Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, August 24, 2018

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 3T/151/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316010821
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Daňo

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2018:8316010821.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné samosudcom JUDr. Ivanom Daňom v trestnej veci obžalovaného O. N. pre

prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, o obžalobe prokurátora
Okresnej prokuratúry Humenné sp. zn. 2Pv 578/15/7702 zo dňa 06.10.2016, podľa § 284 ods. 1
Trestného poriadku, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24. augusta 2018 v Humennom takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný O. N. X. H. V. U. V. , nar. XX.XX.XXXX v Z., trvale bytom Z., A. XXXX/X,

j e v i n n ý , ž e

dňa 26.11.2015 v čase 05.20 hod. po štátnej ceste I/74 v obci Dlhé nad Cirochou v smere od Sniny na
Humenné viedol osobné motorové vozidlo zn. Š. P. ev. č. Z. XXXAD, ktorého vedeniu a situácii v cestnej
premávke nevenoval dostatočnú pozornosť a pravou prednou časťou vozidla narazil do chodkyne O. N.,
ktorá prechádzala vozovku z pohľadu vodiča z ľavej strany na pravú a ktorá v dôsledku nárazu utrpela
zranenia, a to krvný
výron pod mozgovú plenu obojstranne, pohmoždenie mozgu obojstranne, krvný výron zadnej brušnej

steny - za pobrušnicou vpravo, zlomeninu čeľuste a očnice vľavo, zlomeninu chirurgického krčka pravej
ramennej kosti s posunom úlomkov, ako aj ďalšie poranenia s dobou liečenia v trvaní 4 až 6 mesiacov,

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví,

č í m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zák.

Za to sa
o d s u d z u j e

podľa § 157 ods. 1 Tr. zák. za použitia § 36 písm. j/, § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody v
trvaní 6 /šesť/ mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. sa mu výkon uloženého trestu podmienečne odkladá a podľa § 50
ods. 1 Tr. zák. sa mu určuje skúšobná doba v trvaní 1 /jedného/ roka.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodenú O. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. D. Y., G. XXX/XX,

okres Z. a poškodenú stranu Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. krajská pobočka Prešov, Kúpeľná 5,
080 15 Prešov, IČO: 35937874, s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Humennom podal na obžalovaného O. N. obžalobu pre skutok právne
kvalifikovanýakoprečinublíženianazdravípodľa§157ods.1,ods.2písm.a/Trestnéhozákona,ktorého

sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ako je uvedený v obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry
v Humennom XPv/XXX/XX/XXXX zo dňa 06.10.2016.

Trestná vec obžalovaného bola prerokovaná na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20.04.2017,
29.03.2018 a 21.08.2018, pričom bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Dokazovanie vo veci bolo vykonané výsluchom obžalovaného, svedkov, svedkyne -poškodenej,
prečítaním znaleckých posudkov a ostatných listinných dôkazov a na základe výsledkov takto
vykonaného dokazovania súd zistil a ustálil skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Obžalovaný O. N. sa na hlavnom pojednávaní vyjadril tak, že sa cíti byť nevinný. V daný deň išiel do
práce ako každý deň so svojím motorovým vozidlom a bral aj spolucestujúceho p. Č., ktorý pracuje v tej
istej firme. Obidvaja konštatovali, že je zlé počasie, chladno, vlhko, na ceste sa môže tvoriť námraza a
dopredu sa navzájom upozornili, že treba byť pozorní a jazdiť čo najpomalšie. Pri prechádzaní obcou
Dlhé nad Cirochou bola znížená viditeľnosť, lebo svetlo bolo pohlcované z pouličného osvetlenia aj z

auta, a vzhľadom na charakter počasia a prostredie všetko splývalo. Pani N.Ú. zbadal tesne za polovicou
cesty na ich strane vo vzdialenosti asi 4 metrov. Spolu so spolucestujúcim p. Č. ju zbadali súčasne, lebo
naraz zakričali pozor. V daný moment reflexívne vytočil volant doľava a zároveň po vytočení volantu
začal brzdiť, pričom sa snažil obísť p. N., no vzhľadom na krátku vzdialenosť ju ešte zachytil pravou
stranou vozidla v oblasti pravého svetla. Po dobrzdení v protismere na ľavej strane vozovky obidvaja

vyšli z auta von a išli podať jej prvú pomoc a zistiť, ako na tom je. V tom čase na pravej strane zastavilo
auto a vodič ponúkol svoju pomoc. Odtiahli ju, aby ju neprešlo iné auto. P. N.á mala tmavú vetrovku,
tmavohnedé nohavice a tmavohnedú čiapku a splývala s pozadím, takže ju nebolo vidno. Obžalovaný si
často vyčíta, či mohol spraviť niečo viac a zabrániť tejto zrážke, ale stále mu vychádza len to, že nemal
žiaden podnet upozorňujúci na to, že na ceste pred nimi sa niekto nachádza. Spomína si, že pouličné

osvetlenie bolo v tom čase tak málo účinné, že aj príslušník polície, zaisťujúci stopy na mieste činu,
používal služobnú baterku, aby vôbec našiel začínajúce brzdné dráhy auta. Bola tam vyslovene tma a
nízka viditeľnosť. Aj preto išiel rýchlosťou asi pod 50 km/h, pričom pri prechádzaní obcou mal zaradenú
rýchlosť štvorku. V momente, keď zbadali p. N., nebolo vidno žiaden reflexný prvok, ktorý by ich na niečo
upozorňoval. Ani pri jej prenášaní z cesty na okraj cesty na jej oblečení ani nikde inde nevideli žiaden

reflexný prvok. V čase nehody mal zapnuté len stretávacie svetlá, pretože má starší typ Octavie a tá
nemá hmlové svetlá. Pani N. zbadal odhadom na 4 metre, a to vpravo od stredovej čiary, teda vo svojom
jazdnom pruhu tesne za polovicou, do jedného metra za stredovou čiarou, prechádzala zľava doprava
v smere jeho jazdy, nevie, či šikmo alebo kolmo a k autu bola otočená svojou pravou stranou, videl jej
bok. Obžalovaný využil prítomnosť syna poškodenej pani N. na hlavnom pojednávaní a ospravedlnil sa

mu za to, čo sa stalo, veľmi ho to mrzí, ale nedokázal tomu zabrániť.

Svedok M. Č. na hlavnom pojednávaní uviedol, že ráno išli do práce, on bol spolujazdec, cesta
prebiehala normálne, bola ešte tma a v Dlhom nad Cirochou, pri kostole odrazu zbadal pred autom pani,
ktorá po oslnení svetlom bola za čiarou na pravej strane pred autom. Keď ju zbadal skričal: Pozor, baba!

N. strhol volant doľava a narazil do nej svetlom, ona sa prevalila na čelné sklo pred neho a potom spadla
na vozovku. Auto zastalo, on bol pri nej najskôr a snažil sa zistiť, čo jej je. Medzitým k nim prišiel vodič
auta idúceho za nimi a zavolal sanitku. Pani len mrčala, nehovorila nič, bolo tam šero, dosť tmavo, pani
bola v tmavom, takže ju bolo slabo vidno na ceste. S p. N. ju pritiahli na krajnicu a pod hlavu jej podložili
čapicu. Ona potom začala už komunikovať a hovorila, aby ju dvihli hore a nenechávali na zemi. Sanitka

prišla dosť rýchlo a postarali sa o ňu. Pani bola oblečená v tmavom, tak ju na kraji cesty nezaregistroval
a videl ju až pred autom, keď ju osvetlilo. Bolo to na vzdialenosť asi troch - štyroch metrov. Vozovka bola
tmavá, bolo jesenné počasie a bola noc, lebo bolo okolo pol šiestej, pričom vozovka mohla byť aj mokrá.
S vodičom sa od Sniny veľmi nerozprávali. Verejné osvetlenie síce svietilo, ale nie tak ako teraz, lebo
po tej nehode aj chodník je už svetlý, vtedy to bolo rozryté a chodník tam nebol, pozadie bolo tmavé a

zrejmetápanisplývalastýmpozadím,lebobolaoblečenávtmavom.Nachodkyninevidelnijakýreflexnýprvok. Prechádzala cez cestu z ľavej strany na pravú stranu cesty, asi kolmo cez cestu a zaregistroval
ju od polovičky ako je stredová čiara na pravej strane cesty zo svojho pohľadu, bola asi pol metra od
stredovej čiary a bola na tej strane cesty, po ktorej išiel vodič. Keď ju videl zo strany spolujazdca, tak bola

už za čiarou stredovou. Videl ju bokom, ako prechádzala cez cestu, videl, že urobila krok, že kráčala,
a nestála. Videl jej pravú stranu. Podľa pletenej čapice na jej hlave usúdil, že je to žena. Obžalovaný
išiel normálne, nerozprávali sa, nefajčili, a myslí, že ani rádio nehralo. Išli pomaly, na tachometer sa
nepozeral, no určite neprekročili povolenú rýchlosť.

Svedok dopravnej nehody L. A. sa na hlavnom pojednávaní vyjadril tak, že p. N. išiel pred ním, bolo ráno,
bola tma, bolo zlé počasie a videl, že sa rozsvietili brzdové svetlá, strhol volant doľava a v tom momente
si myslel, že dostal šmyk, lebo bola námraza. Hneď na to už videl, že zachytil p. N. pravou stranou auta
a tá spadla. On už brzdil, lebo videl, že sa niečo deje. P. Č. vybehol a kýval rukami, preto úplne zastavil,
bežal k nim a potom volal záchranku. Tá prišla asi do 10 minút a začali sa o ňu starať, prišla aj polícia.
Pamätá si, že pani bola celá v čiernom a nemala na sebe nijaké reflexné prvky. Pred zaregistrovaním

bol za vozidlom obžalovaného asi 50-70 metrov, išiel za ním v závese asi kilometer, pričom mal rýchlosť
nejakých 45 km/hod., nebola to ani 50-ka. Vonku bola doslova tma, nebolo nič vidno. Nebola dobrá
viditeľnosť, ale po namontovaní nových svetiel tieto svietia tak, že celá dedina je osvetlená.

Znalec z odboru doprava cestná - Ing. Štefan Kováč, ktorý bol do konania pribratý vyšetrovateľom v

prípravnom konaní, vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní zotrval na záveroch ním vypracovaného
znaleckého posudku č. 7/2016 a dodal, že výpovede svedkov len potvrdili závery jeho znaleckého
posudku. Ak sa motorové vozidlo Škoda Octavia nachádzalo pred miestom zrážky s chodkyňou vo
vzdialenosti 4 metre od miesta zrážky, vodič motorového vozidla mohol začať reagovať na prítomnosť
chodkyne vo vozovke. Od času, kedy vodič po prvýkrát uvidel chodkyňu, po začiatok brzdenia, prebehne

určitý čas, tzv. reakčná doba u vodiča, a tá v tomto prípade bola stanovená na jednu sekundu. To
znamená, že vozidlo začalo brzdiť až po zrážke s chodkyňou. Vzhľadom na prezentované poveternostné
podmienky v noci s verejným osvetlením vodič mohol chodkyňu vidieť vzhľadom na dosvit reflektorov
vo vzdialenosti 27-31 m. Keďže v mieste dopravnej nehody bolo pouličné osvetlenie, je možné určiť
dohľadnosť v čase a mieste dopravnej nehody na 35 m. V spisovom materiáli tesne po dopravnej nehode

možno zistiť, že v čase dopravnej nehody bolo v obci Dlhé nainštalované nové neónové osvetlenie.
Jedno osvetlenie je vzdialené približne 2-3 metre od miesta vstupu chodkyne do miesta vozovky. Ak
bolo toto osvetlenie funkčné v čase dopravnej nehody, vodič mohol vidieť chodkyňu už pri jej vstupe
na vozovku. Keď chodkyňa vstupovala na vozovku, vozidlo Škoda Octavia bolo vzdialené od miesta
zrážky s chodkyňou približne 33 m. Ak by vodič vtedy reagoval na chodkyňu polovičným nekolíznym

brzdením, zastavil by s motorovým vozidlom pred miestom zrážky a k zrážke by nedošlo. Ak by vodič
uvidel chodkyňu tri metre pred autom, t.j. pri rýchlosti 43 km/h, vozidlo túto vzdialenosť prejde za 0,4
sek., a vzhľadom na reakciu vodiča - jednu sekundu, pri každej rýchlosti by došlo k zrážke s chodkyňou,
teda akokoľvek by vodič reagoval, vždy by k zrážke došlo. K osvetleniu v obci uviedol, že podľa
fotodokumentácie bolo staré neónové osvetlenie vymenené za nové LED-kové, no nevie sa vyjadriť, či

bolo funkčné. Aj farba oblečenia má vplyv na dohľadnosť. Ak by bol chodec oblečený v bielom alebo
svetložltom, jeho viditeľnosť by bola až na vzdialenosť 80 m, no chodcov oblečených v tmavom je vidieť
na vzdialenosť 27-31 m. Chodkyňa vstupovala na vozovku priemernou štatistickou rýchlosťou 1,24 m/
s, motorové vozidlo Škoda Octavia sa nachádzalo vo vzdialenosti 33 m od miesta zrážky s chodkyňou.
Znalec trval na svojom závere, že ak by vodič reagoval na vstup chodkyne do vozovky, zastavil by pred

miestom zrážky tzv. nekolíznym polovičným brzdením. Ak by vodič reagoval na vstup chodkyne 33 m
pred zrážkou a brzdil by plným brzdným spomalením, tak ako aj brzdil, zastavil by s motorovým vozidlom
9,5 m pred miestom zrážky. Vzhľadom na poveternostné podmienky, dosvit reflektorov motorového
vozidla Škoda Octavia, ako aj dohľadnosť na chodkyňu, vodič Škody Octavia mohol na chodkyňu
reagovať v čase jej vstupu do vozovky. Vodič vozidla Škoda Octavia mohol zabrániť zrážke s chodkyňou,

ak by reagoval na jej vstup do vozovky v čase 2,8 sek. pred zrážkou, keď sa s vozidlom nachádzal vo
vzdialenosti 33 m pred miestom zrážky. Chodkyňa mohla zabrániť zrážke s vozidlom, ak by vstúpila na
vozovkulenvtedy,kedybyneprinútilavodičovprichádzajúcichvozidielnazmenusmeruarýchlostijazdy.
Chodkyňa mohla reagovať na motorové vozidlo Škoda Octavia, ktoré prichádzalo z jej pravej strany,
keď sa uvedené vozidlo nachádzalo vo vzdialenosti približne 150 m pred miestom zrážky, vzhľadom na

svietiace reflektory motorového vozidla. Táto vzdialenosť môže byť ešte väčšia na rovnom úseku cesty.
V danom prípade vodič jazdil mierne pravotočivou zákrutou, zatáčal doprava a v tomto prípade svetlá
reflektorov lepšie osvecujú ľavý pruh, ako by to bolo v ľavotočivej zákrute. V mieste dopravnej nehody sa
prechod pre chodcov nenachádza a najbližší je asi vo vzdialenosti 100 metrov od miesta zrážky v smerena Humenné, lenže chodkyňa musela prejsť cez mostík, nakoľko tam nie je chodník, je tam priekopa,
takže ona si vybrala najkratšiu cestu, a to na začiatku ľavého zábradlia, ktorý je po jej ľavej strane ku
koncu pravého zábradlia.

Druhý znalec z odboru doprava cestná - Ing. Ján Magur, ktorý vypracoval znalecký posudok na
základe požiadania obhajoby, uviedol, že vodič vozidla Škoda Octavia jazdil v prednehodovom deji v
pravom jazdnom pruhu v smere svojej jazdy v obci za viditeľnosti zníženej tmou, v úseku s pouličným
osvetlením,ktorébolomáloúčinné,kdepodľastôpbrzdeniamalovozidlovprednehodovomdejirýchlosť

39-46 km/h, pričom techniku jazdy vodiča v prednehodovom deji možno hodnotiť ako správnu. Na
chodkyňu prechádzajúcu cez vozovku v smere pohybu vozidla z ľavej strany na pravú, v oblasti mierne
pravotočivej zákruty a mimo vyznačený priechod pre chodcov, zareagoval najprv vyhýbaním sa vľavo
do protismernej časti vozovky a následne brzdením, kde vozidlo v ľavom jazdnom pruhu zastavilo.
Chodkyňa bola za zníženej viditeľnosti oblečená v tmavom, voči pozadiu nekontrastnom oblečení a
cez vozovku prechádzala bez toho, aby sa bezprostredne pred vstupom do nej presvedčila, či sa k nej

neblíži vozidlo. Technika chôdze chodkyne bola nesprávna, nakoľko cez vozovku prechádzala v čase,
keď vzhľadom na podmienky už vodič, zastať nemohol. Podľa ním vypracovanej technickej analýzy
technickou príčinou predmetnej dopravnej nehody bolo nesprávne správanie sa chodkyne pri vstupe
a prechádzaní cez vozovku, vzhľadom na podmienky v čase nehody, čím vyvolala kolíznu situáciu a
vodičovi vozidla vytvorila prekážku z technického hľadiska náhlu, kde tento, ani pri včasnej reakcii,

už brzdením vozidlo zastaviť nemohol. Čo sa týka možnosti odvrátenia zrážky zo strany účastníkov,
vodič vozidla Škoda Octavia na chodkyňu vo vozovke brzdením zareagoval v čase okolo 1,81 sek. pred
zrážkou v polohe okolo 21,4 m od zrážky. Vodič mohol predmetnej dopravnej nehody zabrániť skoršou
reakciou v prípade, ak by havarijným brzdením zareagoval v čase 3,34 sek. pred zrážkou v polohe
okolo 39,4 m od miesta zrážky, nakoľko by mohol po miesto zrážky vozidlo zastaviť. Keďže chodkyňa

do vozovky mohla vstupovať, a teda včasná reakcia vodiča bola až v čase okolo 2,25 až 2,58 sek. pred
zrážkou, keď vozidlo bolo už v polohe iba okolo 26,6 až 30,5 m od miesta zrážky, to znamená, že vodič
ani pri včasnej reakcii na vstup chodkyne do vozovky zastaviť po miesto zrážky nemohol. Okrem toho,
za daných podmienok v prípade zníženej viditeľnosti a oblečením nekontrastnej chodkyne voči pozadiu,
bola dynamická dohľadnosť podľa štatistiky používanej v znaleckej praxi vodiča na ňu iba okolo 15,7 až

24 m. Preto je možné konštatovať, že vodič na chodkyňu reagoval včas a už po miesto zrážky zastaviť
nemohol. Naviac mal vodič na priečnu polohu chodkyne sťažené podmienky rozpoznateľnosti, pretože
sa jednalo o miernu pravotočivú zákrutu, kde je nemožné objektívne rozpoznať, v akej vzdialenosti
napr. od pravého okraja sa chodkyňa práve nachádza. Chodkyňa mohla zrážke predísť, ak by sa
bezprostredne pred vstupom do vozovky presvedčila o situácii k nej z pravej strany, nakoľko blížiace

sa vozidlo s rozsvietenými svetlami bolo už iba vo vzdialenosti okolo 26,6 až 30,5 m od nej, kde jej
vo výhľade daným smerom nič nebránilo až do vzdialenosti okolo 150 m, vyčkaním jeho prejdenie,
nevstúpením do vozovky. Ak by bola chodkyňa vybavená reflexnými prvkami ako ukladá zákon, bola
by podľa neho ľahšie a na dlhšiu vzdialenosť rozpoznateľná zo strany vodiča, no záleží na druhu a
polohe reflexného prvku vzhľadom k smeru pohľadu vodiča, či je reflexný prvok osvetlený vozidlom

viditeľný na vzdialenosť viac ako 100 m, kde týmto je vodič upozornený, že niečo sa v oblasti vozovky
nachádza a môže tomu prispôsobiť techniku jazdy pri približovaní sa k danému objektu. Pri dohľadnosti
na prekážku tmavo oblečenú štatisticky v prípade čierneho, tmavomodrého alebo hnedého oblečenia
je dohľadnosť na vzdialenosť v strede vozovky 27,13 až 33,36 m pri stretávacích svetlách. Ide však
o statickú dohľadnosť, t. j. nie pri jazde, ale sa stojí a pozerá, ako ďaleko je vidieť na danú prekážku.

Pri dynamickej dohľadnosti, to znamená pri jazde, sú vzdialenosti podstatne nižšie, v znaleckej praxi
sa používa vzdialenosť kratšia o 20%. Tento znalec v technickej analýze dynamickú dohľadnosť použil
na vzdialenosť 21,7 až 26,7 m. Okrem toho reakčná doba sa zníženou viditeľnosťou v závislosti od
veku vodiča a kontrastnosti prekážky podstatne mení. U 20-ročných vodičov za zníženej viditeľnosti
je reakčná doba na kontrastnú prekážku iba 0,85 sek., na nekontrastnú 1,70 sek., ale pre 50-ročných

vodičov je reakčná doba na kontrastnú prekážku 1,30 sek. a na nekontrastnú, ako to bolo v danom
prípade, až 2,40 sek. Jedná sa o fyziologické danosti, ktoré sú štatisticky uvádzané a o to, že za zníženej
viditeľnosti a nekontrastnej prekážke sa najmä starší vodič pred úkonom, ktorý potrebuje vykonať, musí
dlhšiu dobu presviedčať, že naozaj hrozí nejaké nebezpečenstvo. Pre rozpoznateľnosť prekážky nie je
dôležitáfarba,alekontrastvočipozadiu.Akjepozadiebieleaprekážkatmavá,jekontrastnávočipozadiu

dobre rozpoznateľná a naopak, v prípade svetlej prekážky pred tmavým pozadím je to podobné, pričom
najhoršie je, keď farebnosť splýva, čo mohlo byť v danom prípade. Podľa jeho logického predpokladu,
ak by sa chodkyňa daným smerom presvedčila o situácii, blížiace vozidlo by jej nič nebránilo vidieť,
a preto považuje jej výpoveď o presvedčení sa a nespozorovaní žiadneho blížiaceho sa motorovéhovozidla bezprostredne pred zrážkou za technicky neprijateľnú. Zo svojej dlhoročnej praxe znalec uviedol,
že vodiči v takej krízovej situácii iba veľmi ťažko odhadujú presnú technicky použiteľnú vzdialenosť, na
ktorej by sa dala založiť jednoznačne analýza. Vodič v tomto prípade mohol rozpoznať chodkyňu vo

vzdialenosti 21,4 m od miesta zrážky, ale vzhľadom na situáciu a vek ešte si nemusel uvedomiť, že
hrozí zrážka. Chodkyňa bola v čase zrážky k vozidlu natočená pravou stranou tela a vozidlo do nej
narazilo prednou časťou v oblasti 0,5 m od jeho pravého obrysu a podľa analýzy miesta zrážky, k zrážke
chodkyne došlo na stredovej čiare, až okolo pol metra od stredovej čiary vpravo. Neboli okrem výpovedí
zistené žiadne technicky objektívne použiteľné podklady o mieste zrážky a znalec vychádzal zo smeru

brzdných stôp, ktoré boli až po zrážke. V prípade, že chodkyňa prechádzala rýchlosťou chôdze, čo je
štatisticky 1,24 m/s, chodkyňa v čase reakcie vodiča už do vozovky vstupovala, ale v prípade rýchlosti
rýchlej chôdze 1,42 m/s do vozovky ešte nevstúpila. To znamená, že keď za čas 1,81 sek. rýchlosťou
konštantnou chôdze 1,24 m/s, tak prešla vzdialenosť okolo 2,24 m a ak zrážka bola minimálne v strede
vozovky, tak od vodiacej čiary, resp. od ľavého okraja vozovky, prešla zhruba jeden meter. V prípade
rýchlej chôdze 1,42 m/s prešla vzdialenosť okolo 2,6 m, čiže do vozovky ešte len vstupovala a bola 0,6

m od jej ľavého okraja. V danom prípade bola podstatná včasná reakcia vodiča ani nie tak na jej vstup
od okraja, ale na vzdialenosť, na ktorú ju mohol vidieť vzhľadom na podmienky nekontrastnej prekážky
za daných podmienok, na základe čoho bola vykonaná jeho analýza.

Svedok F. I., službukonajúci príslušník dopravnej polície, ktorý na mieste činu zaisťoval stopy po

dopravnej nehode, na hlavnom pojednávaní opísal, čo videl o šiestej ráno na mieste dopravnej nehody
v obci Dlhé n/Cir., kde došlo k stretu motorového vozidla Škoda Octavia s chodkyňou. Uviedol, že po
jeho príchode na miesto nehody bola zadokumentovaná poloha auta, pričom poškodená už v tom čase
na mieste dopravnej nehody nebola, asi už bola odvezená sanitkou. V čase, keď došiel na miesto
nehody, bolo už dosť vidno, on tam prišiel sám s tým, že pred ním tam už boli policajti z OO PZ zo

Sniny a regulovali premávku. Na otázku obžalovaného uviedol, že pripúšťa, že si mohol vtedy svietiť
baterkou, aby lepšie videl. Prítomný vodič vtedy povedal, že poškodenú nevidel. Do záznamu dopravnej
nehody za vinníka označil vodiča, a to na základe svojho vlastného vyhodnotenia. S poškodenou sa
rozprával prvýkrát až pri jej výsluchu, čo nebolo v ten deň, ale až neskôr. Po nahliadnutí do zápisnice
o ohliadke miesta nehody uviedol, že nebolo zistené, či mala alebo nemala reflexné prvky, pretože

samotnú poškodenú po príchode na miesto nevidel.

Ďalší svedok O. W., zamestnanec odboru kriminálnej polície OR PZ Humenné, na hlavnom pojednávaní
uviedol, že okolnosti z 26.11.2015 si skutočne nepamätá, a všetko, čo okolo dopravnej nehody robili je
uvedené v zázname zo služby, ktorý sa archivuje päť rokov. Keď došlo k ublíženiu na zdraví, policajt

obvodného oddelenia nie je príslušný dokumentovať, je príslušný len zabezpečiť miesto dopravnej
nehody a vykonať neodkladné opatrenie, napr. pomoc zranenej osobe, privolanie požiarnikov a pod.
Na túto nehodu si konkrétne nespomínal a uviedol, že do záznamu o priebehu služby sa uvádzajú
iba stručné informácie, kto oznámil, kde, kedy k nehode došlo, kto sú účastníci dopravnej nehody a
kto nehodu na mieste prevzal. Rozhľadové pomery a iné podrobnejšie okolnosti sa do tohto záznamu

nepíšu, teda ani to, ako bola oblečená poškodená a či mala na sebe nejaké bezpečnostné prvky.

Svedok M. O., zamestnanec Obvodného oddelenia PZ Snina, uviedol, že po príchode na miesto
dopravnej nehody do obce Dlhé nad Cirochou bolo vidieť pri kostole výstražné svetlá toho auta,
ktoré bolo otočené smerom na Humenné. Predtým tam pravdepodobne bola už aj záchranka, pretože

chodkyňa už nebola na vozovke. Ihneď uvedené miesto regulovali, lebo ide o hlavný ťah cesty I/74, kde
je veľký pohyb. Neskôr sa tam dostavil aj „nehodovkár“ z dopravného inšpektorátu v Humennom, ktorý
celú dopravnú nehodu začal realizovať. Oni po celý čas regulovali premávku a uzatvorili vozovku, čo
trvalo dosť dlho. Poškodenú nevidel ani na mieste dopravnej nehody, ani v sanitke. Na mieste dopravnej
nehody bola zlá viditeľnosť, bola dosť tmavá noc, čierna vozovka, k tomu bola zima a zle sa riadilo.

Dodal, že aj on služobné motorové vozidlo viedol opatrne, lebo na niektorých miestach aj vynášalo
a šmýkalo sa od ľadu alebo od dažďa. Nevie sa vyjadriť k tomu, či svietilo pouličné osvetlenie. Pri
regulovaní cestnej premávky používali svoje svietidlá a takisto aj „nehodovkár“ používal svoje svietidlo
pri realizácii dopravnej nehody.

Vzhľadom na opakované lekárske vyjadrenia o nepriaznivom zdravotnom stave poškodenej a
nemožnosť jej účasti na hlavnom pojednávaní samosudca prečítal zápisnicu o výsluchu svedkyne
- poškodenej O. N.. Tá v prípravnom konaní pred vyšetrovateľom PZ uviedla, že bola účastníčkou
dopravnej nehody dňa 26.11.2015 okolo 05.20 hod. v Dlhom nad Cirochou, keď ráno išla po chodníku dokostola, obzrela sa doľava aj doprava, nešlo nič a viac si nepamätá, len to, keď už bola v nemocnici. Tam
zotrvala sedem týždňov, potom ju poslali do Prešova a potom na tri týždne do Humenného. K nehode
uviedla, že nevie, po ktorej strane zábradlia prechádzala na druhú stranu. Chodník je po ľavej ruke. V

čase nehody mala oblečenú čiernu vetrovku a čierne nohavice, mala aj kabelku s reflexným prvkom -
oranžový prúžok na rúčke kabelky. Ten nosí na kabelke stále. Nevie o tom, aby v blízkosti miesta, kadiaľ
prechádzala cez vozovku, bol priechod pre chodcov. Vie, že nejaké svetlo tam svieti, ale nevie presne
kde a aké.

Obhajcom navrhovaný dôkaz - vykonanie rekonštrukcie súd zamietol, lebo vzhľadom na skutočnosť, že
poškodenátohočasu niejeschopnásazúčastniťhlavnéhopojednávaniaasamaužvosvojejvýpovediv
prípravnom konaní, ktorá bola prečítaná, uviedla, že potom, čo sa pozrela doprava a doľava si už na viac
nepamätá,bypodľanázorusúduaninebolomožnévykonaťzodpovedneatak,abybolavykonanáaspoň
za približne rovnakých podmienok a okolnosti a za účasti všetkých účastníkov dopravnej nehody, teda
vrátane aj samotnej poškodenej. Súd je toho presvedčenia, že vzhľadom na zdravotný stav poškodenej

by táto teraz, už aj vzhľadom na odstup času, nebola schopná sa jej zúčastniť a podrobnejšie uviesť
resp. ukázať všetky podstatné skutočnosti, ktoré by boli potrebné pre rozhodnutie.

Zo znaleckého posudku č. 2/2016 MUDr. Jaroslava Bindasa vyplynul záver, že poškodená O. N. ako
chodkyňa utrpela krvný výron pod mozgovú plenu obojstranne, pohmoždenie mozgu obojstranne, krvný

výron zadnej brušnej steny - za pobrušnicou vpravo, zlomeninu čeľuste a očnice vľavo, zlomeninu
chirurgického krčka pravej ramennej kosti s posunom úlomkov, ako aj ďalšie poranenia s adekvátnou
dobou liečenia v trvaní 4 až 6 mesiacov, pokiaľ by bola v pracovnom pomere. Uvedené poranenia
utrpela v momente zrážky s motorovým vozidlom, keď došlo k nárazu prednej pravej časti vozidla do
pravej strany tela poškodenej s nárazom do oblasti panvy, pravej časti trupu, ramena a hlavy, pričom

k zlomenine krížovej kosti a panvy došlo pri dopade na prednú časť kapoty auta a k poraneniu trupu a
hornejkončatinypridopadetelanahornúpolovicukapoty.Poraneniehlavyvzniklonárazomdopredného
skla a tržnozhmoždené rany po páde z kapoty auta na vozovku. Dominujúce poranenia znalec hodnotí
ako ťažké, bolesť ohodnotil 620 bodmi.

Ďalšie dokazovanie na hlavnom pojednávaní bolo vykonané prečítaním listinných dôkazov - záznamom
z dopravnej nehody, zápisnice o ohliadke miesta cestnej dopravnej nehody, plánku z miesta
dopravnej nehody, fotodokumentácie, predbežnej lekárskej správy, zápisu o dychovej skúške, výsledku
toxikologického vyšetrenia, evidenčnej karty vodiča, uznesenia o postúpení veci na prejednanie
priestupku, sťažnosti splnomocnenca poškodenej, uznesenia OP Humenné o zrušení uznesenia o

postúpení veci, vyjadrenia sa k uzneseniu, uplatnenia nároku poškodenej strany, odpisu registra trestov,
výpisu z evidencie priestupkov, charakteristiky obžalovaného, záveru znaleckého posudku znalca
MUDr. Bindasa č. 1/2017.

V rámci záverečných rečí prokurátor na základe vykonaného dokazovania navrhol uznať vinu v zmysle
obžaloby a uložiť trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby s podmienečným odkladom jeho
výkonu, uložiť trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dolnej hranici trestnej
sadzby a čo sa týka nároku poškodenej strany, rozhodnúť podľa návrhu.

Obhajca obžalovaného na rozdiel od obžaloby navrhol oslobodiť obžalovaného v plnom rozsahu spod
obžaloby, lebo nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. Pokiaľ ide o správanie sa jednotlivých
účastníkov, poukázal na to, že obžalovaný viedol vozidlo v obci rýchlosťou 39-45 km/h. Nielenže
neprekročil, ale prispôsobil rýchlosť vozidla stave a povahe vozovky a plne sa podľa výpovede svedka Č.
venoval riadeniu motorového vozidla. Naproti tomu poškodená pani N. prechádzala cez vozovku mimo

vyznačeného priechodu pre chodcov, a je zrejmé, že sa nepresvedčila o tom, že môže prejsť bezpečne
na druhú časť vozovky, o čom svedčia závery oboch znalcov, podľa ktorých dané vozidlo musela vidieť
prichádzať. Okrem toho bola celá oblečená v tmavom až čiernom oblečení, bez akýchkoľvek reflexných
prvkov. Toto sú závažné porušenia pravidiel cestnej premávky zo strany chodkyne, a tak ako je
uvedené v znaleckom posudku Ing. Magura, táto vstupom na vozovku vytvorila náhlu a nepredvídateľnú

prekážku v cestnej premávke. Pokiaľ ide o nehodový dej a posudok Ing. Kováča, ktorý uvádzal, že
podľa jeho rôznych výpočtov obžalovaný musel vidieť poškodenú, uviedol, že práve tu sa urobila
chyba vo vyšetrovaní, ktorú on žiadal odstrániť, a to urobiť rekonštrukciu nevyhnutnú k tomu, aby sa
predišlo nesprávnym záverom. Pokiaľ ide o svetelné pomery a správu obce, z fotografií o dopravnejnehode vyplýva, že aj tie nové svetlá nesvietili, priestor dopravnej nehody bol neosvetlený, vozovka
bola čierna, mokrá a na tej čiernej vozovke a tmavom pozadí sa pohybovala osoba celá v čiernom.
Toto bolo nevyhnutné pri rekonštrukcii potvrdiť, či naozaj mohol poškodenú za týchto okolností a na

takú vzdialenosť obžalovaný vidieť, nehľadiac na to, že ide o pravotočivú zákrutu a bolo by zaujímavé
vidieť, za akých okolností sa to svetlo láme a ako mohlo to svetlo osvetľovať poškodenú pri vytáčaní
vozidla doprava. Taktiež nie je zrejmé, ako prechádzala chodkyňa cez cestu, kde na vozovku vstúpila,
či prechádzala šikmo alebo kolmo. Tieto okolnosti nebolo možné zistiť z jej výpovede a možno by sa to
dalo zistiť pri rekonštrukcii, ktorá však nie z viny obžalovaného urobená nebola, hoci ju žiadali. Z hore

uvedenýchdôvodovpretonavrholobžalovanéhooslobodiťspodobžaloby.Čosatýkanárokunanáhradu
škody, je zrejmé, že je tu minimálne závažná spoluúčasť poškodenej na vzniku dopravnej nehody, a
preto navrhol, aby ju súd odkázal na konanie o veciach občianskoprávnych, kde sa bude posudzovať
jej spoluúčasť na zavinení dopravnej nehody.

Splnomocnenec poškodenej vo svojom záverečnom návrhu odkázal na svoje písomné podanie zo dňa

06.12.2017, ktoré sa nachádza v spise. Vzhľadom na obsah záverečnej reči obhajcu obžalovaného
by som chcel zvýrazniť najmä skutočnosť, že výlučná zodpovednosť obvineného za túto dopravnú
nehodu je zrejmá už len z toho dôvodu, že obvinený zareagoval na poškodenú až v čase, keď sa táto
nachádzala za stredovou čiarou na polovici vozovky. O nejakom náhlom vbehnutí chodca do jazdy
vodiča motorového vozidla by sa dalo hovoriť napr. vtedy, ak by chodec vošiel do jazdného pruhu

vodiča, ale v danom prípade chodkyni vo veku 73 rokov pri rýchlosti chôdze 0,5 m/s muselo trvať
nejaký čas, kým sa dostala do stredu vozovky. Za ten čas, kedy sa mohla dostať do stredu vozovky,
ju vodič motorového vozidla, ak by sa plne venoval riadeniu motorového vozidla, mohol a mal zbadať
a reagovať na jej pohyb. K okolnostiam ohľadne verejného osvetlenia na mieste dopravnej nehody
uviedol, že Obec Dlhé nad Cirochou dala jednoznačnú správu o stave verejného osvetlenia, ktoré bolo

od roku 2014 nezmenené a bez akýchkoľvek porúch. Treba zobrať do úvahy hlavne správu o dopravnej
nehode urobenú bezprostredne po dopravnej nehode príslušníkom PZ, z ktorej jednoznačne vyplýva,
že svetelné pomery v čase dopravnej nehody boli dobré, a nie také, ako sa to snaží prezentovať
obhajoba. Z týchto dôvodov, ako aj z ďalších dôvodov uvedených v citovanom písomnom podaní,
považuje poškodená zodpovednosť obvineného za spáchanie skutku, ktorý mu je kladený za vinu, za

jednoznačne preukázanú a opätovne navrhuje, aby jej súd v trestnom konaní priznal ňou uplatnený
nárok na náhradu škody pozostávajúci z bolestného a nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia v
celkovej výške 21.364,20 eur, ktorá bola preukázaná do spisu založenými znaleckými posudkami.

Obžalovaný sa v závere vyjadril ešte k trom závažným skutočnostiam. Prvou je vzájomná konzultácia

oboch súdnych znalcov pred súdom, keď súdny znalec p. Kováč vypovedal, že auto, ktoré sa pohybuje
smerom zo Sniny na Humenné, prechádza v mierne ľavotočivej zákrute, kde jeho svetlo dopadá
do protismeru pruhu a na chodník, to znamená, že pravá strana cesty je zle osvetlená. Pani N.
ako poškodená vo svojej výpovedi uvádza, že predtým, než vstúpila na vozovku, sa presvedčila, či
prichádzajú autá z jednej, aj z druhej strany. Keďže úsek, na ktorý mala dohľadnosť smerom zo Sniny,

je dlhý minimálne 150 metrov, takže konštatuje, že keby boli na tomto úseku, zbadala by ich v noci
s rozsvietenými svetlami. Auto na dĺžke tohto úseku pri priemernej rýchlosti 40 km/h, podľa výpočtov
znalcov, tento úsek prejde zhruba za 14 sekúnd. Za tento čas p. N. vošla do vozovky a prešla tesne za
polovicu vozovky do pravého jazdného pruhu, pričom súdny znalec Kováč uvádza, že dohľadnosť bola
od 30 metrov. To znamená, že 150 mínus 30 metrov je 120 metrov, čo je priemerne 12 sekúnd čas. Za

tento čas p. N. už dávno prešla cez cestu a tým pádom ju prichádzajúce auto nemohlo vidieť, pretože na
konci tohto úseku je pravotočivá zákruta, ktorá ústi na mostík a celá polovica cesty je prekrytá zábradlím
a oplotením nejakej záhrady. Takže vodič prichádzajúceho auta má značnú časť vozovky pravého pruhu
prekrytú vo výhľade. Až v pravotočivej zákrute, keď sa auto natočí v smere mostíka, dôjde k jeho plnému
osvetleniu a možnosti zbadať prekážku na mostíku, čo je vzdialenosť nejakých 8-10 metrov. Toto potvrdil

aj zástupca poškodenej, že chodkyňa išla pomaly a v rozpätí tohto času sa mohla dostať do priestoru,
kde bola potom zbadaná. Ďalej už platia závery súdneho znalca ohľadom možnosti vyhnúť sa prekážke
na ceste. Túto jeho domnienku potvrdzuje skutočnosť, že nielen on, ale aj jeho spolujazdec p. Č.,
zbadali súčasne naraz prekážku na ceste, teda p. N.. Ak by bola pravda, že sa nevenoval sústredene
vedeniu motorového vozidla a urobil nejakú chybu, tak s veľkou pravdepodobnosťou spolujazdec p. Č.

by zareagoval skôr, no nestalo sa tak. Takže fyzicky mali možnosť prekážku vidieť tak, ako ju zbadali na
danú vzdialenosť. Preto sa považuje za nevinného. Pri udelení práva posledného slova len poďakoval.Pri rozhodovaní o vine samosudca sa riadil zásadou voľného hodnotenia dôkazov vyjadrená v § 2 ods.
12 TP, podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom
podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu

jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo
niektorá zo strán.

Podľa § 278 ods. 2 TP, súd môže pri svojom rozhodnutí prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli prebraté
na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že O. N. ako vodič neporušil svoje
povinnosti dané zákonom č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, a teda bol
tým účastníkom cestnej premávky, ktorý dopravnú nehodu zavinil, pretože zo znaleckého posudku Ing.
Kováča vypracovaného v prípravnom konaní na základe uznesenia vyšetrovateľa vyplynulo, že sa plne
nevenoval vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke. Rýchlosť svojej jazdy neprispôsobil

svojím schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, no najmä poveternostným podmienkam, stavu
a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Podľa § 16 ods. 1 zákona o cestnej
premávke, vodič je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť svojím schopnostiam, vlastnostiam a nákladu,
poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať.
Vodič smie jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú

má rozhľad. Svoje povinnosti a pravidlá cestnej premávky porušil závažným spôsobom, pretože toto
porušenie malo za následok vznik dopravnej nehody, pri ktorej sa inému ublížilo na zdraví. Znalec Ing.
Kováč vo svojom posudku jednoznačne určil, že vodič začal brzdiť až po zrážke s chodkyňou, hoci
vzhľadom na poveternostné podmienky mohol chodkyňu vidieť pri dosvite reflektorov už vo vzdialenosti
27-31 m. Pokiaľ aj znalec Ing. Magur dospel k odlišným záverom vo svojom posudku, súd k uvedenému

poznamenáva, že aj keď obžalovaný pred dopravnou nehodou nešiel rýchlosťou, ktorou by prekročil
rýchlosť, ktorá je v obci povolená, predsa len podľa názoru súdu, vzhľadom na skutočnosti, ktoré uviedol
nielen on, ďalší svedkovia a ktoré boli zrejmé aj z ostaných zadovážených a vykonaných dôkazov /
počasie, poveternostné podmienky, tma, čas keď je predpoklad, že po ceste sa už môžu pohybovať aj
ľudia idúci na dopravné spoje a pod./ podľa názoru súdu mal isť takou rýchlosťou, aby skutočne zastavil

na vzdialenosť, na ktorú mal rozhľad.

Na druhej strane je však potrebné ale skonštatovať, že aj samotná poškodená, ako účastníčka cestnej
premávky, si nepočínala zodpovedne, lebo ak by aj ona venovala patričnú pozornosť pri chôdzi po
ceste a skutočne sa presvedčila o tom, či môže bezpečne prejsť cez cestu na druhú stranu, tak určite

by si musela všimnúť, že po ceste oproti nej sa približuje motorové vozidlo, ktoré malo rozsvietené
prinajmenšom stretávacie svetlá, lebo podľa obidvoch znalcov v uvedenom mieste mala dostatočnú
dohľadnosť- približne 150 metrov. Ak teda poškodená uviedla, že sa pred vstupom na cestu pozrela
naľavo a napravo a nič nevidela, tak toto jej tvrdenie je nepresvedčivé a pre súd ťažko prijateľné. Z toho
je zrejmé, že na vzniku tejto dopravnej nehody mala značnú spoluúčasť aj samotná poškodená, lebo si

nepočínala tak, ako to prikazuje ustanovenie § 52 ods. 1 a § 53 zákona o cestnej premávke.

Podľa § 52 ods. 1 citovaného zákona je chodec povinný používať predovšetkým chodník, po ktorom sa
chodí vpravo. Tam, kde chodník nie je alebo je neschodný, chodí sa po ľavej krajnici alebo čo najbližšie
priľavomokrajivozovky./Poškodenáišlapopravejstraneaažnáslednepredprichádzajúcimmotorovým

vozidlom prechádzala na druhú stranu/.

Podľa § 53 ods. 1, veta prvá, cit. zákona chodec je pri prechádzaní cez cestu povinný prednostne použiť
priechod pre chodcov.

Vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní bolo preukázané, že k dopravnej nehode došlo aj
zavineným konaním obžalovaného O. N. tak, ako je to uvedené v skutkovej vete tohto rozsudku, no na
rozdiel od obžaloby súd jeho konanie prekvalifikoval iba na prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1
Tr. zák., lebo nie je toho presvedčenia, aby obžalovaný svojím konaním spáchal čin porušením dôležitej
povinnosti a to práve pre značnú spoluúčasť samotnej poškodenej na vzniku tejto dopravnej nehody.

Súd je toho presvedčenia, že bolo dostatočne preukázané, že za spáchaný skutok je zodpovedný
obžalovaný, aj keď za značnej spoluúčasti samotnej poškodenej, /nesprávna chôdza a aj prechod cez
cestu, bez reflexných prvkov - nikto zo svedkov, ktorí boli na mieste DN, ich na poškodenej ani inde
nevidel a ak ich aj poškodená podľa jej tvrdenia mala, čo sa v tomto štádiu trestného konania už zistiťnedá, tak ich nebolo vidieť/. Výsluchmi obžalovaného, svedkov, znalcov a prečítaním listinných dôkazov
sisúdosvojilzáveradospelkpresvedčenie, žeobžalovanýO.N.svojímkonanímnaplnilvšetkypojmové
znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona po stránke

subjektívnej i po stránke objektívnej a preto ho uznal vinným.

Zo správy Mesta Z. o povesti obžalovaného bolo zistené, že žije v rodinnom dome s manželkou a
dcérou na adrese evidovaného trvalého pobytu a doteraz nebol riešený v priestupkovom konaní pre
spáchanie priestupku komisiou verejného poriadku.

Z pracovného posudku od spoločnosti ALCAST a.s. Snina bolo zistené, že O. N. je vo firme zamestnaný
na pracovnú zmluvu od 01.01.2012 ako konštruktér, zadané úlohy plní včas, svedomite a s maximálnou
precíznosťou a zodpovednosťou, je iniciatívny, pragmatický, kreatívny, nebol disciplinárne riešený, v
kolektíve je veľmi obľúbený.

Podľa odpisu z registra trestov bolo zistené, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný, pretože
v registri nemá nijaký záznam.

Priurčovanídruhutrestuajehovýmerypreobžalovanéhosúdprihliadolnajmänaspôsobspáchaniačinu
a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa,

jeho pomery, ako aj možnosti jeho nápravy. Súd u obžalovaného O. N. akceptoval prítomnosť jednej
poľahčujúcejokolnosti,ato,ževiedolpredspáchanímtrestnéhočinuriadnyživot(§36písm.j)Trestného
zákona). Nepriťažovala mu žiadna okolnosť. Vzhľadom k prevahe poľahčujúcich okolností súd pristúpil
k úprave trestnej sadzby zmysle ust. § 38 ods. 2 a 3 Trestného zákona, a to k zníženiu hornej hranice
zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Pri prečine ublíženie na zdraví podľa § 157 Tr.

zákona je v zmysle ods. 1 trestná sadzba u trestu odňatia slobody šesť mesiacov až dva roky.

Po zhodnotení všetkých vyššie uvedených a rozhodujúcich skutočností súd uložil obžalovanému trest
odňatiaslobodynaspodnejhranicitrestnejsadzbyvtrvaní6/šesť/mesiacovspodmienečnýmodkladom
na skúšobnú dobu v trvaní 1 /jedného/ roka, lebo dospel k presvedčeniu, že nie je potrebné na

neho pôsobiť uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody. V jeho prípade ako netrestaného,
bezúhonného a zamestnaného človeka s pozitívnym hodnotením zo strany zamestnávateľa bol súdený
nedbanlivostný skutok ojedinelým vybočením z noriem správania. V prejednávanej veci súd dospel
k presvedčeniu, že prevýchovu obžalovaného O. N. k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život, je
možné dosiahnuť aj bez trestu spojeného s odňatím osobnej slobody. Podľa názoru súdu uložený trest

odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu, jeho výmera i dĺžka uloženej skúšobnej doby,
môže splniť výchovný účel z hľadiska individuálnej i generálnej prevencie a skutočne môže vplývať
na obžalovaného v tom smere, aby sa v budúcnosti nedopustil žiadnej protiprávnej činnosti ani na
úseku cestnej premávky. Vzhľadom k tomu, že na predmetnej dopravnej nehode a jej následkoch,
tak ako to bolo uvedené aj vyššie mala značný podiel aj samotná poškodená a súd u obžalovaného

nekonštatoval porušenie dôležitej povinnosti, tak ako to zhodnotil prokurátor a preto nepovažoval za
potrebné obžalovanému uložiť aj trest zákazu činnosti vedenie motorových vozidiel.

Poškodené strany - O. N. i Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. si riadne a včas uplatnili nárok na
náhraduškody,novzhľadomktomu,žebolozistenéaskonštatovanéajznačnéspoluzavineniesamotnej

poškodenej, súd ich s ich nárokmi na náhradu škody odkázal na civilný proces, pretože dokazovanie v
tomto smere na hlavnom pojednávaní by presiahlo potreby trestného konania, čím by sa toto neúmerne
predlžilo.

S prihliadnutím na všetky hore uvedené skutočnosti ako aj citované zákonné ustanovenia bolo potrebné

vo veci rozhodnúť, tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku
na Okresný súd Humenné. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie

rozsudku. Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný prenesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho
vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe a
poškodený môže odvolanie podať pre nesprávnosť

výroku o náhrade škody. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže
ho napadnúť aj preto, že takýto výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní ktoré
predchádzalo rozsudku ak toto porušenie mohlo spôsobiť že je výrok nesprávny, alebo že chýba. Po
vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.