Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, March 14, 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 37Cpr/1/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114201384
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Malý

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2114201384.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, v konaní pred sudcom JUDr. Igorom Malým, v právnej veci žalobkyne: E. C.,

nar. XX.X.XXXX, bytom L. XXXX, E., zastúpená JUDr. Ondrejom Krempaským, advokátom so sídlom
Račianska 66, Bratislava, proti žalovanému: Krajská prokuratúra Trnava, so sídlom Dolné Bašty 1,
Trnava, o zaplatenie 10.817,43 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 6.945,78 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,0% ročne zo sumy 6.945,78 € od 5.1.2013 do zaplatenia, to všetko do 3 dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Žalobkyňa sa návrhom doručeným dňa 21.1.2014 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu 10.817,43 €, s úrokom z omeškania vo výške 5,0% ročne od
5.1.2013 do zaplatenia, a trovy konania.

2.
Podaním došlým súdu dňa 8.10.2014, a zároveň prednesom pred súdom dňa 20.10.2014, žalobkyňa
požiadala o pripustenie zmeny petitu návrhu tak, že žalovaný je povinný zaplatiť jej sumu vo výške
14.902,28 €, spolu s 5,0% ročným úrokom z omeškania od 5.1.2013 do zaplatenia.
Uznesením vydaným na pojednávaní dňa 20.10.2014, za prítomnosti oboch zástupcov strán sporu, bolo
vydané uznesenie, ktorým súd pripustil zmenu petitu návrhu v nasledovnom znení: „Odporca / žalovaný
je povinný do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku zaplatiť navrhovateľke / žalobkyni sumu vo

výške 14.902,28 €, spolu s 5,0% ročným úrokom z omeškania od 5.1.2013 do zaplatenia“.
Žalobkyňa podaním došlým súdu dňa 25.11.2014 rozšírila návrh tak, že požaduje okrem doposiaľ
žalovanej sumy aj zaplatenie sumy 2.943,00 €; navrhla aby súd pripustil zmenu petitu v uvedenom
smere.
Uznesením vydaným na pojednávaní konanom dňa 26.11.2014 súd pripustil zmenu petitu návrhu v
nasledovnom znení: „Odporca / žalovaný je povinný zaplatiť navrhovateľke / žalobkyni sumu vo výške
17.845,28 €, spolu s 5,0% ročným úrokom z omeškania zo sumy 17.845,28 € od 5.1.2013 do zaplatenia,

to všetko do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.“.

3.Po vyjadrení sa strán sporu k veci, po pojednávaniach konaných v dňoch 26.10.2014, 26.11.2014,
25.1.2012 a 14.1.2015, po výsluchu právneho zástupcu žalobkyne a splnomocneného zástupcu
žalovaného, a po oboznámení sa s predloženými dokladmi tunajší súd vydal dňa 14.1.2015 Rozsudok

č. 37Cpr/1/2014-99, ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 7.692,93 €, spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5,0% ročne zo sumy 7.692,93 € od 5.1.2013 do zaplatenia, a vo zvyšku
návrh zamietol; žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Voči uvedenému rozsudku podal dňa 23.3.2015 odvolanie žalovaný (vo vyhovujúcej časti rozsudku -
7.692,93 € a príslušenstvo).

Voči uvedenému rozsudku podala dňa 14.4.2015 odvolanie žalovaná (v časti zamietnutého návrhu -
7.209,35 € a príslušenstvo).
Krajský súd v Trnave Uznesením č. 25CoPr/2/2015-128 zo dňa 6.10.2015 rozsudok súdu prvého stupňa
v zamietajúcej časti v rozsahu sumy 7.209,35 € s úrokom z omeškania vo výške 5,0% ročne zo sumy
7.209,35 € od 5.1.2013 do zaplatenia, a vo vyhovujúcej časti (vrátane závislého výroku o trovách
konania), zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

4.
Po vyjadrení sa strán sporu k veci, a po pojednávaní konanom dňa 17.10.2016, po výsluchu právneho
zástupcu žalobkyne a splnomocneného zástupcu žalovaného, a po oboznámení sa s predloženými
dokladmi tunajší súd vydal dňa 17.10.2016 Rozsudok č. 37Cpr/1/2014-151, konanie voči subjektu

označenému ako Slovenská republika - Krajská prokuratúra Trnava zastavil, a ktorým žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 7.692,93 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,0% ročne zo
sumy 7.692,93 € od 5.1.2013 do zaplatenia, a vo zvyšku návrh zamietol; vyslovil, že žiadna zo strán
nemá právo na náhradu trov konania.
Voči uvedenému rozsudku podal dňa 11.11.2016 odvolanie žalovaný (v celom rozsahu rozsudku).

Voči uvedenému rozsudku podala dňa 30.11.2016 odvolanie žalovaná (v časti zamietnutého návrhu, a
v časti trov konania).
Krajský súd v Trnave Uznesením č. 25CoPr/3/2017-179 zo dňa 21.6.2017 rozsudok súdu prvého stupňa
zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

5.
Predmetom konania tak (po opätovnom rozhodnutí odvolacieho súdu) ostalo rozhodovanie o uložení
povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 14.902,28 €, spolu s 5,0% ročným úrokom z
omeškania od 5.1.2013 do zaplatenia, a nahradiť mu trovy konania.
(V zamietajúcej časti o zaplatenie sumy 2.943,00 € s príslušenstvom rozsudok nadobudol právoplatnosť

už skôr).

6.
Žalobkyňa sa návrhom doručeným dňa 21.1.2014 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu 10.817,43 €, s úrokom z omeškania vo výške 5,0% ročne

od 5.1.2013 do zaplatenia, a trovy konania. Uviedla že bola štátnou zamestnankyňou u žalovaného
do doby, kým žalovaný s ňou neskončil štátnozamestnanecký pomer nezákonným rozhodnutím
dňom 22.7.2009; nezákonnosť rozhodnutia o skončení štátnozamestnaneckého pomeru potvrdzuje
právoplatný Rozsudok Krajského súdu v Trnave č. 14S/148/2009- 64 zo dňa 9.2.2012, potvrdený
rozsudkom NS SR sp.zn. 4 Sžo 17/2012 zo dňa 26.6.2012 - uvedenými rozhodnutiami bolo rozhodnutie

Krajskej prokuratúry v Trnave č. 1/2 Spr. 116/09 - 1 zo dňa 21.7.2009, a rozhodnutie Generálnej
prokuratúryč.X3Spr.321/09zodňa5.10.2009akonezákonnézrušené.Včasenezákonnéhoskončenia
štátnozamestnaneckého pomeru mala žalobkyňa priznaný funkčný plat vo výške 981,00 €. Žalovaný
oznámil listom č. 1/2 Spr. 130/12-19 žalobkyni že za obdobie od skončenia štátnozamestnaneckého
pomeru do opätovného zaradenia po vykonaných zákonných zrážkach jej zaslal dňa 4.1.2013 sumu

15.176,17 €, keď za toto obdobie žalovaný určil funkčný plat vo výške 21.248,35 €. Postup žalovaného
však nemá oporu v právnych predpisoch, pretože žiadny právny predpis žalovanému oprávnenie krátiť
funkčný plat nedáva, preto jeho postup je svojvoľný, jeho cieľom bolo ukrátiť žalobkyňu na jej zákonnom
nároku na vyplatenie funkčného platu za celé obdobie nezákonného skončenia štátnozamestnaneckého
pomeru. Funkčný plat žalobkyne, vychádzajúc z Oznámenia o výške a zložení funkčného platu 1/2

Spr. 5/09- 50 z 5.1.2009, za obdobie od kedy bol skončený štátnozamestnanecký pomer v rozpore so
zákonom (22.7.2009) až do opätovného zaradenia do štátnozamestnaneckého pomeru (17.8.2012) je
vo výške 36.149,63 €; výška funkčného platu žalobkyne vychádzala z funkčného platu ktorý poberala ku
dňu skončenia štátnozamestnaneckého pomeru vo výške 981,00 €. S poukazom na uvedené by patrilžalobkyni funkčný plat vo výške 298,55 € za 7 pracovných dní v mesiaci júl 2009 (7 pracovných dní
x 42,65 € ako alikvotná suma určená 981,00 € : 23 pracovných dní), vo výške 4.905,00 € za mesiace
august až december 2009 (6 x 981,00 €), vo výške 11.772,00 € za rok 2010 (12 x 981,00 €), vo výške

11.772,00 € za rok 2011 (12 x 981,00 €), vo výške 6.867,00 € za mesiace január až júl 2012 (7 x 981,00
€), vo výške 535,00 € za 12 pracovných dní v mesiaci august 2012 (12 pracovných dní x 44,59 € ako
alikvotná suma určená 981,00 € : 22 pracovných dní). Z uvedeného je zrejmé že žalovaný skrátil funkčný
plat žalobkyne bez existencie právneho dôvodu o 14.901,28 € (36.149,63 € - 21.248,35 €), nakoľko
žalovaný bol povinný žalobkyni určiť funkčný plat vo výške 36.149,63 €, a po zrazení odvodov a zdanení

jej bol povinný vyplatiť náhradu vo výške 25.993,60 €. Rozdiel medzi výškou funkčného platu ktorý mal
byť žalobkyni vyplatený vo výške 25.993,60 €, a vyplateným funkčným platom vo výške 15.176,17 €,
t.j. sumu 10.817,43 € si uplatňuje žalobkyňa v žalobe. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný skončil
so žalobkyňou štátnozamestnanecký pomer dňom 22.7.2009, v čase účinnosti zák.č. 312/2001 Z.z.,
ktorý stratil účinnosť (bol zrušený) dňom 1.11.2009, kedy nadobudol účinnosť zák.č. 400/2009 Z.z.; pred
účinnosťou tohto zákona bolo skončené aj odvolacie konanie, a teda rozhodnutie o skončení služobného

pomeru sa stalo právoplatným a vykonateľným ešte za účinnosti zák.č. 312/2001 Z.z. Právnym
dôsledkom skončenia štátnozamestnaneckého pomeru dňom 22.1.2013 bolo to, že žalobkyňa prestala
byť štátnym zamestnancom. V čase keď žalobkyňa nebola v štátnozamestnaneckom pomere nadobudol
účinnosť zák.č. 400/2009 Z.z. ktorý novo upravoval práva a povinnosti štátnych zamestnancov, ktorí
ku dňu jeho účinnosti boli v štátnozamestnaneckom pomere. Žalobkyňa nezákonnosť rozhodnutí na

základe ktorých bol skončený jej štátnozamestnanecký pomer, napadla žalobou na súde dňa 3.12.2009,
t.j. v zákonnej lehote ustanovenej v § 250b Občianskeho súdneho poriadku (rozhodnutie GP bolo
žalobkyni doručené dňa 8.10.2009), pričom dôvodnosť návrhu bola posudzovaná podľa predpisov
účinných ku dňu skončenia štátnozamestnaneckého pomeru; aj napriek tomu že žaloba bola podaná až
dňa 3.12.2009, teda v čase účinnosti nového zákona, bolo súdne preskúmanie zákonnosti rozhodnutí

vykonávané podľa predpisov platných v čase skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Právnym
dôsledkom zrušenia rozhodnutí ktorými bol skončený štátnozamestnanecký pomer žalobkyne v zmysle
§ 44 zák.č. 312/2001 Z.z. bolo to, že štátnozamestnanecký pomer trvá ďalej, a za čas odo dňa
neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru do dňa opätovného zaradenia do štátnej služby
patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat, ktorý by mu patril ak by nedošlo k neplatnému skončeniu

štátnozamestnaneckého pomeru. Žalobkyňa sa opätovne stala štátnym zamestnancom dňom jej
opätovného zaradenia do štátnej služby - nároky žalobkyne nemôžu byť preto posudzované podľa zák.č.
400/2009 Z.z., pretože v čase keď nadobudol účinnosť zák.č. 400/2009 Z.z. nebola žalobkyňa štátnym
zamestnancom, ale stala sa ním až v deň, keď ju žalovaný zaradil do štátnej služby, a až od toho dňa sa
na ňu vzťahovali ustanovenia uvedeného zákona. Je nesporné že žalobkyni patrí doplatok za dobu keď

nebola v štátnozamestnaneckom pomere, t.j. nárok sa musí posudzovať podľa predpisov ktoré platili v
čase, keď bol s ňou skončený štátnozamestnanecký pomer. Ak sa štátnemu zamestnancovi dopláca plat
ako dôsledok nezákonného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru za obdobie, keď nebol štátnym
zamestnancom, tak nejde o protihodnotu za vykonávané činnosti, ale ide o finančnú náhradu poskytnutú
na nápravu negatívnych dôsledkov vyvolaných nezákonným skončením štátnozamestnaneckého

pomeru - skutočnosťou ktorá zakladá nárok žalobkyne na doplatenie funkčného platu je nezákonné
skončenie štátnozamestnaneckého pomeru, pričom výška doplatku závisí od doby, po ktorú tento
nezákonný stav trval. Nakoľko so žalobkyňou bol skončený štátnozamestnanecký pomer v čase
účinnosti predchádzajúceho zákona, nemôže byť jej nárok a jeho výška posudzovaná podľa právnych
predpisov ktoré nadobudli účinnosť po skončení štátnozamestnaneckého pomeru (ako to urobil

žalovaný, ktorý poukazom na § 55 zák.č. 400/2009 Z.z. zdôvodňoval, prečo znížil výšku doplatku o sumu
1.771,42 €). Žalovaný ďalej neodôvodnil na základe akého ustanovenia postupoval, keď nezahrnul do
celkovej sumy funkčného platu obdobie práceneschopnosti od 23.7.2009 do 7.6.2010 - žalovaný tvrdí
že toto obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti nebol oprávnený zahrnúť do celkovej sumy funkčného
platu, pričom podľa žalovaného do sumy funkčného platu bol povinný zahrnúť len obdobie od 8.6.2010

do 16.8.2012, v ktorom mohla reálne vykonávať štátnu službu. Aj keď zákon o štátnej službe v § 120
pripúšťa primerané použitie § 77 až 80 Zákonníka práce je potrebné pri posudzovaní nárokov vychádzať
prednostne zo zákona o štátnej službe, naviac zák.č. 312/2001 Z.z. v znení platnom ku dňu skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru so žalobkyňou použitie citovaných ustanovení nepripúšťal. Podľa §
44, ods. 1 zák.č. 312/2001 Z.z. ak je podľa právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu skončenie

štátnozamestnaneckého pomeru neplatné, štátnozamestnanecký pomer trvá ďalej - za čas odo dňa
neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru do dňa opätovného zaradenia do štátnej služby
patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat, ktorý by mu patril ak by nedošlo k neplatnému skončeniu
štátnozamestnaneckého pomeru; z uvedeného ustanovenia nevyplýva žiadne oprávnenie žalovaného,na základe ktorého by funkčný plat za obdobie neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru
mohol krátiť, a to ani z dôvodu práceneschopnosti.
K návrhu pripojila žalobkyňa kópiu Rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Sžo/17/2012 zo dňa

26.6.2012, Rozsudku Krajského súdu v Trnave č. 14S/148/2009-64 zo dňa 9.2.2012, Rozhodnutia
Generálneho prokurátora SR č. X/3 Spr 321/09 zo dňa 5.10.2009, Rozhodnutia Krajského prokurátora v
Trnave č. 1/2 Spr 116/09-1 zo dňa 21.7.2009, oznámenie Krajskej prokuratúry Trnava o výške a zložení
funkčného platu zo dňa 5.1.2009, oznámenie Krajskej prokuratúry Trnava zo dňa 11.1.2013.

7.
Žalovaný sa vo veci vyjadril podaním došlým súdu dňa 6.6.2014 v ktorom uviedol že rozhodnutím
Krajského súdu v Trnave sp.zn.14S/148/2009-64 zo dňa 9.2.2012, v spojení s rozhodnutím Najvyššieho
súdu SR sp.zn. 4Sžo/17/2012 zo dňa 26.6.2012 bolo rozhodnutie Generálnej prokuratúry SR sp.zn.
X/3 Spr 321/09 zo dňa 5.10.2009, ako aj rozhodnutie Krajského prokurátora Krajskej prokuratúry
Trnava sp.zn. 1/2 Spr 116/09 - 1 zo dňa 21.7.2009, na základe ktorých bola žalobkyňa dňom

22.7.2009 odvolaná z funkcie radcu - predstavenej, a bol s ňou ukončený štátnozamestnanecký pomer
odvolaním, zrušené (právoplatne dňom 17.8.2012), a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Na základe
uvedeného služobný úrad bol povinný poskytnúť žalobkyni funkčný plat z dôvodu neplatného skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru, t.j. od 23.7.2009 do 16.8.2012. Žalovaný pri výpočte funkčného platu
postupoval tak, akoby so žalobkyňou nebol ukončený štátnozamestnanecký pomer, teda od 23.7.2009

do 31.10.2009 podľa zák.č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe, a od 1.11.2009 do 16.8.2012 podľa zák.č.
400/2009 Z.z. o štátnej službe. Poukázal na skutočnosť že zák.č. 400/2009 Z.z. s účinnosťou od
1.11.2009 zrušil zák.č. 312/2001 Z.z., pričom ale nestanovil podľa ktorej právnej úpravy treba posúdiť
nároky z neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, ak ide o neplatné rozhodnutie vydané
podľa zák.č. 312/2001 Z.z. - v nadväznosti na § 129, ods. 1 zák.č. 400/2009 Z.z. nárok na doplatenie

funkčnéhoplatuzaobdobiepo31.10.2009trebaposudzovaťpodľazák.č.400/2009Z.z.Priposudzovaní
nároku za obdobie účinnosti zák.č. 312/2001 Z.z. je potrebné sa vysporiadať s tým, že k neplatnému
skončeniu vzťahu došlo až v čase účinnosti novej právnej úpravy - nárok teda vznikol v dôsledku
aplikácie zák.č. 312/2001 Z.z., k potvrdeniu nároku ale došlo až v čase účinnosti zák.č. 400/2009
Z.z., a mal by sa rešpektovať princíp zákazu retroaktivity (ak teda časť obdobia neplatného skončenia

štátnozamestnaneckého pomeru spadá do účinnosti zák.č. 312/2001 Z.z., nárok na funkčný plat za toto
obdobie bolo potrebné posúdiť podľa predpisov účinných do 31.10.2009, a prípadné nároky vzniknuté
v čase účinnosti novej právnej úpravy sa posudzujú podľa nového právneho režimu). Poukázal taktiež
na skutočnosť, že tak pôvodná ako aj nová právna úprava upravuje dva základné nároky vyplývajúce
z neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, a to právo na prácu a právo na doplatenie

funkčného platu - žalovaný ako bývalý služobný úrad žalobkyne pri nároku na doplatenie funkčného
platu postupoval tak, že obdobia rozdelil na dve časové obdobia, čiže do 31.10.2009 posudzoval nárok
podľazák.č.312/2001Z.z.,aod1.11.2009podľazák.č.400/2009Z.z.Priposudzovanínárokužalobkyne
za obdobie od 23.7.2009 do 16.8.2012 žalovaný z oznámenia sociálnej poisťovne zistil že žalobkyňa
bola od 23.7.2009 do 7.6.2010 práceneschopná; z oznámenia obecného úradu T. zistil že žalobkyňa

od 1.3.2011 mala uzatvorený pracovný pomer na dobu neurčitú na obecnom úrade T., pričom do dňa
16.82012 jej bola vyplatená mzda v celkovej výške 1.771,42 €. Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť
že žalobkyňa do času rozhodovania o výške funkčného platu, nevrátila žalovanému náhradu vo výške
trojnásobku jej funkčného platu v sume 2.943,00 € (ktorá jej bola poskytnutá v zmysle § 40, ods. 2, písm.
b), s spojení s § 31, ods. 2 zák.č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe). Z uvedeného je zrejmé že žalovaný pri

vyčíslení výšky funkčného platu ktorý bol povinný žalobkyni vyplatiť do celkovej sumy nezahrnul obdobie
od23.7.2009do7.7.2010kedybolažalobkyňapracovneneschopná(išlooprekážkuvpráciužalobkyne,
za ktorú v práci nie je vyplácaná náhrada platu, a žalobkyni boli za toto obdobie vyplatené nemocenské
dávky, teda pri vyplatení platu za toto obdobie by išlo u žalobkyni o bezdôvodné obohatenie), a následne
sumu znížil o sumu vo výške 1.771,42 € ktorá bola žalobkyni vyplatená obecným úradom T. (s poukazom

na § 55 zák.č. 400/2009 Z.z.), a o sumu vo výške 2.943,00 € (trojnásobok funkčného platu žalobkyne,
ktorá jej bola vyplatená pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru); žalovaný teda určil funkčný plat
žalobkyne vo výške 21.248,35 €, a po vykonaní zákonných zrážok jej vyplatil sumu 15.176,17 €.
Kvyjadreniupriložilžalovanýoznámeniesociálnejpoisťovnezodňa2.10.2012,oznámenieObceHlboké
zo dňa 22.10.2012 s prílohou, oznámenie žalovaného zo dňa 15.10.2009, výpočet platu žalobkyne

vyhotovený žalovaným.

8.Žalobkyňa sa vo veci vyjadrila -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- podaním došlým súdu
dňa 8.8.2014 v ktorom uviedla že pre posúdenie jej nároku je rozhodujúci právny stav platný ku dňu
skončenia štátnozamestnaneckého pomeru t.j. 22.7.2009.

9.
Podaním došlým súdu dňa 8.10.2014, a zároveň prednesom pred súdom dňa 20.10.2014, žalobkyňa
požiadala o pripustenie zmeny petitu návrhu tak, že žalovaný je povinný zaplatiť jej sumu vo výške
14.902,28 €, spolu s 5,0% ročným úrokom z omeškania od 5.1.2013 do zaplatenia. V návrhu ozrejmila

výpočet hrubej, a následne čistej mzdy žalobkyne
od 23.7.2009 do 31.7.2009 hrubá mzda 298,55 €, čistá mzda 264,51 €,
od 1.8.2009 do 31.7.2012 hrubá mzda 35.316,00 €, čistá mzda 25.345,08 €,
od 1.8.2009 do 16.8.2012 hrubá mzda 535,08 €, čistá mzda 474,09 €,
t.j. spolu za dobu neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru hrubá mzda 36.149,63 €, čistá
mzda 25.993,60 €.

Keďže hrubá mzda žalobkyne je vo výške 36.149,63 €, pričom žalovaný jej vyplatil sumu 21.248,35 €,
rozdiel vo výške 14.901,28 € žiada žalobkyňa vyplatiť; v tomto smere požiadala o pripustenie zmeny
petitu návrhu.
Uznesením vydaným na pojednávaní konanom dňa 20.10.2014 súd pripustil zmenu petitu návrhu v
nasledovnom znení: „Odporca / žalovaný je povinný do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku

zaplatiťnavrhovateľke/žalobkynisumuvovýške14.902,28€,spolus5,0%ročnýmúrokomzomeškania
od 5.1.2013 do zaplatenia“.
Uznesenie bolo vyhlásené za prítomnosti oboch zástupcov strán sporu, bolo odôvodnené, bolo dané
poučenie o opravnom prostriedku - uznesenie sa nevyhotovovalo v písomnej forme.

10.
Žalobkyňa sa vo veci vyjadrila -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- ďalším podaním došlým
súdu dňa 25.11.2014 v ktorom rozšírila návrh tak, že požaduje okrem doposiaľ žalovanej sumy
aj zaplatenie sumy 2.943,00 €, o ktorú jej žalovaný znížil plat za obdobie neplatného skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru, a navrhla aby súd pripustil zmenu petitu v nasledovnom znení:

„Odporca je povinný do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť navrhovateľke 17.845,28 €, spolu s
5,0% ročným úrokom z omeškania od 5.1.2013 do zaplatenia“. Uviedla že ak je podľa právoplatného
rozhodnutia príslušného orgánu skončenie štátnozamestnaneckého pomeru neplatné, tento pomer trvá
ďalej, a za čas odo dňa neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru do dňa opätovného
zaradenia do štátnej služby patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat ktorý by mu patril, ak by nedošlo

k neplatnému skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru. Ako vyplýva aj z vyjadrenia žalovaného,
tento krátil funkčný plat aj o sumu 2.943,00 €, ktorá bola žalobkyni vyplatená na základe rozhodnutia č.
1/2 Spr 116/09 -11 zo dňa 15.10.2009 - zrušenie rozhodnutia o prepustení zo štátnozamestnaneckého
pomeru však nemá za následok zrušenie všetkých rozhodnutí vydaných žalovaným (súd zrušil
výlučne prvostupňové a druhostupňové rozhodnutie ktorými bol so žalovanou neplatne skončený

štátnozamestnanecký pomer, ale všetky ostatné rozhodnutia vydané žalovaným, a z nich vyplývajúce
nároky ostávajú v platnosti, pričom takýmto rozhodnutím je podľa žalobkyne aj rozhodnutie ktorým
jej bola priznaná náhrada v zmysle § 40, ods. 2, písm. b) zák.č. 312/2001 Z.z.; toto rozhodnutie je
právoplatné, a ako individuálny správny akt nemenné). Poukázala na skutočnosť že žalovaný bez
oprávnenia zrazil žalobkyni z funkčného platu sumu 1.771,42 €, a že nemal právo nepriznať jej

funkčný plat za čas práceneschopnosti; za čas odo dňa neplatného skončenia štátnozamestnaneckého
pomeru, do dňa opätovného zaradenia do štátnej služby patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat
ktorý by mu patril, ak by nedošlo k neplatnému skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru. Nakoľko
žalobkyni sa dňom 22.7.2009 skončil pracovný pomer, nie je možné určiť plat iným spôsobom, ako
násobkom posledného funkčného platu a obdobia, počas ktorého žalobkyňa z dôvodu na strane

žalovaného nemohla vykonávať štátnu službu, keď žalobkyňa nemohla vykonávať štátnu službu nie z
dôvodu nemoci, ale z dôvodu nezákonného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Nemocenské
nebolo žalobkyni vyplácané žalovaným, ale iným subjektom z prostriedkov sociálneho zabezpečenia.
Podľa žalobkyne funkčný plat za čas neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru je
paušalizovanou náhradou, ktorej výška je vymedzená dobou po ktorú trvalo neplatné skončenie

štátnozamestnaneckého pomeru a výškou funkčného platu, ktorý poberala žalobkyňa pred skončením
služobného pomeru. Na záver uviedla že jej nárok nie je viazaný na to či by mohla reálne pracovať v
čase od prepustenia do zrušenia rozhodnutia, ale je odvodený od toho, aký plat mohla poberať ak by
nedošlo k neplatnému skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru (príčinná súvislosť).Uznesením vydaným na pojednávaní konanom dňa 26.11.2014 súd pripustil zmenu petitu návrhu v
nasledovnom znení: „Odporca / žalovaný je povinný zaplatiť navrhovateľke / žalobkyni sumu vo výške
17.845,28 €, spolu s 5,0% ročným úrokom z omeškania zo sumy 17.845,28 € od 5.1.2013 do zaplatenia,

to všetko do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.“.
Uznesenie bolo vyhlásené za prítomnosti oboch zástupcov strán sporu, bolo odôvodnené, bolo dané
poučenie o opravnom prostriedku - uznesenie sa nevyhotovovalo v písomnej forme.

11.

Na pojednávaní konanom dňa 26.11.2014 právny zástupca žalobkyne uviedol že vychádza
z priemerného funkčného platu vo výške 981,00 € mesačne v hrubom za celú dobu od
neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru až do opätovného zaradenia žalobkyne do
štátnozamestnaneckého pomeru. Žalovaný nesprávne nevyplatil žalobkyni časť funkčného platu
za obdobie keď pracovala na obecnom úrade v T. vo výške 1.770,00 €, tiež za obdobie jej
práceneschopnosti trvajúcej od 23.7.2009 do 7.6.2010, neoprávnene jej tiež zrazil sumu 2.943,00 €,

ktorá bola pôvodne vyplatená z titulu nároku pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru (uvedená
suma 2.943,00 € bola vyplatená na základe samostatného rozhodnutia žalovaného zo dňa 15.10.2009
v zmysle § 40, ods. 2, písm. b), s poukazom na § 31, ods. 2 zák.č. 312/2001 Z.z. z titulu
skončenia štátnozamestnaneckého pomeru - následne rozhodnutím súdov bolo určené že skončenie
štátnozamestnaneckého pomeru je neplatné, avšak rozhodnutie na základe ktorého bola žalobkyni

priznaná suma 2.943,00 € bolo ponechané v platnosti, pričom však žalovaný argumentujúc tým, že táto
dávka žalobkyni nepatrí, započítal uvedenú sumu voči pohľadávke žalobkyne na náhradu platu).
Na pojednávaní konanom dňa 26.11.2014 splnomocnený zástupca žalovaného uviedol že k zrušeniu
štátnozamestnaneckého pomeru prišlo za účinnosti „starého“ zákona o štátnej službe, následne
počas plynutia doby neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru až do jeho riadneho

ukončenia nadobudla účinnosť novela tohto zákona, preto pri vyporiadavaní nárokov žalobkyne
žalovaný postupoval podľa oboch zákonov. Od sumy celkového hrubého platu žalobkyne za obdobie
od neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru (od 23.7.2009) do jeho riadneho skončenia
(do 16.8.2012) bola odpočítaná suma za dobu keď žalobkyňa bola práceneschopná (od 23.7.2009 do
7.6.2010), ďalej čiastka 1.771,42 € ktorá žalobkyni bola vyplatená z titulu je zamestnania na obecnom

úrade v T., a ďalej suma 2.943,00 €, ktorá jej bola priznaná z titulu skončenia štátnozamestnaneckého
pomeru vo výške 3násobku funkčného platu (bola priznaná ako bod II. v rozhodnutí o skončení
štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 21.7.2009, ktoré následne celé, tzn. aj v časti priznania sumy
2.943,00 € bolo zrušené, teda žalobkyni bola uvedená suma vyplatená neoprávnene, a nevrátila ju -
žalovaný ju započítal voči pohľadávke na náhradu platu).

Právny zástupca žalobkyne následne uviedol že si nevšimol, že rozhodnutie o vyplatení sumy 2.943,00
€ je súčasťou rozhodnutia o skončení štátnozamestnaneckého pomeru ktoré bolo zrušené - je pravdou
že žalobkyni nevznikol nárok na výplatu tejto sumy, a aj napriek tomu ich žalobkyňa nevrátila.

12.

Súdsipresvojerozhodnutiezadovážilďalejrozhodnutiesociálnejpoisťovnezodňa10.8.2009opriznaní
nemocenského žalobkyni počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti vo výške 7,73085000, resp.
17,00787000 € denne, rozhodnutie žalovaného č. 1/2 Spr 116/09-1 zo dňa 21.7.2009, oznámenie
žalovaného zo dňa 2.12.2014 o výške hrubej mzdy žalobkyne.

13.
Žalobkyňa -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- podaním došlým súdu dňa 5.1.2016 vzala
návrh / žalobcu voči „odporcovi 2, označeného ako Slovenská republika, za ktorú koná Krajská
prokuratúra Trnava“ späť.
Súd rozhodol o čiastočnom späťvzatí žaloby (voči vyššie uvedenému subjektu) v rozhodnutí vo veci

zo dňa 17.10.2016, tak že konanie voči tomuto subjektu zastavil - v tejto časti je konanie právoplatne
skončené.

14.
Žalovaný sa vo veci po prvom rozhodnutí odvolacieho súdu vyjadril podaním došlým súdu dňa 21.6.2016

v ktorom uviedol že navrhuje vykonať dokazovanie spočívajúce v správnom výpočte stanovenia celkovej
sumy, ktorá mala byť žalobkyni vyplatená, so zohľadnením odpočítania jednotlivých položiek, ktoré boli
žalobkyni vyplatené, resp. položiek na ktoré nemala právny nárok. Poukázal na skutočnosť, že okresný
súd s celkovej sumy 36.135,81 € nesprávne odpočítal položku v sume, ktorá bola žalobkyni zo stranyžalovaného vyplatená vo výške 15.176,17 €, a to po vykonaní zákonných zrážok; okresný súd všetky
odpočty jednotlivých položiek vykonal v sumách bez vykonania zákonných zrážok - z tohto dôvodu mal
taktopostupovaťajpriodpočítavanípoložkyktorábolažalobkynipriznanákvyplateniu,čopredstavovalo

sumu 21.248,35 €. Žalovaný nemohol žalobkyni zaslať sumu bez vykonania zákonných zrážok s tým,
aby túto povinnosť si splnila samotná žalobkyňa, nakoľko žalovaný ako bývalý služobný úrad žalobkyne
bol povinný tieto zrážky vykonať. Ak by žalovaný mal vyplatiť žalobkyni sumu aká bola určená prvým
rozsudkom okresného súdu (suma 7.692,93 €) - táto by predstavovala sumu 1.771,42 € a zákonné
zrážky zo sumy 21.248,35 €, pričom by došlo k opätovnému vyplateniu zákonných zrážok ktoré žalovaný

žalobkyni, zo sumy 21.248,35 €, už vykonal.

15.
Na pojednávaní konanom dňa 17.10.2016 právny zástupca žalobkyne uviedol že aj napriek rozhodnutiu
krajského súdu, zotrváva v celom rozsahu na návrhu. Žiada náhradu platu priznať aj za obdobie, keď
žalobkyňa bola práceneschopná, nakoľko v tomto prípade žalovaný uhradil zo svojich prostriedkov

náhradu iba za prvých 10 dní práceneschopnosti - následne dávky nemocenského poistenia hradila
sociálna poisťovňa (ktorá by si prípadne mohla nárokovať vyplatenie náhrady týchto dávok, čo však nie
je predmetom veci). Podľa žalobkyne je v zákone jasne uvedené, že má dostať za dobu neplatného
skončenia štátnozamestnaneckého pomeru plat, aký by jej patril za štátnozamestnanecký pomer -
žiadny iný výklad nie je možný. Takisto sa žalovaná nestotožňuje s názorom krajského súdu, že by sa

nárok žalobkyne mohol krátiť, nakoľko jej hmotnoprávny nárok vznikol za účinnosti tzv. „starého“ zákona
o štátnej službe, podľa ktorého krátenie náhrady nebolo možné - tento nárok vznikol, a nie je možné ho
následne, po tom ako vstúpil do platnosti „nový“ zákon o štátnej službe, skrátiť.
Na pojednávaní konanom dňa 17.10.2016 splnomocnený zástupca žalovaného uviedol že k záverom
„prvého“ rozsudkom okresného súdu nemajú výhrady až na to, že súd pri výpočte výšky náhrady ktorú

má žalovaný zaplatiť, odrátal od celkovej sumy náhrady sumu, ktorá žalobkyni bola zaplatená, avšak
v čistom - nezohľadnil teda odvody ktoré už žalovaný za žalobkyňu uhradil; žiada aby súd zobral do
úvahy túto skutočnosť.

16.

Žalovaný sa vo veci po druhom rozhodnutí odvolacieho súdu vyjadril podaním došlým súdu dňa
19.10.2017 v ktorom poukázal na skutočnosť, že súd z celkovej sumy 36.135,81 € nesprávne odpočítal
položku v sume, ktorá bola žalobkyni žalovaným zaplatená, vo výške 15.176,17 €, t.j. po vykonaní
zákonných zrážok - súd všetky odpočty jednotlivých položiek vykonal v sumách ktoré predstavovali
sumu bez vykonania zákonných zrážok, teda mal takto postupovať aj pri odpočítavaní položky ktorá bola

žalobkynivyplatenážalovaným,čopredstavovalosumu21.248,35€;žalovanýnemoholžalobkynizaslať
sumu bez vykonania zákonných zrážok s tým, aby túto povinnosť si splnila samotná žalobkyňa, nakoľko
akobývalýslužobnýúradbolapovinnávzmyslezákonatietozrážkyvykonať-akbyžalovanýmalvyplatiť
žalobkyni sumu aká bola určená predchádzajúcim rozsudkom súdu (7.692,93 €), táto by predstavovala
sumu 1.771,42 € a zákonné zrážky zo sumy 21.248,35 €, pričom by došlo k opätovnému vyplateniu

zákonných zrážok, ktoré žalovaný žalobkyni zo sumy 21.248,35 €, už vykonal. Zároveň žalovaný, s
poukazom na rozhodnutie odvolacieho súdu, žiada z celkovej sumy ktorá má byť žalobkyni vyplatená
žalovaným odpočítať sumu 1.771,42 €, ktorá bola žalobkyni vyplatená Obecným úradom T. od 1.3.2011
do 16.8.2012, a to s poukazom na § 55 zák.č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe. Žalovaný sa nestotožňuje
s názorom odvolacieho súdu, aby bola žalobkyni za obdobie od 1.11.2009 do 7.6.2010 vyplatená plná

náhrada jej funkčného platu, nakoľko v uvedenom období bola žalobkyňa práceneschopná, a reálne by
nemohla vykonávať funkciu štátnej zamestnankyne.

17.
Na pojednávaní konanom dňa 19.2.2018 právny zástupca žalobkyne uviedol že zotrváva na všetkých

vyjadreniach ktoré v konaní predniesol doposiaľ; skutkový stav sa nezmenil, ostáva iba právne vec
posúdiť v zmysle posledného uznesenia Krajského súdu v Trnave.
Na pojednávaní konanom dňa 19.2.2018 splnomocnený zástupca žalovaného uviedol že sa pridržiava
vyjadrenia zo dňa 16.10.2017 - zvlášť poukazuje na skutočnosť, že žalovaný ako bývalý zamestnávateľ
žalobkyne jej vyplatil časť náhrady mzdy a zrazil za ňu zákonné zrážky v sume 6.072,18 € (z vyplatenej

sumy 21.248,35 €), pričom uvedené zrážky by mal súd akceptovať a započítať do celkového plnenia
žalovaného.

18.Krajský súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí zo dňa 21.6.2017 poukázal na znenie § 44 zák.č.
312/2001 Z.z. účinného do 31.10.2009 (ak je podľa právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu
skončenie štátnozamestnaneckého pomeru neplatné, štátnozamestnanecký pomer trvá ďalej. Za čas

odo dňa neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru do dňa opätovného zaradenia do
štátnej služby patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat, ktorý by mu patril, ak by nedošlo k neplatnému
skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru), § 55 zák.č. 400/2009 Z.z. účinného od 1.11.2009 (ak
štátny zamestnanec vykonával štátnu službu podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu,
vykonával prácu vo verejnom záujme, alebo vykonával inú závislú prácu pre zamestnávateľa, ktorý je

služobným úradom podľa tohto zákona, počas doby, za ktorú je služobný úrad povinný poskytnúť mu
funkčný plat z dôvodu neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, povinnosť služobného
úradu poskytnúť štátnemu zamestnancovi tento funkčný plat sa znižuje o funkčný plat alebo mzdu
za uvedenú činnosť), § 131 zák.č. 400/2009 Z.z. účinného od 1.11.2009 (v konaní vo veciach
štátnozamestnaneckého pomeru začatom pred 1.11.2009 sa postupuje podľa predpisov platných do
31.10.2009). V prejednávanej veci je nesporné, že k neplatnému skončeniu štátnozamestnaneckého

pomeru žalobkyne došlo za účinnosti zák. č. 312/2001 Z.z., ktorý právo štátneho zamestnanca na
funkčný plat v súvislosti s neplatným skončením štátnozamestnaneckého pomeru upravoval v § 44
- toto ustanovenie však bolo zrušené § 142 zák.č. 400/2009 Z.z. s účinnosťou od 1.11.2009. Nová
právna úprava obsiahnutá v zák.č. 400/2009 Z.z., účinná od 1.11.2009, tiež upravuje právo štátneho
zamestnanca na funkčný plat v súvislosti s neplatným skončením štátnozamestnaneckého pomeru,

ale v inej výške, podľa § 55 - z uvedeného ustanovenia vyplýva že v období od 1.11.2009 má štátny
zamestnanec z dôvodu neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru právo na funkčný plat
znížený o funkčný plat alebo mzdu, ktoré mu boli vyplatené za vykonávanie činností uvedených v tomto
ustanovení. Keďže zák.č. 400/2009 Z.z. neustanovuje v prechodných ustanoveniach, že aj za obdobie
účinnosti tohto zákona od 1.11.2009 by sa mali nároky štátneho zamestnanca z neplatného skončenia

štátnozamestnaneckého pomeru vzniknuté pred účinnosťou jeho zákona, posudzovať podľa doterajších
predpisov, nemožno na tieto nároky od 1.11.2009 aplikovať predchádzajúcu právnu úpravu, ktorá je
už neúčinná, ale aj tieto nároky sa posudzujú od 1.11.2009 podľa novej právnej úpravy, v tom čase
účinnej (tento záver vyplýva aj zo znenia § 131 zák.č. 400/2009 Z.z., ktoré výslovne stanovuje, že
podľa predpisov platných do 31.10.2009 sa postupuje v konaní vo veciach štátnozamestnaneckého

pomeru začatom pred 1.11.2009, z čoho plynie, že v prípade absencie takéhoto prechodného
ustanovenia by sa aj v konaniach vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru začatom pred 1.11.2009
postupovalo podľa predpisov platných od 1.11.2009; uvedené ustanovenie však nemožno aplikovať
na súdený prípad, keďže sa vzťahuje len na konania začaté vo veciach štátnozamestnaneckého
pomeru, ide o procesnoprávnu normu, ktorá neupravuje hmotnoprávne nároky štátneho zamestnanca

z neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru). Na základe uvedeného potom odvolací súd
uzatvoril, že nakoľko k neplatnému skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne nezákonným
rozhodnutím o jej odvolaní z funkcie žalovaného došlo ku dňu 22.7.2009, t.j. za účinnosti zák.č.
312/2001 Z.z., žalobkyni podľa § 44 cit. zákona vzniklo právo na funkčný plat vo výške, v akej by
jej patril, ak by nedošlo k neplatnému skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru, a to do účinnosti

zák.č. 400/2009 Z.z., t.j. do 31.10.2009. Nová právna úprava obsiahnutá v zák.č. 400/2009 Z.z.,
účinná od 1.11.2009, upravila právo štátneho zamestnanca na funkčný plat v súvislosti s neplatným
skončením štátnozamestnaneckého pomeru tak, že podľa § 55 nového zákona, ak štátny zamestnanec
vykonával štátnu službu podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu vykonával prácu vo
verejnom záujme alebo vykonával inú závislú prácu pre zamestnávateľa, ktorý je služobným úradom

podľa tohto zákona, počas doby, za ktorú je služobný úrad povinný poskytnúť mu funkčný plat z
dôvodu neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, povinnosť služobného úradu poskytnúť
štátnemu zamestnancovi tento funkčný plat sa znižuje o funkčný plat alebo mzdu za uvedenú činnosť -
z uvedeného je potom zrejmé, že v období od 1.11.2009 má žalobkyňa z dôvodu neplatného skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru právo na funkčný plat znížený o funkčný plat alebo mzdu, ktoré jej

boli vyplatené za vykonávanie činností uvedených v tomto ustanovení, ktorou činnosťou mala byť i tá,
ktorú žalobkyňa v rozhodnom období vykonávala v rámci pracovného pomeru s Obcou T. (pracovný
pomer uzatvorený od 1.3.2011 na dobu neurčitú). Odvolací súd tiež považoval za dôvodnú námietku,
podľa ktorej súd prvej inštancie nepostupoval pri ustálení nároku žalobkyne vo vzťahu k zohľadneniu už
poskytnutého plnenia správne (žalobkyni už bola žalovaným poukázaná náhrada v sume 15.176,17 €),

keď nezdôvodnil prečo nezohľadnil žalobcom vykonané zákonné zrážky. Čo sa týka priznania náhrady
funkčného platu aj za obdobie pracovnej neschopnosti odvolací súd vyslovil právny názor tak, že
pri posudzovaní náhrady funkčného platu pre prípad neplatného skončenia štátnozamestnaneckého
pomeru podľa § 44 zák.č. 312/2001 Z.z., žalobkyni v období jej práceneschopnosti (od 23.7.2009 -začiatok práceneschopnosti žalobkyne, do 31.10.2009 - účinnosť § 44) funkčný plat nemohol patriť,
ale patrila jej jeho náhrada podľa osobitných predpisov; pokiaľ ide o práceneschopnosť žalobkyne
za účinnosti nového zák.č. 400/2009 Z.z.. t.j. od 1.11.2009, § 55 priznáva pri neplatnom skončení

štátnozamestnaneckého pomeru náhradu funkčného platu už bez ohľadu na to, či by oprávnenej osobe -
žalobkynivrozhodnomobdobíipatril,tedabezohľadunato,čibybolapoberateľkounemocenskejdávky
z dôvodu jej práceneschopnosti, čo znamená že za obdobie od 1.11.2009 do 7.6.2010 patrí žalobkyni už
plná náhrada jej funkčného platu. Odvolací súd tiež považuje za nesprávny názor súdu prvej inštancie
pri ustálení výšky nároku na náhradu funkčného platu za rozhodné obdobie od 23.7.2009 do 16.8.2012,

keď prepočet platu má byť podľa názoru súdu vypočítaný v závislosti od počtu kalendárnych dní, a nie
pracovných dní v danom období - podľa odvolacieho súdu funkčný plat patrí štátnemu zamestnancovi
za vykonávanú činnosť počas pracovných dní.

19.
Súdvovecivykonaldokazovanievýsluchomprávnehozástupcužalobkyneasplnomocnenéhozástupcu

žalovaného, oboznámení sa s návrhom, s vyjadreniami strán sporu a s listinnými dôkazmi uvedenými
vyššie, ako i oboznámením sa s celým obsahom spisového materiálu a zistil nasledujúci skutkový a
právny stav:
Žalobkyňa pracovala u žalovaného ako štátna zamestnankyňa.
Rozhodnutím žalovaného č. 1/2 Spr. 321/09 zo dňa 21.7.2009, v spojení s rozhodnutím Generálnej

prokuratúry SR č. X3 Spr. 321/09 zo dňa 5.10.2009 bola žalobkyňa odvolaná z funkcie predstavenej
- bezpečnostnej zamestnankyne žalovaného, a jej štátnozamestnanecký pomer bol zrušený ku dňu
22.7.2009. Zároveň týmto rozhodnutím bola žalobkyni priznaná (a vyplatená) náhrada vo výške
trojnásobku jej funkčného platu, t.j. 2.943,00 €; uvedenú sumu žalobkyňa ani po zrušení rozhodnutia
nevrátila žalovanému.

Krajský súd v Trnave Rozsudkom č. 14S/148/2009-64 zo dňa 9.2.2012, v spojení s rozsudkom
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Sžo/17/2012 zo dňa 26.6.2012, zrušil preskúmavané rozhodnutie
Generálnej prokuratúry SR č. X/3 Spr 321/09 zo dňa 5.10.2009, ako aj rozhodnutie žalovaného č. 1/2
Spr 116/09-1 zo dňa 21.7.2009 (o zrušení štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne). Žalobkyňa bola
do štátnozamestnaneckého pomeru opätovne zaradená dňa 17.8.2012.

Funkčný plat žalobkyne v čase neplatného zrušenia štátnozamestnaneckého pomeru (a po celú dobu
od jeho neplatného skončenia do jej opätovného zaradenia do štátnozamestnaneckého pomeru) bol vo
výške 981,00 € mesačne (brutto).
Žalovaný vyplatil žalobkyni z titulu náhrady za obdobie neplatnosti štátnozamestnaneckého pomeru
sumu vo výške 15.176,17 €, a zrazil zákonné zrážky v sume 6.072,18 € (zo sumy ktorú považoval

za nárok žalobkyne vo výške 21.248,35 €); žalovaný započítal sumu 2.943,00 €, ktorá bola žalobkyni
priznaná, a jej vyplatenie bolo následne zrušené, žalobkyňa ju však nevrátila.
(Doposiaľ uvedené skutočnosti neboli medzi stranami sporu sporné.)
Funkčný plat žalobkyne súd ustálil za obdobie od 23.7.2009 (deň nasledujúcu po dni neplatného
skončenia štátnozamestnaneckého pomeru) do 16.8.2012 (deň predchádzajúci pred dňom opätovného

zaradenia do štátnozamestnaneckého pomeru) vo výške 36.149,55 €, a to za obdobie od 23.7.2009 do
31.7.2009 vo výške 298,55 € (viď právny názor odvolacieho súdu, podľa ktorého prepočet platu má byť
vypočítaný v závislosti od počtu pracovných dní v danom období / mesiaci), za obdobie od 1.8.2009
do 31.12.2009 vo výške 4.905,00 €, za obdobie od 1.1.2010 do 31.12.2010 vo výške 11.772,00 €, za
obdobie od 1.1.2011 do 31.12.2011 vo výške 11.772,00 €, za obdobie od 1.1.2012 do 31.7.2012 vo výške

6.867,00 €, a za obdobie od 1.8.2012 do 16.8.2012 vo výške 535,00 € (viď právny názor odvolacieho
súdu, podľa ktorého prepočet platu má byť vypočítaný v závislosti od počtu pracovných dní v danom
období / mesiaci); suma platu je vypočítaná a uvedená ako hrubý plat - brutto.
V období od 23.7.2009 do 7.6.2010 bola žalobkyňa dočasne práceneschopná (bolo jej vyplácané
nemocenské vo výške 7,73085 € na deň za prvé tri dni dočasnej pracovnej neschopnosti, a vo výške

17,00787 € na deň do zániku nároku na nemocenské) funkčný plat žalobkyne (ktorý by jej prináležal v
prípade výkonu práce u žalovaného) súd ustálil
- za obdobie jej práceneschopnosti od 23.7.2009 do 31.10.2009 vo výške 3.241,00 €, a to za obdobie
od 23.7.2009 (začiatok práceneschopnosti) do 31.7.2009 vo výške 298,55 € (za 7 pracovných dní
práceneschopnosti žalobkyne z 23 pracovných dní v mesiaci), za obdobie od 1.8.2009 do 31.10.2009

(zmena právneho predpisu) vo výške 2.943,00 € (po 981,00 € mesačne),
- a za obdobie od 1.11.2009 do 7.6.2010 vo výške 7.089,95 €, a to za obdobie od 1.11.2009 - (zmena
právneho predpisu) do 31.5.2010 vo výške 6.867,00 € (po 981,00 € mesačne), a za obdobie od 1.6.2010do 7.6.2010 (ukončenie práceneschopnosti) vo výške 222,95 € (za 5 pracovných dní práceneschopnosti
žalobkyne z 22 pracovných dní v mesiaci).
Suma je vypočítaná a uvedená ako hrubý plat - brutto.

Žalobkyňa mala od 1.3.2011 uzatvorený pracovný pomer na dobu neurčitú na obecnom úrade Hlboké -
za výkon práce jej bol priznaná a vyplatená odmena vo výške 1.771,42 € (uvedená skutočnosť nebola
medzi stranami sporu sporná.)
Žalobkyňa žiada o priznanie úroku z omeškania vo výške 5,0% ročne od 5.1.2013 (odo dňa
nasledujúceho po čiastočnom plnení jej nároku žalovaným).

20.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 131 zák.č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe v konaní vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru
začatom pred 1. novembrom 2009 sa postupuje podľa predpisov platných do 31. októbra 2009.

Podľa § 39, ods. 1, písm. a) zák.č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe (v znení platnom ku dňu 22.7.2009 /

do 31.10.2009) štátnozamestnanecký pomer, ak tento zákon neustanovuje inak, sa skončí a) odvolaním
zo štátnozamestnaneckého pomeru z dôvodov uvedených v § 40 ods. 1 až 3.

Podľa § 44 zák.č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe (v znení platnom ku dňu 22.7.2009 / do 31.10.2009)
ak je podľa právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu skončenie štátnozamestnaneckého

pomeru neplatné, štátnozamestnanecký pomer trvá ďalej. Za čas odo dňa neplatného skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru do dňa opätovného zaradenia do štátnej služby patrí štátnemu
zamestnancovi funkčný plat, ktorý by mu patril, ak by nedošlo k neplatnému skončeniu
štátnozamestnaneckého pomeru.

Podľa § 55 zák.č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe ak štátny zamestnanec vykonával štátnu službu
podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu, vykonával prácu vo verejnom záujme alebo
vykonával inú závislú prácu pre zamestnávateľa, ktorý je služobným úradom podľa tohto zákona, počas
doby, za ktorú je služobný úrad povinný poskytnúť mu funkčný plat z dôvodu neplatného skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru, povinnosť služobného úradu poskytnúť štátnemu zamestnancovi

tento funkčný plat sa znižuje o funkčný plat alebo mzdu za uvedenú činnosť.

Podľa § 517, ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať

aj len jednotlivých plnení.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) bola od 11.7.2012
do 7.5.2013 vo výške 0,75%.

21.
Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že nárok žalobkyne je v zásade dôvodný, avšak nie
v celom uplatnenom rozsahu.
Súd sa prioritne vysporiadal s otázkou použitia právneho predpisu na súdený prípad, nakoľko v dobe
od neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne do jej opätovného zaradenia do

štátnej služby stratil účinnosť zák.č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe (dňom 31.10.2009), a nadobudol
účinnosť zák.č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe (odo dňa 1.11.2009), ktorý riešil problematiku náhrady
funkčného platu za čas odo dňa neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru do dňa
opätovného zaradenia do štátnej služby odlišným spôsobom. Je nesporné že služobný pomer žalobkynesa neplatne skončil ku dňu 22.7.2009, pričom zák.č. 400/2009 Z.z. nadobudol účinnosť od 1.11.2009
(pred týmto dátumom bol účinný zák.č. 312/2001 Z.z.) - vzhľadom na absenciu prechodných ustanovení
v zák.č. 400/2009 Z.z. a následky priamej / nepriamej retroaktivity je (v zmysle vyššie uvedeného

právneho názoru odvolacieho súdu - „keďže zák.č. 400/2009 Z.z. neustanovuje v prechodných
ustanoveniach, že aj za obdobie účinnosti tohto zákona od 1.11.2009 by sa mali nároky štátneho
zamestnanca z neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru vzniknuté pred účinnosťou jeho
zákona, posudzovať podľa doterajších predpisov, nemožno na tieto nároky od 1.11.2009 aplikovať
predchádzajúcuprávnuúpravu,ktorájeužneúčinná,aleajtietonárokysaposudzujúod1.11.2009podľa

novej právnej úpravy, v tom čase účinnej“) potrebné pre účely náhrady použiť do 31.10.2009 príslušné
ustanovenia zák.č. 312/2001 Z.z., a po 1.11.2009 sa použije zák.č. 400/2009 Z.z.
V konaní bolo preukázané, že rozhodnutím žalovaného č. 1/2 Spr. 321/09 zo dňa 21.7.2009, v spojení
s rozhodnutím Generálnej prokuratúry SR č. X3 Spr. 321/09 zo dňa 5.10.2009 bola žalobkyňa odvolaná
z funkcie predstavenej / bezpečnostnej zamestnankyne žalovaného, a jej štátnozamestnanecký pomer
bol zrušený ku dňu 22.7.2009 - Krajský súd v Trnave Rozsudkom č. 14S/148/2009-64 zo dňa 9.2.2012,

v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp.zn.. 4Sžo/17/2012 zo dňa 26.6.2012, zrušil rozhodnutie
Generálnej prokuratúry SR č. X/3 Spr 321/09 zo dňa 5.10.2009, ako aj rozhodnutie žalovaného č. 1/2
Spr 116/09-1 zo dňa 21.7.2009 (o zrušení štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne); následne bola
žalobkyňa do štátnozamestnaneckého pomeru opätovne zaradená dňa 17.8.2012 (uvedený skutkový
stav bol bezpochybný, ani medzi stranami sporu nebol sporný). Z uvedeného je teda zrejmé, že

štátnozamestnanecký pomer žalobkyne bol zrušený neplatne, a povinnosťou žalovaného bolo za čas
odo dňa neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru do dňa opätovného zaradenia do
štátnej služby poskytnúť žalobkyni ako štátnej zamestnankyni náhradu funkčného platu za uvedené
obdobie (funkčný plat žalobkyne v čase neplatného zrušenia štátnozamestnaneckého pomeru, a po celú
dobu od jeho neplatného skončenia do jej opätovného zaradenia do štátnozamestnaneckého pomeru

bol vo výške 981,00 € mesačne brutto, čo tiež medzi stranami sporu nebolo sporné).
Úlohou súdu tak ostalo určiť výšku funkčného platu (jeho náhrady) za obdobie od neplatného skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru do opätovného zaradenia žalobkyne do tohto pomeru (keď samotný
základ nároku bol bezpochybný). Súd v tejto otázke najskôr ustálil funkčný plat žalobkyne za obdobie od
23.7.2009(deňnasledujúcipodnineplatnéhoskončeniaštátnozamestnaneckéhopomeru)do16.8.2012

(deň predchádzajúci pred dňom opätovného zaradenia do štátnozamestnaneckého pomeru) vo výške
36.149,55 €, keď vychádzal z toho, že za obdobie od 23.7.2009 do 31.7.2009 bol vo výške 298,55 €, za
obdobie od 1.8.2009 do 31.12.2009 bol vo výške 4.905,00 €, za obdobie od 1.1.2010 do 31.12.2010 bol
vo výške 11.772,00 €, za obdobie od 1.1.2011 do 31.12.2011 bol vo výške 11.772,00 €, za obdobie od
1.1.2012 do 31.7.2012 bol vo výške 6.867,00 €, a za obdobie od 1.8.2012 do 16.8.2012 bol vo výške

535,00 €; suma platu je vypočítaná a uvedená ako hrubý plat - brutto.
Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobkyňa bola v období od 23.7.2009 do 7.6.2010 dočasne
práceneschopná súd musel posúdiť jej nárok na náhradu funkčného platu za toto obdobie a
dospel k záveru, že nie je možné žalovaného zaviazať na vyplatenie funkčného platu za obdobie
práceneschopnosti žalobkyne trvajúcej od 23.7.2009 do 31.10.2009 - súdom ustálená náhrada

za toto obdobie práceneschopnosti žalobkyne bola vo výške 3.241,00 €. Naopak, za obdobie
práceneschopnosti žalobkyne trvajúcej od 1.11.2009 do 7.6.2010 (súdom ustálená náhrada za toto
obdobie práceneschopnosti žalobkyne bola vo výške 7.089,95 €), je potrebné žalobkyni nárok na
náhradu funkčného platu priznať. V tomto viď právny názor odvolacieho súdu, podľa ktorého „pri
posudzovaní náhrady funkčného platu pre prípad neplatného skončenia štátnozamestnaneckého

pomeru podľa § 44 zák.č. 312/2001 Z.z., žalobkyni v období jej práceneschopnosti (od 23.7.2009 -
začiatok práceneschopnosti žalobkyne, do 31.10.2009 - účinnosť § 44) funkčný plat nemohol patriť,
ale patrila jej jeho náhrada podľa osobitných predpisov; pokiaľ ide o práceneschopnosť žalobkyne
za účinnosti nového zák.č. 400/2009 Z.z.. t.j. od 1.11.2009, § 55 priznáva pri neplatnom skončení
štátnozamestnaneckého pomeru náhradu funkčného platu už bez ohľadu na to, či by oprávnenej osobe -

žalobkynivrozhodnomobdobíipatril,tedabezohľadunato,čibybolapoberateľkounemocenskejdávky
z dôvodu jej práceneschopnosti, čo znamená že za obdobie od 1.11.2009 do 7.6.2010 patrí žalobkyni
už plná náhrada jej funkčného platu“.
S poukazom na uvedené dospel súd k záveru, že žalovaný nie je povinný zaplatiť náhradu funkčného
platu za obdobie práceneschopnosti žalobkyne od 23.7.2009 do 31.10.2009 (za uvedené obdobie

vyčíslený -nepriznaný- nárok vo výške 3.241,00 €); je však povinný zaplatiť náhradu funkčného platu
za obdobie práceneschopnosti žalobkyne od 1.11.2009 do 7.6.2010 (za uvedené obdobie vyčíslený vo
výške 7.089,95 €).V zmysle vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu („je zrejmé, že v období od 1.11.2009
má žalobkyňa z dôvodu neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru právo na funkčný plat
znížený o funkčný plat alebo mzdu, ktoré jej boli vyplatené za vykonávanie činností uvedených v tomto

ustanovení, ktorou činnosťou mala byť i tá, ktorú žalobkyňa v rozhodnom období vykonávala v rámci
pracovného pomeru s Obcou T. - pracovný pomer uzatvorený od 1.3.2011 na dobu neurčitú“) žalobkyňa
tiež nemá nárok na náhradu funkčného platu ani za obdobie, keď mala uzatvorený pracovný pomer (od
1.3.2011) na dobu neurčitú na obecnom úrade T., kde jej bola vyplatená odmena vo výške 1.771,42 €.
S poukazom na uvedené žalobkyni patrí za dobu neplatného skončenia štátnozamestnaneckého

pomeru náhrada funkčného platu vo výške 31.137,13 €, teda funkčný plat za obdobie od 23.7.2009
do 16.8.2012 vo výške 36.149,55 € mínus funkčný plat za obdobie práceneschopnosti žalobkyne od
23.7.2009 do 31.10.2009 vyčíslený vo výške 3.241,00 € (za obdobie práceneschopnosti žalobkyne od
1.11.2009do7.6.2010,keďnárokbolsúdomvyčíslenývovýške7.089,95€,ježalovanýnáhradupovinný
uhradiť), mínus vyplatená odmena vo výške 1.771,42 € keď žalobkyňa mala uzatvorený pracovný pomer
(od 1.3.2011) na dobu neurčitú na obecnom úrade Hlboké (kde jej bola vyplatená odmena z titulu

vykonávania práce vo verejnom záujme vo výške 1.771,42 €).
Následne bolo potrebné vziať do úvahy skutočnosť, že
1/ žalovaný vyplatil žalobkyni z titulu náhrady za obdobie neplatnosti štátnozamestnaneckého pomeru
sumu vo výške 15.176,17 € (dňa 4.1.2013), a odviedol za ňu zákonné zrážky v sume 6.072,18 €, spolu
teda 21.248,35 € - uvedenú sumu je podľa názoru odvolacieho súdu potrebné v plnej výške 21.248,35

€ (t.j. žalobkyni vyplatená čiastka + odvedené zákonné zrážky) započítať ako plnenie žalovaného;
2/ žalobkyni bola vyplatená suma vo výške 2.943,00 € (trojnásobok jej funkčného platu, v súvislosti
so skončením -neplatným- štátnozamestnaneckého pomeru), a to na základe Rozhodnutia žalovaného
č. 1/2 Spr. 321/09 zo dňa 21.7.2009, v spojení s rozhodnutím Generálnej prokuratúry SR č. X3 Spr.
321/09 zo dňa 5.10.2009 - uvedené rozhodnutia však boli rozsudkami súdov zrušené, vrátane časti

o priznaní sumy 2.943,00 €; priznanú a vyplatenú sumu však žalobkyňa ani po zrušení rozhodnutia
nevrátila žalovanému, preto ju bolo potrebné voči pohľadávke žalobkyne započítať.
Súd preto sumu vyplatenú žalovaným (15.176,17 €), zákonné zrážky v prospech žalobkyne (6.072,18
€), a sumu započítanú (2.943,00 €) odpočítal od sumy náhrady funkčného platu žalobkyne ku ktorej
dospel (po zohľadnení jej práceneschopnosti v období od 23.7.2009 do 31.10.2009 a vyplatení odmeny

za výkon práce na obecnom úrade T. - vo výške 31.137,13 €), a rozdiel vo výške 6.945,78 € uložil
žalovanému v konečnom dôsledku zaplatiť žalobkyni; vo zvyšku (7.956,50 €) potom súd návrh (spolu s
príslušenstvom - úrokom z omeškania) zamietol.
Čo sa týka úroku z omeškania, na tento má žalobkyňa nárok, a to vo výške základnej úrokovej sadzby
Európskejcentrálnejbankyplatnejkprvémudňuomeškania(kudňu5.1.2013vovýške0,75%)splnením

peňažnéhodlhuzvýšenejo8percentuálnychbodov,pretosúdrozhodoltakžežalobkynipriznalnárokna
úrok z omeškania vo výške 5,0% ročne zo sumy 6.945,78 € (prisúdená suma) od 5.1.2013 do zaplatenia
(pričom právo na úrok z omeškania priznal žalobkyni od toho dňa a vo výške ako to požadovala, keď
žalobkyňa žiadala priznať právo na úrok z omeškania za kratšie obdobie a v menšej výške, než za aké
mala v skutočnosti nárok - v tomto smere však súd jej návrh nemohol prekročiť).

Súd rozhodol o práve na náhrade trov konania v zmysle ustanovenia § 255, ods. 2 Civilného sporového
poriadku tak, že ju nepriznal žiadnej zo strán sporu, nakoľko boli v spore úspešní v podstate v rovnakom
pomere - žalobkyňa bola úspešná v pomere 38,92% (resp. po prvom rozhodnutí odvolacieho súdu v
pomere 46,61%), žalovaný bol úspešný v časti 61,08% (resp. po prvom rozhodnutí odvolacieho súdu
v pomere 53,39%).

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiujemožnépodaťodvolanievlehote15dníododňajehodoručenia,kuKrajskému
súdu v Trnave, cestou podpísaného súdu, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 127 Civilného sporového poriadku, podľa
ktorého z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a

musí byť podpísané a datované uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
V prípade, že povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona
(zák.č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok).