Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 12, 2017

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 4Cpr/2/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815204275
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Farkašovská

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2017:7815204275.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Ivetou Farkašovskou v právnej veci žalobcu Y. F. F..E..D.. E., C.:

XX XXX XXX, Š. XXX, 048 01 E.Ň., zast. Advokát Pirč, s.r.o., IČO: 36 855 910, Kpt. Nálepku 17, 040 01
Košice, zastúpený JUDr. Jánom Pirčom, konateľom-advokátom, proti žalovanej W. Y. O.. XX.XX. XXXX,
V. E. X, XXX XX, o nahradenie vôle, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej p r i z n á v a právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto
náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd nahradil vyhlásenie vôle žalovanej, že ako konateľka

spoločnosti Y. F. F..E..D.. E., C.: XX XXX XXX, Š.E. XXX, XXX XX E., dáva súhlas k právnemu
zastupovaniu Dopravnej spoločnosti s.r.o. Rožňava, advokátskou kanceláriou Advokát Pirč, s.r.o., IČO:
36 855 910, kpt. Nálepku 17, 040 01 Košice, zastúpenej JUDr. Jánom Pirčom, konateľom - advokátom,
v právnej veci : X.E. X. P. Y. F., F..E..D.. E., o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru
zo dňa 30.09. 2014 doručeného zamestnancovi dňa 09.10. 2014, v súdnom konaní vedenom na
Okresnom súde Rožňava pod. sp.zn. 12Cpr/4/2014. Žalobca ako zamestnávateľ, zastúpený riaditeľom
a konateľom U. P., listom zo dňa 05.08. 2014, dal výpoveď svojmu zamestnancovi p. X. X. nar.

XX.XX. XXXX, E. XXX, a taktiež listom zo dňa 30.09. 2014, doručeným dňa 09.10. 2014, okamžite
skončil pracovný pomer s tým istým zamestnancom, p. X. X.. Uvedený zamestnanec dostal od svojho
zamestnávateľa výpoveď, z dôvodov opakovaného porušenia pracovnej disciplíny. Pracovný pomer
s uvedeným zamestnancom bol tiež okamžite skončený z dôvodov závažného porušenia pracovnej
disciplíny (§ 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce). X. X. svojím podaním zo dňa 20.08. 2014 vyslovil
nesúhlas so skončením pracovného pomeru výpoveďou, a taktiež svojím podaním zo dňa 05.11. 2014,
doručeným žalobcovi dňa 10.11. 2014, nesúhlasil s okamžitým skončením pracovného pomeru. X. X.

dňa 08.09. 2014 doručil na Okresný súd Rožňava žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru
výpoveďou, sp.zn. 8Cpr/3/2014, a taktiež dňa 03.12. 2014, doručil na Okresný súd Rožňava žalobu o
neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, sp.zn. 12Cpr/4/2014. V oboch konaniach, ako
žalovaný vystupuje súčasný žalobca : Y. F. F..E..D.. E.. Následne bola žalobcovi doručená žaloba
sp.zn. 8Cpr/3/2014, spolu s výzvou súdu aby sa žalobca vyjadril k predmetnej žalobe, a taktiež mu bola
doručená žaloba sp.zn. 12Cpr/4/2014, spolu s uznesením konajúceho súdu, aby sa písomne vyjadril
k podanej žalobe. Žalobca sa podaním zo dňa 31.10. 2014, vyjadril k žalobe o neplatnosť skončenia

pracovného pomeru výpoveďou, sp.zn. 8Cpr/3/2014, a taktiež podaním zo dňa 22.01. 2015 sa vyjadril
k žalobe o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, sp.zn. 12Cpr/4/2014. U. P. ako
riaditeľ spoločnosti - žalobcu, dňa 28.10. 2014 splnomocnil advokátsku kanceláriu Advokát Pirč, s.r.o.
k právnemu zastupovaniu žalobcu (ako žalovaného), v konaní o neplatnosť skončenia pracovnéhopomeru výpoveďou, sp.zn. 8Cpr/3/2014, a taktiež U. P. ako konateľ žalobcu dňa 20.01. 2015
podpísal plnomocenstvo pre advokátsku kanceláriu Advokát Pirč, s.r.o., na zastupovanie žalobcu (ako
žalovaného) v konaní o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, sp.zn. 12Cpr/4/2014.

Nakoľko podľa spoločenskej zmluvy ako aj podľa zápisu v Obchodnom registri za Y. F. , F..E..D..
E. majú konať obidvaja konatelia spoločne (U. P. R. W. Y.), pre platné udelenie plnomocenstva
žalobcom(vkonaní,vedenompodsp.zn. 12Cpr/4/2014oneplatnosťokamžitéhoskončeniapracovného
pomeru, ako žalovaným), podľa vyjadrenia žalovanej, je potrebné, aby bolo podpísané aj p. W. Y.
ako konateľkou. A to aj napriek tomu, že Y. F., F..E..D., E. udelila pánovi U. P. ešte v r. 2005 plnú

moc na zastupovanie vo všetkých právnych a obchodných vzťahoch, pričom táto nikdy nebola platne
odvolaná. Za týmto účelom žalobca, zastúpený konateľom spoločnosti U. P., vypracoval výzvu k
podpísaniu plnomocenstva konateľkou spoločnosti zo dňa 21.01. 2015, ktorou požiadal konateľku p.
W. Y. o podpísanie plnomocenstva zo dňa 20.01. 2015 pre Advokát Pirč, s.r.o. na zastupovanie žalobcu
v konaní vedenom na Okresnom súde Rožňava pod sp.zn. 12Cpr/4/2014, o neplatnosť okamžitého
skončenia pracovného pomeru, v ktorom vystupuje ako žalovaný. Na predmetnú výzvu konateľka p.

W. Y. nereagovala, preto plnomocenstvo žalobcu udelené advokátskej kancelárii Advokát Pirč, s.r.o.
zo dňa 20.01. 2015, je podpísané len jedným konateľom - U. P.. V zmysle § 47 ods. 2 Ústavy SR,
„Každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej
správy od začiatku konania.“ Ako už uviedol, na platné udelenie plnomocenstva žalobcom k právnemu
zastupovaniu advokátskou kanceláriou Advokát Pirč, s.r.o. v konaní vedenom pod sp.zn. 12Cpr/4/2014

je podľa stanoviska žalovanej potrebné, aby bolo podpísané oboma konateľmi, avšak konateľka p.
W. Y. predmetné plnomocenstvo odmieta podpísať. Žalobca sa preto domáha nahradenia jej vôle ako
konateľky - súhlasu s právnym zastupovaním žalobcu advokátskou kanceláriou Advokát Pirč, s.r.o. v
konaní vedenom pod sp.zn. 12Cpr/4/2014 o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru. V
tomto konaní nežiadal nahradiť vôľu p. W. Y. ako konateľky v súvislosti s podpisom Plnomocenstva

v konaní vedenom pod sp.zn. 8Cpr/3/2014 o neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou,
ktorým by žalobca splnomocnil advokátsku kanceláriu Advokát Pirč, s.r.o. k právnemu zastupovaniu,
keďže na základe pracovného poriadku je p. U. P. ako riaditeľ spoločnosti oprávnený dať výpoveď
všetkým zamestnancom spoločnosti a preto je oprávnený v tejto veci udeliť Plnomocenstvo samostatne.
Je vhodné poukázať na skutočnosť, že žalobca je v tomto konaní zastúpený na základe plnomocenstva

zo dňa 22.01. 2015, ktoré je podpísané U. P. spoločníkom, ktorý koná v mene žalobcu podľa § 122
ods. 3 OBZ „Každý spoločník je oprávnený v mene spoločnosti uplatniť nároky na náhradu škody alebo
iné nároky, ktoré má spoločnosť voči konateľovi, ... Iná osoba ako spoločník, ktorý žalobu podal, alebo
ním splnomocnená osoba nemôže v súdnom konaní robiť úkony v mene spoločnosti.“ Na uvedený,
špecifický spôsob konania za spoločnosť je treba prihliadnuť v zmysle vyššie citovaného ustanovenia,

keď za spoločnosť výnimočne nekonajú konatelia spoločnosti - voči ktorým si spoločnosť uplatňuje
určité nároky, ale ktorýkoľvek spoločník. Takáto formulácia a výklad predmetného ustanovenia sú úplne
logické, keďže nemožno reálne požadovať, aby obchodná spoločnosť, ktorá žalobou uplatňuje nároky
voči svojej konateľke, bola nútená získať jej súhlas k takémuto postupu. Vyššie uvedenému záveru
zodpovedá aj nález Ústavného súdu SR (ďalej len ÚS SR), sp.zn. II. ÚS 398/2014-27, zo dňa 23.10.

2014, ktorý sa týka práve súčasného žalobcu : Y. F.O. F..E..D.. E.. V predmetnom náleze ÚS SR
konštatoval, že právo žalobcu (vtedajšieho sťažovateľa, resp. sťažovateľky) na súdnu ochranu bolo
porušené postupom Krajského súdu v Košiciach, ktorý svojím rozhodnutím odmietol odvolanie žalobcu
len z dôvodu, že plnomocenstvo udelené žalobcom advokátskej kancelárii Advokát Pirč, s.r.o. bolo
podpísané len U. P. ako spoločníkom, a nie oboma konateľmi v súlade so zápisom v Obchodnom

registri. ÚS SR na strane 13 predmetného nálezu konštatoval, „.... odvolací súd pri posudzovaní
aktívnejlegitimáciesťažovateľkynezohľadnilšpecifickýcharakternároku,ktorývjejmenevnapadnutom
konaní uplatňoval jeden z jej spoločníkov voči druhému, využívajúc ustanovenie § 122 ods. 3
Obchodného zákonníka, prostredníctvom splnomocnenej advokátskej kancelárie.“ Taktiež na strane
11 predmetného nálezu ÚS SR uvádza „ právo uplatňovať nároky v mene spoločnosti voči konateľovi

alebo spoločníkovi v prípade, keď nedôjde k uplatneniu uvedených nárokov zo strany spoločnosti
samej patrí nepochybne medzi práva spoločníkov spoločnosti s ručením obmedzeným. Ide pritom o
špeciálnu konštrukciu zákonného zastúpenia spoločnosti ktorýmkoľvek z jej spoločníkov. Jej účelom
je spoločníkom umožniť, aby v záujme spoločnosti zasiahli z vlastnej iniciatívy vtedy, keď orgány
spoločnosti zostávajú nečinné. V zmysle tohto ustanovenia sú spoločníci oprávnení v mene spoločnosti

uplatňovať nasledovné nároky: a) nároky spoločnosti voči konateľom ...“ Ďalej na strane 12 ÚS SR
uvádza „Týmto zákonným obmedzením pôsobnosti, ktorú za obvyklých okolností vykonávajú konatelia,
a zákonným delegovaním práva konať v mene spoločnosti na spoločníka (navrhovateľa) zákon účinne
garantuje možnosť presadenia práv a právom chránených záujmov spoločnosti v prípade, ak konateliavo vzťahu k ochrane práv a právom chránených záujmov spoločnosti zostávajú nečinní. Efektivitu tohto
zákonného riešenia navyše umocňuje skutočnosť, že v prípade podania žaloby spoločníkom konatelia
počas celej doby trvania súdneho sporu strácajú právo disponovať návrhom (nemajú možnosť vziať

návrh späť, nie sú oprávnení podávať opravné prostriedky alebo vzdávať sa ich a pod.) V ktoromkoľvek
štádiu súdneho konania je je oprávnený konať v mene spoločnosti iba ten spoločník, ktorý žalobu
podal, prípadne iná ním splnomocnená osoba ...“ Obchodný zákonník stanovuje povinnosti konateľov
spoločnosti s ručením obmedzeným v § 135a ods. 1 „Konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť
s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov ... a pri

výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo
záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.“ Konateľka žalobcu - p. W. Y., odmieta za žalobcu udeliť
plnomocenstvo advokátskej kancelárii Advokát Pirč, s.r.o. k právnemu zastupovaniu vo veci vedenej na
Okresnom súde Rožňava, pod sp.zn. 12Cpr/4/2014, o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného
pomeru. V tomto konaní ako aj v konaní vedenom pod sp.zn. 8Cpr/3/2014 o neplatnosť skončenia
pracovného pomeru výpoveďou, vystupuje súčasný žalobca : Y. F. F..E..D.. E. ako žalovaný, a žalobcom

je jeho bývalý zamestnanec : X. X., s ktorým Y. F. F..E..D.. E. skončila pracovný pomer výpoveďou zo
dňa 05.08. 2014, a takisto dňa 09.10. 2014 - doručením okamžitého skončenia pracovného pomeru
zo dňa 30.09. 2014. Keďže konateľka žalobcu - p. W.E. Y. odmieta udeliť plnomocenstvo k právnemu
zastupovaniu žalobcu (ako žalovaného - v konaní o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného
pomeru), žalobca tak nemôže realizovať svoje ústavné právo na právnu pomoc pred súdmi, v zmysle

§ 47 ods. 2 Ústavy SR, hoci žalobca je toho názoru, že pracovnoprávnu spôsobilosť za neho môže
vykonávať riaditeľ spoločnosti a súčasne bola platne udelená plná moc žalobcom jednému z konateľov
- U. P.. Uvedené však spochybňuje žalovaná, preto u žalobcu pretrváva stav právnej neistoty, napr. aj vo
veciach tých súdnych sporov, ktoré sa týkajú žalobcu ako pasívne legitimovaného účastníka. Žalobca
považuje za neudržateľnú situáciu, aby ktokoľvek si mohol uplatniť voči nemu akékoľvek práva, avšak z

dôvodu nemožnosti riadneho konania na súde, pre riadne si neplnenie zákonných povinností žalovanej
ako konateľky žalobcu (konanie proti záujmom obchodnej spoločnosti), by boli jeho hmotnoprávne práva
a nároky ohrozené. Podľa nášho názoru žalovaná svojou nečinnosťou a neochotou udeliť predmetné
plnomocenstvo upiera realizáciu ústavného práva žalobcu na právnu pomoc v konaní pred súdom,
čím porušuje svoje povinnosti ako konateľky v zmysle § 135a ods. 1 OBZ - lebo nekoná v súlade

so záujmami spoločnosti. Do pozornosti súdu dáva, že žalovaná p. W. Y.Á. je svokrou X. X., ktorý je
žalobcom v konaní vedenom pod sp.zn. 12Cpr/4/2014, o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného
pomeru. Na základe vyššie uvedeného sa mu javí, že neochota žalovanej udeliť plnomocenstvo k
právnemu zastupovaniu žalobcu advokátskou kanceláriou Advokát Pirč s.r.o., v uvedenom konaní proti
X. X. - zaťovi žalovanej, vyplýva práve z rodinného vzťahu medzi týmito osobami. Žalovaná očividne

uprednostňuje svoje rodinné vzťahy so zamestnancami žalobcu, nad zákonom uložené povinnosti,
vyplývajúce jej z funkcie konateľky žalobcu, čím poškodzuje záujmy spoločnosti, ktorej je konateľkou.
Žalovaná svojim postojom a konaním (resp.nekonaním) porušuje preto aj dikciu poslednej vety § 135a
ods. 1 OBZ „...(konatelia) pri výkone svojej spôsobilosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy
len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.“

2. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedla, že nie je možné nahradiť prejav
vôle konateľky spoločnosti so zastupovaním konkrétnou advokátskou kanceláriou, ak konateľka a
zároveň spoločníčka spoločnosti so zastupovaním spoločnosti Advokátskou kanceláriou Advokát Pirč
s.r.o., explicitne a výslovne nesúhlasí, nakoľko podľa jej názoru osoba advokáta - JUDr. Jána Pirča

nepredstavuje záruku zastupovania v prospech spoločnosti Y. F. F..E..D.. E.. Pre dokreslenie právnej
situácievspoločnostiY.Á.F.F..E..D..E.žalovanávpríloheodoslalasúdupodanie,ktoréboloadresované
konateľovi spoločnosti, p. U. P., z ktorého je zrejmé, že p. U. P. cieľavedome obchádza všetky svoje
povinnosti spoločníka a konateľa a jeho primárnou snahou je vykonávanie všetkých právnych úkonov,
týkajúcich sa obchodného vedenia spoločnosti bez vedomia a proti vôli spoločníka a konateľa, pani

W. Y., ktorá je žalovanou v tomto konaný. K právnej veci, ktorá je predmetom konania o nahradenie
vôle uvádza, že predmetom tohto konania má byť podľa obsahu žalovaného návrhu nie len nahradenie
prejavu vôle, ale ingerencia súdu, by bola právnym zastupovaním spoločnosti poverená konkrétna
advokátska kancelária, ktorá zároveň zastupuje v iných sporoch spoločníka a konateľa spoločnosti,
pána U. P.. Z uvedeného dôvodu je len logické, že žalovaná nemá žiadnu dôveru k advokátovi, nakoľko

reálne nemôže zastupovať záujmy oboch spoločníkov spoločnosti, ale výlučne len jedného - pána U.
P.. Žalovaná, v rozpore s vymyslenými a ničím nepodloženými tvrdeniami žalobcu nikdy nenamietala
zastupovanie obchodnej spoločnosti v prípade dohody so spoločníkom a konateľom spoločnosti,
avšak U. P. odmietol so žalovanou akýmkoľvek spôsobom komunikovať na uvedenú tému. Žalobcaodôvodňuje svoj žalobný návrh údajnou nemožnosťou realizovať svoje ústavné právo podľa článku 47
ods. 2 Ústavy SR. Takéto tvrdenie je neopodstatnené. U. P., ako spoločník a konateľ spoločnosti bez
súhlasu a vedomia druhého spoločníka a konateľa spoločnosti podal výpoveď z pracovného pomeru,

ktorého neplatnosť je predmetom sporu, sp.zn. 12Cpr/4/2014 zamestnancovi spoločnosti z pozície
riaditeľa spoločnosti Y. F. F..E..D.. E. a to aj napriek tomu, že do tejto funkcie sa nominoval nezákonným
spôsobom sám, čo bude okrem iného predmetom prejudiciálneho rozhodovania v tomto spore. Podľa
ustanovenia § 134 Obchodného zákonníka, na rozhodnutie o obchodnom vedení spoločnosti, ktoré patrí
do pôsobnosti konateľov, sa vyžaduje súhlas väčšiny konateľov, ak spoločenská zmluva neurčí vyšší

počet hlasov. To znamená, že o záležitostiach týkajúcich sa obchodného vedenia spoločnosti rozhodujú
konatelia vždy ako kolektívny orgán (pokiaľ ich je viac ako jeden). Rozhodnutie o voľbe advokáta je
vecou obchodného vedenia spoločnosti, ktoré sú konatelia oprávnení a povinní podľa spoločenskej
zmluvy realizovať spoločne. Podľa nášho názoru nie je možné, aby sa súd priklonil k názoru jednej alebo
druhej strany v čase a v situácii, kedy nedošlo k formálnemu prijatiu akéhokoľvek rozhodnutia. Podľa
čl. 47 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „ústava“) každý má právo na právnu pomoc v konaní pred

súdmi a orgánmi verejnej správy od začiatku konania a za podmienok ustanovených zákonom. Túto
pomoc poskytujú súdy, orgány verejnej správy a na zmluvnom základe aj advokáti. Ak sa obchodná
spoločnosť rozhodne, že nevyužije právnu pomoc advokáta, nemôže dôjsť k porušeniu jej práva na
právnu pomoc, ak sa rozhodujúce orgány spoločnosti v rámci jej obchodného vedenia nedohodli, t.j.
zmätočnýjeužzákladnýprincípžaloby,nakoľkosamaspoločnosťdoposiaľnerozhodla,čiprávnupomoc

advokáta využije alebo nie. Vôľu spoločnosti je potrebné odlišovať od vôle spoločníka, resp. konateľa v
situácii, kedy spoločenská zmluva celkom jednoznačne stanovila spôsob a formu obchodného vedenia
spoločnosti, resp. táto vyplýva z ustanovenia § 134 Obchodného zákonníka. Navyše, v označenom
konaní nie je zákonom predpísaná povinná právna pomoc, t.j. ide len o možnosť právnu pomoc advokáta
využiť. Ak však spoločnosť svoju vôľu nevysloví, nemôže ísť o porušenie označeného ústavného

princípu. Prejav vôle je v práve náležitosť právneho úkonu, ktorá spočíva vo vyjadrení vôle navonok,
aby bola poznateľná inými osobami. Prejav vôle môže byť výslovný (písomný alebo ústny) alebo
konkludentný (urobený konaním alebo opomenutím konania). Prejav vôle subjektu právneho vzťahu je
sícemožnénahradiťsúdnymrozhodnutímvzmysle §161ods. 3Občianskehosúdnehoporiadku(zákon
č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov - v texte aj „OSP“) avšak len v týchto prípadoch, keď to

zákon výslovne umožňuje (napr. § 40a § 715, § 719 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 29 ods. 4 zákona
č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov - ďalej v
texte aj „ZVB“), resp. kde povinnosť k právnemu konaniu subjektu je stanovená zákonným ustanovením
(napr. § 603 ods. 3 OZ) alebo ako záväzková povinnosť je založená iným právnym úkonom (§ 50a
OZ). Obchodný zákonník takúto možnosť zakotvuje napr. v § 270 a ďalej v § 290 a v § 292. Obchodný

zákonník, spoločenská zmluva ani žiaden iný imperatív však neukladá povinnosť žalobcovi uzatvoriť
v mene spoločnosti Zmluvu s konkrétnou advokátskou kanceláriou za účelom právneho zastúpenia a
takýto prejav vôle - pričom zdôrazňujem, že žalobca navrhuje, aby súd rozhodol o súhlasnom prejave v
prospech konkrétnej advokátskej kancelárie - je podľa jej názoru nenahraditeľný. Z uvedeného dôvodu
je podľa jej názoru nemožné, aby súd rozhodoval o nahradí prejavu vôle v situácii, kedy právny poriadok

takéto rozhodnutie neumožňuje. Navyše, ona ako konateľka spoločnosti v reakcii na písomné podanie a
výzvu osobne deklarovala, že nepovažuje právne zastupovanie advokátskou kanceláriou Advokát Pirč
s.r.o. za neadekvátne. Je absolútne nepochybyteľné, že JUDr. Ján Pirč nemôže zastupovať záujmy
spoločnosti, teda oboch jej spoločníkov v prípade, kedy sleduje osobný záujem jedného zo spoločníkov
- pána U. P., ktorý nezákonne a bez súhlasu konateľky a spoločníčky ukončil pracovný pomer s X.

X., pričom je pravdou, že ona je svokrou X. X. - čo je však právne irelevantné. Aj ak by sa pripustila
možnosť a opodstatnenosť konania v rámci nahradenia prejavu vôle jeho predmetom a podstatou je
porušenie povinnosti osoby určitý právny úkon vykonať a z uvedeného dôvodu súd koná tak, aby v
rámci ustanovenia § 161 ods. 3 túto povinnosť právne udržateľným spôsobom zachoval. Skutočnosť
že ona jednoducho nedôveruje označenej advokátskej kancelárii však nie je možné vyhodnotiť ako

porušenie povinnosti, v dôsledku ktorej má súd jej vôľu nahradiť. Takéto rozhodnutie súdu by malo
znaky arbitrárnosti a nedôvodného zasahovania do rozhodnutí právnickej osoby, ktorá svoju vlastnú vôľu
vyjadruje spôsobom, ktorý je určený v Spoločenskej zmluve a relevantných ustanoveniach Obchodného
zákonníka.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej uviedol, že už v samotnom žalobnom podaní
vysvetlili právny záujem obchodnej spoločnosti - žalobcu na podanej žalobe. Ak by totiž tunajší súd v
inom konaní o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru (sp.zn. 12Cpr/4/2014) akceptoval
stanovisko navrhovateľa X.. X. o potrebe zastupovania Y. F. F..E..D.. E. (ďalej len spoločnosť), obomakonateľmi alebo treťou osobou (napr. AK) na základe udelenej plnej moci podpísanej oboma konateľmi,
pričom by táto procesnoprávna podmienka splnená nebola, potom by mohol nastať stav o možnom
nedostatku procesnoprávnej spôsobilosti byť účastníkom občianskeho súdneho konania. Ak teda

žalovaná (pravdepodobne cestou inej osoby, ktorá koncipovala text) spochybňuje jeho úvahu o potrebe
prekonania prípadnej procesnoprávnej podmienky konania a vznáša výhrady k potrebe účinnej obrany
spoločnosti v súdnom konaní, potom tu skutočne vyvstáva dôvodne položená otázka, či má ako
konateľka spoločnosti záujem na jej úspechu v spore o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného
pomeru alebo uprednostňuje svoje vlastné rodinné záujmy? Zodpovedanie tejto otázky ponecháva

konajúcemu súdu po vykonanom dokazovaní. K tomu je primerané uviesť, že X.. X., zať odporkyne,
stratil všetky oprávnenia na výkon pozície kontrolného technika a technika emisnej kontroly. Vyjadrenie
odporkyne obsahuje výhradu k udeleniu plnej moci konkrétnej advokátskej kancelárii s tým, že konajúci
súd by mal údajne suplovať vôľu spoločnosti (ak by žalobe vyhovel - str. 4, záver textu). K tomu
vyslovujeme názor, že ak má byť výrok rozsudku vykonateľný, nemôže obsahovať neurčitý subjekt na
právne zastupovanie spoločnosti. Tvrdíme, že len konkrétne označená AK v konkrétnej plnej moci môže

vykonávať procesnoprávne úkony v konkrétnom súdnom konaní. Bral na vedomie tvrdenie žalovanej o
zmätočnosti jeho žalobného návrhu, s čím sa konajúci súd vo svojom rozhodnutí nesporne vysporiada.
Neviesavšakktejtootázkevyjadriť,môževšaklenkonštatovať,žezákladnýprincípžalobyjedovolenýa
právne zastupovanie konkrétnej spoločnosti v konkrétnej právnej veci môže vykonávať len konkrétna AK
ajsprihliadnutímnatútonespornúskutočnosť,žesavsúdnomkonaníjednáodohoduoplnomocenstve,

čo je nesporne dvojstranný právny úkon, ktorý si nemôže vyžadovať menší počet jeho účastníkov ako
dvoch. V ich doručenej zásielke cestou súdu obdržali aj listinu označenú ako Pokus o zmier - výzva na
mimosúdne usporiadanie vzájomných vzťahov. Z tejto listiny nie je zrejmé, či vôbec bola doručovaná a
doručená, prípadne kedy ? Podľa jej obsahu však vnímajú, že sa jedná o opakované tvrdenia v poradí
už štvrtou AK (Dr. Csákó, Dr. Plažáková, Dr. Dorkin) v mene žalovanej a prezentované aj v ďalších

konaniach vedených na tunajšom súde. Treba však aj na tomto mieste podotknúť, že žalovaná do sídla
spoločnosti chodieva mimoriadne nepravidelne a na mimoriadne kratučký čas, a aj to nie kvôli riešeniu
prevádzkových úloh, a len len vtedy, ak si žiada k nahliadnutiu účtovné doklady spoločnosti. Menovaná
akokonateľkaspoločnostinevykonávažiadnučinnosti.Zopatrnosti,atokonkrétnevovzťahukukonaniu
vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 12Cpr/4/2014, na žalobe trvá, nakoľko je toho názoru, že je to v

záujme spoločnosti, a teda je v záujme oboch jej spoločníkov a konateľov.

4. Žalovaná v písomnom vyjadrení k tomuto vyjadreniu uviedla, že podľa jej názoru nie je objektívne
možné, aby súd nahradil jej vôľu pri udelení plnomocenstva advokátskej kancelárii Advokát Pirč,
s.r.o., nakoľko v tomto prípade by došlo k praktickému nahradeniu rozhodnutia konateľa spoločnosti

a zásahu do vnútorných pomerov obchodnej spoločnosti, čo považuje za neprípustné. Obchodnej
spoločnosti Dopravná spoločnosť s.r.o. Rožňava, v ktorej je spoločníkom nevznikol právny nárok na
vznik zastupovania označenou kanceláriou a odmietnutie tohto zastupovania nepredstavuje porušenie
povinností jej osoby ako konateľa spoločnosti, čo je ďalším dôvodom objektívnej nemožnosti nahradenia
prejavu vôle v tejto veci. Rovnako uvádza, že vo veci samej (neplatnosť skončenia pracovného pomeru)

nejde o povinné zastupovanie zo zákona, t.j. obchodnej spoločnosti táto povinnosť nevzniká. Z dôvodov
uvedených v podaní zo dňa 23.07. 2015 a na základe tohto vyjadrenia navrhuje, aby Okresný súd
Rožňava Žalobu o nahradenie prejavu vôle, sp.zn. 4Cpr/2/2015 zamietol ako nedôvodnú.

5. V zmysle § 47 ods. 2 Ústavy SR „ Každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými

štátnymi orgánmi, alebo orgánmi verejnej správy od začiatku.“

6. Podľa § 229 CSP, právoplatné rozsudky ukladajúce povinnosť prejavu vôle nahradzujú tento prejav.

7. Ako vyplýva z komentára k tomuto ustanoveniu CSP, rozsudky ukladajúce vyhlásenie vôle sú typicky

rozsudky, ktoré ukladajú povinnosť uzavrieť nejakú zmluvu, či povinnosť uskutočniť nejaký právny úkon.
V praxi sú veľmi frekventované v prípadoch tzv. Zmluvy o budúcej zmluve podľa Občianskeho zákonníka
či Obchodného zákonníka.

8. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že bolo porušené jeho ústavné právo zakotvené v § 47 ods. 2, Ústavy

SR, „Každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi
verejnej správy od začiatku konania.“ Žalobca poukazuje na znenie nálezu ÚS SR, „ právo uplatňovať
nároky v mene spoločnosti voči konateľovi alebo spoločníkovi v prípade, keď nedôjde k uplatneniu
uvedených nárokov zo strany spoločnosti samej patrí nepochybne medzi práva spoločníkov spoločnostis ručením obmedzeným “. Ide pritom o špeciálnu konštrukciu zákonného zastúpenia spoločnosti
ktorýmkoľvek z jej spoločníkov. Jej účelom je spoločníkom umožniť, aby v záujme spoločnosti zasiahli z
vlastnej iniciatívy vtedy, keď orgány spoločnosti zostávajú nečinné. Súd je však toho názoru, že v tomto

náleze sa ÚS SR zaoberal inou právnou situáciou, ako ide v tomto konaní.

9. Predmetom tohto konania je nahradenie vôle žalovanej, že ako konateľka spoločnosti Y. F. F..E..D..
E., C.Č.: XX XXX XXX , Š. XXX, XXX XX E., dáva súhlas k právnemu zastupovaniu Y. F. F..E..D..
E., advokátskou kanceláriou Advokát Pirč, s.r.o., IČO: 36855 910, kpt. Nálepku 17, 040 01 Košice,

zastúpenej JUDr. Jánom Pirčom, konateľom - advokátom, v právnej veci Vladimír Vojtko proti Y. F.,
F..E..D.. E., o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 30.09. 2014 doručeného
zamestnancovi dňa 09.10. 2014, v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Rožňava pod. sp.zn.
12Cpr/4/2014.

10. V konaní 12Cpr/4/2014 je žalovaná obchodná spoločnosť ako zamestnávateľ vo veci rozhodnutia

o neplatnosť výpovede.

11. V Náleze ÚS SR č.k. II. ÚS 398/2014 - 27 zo dňa 23.10. 2014, ktorý sa zaoberá konaním
10Cb/3/2014 (a následne 2Cob/65/2014/, kde súdy rozhodovali o návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia a o náhradu škody obchodnej spoločnosti (Y. F., F..E..D.. E. Š. XXX, E.) proti spoločníčke a

konateľkespoločnosti.ÚSSR vosvojomnálezeuvádza,žeprávosťažovateľky (obchodnejspoločnosti)
bolo porušené. V odôvodnení rozhodnutia uvádza, že právne situácie popísané v sťažnosti upravuje
v právnom poriadku Slovenskej republiky § 122 ods. 3 Obchodného zákonníka, podľa ktorého každý
spoločník je oprávnený v mene spoločnosti uplatniť nároky na náhradu škody alebo iné nároky, ktoré
má spoločnosť voči konateľovi, alebo uplatniť nároky na splatenie vkladu proti spoločníkovi, ktorý je v

omeškaní so splatením vkladu, prípadne nároky na vrátenie plnenia vyplateného spoločníkovi v rozpore
so zákonom. To neplatí, ak spoločnosť už tieto nároky uplatňuje. Iná osoba ako spoločník, ktorý žalobu
podal, alebo ním splnomocnená osoba nemôže v súdnom konaní robiť úkony v mene spoločnosti.
Ústavnýsúdpovažujezavšeobecneakceptovateľnýprístupkústavnekonformnejinterpretáciiaaplikácii
citovaného ustanovenia Obchodného zákonníka prístup obsiahnutý v komentári Woltert Kluwer s.r.o.

(IURA EDITION spol. s.r.o.), publikovanom v systéme ASPI (ďalej len „Komentár“), z ktorého okrem
iného vyplýva, že na rozdiel od spoločníkov osobných spoločností, spoločníkovi spoločnosti s ručením
obmedzeným nepatrí ex lege právo konať v mene spoločnosti ani oprávnenie stať sa členom jej
obchodného vedenia. Obchodným vedením sú priamo zo zákona poverení konatelia bez ohľadu na to,
či konateľom je spoločník alebo tretia osoba. Podľa označeného Komentára „právo uplatňovať nároky

v mene spoločnosti voči konateľovi alebo spoločníkovi v prípade, keď nedôjde k uplatneniu uvedených
nárokov zo strany spoločnosti samej patrí nepochybne medzi práva spoločníkov spoločnosti s určením
obmedzeným. Ide pritom o špeciálnu konštrukciu zákonného zastúpenia spoločnosti ktorýmkoľvek
z jej spoločníkov. Jej účelom je spoločníkom umožniť, aby v záujme spoločnosti zasiahli z vlastnej
iniciatívy vtedy, keď orgány spoločnosti zostávajú nečinné. V zmysle toho ustanovenia sú spoločníci

oprávnení v mene spoločnosti uplatňovať nároky : a/ nároky spoločnosti voči konateľom, ku ktorým
patria najmä - nárok na náhradu škody. - nároky, ktoré vzniknú spoločnosti z dôvodu porušenia zákazu
konkurencie zo strany konateľa ( napr. nárok požadovať od konateľa, aby vydal prospech z obchodu,
pri ktorom porušil zákaz konkurencie, alebo previedol tomu zodpovedajúce práva na spoločnosť a pod),
- ďalšie nároky, o ktorých tak ustanoví zákon alebo spoločenská zmluva (o povinnostiach, ktoré zákon

ukladá konateľom pozri výklad k § 135; o zodpovednosti konateľov za škodu spôsobenú výkonom
ich pôsobnosti pozri výklad k § 135a ; b) nároky spoločnosti voči spoločníkom, predovšetkým - nárok
na splatenie vkladu, ku ktorému sa spoločník zaviazal, - nárok na splnenie príplatkovej povinnosti v
súlade s rozhodnutím valného zhromaždenia, nárok na vrátenie plnenia poskytnutého spoločníkovi
v rozpore so zákonom alebo spoločenskou zmluvou, - nároky, ktoré vzniknú spoločnosti z dôvodu

porušenia zákazu konkurencie zo strany niektorého spoločníka, ak spoločenská zmluva rozširuje zákaz
konkurencie aj na spoločníkov, - ďalšie nároky spoločnosti vyplývajúce jej voči spoločníkom zo zákona
alebo spoločenskej zmluvy. Zákon doplní úpravu inštitútu žaloby spoločníka, to znamená, že spoločníci
sú oprávnení uplatňovať tieto nároky v mene spoločnosti súdnou cestou, pričom v súdnom konaní už
za spoločnosť nemôže konať iná osoba ako spoločník, ktorý uvedenú žalobu podal. Týmto zákonným

obmedzením spôsobilosti, ktorú za obvyklých okolností vykonávajú konatelia, a zákonným delegovaním
práva konať v mene spoločnosti na spoločníka (žalobcu) zákon účinne garantuje možnosť presadenia
práv a právom chránených záujmov spoločnosti v prípade, ak konatelia vo vzťahu k ochrane práv a
presadzovaniu právom chránených záujmov spoločnosti zostávajú nečinní. Efektivitu tohto zákonnéhoriešenia navyše umocňuje skutočnosť, že v prípade podania žaloby spoločníkom konatelia počas celej
doby trvania súdneho sporu strácajú právo disponovať návrhom (nemajú možnosť vziať uvedený návrh
späť, nie sú oprávnení podávať opravné prostriedky alebo vzdávať sa ich a pod.). V ktoromkoľvek štádiu

súdneho konania je oprávnený konať v mene spoločnosti iba ten spoločník, ktorý žalobu podal, prípadne
iná ním splnomocnená osoba. Vychádzajúc aj z citovanej časti Komentára, ústavný súd zdôrazňuje, že
pri konštruovaní textu § 122 ods. 3 Obchodného zákonníka zákonodarca sledoval záujem zamedziť
tomu, aby konateľ ako štatutárny orgán spoločnosti, ktorý zo subjektívnych dôvodov nechce konať za
spoločnosť vo veciach, ktoré sa ho priamo dotýkajú, mohol pokračovať vo svojej deštruktívnej činnosti.

Na základe podaného návrhu sa konajúci spoločník, ktorý nie je súčasne konateľom, stáva v danej
veci jediným oprávneným subjektom, ktorý môže vo veci ďalej konať. Z už citovaného odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia krajského súdu vyplýva, že odvolací súd pri posudzovaní aktívnej procesnej
legitimácie sťažovateľky nezohľadnil špecifický charakter nároku, ktorý v jej mene v napadnutom konaní
uplatňoval jeden z jej spoločníkov voči druhému, využívajúc ustanovenie § 122 ods. 3 Obchodného
zákonníka, prostredníctvom splnomocnenej advokátskej kancelárie. Svoj právny názor a úvahy, ktorého

k nemu viedli, krajský súd bližšie neodôvodnil.

12. Žalovaná sa vo svojom vyjadrení k žalobe v rámci jej obrany bránila aj tým, že nesúhlasí s tým, aby
súd nahradil prejav jej vôle k zastupovaniu žalobcu práve Advokátskou kanceláriou R. P., F..E..D.., C.:
XX XXX XXX kpt. Nálepku 17, 040 01 Košice, zastúpenej JUDr. Jánom Pirčom, konateľom - advokátom,

pretože práve tento advokát zastupuje v iných sporoch spoločníka a konateľa spoločnosti pána U. P.,
ktoré sú vedené proti nej.

13. Súd zistil, že na OS Rožňava sú alebo boli vedené konania, kde Y. F. F..E..D.. E., R. P. U. P. zastupuje
advokátska kancelária uvedená v odseku 12. a to konania 10Cb/16/2013, 10Cb/3/2014, 5C/47/2014,

10Cb/10/2014, 12C/106/2015, 4C/54/2015, 9Er/1126/2015, 12Er/650/2015.

14. Súd preto zamietol návrh na to, aby súd nahradil vyhlásenie vôle žalovanej, že ako konateľka
spoločnosti Y. F. F..E..D.. E., C.: XX XXX XXX, Š. Č.. XXX, 048 01 Rožňava dáva súhlas k právnemu
zastupovaniu Y. F. F..E..D.. E.Ň. R. M. R. P. F..E..D.., C.: XX XXX XXX, M.. O. XX, XXX XX M., K. L.. L. P.,

M.-R.X.P.X.X.X.protiY.F.F..E..D..E.,oneplatnosťokamžitéhoskončeniapracovnéhopomeruzodňa
30.09. 2014, doručeného zamestnancovi dňa 09.10. 2014, v súdnom konaní vedenom na Okresnom
súde Rožňava pod sp.zn. 12Cpr/4/2014 najmä z dôvodov, že síce podľa § 47 ods. 2. Ústavy SR má
každý právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi a orgánmi verejnej správy od začiatku konania,
pričom túto pomoc poskytujú súdy, orgány verejnej správy a na zmluvnom základe aj advokáti, no ak sa

subjekt (v tomto prípade obchodná spoločnosť) tak rozhodne, alebo z iných dôvodov k tomu nedôjde, že
nebude zastúpená advokátom, nemôže dôjsť k porušeniu jej práva na právnu pomoc. V tomto prípade sa
rozhodujúce orgány spoločnosti v rámci obchodného vedenia spoločnosti nedohodli na osobe advokáta,
ktorý má právnu pomoc poskytnúť. V tomto prípade nie je zákonom predpísaná povinná právna pomoc,
ide len o možnosť (právo) právnu pomoc advokáta využiť. V tomto prípade ani žiadne ustanovenie

Obchodného zákonníka ani ustanovenie spoločenskej zmluvy neukladá povinnosť spoločnosti, teda ani
žiadnemu z konateľov uzavrieť zmluvu s advokátskou kanceláriou nie to ešte s konkrétnou advokátskou
kanceláriou. Súd je toho názoru, že tento konkrétny advokát nemôže zastupovať záujmy spoločnosti, to
znamená oboch jej spoločníkov (U. P. R. W. Y.) keď okrem iného zastupuje ako advokát buď obchodnú
spoločnosť , alebo jedného z konateľov tejto spoločnosti (U. P.) vo viacerých konaniach proti druhej

konateľke W. Y., Súd je toho názoru, že v tomto prípade skutočne nie je ani dôvera a ani záujem
žalovanej splnomocniť na zastupovanie túto konkrétnu advokátsku kanceláriu v konaní 12Cpr/4/2014.
Takýto zásah do vôľovej stránky žalovanej súd nepovažuje za žiadúci. Súd tu poukazuje aj na to, že sú
určite iné dostupné možnosti (po vzájomnej dohode konateľov obchodnej spoločnosti) splnomocniť na
zastupovanie v konaní 12Cpr/4/2014 inú advokátsku kanceláriu.

15. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keď žalovanej, ktorá mala vo veci plný
úspech súd priznal plnú náhradu trov konania proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal.

16.Podľa§262ods. 2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd Košice, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ust. § 363 CSP sa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.