Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 19, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6CoP/29/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5311210297
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5311210297.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej

a členov JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Anny Mihálikovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: Z. U. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, F. č. XXX/C, XXX XX O., v konaní zastúpená
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, dieťa rodičov: matka G. E.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom F. č. XXX/C, XXX XX O. a otec L. E. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXd,
XXXXX W., Nemecko, zastúpený Mgr. Ivetou Gavačovou, advokátkou so sídlom R. XXX, XXX XX R.
V. a spoločnosťou Advokátska kancelária Andrea Havelková, s.r.o. so sídlom D. Dlabača 2748/28, 010
01 Žilina, IČO: 36 854 956, o zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky a určenie

výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 6P/38/2011-507 zo dňa 23.
februára 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. 6P/38/2011-507 zo dňa 23. februára 2017
p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej Z. E.,
nar. XX.XX.XXXX, mesačne sumou 120,00 Eur od 02.11.2011 do 31.08.2015 a od 01.09.2015 naďalej

sumou 150,00 Eur mesačne k rukám matky, ktoré výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho-ktorého
mesiaca vopred (výrok I.). Nedoplatok splatného výživného za obdobie od 02.11.2011 do 23.02.2017
v sume 3.645,76 Eur súd povolil otcovi splácať spolu s bežným výživným v splátkach po 50,00 Eur
mesačne počnúc prvou splátkou splatnou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku až
do úplného zaplatenia. Nezaplatením čo i len jednej splátky alebo jej časti sa stáva splatný dlh v celosti
(výrok II.). Štátu náhradu trov v sume 1.503,01 Eur súd nepriznal (výrok III.). O trovách konania rozhodol
tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (výrok IV.).

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že matka sa podaným návrhom doručeným súdu dňa
02.11.2011 domáhala zverenia maloletej Z. do jej osobnej starostlivosti a zároveň žiadala uložiť otcovi
povinnosť prispievať na výživu maloletej Z. sumou 250,00 Eur mesačne odo dňa podania návrhu. Matka
návrh odôvodňovala tým, že z partnerského vzťahu medzi ňou a otcom dieťaťa sa narodila maloletá Z..
V spoločnej domácnosti s otcom dieťaťa žila matka do augusta roku 2011. Výživné na maloleté dieťa za
mesiace september a október roku 2011 otec zaplatil na výzvy matky.

3. Rozsudkom Okresného súdu Čadca č.k. 6P/38/2011-92 zo dňa 20. júna 2012 okresný súd zveril
maloletú Z. E. do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok. Zároveň
okresný súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej Z. sumou 150,00 Eur mesačne ododňa 02.11.2011. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 02.11.2011 do 20.06.2012 vo výške 800,00 Eur
súd povolil otcovi splácať v splátkach vo výške 20,00 Eur mesačne pod následkom straty výhody splátok.
Žiadnemuzúčastníkovnepriznalsúdprávonanáhradutrovkonania.Vdôsledkupodanéhoodvolaniazo

strany otca Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 6CoP/89/2012-128 zo dňa 28. septembra 2012 rozsudok
okresného súdu vo výroku o povinnosti otca prispievať na výživu maloletej Z., vo výroku o nedoplatku
na výživnom a vo výroku o trovách konania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V nenapadnutom
výroku,ktorýmbolamaloletáZ.zverenádoosobnejstarostlivostimatky,zostalrozsudokokresnéhosúdu
nedotknutý. Rozsudok nadobudol právoplatnosť v časti zverenia maloletého dieťaťa do starostlivosti

matky dňom 28.07.2012.

4. Predmetom konania zostal návrh matky na určenie výživného na maloletú Z.. Po doplnenom
dokazovaní okresný súd rozhodol rozsudkom č.k. 6P/38/2011-255 zo dňa 19.11.2013 tak, že otec
je povinný prispievať na výživu maloletej Z. sumou 150,00 Eur mesačne počnúc dňom 25.11.2011.
Nedoplatok na výživnom za obdobie od 02.11.2011 do 19.11.2013 vo výške 2.280,00 Eur umožnil

otcovi splácať v mesačných splátkach po 30,00 Eur mesačne pod následkom straty výhody splátok.
Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku
podal odvolanie otec maloletého dieťaťa, na základe ktorého Krajský súd v Žiline uznesením č.k.
6CoP/81/2014-294 zo dňa 28. novembra 2014 rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie. Odvolací súd konštatoval, že dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie nebolo realizované

spôsobom, ktorý by postačoval pre vytvorenie uceleného obrazu o pomeroch účastníkov. Pri výpočte
zameškaného výživného tiež nedostatočne venoval pozornosť naturálnym plneniam otca, ktoré bolo
potrebné do konečnej sumy nedoplatku započítať. Okresný súd opomenul rozhodnúť o trovách štátu.
Keďže skutkový resp. skutočný stav nebol dostatočne zistený, to sa následne prejavilo v nedostatočnom
a nepresvedčivom odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

5. Súd prvej inštancie doplnil dokazovanie v intenciách nadriadeného súdu a na výsledky vykonaného
dokazovania a ním zistený skutkový stav veci aplikoval ustanovenia zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov („Zákona o rodine"), konkrétne
ustanovenia § 36 ods. 1 v spojení s ust. § 24 a nasl. Zákona o rodine a ustanovenia § 62 a nasl. Zákona

o rodine, upravujúcich rozhodovanie súdu o úprave rodičovských práv a povinností pri nezhode rodičov
maloletých detí a vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, v spojení so spoločnými ustanoveniami § 75
a nasl. Zákona o rodine, vychádzajúc z pomerov zistených za rozhodné obdobie uplatneného nároku a
potom v čase vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, posudzujúc na základe účastníkmi predložených a
súdom zabezpečených listinných dôkazov a správ, vrátane vyjadrenia súdom ustanoveného kolízneho

opatrovníka, pomery oboch rodičov ako povinných a pomery maloletého dieťaťa ako oprávneného v
prospechasozreteľomnanajlepšízáujemmaloletéhodieťaťa(ustanoveniečlánku3ods.1asúvisiacich
ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa, prijatého v New Yorku 20. novembra 1989, ktorého signatárom
je i Slovenská republika, uverejneného v našej Zbierke zákonov oznámením FMZV č. 104/1991 Zb., tiež
článok 41 v spojení s článkom 7 ods. 5 Ústavy SR č. 460/1992 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení

a ust. §§ 28 a nasl., §§ 62 a nasl. Zákona o rodine).

6. Súd okrem všeobecných zákonných hľadísk vymedzených v ust. § 75 Zákona o rodine pri svojom
rozhodovaní o výške výživného a posudzovaní pomerov oboch rodičov ako povinných z titulu zákonnej
vyživovacej povinnosti k maloletým deťom, predovšetkým otca ako rodiča, ktorý na rozdiel od matky

nezabezpečuje osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, v prejednávanej veci kládol osobitný dôraz
na právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine), na osobnú
starostlivosť len jedného z rodičov o maloleté dieťa - matky, ktorá sa stará o domácnosť, v ktorej dieťa
žije (§ 62 ods. 4 Zákona o rodine), na prednosť výživného na deti pred inými výdavkami rodičov, ktoré
nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 5 Zákona o rodine).

7. Vykonaným dokazovaním u matky, ako aj u otca mal súd preukázané, že obaja sú zamestnaní. Otec
je vyučený ako lakovač, pracuje však v inom odbore. Matka má stredoškolské vzdelanie s maturitou,
pracovala ako obchodný zástupca. Matkin príjem v priebehu trvania súdneho konania sa pohyboval od
400,00 Eur do 620,00 Eur mesačne. Matka žila v spoločnej domácnosti s rodičmi, ktorí jej prispievali

mesačne na domácnosť maximálne do sumy 130,00 Eur v priebehu konania. Obaja rodičia matky boli
nezamestnaní, evidovaní na aktivačných prácach. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané tiež
majetkové pomery matky maloletej, ktorá aktuálne ku dňu rozhodovania vlastnila (bola oprávnenou
držiteľkou) jedno osobné motorové vozidlo zn. Citröen, ktoré splácala mesačne v splátkach. Pokiaľsi matka zobrala úver spoločne s ďalšou dospelou sestrou a vyplatili tento úver s tým, že vlastníctvo
bytu bolo zapísané na matku maloletej Z., je zjavné, že G. E. ako vlastníčka bytu jednak pomohla
vyriešiť sociálnu situáciu svojich rodičov, ktorí boli nezamestnaní a nemali dostatočný príjem na úhradu

bytu a na druhej strane zabezpečila takýmto spôsobom bývanie pre seba a pre svoju maloletú dcéru.
Tvrdenie právnej zástupkyne otca, že vozidlo Citröen matka nepotrebovala a že naviac nepotrebovala
vozidlo takej značky (na trhu automobilov na Slovensku jedna z najdrahších značiek), súd vyhodnotil
ako neadekvátne a tiež predčasné. Matka maloletej uvádzala, že ide o motorové vozidlo strednej
triedy, nejedná sa o luxusné motorové vozidlo aj na pomery slovenského trhu. Matka býva na sídlisku,

ktoré je vzdialené od jej pracoviska niekoľko kilometrov, a tak motorové vozidlo zabezpečuje jej riadnu
dochádzku do práce, vozí maloletú Z. do školy a na rôzne záujmové krúžky. Vzhľadom na dodržiavanie
pracovnej doby, začiatok a koniec školského vyučovania maloletej, keďže je na starostlivosť o dieťa
sama, podľa názoru súdu používanie motorového vozidla za uvedeným účelom nemožno hodnotiť ako
luxus, ktorý by bol neodôvodnený. Rovnaké stanovisko zaujal súd aj k zakúpeniu notebooku, pretože
v súčasnej dobe úroveň vzdelania maloletých detí a perspektíva ich ďalšieho používania počítačov je

nevyhnutná, a teda nie je to možné vyhodnotiť ako luxus, pretože z justičnej praxe pri výsluchu rodičov
v obdobných konaniach je všeobecne známe, že deti už na prvom stupni veľmi často využívajú internet
a počítače najmä pri nedostatku učebníc a rôznych potrieb pre vyučovanie. Následne súd tento výdavok
nehodnotil ako neprimeraný potrebám maloletej Z.. Pokiaľ matka mala od otca viacero motorových
vozidiel a tieto predala, prostriedky získané z predaja súd nezapočítaval na výživné. V konaní nebolo

preukázané, že otec dal finančné prostriedky matke v sume 420,00 Eur na zakúpenie pomôcok pre
dcéru do školy, nakoľko tieto matka označila iba ako pôžičku, a preto súd na tieto prostriedky tiež
neprihliadol. V konaní bolo nepochybne preukázané, že matka sa svojím nerozvážnym konaním (bez
ohľadu na pôvodný zámer) zadlžila natoľko, že napriek tomu, že pracuje, jej výdavky presahovali jej
príjem. Svoju nepriaznivú situáciu riešila prostredníctvom spoločnosti Prvej oddlžovacej, s.r.o., ktorá de

facto uhradila jej úvery a tejto spoločnosti sa zaviazala hradiť mesačné splátky s dlhšou dobou splatnosti,
čím v konečnom dôsledku iba nahradila úver iným úverom. Iný príjem súd však preukázaný nemal okrem
čiastočnej, i keď nadštandardnej podpory zo strany rodičov, pokiaľ bol ich príjem len z dávok sociálnej
pomoci, t.č. iba z dôchodku. Matka takýmto správaním - vzatím pôžičky na zaplatenie iných pôžičiek,
následné minutie a nesplatenie pôžičiek, seba ako i maloletú neprimerane finančne zadĺžila. Uvedené

však nič nemení na tej skutočnosti, že svojej maloletej dcére poskytuje riadnu starostlivosť. Výdavky
maloletej matka špecifikovala a dokladovala riadne, či už na stravu 100,00 Eur, na oblečenie, obuv,
krúžky, telefón. Do týchto výdavkov je však nevyhnutné zahrnúť náklady (pomernú časť) aj na bývanie
a bežné výdavky s tým spojené ako jedného z členov domácnosti, ktoré výdavky predstavovali v čase
rozhodovania sumu približne 200,00 Eur (bývanie + elektrina).

8. Vo vzťahu k otcovi súd uviedol, že otec bol zamestnaný počas celého súdneho konania (s výnimkou
obdobia od 08.01.2014 do júna 2014). Otec v priemere mal príjem v posudzovanom období od podania
návrhukudňurozhodovaniavsumeod1.490,00Eurdo2.020,00Eur(apríl2016).Otecbývalvspoločnej
domácnosti s rodičmi na začiatku konania, kde mesačné náklady mal v sume od 150,00 do 200,00 Eur. V

čase rozhodovania žil u priateľky, kde mal mesačné výdavky na domácnosť v sume cca 350,00 Eur ako
podiel 1/4-iny na celkových výdavkoch domácnosti. Tieto výdavky však špecifikoval iba v súhrne, bez
predloženia akýchkoľvek dokladov, ktoré by toto preukazovali. Otec svoje osobné výdavky špecifikoval
v sume 400,00 Eur na oblečenie, obuv, stravu. Okrem toho nadobudol v priebehu súdneho konania
motorové vozidlo značnej hodnoty v sume cca 22.000,00 Eur, ktoré mesačne splácal v sume po 237,82

Eur, taktiež hradil poistky v sume 124,00 Eur za auto, na cestovné minul mesačne cca 250,00 Eur
a mal ďalšie finančné úvery mesačne v sume 408,28 Eur, ktoré si podľa tvrdení vzal na splatenie
výživného na synov F. a F., taktiež hradil výživné na dcéru E. v sume 200,00 Eur. Takto špecifikované
výdavky predstavujú mesačne sumu cca 2.000,00 Eur, a teda je zrejmé, že aj otec žije nad rámec
svojich možností a zrejme má tiež iný príjem, z ktorého dokáže pokrývať svoje mesačné výdavky už len

s prihliadnutím k tomu, že pokiaľ mesačne spláca zameškané výživné na synov F. a F., nie je zrejmé, z
čohohradípotombežnévýživné,pokiaľzostranyotcaprostredníctvomprávnejzástupkynebolotvrdené,
že medzičasom tohto prebiehajúceho súdneho konania došlo k zvýšeniu vyživovacej povinnosti otca k
týmto dvom deťom, ktoré rozhodnutie (ani prvotné o určení výživného otcovi zo strany súdu) nebolo súdu
na opakované výzvy predložené a je iba málo pravdepodobné, aby toto rozhodnutie nebolo doručené.

Túto skutočnosť môže nepriamo potvrdzovať i to, že otec dokázal ušetriť na akontáciu motorového
vozidla sumu 3.000,00 Eur napriek jeho výdavkom, ktoré uvádzal. Súd nespochybňuje životnú úroveň,
ktorá v Nemecku dozaista je, ale to však neznamená, aby jeho maloletá dcéra za účelom udržania
si určitého štandardu otca musela sa prispôsobiť jeho osobným potrebám a bolo dostatočné výživnépodľa otca v sume 65,00 Eur mesačne (cca 2,00 Eurá denne), pokiaľ iba otcove tvrdené osobné výdaje
na oblečenie, stravu a hygienu predstavujú mesačne 400,00 Eur (cca 13,00 Eur denne). K námietkam
právnej zástupkyne otca súd zaujal stanovisko, že hodnotenie schopností a možností na strane matky

je právnou zástupkyňou otca neobjektívne. Na jednej strane ospravedlňovala postup otca, ktorý svojim
postojom spôsobil to, že neplnil vyživovaciu povinnosť k dvojičkám od roku 1998, i keď mal vedomosť,
že matka týchto detí za otca označuje jeho a tým, že neplnil ani len preddavkovou formou výživné na obe
deti, spolu s nákladmi na dokazovanie v konaní o určenie otcovstva mu bol dlh vyčíslený na sumu okolo
23.000,00Eur.Ideosumu,ktoránemôžebyťzohľadňovanávneprospechmaloletejZ.,pretožezostrany

otca ide o vyslovene nezodpovedný postoj k takýmto dôležitým životným otázkam. Táto skutočnosť bola
potvrdená i tým, že otec spochybňoval taktiež otcovstvo k maloletej Z., avšak ku dňu rozhodovania bol
zapísaný v rodnom liste ako otec dieťaťa a súd nemá vedomosť o tom, že by podal žalobu na zapretie
otcovstva. Naviac matka opakovane na pojednávaní uvádzala, že otcovi zaslala DNA maloletej tak, ako
žiadal s tým, aby jej zaslal výsledok, avšak k tomuto nedošlo. K stanovisku právnej zástupkyne otca,
že matka preberá na seba neadekvátne riziká, že prebrala na seba dlh rodičov, ktorí sa mali správať

zodpovedne a mali tento dlh splácať, je možné iba konštatovať, že otec sa taktiež nesprával zodpovedne
pokiaľ si je vedomý toho, že má vyživovacie povinnosti k štyrom deťom a napriek tomu si zakúpil vozidlo
v hodnote cca 22.000,00 Eur s mesačnou splátkou 237,82 Eur, pričom pre denné cestovanie do práce
(50 km) bolo možné zakúpiť si motorové vozidlo aj v nižšej cenovej kategórii bez nevyhnutného ďalšieho
zadlženia sa otca. Súd z uvedených dôvodov preto na výdavky otca v súvislosti s motorovým vozidlom

- jeho splácaním neprihliadol ako na nevyhnutné výdavky, ktoré musí otec nevyhnutne vynaložiť. Z
vykonaného dokazovania mal súd tiež preukázané, že otec sa výrazne zadlžil úvermi v roku 2015 a
skutočnosť, že tieto „spotrebné" úvery čerpal na úhradu výživného, súd v konaní preukázanú nemal, a
tak tieto tvrdenia zostali len v rovine všeobecných tvrdení. Pokiaľ otec evidentne nechcel zdokladovať
svoje výdavky, súd vychádzal z jeho tvrdení, pretože i na jeho strane je dôkazná povinnosť a súd na

základe predložených dôkazov (najmä o príjmoch) mohol vo veci rozhodnúť.

9. Okresný súd pri rozhodovaní o výživnom prihliadol k reálnym potrebám maloletej Z. a výživné určil
diferencovane v tom-ktorom období veku, pričom pri svojom rozhodovaní vychádzal z vykonaného
dokazovania. V čase podania návrhu maloletá Z. mala nastúpiť do 1. ročníka základnej školy, v čase

rozhodovania už bola žiačkou 6. ročníka základnej školy, teda na druhom stupni. Od podania návrhu ku
dňu rozhodovania došlo ku kvalifikovanej zmene pomerov u maloletej nielen v súvislosti so všeobecným
nárastom cien, ale aj v súvislosti s prechodom na vyšší stupeň základnej školy, čo si vyžiadalo vyššie
výdavky na maloletú. Súd preto s prihliadnutím na preukázané výdavky na maloletú určil výživné otcovi
v sume 120,00 Eur mesačne od podania návrhu, t.j. od 02.11.2011 do 31.08.2015 a v sume 150,00 Eur

mesačne od 01.09.2015, t.j. od nástupu maloletej na druhý stupeň základnej školy naďalej, ktoré výživné
je otec povinný platiť k rukám matky vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred. Čo sa týka
zameškaného výživného za obdobie od podania návrhu ku dňu rozhodnutia, toto súd vyčíslil v celkovej
sume 3.645,76 Eur, ktorú výšku podrobne odôvodnil v bode 30. odôvodnenia napadnutého rozsudku.
Súd na výživné nezapočítaval motorové vozidlá, nakoľko mal za to, že takýto zápočet možný nie je.

Rovnako nezapočítal pôžičky, ktoré mal poskytnúť otec matke maloletého dieťaťa, pretože ide o vzťah
rodičov a netýka sa samotného výživného. Súd nezapočítal otcovi ani kúpu sladkostí, ktoré považoval za
bežné výdavky, taktiež nezapočítal darčeky na narodeniny a Vianoce (hry Monopoly, hračka a podobne).
Takto vyčíslené dlžné výživné povolil súd otcovi vzhľadom na osobné, majetkové a príjmové pomery
splácať v mesačných splátkach po 50,00 Eur počnúc prvou splátkou zročnou v mesiaci nasledujúcom

po právoplatnosti rozsudku pod stratou výhody splátok, ak bude vynechaná hoci i len jedna splátka.

10. V nadväznosti na ust. § 155 ods. 1 CSP v spojení s článkom 12 ods. 1 a článkom 47 ods. 3 Ústavy
SR okresný súd konštatoval, že aktuálna právna úprava reflektuje právo konať pred súdom vo svojej
materčine, resp. v štátnom jazyku. Ústne prednesy, t.j. tlmočenie sa vykonáva preto na náklady štátu

na písomné úkony - preklady sa vykonávajú zásadne na náklady strán sporu. V prejednávanej veci
celkovo bolo na náklady prekladateľa vynaložené z rozpočtových prostriedku súdu (štátu) 1.503,01 Eur,
ktorá suma pozostáva z čiastkových výplat ustanovenému prekladateľovi realizovaných uznesením z
č.l. 34 spisu, kde bola priznaná suma 290,56 Eur, uznesením z č.l. 253 spisu priznaná suma 704,56
Eur, uznesením z č.l. 285 spisu priznaná suma 83,24 Eur, uznesením č.k. 324 spisu priznaná suma

83,14 Eur, uznesením z č.l. 367 spisu priznaná suma 341,51 Eur. Štátu nepriznal nárok na náhradu trov
konania v celkovej výške 1.503,01 Eur z dôvodu, že tieto trovy vznikli nie zavinením otca, ale v dôsledku
toho, že pôvodná úprava Občianskeho súdneho poriadku (v čase podania návrhu) neukladala povinnosť
prekladať písomné podania v cudzom, resp. úradnom jazyku a tieto trovy znášal v celom rozsahu štát.Z uvedeného dôvodu sa javilo súdu ako nespravodlivé, aby v nadväznosti na novú právnu úpravu uložil
otcovi povinnosť uhradiť trovy, ktoré majú byť v réžii štátu (napr. predvolanie na pojednávanie, prípadne
matke náklady, ktoré vznikli z titulu prekladu návrhu otca).

11. O trovách účastníkov - matky, otca a kolízneho opatrovníka súd rozhodol podľa § 52 zákona č.
161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania.

12. Proti tomuto rozsudku podal otec odvolanie, v ktorom žiadal rozsudok okresného súdu vo výrokoch
I. a II. zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Uviedol, že súd mu určil povinnosť
prispievať na výživu maloletej Z. od 02.11.2011 mesačne sumou 120,00 Eur do 31.08.2015. Podľa jeho
názoru nezohľadnil súd tú skutočnosť, že v období od 08.11.2014 do 06.01.2015 bol nezamestnaný
a poberal štátnu podporu v nezamestnanosti vo výške 32,05 Eur denne, čo pri 30-dňovom mesiaci
predstavujesumu961,50Eurmesačneačojepribližneo500,00až600,00Eurmenejnežboljehopríjem

v zamestnaní. Nie je preto možné, aby za obdobie nezamestnanosti súd určil výživné v takej istej výške
ako za obdobie, keď otec poberal mzdu v zamestnaní. Okrem toho na strane 5 rozsudku súd nesprávne
uviedol,žezpodporyvnezamestnanostimubolivykonávanézrážky2,80Eurmesačne,nakoľkosprávne
má byť uvedené 2,80 Eur denne. Za obdobie nezamestnanosti mal teda súd určiť výživné vo výške v akej
uhrádzal, t.j. 100,00 Eur mesačne. S uvedeným následne súvisí aj výška nedoplatku na výživnom. Súd u

matky zohľadnil zakúpenie motorového vozidla ako nevyhnutnosť, ktorou sú čiastočne uspokojované aj
potreby maloletej, keďže ju matka vozí do školy, zo školy, na krúžky atď. Dal do pozornosti, že zanechal
matke maloletej dve osobné motorové vozidlá, ktoré ako sama uviedla, predala. Otcovi však súd túto
skutočnosť nezohľadnil, aj tieto autá mali byť považované ako naturálne plnenie. Súd na strane 12
rozsudku konštatoval, že nemal v konaní za preukázané, že otec dal matke maloletej 420,00 Eur na

zakúpenie pomôcok pre dcéru, nakoľko matka tieto označila iba za pôžičku. Tento záver je podľa názoru
otca nesprávny, pretože, ak by to bola zo strany otca pôžička, tak by bol tieto prostriedky už dávno
žiadal späť. Naviac matka predkladala dôkazy o svojich pôžičkách a takúto pôžičku od otca maloletej
neuvádzala. Sumu 420,00 Eur preto treba zarátať do plnenia vyživovacej povinnosti otca. Ďalej dal do
pozornosti, že súd neobjektívne posudzoval zakúpenie vozidiel u matky a u otca, keď na strane matky sa

vôbec nezamýšľal nad tým, odkiaľ matka vzala peniaze na zaplatenie postupne niekoľkých vozidiel, ak
mala neustále dlhy. U otca posudzoval súd zaplatenie zálohy pri kúpe nového automobilu ako výdavok,
na ktorý nemožno prihliadať. Po strate pôvodného zamestnania a určitom období nezamestnanosti si
otec maloletej našiel nové zamestnanie, do ktorého však musí dochádzať do práce a z práce približne
100 km, preto automobil je pre neho nevyhnutnosťou. K otázke posúdenia nezodpovedného správania

sa otca vo veci neplatenia výživného na dvojičky F. a F. zo strany súdu zopakoval to, čo už uvádzal v
písomných vyjadreniach vo veci. Bolo právom otca podať návrh na zapretie otcovstva k týmto deťom,
ak boli u neho pochybnosti o otcovstve. Tým, že neplatil výživné na dvojičky, o to viac prispieval na
domácnosť matky maloletej Z., financoval výmenu okien v byte, kde býva matka maloletej spolu s jej
rodičmi, uhrádzal značnú časť ich výdavkov na život. Pokiaľ by sa uvedené skutočnosti nezakladali

na pravde, bola by matka podala návrh na určenie výživného oveľa skôr, než v roku 2011. V čase,
keď mala Z. 7 rokov, platil otec výživné na dieťa 170,00 Eur mesačne. Ak by bol v tom čase platil
výživné na dvojičky, na maloletú Z. by mohol prispievať v oveľa nižšej miere. V uvedenej súvislosti
považoval za nesprávne konštatovanie súdu, že otec nepreukázal, že čerpanie úverov bolo spojené
práve na úhradu tohto dlžného výživného. Pokiaľ sa nejedná o účelový úver (napr. zakúpenie auta, bytu,

študentská pôžička, ktoré sú úrokovo zvýhodnené), všetky ostatné úvery sú považované za bezúčelové.
Z listín, ktoré boli súdu predložené zo strany otca, bol dlh na výživnom na dvojičky preukázaný a tento
korešponduje s výškou dvoch úverov, ktoré otec čerpal práve za týmto účelom. V priebehu konania, ako
aj zo samotného rozsudku je cítiť neobjektívnosť pri hodnotení rodičov maloletej a zaujatosť voči otcovi,
a to len preto, lebo je cudzím štátnym príslušníkom. Na slovenské pomery sa môže javiť jeho situácia ako

nadštandardná, no na nemecké pomery takou nie je. Svedčí o tom už len skutočnosť, že ak sa otec po
obdobínezamestnanostiopätovnezamestnal,nouinéhozamestnávateľa,hodnotítosúdakovzdaniesa
výhodnejšieho zamestnania. Matka dlhodobo oficiálne vykazovala príjem na hranici životného minima,
no súd sa vôbec nezaoberal skúmaním, prečo si nehľadá prácu s lepším ohodnotením, zvlášť, ak zjavne
ovláda nemecký jazyk, keď išla do vzťahu s občanom Nemeckej spolkovej republiky. Nie je jeho vinou, že

súdne konanie začaté v roku 2011 doposiaľ nie je ukončené, tiež nie je pravdou tvrdenie súdu, že právna
zástupkyňa sa nezúčastnila ani na jednom pojednávaní. Nezúčastnila sa posledných pojednávaní, vždy
však predložila súdom požadované doklady a zaslala písomné vyjadrenia, svoju aj otcovu neprítomnosť
vždy riadne ospravedlnila.13. Matka vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že okresný súd určil správnu výšku výživného
a správne vyčíslil aj dlžné výživné. V konaní všetky skutočnosti dokladovala a v spise sa nachádzajú

aj listiny, ktorými dokladovala čerpanie úverov, ako aj mesačné platby. Podľa jej názoru otec žije nad
pomery. Dala do pozornosti, že nie je možné porovnávať kúpu jej motorového vozidla v hodnote cca
1.500,00 Eur, ktoré je 13 rokov staré, s otcovým novým motorovým vozidlom, ktoré zakúpil približne
za 25.000,00 Eur. Otec poukazuje na veci, ktoré súvisia s obdobím ich spolužitia, a tak mala za to,
že otec sa stále nevyrovnal s tým, že ho opustila, i keď má aktuálne novú vážnu známosť. Napriek

rozhodnutiu súdu otec stále výživné neplatí, a preto požiadala o exekúciu a obrátila sa na Centrum
pre medzinárodnú ochranu detí a mládeže. Matka vyjadrila presvedčenie, že svojím konaním otec chce
ublížiť jej a pritom si neuvedomuje, že týmto trpí jeho maloletá dcéra. Dala do pozornosti, že od 31. mája
2017 bude nezamestnaná.

14. Otec vo svojom vyjadrení k vyjadreniu matky v podaní zo dňa 12.07.2017 zotrval na skutočnostiach

uvádzaných v konaní. Nie je pravdou tvrdenie matky o nadštandardných pomeroch otca. Tento bol
nútený kúpiť si motorové vozidlo z dôvodu, že jeho sa pokazilo a bolo nepojazdné, pričom samotný otec
uvádzal, že sa jedná o jeden z najlacnejších modelov v Nemecku. Pracuje na smeny, pričom verejnú
dopravu v časoch, kedy otec pracuje, je doslova nemožné využiť, nakoľko táto je prevádzkovaná len do
určitej večernej hodiny, a teda otec by nemal sa ako dostať do práce či späť. Naviac náklady na verejnú

dopravu sú v zásade porovnateľné s nákladmi otca na prepravu do práce osobným motorovým vozidlom.
Naviac dal do pozornosti, že pokiaľ by matka nepredala BMW, ktoré jej kúpil otec maloletej, zrejme by
si nekúpila Fiat Punto, čím otec aj touto formou prispel na uspokojovanie potrieb maloletej. Otec teda
zotrval na tvrdení, že matka financie z predaja BMW mohla použiť na krytie potrieb maloletej. Otec
uhradil matke aj vodičský preukaz a taktiež jej prefinancoval štúdium, ktoré však matka nedokončila,

nakoľko sa spoliehala skôr na finančnú pomoc svojich partnerov a škola nebola pre ňu zaujímavá. Matka
tým, že si nezvýšila svoju kvalifikáciu, sama si zmarila možnosť lepšie sa uplatniť na trhu práce. Výživné
stanovené súdom vo výške 150,00 Eur mesačne je podľa názoru otca nadhodnotené, nezodpovedá
potrebám maloletej a zároveň nie je ani v jeho možnostiach a schopnostiach. Otec aktuálne ku všetkým
jeho vyživovacím povinnostiam a výdavkom musí ešte za deti dvojičky - F. a F. W. hradiť mesačne v

50,00 Eur splátkach dlh voči Sociálnej poisťovni v Nemecku vo výške 5.644,74 Eur. Dlh je spôsobený
tým, že boli po škole nezamestnaní a poberali dávky sociálnej pomoci, ktorú otec musí teraz vrátiť,
avšak vo vyššie uvedených splátkach, t.j. 50,00 Eur, nakoľko viac nie je pre neho za danej situácie
únosné. Ako dôkaz pripojil platobný príkaz Jobcenter Duisburg z roku 2017. Tvrdenie matky o tom,
že od 31. mája 2017 je nezamestnaná, je irelevantné. Naviac za uvedené obdobie mohla si matka

nájsť novú prácu a prípadne túto skutočnosť oznámiť súdu. Otec spochybňoval aj to, že by matka bola
bez príjmu, nakoľko bolo zvykom matky pracovať „na čierno". O tom, že sa matka údajne obrátila na
Centrum pre medzinárodnú právnu ochranu detí a mládeže otec vie, matka mu túto skutočnosť oznámila
telefonicky. Naviac matka odmietla poskytnúť otcovi informácie o maloletej z dôvodu, že tieto nemá
právo ani požadovať, nakoľko sám spochybňuje, že je biologickým otcom maloletej Z.. Otec dôvodne

pochybuje o tom, že je skutočne biologickým otcom maloletej Z., a preto týmto podáva súčasne návrh na
zapretie otcovstva k maloletej Z. E., nar. XX.XX.XXXX, nakoľko sa až týmto otec dozvedel o skutočnosti
oprávňujúcej ho dôvodne pochybovať o svojom otcovstve. Otec preto navrhol, aby súd najskôr vykonal
dôkaz porovnaním genetického profilu jeho a maloletej (DNA testy), nakoľko od tejto otázky závisí
aj následne určenie alebo neurčenie práv a povinností k maloletej, pričom ide o otázku zásadnú pre

meritórne rozhodnutie.

15. Vyjadrenie otca bolo doručené matke dňa 04.10.2017, na ktoré procesne nereagovala.

16. Vyjadrenie matky k podanému odvolaniu bolo doručené kolíznemu opatrovníkovi dňa 19.06.2017,

na ktoré písomne nereagoval.

17. Vyjadrenie otca zo dňa 12.07.2017 bolo doručené kolíznemu opatrovníkovi dňa 06.10.2017, na ktoré
rovnako nereagoval a zostal v odvolacom konaní nečinný.

18. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie otca bolo podané včas a
smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, preskúmal rozsudok
okresného súdu v rozsahu podľa § 65 CMP s tým, že odvolacími dôvodmi nie je viazaný (§ 66 CMP) atento bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v
spojení s § 378 ods. 1 CSP podľa ust. § 387 ods. 1 CSP a § 2 ods. 1 CMP ako vecne správny potvrdil.

19. V prejednávanej veci podala matka návrh na úpravu práv a povinností rodičov k maloletej Z.
E., a to dňa 02.11.2011, t.j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Okresný súd rozhodoval a
následne predložil vec krajskému súdu na rozhodnutie za účinnosti nových procesných kódexov (zákon
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok), a
preto súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd bol povinný pri svojom postupe aplikovať novú úpravu (§

470 ods. 1 CSP a § 395 ods. 1 CMP) s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie ostali
zachované (§ 470 ods. 2 CSP a § 395 ods. 2 CMP).

20. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v
plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, pre rozhodnutie o návrhu

matky, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 až §
222 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň
poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na
konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

21. V nadväznosti na dôvody odvolania otca odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i
konania,ktorémupredchádzalo,dospelkzáveru,žeokresnýsúdprizisťovanískutočnéhostavuaurčení
výživného dôsledne vychádzal z ust. § 62 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, citovaných v napadnutom
rozhodnutí. Tak ako už uvádzal odvolací súd vo svojom uznesení sp.zn. 6CoP/89/2012, zo dňa 28.
septembra 2012, zmyslom výživného je zabezpečiť prispievanie druhého z rodičov (ktorý sa o dieťa

osobne nestará) na zabezpečenie potrieb dieťaťa. Výživné je opakujúce sa mesačné peňažné plnenie,
ktoré má spotrebný charakter a ktoré je povinný platiť rodič, ktorému dieťa nie je zverené do osobnej
starostlivosti. Okrem bežného výživného (určeného na úhradu mesačných potrieb dieťaťa) môže tiež
súd rozhodnúť o povinnosti niektorého rodiča prispievať na sporenie dieťaťa, ak to odôvodňujú pomery
(výživné na tvorbu úspor § 63 ods. 3 Zákona o rodine). Na zdôraznenie správnosti krajský súd považoval

za potrebné opätovne uviesť, že Zákon o rodine (§ 62 a nasl.) upravuje základné pravidlá pre určenie
výšky výživného na maloleté deti. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane
maloletých detí, jednak na strane povinného rodiča. Podľa súdnej praxe pre určenie výšky výživného
k maloletému dieťaťu sú rozhodujúce reálne zárobkové schopnosti a možnosti povinného rodiča,
ktoré sú dané jeho subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, zdravotným stavom, vzdelaním,

pracovnými skúsenosťami a pracovnou pozíciou), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä
existenciou pracovných príležitostí primeraných vlastnostiam povinného rodiča. Na stanovenie výšky
výživného je potrebné skúmať majetkové pomery, životnú úroveň, počet iných vyživovacích povinností
povinného rodiča. V zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho

zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

22. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci
samej (t.j. vo vzťahu k napadnutému výroku o výživnom) dostatočné dokazovanie, zistil skutkový stav

v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností a na podklade vykonaného dokazovania
dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré odvolací súd v celom rozsahu odkazuje, poukazuje a
ktoré neboli ani v odvolacom konaní relevantným spôsobom spochybnené.

23. Odvolateľ vo svojom opravnom prostriedku vo vzťahu ku skutkovým zisteniam len zopakoval svoju

argumentáciu prezentovanú v prvoinštančnom konaní. Vyplýva z nej, že sa nestotožnil so skutkovými a
právnymi závermi okresného súdu tak, ako boli prezentované v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

24. Odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces (článok 46 ods. 1 Ústavy SR a článok
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd) nepatrí právo účastníka konania, aby sa

všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV.ÚS 252/04),
ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v
súlade s jeho požiadavkami (I.ÚS 50/04). Do obsahu tohto práva nepatrí ani právo účastníka konania
vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať nímnavrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II.ÚS 3/97, II.ÚS 251/03). Posúdenie návrhu na vykonanie
dokazovania, rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdov
(viď§185ods.1CSP),aniestrán,resp.účastníkov.Prvoinštančnýsúdvodôvodnenísvojhorozhodnutia

uviedol, prečo návrhu matky na určenie výživného vyhovel sčasti (matka žiadala výživné vo výške
250,00 Eur mesačne od podania návrhu) a prečo ho vo zvyšnej časti nepovažoval za dôvodný. Rovnako
vysporiadal sa s argumentáciou a tvrdeniami otca, pričom ku svojim záverom dospel v kontexte všetkých
ostatných vykonaných dôkazov.

25. Z hľadiska právneho rozmeru posudzovanej veci krajský súd sa stotožnil s úvahami okresného
súdu pri hodnotení zistených skutočností, ako aj s jeho závermi. Odvolací súd sa stotožnil tiež s výškou
určeného výživného, ktoré bolo stanovené diferencovane s ohľadom na uplynutý čas od podania návrhu,
taktiež s ohľadom na vek a konkrétne potreby maloletého dieťaťa. Nezodpovedá stavu veci tvrdenie z
odvolania, že okresný súd nezohľadnil tú skutočnosť, že otec bol v priebehu roka 2014 nezamestnaný.
Pokiaľ otec za obdobie nezamestnanosti (podľa jeho tvrdení a predloženého dôkazu poberal príjem

961,50 Eur mesačne) bol schopný dobrovoľne uhrádzať výživné vo výške 100,00 Eur mesačne na
maloletú Z., súdom určené výživné v tomto období vo výške 120,00 Eur mesačne zodpovedá zisteným
príjmovým, osobným a majetkovým pomerom otca. Otec v konaní preukazoval nielen svoju príjmovú
situáciu za rozhodné obdobie, ale aj skutočnosť, že v tomto období čerpal viacero úverov. Výška príjmov
a tvrdených životných nákladov otca pri zohľadnení jeho schopnosti splácať čerpané úvery, dávajú v

súhrne možnosť konštatovať, že je v možnostiach a schopnostiach otca platiť súdom stanovené výživné.
V uvedenej súvislosti odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na výsledky vykonaného dokazovania
súdom prvej inštancie, ktoré sú podrobne rozvedené a zhodnotené v dôvodovej časti napadnutého
rozsudku, s ktorým zhodnotením sa stotožnil aj odvolací súd a na ktoré odôvodnenie v celom rozsahu
odkazuje.

26. Pokiaľ otec v odvolaní poukazoval na vzájomne nevysporiadané finančné vzťahy medzi rodičmi
maloletej Z., tieto neboli predmetom hodnotenia, pretože nesúvisia s prejednávanou vecou. Akékoľvek
finančné nároky otca voči matke maloletého dieťaťa je možné riešiť v samostatnom konaní.

27. Návrh otca, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie prvoinštančného súdu z dôvodu, že má pochybnosti
o otcovstve maloletej Z. (vyjadrenie otca zo dňa 12.07.2017), krajský súd neakceptoval, pretože rodný
list maloletej Z., žurnalizovaný na č.l. 2 spisu, dokladuje a preukazuje otcovstvo maloletého dieťaťa
a aktuálne nebolo preukázané, že otec podal kvalifikovaný návrh na zapretie otcovstva v zmysle
príslušných ustanovení Zákona o rodine.

28. Pokiaľ otec argumentoval vo svojom opravnom prostriedku, že súd nedostatočne zistil, resp.
vyhodnotil pomery matky, s takýmto jeho tvrdením nemožno súhlasiť. Naviac z ust. § 75 ods. 1
Zákona o rodine jednoznačne vyplýva, že pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného(t.j.maloletejZ.),akoajnaschopnosti,možnostiamajetkovépomerypovinného(vsúdenej

veci otca). Matka v konaní dokladovala odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a v dostatočnom
rozsahu mal súd zistené osobné a majetkové pomery matky, na ktoré zistenia odkazuje aj odvolací súd.

29. Napadnutým rozsudkom rozhodol súd aj o zameškanom výživnom, ktoré zohľadnilo dĺžku
rozhodného obdobia a realizované platby výživného zo strany povinného rodiča. Okresný súd v

dôvodoch svojho rozhodnutia (bod 30.) vyjadril matematický výpočet zameškaného výživného a vecne
správne sa vysporiadal s námietkami otca, ktorý žiadal započítať na výživné ďalšie finančné čiastky. S
uvedenými závermi okresného súdu sa stotožnil aj odvolací súd.

30. Keďže v odvolacom konaní neboli zistené a preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali

zmenu rozhodnutia, krajský súd na základe zisteného skutkového a skutočného stavu, prihliadajúc na
citovanú právnu úpravu, rozhodnutie okresného súdu v celom rozsahu ako vecne správne potvrdil.

31. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP a § 52 CMP.

32. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu

zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach
neoprávneného premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Dovolanieniejeprípustnéprotirozsudku,ktorýmsavyslovilo,žesamanželstvorozvádza,žejeneplatné,
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach
neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez

návrhu. (§ 77 CMP)

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný

poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).

Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým
alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia
domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370

a nasl. CMP.