj poškodená chodkyňa spoluzavinila dopravnú nehodu (primerane rozhodnutie NS 8Tz/34/1994).

Prezentované úvahy však viedli odvolací súd i k záveru, že ani odvolanie obžalovaného proti vine
napadnutého rozsudku nie je opodstatneným. Uplatňovaná odvolacia námietka, ktorú obžalovaný založilna záveroch znaleckého posudku podaného Ing. O. o zavinení dopravnej nehody poškodenou z
dôvodu vytvorenia náhlej prekážky obžalovanému ako vodičovi, nemá svoj logický základ, pretože
znalecký posudok tohto znalca nevychádza zo zistení plynúcich z výpovedí obžalovaného a svedka J.

T. minimálne v tom smere, že pri posúdení dopravnej situácie nezohľadňuje fakt, že obaja zaregistrovali
poškodenú asi 3 - 4 metre pred motorovým vozidlom, kedy obžalovaný mohol prvýkrát reagovať na
dopravnú situáciu, čím je vyvrátený záver menovaného znalca o reakcii obžalovaného vo vzdialenosti
21,4 m pred miestom zrážky. Je nelogické, aby obžalovaný ako vodič reagoval na chodkyňu v čase, keď
ju vôbec neregistroval. V tom spočíva nejasnosť a nelogickosť záverov znalca, pre ktoré jeho závery

akceptované neboli nielen konajúcim súdom ale ani súdom odvolacím.

Mieru zavinenia poškodenej na vzniku dopravnej nehody konajúci súd zohľadnil aj pri ukladaní trestu.
Vzhľadomktomu,žepoškodenáutrpelaťažképoranenia,javísauloženietrestuzákazučinnostivedenia
motorových vozidiel všetkých druhov ako účelné. Konajúci súd k uloženiu tohto trestu nepristúpil nielen
z dôvodu výraznejšej miery zavinenia poškodenej na vzniku dopravnej nehody, ale súčasne aj preto,

že obžalovaný neporušil dôležitú povinnosť, ktorú mu ukladá zákon pri vedení motorového vozidla.
Odvolací súd sa s takýmto názorom konajúceho súdu plne stotožnil a uložený trest odňatia slobody
vo výmere 6 mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 1
roka, považoval za primeraný tak k okolnostiam prípadu, ako aj k spôsobeným následkom a k osobe
obžalovaného, ktorý doposiaľ viedol riadny život, čo bolo zohľadnené pri priznaní poľahčujúcej okolnosti

podľa § 36 písm. j/ Tr. zákona. Napokon uloženie trestu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel
všetkých druhov podľa názoru odvolacieho súdu nie je ani nevyhnutným, keďže obžalovanému po
dopravnej nehode nebolo zadržané vodičské oprávnenie a obžalovaný od dopravnej nehody jazdí 3 a
1 roka, pričom sa nedopustil žiadneho priestupku, čo poukazuje na dodržiavanie predpisov aj v cestnej
premávke a teda možno konštatovať, že v prerokúvanom prípade došlo z jeho strany k ojedinelému

porušeniu pravidiel v cestnej premávke.

Vzhľadom k tomu, že bol napádaný i výrok o vine v neprospech obžalovaného, odvolací súd preskúmal
v zmysle § 321 ods. 3 Tr. poriadku aj naň nadväzujúci výrok o náhrade škody, pričom nezistil dôvody
na zmenu ani v tomto výroku. Konajúci súd totiž svoje rozhodnutie o odkázaní poškodených M. N. a S.

a.s. s ich riadne a včas uplatnenými nárokmi na náhradu škody na civilný proces odôvodnil potrebou
vykonania ďalšieho dokazovania, keďže poškodená M. N. značným spôsobom spoluzavinila dopravnú
nehodu. Aj s týmto záverom sa odvolací súd stotožnil a považuje ho za vecne správny.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd odvolania obžalovaného a prokurátora zamietol ako

nedôvodné podľa § 319 Tr. poriadku, pretože nezistil dôvod na zmenu či už v prospech alebo v
neprospech obžalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.