Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, October 5, 2018

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 27Csp/197/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1617202155
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Žigo

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2018:1617202155.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, samosudcom JUDr. Rastislavom Žigom, v právnej veci žalobcu: Orange

Slovensko, a.s., Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, zast. N., proti žalovanému: O., narodený
XX.XX.XXXX, bytom ZK., o zaplatenie sumy 140,24,-€ s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 35,16€ s úrokom z omeškania vo výške 5,05 %
ročne zo sumy 35,16 € od 13.09.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Súd žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 01.03.2017 doručil žalobca Okresnému súdu Malacky žalobný návrh, ktorým sa voči žalovanému
domáhal zaplatenia sumy 140,24€ s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy od
13.09.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania z titulu neuhradených služieb a náhrady škody.

2. V návrhu uviedol, že so žalovaným uzavrel zmluvu č. V., ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú
Všeobecné podmienky. V zmysle predmetnej zmluvy vypožičal žalovanému SIM kartu za účelom
umožnenia využívania telekomunikačných služieb žalobcu, keď SIM karte bolo pridelené účastnícke

č. XXXXXXXXXX. Žalobou si uplatnil nárok titulom spôsobenej škody, ktorá mu vznikla za odpredaný
mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie A. a to vo výške 105,08€, keď škoda predstavuje rozdiel
medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou, ktorú škodu mu žalovaný spôsobil
tým, že získal mobilný telefón za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej, pričom porušil zmluvný záväzok
používať jeho služby a riadne a včas platiť cenu za poskytnuté služby po dobu viazanosti. Ďalej
uviedol, že žalovaný si bol v zmysle dodatku k zmluve o pripojení vedomý ceny predávaného mobilného
telefónu ako rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z dôvodu, že sa

služby zaviazal užívať po dohodnutú dobu, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo vznik škody
(minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónneho zariadenia). Pri výpočte
spôsobenej skutočnej škody žalobca zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia
dodatkukzmluvedookamihuporušeniazmluvnejpovinnostizostranyžalovaného.Výpočetškody,ktorú
žalovaný žalobcovi spôsobil je nasledovný: akciová cena 1 €, predajná cena 195 €, uplatnená škoda
105,08€. Tým, že žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb, uplatnil si voči nemu
žalobca nárok na zaplatenie sumy 35,16€ titulom neuhradených služieb. Žalobca pokusom o pokonávku

zo dňa 20.07.2015 oznámil žalovanému sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace, sumu za
mobilný telefón, vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote. Žalobca žiadal priznať sumu 35,16€ z
titulu neuhradených služieb, sumu vo výške 105,08,-€ z titulu škody, ktorá podľa jeho názoru žalobcovi
preukázateľne vznikla.3. Súd výzvou zo dňa 11.09.2017 vyzval žalovaného na vyjadrenie k žalobe a súčasne mu doručoval
aj žalobu, prílohy a poučenie. Poštová zásielka adresovaná žalovanému na adresu uvedenú v žalobe

sa súdu vrátila s poznámkou od doručujúcej pošty, že adresát - žalovaný je na danej adrese neznámy.
Súd vykonal šetrenie prostredníctvom Obvodného oddelenia Policajného zboru v O., pričom dožiadané
policajné oddelenie dňa 09.11.2017 súdu oznámilo, že žalovaný nebol na danej adrese uvedenej v
žalobe zastihnutý. Šetrením od susedných obyvateľov bolo zistené, že žalovaný sa na danej adrese
nezdržuje, pričom žiadna z dopytovaných osôb nevedela uviesť jeho aktuálny pobyt. Lustráciou

žalovaného v Registri obyvateľov súd zistil, že žalovaný má od 24.11.2006 registrovaný trvalý pobyt
v O.. Súd zisťoval aj zamestnávateľa žalovaného, ale aktuálne žalovaný nemá v Sociálnej poisťovni
uvedeného zamestnávateľa. Žalovaný nie je evidovaný v evidencii väzňov. Súd doručil žalovanému
žalobu spolu s výzvu na vyjadrenie na adresu mesta Malacky, pričom žalovaný si zásielku na danej
adrese taktiež neprevzal. Súd dňa 12.02.2018 zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli
súdu a webovej stránke súdu. Žaloba sa v súlade s § 116 ods. 2 CSP, uplynutím 15 dní od zverejnenia

predmetného oznámenia považuje za doručenú, aj keď sa o tom adresát nedozvie.

4. Podľa § 297 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) súd na prejednanie
sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom
pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci,

skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

5. V prejednávanej veci súd podľa § 297 CSP vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania. Podľa §
219 CSP, miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli a webovej
stránke súdu dňa 25.09.2018 a termín verejného vyhlásenia rozsudku stanovil na 05.10.2018 o 12:50

hod.

6. Súd mal za osvedčený skutkový stav listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu: zmluvou o pripojení
zo dňa 13.05.2010 č. V., dodatkom k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 15.04.2014, č. V.,
prílohou č. 1 k dodatku k zmluve, pokusom o pokonávku zo dňa 20.07.2015, faktúrami č. XXXXXXXXXX,

č. XXXXXXXXXX, Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných
služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s., pričom zistil:

7. Zo Zmluvy o pripojení č. V. zo dňa 13.05.2010 súd zistil, že bola uzavretá medzi žalobcom ako
poskytovateľom na jednej strane a žalovaným ako zákazníkom na strane druhej podľa § 43 a nasl.

zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov; žalovaný túto
zmluvu uzavrel ako fyzická osoba - nepodnikateľ; na základe tejto zmluvy poskytol žalovanému ako
užívateľovi tzv. SIM kartu, ktorej bolo pridelené telefónne číslo XXXXXXXXXX. K uvedenej zmluve o
pripojení bol dňa 15.04.2014 medzi rovnakými účastníkmi uzavretý dodatok, ktorého predmetom ( bod
1.2 dodatku) bola dohoda strán o predaji zariadenia A. za kúpnu cenu 1€. V dodatku žalobca uviedol, že

účastník si je vedomý, že bežná maloobchodná cena zariadenia je 195€. Bod 2.3 dodatku ustanovoval,
že účastník sa zaväzuje, že po dobu 24 mesiacov odo dňa uzatvorenia tohto dodatku bude včas a riadne
uhrádzať cenu za služby a iné peňažné záväzky voči žalobcovi. Bod 2.5 dodatku obsahoval ustanovenia
o zmluvnej pokute. Podľa predmetného bodu dodatku účastník si je vedomý, že MT je mu predávaný
za kúpnu cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.2 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou

cenou MT a v zmysle tohto dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny, len z toho dôvodu, že sa
účastník zaviazal užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení tohto
dodatku. Strany sa dohodli, že účastník je povinný podniku uhradiť zmluvnú pokutu v prípade porušenia
povinnostía)akúčastníkpočasdobyviazanostiuvedenejvčl.2bode2.3dodatkuporušísvojupovinnosť
včas a riadne uhradiť cenu za služby alebo povinnosť uhradiť včas a riadne iný svoj peňažný záväzok

voči podniku. Výška pokuty bola stanovená na sumu 194€.

8. Súd zistil, že žalobca vyúčtoval žalovanému za poskytnuté telekomunikačné služby faktúrou č.
XXXXXXXXXX splatnou 30.03.2015 na sumu 30,18 €, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 30.04.2015
na sumu 17,48€.

9. Pokusom o pokonávku zo dňa 20.07.2015 žalobca vyzval žalovaného na úhradu pohľadávky z titulu
neuhradených elektronických komunikačných služieb a zmluvnej pokuty, náhrady škody spolu vo výške
150,24€, najneskôr do 12.09.2015.10. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, účinného ku dňu
uzatvorenia zmluvy o pripojení, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný

prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou
zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

11. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, v znení neskorších

predpisov, účinného ku dňu uzavretia zmluvy o pripojení (ďalej len zákon č. 351/2011 Z. z.), Podnik má
právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

12. Podľa § 43 ods. 2 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. Podnik je povinný uzavrieť zmluvu o poskytovaní
verejnýchslužiebskaždýmzáujemcomoposkytovanieverejnejslužby,akniejedôvodnajejodmietnutie
podľa odseku 1 písm. c).

13. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. Zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik
zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby.
Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní
verejných služieb je písomná, to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom

verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní
verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú;
to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej
forme.

14. Podľa § 52 ods. 1 a 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,

sú neplatné.

15. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

16.Podľa§53ods.1a2Občianskehozákonníka,spotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa

týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

17. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

18. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí

výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

19. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

20. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.21. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

22. Podľa § 3 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

23. V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná v
časti uplatnenej náhrady škody.

24. Súd mal preukázané, že žalobca so žalovaným uzavrel zmluvu o pripojení ( aktuálny zákonný názor

zmluva o poskytovaní verejných služieb ) v znení dodatkov k zmluve, na základe ktorej mu poskytoval
elektronické komunikačné služby v ním zvolených programoch služieb. Právny vzťah medzi žalobcom
a žalovaným založený zmluvou o pripojení súd posúdil ako občianskoprávny vzťah, žalovaný uzavrel
zmluvu o pripojení a dodatok k nej ako fyzická osoba bez oprávnenia na podnikanie. Z dokazovania
ďalej vyplýva, že žalovaný využíval služby žalobcu, cenu poskytovaných služieb fakturoval žalobca

žalovanému spolu celkom vo výške 35,16 € ( výška uvedená v žalobe), ktorú cenu žalovaný riadne a
včas neuhradil. Preto súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 35,16€ ako neuhradenú
cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby. Nakoľko žalovaný neuhradil dlžnú sumu v lehote
splatnosti určenej v pokuse o pokonávku, t.j. do 12.09.2015, dostal sa do omeškania s plnením, preto
žalobcovi vzniklo právo na úrok z omeškania v zákonnej výške podľa § 517 ods. 2 Občianskeho

zákonníkavspojenís§3nariadeniavládySRč.87/1995Z.z.,ododňanasledujúcehopodni12.09.2015,
t.j. od 13.09.2015.

25. V prevyšujúcej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol z nižšie uvedených dôvodov.

26. Je zrejmé, že zmluvu o pripojení možno charakterizovať ako spotrebiteľskú zmluvu a na žalovaného
je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o pripojení je
potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§
52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv.

spotrebiteľskézmluvynepredstavujúosobitnýzmluvnýtypaplikovateľnýlennaobčianskoprávnevzťahy,
naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny
vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené
vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej

časti).

27. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že náhradu škody v sume 105,08 € neuplatnil
žalobca dôvodne. Uplatnená škoda predstavuje podľa žalobcu rozdiel medzi predajnou cenou
odpredaných mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia (195€ ) a jeho akciovou cenou (1 € ).

V prejednávanej veci je tento rozdiel 195 - 1€ = 194€. Žalobca si ako náhradu škody uplatnil len
výšku 105,08 €, pričom túto považuje žalobca za škodu vzniknutú porušením povinnosti žalovaného.
Tvrdil, že zohľadnil počet mesiacov od uzatvorenia zmluvy, pričom však presný výpočet ako dospel
podľa neho k adekvátnej zmluvnej pokute neuviedol. Žalobca poukázal na skutočnosť, že neplnením
záväzku viazanosti zo strany žalovaného mu vznikla škoda v sume uvedeného rozdielu medzi predajnou

cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu na
náhradu škody teda vyplýva, že sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného
zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dohodnutú dobu viazanosti a z dôvodu porušenia povinnosti platiť
riadne a včas za poskytnuté služby. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné
právne posudzovať podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku

tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti za škodu je 1. protiprávny úkon, 2. vznik škody, 3.
príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody a 4. zavinenie. Občianskoprávna
zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností,
vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia inýchzákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420
ods. 1 Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady
záväzkovej ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté

kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených štyroch predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného
z nich zodpovednosť za škodu nie je daná. Z dokazovania nevyplýva, že žalovaný porušil povinnosť
zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom po dobu 24 mesiacov. Zo žiadneho ustanovenia zmluvy o
pripojení nevyplýva povinnosť žalovaného splatiť žalobcovi zľavnenú akciovú cenu mobilného telefónu,
preto podľa názoru súdu nemohlo dôjsť k porušeniu záväzku, ktorý nevyplýva zo zmluvy. Pokiaľ ide

ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti odporcu za škodu a to samotný vznik škody, podľa § 442 ods. 1
Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Občiansky
zákonník priamo nevymedzuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma,
ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná všeobecným
ekvivalentom, t.j. peniazmi a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým
poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (R 55/1971, s. 151). Skutočnou škodou sa

rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové
hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu (R 55/1971,
s. 153). To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk) je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v
dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na
pravidelný beh vecí (R 55/1971, s. 152). Podľa žalobcu mu vznikla škoda ako rozdiel medzi predajnou

cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. Aj keď žalovaný nezotrval s žalobcom v zmluvnom
vzťahu počas dojednaných 24 mesiacov, k vzniku tvrdenej škody žalobcu podľa názoru súdu nedošlo.
Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať skutočnosť, že v rámci svojej obchodnej politiky
žalobca predáva mobilné telefóny za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný žalobcom podanou
žalobou bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi

predajnou a akciovou cenou mobilného telefónu tak nie je následkom protiprávneho úkonu žalovaného,
ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovaným. Tento zmluvný konsenzus nemôže
byť zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania,
ktorédozmluvnéhovzťahusožalovanýmvkladal.Kprotiprávnemuzmenšeniumajetkužalobcunedošlo,
pretože tento za mobilný telefón dostal dojednanú kúpnu cenu. Podľa názoru súdu nemožno v dôsledku

tvrdeného porušenia povinnosti žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu dojednaný čas prehodnocovať
predtým uzavreté zmluvné dojednanie (inými slovami porušením povinnosti musí škoda vzniknúť,
teda porušenie povinnosti nemôže byť podnetom na prehodnocovanie skôr uzavretých zmluvných
dojednaní). S vyššie uvedeným záverom je súčasne spojené aj nesplnenie ďalšieho predpokladu vzniku
zodpovednosti žalovaného za škodu, a to príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom

škody (kauzálny nexus), pretože aj v prípade zavineného nezotrvania žalovaného v zmluvnom záväzku
po dojednanú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku žalobcu (ako uplatnenej škody) by nebol
tento protiprávny úkon, ale kúpna zmluva so žalovaným, v rámci ktorej žalobca dostal od žalovaného
dojednanú kúpnu cenu.

28. Súd pre úplnosť uvádza, že žalobca si v zmluvách o poskytovaní verejných služieb stanovil zmluvnú
pokutu, ktorá však nemá degresívny charakter. Práve degresívnosť je základným predpokladom
kladeným na zmluvné pokuty v spotrebiteľských sporoch. Žalobca sa v iných súdnych konaniach
uplatňoval zmluvnú pokutu, pričom z ustálenej súdnej judikatúry jednoznačne vyplýva, že predmetná
zmluvná pokuta bez ustanovenej degresívnosti má charakter neprijateľnej zmluvnej podmienky a

obdobné žaloby v časti uplatnenej zmluvnej pokuty boli zamietnuté. S ohľadom na relevantnú judikatúru
Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa
neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov: „Členské štáty zabezpečia, aby nekalé
podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa
podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto

podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.“ (čl.
6 ods. 1 smernice).Ustanovenie čl. 6 ods. 1 sa má považovať za kogentné ustanovenie a ochrana
pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v režime pravidiel verejného poriadku (uznesenie
Súdneho dvora C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská, bod 50), teda pravidiel, na ktorých rešpektovaní
musí štát bezvýhradne trvať a ktorých rešpektovanie je povinný vždy a za každých okolností vyžadovať.

Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z
predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom
postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so
všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zostrany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická
rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky Mostaza Claro, C 168/05, bod
25,Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98). Žalobca si v tomto konaní neuplatňoval zmluvnú

pokutu, ale nárok na náhradu škody.

29. Na základe uvedeného súd žalobu v časti žalovanej sumy 105,08€ ako nedôvodnú zamietol.

30. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

31. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

33.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

34. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, a to tak, že žalovanému nepriznal náhradu

trov konania voči žalobcovi. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal len z uplatnenej
istiny. Žalobca bol úspešný v časti žaloby o zaplatenie istiny 35,16EUR, pričom v žalobe žiadal priznať
sumu 140,24 EUR. Úspech žalobcu v spore bol určený ako : 100% = 140,24 EUR, x% = 35,16 EUR,
100x 35,16 : 140,24 = 25,07%, potom 100 - 25,07% = 74,93 % - úspech žalovaného. Je teda zrejmé,
že žalovaný bol v súdnom konaní úspešnejší a preto by mal právo na náhradu trov konania. Avšak

v danom prípade žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, keďže jeho pobyt je neznámy a vo veci
bolo zverejnené oznámenie o spore. Súd pritom poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, ktorý v uznesení č.k. 7 Cdo 14/2018 zo dňa 28.02.2018 konštatoval, že ak si strana konania
náhradu trov konania neuplatní, ani jej v konaní podľa obsahu spisu žiadne nevznikli, je v súlade s
článkom 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa

jej náhrada trov konania nepriznáva. Súd teda žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).