Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 6, 2017

Súd: Okresný súd Svidník
Spisová značka: 7C/248/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8614206269
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Keselicová

ECLI: ECLI:SK:OSSK:2017:8614206269.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Svidník, sudkyňa JUDr. Jana Keselicová, v právnej veci žalobkyne A. Q., nar. X.X.XXXX,

bytom XXX XX C. N. XXX, občan SR zastúpená JUDr. Milošom Kaščákom, advokátom, so sídlom
Kalinčiakova 10, 093 01 Vranov nad Topľou proti žalovaným 1. B. M., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XX, XXX
XX O., občan SR zastúpený Mgr. Petrom Baranom, advokátom, so sídlom Námestie SNP 538/16, 091
01 Stropkov, 2. N. O., nar. X.X.XXXX, bytom I. XX, XXX XX O., občan SR, 3. Q. X., nar. XX.XX.XXXX,
bytom I. XX, XXX XX O., občan SR, 4. N. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/X, XXX XX O., občan
SR, 5. B. O., nar. X.X.XXXX, bytom B. XXX/X, XXX XX O., občan SR, o neplatnosť kúpnych zmlúv, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovaní v 1., 2., 3., 4. a 5. rade majú nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých
výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 24.11.2014 sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti
kúpnych zmlúv uzatvorených medzi žalovaným 1/ ako kupujúcim a žalovanými 2-5/ ako predávajúcimi,
predmetom ktorých bol prevod ich spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnosti parcele číslo 72/2 - trvalé
trávnaté porasty vo výmere 1904 m2 zapísanej na LV č. 160 kat. úz. Krušinec ( teraz na LV č. 314, kat.
úz. Krušinec ), ku ktorým bol Správou katastra v Stropkove povolený vklad dňa 6.11.2014 pod číslom

V 572/2014 a V 5763/2014.

2. V odôvodnení svojho návrhu uviedla, že v roku 2014 kúpnymi zmluvami odpredali žalovaní v 2 -
5. rade žalovanému v 1. rade svoje podiely k nehnuteľnosti parcela číslo 72/2, trvalé trávne porasty o
výmere 1904 m 2zapísanej na LV č. 160 k. ú. Krušinec. Vklad vlastníctva Okresný úrad Stropkov povolil
dňa 6.11.2014 pod číslom V 572/2014 a V 513/2014. Pri zápise pod číslom V 572/2014 došlo k zlúčeniu
podielov a pozemok bol zapísaný na nový LV číslo 314 k. ú. Krušinec. Na LV č. 160 k. ú. Krušinec

je ako podielový spoluvlastník pod B1 v pomere 4/16 zapísaný jej starý otec B. S., nar. XX.XX.XXXX,
ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX vo A.. Ako vnučka ( dcéra nebohého A. N. je jej matkou ) je dedičkou
po nebohom starom otcovi. Predávajúci pred uzavretím zmluvy jej svoj podiel na odkúpenie neponúkli.
Neplatnosti právneho úkonu sa dovolávala listom zo dňa 21.11.2014 adresovaným všetkým žalovaným.
Tým,ževyužilasvojeprávoaneplatnostiprávnehoúkonusúkúpnezmluvyuzatvorenémedzižalovaným
v 1. rade a žalovanými 2. až 5. rade neplatné. Má záujem na tejto žalobe, pretože iným spôsobom
nedosiahne obnovenie pôvodného zápisu v katastri nehnuteľnosti.

3. Predmetom konania bolo určenie neplatnosti kúpnych zmlúv uzatvorených medzi žalovaným 1/ ako
kupujúcim a žalovanými 2-5/ ako predávajúcimi, predmetom ktorých bol prevod ich spoluvlastníckych
podielov k nehnuteľnosti parcele číslo 72/2 - trvalé trávnaté porasty vo výmere 1904 m2 zapísanej naLV č. 160 kat. úz. Krušinec ( teraz na LV č. 314, kat. úz. Krušinec ), ku ktorým bol Správou katastra v
Stropkove povolený vklad dňa 6.11.2014 pod číslom V 572/2014 a V 5763/2014.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán a listinnými dôkazmi a zistil tieto právne
významné skutočnosti.

5. Z výpisu LV č. 314, kat. úz. Krušinec na čl. 5 spisu súd zistil, že žalovaný v 1. rade je podielovým
spoluvlastníkom parcely číslo KN E 72/2 - trvalé trávne porasty vo výmere 1904 m2, zapísaný pod B5

v podiele 9/12 titulom kúpnej zmluvy V 573/14 zo dňa 6.11.2014 a kúpnej zmluvy V 572/14 zo dňa
6.11.2014. Druhým podielovým spoluvlastníkom parcely je S. B., nar. XX.XX.XXXX, zapísaný pod B1
v podiele 4/16.

6. Z výpisu LV č. 160, kat. úz. Krušinec na čl. 6 spisu súd zistil, že žalovaná v 2. rade je zapísaná ako
podielová spoluvlastníčka vyššie uvedenej parcely pod B5 v podiele 2/12, žalovaný v 3. rade je zapísaný

ako podielový spoluvlastník pod B4 v podiele 4/16, žalovaná v 4. rade je zapísaná ako podielová
spoluvlastníčka pod B3 v podiele 4/16 a žalovaná v 5. rade je zapísaná ako podielová spoluvlastníčka
pod B2 v podiele 1/12.

7. Z notárskej zápisnice zo dňa 10.10.2014, č. k. N 302/2014, Nz 37494/2014, NCRIs 38243/2014 na

čl. 7 spisu súd zistil, že žalovaná v 2. rade previedla kúpnou zmluvou vyššie uvedený spoluvlastnícky
podiel na žalovaného v 1. rade.

8. Z notárskej zápisnice zo dňa 9.10.2014, č. k. N 297/2014, Nz 37314/2014, NCRIs 38061/2014 na čl.
8 spisu súd zistil, že žalovaní v 3. až 5. rade previedli kúpnou zmluvou vyššie uvedené spoluvlastnícke

podiely na žalovaného v 1. rade.

9. Z úmrtného listu na čl. 9 spisu súd zistil, že B. S., nar. XX.XX.XXXX zomrel XX.XX.XXXX.

10. Z rodného listu na čl. 10 spisu súd zistil, že B. S. bol starým otcom žalobkyne.

11. Z listu zo dňa 21.11.2014 na čl. 11 súd zistil, že žalobkyňa sa pred podaním žaloby dovolala
neplatnosti právneho úkonu.

12. Žalovaný v 3. rade sa vyjadril písomným podaním zo dňa 1.2.2015 na čl. 20 spisu tak, že svoj podiel

dal osobe, ktorá ho o to požiadala a dedičom nebohého M. S. zostáva podiel z parcely zachovaný.
Navrhol žalobu zamietnuť.

13. Žalovaná v 5. rade sa vyjadrila písomným podaním zo dňa 31.1.2015 na čl. 21 spisu tak, že kúpnu
zmluvu uzatvorili u notárky a mala za to, že je platná. Zisťovala dedičov po nebohom spoluvlastníkovi

B. S., avšak bezvýsledne. Rozhodnutie ponechala na úvahe súdu.

14. Žalovaný v 1. rade sa vyjadril písomným podaním zo dňa 2.2.2015 na čl. 22 spisu tak, že poukázal
na to, že kúpne zmluvy uzatváral u notárky, ktorá zisťovala pobyt a dedičov Michala Bojka. On sám zistil,
že Michal S. mal 3 dcéry a 6 vnúčat a jednou je aj žalobkyňa. Podiel B. S. chcel odkúpiť, ale keďže je

stále pozemok vedený na ňom tak, ani ostatní žalovaní v 2. až 5. rade nemohli ponúknuť svoje podiely
na predaj niekomu o kom nemali vedomie. Navrhol žalobu zamietnuť.

15. Z osvedčenia o dedičstve sp. zn. Dnot/34/2015, 9D/732/2014 zo dňa 14.3.2016 na čl. 80 spisu súd
zistil, že dedičmi zo zákona v 1. skupine po nebohom B. S., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom XX.XX.XXXX

sú deti A. N., rod. S., nar. X.X.XXXX, bytom S. - U., I. XXXX/X, N. I., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom
A., C. XXXX/X, titulom nebohej dcéry B. S., rod. S., ktorá zomrela v roku 2009 jej deti: W. A., rod. S.,
nar. XX.X.XXXX, bytom L. - Q., W. A. XXX/X, ČR a T. S., rod. S., nar. X.XX.XXXX, bytom A., A. XXX/X,
ČR. V zmysle uvedeného osvedčenia o dedičstve nadobudol dedičstvo v celosti T. S., nar. X.XX.XXXX.

16. Žalovaný v 1. rade v písomnom vyjadrení zo dňa 21.2.2017 na čl. 106 spisu poukázal na ustanovenie
§ 140 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že predkupné právo majú iba jednotliví spoluvlastníci.
Žalobkyňa doposiaľ v konaní nepreukázala, aby na nehnuteľnosti, ktorá sa prevádzala napadnutými
kúpnymi zmluvami, mala spoluvlastnícky podiel. Naopak, v konaní doložila osvedčenie o dedičstve,z ktorého vyplýva, že dedičstvo po nebohom B. S. nadobudol D. S. a z toho dôvodu sa dožadovala,
aby súd pripustil, aby z konania vystúpila a na jej miesto nastúpil dedič D. S.. Poukazujúc na uvedené
má za to, že žalobkyňa v tomto konaní nemá aktívnu vecnú legitimáciu. Vecná legitimácia vyjadruje

postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu ( niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu ), ktoré
v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Účastník konania, ktorý je nositeľom
hmotnoprávneho oprávnenia, má aktívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí.
Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia. Ak sa to v konaní
nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu bez

ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom aktívnej vecnej legitimácie je iný subjekt ( uznesenie NS
SR z 18.1.2012, sp. zn. 6Cdo 214/2011 ). Navrhol žalobu zamietnuť a priznať žalovaným náhradu trov
konania.

17. Podľa § 140 Občianskeho zákonníka, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci
predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117 ). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo
vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

18. Podľa § 137 písm. c/ CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo
nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak

vyplýva z osobitného predpisu.

19. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh.

20. Podľa § 187 ods. 1, ods. 2 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému
objasneniuveciačosazískalozákonnýmspôsobomzdôkaznýchprostriedkov.Dôkaznýmprostriedkom
je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka.
Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

21. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

22. Podľa § 215 ods.1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

23. Predmet konania vymedzila žalobkyňa žalobou tak, že požadovala určenie neplatnosti kúpnych
zmlúv z dôvodu porušenia jej zákonného predkupného práva spoluvlastníka nehnuteľnosti.

24. Každý spoluvlastník má právo disponovať svojim spoluvlastníckym podielom. Zmluvná voľnosť

spoluvlastníka je však obmedzená, lebo svoj spoluvlastnícky podiel môže bez ďalšieho previesť iba
na blízke osoby / § 116 a §117 Občianskeho zákonníka/. Blízkou osobou je príbuzný v priamom
rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby
sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú
ujmu. Ak spoluvlastník mieni svoj podiel previesť na iné než blízke osoby, prípadne aj na jedného zo

spoluvlastníkov, musí svoj podiel ponúknuť ostatným spoluvlastníkom. Len ak povinný spoluvlastník
nerešpektoval zákonné predkupné právo a svoj podiel previedol na inú než blízku osobu bez toho, aby
ho predtým ponúkol ostatným spoluvlastníkom, je právny úkon, na základe ktorého došlo k prevodu
spoluvlastníckeho podielu neplatný, ale len v prípade, že sa oprávnení spoluvlastníci dovolajú jeho
neplatnosti / § 40a Občianskeho zákonníka /. Relatívna neplatnosť právneho úkonu pôsobí až od

okamihu, keď sa jej oprávnený účastník dovolá. Oprávnený sa môže v trojročnej premlčacej dobe
dovolať neplatnosti právneho úkonu mimo súdneho konania prejavom vôle adresovaným druhému
účastníkovi právneho vzťahu alebo na návrh v civilnom sporovom konaní, doručením žaloby žalovaným.

25. Súd sa zaoberal žalobou vo veci samej, pretože rozsudok vyhovujúci žalobe je vždy podkladom na

vykonanie zmien v zápisoch katastra nehnuteľností a už len z uvedeného dôvodu je naplnený naliehavý
právny záujem na požadovanom určení.26. Pre úspešnosť žaloby bolo potrebné, aby žalobkyňa v konaní preukázala, že jej patrí zákonné
predkupnéprávo,ažedošlokporušeniujejzákonnéhopredkupnéhoprávaspoluvlastníka,atoprevodmi
spoluvlastníckych podielov na iné než blízke osoby a prevodca si nesplnil svoju povinnosť ponúknuť

svoje spoluvlastnícke podiely. Ako už bolo vyššie uvedené, ak spoluvlastník mieni svoj podiel previesť
na iné než blízke osoby, prípadne aj na jedného zo spoluvlastníkov, musí svoj podiel ponúknuť ostatným
spoluvlastníkom.

27. Žalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné bremeno, ktoré ju zaťažovalo a teda, že bola

spoluvlastníčkou prevádzaných nehnuteľností, a že jej patrilo zákonné predkupné právo spoluvlastníka,
ktoré mali žalovaní porušiť tým, že pred prevodom spoluvlastníckych podielov si nesplnili vo vzťahu
k nej zákonnú ponukovú povinnosť. Inými slovami povedané, žalobkyňa v konaní nepreukázala svoj
hmotnoprávny vzťah k predmetu sporu, teda, že je dotknutou spoluvlastníčkou, ktorej predkupné právo
bolo porušené, preto nie je osobou aktívne vecne legitimovanou na podanie tejto žaloby. Žalobkyňa
nie je a nikdy nebola spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností a žalovaní vo vzťahu k žalobkyni

nikdy nemali ponukovú povinnosť, ktorú by prípadne mohli porušiť. Na uvedenej skutočnosti nič nemení
preukázaná skutočnosť, že žalobkyňa je vnučkou nebohého B. S.. Žalobkyňa po nebohom B. S.
nededila, pretože ako dedička v 1. skupine prichádzala do úvahy jej žijúca matka A. N. a napokon
dedičstvo nadobudol T. S. v celosti, ktorý nie je stranou sporu.

28. Z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne súd žalobu zamietol.

29. O trovách strán, súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Vzhľadom na plný úspech žalovaných súd rozhodol tak,
že žalovaní v 1. až 5. rade majú nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude

rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Odvolanie sa podáva lehote 15dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.Odvolaciedôvodyadôkazynaichpreukázaniemožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehoty
na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní
súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).