Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, February 28, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15Co/4/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8216200446
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8216200446.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu

JUDr.JozefaAngelovičaaJUDr.MarekaKohúta,vprávnejvecižalobcu:SlovakTelekom,a.s.,Bajkalská
28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469, právne zastúpeného JUDr. Petrom Škerlíkom, advokátom, ul.
J. Ťatliaka 2051/8, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 50 099 655, proti žalovanej: I. I., L.. XX.X.XXXX, N. XXXX/
X, XXX XX J., o zaplatenie 127,09 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Bardejov č. k. XC/XX/XXXX-XX zo dňa 20. decembra 2017 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania.

Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom postupom podľa § 219 ods.1,3,4, § 177, § 297 Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“) rozhodol takto:

„I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 50,01 eur s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od
26.11.2015 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .

III. Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu účelne vynaložených trov tohto konania v rozsahu
21,3% voči žalobcovi, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

2. Súd prvej inštancie v predmetnom konaní vychádzal z listinných dôkazov, na základe ktorých
považoval za preukázané, že žalobca dňa 18.4.2013 uzavrel so žalovanou ako fyzickou osobou

- nepodnikateľom zmluvu o poskytovaní verejných služieb, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli
Všeobecné podmienky. Žalovanú sumu žalobca odvodzoval z mesačných poplatkov za využívanie
programu služieb Happy S NAJ SIM vo výške 9,99 EUR, za hlasové služby /hovorné/ vo výške 148,-
EUR, za iné poplatky a služby / Nadácia Prameň/ 1,- EUR, za upomienku oneskorenej platby v sume
4,99 EUR, zo zníženej zmluvnej pokuty vo výške 72,09 EUR. Nárok na zmluvnú pokutu, vyúčtovanú
vo faktúre č. 7509899937 v sume 72,09 EUR vznikol žalobcovi podľa bodu 2. dodatku v dôsledku
porušenia povinnosti žalovanou, dohodnutých v bode 1 písm. b/ dodatku. Vyúčtovaná suma zmluvnej

pokuty je vypočítaná podľa vzorca, ktorý vyjadruje denné klesanie zo základu 100,- EUR pre výpočet
doby viazanosti do dňa ukončenia zmluvy v dôsledku porušenia záväzku viazanosti. Listom zo dňa
7.12.2015 žalobca oznámil žalovanej, že odstupuje od zmluvy a odstúpením od zmluvy s účinnosťou od
14.12.2015 zmluva zanikla, pričom podľa ustanovenia Časti III. Čl. 6 bodu 11 Všeobecných podmienokježalovanápovinnáuhradiťvšetkyzáväzky,ktorévzniklidodňaodstúpenia.Žalovanáneuhradilafaktúry
za poskytnuté verejné telekomunikačné služby a to za obdobie od 8.12.2014 do 7.1.2015 faktúru č.
7500151856 vo výške 163,98 EUR, splatnú 26.1.2015 (z fakturovanej sumy predstavuje suma 4,99 EUR

upomienku oneskorenej platby) a za obdobie od 8.10.2015 do 7.11.2015 faktúru č. 7509899937 vo výške
72,09 EUR splatnú 25.11.2015 /zmluvná pokuta/. Úrok z omeškania si žalobca uplatnil od 26.11.2015, t.j.
odo dňa nasledujúceho po splatnosti najneskôr splatnej faktúry. Pred podaním žaloby žalovaná uhradila
sumu 108,98 EUR.

3. Prvoinštančný súd, aplikujúc ustanovenia § 5 a § 44 zákona č.351/2011 Z.z. o elektronických
komunikáciách,vspojenís§53,§517a§545Občianskehozákonníka, posúdildôvodnosťuplatnených
nárokov a priznal žalobcovi z faktúry č. 7500151856 sumu 50,01 EUR s príslušným zákonným úrokom
z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry, ktorú považoval za dôvodnú iba v časti
mesačných poplatkov a za nedôvodnú považoval sumu 4,99 Eur označenú ako upomienka oneskorenej
platby. Faktúru č. 7509899937 vo výške 72,09 EUR, splatnú 25.11.2015 - účtovaná zmluvná pokuta,

považovalzanedôvodnú.Vsúvislostisnepriznanýmipoložkamivzmysležalobypoukázalprvoinštančný
súd na sporový charakter predmetného konania, preto bol žalobca povinný uniesť nielen povinnosť
tvrdenia, ale aj dôkaznú povinnosť. Žalobca nepreukázal opodstatnenosť fakturovanej upomienky a
tiež ani to, že túto reálne žalovanej odoslal a náklad, ktorý na ňu vynaložil bol vo výške 4,99 EUR.
Ak si žalobca upomienku oneskorenej platby účtoval podľa cenníka, v takom prípade súd uviedol,

že dojednania o nich sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami, pretože umožňujú žalobcovi účtovať
si náklady, ktoré mu reálne nevznikli a tým neúmerne zaťažovať spotrebiteľa nekalými obchodnými
praktikami a sankčnými mechanizmami.

4. Nezaplatením ceny za poskytnuté služby riadne a včas sa žalovaná voči žalobcovi dostala do

omeškania so zaplatením svojho záväzku v uvedenej časti, preto súd prvej inštancie vyslovil nárok
žalobcu aj na ním uplatnený úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 50,01 EUR od
26.11.2015, t.j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti najneskôr splatnej faktúry za dôvodný.

5. V prípade uplatnenej zmluvnej pokuty v sume 72,09 EUR súd prvej inštancie toto zmluvné

dojednanie posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, vychádzajúc zo Smernice Rady 93/13
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. To spôsobuje jej absolútnu neplatnosť, preto
neprichádza do úvahy ani aplikácia ustanovenia § 545a Občianskeho zákonníka, v ktorom je
upravené moderačné právo súdu na zníženie neprimerane vysokej zmluvnej pokuty. Z dojednania o

zmluvnej pokute absolútne nevyplýva, aký rozsah porušenej povinnosti v prípade neuhradenia ceny za
telekomunikačné služby riadne a včas sa vyžaduje zo strany žalovanej k tomu, aby jej vznikla povinnosť
zaplatiť zmluvnú pokutu. V tomto smere bol žalobca povinný zabezpečiť, aby v dojednaní o zmluvnej
pokute bola odlíšená výška zmluvnej pokuty od rozsahu porušenia povinností spotrebiteľa, t.j. nielen
v závislosti od času, kedy k porušeniu povinností zo strany spotrebiteľa došlo. Ďalším aspektom je aj

samotná výška zmluvnej pokuty, ktorú súd považuje za neprimerane vysokú sankciu za nesplnenie
povinností, ku ktorým sa zaplatenie zmluvnej pokuty dojednalo. Je pritom zrejmé, že žalobca odvíja
právo na zaplatenie zmluvnej pokuty od nesplnenia povinnosti zaplatiť splatné faktúry za poskytnuté
služby. Ďalší dôvod neprimeranosti súd prvej inštancie videl v tom, že žalobca požadoval za nesplnenie
povinnosti zaplatiť cenu za poskytnuté služby zmluvnú pokutu a zároveň z tejto zmluvnej pokuty aj úrok

z omeškania. Ako nedôvodnú preto žalobu v tejto časti, spolu s úrokom z omeškania prvoinštančný
súd zamietol.

6. Napokon súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods.1,2 a § 262 ods.1 CSP o nároku žalovanej
na náhradu účelne vynaložených trov konania voči žalobcovi v rozsahu 21,3 % Žalovaná mala vo veci

úspech len čiastočný, t.j. 21,3%, keďže od úspechu žalovanej vo výške 60,65 % súd prvej inštancie
odrátal úspech žalobcu vo výške 39,35%.

7. Proti rozsudku v časti nepriznania nároku o zaplatenie 72,09 Eur s príslušenstvom, ako aj proti
závislému výroku o nároku na náhradu trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca

písomným podaním zo dňa 5.2.2018. Odvolateľ namietal, že súdu prvej inštancie z prezentovaných
skutkových tvrdení a z predložených listinných dôkazov neboli zrejmé viaceré skutočnosti, najmä
skutočnosti týkajúce sa dojednávania zmluvnej pokuty, účtovania poplatkov a preto mal zvolať
pojednávanie a k spôsobu uzatvárania zmluvy a dodatku, či dohadovaniu zmluvnej pokuty vypočuťsporové strany, alebo minimálne tohto vyzvať na objasnenie skutočností, ktoré mu neboli jasné. Navrhol,
aby Krajský súd v Prešove ako odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bardejov potvrdil v časti, ktorou
prvoinštančný súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 50,01 EUR s prísl. a zrušil v časti výroku, ktorým

prvostupňový súd v časti 72,09 EUR žalobu zamietol a tiež v závislom výroku o náhrade trov konania a
v týchto častiach vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

8. V dôvodoch odvolateľ, okrem už v konaní konštatovaných skutočností, poukázal na to, že súčasťou
zmluvy v znení dodatku sú aj Všeobecné obchodné podmienky a cenník, tak ako to je uvedené v

žalobe, s ktorými sa žalovaná pri uzatváraní zmluvy a dodatku, ako to deklarovala podpisom pod ich
textami, riadne oboznámila. Súd po doručení žaloby nezvolal pojednávanie a ani nič z toho, čo mu bolo
evidentne nejasné nežiadal vysvetliť ani písomne. Súd ani písomne nevyzval na žiadne vyjadrenie sa
k skutočnostiam, napr., že časti zmluvy vníma ako neprijateľné podmienky a rozhodoval len na základe
svojich domnienok, čím porušil procesné práva žalobcu. Navyše, odôvodnenie rozsudku považuje
žalobca za nedostatočné, pričom tým, že väčšina odôvodnenia pozostáva len z citácií zákonných

ustanovení sa stáva aj nepreskúmateľným. Žalovaná, ktorej podľa odôvodnenia rozsudku (ods. 2) bol
žalobný návrh zaslaný sa k veci nevyjadrila. Potvrdil, že je pravdou, že vyjadrením v odpovedi na
výzvu súdu - vyjadrení zo dňa 15.02.2016 súhlasil, aby súd prvej inštancie rozhodol bez nariadenia
pojednávania, ale to len v prípade, ak nebude namietať žalovaná a čo do dôvodu a výšky uplatnenej
pohľadávky nebude mať o uplatnenom nároku pochybnosti alebo nejasnosti ani súd. Pre prípad

pochybností mal tieto oznámiť a za účelom ich vysvetlenia a obhájenia uplatneného nároku aj stanoviť
termín pojednávania. Vo výroku súd neprijateľnú zmluvnú podmienku nevymedzil žiadnym spôsobom.
Súd dostatočne neskúmal potrebu umožniť žalobcovi konať pred súdom a vyjadriť sa k zamýšľanému
zamietnutiu zmluvnej pokuty ako neprijateľnej podmienky a k tomu, či zmluvná pokuta bola dojednaná
individuálne alebo nie, čím žalobcovi znemožnil uskutočniť procesné práva v takej miere, že došlo k

porušeniuprávanaspravodlivýprocespredsúdomvzmysle§389ods.1písm.b/CSP,pričomvprípade,
ak by bol súd zodpovedajúcim spôsobom prejavil svoj názor na zmluvnú pokutu, bol by právny zástupca
vyjadril buď písomne alebo ústne na pojednávaní argumenty podrobnejšie, so zameraním sa na názor
súdu.

9. Žalobca vyslovil názor, že aj v spotrebiteľskom práve je potrebné ctiť a riadiť sa princípom, že zásadná
a prvoradá aj pred akýmkoľvek súdom, musí byť ochrana tej osoby, ktorá učinila právny úkon s dôverou
v určitý druhou zmluvnou stranou prezentovaný prejav vôle (skutkový stav). Tomu, kto vyvolal určité
konanie (záujem o uzatvorenie zmluvy aj jej zmenu dodatkom prejavila žalovaná), nemožno priznávať
ochranu na úkor toho, kto mu uveril. Uplatňovanie princípu dôvery v úkony iných osôb pri akomkoľvek

sociálnomstykusnimijezákladnýmpredpokladompreriadnefungovaniespoločnosti.Žalobcapoukázal
na to, že žalovaná uzatvorila tak zmluvu ako aj po 18 mesiacoch od jej uzatvorenia dodatok slobodne.
Kým žalobca svoj záväzok riadne plnil, žalovaná si záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov
od uzatvorenia dodatku a počas tejto lehoty za poskytnuté služby riadne platiť, neplnila. Žalovaná
nereagovala ani na doručenie žaloby, nevyjadrila sa k nej. Aj to je istým prejavom žalovanej, ktorý najmä

ustanovenie§151CSPspájaspovinnosťousúdov,ktorávtomtoprípadenebolanaplnená.Zdôvodnenie
postavenia zmluvných strán ako dodávateľa a spotrebiteľa len strohým odkazom na ustanovenie § 52
ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako to urobil súd, je nedostatočné. Aj v tomto prípade je podľa žalobcu
potrebné na problém vzhliadať nielen z úzkeho pohľadu dikcie § 52 ods. 1 a nasl. OZ, ale najmä z
pohľadu celého právneho poriadku SR, jeho významu a zmyslu s poukazom na čl. 152 ods. 4 Ústavy SR,

rozhodnutie Ústavného súdu W.. Ú. XX/XX a Nález W. . Ú. XXX/ XX z 01 . 07 . 2008, tiež uznesenie KS v
B. Bystrici sp. zn. XXCo/XX/XXXX zo dňa 30.05.2012, ďalej stanovisko ústavného sudcu Milana Ľalíka
W.. Ú. XXX/XXXX, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn.: XCo/XX/XXXX zo dňa 11.03.2014.

10. Podľa odvolateľa, zmluvná pokuta nie je neprimeranou zmluvnou podmienkou, ale je primeraná

a bola dohodnutá individuálne podľa bodu 4 , v spojení s bodom 1, písm. b / a bodom 2 dodatku
s poukazom na ustanovenia § 44 ods. 8 písm. b/, ods.12 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických
komunikáciách v znení účinnom v čase odstúpenia a § 544 Občianskeho zákonníka. Dohoda o zmluvnej
pokute obsahuje všetky zákonné náležitosti, podmieňujúce jej platnosť. Pokiaľ ide o zmluvnú povinnosť,
ktorej splnenie zmluvná pokuta zabezpečuje, táto je jednoznačne a určito vyjadrená v bode 4 v spojení s

bodom 1. b/ dodatku. Výška zmluvnej pokuty je v zmysle ustanovení § 544 a nasl. vecou strán. Žalobca
sa so žalovanou dohodol v dodatku na zmluvnej pokute 100,- EUR pre prípad, že žalovaná nedodrží
zmluvne dohodnuté záväzky. Dohodli sa tiež, že zmluvná pokuta bude klesať. Zmluvná pokuta má teda
degresívny charakter, čo spôsobilo, že s ohľadom na čas, za ktorý boli žalovanej služby fakturované,jej žalobca vyúčtoval zmluvnú pokutu len vo výške 72,09 EUR. Tento typ zmluvnej pokuty (degresívnej)
žalobca uplatňuje len pomerne krátku dobu a zatiaľ mu nie je známe žiadne súdne rozhodnutie, ktorým
by bola takto dohodnutá zmluvná pokuta právoplatne určená za neprijateľnú podmienku. Za neprijateľnú

ju neurčil vo výroku rozsudku ani súd prvej inštancie. Je pravdou, že v zmluve aj v dodatku sa v úvodnej
tabuľkovej časti dopisovali údaje o spotrebiteľovi, programe, no dopisovali sa aj údaje o zmluvnej pokute.
Pritom údaje o zmluvnej pokute sa nedopisovali skôr, ako sa zmluvné strany nedohodli na type programu
služieb, benefitoch pre žalovanú a dobe viazanosti. Až potom sa dohadovali na výške zmluvnej pokuty,
ktorúpredajcavždydohadujesozákazníkomnajmävzávislostinatypeprogramuslužieb,výškeakciovej

ceny zariadenia, ak si zákazník dohodne odber zariadenia, či telefónu a dohode o dĺžke viazanosti, teda
individuálne.

11. Pokiaľ zákazník nemá záujem o poskytovanie elektronických komunikačných služieb za
zvýhodnených podmienok s prevzatím záväzku viazanosti, má vždy možnosť uzavrieť so žalobcom len
zmluvu (alebo dodatok) bez záväzku viazanosti. Zákazník teda výlučne svojim rozhodnutím rozhoduje

o tom, či uzavrie dodatok k zmluve alebo nie a tým priamo sám rozhoduje o tom, či bude dojednaná
zmluvná pokuta alebo nie.

12. Žalobca je verejný poskytovateľ služieb a preto je zo zákona povinný uzatvoriť zmluvný vzťah
s každým záujemcom ktorý o to požiada a vo vzťahu ku každému záujemcovi dodržiavať zásadu

rovnakého zaobchádzania (§ 43 ods. 2 písm. a/ zákona č. 351/2011 Z. z.). Žalobca je povinný
dojednávať zmluvnú pokutu za rovnakých podmienok vo všetkých dodatkoch, ktoré so zákazníkmi
uzatvára. Žalobca, ako verejný poskytovateľ služieb, je povinný podľa zákona č. 365/2004 Z. z.
o rovnakom zaobchádzaní zaobchádzať (uzatvárať zmluvy) so všetkými zákazníkmi rovnako, za
rovnakých podmienok. Používaním tohto typu zmluvy sa zabezpečuje tak dodržiavanie zásady

rovnakého zaobchádzania vo vzťahu k všetkým zákazníkom žalobcu bez výnimky, ako aj efektívnosť a
plynulosť poskytovania služieb žalobcu.

13. Žalobca vyslovil názor, že ak súd nepriznal alebo nechcel priznať sumu zodpovedajúcu zmluvnej
pokute z titulu toho, že ju považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku, tak bol povinný ex offo tiež

skúmať, či nie je dôvodné ju priznať ako náhradu škody, prípadne titulom vydania bezdôvodného
obohatenia, čo však neučinil (rozhodnutie NS SR zo dňa 22.09. 2010, sp. zn. X Q. W. XX/XXXX). V tomto
prípade zmluvná pokuta neodporuje zásadám morálky a neznamená ani nerovnovážne postavenie
zmluvných strán. Dojednaná zmluvná pokuta úplne zohľadňuje reálnu výšku spôsobenej škody. Žalobca
v ďalších dôvodoch poukázal na predvídateľnosť súdnych rozhodnutí s odkazom na uznesenie NS SR

sp. zn.: X Q. XX/XXXX zo dňa 17.10.2011. Napokon, odvolateľ je toho názoru, že súd prvej inštancie
bol povinný rešpektovať procesný predpis v § 151 ods .1 CSP.

14. K odvolaniu žalobcu sa žalovaná nevyjadrila.

15. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti ako aj konanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovení § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia
pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej

tabuli súdu aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné.

16. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie

odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený
a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať. Nakoľko žalobca napadol rozsudok len v
zamietnutej časti v rozsahu 72,09 Eur, v časti nepriznaného poplatku za upomienku v sume 4,99 EUR a
vo výroku o trovách konania, odvolací súd nemohol podrobiť súdnemu prieskumu prvý výrok rozsudku,

ktorým bola žalovanej uložená povinnosť uhradiť žalobcovi sumu vo výške 50,01 EUR s príslušenstvom,
ktorá tak nadobudla právoplatnosť.17. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením a to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko

s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd
Slovenskej republiky W..Ú. XX/XX).

18. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého v odôvodnení

rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a aké
prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany
použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty
strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov
vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil,
prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

19. Odvolací súd považuje rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietavom výroku za vecne
správny. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu a na zvýraznenie správnosti napadnutého rozsudku
dopĺňa nasledovne.

20. Z obsahu spisu má odvolací súd za preukázané, že žalovaná uzatvorila so žalobcom dňa
18.4.2013 zmluvu o poskytovaní verejných služieb, pričom následne dňa 22.10.2014 strany sporu
uzavreli dodatok, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, rovnako ako Všeobecné podmienky pre
poskytovanie verejných služieb prostredníctvom mobilnej siete spoločnosti Slovak Telekom, a.s. (ďalej
len „ Všeobecné podmienky“).

21. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah,
z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť
záväzok.

22. Podľa § 409 ods. 1 OZ, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených;
môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich
prvky rôznych zmlúv.

23. Podľa § 43 ods. 1 písm. a/ Zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len ako

„Zákon o elektronických komunikáciách“), podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

24. Podľa § 43 ods. 12 písm. a/ a b/ Zákona o elektronických komunikáciách, účastník je povinný; a/
používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b/
platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak to povaha služby

umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

25. Podľa § 44 ods. 1 Zákona o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní verejných
služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť predmetné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať
príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva

o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb
prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú
zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom
zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno
dojednať len v písomnej forme.

26. Podľa § 44 ods. 8 písm. b/ a e/ Zákona o elektronických komunikáciách, podnik môže odstúpiť od
zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak: a/ účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45
dní po ich splatnosti, e/ opakovane porušuje podmienky zmluvy o poskytovaní verejných služieb.

27. Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskom zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.28. Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

29. Podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

30. Bolo preukázané, že žalobca a žalovaná medzi sebou uzatvorili zmluvu o pripojení podľa zákona o

elektronických komunikáciách, z ktorej pre zúčastnené strany vznikli práva a povinnosti.

31. Odvolací súd konštatuje, že zmluvná pokuta je zmluvou určená peňažná suma, ktorú je dlžník
povinný zaplatiť veriteľovi alebo veriteľ dlžníkovi, ak dôjde k porušeniu povinností, ktoré na seba zmluvou
prevzali, a to aj v prípade, ak porušením zmluvných povinností nevznikne druhej strane škoda. Jej
funkcia spočíva v hrozbe zaplatiť určitú dohodnutú sumu, keď povinný svoj záväzok nesplní riadne

a včas. Úlohou zmluvnej pokuty je viesť k splneniu povinností zo strany účastníkov. Zmluvnú pokutu
možno dohodnúť pre prípad, že k splneniu záväzku dohodnutého v zmluve nedôjde vôbec alebo iba
čiastočne, prípadne ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti. Keďže záväzok z dohody o
zmluvnej pokute je akcesorickým záväzkom, jeho existencia a dôsledky sa viažu na hlavný záväzok. Za
predpokladu, že ku vzniku hlavného záväzku nedôjde, nemôžu nastať účinky záväzku akcesorického.

32. Odvolateľ sa domáha zaplatenia sumy 72,09 Eur titulom zmluvnej pokuty, k uplatneniu ktorej uviedol,
že na zabezpečenie záväzku viazanosti bola medzi zmluvnými stranami dojednaná výhradne podľa
ustanovenia § 544 až 545a Občianskeho zákonníka zmluvná pokuta, ktorá je vypočítaná podľa vzorca,
ktorý vyjadruje denné klesanie zo základu (100,- EUR) pre výpočet doby viazanosti do dňa prerušenia

poskytovania služieb. Za každý deň plnenia zmluvy sa teda základ pomerne ponižuje. Žalobca
poukazuje na pomer medzi výškou zmluvnej pokuty (100,- EUR) a zabezpečovaného záväzku. Namieta,
že takto dojednaná zmluvná pokuta nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa ustanovenia § 53
ods. 4 písm. s) Občianskeho zákonníka, keďže nebola neprimerane vyšším zabezpečením oproti výške
zabezpečenej povinnosti v čase uzavretia dohody. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na znenie

bodu č. 2. Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb.

33. Odvolací súd vo vzťahu k zmluve o poskytovaní verejných služieb, uzatvorenej medzi žalobcom a
žalovanou zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že táto zmluva má charakter spotrebiteľskej
zmluvy podľa ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z obsahu spisu považuje odvolací súd

za preukázané, že ustanovenia o zmluvnej pokute tvorili predtlač Dodatku k zmluve bez možnosti voľby
jej prijatia alebo odmietnutia. Zmluvná pokuta je dojednaná v bode 2 Dodatku k Zmluve o poskytovaní
verejných služieb, uzavretého podľa zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej
len „Dodatok“). Vzhľadom na charakter dojednania a jeho začlenenia v texte právneho úkonu - Dodatku
zmluvy, nemôžu byť žiadne pochybnosti, že zmluvná pokuta nebola dojednaná individuálne. O takéto

individuálne ustanovenie by sa jednalo vtedy, keď by práve takáto časť dohody bola výsledkom
dojednania zmluvných strán. O individuálnom dojednaní však nemožno hovoriť v prípade, keď si
zákazník zvolí určitú formu záväzku (jednu z ponúkaných možností), avšak musí prijať celý súbor
opatrení a dojednaní ustanovených v zmluve, všeobecných podmienkach a cenníku, minimálne ich
nemôže vylúčiť. Táto skutočnosť vyvracia aj odvolateľom opakované tvrdenia, že žalovaná mala

možnosť voľby zobrať si mobilný telefón a s akým záväzkom. V tomto kontexte je zrejmé, že takáto
domnelá voľba je len iluzórna a zároveň vytvárajúca „efekt bludiska ďalších záväzkov“. Odvolateľ vôbec
nepreukázal opak v zmysle § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, teda platí prezumpcia predpokladaná
zákonom, že sa nejedná o individuálne dojednanú podmienku.

34. Odvolací súd považuje za nepochybné, že odvolateľ právo na zmluvnú pokutu odvíja od ustanovenia
§ 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka a od spotrebiteľských zmlúv a to Zmluvy o pripojení a Dodatku
k zmluve, ktoré ako typové zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ
obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje.

35. V žiadnom prípade teda nemožno tvrdiť, že sa jedná o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie
(cit. § 53 ods. 2 ). Žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovanou ako spotrebiteľom osobitne
nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách, či
dodatkoch. Zmluvná pokuta, ktorá nebola individuálne dojednaná, lebo sa jedná o štandardnú typovúzmluvu, a ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, je v rozpore s ochranou práv spotrebiteľa, ako aj v rozpore s Chartou základných práv
Európskej únie (čl. 98), podľa ktorého v záujme naplnenia jedného zo základných práv Európskej únie

politiky štátov je zabezpečiť vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa, a preto je potrebné využiť všetky
efektívneprostriedkyochranyspotrebiteľa,abysazvyšovaladôveraspotrebiteľovvtrh,abyneprimerané
postupy spotrebiteľov na trhu nezaťažovali. Žalobca ako osoba podnikajúca na trhu elektronických
komunikácií má odbornú prevahu nad spotrebiteľmi, ktorým svoje služby poskytuje, a preto možno od
neho očakávať, že vo vzťahu k spotrebiteľom sa bude správať s náležitou odbornou starostlivosťou.

Dojednaná zmluvná pokuta je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. V zmysle ustanovenia § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka je neplatná. Z neplatnej zmluvnej podmienky tak nevzniklo žalobcovi právo na
plnenie a žalovanej povinnosť plniť. Pre posúdenie dojednania zmluvnej pokuty ako zmluvnej podmienky
v spotrebiteľskej zmluve z hľadiska jej neprijateľnosti nie je podstatné, či reálne dôjde k porušeniu
povinnosti.

36. Odvolací súd sa ďalej zaoberal posúdením nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty v súlade s
judikatúrou súdov s prihliadnutím na judikatúru Súdneho dvora európskej únie (ESD). S ohľadom na
relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti o povinnosti
súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov: „Členské
štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany

predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby
zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná
bez nekalých podmienok.“ (čl. 6 ods. 1 smernice).Ustanovenie čl. 6 ods. 1 sa má považovať za
kogentné ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v režime pravidiel
verejného poriadku (uznesenie Súdneho dvora Q.-XX/XX POHOTOVOSŤ/T., bod 50), teda pravidiel,

na ktorých rešpektovaní musí štát bezvýhradne trvať a ktorých rešpektovanie je povinný vždy a za
každých okolností vyžadovať. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských
zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej
pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom
akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných

podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa
dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky Mostaza
Claro, Q. XXX/XX, bod 25,Océano Grupo Editorial SA C XXX/XX-Q. XXX/XX).

37. Nakoľko bolo viackrát judikované a právoplatne rozhodnuté o neprijateľnosti zmluvnej podmienky,

ktorou bola dohodnutá zmluvná pokuta v pevnej, ale aj čiastočne degresívnej výške bez ohľadu na
charakter a závažnosť porušenia povinnosti ako aj dôležitosť zabezpečovanej povinnosti, odvolací súd
sa vo svojom rozhodnutí musí vyrovnať aj s rozhodnutiami, v ktorých došlo k právoplatnému rozhodnutiu
o neprijateľnosti zmluvnej podmienky.

38. V obdobných právnych veciach (zmluvných pokút) žalobcu už opakovane rozhodli súdy o
neprijateľnosti zmluvnej pokuty v dodatkoch k zmluvám o pripojení. Ohľadne čiastočne degresívnej
zmluvnej pokuty súd poukazuje aj na rozhodnutie Okresného súdu Prešov č. k. XXC/XXX/XXXX-XX u
iného operátora a potvrdzujúce rozhodnutie Krajského súdu v Prešove vo veci sp. zn. XCo/XXX/XXXX
zo dňa 29.11.20116, ako aj na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. XCo/XXX/XXXX, XCo/XXX/

XXXX, XXCo/XX/XXXX, XCo/XX/XXXX. Nie je pritom významné, či iný súd by v rámci súdnej kontroly
bol k dodávateľovi zhovievavejší alebo dokonca by priznal plnenie z takejto podmienky. Pri neexistencii
databázy vyhlásených neprijateľných podmienok sa môže bežne stať, že iný súd plnenie pre zmenu
prizná. Každopádne však ide o protiprávny stav, za ktorý je zodpovedný dodávateľ, ktorý na súdoch
sústavne (čl. 7 Smernice 93/13/EHS) plnenia z judikovaných neprijateľných zmluvných podmienok

uplatňuje a doslova „skúša", ktorý súd mu plnenie prizná. Aj Ústavný súd Slovenskej republiky v
rozhodnutí č. k. W..Ú. XX/XXXX-XX zo dňa 24.02.2011 vyslovil, že pokiaľ je zmluvná podmienka až
v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo
štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória i prax navyše označujú za fakticky nerovný,
nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým

mravom.

39. Odvolací súd vo vzťahu k vyššie uvedenému poukazuje aj na rozhodnutia a závery ESĽP, vyslovené
v súvislosti s rozdielnym rozhodovaním súdov v obdobnej veci. Všeobecne ESĽP priznal, že možnosťexistencie kolidujúcich súdnych rozhodnutí je prirodzenou črtou každého súdneho systému, ktorý je
založený na systéme súdov prvej inštancie a odvolacích súdov s právomocou na území ich teritoriálnej
jurisdikcie a takéto rozchádzanie sa judikatúry môže vzniknúť aj na tom istom súde. Samo osebe to

nemôže byť považované za rozpor s dohovorom s poukazom na rozhodnutie vo veci Santos Pinto
v. Portugal, č. XXXXX/XX, § 41, 20. máj 2008. ESĽP však poukázal na to, že kolidujúce rozhodnutia
nesmú porušovať požiadavku spravodlivosti konania obsiahnutého v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Okrem
„vážnej a dlhodobej“ povahy takejto rozdielnosti za porušenie práva na spravodlivé konanie boli
považované taktiež právna neistota vyplývajúca z nejednotnosti praxe dotknutých súdov a nedostatočný

mechanizmus na riešenie kolidujúcich rozhodnutí (vec Tudor Tudor, Ştefănică and Others). Považoval
za dôležitú povinnosť štátov organizovať ich právne systémy tak, aby sa predišlo prijímaniu rozdielnych
(nesúhlasných) rozsudkov(Vrioni and Others v. Albania, č. XXXX/XX, § 58, 24. marec 2009; Mullai and
Others v. Albania, č. 9074/07,§ 86, 23. marec 2010, a Brezovec v. Croatia, č. XXXXX/XX, § 66, 29.
marec 2011). Rozhodnutia súdov musia byť založené na princípe právnej istoty, ktorý je zahrnutý vo
všetkých článkoch dohovoru a predstavuje jeden zo základných aspektov panstva práva. Neistota - nech

je právna, administratívna alebo vyplývajúca z aplikovaného postupu orgánov - je faktorom, ktorý musí
byť braný do úvahy pri skúmaní postupu štátu a v tejto súvislosti ESĽP niekoľkokrát zopakoval, že právo
na spravodlivé súdne konanie sa má vykladať vo svetle preambuly k dohovoru, v ktorej je panstvo práva
vyhlásené za súčasť spoločného dedičstva zmluvných štátov. Teda jedným zo základných aspektov
panstva práva je princíp právnej istoty (pozri Brumărescu v. Romania [Veľká komora], č. 28342/95, §

61, ECHR 1999-VII), ktorý okrem iného garantuje určitú stabilitu právnej situácie a prispieva k dôvere
verejnosti k súdom. Pretrvávajúca existencia kolidujúcich súdnych rozhodnutí môže naopak vytvoriť
stav právnej neistoty, pravdepodobne znížiť dôveru verejnosti voči súdnemu systému, pretože dôvera je
nepochybne jedným zo základných komponentov štátu založeného na panstve práva. Prvok súdneho
výkladu práva pri obdobných skutkových okolnostiach a právnom posúdení nemôže byť svojvoľne a

neodôvodnene odlišný.

40. Z vyššie uvedených dôvodov ako aj vzhľadom na odvolateľom citované spisové značky rozhodnutí
iných okresných súdov, súd považoval za nevyhnutné, aby zaujal stanovisko k aktuálnej rozhodovacej
činnosti súdov a vysporiadal sa s otázkou prijateľnosti alebo neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ktorou

došlo k dohode o degresívnej zmluvnej pokute. Pokiaľ sa týka poukazu odvolateľa na rozhodnutia iných
súdov, resp. senátu rovnakej inštancie, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že dané rozhodnutie by
bolo zohľadniteľné, len ak by došlo k rozhodnutiu v dovolacom konaní pred súdom vyššej inštancie.

41. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu
plnenia, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dohodnuté.

42. Podľa ustanovenia § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, sa individuálne dojednané zmluvné

ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

43. Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté
medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

44. Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. k) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

45. Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. s) OZ, požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie
splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku vplývajúca zo
spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa.

46. Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách

sú neplatné.

47. Zmluva o pripojení v zmysle § 43 zákona elektronických komunikáciách je svojim charakterom
občianskoprávnou zmluvou, hoci v Občianskom zákonníku nie je výslovne, ako spotrebiteľská zmluvaupravená. Vzťah medzi Občianskym zákonníkom a zákonom o elektronických komunikáciách má
povahu vzťahu všeobecného predpisu (lex generalis) a osobitného predpisu (lex specialis). Je
nepochybné, že žalobca pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet

podnikania (viď výpis z Obchodného registra na spoločnosť žalobcu a vymedzený predmet činnosti)
a žalovaná vystupovala ako spotrebiteľka, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka). Vzťahy medzi
účastníkmi na základe zmlúv vznikli v dobe, kedy Slovenská republika už transformovala do právneho
poriadku Smernice EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa.

48. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky
nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza
ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva
a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné
podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet

ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné
dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto novej úpravy je teda snaha cestou práva
vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. Základným
princípom spotrebiteľských zmlúv je zásada, podľa ktorej nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku,
teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto
podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica Rady
93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú
nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.

49. Nepochybne je právom žalobcu ako poskytovateľa služieb zabezpečiť splnenie povinnosti
odberateľa služieb - zákazníka, pričom zmluvná pokuta je jedným z vhodných inštitútov. Predmetom
zabezpečenia v prejednávanej veci bola povinnosť žalovanej riadne a včas uhrádzať odplatu za
poskytnutéslužby,akoajpovinnosťzákazníkapourčitúdobuzostaťvprávnomvzťahusposkytovateľom
služieb a využívať dohodnutý rozsah služieb.

50. Je však potrebné si uvedomiť, že všetky „výhody“ ponúkané poskytovateľom telekomunikačných
služieb, či už zvýhodnená cena zariadení pre príjem služby, odlišné ceny elektronických služieb, určitý
vyhradený objem hovorov a dátových služieb, prípadne hovorov za paušálnu sadzbu alebo voľných
hovorov tvoria bezpochyby ofenzívnu obchodnú politiku telekomunikačných operátorov v snahe získať

zákazníka a zabezpečiť odbyt služieb minimálne po stanovenú dobu. Zákazník sa riadi na základe snahy
získať určité výhody pri predpokladanej spotrebe. Nie však každý zákazník si dokáže riadne vyhodnotiť
aj povinnosti vyplývajúce z voľby a viazanosti. Poskytovateľ služieb pritom kalkuluje s návratnosťou
poskytnutých výhod využívaním služieb zákazníkom minimálne v rozsahu stanoveného paušálu a na
zabezpečenie návratnosti investície „výhod“ vo forme určitých zliav v cene služby alebo telefonických

prístrojov požaduje zotrvanie určitú dobu v záväzkovom vzťahu a práve túto povinnosť zabezpečuje
zmluvnou pokutou.

51. Odvolací súd však má za to, že aj pri takomto vzťahu je potrebné zachovať korektný prístup k právam
zákazníka ako spotrebiteľa a sankcie zabezpečujúce splnenie povinnosti nesmú mať taký charakter, že

znemožňujú uplatnenie akejkoľvek inej voľby. Viazanosť zotrvať v zmluvnou vzťahu po dobu 18, 24 až
36 mesiacov je pomerne rozsiahly záväzok, najmä s ohľadom na rôzny vývoj cien, technológie ale aj
ekonomickej a sociálnej situácie. Počas tejto doby môže nastať situácia, že spotrebiteľ nechce alebo
nemôže využívať dohodnutý rozsah služieb, či už pre sociálnu situáciu, napr. strata zamestnania, zmena
sociálnej situácie rodiny, zmena celkovej finančnej situácie na strane zákazníka alebo aj z dôvodu,

že konkurencia alebo aj samotný operátor po určitom období poskytuje výhodnejšie služby. Vysoká
sankcia za porušenie povinnosti zotrvať v zmluvnou záväzku, v danom prípade 100,- eur, teda nesmie
znemožňovať zákazníkovi - spotrebiteľovi možnosť voľby, a to ani možnosť ukončiť zmluvný vzťah, či
odmietnuť poskytnutie tej-ktorej poskytnutej služby o to viac ak o jej aktiváciu ani nežiadal.

52. Sankcia spočívajúca v degresívnej zmluvnej pokute vždy musí zodpovedať nielen času a rozsahu
porušenej povinnosti, ale aj charakteru porušenia povinnosti a závažnosti porušenej povinnosti a
zároveň sa odvíjať aj od skutočnej a reálnej ujmy, ktorá porušením povinnosti vznikne. Sankcia
dohodnutá počas celej platnosti zmluvy a jej hrozby nesmie byť v žiadnom jej štádiu zjavne neprimeranáa prípadným nárokom na sankciu nemôže vzniknúť bezdôvodné obohatenie. Uvedené platí aj preto,
že neposkytnutím služby v určitom rozsahu dôjde aj k úsporám na strane poskytovateľa služby (ten
ušetrí v rozsahu následného zníženého objemu dát a pod.), teda zmluvná pokuta nemôže nahrádzať

jeho očakávané príjmy. Takáto Zmluvná pokuta zároveň nesmie slúžiť ako jediný nástroj a prostriedok
na neprimerané zabezpečenie prípadných benefitov a výhod, ktoré v istých prípadoch javia výrazné
znaky potenciality, porovnávajúc v konkrétnom časovom úseku ofenzívnu obchodnú politiku iných
telekomunikačných operátorov.

53. Rozdiel spočíva aj v tom, či spotrebiteľ koná tak, že si zabezpečí mobilný telefón a využíva služby s
tým, že už od počiatku vie, že za služby nezaplatí, alebo spotrebiteľa ekonomická alebo sociálna situácie
donúti ukončiť využívanie služieb počas plynutia doby viazanosti. Povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu
hoci aj v degresívne stanovenej výške, ktorá nie je zanedbateľná, spravidla presahuje cenu „zľavy“ pri
mobilnom telefóne a niekoľkonásobku paušálnej mesačnej platby, určite znemožňuje možnosť voľby,
deformuje obchodné prostredie a pôsobí v určitom rozsahu monopolne a sankcia pôsobí disproporčne.

Uvedené platí aj preto, že neposkytnutím služby v určitom rozsahu dôjde aj k úsporám na strane
poskytovateľaslužby,tenzjavneušetrívrozsahuzníženéhoobjemudát,hlasovejanehlasovejspotrebe,
teda zmluvná pokuta nemôže nahrádzať jeho očakávané príjmy, opätovne aj so sadzbami DPH.
Popri tom má žalobca ako operátor mnoho iných možností ako zabezpečiť prípadné „vrátenie výhod“
nedodržaním zmluvných povinností, či už odkladacou alebo rozväzovacou podmienkou poskytnutia

zľavy, odstúpením od kúpnej ceny zvýhodneného mobilného zariadenia, stanovením pomernej alebo
pohyblivej zmluvnej pokuty a pod., pričom ekonomické a účtovné komplikácie nesmú prevažovať pred
ochranou poctivých obchodných stykov, mravov a zvyklostí v podobe dodatočného účtovania DPH, či
vymáhanie nárokov.

54. Odvolací súd poukazuje aj na historický vývoj zmluvnej pokuty. Kým v prvopočiatkoch
si poskytovatelia služieb nárokovali iba na zmluvnú pokutu vo výške poskytnutej zľavy z
telekomunikačného zariadenia, zmluvné pokuty v čase uzavretia právneho úkonu takúto výšku výrazne
prekračujú. Zmluvná pokuta nesmie slúžiť ako jediný nástroj a prostriedok zabezpečenia prípadných
benefitov a výhod. Pri dojednávaní ceny je možné uplatniť rozväzovacie alebo odkladacie podmienky,

dokonca pri vyúčtovaní DPH z predajnej ceny mobilných telefónov by výrazne získal aj štát, pretože zo
zmluvnej pokuty DPH nie je účtovaná. Pri zmluvnej pokute predajcovi tak prináleží aj časť ceny, ktorú
by inak odviedol štátu na dani.

55. Absenciou spravodlivej úpravy sa stávajú ustanovenia zmluvy, ktoré porušujú práva spotrebiteľa

alebo nereflektujú na poctivý vzťah zákazník - predajca, neprijateľnými a teda aj neplatnými. Odvolací
súd opätovne zdôrazňuje, že nijako nespochybňuje význam zmluvnej pokuty a uznáva účelnosť, pokiaľ
ide však o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú dohodu o zmluvnej pokute, ktorá obstojí v rámci povinnej
súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho
úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom

rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy.

56. Odvolací súd zdôrazňuje, že nemôže sám rozlišovať medzi konaniami jednotlivých
zákazníkov žalobcu, najmä rozlišovať pri posudzovaní neprijateľnosti zmluvných podmienok pohnútky
spotrebiteľov, ktorí od počiatku mali v úmysle porušiť povinnosti od tých, ktorých okolnosti donútili porušiť

zmluvnú povinnosť, pretože takéto uplatnenie nárokov musí rozlíšiť a rozdeliť už samotná formulácia
zmluvných ustanovení, nakoľko takýmto postupom by porušoval zásadu rovnakého prístupu k stranám
a preberal by rolu určitého zástupcu žalobcu, ale musí vždy posudzovať charakter zmluvných dojednaní
v súvislosti s aplikáciou na neurčitý okruh spotrebiteľov. Ak je zmluvná podmienka neprijateľná voči
určitému počtu spotrebiteľov, musí sa absolútna neplatnosť zmluvnej podmienky vzťahovať na všetkých

účastníkov právneho úkonu, v ktorom je takáto neplatná zmluvná podmienka použitá.

57. Vzhľadom k tomu, že zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy či dodatku k
nej, na ktoré sa vzťahuje okrem iných predpisov i osobitná úprava v Občianskom zákonníku, a to v §
52 a nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka a neprimerane vysoká zmluvná pokuta nereflektujúca na

charakter,rozsahazávažnosťporušenejpovinnostijesankcionovanáabsolútnouneplatnosťoutakéhoto
dojednania ako neprijateľná zmluvná podmienka v spotrebiteľských zmluvách, preto nie je možné využiť
tzv. moderačné právo upravené v § 545a Občianskeho zákonníka.58. Neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať - moderovať neplatne
dojednanú zmluvnú pokutu. Moderačné právo je možné používať výnimočne len pri mimoriadne tvrdom
a neadekvátnom dopade zmluvnej pokuty, výhradne však len pri platných úkonoch. V tejto súvislosti

súd poukazuje aj na Rozsudok ESD vo veci Q.-XXX/XX Banco Espanol de Crédito SA/Joaquín
CalderónCamino podľa ktorého, vnútroštátny súd nemôže zmeniť obsah nekalej podmienky uvedenej
v zmluve uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom a ak vnútroštátny súd
konštatuje, že ide o takú podmienku, je povinný ju iba neuplatniť. Rozsudky ESD a ESĽP sú pre súd
záväzné a tvoria súčasť materiálneho práva.

59. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
boladanáodpoveďvodôvodnenírozhodnutia(porov.rozsudokGeorgiadisprotiGréckuz29.mája1997,
sťažnosť č. XXXXX/XX, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Y. a ďalší proti Francúzsku
z 19. februára 1998, sťažnosť č. XXXXX/XX, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. W.. Ú. XXX/XX). Odvolací súd so zreteľom

na žalobcom uplatňované nároky, vyplývajúce z neplatných právnych úkonov, teda neprijateľných
zmluvnýchustanovenívovzťahuktaktodojednanejzmluvnejpokute,nepovažovalzapotrebnézaoberať
sa ostatnými odvolacími námietkami, ktoré nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci.

60. Hoci odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že nespochybňuje význam zmluvnej pokuty v občiansko-

právnych vzťahoch a ani nemá v úmysle chrániť bezbrehé a nezodpovedné správanie sa spotrebiteľov,
nezistil okolnosti, ktoré by ho prinútili zmeniť názor, ktorý bol vyjadrený vo viacerých rozhodnutiach s
obdobnými nárokmi zo strany súdov prvej inštancie, ale aj zo strany odvolacích súdov, napríklad aj
ohľadne čiastočne degresívnej zmluvnej pokuty.

61. Napokon, odvolací súd k námietke odvolateľa, týkajúcej sa nenariadenia pojednávania, resp.
nevyžiadania si vyjadrenia žalobcu za účelom odstránenia nejasností a rozporov v predmetnom spore,
konštatuje, že nezistil pochybenie v procesnom postupe súdu prvej inštancie, ktorý by mal za následok
porušenie práva na spravodlivý proces pred súdom v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ CSP postupom podľa
§ 177 CSP.

62. Vychádzajúc z vyššie uvedených dôvodov, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho
napadnutej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. Rozhodnutiu súdu prvej
inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania, ktorý odvolací súd podľa
ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP, stotožňujúc sa s dôvodmi v rozhodnutí, potvrdil.

63. V odvolacom konaní žalobca úspešným nebol a plne úspešnej žalovanej tým vznikol nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP v celom rozsahu.

64. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004

Z.z. v znení neskorších predpisov, § 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).