Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica

Judgement was issued by Mgr. Štefan Baláž

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16CoE/131/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712209255
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6712209255.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov
senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v exekučnej veci oprávneného EX CREDIT,
a. s., so sídlom v Bratislave, Šustekova č. 49, IČO: 36 572 586, zastúpeného Fridrich Paľko, s. r.
o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, IČO: 36 864 421 a splnomocneným advokátom JUDr.
Richardom Plichcíkom, advokátska kancelária so sídlom Košice, Urbánkova 6, proti povinnému X. X.,

nar. XX. X. XXXX, bytom G. O. XX, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom
Exekútorského úradu Bratislava, Záhradnícka 60, pod sp. zn. EX 10749/2014, o vymoženie 547,69 EUR
s príslušenstvom, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 25Er/419/2012-20
zo dňa 20. 2. 2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým bol zamietnutý návrh povinného na zastavenie exekúcie,
p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd námietky povinného proti exekúcii zamietol (prvý výrok) a
rovnako rozhodol i o návrhu povinného na zastavenie exekúcie (druhý výrok). V odôvodnení svojho
rozhodnutia vo vzťahu k výroku o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že
povinný svoj návrh na zastavenie exekúcie odôvodnil tým, že okresný súd jeho a ani žiadneho z
príslušníkov jeho rodiny nepozval na pojednávanie a že v súčasnosti prebieha šetrenie orgánov činných

v trestnom konaní ohľadne toho, či úver, ktorý mu bol poskytnutý, bol čerpaný v súlade s „obchodným
zákonom spotrebiteľa“. Navyše mu bola vystavená faktúra za nákup tovaru, ktorý vôbec nekúpil
a o túto sumu mu bol automaticky navýšený aj poskytnutý úver. Okresný súd však uvedený návrh
povinného na zastavenie exekúcie nepovažoval za dôvodný. Skonštatoval, že právnym dôvodom
návrhu na zastavenie exekúcie sú skutočnosti uvedené v § 57 ods. 1 a 2 zákona č. 233/1995 Z. z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). Z predmetného podania povinného

však súd nemal za preukázanú žiadnu skutočnosť, resp. okolnosť, ktorú by bolo možné považovať
za právny dôvod zastavenia exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 Exekučného poriadku, keď povinný
vo svojom písomnom podaní neuviedol žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o možnom
zániku vymáhaného nároku, o existencii skutočností brániacich vymáhateľnosti nároku alebo o existencii
dôvodov, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Preto okresný súd návrh povinného na zastavenie
exekúcie zamietol.

2. Proti uzneseniu okresného súdu podal povinný v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uviedol,
že v prejednávanom prípade si spoločnosť Fridricha Paľka uplatňuje právo „nemravného navýšenia
pohľadávky prikorenené poriadnym úrokom“ za fakturovanie tovaru, ktorý ale povinný nikdy nekúpil.
Samotnú istinu pohľadávky tiež súdny exekútor ponavyšoval, táto nezodpovedá dlžnej čiastke úveru,
ktorá bola len 52 EUR. Vzhľadom k uvedenému navrhol prebiehajúcu exekúciu voči svojej osobe

zastaviť.3. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

4. Exekučné konanie v prejednávanej veci začalo dňa 1. 6. 2012 (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku).

Okresný súd napadnuté uznesenie vydal dňa 20. 2. 2014 s tým, že odvolaciemu súdu bola vec
predloženádňa22.8.2016.Dňom1.7.2016nadobudolúčinnosťzákonč.160/2015Z.z.Civilnýsporový
poriadok (ďalej v texte aj „CSP“), ktorý v zmysle § 470 ods. 1 stanovuje, že ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prvej vety ods.
2 § 470 CSP však platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
5. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ustanovení § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP odvolací súd
konštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych
noriem (viď § 470 ods. 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok tých odvolaní, ktoré boli podané do 30.
6. 2016, a ktorý účinok zostal zachovaný aj po 30. júni 2016 (viď § 470 ods. 2 CSP). V dôsledku toho
platí, že ustanovenia novej (od 1. júla 2016) účinnej právnej úpravy o odvolaní a odvolacom konaní sa

v prípade týchto odvolaní nemôžu uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa, v celej šírke a so
všetkými dôsledkami. Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo
ten, kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný
(viď. tiež závery vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 36/1995).
6. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, odvolanie prejednal a napadnuté rozhodnutie

súdu prvej inštancie preskúmal v medziach daných ust. § 379 a 380 CSP a bez nariadenia pojednávania
v súlade s § 385 ods. 1 (á contrario) CSP výrok uznesenia okresného súdu o zamietnutí návrhu
povinného na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
O odvolaní oprávneného proti výroku o zamietnutí námietok povinného proti exekúcii odvolací súd
nerozhodoval, keď predmetný výrok bol podaním odvolania s poukazom na § 374 ods. 4 posledná veta

O. s. p. v spojení s § 470 ods. 2 CSP zrušený („právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované“) a o námietkach povinného proti exekúcii
bude po vrátení veci z odvolacieho súdu rozhodovať zákonný sudca okresného súdu.

7. Podľa § 38 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej aj

„Exekučný poriadok“), oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak
povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.

8. Exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo
postihuje majetok (§ 41 ods. 1 Exekučného poriadku).

9. Podľa § 57 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), exekúciu súd zastaví, ak
a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným,
b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa

stalo neúčinným,
c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie,
d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa
tohto zákona alebo podľa osobitného zákona,
e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce

exekúciu (§ 55 Exekučného poriadku),
f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané,
g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať,
h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,
i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie,

j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom,
k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo
na plnenie verejnoprospešného účelu alebo že majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky
podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh.
l) je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom,

m) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa
uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou a nebolo prihliadnuté na
1. neprijateľné zmluvné podmienky,2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo
3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

10. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z
ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

11. Exekučné konanie sa začalo na návrh oprávneného zo dňa 1. 6. 2012, ktorým sa voči povinnému
domáhal vymoženia pohľadávky vo výške 547,69 EUR s príslušenstvom na základe právoplatného a

vykonateľného rozhodnutia - platobný rozkaz Okresného súdu Zvolen sp. zn. 6C/56/2012 zo dňa 13. 3.
2012, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 12. 4. 2012. Dňa 5. 2. 2013 doručil povinný
okresnému súdu podanie zo dňa 1. 2. 2013, ktorým sa domáhal zastavenia prebiehajúcej exekúcie s
odôvodnením, že mu bola vystavená faktúra za nákup tovaru, ktorý však povinný nekúpil a o túto sumu
mu bol automaticky navýšený aj poskytnutý úver, a že čerpanie úveru nebolo v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi Okresný súd napadnutým uznesením (po tom, čo zamietol námietky

povinného proti exekúcii) návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, keď uviedol, že právnym
dôvodom návrhu na zastavenie exekúcie sú skutočnosti uvedené v § 57 ods. 1 a 2 zákona č. 233/1995 Z.
z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). Z predmetného podania povinného
však súd nemal za preukázanú žiadnu skutočnosť, resp. okolnosť, ktorú by bolo možné považovať za
právny dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 Exekučného poriadku, preto návrh

povinného na zastavenie exekúcie zamietol.

12. Odvolací súd, vychádzajúc z rozsahu a dôvodov odvolania (§ 379 a 380 CSP), po preskúmaní výroku
uznesenia súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie, aplikujúc ustanovenie § 387
ods. 2 CSP, sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením predmetného výroku a konštatuje správnosť

dôvodov a právnych úvah, na podklade ktorých okresný súd rozhodol. Na zdôraznenie jeho správnosti
navyše dodáva :
13. Exekučný poriadok ustanovuje dôvody zastavenia exekúcie taxatívne v § 57 ods. 1 písm. a/ až
m/. Okrem toho môže exekučný súd exekúciu zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z osobitného zákona,
alebo z iných ustanovení exekučného poriadku. O zastavení exekúcie súd rozhoduje tak na návrh,

ako aj bez návrhu. Z uvedeného vyplýva povinnosť exekučného súdu v každom štádiu exekučného
konania skúmať zákonnosť vedenej exekúcie. Pri skúmaní zákonnosti exekúcie exekučný súd skúma
najmä, či sa táto vedie zákonným spôsobom a v rozsahu plnenia priznaného exekučným titulom, či
smeruje proti osobe, ktorá dobrovoľne nesplnila povinnosť uloženú vykonateľným rozhodnutím, resp.
proti jej právnemu nástupcovi, či sa vedie na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, a

či po vydaní exekučného titulu nenastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhateľného nároku alebo
bránia jeho vymáhateľnosti. Exekučné konanie je konaním vykonávacím, a preto exekučný súd sa v
jeho priebehu v zásade nemôže zaoberať hmotnoprávnymi námietkami, ktoré povinný mal a mohol
uplatniť v základnom konaní, t. j. v konaní, v ktorom bol exekučný titul (súdne rozhodnutie) vydaný.
Pokiaľ teda povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie a následne aj v odvolaní poukazoval

na skutočnosti spochybňujúce hmotnoprávny nárok oprávneného (z dôvodu, že tovar, na financovanie
ktorého mal byť úver poskytnutý, povinný v skutočnosti nekúpil, prípadne, že výška dlžnej sumy z úveru
má predstavovať nižšiu sumu), tieto skutočnosti mal namietať v základom konaní vedenom Okresným
súdom Zvolen pod sp. zn. 6C/56/2012. Uvedeným spôsobom však povinný nepostupoval, keď odpor
proti platobnému rozkazu, ktorý je v prebiehajúcom exekučnom konaní exekučným titulom, nepodal

a v konaní ostal pasívny. Neskôr, t. j. po právoplatnom skončení konania vedenom Okresným súdom
Okresným súdom Zvolen pod sp. zn. 6C/56/2012, mohol povinný namietané skutočnosti uplatniť len v
konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch, nie však v konaní exekučnom, ako to povinný urobil.
Len na okraj odvolací súd navyše dodáva, že povinný žiadnu z tvrdených skutočností nijakým spôsobom
nepreukázal. Preto neostávalo odvolaciemu súdu nič iné, len uznesenie okresného súdu vo výroku,

ktorým bol zamietnutý návrh povinného na zastavenie exekúcie, ako vecne správne podľa § 387 ods.
1, 2 CSP potvrdiť.
14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 - 423 CSP pripúšťa

(§ 419 CSP), v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektuna súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu
od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( §

427 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), intervenient,
ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP (§ 425 CSP)
a prokurátor, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa ods. 1 § 429 CSP neplatí za podmienok
ustanovených v ods. 2 § 429 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.