Rozsudok Judgement was issued on Thursday, February 21, 2018

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 5C/267/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815205536
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Kyseľová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2018:5815205536.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo samosudkyňou JUDr. Gabrielou Kyseľovou, v právnej veci žalobcov: 1/ N. D.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom H., G. XX, 2/ I. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., G. XX, obaja právne zastúpení:
advokátom JUDr. Petrom Vevurkom, advokátska kancelária so sídlom Námestovo, Ul. Mieru č. 312/13,
proti žalovanej: K. N., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H., G. XX, prechodne bytom S. Y., C.
XXXX/X, právne zastúpená: advokátom JUDr. Andrejom Bryjom, advokátska kancelária so sídlom v
Námestove, Hviezdoslavova č. 49, v konaní o vrátenie daru, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u k l a d á žalovanej v r á t i ť žalobcom 1/ a 2/ dar - nehnuteľnosti zapísané na LV č.XXX k.ú.
a obec H., parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, parc. č. XXX/XX - zastavané plochy a

nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XXX/XXX - záhrady o výmere XXX m2, stavby súp. č. XX - rodinný
dom s príslušenstvom, na parcele XXX/XX v podiele X/X účasti v lehote do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Žalobcom 1/ a 2/ sa proti žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcovia1/a2/sažaloboupodanounasúdedňa16.09.2015 protižalovanejdomáhalivráteniadaru
- nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXX pre obec a k.ú. H., parcely registra „C“ evidované
na katastrálnej mape, parc. č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XXX/

XXX - záhrady o výmere XXX m2, stavby: súp. č. XX - rodinný dom s príslušenstvom v celosti na parcele
č. XXX/XX.

2. Svoju žalobu odôvodnili tým, že darovacou zmluvou a zmluvou o zriadení vecného bremena
uzatvorenou dňa 04.11.2002 darovali žalovanej nehnuteľnosť zapísanú na liste vlastníctva č. XXX pre
obec k.ú. H., ktorej vklad bol povolený (bývalou) Správou katastra Námestovo pod č. V XXXX/XXXX
zo dňa 10.12.2002. S darovacou zmluvou bola uzavretá aj zmluva o zriadení vecného bremena v

prospech žalobcov ako oprávnených, spočívajúca v práve bezplatného doživotného bývania v rodinnom
dome súp. č. XX s príslušenstvom a žalovaná ako povinná z vecného bremena sa zaviazala zabezpečiť
im doživotnú opateru v chorobe a starobe. Žalovaná svoj záväzok neplní. Žalobca 1/ trpí nádorovým
ochorením, žalobca 2/ má epilepsiu a obaja sú odkázaní na pomoc tretej osoby. Žalovaná mala
po určitú dobu opatrovateľský príspevok na žalobkyňu 2/, ale v roku 2015 sa z rodinného domu
odsťahovala, býva v S. Y. a žalobcom neposkytuje žiadnu pomoc. Obdarovaná sa nezaujíma o ich
potreby. Napriek zdravotným ťažkostiam sa musia vzájomne o seba starať sami. Po dobu viac ako dva

roky sa žalovaná správa spôsobom, ktorí považujú za správanie hrubo odporujúce dobrým mravom.
Žalovaná neposkytuje pomoc v chorobe, nezaujíma sa o ich situáciu, nepovažuje za potrebné zisťovať,
či niečo potrebuje, jediná vec, o ktorú sa zaujíma sú peniaze za elektrinu, kúrenie a vodu. Pri občasných
návštevách im vulgárne nadáva, vyhráža sa im, že pôjdu do starobinca, jej vulgarizmy na ich osoby sútak hrubozrnné, že nie je možné ich ďalej trpieť aj napriek tomu, že žalovaná je ich dcérou. Intenzita
nevhodného správania sa voči žalobcom za posledné obdobie sa zvyšuje po každej občasnej návšteve
tak, že boli nútení volať niekoľkokrát políciu. Žalovanej zaslali preto výzvu, ktorú prevzala 22.07.2015,

a v ktorej ju upozornili na jej hrubé správanie sa voči nim a upozornili ju, že budú sa domáhať vrátenia
daru. Od tej doby sa správanie ešte viac zhoršilo, žalovaná ich častovala vulgarizmami a vyhrážkou
fyzickým napadnutím.

3. O podanej žalobe rozhodol prvostupňový súd rozsudkom zo dňa 17.03.2017 č. k. 5C/267/2015-141

tak, že žalobu zamietol a žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal. Na základe odvolania
žalobcov bol rozsudok okresného súdu uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 11Co/187/2017-205
zo dňa 19.12.2017 zrušený a vrátený na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd vo veci opätovne
konal a rozhodol pridržiavajúc sa intencií krajského súdu ohľadom toho, že hoci i prípadné správanie
darcov môže byť a je príčinou nevhodného správania sa obdarovanej voči nim, je potrebné zohľadňovať
tú skutočnosť, že žalobcovia ako darcovia sú rodičmi žalovanej a ako dcére jej poskytli darom -

bezodplatne, nehnuteľnosť, ktorú nadobudli počas života, a ktorú vybudovali. V neposlednom rade je
potrebnéprihliadnuťnaokolnosť,žeakbyajsprávaniežalobcovvočižalovanejnebolovhodné,nemožno
tolerovať to, že žalovaná sa voči nim správa prinajmenšom v takej intenzite a takým spôsobom ako to
bolo preukázané, či už z pripojených CD nosičov alebo výsluchmi svedkov.

4. Žalobca 1/ potvrdil, že podal trestné oznámenie na manžela žalovanej. Jej manžel búcha po rúrkach
ústredného kúrenia, robí to veľký hluk a nemôže to vydržať, lebo mu to nerobí psychicky dobre. Žalovaná
a jej manžel reagujú neprimerane. Žalovaná sa nezaujíma ako sa cítia, nezaujímala sa nikdy v živote,
nestarala sa o nich. On musel kupovať lieky a jeho manželka prala aj varila. Mala im nadávať vulgárne
slová. Sťažoval sa všade u doktorov, na obci a u policajtov.

5. Žalobkyňa 2/ potvrdila, že manžel žalovanej jej začal nadávať, aby nechodila vonku hoci to
potrebovala, lebo mala epilepsiu. V čase, keď žalovaná poberala opatrovateľský príspevok sa o nich
nestarala, prebaľoval ju manžel. Teraz už užíva iba lieky, nemá plienky. Poprela, že by žalovaná ako
dcéra hodila s ňou k lekárovi, chodila len na nákupy aj to preto, že jej dala 10 €. Žalovaná sa nestarala

o ňu, vždy išla k manželovi. Hovorila jej hrubé výrazy „ty piča, už si mohla zdochnúť“. Políciu volali
pre nevhodné správanie sa manžela žalovanej, ktorý sa voči nim nevhodne správal, kričal, búchal po
predmetoch do steny, rúry kúrenia a podobne. Ona mu nič nehovorila.

6. Žalovaná vo výpovedi potvrdila, že jej žalobcovia nadávajú „ty piča smradľavá“, hovoria jej, že je

to ich dom, a preto si na odporúčanie polície všetko nahráva. O matku/žalobkyňu 2/ sa starala ako
mohla, spolu varili do 05/2015. Opatrovníctvo zrušila po tom, čo ju matka o to požiadala, pričom keď
bola na opatrovateľskom príspevku robila nákupy, vyberala lieky, vozila ich na aute k lekárovi a starala
sa o žalobcov. Po zrušení opatrovníctva začala pracovať, žalobca 1/ jej začal nadávať a hoci bolo na
ňu podané trestné oznámenie, toto bolo zastavené, pretože žalobcovia nevedeli preukázať spáchanie

skutku. Od 01.08.2015 odišli z domu a začali bývať v S. Y.. Svoju povinnosť z vecného bremena si plní
tak, že príde domov, ale nemôže sa opýtať žalobcov, čo potrebujú, lebo jej to nie je umožnené a nadávajú
jej. Dom musela opustiť pre nadávky žalobcov a pre zhoršenie vzťahov, pociťovala žalúdočné problémy
a dcéra sa zhoršila v učení. O darovanú nehnuteľnosť sa stará podľa toho ako je to jej umožnené (pokosí
dvor, vymetie pec, urobí poriadok), platí energie (vodu, elektrinu), daň a poplatok za odpad a zabezpečila

palivo na zimu.

7. Okrem výsluchu účastníkov konania súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkov V.. Z. K., V.. F. Q.,
Y. I., M. D. a C. N., V.. M. H., C. N., D. C., T. N., V.. N. F. a obsahom pripojeného spisu Okresného
úradu Námestovo, odboru všeobecnej vnútornej správy a obsahom listín tvoriacich súčasť spisu.

8. Súd sa zaoberal splnením podmienok pre vrátenie daru a platnosťou napadnutej darovacej zmluvy
a zistil, že žaloba je dôvodná.

9. Podľa § 628 ods. l Občianskeho zákonníka darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva

alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

10. Ako vyplýva z vyššie citovaného zákonného ustanovenia darovacou zmluvou darca prenecháva
alebo sľubuje bezplatne prenechať obdarovanému určitý majetkový prospech bez toho, že by malna to právnu povinnosť, a obdarovaný tento dar alebo sľub prijíma. Základnými znakmi darovacej
zmluvy sú teda predmet daru, bezplatnosť a dobrovoľnosť. Predmetom darovacej zmluvy nemusí byť
len vec, ktorú obdarovaný prijíma do vlastníctva, ale môže ním byť aj poskytnutie iného majetkového

prospechu, napr. odpustenie dlhu, vykonanie nejakej činnosti v prospech obdarovaného a pod. Pojmový
znak darovacej zmluvy - bezplatnosť je splnený vtedy, ak obdarovanému nevzniká nijaká právna
povinnosť poskytnúť za dar majetkovú hodnotu, t.j. hodnotu vyjadriteľnú v peniazoch. Darovacia zmluva
je z majetkového hľadiska pre darcu jednostranne nevýhodná, lebo majetková výhoda poskytnutá
obdarovanému nesie so sebou stratu v majetkových pomeroch darcu. Pri posúdení, či ide o zmluvu

bezplatnú alebo nie, je rozhodujúci prejav vôle zmluvných strán v čase, kedy bola darovacia zmluva
uzavretá. Nie je však vylúčené a neodporuje požiadavke bezplatnosti darovania, aby s darovaním bol
spojený záväzok obdarovaného k protislužbe, ktorá sama o sebe majetkovú povahu nemá. Nie je ani
vylúčené,abyzmluvaoznačenáakodarovaciazmluvaobsahovalaajinúnepomenovanúzmluvupodľa§
51 Občianskeho zákonníka, napr. zmluvu o práve darcu doživotne darované nehnuteľnosti užívať alebo
jej súčasťou môže byť aj zmluva o zriadení vecného bremena. V takomto prípade je treba skúmať, či ide

o právne úkony od seba navzájom oddeliteľné a spôsobilé samostatnej existencie, alebo treba zmluvu
chápať ako jeden celok; ak by dve (viaceré) zmluvy obsiahnuté v jednej zmluvnej listine tvorili jeden
neoddeliteľný celok, tak by neplatnosť jednej z nich spôsobila neplatnosť i zmluvy druhej. Dobrovoľnosť
znamená, že sa niečo poskytuje inému bez právnej povinnosti mu to poskytnúť.

11. Z obsahu spisu vyplýva, že 04.11.2002 žalobcovia ako darcovia a žalovaná ako obdarovaná uzavreli
zmluvu nazvanú Darovacia zmluva a Zmluva o zriadení vecného bremena, ktorej vklad bol povolený
OÚ, odbor katastrálny Námestovo dňa 10.12.2002 pod V XXXX/XXXX. Podľa článku I. tejto zmluvy
žalobcovia ako bezpodieloví spoluvlastníci rodinného domu s.č. XX s vonkajšími úpravami, zastavaným
pozemkov KN parc. č. XXX/XX o výmere XXX m2, priľahlým pozemkom KN parc. č. XXX/XXX-záhrady

o výmere XXX m2, zapísaných v celosti pod B1 na LV č. XXX (ďalej len „darované nehnuteľnosti alebo
dar“) darovali v celosti obdarovanej/žalovanej, ktorá vychádzajúc z článku II tejto zmluvy, dar s vďakou
prijala. V tejto časti zmluva obsahuje predmet daru, bezodplatnosť a dobrovoľnosť.

12. Článok V tejto zmluvy je Zmluvou o zriadení vecného bremena, keďže obdarovaná zriadila v

prospech žalobcov ako darcov vecné bremeno spočívajúce v práve bezplatného doživotného bývania
a užívania domu súp. č.XX v H. s príslušenstvom a obdarovaná ako povinná z vecného bremena sa
zaviazala toto právo znášať a trpieť.

13.SúčasnežalovanáakoobdarovanáobsahomčlánkuVIprevzalanasebaosobnýzáväzokzabezpečiť

darujúcim doživotne opateru v chorobe a starobe s tým, že na nákladoch, vyjmuc platenie dane z
darovanej nehnuteľnosti, čo je vecou obdarovanej, sa budú podieľať pomerne podľa rozsahu zastavanej
a užívanej plochy oprávnení a povinní z vecného bremena. Hodnotu vecného bremena účastníci určili
dohodou 331,94 € (10 000 Sk).

14. Zásadnou otázkou, ktorú bolo v danom prípade potrebné posúdiť(s ohľadom na námietku strany
žalobcov o neplatnosti uzavretej darovacej zmluvy), bola otázka, či strany sporu uzavreli v jednej listine
- Darovacej zmluve a Zmluve o zriadení vecného bremena aj zaopatrovaciu zmluvu - jednu alebo
dve zmluvy (darovaciu, zmluvu o zriadení vecného bremena a prípadne zaopatrovaciu alebo inú
zmluvu), a ak uzavreli tieto zmluvy, či sú navzájom oddeliteľné a spôsobilé samostatnej existencie alebo

či predstavujú jeden neoddeliteľný celok, a tiež to, či darovacia zmluva bola alebo nebola bezplatná.

15. Ako už súd vyššie uviedol, časť darovacej zmluvy, ktorou darcovia darovali predmet daru ich dcére
ako obdarovanej, ktorá dar s vďakou prijala, spĺňa náležitosti právneho úkonu stanovené v § 37 ods.
1 v spojení s § 628 ods. 1 OZ a to predmet daru, bezodplatnosť a aj dobrovoľnosť, a preto ide o

platný právny úkon už aj s ohľadom na to, že existenciu podmienok uvedených § 39 OZ majúcich sa
následok absolútnu neplatnosť súd nezistil, t.j. že by takto formulovaná Darovacia zmluva a aj Zmluva o
zriadení vecného bremena odporovala zákonu, konkrétne ustanoveniam § 628 ods. 1 OZ. Obdarovanej
nevznikla nijaká právna povinnosť poskytnúť za dar majetkovú hodnotu vyjadriteľnú v peniazoch a tou
nie je hodnota vecného bremena a ani hodnota daru. Vo vzťahu k tejto časti zmluvy nejde o žiadnu

vzájomnú podmienenosť a túto časť zmluvy možno oddeliť od jej ostatnej časti - Zmluvy o zriadení
vecného bremena, čo vyplýva nielen z názvu zmluvy, ale hlavne jej obsahu, kde v článku V a VI sa
zriaďuje vecné bremeno spočívajúceho v práve doživotného bývania a užívania domu súp. č. XX v H. s
príslušenstvom, čo je obdarovaná žalovaná povinná strpieť. Práve táto časť zmluvy o zriadení vecnéhobremena obsahuje osobný záväzok obdarovanej žalovanej zabezpečiť darujúcim doživotne opateru
v chorobe a starobe, teda opakujúcu sa právnu povinnosť súvisiacu so zriadením/obsahom vecného
bremena a nie s darovaním. Zmluva o zriadení vecného bremena tiež obsahuje v súlade s § 151n ods.

3 OZ dohodu účastníkov právneho úkonu znášať primerane náklady (na jej zachovanie a opravy s čím
nepochybne súvisí aj platenie energie, vody a vykurovanie nehnuteľnosti) podľa miery spoluužívania, čo
je vyjadrené pomerom užívania zastavanej plochy. Napokon v zmluve je vyjadrená aj hodnota vecného
bremena 331,94 €, čo je v takomto znení v zmluve aj uvedené, a preto podľa názoru súdu nejde o
žiadnu protihodnotu. Takto koncipované vecné bremeno /obsahujúce subjektívne práva a povinnosti -

povinnosť niečo konať a strpieť/ nie je nijako vzájomne podmienené s obsahom darovacej zmluvy a
možno ho oddeliť od obsahu darovacej zmluvy, ktorá z toho dôvodu nemôže byť neplatná /relatívne
a ani absolútne/ pre absenciu podstatnej náležitosti a to bezodplatnosti. (Hoci toto skutkové zistenie a
jeho právne posúdenie bolo v rozhodnutí krajského súdu konštatované ako správne, súd sa opätovne
zaoberal námietkou neplatnosti právneho úkonu, keďže prvostupňového rozhodnutie bolo zrušené).

16. Podľa § 630 Občianskeho zákonníka darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný
správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

17. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu na vrátenie daru je také správanie sa
obdarovaného, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé

porušenie dobrých mravov - spravidla ide o porušenie značnej intenzity, alebo porušovanie sústavné,
teda nielen prostá nevďačnosť obdarovaného alebo iné jeho správanie, ktoré možno definovať len
ako nevhodné. Vonkajším prejavom nevhodného správania sa značnej intenzity môže byť - fyzické
násilie, hrubé urážky, neposkytnutie potrebnej pomoci, hrubý nezáujem a podobne. Za relevantné pritom
možno považovať len také správanie sa obdarovaného, ktoré sa objektívne prejavilo, pritom nie je

rozhodujúci subjektívny pocit a úsudok darcu. Pri posudzovaní správania sa obdarovaného ale treba
vychádzať z princípu vzájomnosti, teda hodnotiť aj správanie sa darcu, či aj tento sám sa nespráva voči
obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi a či práve jeho správanie sa nie je príčinou nevhodného
správania sa obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny. Prípadnú reakciu obdarovaného,
aj keď nevhodnú, v situácii správania sa samotného darcu v rozpore s dobrými mravmi, nemožno

kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov a išlo by v takom prípade o spoločensky nežiaducu
vzájomnú komunikáciu medzi darcom a obdarovaným, ktorú by bolo možné sotva charakterizovať ako
hrubé porušenie dobrých mravov zo strany obdarovaného. Výnimkou by bolo iba také správanie sa
obdarovaného, ktoré by bolo v zrejmom nepomere k (nevhodnému) správaniu sa samotného darcu.

18. Po pojmom dobré mravy, ktorý občiansky zákonník nedefinuje, je možné rozumieť súhrn
spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré sa historicky vyznačujú určitou nemennosťou,
vystihujúcich podstatné historické tendencie uznávané rozhodujúcou časťou spoločnosti.

19. K platnosti jednostranného právneho úkonu adresovaného darcom obdarovanému v zmysle § 630

OZ z hľadiska jeho určitosti je nevyhnutné, aby v ňom boli uvedené konkrétne skutočnosti, pre ktoré
darca požaduje vrátenie daru, a ktoré z jeho pohľadu predstavujú hrubé porušenie dobrých mravov voči
darcovi/darcom alebo členom jeho rodiny. Účinky tohto úkonu nastávajú okamihom doručenia takéhoto
jednostranného úkonu, ktorý môže byť obsiahnutý aj v žalobe, obdarovanému (rozsudok NS ČR z
12.12.2002 sp. zn. 22Cdo/1620/2001).

20.Žalobcoviasavdanomprípadedomáhalivráteniadaružalobou,ktorousimalivzmysle§630uplatniť
voči žalovanej vrátenie daru. Pokiaľ ide o obsahové vymedzenie tejto žiadosti žalobcovia poukázali na
to, že aj napriek záväzku - poskytovať osobnú starostlivosť v starobe a chorobe, ktorý žalovaná na seba
prevzala uzavretou zmluvou, si svoj záväzok neplní, presťahovala sa do S. Y. a žalobcom neposkytuje

žiadnu pomoc. Napriek zdravotným ťažkostiam sa musia vzájomne o seba starať sami a žalovaná sa
k nim správa hrubo odporujúco dobrým mravom. Nezaujíma sa o ich situáciu, nepovažuje za potrebné
zisťovať, či niečo nepotrebujú a jediná vec, o ktorú sa zaujíma sú peniaze za elektrinu, kúrenie a vodu.
Žalobcom vulgárne nadáva, že pôjdu do starobinca. Aj napriek výzve z 22.07.2015, ktorou žalovanú
upozornili na jej hrubé správanie sa voči nim, sa správanie žalovanej a jej manžela zhoršilo.

21. Aj počas konania žalobcovia poukazovali na viaceré konanie žalovanej (a nielen jej, ale aj jej
manžela), ktorými malo dôjsť k porušeniu dobrých mravov vo vzťahu k žalobcom a to predovšetkým na
to, že hrubé porušenie dobrých mravov videli v nevhodnom vyjadrovaní sa žalovanej v čase príchodudo miesta darovanej nehnuteľnosti a napätými vzťahmi medzi stranami sporu. Napokon výrazne napäté
vzťahy sa prejavovali aj počas priebehu konania. Po doplnení dokazovania výpoveďami svedkov mal
súd preukázané, že zo strany žalovanej skutočne dochádza k nevhodnému vyjadrovaniu sa na adresu

žalobcov, čo potvrdil svedok Ing. Z. K. - starosta obce, ktorý v súvislosti s riešením sporu ohľadom
smetnej nádoby potvrdil, že v rámci tohto riešenia padli aj vulgárne slová, v súvislosti s ktorými poprosil
žalovanú, že by tak na otca nemala hovoriť, pričom na konkrétne znenie si nepamätal, resp. ich
neuviedol, keďže si nebol istý, či by ich presne zreprodukoval. Každopádne sa mala žalovaná vyjadriť
na adresu žalobcu 1/ „ že ho za otca nepovažuje“. K sporu malo dôjsť po tom, čo manžel žalovanej

odmietol povoliť žalobcovi sypať smeti do smetnej nádoby, čomu malo prechádzať odnesenie smetnej
nádoby spred domu zo strany žalobcu 1/. V doplnenej svedeckej výpovedi V.. Z. K. potvrdil, že bol
svedok „novej udalosti“, keď ho kontaktoval žalobca 1/ a bolo to v čase, keď žalovaná s manželom prišli
spolu so znalcom ohliadať komín. Pri tejto udalosti prebiehali výrazne vysoko emotívne slová (výrazy)
s verbálnymi vyhrážkami, tvrdým podtónom a výrazným hlasom, hoci k fyzickému útoku nedošlo a
vyhrážkynemaliznakynásilia.Vzťahymedzistranamisúvyhrotenéavôbecnevediaspolukomunikovať.

Obdobne aj svedok V.. M. H. - vykonávajúci čistenie komína v darovanej nehnuteľnosti potvrdil, že
žalovanánikdysvojhootcanenazvalaotec(akojetobežné)avsúvislostisvykonanourevíziouzisťovala,
či ho jej otec pustil a umožnil prístup a oslovovala ho „starý somár, starý blbec“. Aj svedok C. N. potvrdil,
že keď išiel okolo domu, počul ako žalovaná nadávala žalobcom, hovorila, že budú „bezdomovci“, na
ulici a pod mostom“. Z domu počuť hádky a nadávky a videl aj policajtov, musia to počuť viacerí ľudia,

ktorí v blízkosti prechádzajú. G. D. C. tiež potvrdil, že bol svedkom toho, keď boli pri menovaných
policajti, žalovaná mala žalobcovi 1/ kričať „čo sa staráš, ty starý kokot“, ty starý cupe, aby ťa sľak trafil“ a
tiež nadávala susede oproti. Zhodne so svedkom C. Jadroňom vypovedali, že žalovaná mala žalobcovi
zobrať drevo, keď boli svedkami jeho odvozu.

XX. Aj z obsahu náhodne vybratého a prehratého „CD nosiča zo dňa 13.02.2016“ mal súd preukázané,
že intenzita narušenia vzťahov medzi stranami sporu je značná, vyznačuje sa silnou podráždenosťou
pri vzájomnom stretnutí, nadávkami, výrazným krikom vyúsťujúcim vo vzájomnú hádku, ba dokonca
nemožno vylúčiť ani (bližšie nekonkretizované) fyzické útoky (kto - koho a čím), pritom nemožno hovoriť,
že ide len o náhodné konanie, ale o sústavné (opakujúce sa) konanie (nadávky, vyhrážky, hrubé urážky

a vzájomný citový nezáujem), v ktorom absentuje bežná slušnosť, úcta a akákoľvek spolupatričnosť,
ktorou sa vzťahy medzi blízkymi osobami a rodinnými príslušníkmi vyznačujú.

23. Pokiaľ ide o pomoc, resp. osobný záväzok zabezpečiť darcom/žalobcom doživotnú opateru v starobe
a chorobe, tak vo vzťahu k tejto okolnosti ani nebolo sporné to, že žalovaná tento záväzok neplní (už

aj z toho dôvodu, že býva v S. Y.). Sporným v danom prípade nebolo ani to, že žalovaná (s rodinou)
navštevujú darovanú nehnuteľnosť len pri príležitosti kontroly nehnuteľnosti (vymetenia komína, paliva
na zimu a podobne). Z listov predložených na pojednávaní zo dňa 15.07.2017, 24.09.2017 a 04.11.2017
súd zistil, že žalovaná aktuálne žiadala od žalobcov informácie o ich zdravotnom stave a tiež toho, čo
potrebujú na zabezpečenie bývania, hlavne písomne (keď podľa názoru súdu iný spôsob aktuálne pre

výrazne vyhrotené vzťahy, ani nie je možný).

24. Zhrnúc vyššie uvedené možno dospieť k záveru, že žalovaná v žiadnom prípade sa nespráva podľa
zásad spoločenských a mravných noriem, ktoré sú historické vžité a zdieľané širšou spoločnosťou a to
aj s ohľadom na to, že nadávanie svojich rodičom, vyhrážanie sa im pobytom v domove dôchodcov,

preklínanie a napokon ako vyplynulo z obsahu „CD“ aj vzájomné osočovanie, nie je v našej spoločnosti
hodnotené ako bežné a morálne správanie sa a také, ktoré by nemalo byť v rozpore s dobrými mravmi.
K takémuto správaniu dochádza aj pri neohlásených príchodoch „iných osôb“, či už objednaných
znalcovi,komináromuskutočňujúcimrevíziekomína.Správaniuobdarovanejžalovanejchýbaslušnosťa
spolupatričnosť a tiež úcta a tolerancia. Je pritom potrebné uviesť, že intenzita takého hrubého správania

vykazuje aj známky sústavnosti, čo preukazujú neustále sa opakujúce trestné oznámenia a priestupkové
konania. Ako napríklad priestupkové konanie vedené pod sp. zn. OU-NO-OVVS-2015/016342-437,
438-P-Z, z ktorého bolo zistené, že hoci konanie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa
§ 49 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch vedené proti žalovanej ako obvinenej bolo
zastavené podľa § 76 ods. 1 písm. c/ tohto zákona, malo ísť o konanie uskutočnené dňa 29.09.2015

so znakmi hrubého správania sa voči žalobcovi 1/ tým spôsobom, že žalovaná mu mala nadávať, že
je „žebrák a ďad“ a povedať mu, že ho vyhodí na ulicu. Aj obsah ďalších rozhodnutí - č. 170-6/2016
z 23.08.2016 vydaného D. útvarom XXXX I. a aj rozhodnutie OU-NO-OVVS-2016/011565-224-P-K zo
dňa 14.07.2016 poukazuje na sústavné a vzájomne osočovanie sa. Je pritom potrebné podotknúť, žesvedkovia vyjadrujúci sa k správaniu žalovanej, nemajú žiaden pomer a ani príbuzenský, či priateľský
vzťah k stranám sporu, a preto mohli reprodukovať len to, čoho boli skutočne svedkami.

25. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že správanie sa žalovanej voči žalobcom ako rodičom
vykazuje znaky hrubého porušenia dobrých mravov, preto súd žalobe podľa § 630 OZ vyhovel.

26. K okolnosti žalovanej, ktorá sa s rodinou presťahovala do S. Y., kde aj aktuálne možno uviesť, že
táto okolnosť ani nebola sporná a potvrdili to obe strany sporu, pričom dôvod, ku ktorému tak malo

dôjsť potvrdila len maloletá svedkyňa T. N. (ohľadom ktorej strana žalobcov namietala výsluch a aj jej
hodnovernosť z dôvodu, že všetko mala naučené), keď uviedla, že do S. Y. sa odsťahovali preto, aby
sa zlepšili vzťahy, aby sa vyhli hádkam. Keď bývali v H. starí rodičia sa k nim správali veľmi zle, hlavne
babka, ktorá vôbec nemala ocina rada, bila ho mokrou handrou, hovorila, že ho udrie panvicou po hlave,
ak ešte vstúpi do kuchyne a zhoršilo sa to, keď sa ocino vrátil z Afganistanu. Posledné roky to bolo veľmi
zlé. Vzťahy sa zhoršovali. Keď mamina rozliala polievku nadávali jej - „kurva“, „piča“, a rôzne iné veci a

snažili sa ju vyviesť, aby to nepočula. Potvrdila tiež to, že aj voči nej sa darcovia správali mrzko. Mamina/
žalovaná sa o babku starala, pripravovala jej lieky, ale babka to odmietala, chcela, aby opatrovníctvo
zrušila, a preto to mamina zrušila. Babka odmietala jedlo, čo jej uvarila mamina, že „také grcky jesť
nebude“. Pokiaľ ide o vierohodnosť svedkyne súd nezistil, že by táto mala hovoriť nepravdu, pretože na
otázky (nielen) súdu ale aj strán sporu (prostredníctvom ich právnych zástupcov) odpovedala vecne a

s výraznou vyspelosťou osoby v jej veku.

27. Ostatní v konaní vypočutí svedkovia (po zrušení prvostupňového rozhodnutia) sa k okolnosti
odsťahovania nevedeli vyjadriť a túto okolnosť neuvádzali ani žalobcovia. Pritom výpoveď tejto maloletej
svedkynenadväzujenazistenúskutočnosťozrušeníopatrovníctvarozhodnutímÚraduprácesociálnych

vecí a rodiny Námestovo zo dňa 25.03.2015 č. NO1/OPPNK/SOC/2015/11286-0013 na základe žiadosti
žalovanej s účinnosťou od 01.04.2015, čomu predchádzalo zastavenie poberania peňažného príspevku
na opatrovanie fyzickej osoby - žalobkyne 2/ a ako uvádzala maloletá svedkyňa a žalovaná, stalo sa
tak na žiadosť žalobkyne 2/, ktorá nemala záujem o opatrovanie zo strany žalovanej. K odsťahovaniu
sa rodiny žalovanej došlo práve po zrušení opatrovníctva 08/2015, pričom ohľadom tejto skutočnosti

(odsťahovania sa) žalovaná uviedla, že musela opustiť darovaný dom pre nadávky žalobcov a pre
zhoršenie vzťahov, pretože pociťovala žalúdočné problémy a dcéra sa zhoršila v učení. Musela si zobrať
pôžičku, aby si kúpila byt a mala kľud a dcére sa zlepšilo učenie.

28. Práve tieto okolnosti - kúpa nehnuteľnosti na pôžičku svedčia o tom, že žalovaná celkom dobrovoľne

neprestala plniť záväzok - „starať sa o žalobcov v chorobe a starobe“, ale stalo sa tak pre vzájomne
vyhrotenévzťahy,sledujúcdosiahnutie„kľudu“adúfajúczlepšeniuvzájomnýchvzťahov.Vtejtosúvislosti
nemožno hovoriť ani o tom, že by žalovaná v čase, keď poberala peňažný príspevok na opatrovanie
fyzickejosoby-žalobkyne 2/,tedasastaralaožalobkyňu2/,sisvojepovinnostineplnila.Hocižalobcovia
jej tvrdenia popierali a naproti tomu žalovaná a mal. svedkyňa vypovedali o dostatočnej starostlivosti vo

vzťahu k žalobcom, súd mal jednoznačne výsluchom svedkyne In. F. Q. - pracovníčky majúcej na starosti
kontrolu vykonávania opatrovateľskej služby žalovanej voči žalobkyňa 2 v období od 01.12.2004 do
31.03.2015 preukázané, že pri výkone opatrovníctva žiadne nedostatky zistené neboli a to ani zo strany
ostatných pracovníkov, ktorí mali na starosti výkon kontroly opatrovníctva. Žalobkyňa 2/ pri kontrole vždy
prehlásila, že je s výkonom opatrovníctva spokojná, pričom obe účastníčky tohto vzťahu do zápisníc o

kontrole prehlásili, že opatrovanie je v súlade so zákonom. Žalovaná bola pri každej kontrole prítomná,
prostredie bolo čisté a upratané a dopytom u žalobkyne 2/ bola zistená spokojnosť. V podstate svedkyňa
vyvrátila tvrdenie žalobkyne 2/ o tom, že by sa žalovaná v čase, keď poberala príspevok, o ňu nestarala.
Vo vzťahu k tejto okolnosti - neplnenie si povinnosti opatrovať darcov - nemožno preto vyhodnotiť
tak, že žalovaná žalobcov ako rodičov nechala bez povšimnutia s ohľadom na vek a zdravotný stav

(tento tak ako bol tvrdený v žalobe ani preukázaný nebol tým, že by žalobcovia boli odkázaní na stálu
pomoc), keďže k zrušenie opatrovníctva došlo v dôsledku už vyhrotených vzťahov a odmietania pomoci
žalobkyne 2/ a aj žalobcu 1/ zo strany žalovanej, a ktoré následne vyústilo do odchodu žalovanej
zo spoločnej domácnosti. V tomto smere bez vzťahu k týmto dôkazom nemôže samostatne obstáť
vyhlásenie žalovanej (pri výsluchu a v čase výrazne vyhrotených vzťahov), že „nech sa teraz o žalobcov

starajú ostatné deti“.

29. Je treba dodať k okolnosti neposkytovania pomoci žalobcom zo strany žalovanej, že akákoľvek
snaha sa aktuálne javí ako nevhodne adresovaná a v podstate by prispela len k zostreniu už aj taknapätých vzájomných vzťahov medzi žalobcami a žalovanou. Uvedené však nič nemení na skutočnosti,
že správanie žalovanej bolo (na podklade skutkových zistení) vyhodnotené ako v rozpore s dobrými
mravmi, pre ktoré sa žalobcovia dôvodne domáhali vrátenia daru.

30. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešným žalobcom
priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v
lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 1 a 2 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa § 38 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.