Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 26, 2016

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 8T/431/2001

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7201896718
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Kán
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2016:7201896718.10

Rozhodnutie

Okresný súd Košice II v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Kána a prísediacich Bc.
Oľgy Ruščákovej a Milana Miľa na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.5.2016 v Košiciach takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n í

1/ U.. A. I., nar. XX.X.XXXX v D.,

trvale bytom D., ul. S. č. X,
prechodne bytom D., ul. S. S. cesta č. XX,

2/ U.. L. T., nar. XX.X.XXXX v D.,
trvale bytom D., ul. K. č. X,

sú vinní, že

1/ obžalovaný U.. A. I. ako riaditeľ kancelárie prezidenta K., obžalovaný U.. L. T. ako predseda
predstavenstva spoločnosti L., a.s. D. a súčasne generálny riaditeľ tejto spoločnosti spolu s doposiaľ
nestotožnenými osobami, obžalovaný U.. A. I. vystavil požiadavku na opravu podláh, opravu vodovodov
a kanalizácie, opravu elektro a opravu ústredného kúrenia na nehnuteľnosti č. p. X/A/II/XXXX na rohu
J. a O. ulice v I., majiteľom ktorej sú K. (expozitúra K., a.s. v I.) dňa 20.12.1996 hoci vedel, že sa jedná
o novostavbu, ktorá si takéto opravy nevyžaduje. Na základe tejto požiadavky obžalovaný U.. L. T. dal

pokyn U.. B. G. výkonnému riaditeľovi spoločnosti

L., a.s. na fakturáciu, čím bolo faktúrou č. 97868 z 26.6.1997 za fiktívne práce fakturované vo výške
20 576 321,- Sk. Obžalovaný U.. A. I. za K., a.s. potvrdil vykonanie týchto prác v zápise o odovzdaní
a prevzatí prác z 25.6.1997 a súhlasil s úhradou faktúry, hoci si boli vedomí, že fakturované práce

vykonané neboli, čím pre poškodenú stranu K., a.s. D. so sídlom v D. vznikla škoda vo výške 20 576
321,- Sk,

2/ obžalovaný U.. A. I. ako riaditeľ kancelárie prezidenta K. s obžalovaným U.. L. T. a ďalšími
nestotožnenými osobami uzavrel dňa 29.12.1996 za K., a.s. zmluvu o dielo so spoločnosťou L., a.s.
D., ktorej obsahom bolo vykonanie stavebných prác, opráv a údržby. Na základe tejto zmluvy následne

obžalovaný A. I. objednával vykonávanie opráv ma budove uvedenej v bode 1/ rozsudku a spoločnosť
L., a.s. prostredníctvom U.. B. Hricišina po pokyne obžalovaného U.. L. T. vykonávala pre K., a.s. D.
fakturáciu vykonania prác v týchto prípadoch:
faktúrou č. 971700 zo dňa 15.1.1998 na sumu 7 514 660,10 Sk,
faktúrou č. 980121 zo dňa 6.2.1998 na sumu 22 877 274,- Sk,
faktúrou č. 980551 zo dňa 29.4.1998 na sumu 14 124 836,- Sk,

faktúrou č. 80868 zo dňa 11.6.1998 na sumu 15 853 133,- Sk,faktúrou č. 981336 zo dňa 7.9.1998 na sumu 20 576 321,- Sk,
faktúrou č. 981720 zo dňa 2.11.1998 na sumu 23 345 436,- Sk.

Vo všetkých prípadoch obžalovaný U.. A. I. a obžalovaný U.. L. T. po predložení faktúr s príslušnými
súpismi vykonaných prác obžalovaným U.. L. T., obžalovaný U.. A. I. potvrdil vykonanie týchto prác hoci
obaja vedeli, že tieto práce vykonané neboli. Na pokyn obžalovaného U.. A. I. boli faktúry aj uhradené,
čím pre K., a.s. D. vznikla škoda vo výške 104 231 660,10 Sk.

3/ obžalovaný U.. A. I. ako riaditeľ kancelárie prezidenta K., a.s. D. po objednávaní vykonania opráv
budovy uvedenej v bode 1/ rozsudku dňa 12.6.1998 a po vyfakturovaní prác U.. B. G. faktúrou č. 981900
zo dňa 18.12.1998 na sumu 12 517 913,10 Sk dal pokyn na úhradu faktúry, hoci obaja obžalovaní vedeli,
že fakturované práce neboli vykonané. Faktúra nebola uhradená z dôvodu jej neakceptovania zo strany
K., a.s. D..

t e d a

1.) Obžalovaný U.. A. I.

v bode 1/ a 2/ rozsudku prisvojil si cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak

škodu veľkého rozsahu,

v bode 3/ rozsudku dopustil sa konania nebezpečného pre spoločnosť, ktoré bezprostredne smerovalo
k dokonaniu trestného činu a ktorého sa dopustil v úmysle prisvojiť si cudziu vec, ktorá mu bola zverená
a spôsobil tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo.

2.) Obžalovaný U.. L. T.

v bode 1/ a 2/ rozsudku prisvojil si cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak škodu veľkého
rozsahu,

v bode 3/ rozsudku dopustil sa konania nebezpečného pre spoločnosť, ktoré bezprostredne smerovalo
k dokonaniu trestného činu a ktorého sa dopustil v úmysle prisvojiť si cudziu vec, ktorá mu bola zverená
a spôsobil tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo.

t ý m s p á c h a l i

1.) Obžalovaný U.. A. I.

v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona pokračovací trestný čin sprenevery v časti v
štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 k § 248 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona účinného v čase spáchania
trestného činu a v časti v štádiu dokonania podľa § 248 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona účinného v
čase spáchania trestného činu.

2.) Obžalovaný U.. L. T.

v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona pokračovací trestný čin sprenevery podľa § 248

ods. 1, ods. 4 Trestného zákona účinného v čase spáchania trestného činu v bodoch 1/ a 2/ rozsudku
dokonaného a v bode 3/ rozsudku v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Trestného zákona účinného v čase
spáchania trestného činu.

Za to im súd ukladá:

1.) Obžalovaný U.. A. I.Podľa § 248 ods. 4 Trestného zákona, § 40 ods. 1 Trestného zákona účinného v čase spáchania
trestného činu trest odňatia slobody v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa § 58 ods. 1 písm. a) Trestného zákona s použitím § 59 ods. 1 Trestného zákona účinného v
čase spáchania činu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 40
(štyridsať) mesiacov.

2.) Obžalovaný U.. L. T.

Podľa § 248 ods. 4 Trestného zákona, § 40 ods. 1 Trestného zákona účinného v čase spáchania
trestného činu trest odňatia slobody v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa § 58 ods. 1 písm. a) Trestného zákona s použitím § 59 ods. 1 Trestného zákona účinného v

čase spáchania činu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 30
(tridsať) mesiacov.

Podľa § 226 písm. b) Trestného poriadku obžalovaných U.. K. D., nar. X.X.XXXX v A., trvale bytom A., ul.

D. č. X a U.. A. I., nar. XX.X.XXXX v D., trvale bytom D., ul. S. č. X o s l o b o d z u j e spod obžaloby
Okresnej prokuratúry Košice II, sp. zn. 2 Pv 1090/2001 pre skutok právne kvalifikovaný ako trestný čin
podvodu podľa § 9 ods. 2, § 250 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona č. 177/1993 Z. z. ktorý mali
spáchať tak, že po predchádzajúcej vzájomnej dohode v snahe vylákať podvodným spôsobom finančné
prostriedky od K., a.s. D. U.. K. D., ako konateľ spoločnosti B. K., s.r.o. A., v presne nezistenom čase

koncom roka 1996 alebo začiatkom roka 1997 po tom, čo mu vtedajším riaditeľom kancelárie prezidenta
K., a.s. D. U.. A. I. bez vedomia predstavenstva K., a.s. D., bola vystavená objednávka č. AA 5/13/7/047/
bez dátumu vystavenia na vypracovanie prieskumu objektov pre rekreáciu na Y. K., okres A., vhodných
na kúpu pre K., a.s. D. a zistenie vlastníckych vzťahov, vylákal U.. K. D. od riaditeľa S. T. X. D., okres A.
O. G. pod zámienkou zabezpečenia podkladov k študijnej práci urbanistické štúdie, z ktorých si vyhotovil

kópie a tieto predložil U.. A. I., pričom obaja vedeli, že ani jedna z týchto štúdií nie je použiteľná pre
K., a.s. D. a nespĺňali predmet objednávky, aj napriek tomu U.. K. D. vystavil a predložil U.. A. I. za
spoločnosť B. K., s.r.o. A. k úhrade:
faktúru č. 1/1/97 zo dňa 9.1.1997 na sumu 421 349,- Sk,
faktúru č. 2/1/97 zo dňa 9.1.1997 na sumu 667 274,- Sk,

faktúru č. 6/4/97 zo dňa 5.5.1997 na sumu 1 092 732,- Sk, ktoré U.. A. I. schválil a uhradil spoločnosti
B. K, s.r.o. A., čím spoločnosti K., a.s. D. spôsobil škodu vo výške 2 181 356,- Sk,
pretože tento skutok nie je trestným činom.

Poškodenú stranu S. X. podľa § 229 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku s nárokom na náhradu škody

odkazuje na občianskoprávne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní rozsiahle dokazovanie výsluchom obžalovaných,
svedkov, prečítaním listinných dôkazov, znaleckých posudkov, prečítaním výpovedí svedkov z
prípravného konania a zistil nasledovné.

K odsudzujúcej časti rozsudku:
Obžalovaný U.. L. T. na hlavnom pojednávaní uviedol, že spoločnosť L., a.s. bola aktívnou spoločnosťou.
Pod spoločnosť L., a.s. patrila spoločnosť L., kde 65 % akcií vlastnila spoločnosť K., a.s. On bol
predsedom predstavenstva v oboch aktívnych spoločnostiach, kde predstavenstvo tvorili tie isté osoby.

V týchto aktívnych spoločnostiach boli dozorné rady, skladajúce sa najprv z ôsmich a potom z piatich
členov. On sám nebol v žiadnej funkcii v spoločnosti K., a.s. Nebol ani v predstavenstve, ani v dozornej
rade. On ako predseda predstavenstva spoločností L., a.s. a L., a.s., nemohol dávať pokyny členom
predstavenstva dozornej rady, prípadne zamestnancom spoločnosti K., a.s.
Obžalovaný U.. L. T. poprel, aby sa dopustil skutkov. Obhajoval sa tým, že osoby zodpovedné za

vzniknutý stav sa pokúšajú preniesť zodpovednosť na neho, ako štatutára spoločnosti. Tvrdil, že bollen informovaný o požiadavkách na rekonštrukciu budovy v Bratislave, na ktorú bola uzavretá nájomná
zmluva. Samotnej realizácie rekonštrukcie nevenoval pozornosť. Konkrétne záležitosti vybavoval
výkonný manažment, ktorý mal jeho plnú dôveru. Tvrdil, že v budove v Bratislave nebol. O celom prípade

sa dozvedel, keď spoločnosť K., a.s. reklamovali faktúru.
Obžalovaný U.. A. I. po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní jednoznačne prehlásil, že využíva
svoje právo a pred súdom nechce vypovedať. Chce len podať dôkazy a informácie. Súd preto prečítal
jeho výpovede z prípravného konania i hlavného pojednávania. Vypovedal, že v apríli 1995 sa stal
riaditeľom kancelárie prezidenta K., a.s. D., súčasne bol aj tajomníkom predstavenstva K., a.s. a to aj

potom, ako od 1.7.1996 pôsobil ako riaditeľ a konateľ spoločnosti K. T., s.r.o. Kompetencie mal rovnaké
na oboch postoch. Od 16.6.1998 bol personálnym riaditeľom a konateľom K. S., s.r.o. a nezastával už
funkciu tajomníka predstavenstva K., a.s. O budove expozitúry K., a.s. v Bratislave vedel z počutia, že
bola zakúpená od Harwardu a že sa tam zriaďoval interiér. Predstavenstvo spoločnosti K., a.s. rozhodlo
o zmene využitia tejto budovy a že bude prenajatá spoločnosti L., a.s. D.. Bol ním splnomocnený na
uzatvorenie nájomnej zmluvy, ktorú vypracoval právny odbor. Zmluvu podpísali na druhú stranu U.. B.

G. a U.. O. Y., hoci on jednal výlučne so spoluobžalovaným U.. L. T.. Y. bola uzatvorená s účinnosťou od
1.1.1997 na dobu neurčitú s možnosťou prenájmu budovy nájomcom tretej osobe. Polročné nájomné
bez DPH bolo okolo 17 miliónov Sk. Zmluvu podpísali dňa 29.12.1996. Na odovzdaní budovy nájomcovi
sa nezúčastnil, bol v nej iba v roku 1995, kedy bola ešte rozostavaná.
PredpodpísanímnájomnejzmluvypodpísalnazákladesplnomocneniapredstavenstvaK.,a.s.ajzmluvu

o diel so zhotoviteľom L., a.s., ktorú mu predložil spoluobžalovaný s tým, že v budove je potrebné
vykonať rôzne opravy a úpravy. Nebol si preveriť opodstatnenosť tejto požiadavky, pretože bol pracovne
zaneprázdnený a nemohol vycestovať. Pripustil, že v tejto súvislosti mohol dávať spoločnosti L., a.s.
nejaké objednávky. Spoluobžalovaný U.. L. T. mu následne predkladal súpisy vykonaných prác, ktoré
nekontroloval a faktúry, ktoré svojím podpisom schválil a odovzdal na ďalšie odsúhlasenie. Bez jeho

podpisu by k preplateniu faktúr nedošlo.
Na súde naviac uviedol, že po podpísaní niekoľkých faktúr a súpisov prác sa pokúsil dostať do
predmetnejbudovy,alebol„vykopnutý“strážnouslužbou.ČlenapredstavenstvaK.,a.s.U..S.informoval
o tom, že fyzicky neodkontrolovali súpisy prác, bol ním však ubezpečovaný, že všetko je v poriadku.
Ako tajomník predstavenstva K., a.s. neinformoval na jeho zasadnutí o súpisoch prác a fakturáciách,

pretože o tom informoval vtedajšieho viceprezidenta pre riadenie U.. S. a považoval to za postačujúce
a hoci bol aj v styku s vedúcim kancelárie K., a.s. v I., neinformoval sa už na situáciu ani u neho.
Pripustil, že na podnet spoluobžalovaného dodatočne, keď začala prebiehať vo K., a.s. daňová kontrola,
podpísal naraz asi sedem požiadaviek v súvislosti s opravami v budove K., a.s. v I..
K vzniku spoločnosti K. T., s.r.o. uviedol, že ju tvorili zamestnanci K., a.s. s tým, aby počet zamestnancov

v a.s. klesol pod 50 a aby sa tak vylúčila prítomnosť zástupcov z radov zamestnancov v dozornej rade
K., a.s..
Ďalej podal informáciu, že dňa 16.6.1998 bol odvolaný, išiel pracovať na inú pozíciu. Tieto záležitosti
preto nemohol ani nevedel kontrolovať. Faktúru v bode 3/ nepodpisoval, ani o nej nevedel. Bola
vystavená dňa 18.12.1998, keď bol preč. Ani faktúru č. 981720 v skutku 2/ nepodpísal. Je tam podpis

jeho nástupcu. Všetko čo podpísal, podpísal dodatočne ku všetkým faktúram. Teda požiadavky k Zmluve
o dielo, zápisy o odovzdaní a vykonaní prác. Bol o to požiadaný buď U.. T. alebo pánom S..
Faktúry podpísal bez dokladov, ktoré k tomu boli potrebné, lebo bol presvedčený, že je to potrebné a
dostal pokyn od viceprezidenta spoločnosti K., a.s. U.. S., člena predstavenstva. Nevedel odpovedať,
prečo podpisoval antidatované objednávky a protokoly o prevzatí prác.

Svedok U.. B. G. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v spoločnosti L. vykonával funkciu výkonného
riaditeľa. Najprv v spoločnosti L. G. a potom v spoločnosti L.. Bol aj v predstavenstve, kde bol aj U.. Y. a
U.. T., ktorý bol predsedom predstavenstva. K faktúram uviedol len to, že pán S. mu zavolal, stretli sa v
hoteli S., teda on, pán S. a U.. Y., kde mu bolo oznámené, že majú zmluvu medzi spoločnosťami L. a K..
Išlo o zmluvu na stavebné práce. Neskôr im bol doručený projekt rekonštrukcie na O. ulici v Bratislave.

Samotnú projektovú dokumentáciu im dal U.. L. T.. Potom zavolal jeho aj U.. Z. s tým, že mali vystaviť
faktúru v objeme určitých prác na určitú sumu, ktorú si už pre odstup času nepamätá. Takýchto faktúr
bolo vystavených viac a súpisy vykonaných prác sa opisovali z rozpočtu. Ich spoločnosť sa týchto práv
nezúčastnila. Následne na spoločnosť L. došli faktúry od subdodávateľov. Týmto boli práce preplatené.
Nevedel uviesť, či aj v iných prípadoch spoločnosť K., a.s. cez nich realizovala faktúry a úhrady pre iných

subdodávateľov. On osobne práce v Bratislave nebol kontrolovať.
Svedok k podnájmu časti budovy pre politický subjekt G. uviedol, že zmluvu na podpis mu predložil
obžalovaný U.. L. T. koncom roka 1997. V budove bol v máji 1999 asi s ďalšími ôsmimi pracovníkmi
spoločnosti L. G., a.s. na pokyn obžalovaného U.. L. T. za účelom označenia kancelárií štítkamifirmy. Svedok jednoznačne uviedol, že stavebné práce na budove v Bratislave nerealizovali pracovníci
spoločnosti a ani iné subjekty na dohodu o vykonaní prác. Predpokladal, že to robia nejakí
subdodávatelia. Potvrdil, že schvaľoval úhradu faktúr a podpisoval výdavkové pokladničné doklady pre

rôzne firmy (subdodávateľov), ktoré predkladali súpisy prác zhodné so súpismi, ktoré oni fakturovali
spoločnosti K., a.s., ale vždy si to najprv odsúhlasili s obžalovaným, ten stále hovoril, aby mu dôveroval,
že on je garantom celej akcie. V mnohých prípadoch bol svedkom ich rozhovoru U.. Z., ktorý ako
jediný z námestníkov a riaditeľov spoločnosti nebol členom G., do ktorého im prihlášky predložil asistent
obžalovaného U.. L. T. s tým, aby ho podporili, lebo bude kandidovať na nejakú funkciu v krajskej

organizácii G. v Košiciach.
Svedok U.. O. Y., výkonný riaditeľ spoločnosti L., a.s. jednoznačne uviedol, že obžalovaný U.. L. T.
bol prítomný pri podpísaní zmluvy o dielo, ktorú podpisovali za L., a.s. on a U.. B. G. a to v hoteli S..
Za K., a.s. nebol prítomný obžalovaný U.. A. I. ale niekto iný. Či za druhú stranu podpisoval zmluvu
tento zástupca alebo či zmluva už bola podpísaná sa nepamätal. Svedok sa nepamätal a to až na
hlavnom pojednávaní, že by podpisoval ako člen predstavenstva aj zmluvu o nájme budovy C. K., a.s. v

Bratislave, ale pri odstraňovaní rozporu v podstate už túto skutočnosť nespochybnil. Svedok uviedol, že
obžalovaný U.. L. T. hoci bol oficiálne iba generálnym riaditeľom spoločnosti L. K., a.s. D., vystupoval ako
generálny riaditeľ všetkých spoločností. Pravidelne týždenne sa konali na jeho úrovni pracovné porady,
kde sa prijímali rozhodnutia, nie kolektívne. Obžalovaný rozhodoval samostatne. Ako výkonný riaditeľ
spoločnosti mohol rozhodovať samostatne iba o malých finančných objemoch, pri väčších sumách, t.j.

100 a viac tisíc musel vec prejednať na porade alebo individuálne s obžalovaným U.. L. T.. Potvrdil, že
podpísal dve faktúry za spoločnosť L., a.s., ku ktorým bol vymenený predmet plnenia a hoci v skutočnosti
sa vykonali práce v mestských častiach Košíc, v zmysle sponzorskej zmluvy medzi L. G., a.s. a K., a.s.,
fakturovali sa spoločnosti L. G., a.s. fiktívne práce na budove expozitúry K., a.s. v Bratislave. Takto to
bolo rozhodnuté po porade u generálneho riaditeľa - obžalovaného U.. L. T. so zdôvodnením, že je to

v podstate jedno, keďže ide o toho istého investora.
Svedok O. S. na hlavnom pojednávaní potvrdil, že v roku 1996 pracoval ako asistent generálneho
riaditeľa spoločnosti L., a.s. Jeho pracovnou náplňou bolo zabezpečenie celodenného rozvrhu
generálneho riaditeľa, porád, osobných a pracovných záležitostí. On sám nemal rozhodovacie
právomoci ohľadne uvedenej organizácie. Úlohy ktoré boli na zápisoch z porady kontroloval, teda ich

plnenie. Že bola uzavretá zmluva medzi spoločnosťami L., a.s. a K., a.s. na rekonštrukciu, vedomosť
mal. Samotnú zmluvu nevidel. V uvedenej budove niekoľkokrát bol. Po vykonaní stavebných prác tam
nebol. On sám tam videl pracovať nejakých ľudí, murárov. Niečo sa prerábalo. Za vykonané práce, za
spoločnosť L., a.s. bol zodpovedný U.. G. ako výkonný riaditeľ. Čo sa týka faktúr, s týmto prišiel do
styku, lebo niekedy ich preberal, respektíve odovzdával. Faktúry odnášal do spoločnosti K. T. a tam ich

odovzdal prítomnému obžalovanému U.. A. I., respektíve na sekretariáte. Mohlo tam byť viacej faktúr
na sumu približne 120 mil. Sk. Prenájom budovy v Bratislave pre G. vďaka médiám bola všeobecne
známa vec. Prenájom budovy a stavebné práce sa neriešili na poradách. Pomery v spoločnosti boli
demokratické. Obžalovaný U.. L. T. bol rešpektovaný. Ak došlo k chybným krokom, opatrenia sa prijímali
tým spôsobom, že U.. B. G. ako neoficiálny a ambiciózny zástupca bol poverený dosledovať, aby sa

situácia nezopakovala.
Svedkyňa A. Z. zotrvala na svojich výpovediach z prípravného konania vzhľadom k tomu, že od skutku
uplynula doba vyše 15 rokov. Z jej výpovede, ktorá bola na hlavnom pojednávaní prečítaná vyplynulo,
že podpísala dve faktúry spoločnosti L., a.s. D., až na priamy pokyn svojho nadriadeného U.. O. A.,
keď dňa 1.8.1998 začala pracovať na hospodárskej správe K. T. za spoločnosť L. T.. Za spoločnosť L.,

a.s. chodil urgovať úhradu faktúr pán S.. Keď pána S. upozorňovala, že nie sú podpísané súpisy prác,
nereagoval na to.
Svedok U.. Z. G. vypovedal, že v spoločnosti L. pracoval do roku 2004. Generálnym riaditeľom bol Ing.
L. T.. On pracoval ako ekonomický námestník. Faktúry za spoločnosť L. podpisoval riaditeľ, ale aj on
na základe ústneho poverenia. Faktúry mohla podpisovať aj pani K., hlavná ekonómka. O tom, že bola

vystavená faktúra na sumu 12 mil. Sk pre spoločnosť L., sa dozvedel až keď začal poprask v tejto veci.
Oni ako iné firmy, ktoré pracovali pre spoločnosť K., a.s. mali veľké množstvo faktúr. Práce vykonávali v
subdodávkach pre jednotlivé firmy a to navzájom, lebo nemali určitý typ odborníkov. Nepamätá sa, aby
túto faktúru podpisoval. Spoločnosť L., a.s. patrila pod L., a.s. Nevznikla taká situácia, aby obžalovaný
U.. L. T. mu dal pokyn podpísať faktúru, ktorá bola nesprávna.

Svedok W. G. na hlavnom pojednávaní zotrval na svojich výpovediach v prípravnom konaní s tým, že
tieto boli učinené v čase, keď si viac pamätal. Vo firme R. J., s.r.o. pracoval ako riaditeľ firmy. Podpisoval
faktúry, ktoré vypracovali ekonómky. Či faktúry boli uhradené, pre odstup času si nepamätá. Na pokyn
brata,ktorýbolmajiteľomfirmyvyberalfinančnéprostriedkyzúčtu.Nemalvedomosť,čifirmavykonávalapráce pre spoločnosť L., a.s. alebo K., a.s. To všetko riadil jeho brat a nevie, kde všade boli zákazky na
stavebné práce. Obžalovaných U.. T. a U.. I. videl len na súde.
Svedkyňa B. D. vypovedala, že od roku 1992 pracovala v spoločnosti L., a.s. Pracovala ako fakturantka.

Vystavovala faktúry na základe súpisu vykonaných prác. Súpisy vykonaných prác boli predkladané
príslušnými majstrami. Nevedela uviesť, kto doniesol súpis vykonaných prác k faktúre, ktorú v
predmetnej veci vystavila. Nebol za ňou pán I. a takýto pokyn nedostala ani od U.. T..
Svedok U.. L. I. na hlavnom pojednávaní uviedol, že je po mozgovej príhode a už sa presne na veci
nepamätá. Okresný súd so súhlasom strán preto prečítal výpoveď svedka z prípravného konania kde

vypovedal, že po zakúpení rozostavanej budovy G. T. S. v roku 1994 predstavenstvo spoločnosti K.,
a.s. D. rozhodlo o jej prispôsobení aktuálnym potrebám. Bola vykonaná revízia stavby, preberacie
a odovzdávacie konanie. D. rozhodnutie bolo vydané dňa 12.8.1996. Do decembra prebiehalo
zariaďovanie interiéru budovy. Práce boli odovzdané a fakturované v roku 1998. V roku 1997 nebolo
umožnené členom komisie vstúpiť do budovy, pretože táto bola pod osobitným režimom.
Svedok U.. Z. J. vypovedal, že pracoval vo funkcii riaditeľa expozitúry prezidenta spoločnosti K., a.s.

I.. Expozitúra sídlila v prenajatých priestoroch. Neskôr spoločnosť K. kúpila rozostavanú budovu na O.
ulici v Bratislave, ktorá bola dostavaná. Dokončila ju firma HT X., teda firma, ktorá predtým na stavbe
pracovala. Budova bola v sto percentom poriadku, keď sa preberala. Neskôr sa rozhodlo, teda pán W.
X. st. rozhodol, že do budovy pôjde nájomník a tým bude G.. Ich úlohou bolo zabezpečovať prevádzku
budovy. Ohľadne expozitúry jednali s U.. I. - riaditeľom spoločnosti K. T., s.r.o. Stavebné práce v roku

1997 sa nerobili žiadne. Robili sa len práce v rámci odstraňovania kolaudačných závad. Jedinou väčšou
prácou bolo rozširovanie brány, aby sa dostalo do dvora požiarna auto. Obžalovaný U.. T. mu žiadne
príkazy nedával. Kto uzatváral nájomné zmluvy s G. uviesť nevedel.
Svedok U.. O. Z. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v spoločnosti L. pracoval ako výrobno-technický
námestník. Priamym nadriadeným mu bol U.. G.. U.. T. mu mohol dať príkaz teoreticky, prakticky nie.

Čo sa stalo v kancelárii v roku 1997 nevedel povedať, lebo si to nepamätá. O rekonštrukcii budovy
na ul. Jégeho v Bratislave nevie nič. Vzhľadom na výpoveď svedka na hlavnom pojednávaní, na jeho
arogantné vystupovanie, na návrh prokurátora bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania a
odstraňované rozpory. Pri ich odstraňovaní svedok prehlásil, že súhlasí s tým, čo bolo čítané. Ďalšie
rozpory odôvodňoval odstupom času. V súvislosti s budovou na ul. O. v Bratislave sa dostal do kontaktu

so súpisom prác. Potvrdil, že nikto zo spoločnosti L. G. alebo L. nemohol dať príkaz manažmentu
spoločnosti K., a.s. Bolo by to trochu zvláštne. Svedok nevedel o existencii zmluvy o dielo, hoci on bol
kompetentný za spoločnosť L., a.s. za jej vyhotovenie.
Svedok U.. O. A. vypovedal, že v roku 1998 sa stal riaditeľom K. T.. Stal sa ním preto, že v tejto
spoločnosti je neporiadok a on to mal dať do poriadku a hlavne do decembra ukončiť výstavbu budovy,

kde nebol pustený strážnou službou. Strážnikovi povedal, že „povedzte K., že keď budete mať prúser,
nech mu zavolá, myslel tým K. A., pretože tam išli šiesti alebo siedmi robiť inventúru a neboli pustený
dnu. Čo sa týka faktúry zo septembra 1998, práce vykonávané na budove na ul. O., tak túto podpísal U..
I. a likvidačný list podpísal on. Podpísal to preto, lebo za nepodpísanie sú vyvodené sankcie. Ohľadne
týchto faktúr neprichádzal do kontaktu s obžalovaným U.. T.. Tvrdil že nevedel, že nájomcom je G..

Svedok U.. O. A. bol opätovne vypočutý na hlavnom pojednávaní s tým, aby sa vyjadril k podpisom
na faktúrach z č.l. 935 (2668) a 965 (2671). Doznal, že podpisy na uvedených faktúrach sú jeho.
Odôvodnil to tým, že prišli zástupcovia, predložili mu stavebný denník. Skontroloval ho. Všetky práce
neskontroloval. Zdalo sa, že je všetko v poriadku. Keby faktúry nepodpísal, bolo by penále. Čo mal robiť.
On k tomu pristupoval čestne. Na opakované otázky prečo faktúry podpísal sa nevyjadril. Tvrdil, že jeho

zamestnávateľom bola pravdepodobne spoločnosť K. G.. On bol riaditeľom T., pod ktorý patrilo asi 350
zamestnancov. Bol to obslužný personál pre 50 členov vedenia. Potvrdil, že pokyn mu mohol dať hocikto
z predstavenstva.
Svedok U.. K. Z. podrobne popísal kolobeh schvaľovania faktúr v spoločnosti K., a.s. v konkrétnom
prípade vedúcim pracovníkom, ktorého podpis bol najdôležitejší bol riaditeľ spoločnosti K. T., s.r.o. U.. I..

Svedkyňa U.. Y. G. potvrdila, že pracovala v spoločnosti L., a.s. v roku 1996. Jej nadriadený bol U..
Z.. Bližšie podrobnosti nevie, ale U.. Z. jej bol predložený nejaký projekt. Išlo o rekonštrukciu. Mala ako
rozpočtárka robiť rozpočty. Podrobnosti pre odstup času si nepamätá.
Svedkyňa U.. A. A. pre odstup času nevedela na hlavnom pojednávaní uviesť podrobnosti. Z jej
prečítanej výpovede vyplynulo, že ako vedúcej oddelenia finančnej učtárne spoločnosti L. K. jej je

známe, že faktúra na sumu okolo 12 mil. Sk bola uhradená spoločnosti L. G., a.s. v hotovosti a zvyšok
vzájomným zápočtom.
Svedkyňa A. X. vypovedala, že nastúpila na hospodársku správu spoločnosti K. T.. Úlohou bolo vykonať
inventarizáciu majetku spoločnosti K., a.s. Kontrola mala byť aj v budove na O. ulici v I.. Do budovy bolipustení až na druhýkrát, kde pospisovali celú budovu. Bol tam prítomný aj pán J. vedúci kancelárie K..
V tom čase v roku 1998 bola budova hotová - zariadená.
Svedok O.. K. A. na hlavnom pojednávaní potvrdil, že spoločnosť K., a.s. ponúkla G. do prenájmu

časť budovy na O. ulici v Bratislave, predovšetkým konferenčné miestnosti. Ponuka bola akceptovaná.
Išlo o odplatný prenájom. Spočiatku bola budova využívaná na rokovania grémia G.. V budove boli
vykonávané rekonštrukcie na prízemí, v garážovej časti a vo dvore. O samotnom skutku, pre ktorý sú
obžalovanístíhaní,nevienič.ZprítomnýchobžalovanýchpoználenU..L.T..Poznalhoakosvedomitého
a pracovitého človeka. Pre centrálu G. žiadne finančné prostriedky nedával. G. žila z peňazí, ktoré strana

zarobila na základe výsledkov volieb. Objekt, mimo ochrany zo strany prenajímateľa, bol chránený aj
príslušníkmi na ochranu ústavných činiteľov, pretože tam chodil on ako predseda vlády, chodil tam aj
predseda parlamentu. Ochrana tam bola aj niekoľko mesiacov potom, čo už nebol predsedom vlády.
Svedkyňa D. M. na hlavnom pojednávaní potvrdila, že pracovala v spoločnosti L.. Pracovala ako
sekretárka a opisovala veci, ktoré jej boli dané nadriadeným, teda aj faktúry. Faktúry podpísala len
vtedy, keď ju o to poprosil brat, pán I., ktorý bol spoločníkom spoločnosti. Nikdy neniesla žiadne faktúry

obžalovaným U.. T. a U.. I..
Svedok O.. K. I. vypovedal, že pracoval ako riaditeľ spoločnosti L., s.r.o. Nepamätal si, či boli vykonané
práce na expozitúre K. v Bratislave. Boli však vykonávané práce v D..
Svedok U.. P. B. ako svedok vypovedal, že vo februári 1995 sa stal viceprezidentom K., a.s. pre riadenie
spoločnosti.Bolajpodpredsedapredstavenstva.Potvrdil,žebudovanaul.O.vBratislavebolaodkúpená

od G. a bola vykonaná rekonštrukcia. Následne bol oboznámený zo strany W. X., že budova bude mať
iné využitie a bude prenajatá spoločnosti L., a.s. Neskôr zistil, že v budove sídli G.. Neregistroval, aby
tam v roku 1998 prebiehali rekonštrukčné práce. Napriek dobrým vzťahom s U.. L. T. nemal od neho
informácie, aby spoločnosť L., a.s., či iné spoločnosti okolo neho vykonávali stavebné práce na budove
C. v I.. Na predstavenstve spoločnosti K. D. podľa jeho vedomosti tieto záležitosti neboli prejednané.

Naviac tieto záležitosti nepatrili pod úsek, ktorý riadil.
Svedok U.. O. L. potvrdil, že ako výrobno-technický námestník v spoločnosti L., s.r.o. chodil po stavbách,
ktoré vykonávali pre spoločnosť L., a.s. D., ale len v Košiciach. V Bratislave žiadne práce nerobili. Pokiaľ
podpísal faktúru pre spoločnosť L. na akcii v Bratislave tak preto, lebo majiteľ tam nebol a on podpisoval
faktúry.

Svedok X.. O. S., T.. uviedol, že obžalovaný U.. A. I. sa stal riaditeľom kancelárie prezidenta
K., a.s. na základe výberového konania. Definitívne slovo patrilo jemu. Vybral si ho, pretože z
nižších úrovní riadenia ho poznal ako organizačne schopného, spoľahlivého a čestného pracovníka.
Jeho kompetencie vyplývali z organizačného poriadku spoločnosti. Zúčastňoval sa na zasadnutí
predstavenstva spoločnosti K., a.s., vyhotovoval z nich zápisnicu. Materiály, ktoré predstavenstvo

prejednávalo, dostával každý jeho člen, pokiaľ bol návrh schválený, museli súhlasiť všetci členovia
predstavenstva. Istý systém kontroly tohto orgánu predstavovalo jeho samotné zloženie, ktoré
pozostávalo z nominantov skupín akcionárov. Predstavenstvo prejednávalo materiály a po ich
predjednaní na nižších riadiacich zložkách, rozhodovalo sa znalosťou vecí, nie formálne.
Spoločnosť K. T., s.r.o. D. vznikla ako reakcia na rozšírenie úsekov viceprezidentov K., a.s., a v

podstate riadila tieto úseky. Zanikla v dôsledku rozhodnutia akcionárov. K dôvodu zmeny využitia
budovy expozitúry v Bratislave sa nevedel vyjadriť. Nemala taký význam, aby bola v pozornosti členov
predstavenstva.Predpokladá,žepokiaľsaprenajala,bolotovzáujmejejrentabilnéhovyužitia,takakoaj
v prípade iných objektov. Pri pobyte v Bratislave zistil, že sa v budove nachádza G., predpokladal, že sa
tak deje na základe vzájomne výhodných zmluvných vzťahov medzi K., a.s., L. a G.. Nejaké informácie

mal aj od obžalovaného U.. A. I.. Podrobnosti spadali do kompetencií odborných útvarov. O tom, že
by obžalovaný U.. A. I. dostal konkrétny pokyn na prenájom tejto budovy a čerpanie prostriedkov na
jej opravu, nemal žiadne informácie. Nedozvedel sa to, že obžalovaný U.. I. sa odvolával pri úhradách
faktúr spoločnosti L., a.s., že sa tak deje na pokyn predstavenstva spoločnosti. S obžalovaným U.. T.
sa poznal od rolu 1979, keď začal pracovať v spoločnosti K. D.. Kontakty udržiavali aj potom, čo sa

stal predsedom predstavenstva spoločnosti L., a.s. Nepamätal sa, aby bol spomínal, že táto spoločnosť
realizuje nejaké stavebné činnosti na ich budove v Bratislave.
Skutočnosť, že plán rozvoja výrobnotechnickej základne v auguste 1996 zaznamenal zmenu a prijala
sa úloha zníženia finančných prostriedkov, svedok označil ako bežný postup. Zvýšenie rezervy zo 64
mil. Sk na 190 mil. Sk na roky 1996 - 1998 ozrejmiť nevedel.

Svedkyňa U.. W. K. potvrdila, že medzi firmou L., kde pracovala v roku 1997 a spoločnosťou L. boli
fakturované nejaké práce. Má vedomosť, že boli aj vykonané. Súpisy prác kontroloval kolega Fajčík. Ona
kontrolovala faktúry. Práce ktoré boli fakturované boli aj firmou zrealizované. Či boli faktúry uhradené,
na to si pre odstup času nespomínala.SvedokU..O.X.uviedol,žeakočlenpredstavenstvaspoločnostiK.,a.s.D.nemalvedomosťotom,žesa
zmenilúčelvyužitiabudovyexpozitúryvBratislave.Nepamätalsanato,čizmateriálovpredkladanýchna
rokovanie predstavenstva mal informáciu, že po kolaudácii budovy sa ďalej čerpú finančné prostriedky

na stavebné opravy. Že bola budova prenajatá sa dozvedel len z médií. K osobe obžalovaného U.. A. I.
uviedol, že po pracovnej stránke bol všeobecne hodnotený pozitívne a neboli s ním zásadné problémy.
Poznal obžalovaného U.. T. nielen cez stavebnú spoločnosť L., a.s., ale aj ako futbalového fanúšika.
Ako člen predstavenstva spoločnosti K., a.s. ani nevedel, že existuje nejaká rezerva predstavenstva.
Spoločnosť K. T., s.r.o. vznikla ako poradenská firma pre spoločnosť K., a.s..

Svedok U.. O. I. bol v rokoch 1996 - 1998 viceprezidentom spoločnosti K., a.s. pre stratégiu a
podnikateľské aktivity a bol členom predstavenstva. Jednoznačne uviedol, že budova expozitúry
vzhľadom na svoj komerčný význam si zasluhovala väčšiu pozornosť predstavenstva. Pod koho spadala
jej správa nevedel, pretože spoločnosť K. T., s.r.o. síce mala veľké kompetencie, ale nebola dostatočne
personálne vybavená a platná organizačná norma rozhodovací proces komplikovala, keď dve až tri
zložky mohli zasahovať do tohto procesu. V tom čase nevedel, načo sa budova využíva. Na rokovaní

predstavenstva sa o tejto budove nejednalo.
Poznal sa s obžalovaným U.. L. T., stretávali sa na spoločenských podujatiach. O tom, že by jeho
spoločnosť vykonávala práce na budove expozitúry nehovoril. Zníženie cien plochého valcovaného
materiálu na svetových trhoch označil za dôvod zníženia objemu finančných prostriedkov v rámci plánu
rozvoja výrobnotechnickej základne. Prečo sa zvyšovala rezerva predstavenstva v rokoch 1996 - 1998

uviesť nevedel, nevedel uviesť na čo sa používala.
Svedok U.. W. O. bol v rokoch 1996 - 1998 viceprezidentom spoločnosti K., a.s. pre stratégiu a bol
členom predstavenstva, za ktoré sa ani s ďalšími 15-20 osobami zúčastnili kolaudácie budovy expozitúry
K., a.s. v I.. Ešte predtým sa v predstavenstve navýšil rozpočet na túto stavbu a to v súvislosti so zmenou
koncepcie jej využitia. Prítomný pri rozhodovaní o tejto otázke nebol. Dozvedel sa to iba neoficiálne z

kuloárovspoločnostiK.,a.s.Rovnakoneoficiálnesadozvedel,žebudovabolaprenajatáG.beztoho,aby
savzhľadomnajejvýznamotomrokovalonapredstavenstve.Žesaajpokolaudáciiďalejčerpúfinančné
prostriedky na túto budovu, nemal informácie. Plánované opravy boli zakomponované do spoločného
plánu za všetky úseky, mesačne bol plán na predstavenstve vyhodnocovaný z hľadiska jeho plnenia a
čerpania prostriedkov. Ak opravy neboli naplánované, prostriedky sa mohli čerpať z dvoch zdrojov a to

z údržby alebo z investičných prostriedkov. Pri čerpaní prostriedkov mal významné slovo daňový odbor,
ktorý podliehal pod vedenie spoločnosti K. T., s.r.o..
Rezerva predstavenstva slúžila pre potreby viceprezidentov ako operatívne prostriedky na
zabezpečenie aktuálnych úloh, časť sa mohla použiť na charitu, ako dary a podobne. Každý
viceprezident disponoval sumou 10 mil. Sk. K nárastu rezervy predstavenstva uviedol, že si to vyžiadala

každoročná charitatívna činnosť a potreba jej sústredenia a centralizovania z nižších zložiek riadenia.
Spoločnosť mala v Bratislave tri objekty, okrem budovy expozitúry ešte objekt pri S. a na ul. M..
Z prečítanej výpovede svedka X.. A. D., ktorý bol v období od júna 1996 do februára 1998 riaditeľom
kancelárie viceprezidenta pre stratégiu (U.. O.) vyplynulo, že bol vyzvaný listom námestníka riaditeľstva
spoločnosti K. L., s.r.o. U.. K. Z., aby zaujal kvalifikované stanovisko k prácam fakturovaným na budove

O. a J. ulici v I., či sa jedná o investíciu alebo opravu. Listom zo dňa 11.2.1998, po preštudovaní zmluvy
uzavretej so spoločnosťou L., a.s. Košice, ktorej kópia sa nachádzala na úseku viceprezidenta zaujal
stanovisko, že ide o opravu.
Svedok U.. A. O. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného U.. T. pozná zo železiarní. V roku
1996 pracoval vo firme svojho otca ako odborne spôsobilá osoba. Všetky zmluvy a zákazky mal na

starostijehootec.Onsámvie,ženiečorobilipreK.D..Onsámnevystavovalžiadnefaktúryadokumenty.
Nevie, či otec vystavoval faktúry spoločnosti L., a.s. prípadne K., a.s. V čase vyšetrovania kauzy sa s
otcom o tom nerozprával.
Svedok U.. J. S. vypovedal, že bol viceprezidentom spoločnosti K., a.s. D. pre vonkajšie vzťahy, neskôr
viceprezidentompreriadenie.Dojehokompetencienespadalasprávanehnuteľností.Odsvojichkolegov

sa dozvedel, že budova expozitúry bola daná do prenájmu spoločnosti L., a.s. Následne ju táto prenajala
G.. Na to, aby to bolo prejednávané v predstavenstve si nepamätá. Ani na to, aby boli prejednávané
investície na opravu tejto budovy. V budove bol spolu s U.. W. X. v čase, keď tam sídlilo G. na zasadnutí
jeho politického grémia. Bližšie informácie o prenájme mohlo mať vedenie K., a.s. - U.. X. st., X.. S.,
U.. S., U.. O. a U.. B.. On ako viceprezident nepotreboval žiadne rezervy, pretože finančný plán bol

presný. Na čo využívali rezervy ostatní viceprezidenti nevedel a nepamätal sa, či to bolo prejednávané
na predstavenstve.
Nepotvrdil, aby obžalovaného U.. I. uisťoval, že môže podpisovať súpisy prác na budove expozitúry,
hoci to fyzicky nekontroloval.Svedok U.. W. O. vypovedal, že od júna 1996 pôsobil ako viceprezident pre stratégiu v spoločnosti K.,
a.s. Mal na starosti technické veci, technológiu, výrobné zariadenia. Oboch obžalovaných pozná ako
bývalých kolegov. Mal vedomosť, že v Bratislave mala spoločnosť K., a.s. expozitúru. Tieto veci však

išli mimo jeho útvaru.
Svedok U.. O. S. pracoval v rokoch 1996 až 1997 v spoločnosti K., a.s. ako viceprezident pre
financovanie. O expozitúre v Bratislave nemal a nemá žiadne vedomosti. Obžalovaný U.. I. patril pod
úsek prezidenta spoločnosti K., a.s. D. a neskôr sa stal konateľom spoločnosti T. K..
Svedok U.. A. O. pracoval ako vypovedal na hlavnom pojednávaní v spoločnosti K., a.s. na útvare

financovania. Nepodpisoval faktúry. Podpisoval prevodné príkazy pre banky, na čo mal podpisový vzor.
L. prebiehali schvaľovacím procesom. Každá faktúra mala interný papier, kde boli jednotlivé položky,
napr. vecné chválenie, cenové schválenie až po definitívne schválenie. Ich povinnosťou bolo, aby platby,
ktoré boli schválené, boli aj zrealizované. Zápočty sa u nich neriešili. To malo na starosti finančno-
účtovnícke oddelenie. Faktúry prešli kolobehom v účtovníctve a ak boli schválené, boli pripravené na
úhradu. Využíval sa aj nástroj vzájomných zápočtov. Boli na to ľudia, ktorí mali na starosti zápočty a

hľadali partnerov, či sa zápočet dá realizovať. Bol na to zriadený veľký útvar, ktorý sa tomu venoval.
Z výpovede svedka J. G. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že bola vypracovaná smernica, ktorá
sa týkala účtovníctva a tam bol každý jeden účtovný doklad zdokumentovaný, jeho rozsah a kto
je oprávnený vecne ho skontrolovať. Dodržiavanie týchto smerníc a ich realizácia bola pravidelne
kontrolovaná prostredníctvom audítorských firiem, ktoré robili kontrolu dokladov. Kontroly robili taktiež

aj daňové úrady.
Svedok K. K. na hlavnom pojednávaní uviedol, že z obžalovaných pozná len obžalovaného U..
T.. Obžalovaného U.. I. nepozná. Dňa 1.3.1999 nastúpil do spoločnosti L. G., a.s. ako účtovník.
Nadriadeným mu bol L. S. a bol ako manažér. Nad ním bolo len predstavenstvo. Potvrdil, že v archíve
na požiadanie polície hľadal stavebné denníky, ktoré tam však neboli. On osobne vie len o dôjdených

faktúrach. Účtoval všetky faktúry, výpisy a podobne. V roku 1998 nevystavoval faktúry, ktoré by sa týkali
stavby na O. ulici v Bratislave. Vtedy tam ani nebol zamestnaný.
Z prečítanej svedeckej výpovede svedka L. G. v prípravnom konaní súd zistil, že pokiaľ v prípravnom
konaní svedok usvedčoval obžalovaného U.. T., že ho požiadal, aby vystavil faktúry za práce na
subdodávku, ktoré faktúry boli preplatené a peniaze po odrátaní DPH boli odovzdané, na hlavnom

pojednávaní zmenil svoju výpoveď a tvrdil, že práce boli vykonané. Zmenu výpovede nevedel zdôvodniť.

Z prečítanej výpovede nebohého U.. W. X. v podstate nevyplynuli skutočnosti, ktoré by sa dali riadne
vyhodnotiť a použiť pre potreby trestného konania.

Z prečítaných svedeckých výpovedí z prípravného konania súd zistil nasledovné:
U.. K. O. uviedol, že jeho firma realizovala v septembri 1997 opravu zariadenia na kotolni v budove
expozitúry K., a.s. v Bratislave na ul. J. a O.. Fakturovala za to sumu 50 509,- Sk objednávateľovi opravy
HT X., s.r.o., v zmysle listinného dôkazu na č.l. 213-216 vyšetrovacieho spisu. Počas takmer mesačného
pobytusamohlipracovnícipohybovaťibanavyhradenompriestore,vobjektebolabezpečnostnáslužba,

žiadne stavebné činnosti v objekte neprebiehali.
Svedkovia O. O. a A. I. zhodne uviedli, že firma M., a.s. Bratislava v zmysle rámcovej zmluvy s K., a.s.
D. o ochrane jej objektov, zabezpečovala aj stráženie objektu budovy na ul. O. a J. v Bratislave. Od
začiatku užívania budovy v roku 1997 tam sídlilo iba G., iné organizácie prítomné neboli, neprebiehali
tam žiadne stavebné práce, pohyb v budove bol možný len na

magnetickú kartu.
U.. O. D., riaditeľ odboru informatiky a racionalizácie štátnej správy Úradu vlády SR pracoval externe
aj pre G.. Keď sa presťahovala časť kancelárií G. z ul. J. do budovy K., a.s. na ul. O., pretože
tam chodili aj členovia vlády, bol požiadaný, aby zabezpečil prevádzku už namontovaného kvalitného
zabezpečovacieho zariadenia. Po parlamentných voľbách 1998 sa G. z budovy odsťahovalo. Po budove

sa pohybovali, mimo pracovníkov G. a ich hostí, iba údržbár a upratovačka. Žiadne stavebné práce sa
v objekte nerealizovali.

Zo znaleckého posudku z odboru stavebníctvo, ktorý vypracoval znalec U.. O. E. vyplývajú tieto závery:
Spoločnosť K., a.s. odkúpila dňa 30.9.1994 za sumu 126 mil. Sk stavbu na ul. J. v I. od G. T. -

T. S., a.s. Novostavba bola kolaudačným rozhodnutím zo dňa 12.8.1996 povolená do užívania a
aktivačným protokolom z 9.12.1996 so zaobstarávacou cenou 276 086 824,- Sk bola zaradená do
majetku spoločnosti K., a.s. D..Znalec vykonal dňa 1.3.2000 obhliadku budovy a skonštatoval, po predložení spisového materiálu,
že stavebné práce deklarované v súpisoch prác jednotlivých faktúr neboli vykonané. Súpisy prác
nezodpovedali príslušnej fakturácii a opakovali sa identicky vo viacerých faktúrach. Množstvo

stavebnýchprácuvedenýchakoopravyvsúpisochprácnezodpovedáveľkostiastavebnémucharakteru
budovy.
Subdodávateľské faktúry po stránke finančného a vecného plnenia sú v priamej náväznosti s faktúrami
firmy L., a.s., súpisy prác sú natoľko identické, že jednotlivé položky súpisu majú aj rovnaké poradové
čísla. Súčet subdodávateľských faktúr predstavuje vyfakturovanú sumu 66 033 606,80 Sk firmami R. J.,

s.r.o., X., s.r.o., Z. kooperujúca stavebná, s.r.o., L., s.r.o., L. K., a.s., L., a.s., L., s.r.o.
Súpis prác vyfakturovaný dňa 16.12.1998 subdodávateľom spoločnosťou L. K., a.s. faktúrou č. 6281325
predstavuje práce faktúrované spoločnosťou L. už dňa 2.11.1998 faktúrou č. 981720 a v tejto faktúre
sú aj práce fakturované subdodávateľom Prvá kooperujúca stavebná, s.r.o. až dňa 30.12.1998 faktúrou
č. 12983/3.
Podľa potvrdenia Obvodného oddelenia PZ Košice - Staré mesto zo dňa 20.1.2000 O. S. oznámil, že

mu bol z motorového vozidla odcudzený okrem iného kufrík s „osobnými dokladmi z práce“.

Z obsahov ďalších listinných dôkazov je zistiteľné:
Obžalovaný U.. A. I. dňa 2.10.1996 ako riaditeľ spoločnosti K. T., s.r.o. písomne požiadal riaditeľa
I. K., a.s. U.. J. o uskutočnenie potrebných úkonov na sprevádzkovanie budovy na ul. J. - O., keď

dňa 27.9.1996 aj s U.. O. viceprezidentom pre stratégiu G. K., a.s. boli písomne informovaní spolu
s vtedajším riaditeľom kancelárie prezidenta K., a.s. príslušným útvarom, že sa uskutočnila
úradná kolaudácia objektu a bolo vydané užívacie povolenie. O tom svedčí kolaudačné rozhodnutie
Okresného súdu Bratislava II, odboru životného prostredia č. SP-882/1230/21996/Šin-20 zo dňa
12.8.1996. Predmetom samostatného kolaudačného konania boli objekty - komunikácie a chodníky,

sadové úpravy, oplotenie, vonkajšie areálové osvetlenie, preložka káblovej prípojky NN. Kolaudačné
rozhodnutie bolo vydané dňa 4.11.1996. X.. O. S., T.., predseda predstavenstva a prezident K., a.s.
vymenoval jedenásťčlennú komisiu zastupujúcu K., a.s. na kolaudácii na čele s viceprezidentom U.. O..
Z listu K. T., s.r.o., ktorým bola zasielaná projektová dokumentácia k stavbe expozitúry I. K., a.s. vyplýva,
že projekt stavby v roku 1993 bol zmenený 4 verziami (od februára 1995 do augusta 1995) a taktiež

projekt interiéru bol menený trikrát, naposledy vo februári 1996. Podľa materiálu riešiaceho prevádzku
budovy iba pracovníci I. K., a.s. a nimi autorizované zmluvné organizácie mohli vykonávať opravy, či
iné zásahy na zariadení.
Podľa písomnej internej informácie U.. J. z októbra a decembra 1996 bol obžalovaný U.. I. vyrozumený
o aktuálnom stave prevádzky budovy expozitúry a dňa 3.7.1997 bol požiadaný, aby odborné útvary K.,

a.s. doriešili netypickú situáciu, keď G. nemalo ešte stále uzatvorenú nájomnú zmluvu.
Dňa 6.6.1997 predstavenstvo K., a.s. D. splnomocnilo obžalovaného U.. I. na uzatvorenie nájomných
zmlúv za účelom využitia dočasne voľného majetku K., a.s. D..
Podľa zápisníc o previerke výpovede svedka na mieste a príslušnej fotodokumentácie U.. J., pán P. a
U.. E. zhodne potvrdili, že po kolaudácii budovy expozitúry sa uskutočnila väčšia stavebná činnosť iba

v súvislosti s prestavbou vstupnej brány kvôli príjazdu hasičského vozidla, čo potvrdil aj svedok K. A..
Dňa 20.3.2000 obžalovaný U.. T. vydal písomný príkaz, že všetky písomnosti týkajúce sa spoločnosti
L. G., a.s. je možné vydať len s jeho písomným súhlasom. Z výpisov z obchodného registra a z
notárskejzápisniceopriebehuavýsledkochmimoriadnehovalnéhozhromaždeniaspoločnostiL.G.,a.s.
Košice zo dňa 14.12.1999 vyplýva, že spoločnosť bola založená zakladateľskou zmluvou v roku 1992.

Ku dňu 25.5.1998 mala základné imanie 5 mil. Sk, ktoré bolo na mimoriadnom valnom zhromaždení
zvýšené jednou akciou o 20 mil. Sk. Počet akcií vzrástol na 101 a zmenila sa ich podoba, predsedom
predstavenstva bol stále obžalovaný U.. T.. Obžalovaný bol predsedom predstavenstva spoločnosti L.
K., a.s., keď k 25.1.1993 bol členom dozornej rady nebohý U.. W. X. a k 22.7.1996 U.. O. X..
Nájomnú zmluvu na základe plnej moci (bez uvedenia dátumu jej udelenia) však uzavrel za K., a.s.

s L., a.s. D. obžalovaný U.. I. dňa 29.12.1996. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú. Polročné
nájomné činilo 17 411 625,- Sk bez DPH. Toho istého dňa obžalovaný podpísal aj zmluvu o dielo so
zástupcami L., a.s. D. U.. G. a U.. Y., predmetom ktorej bolo prevedenie stavebných prác,
opravy a údržby podľa požiadaviek objednávateľa (K., a.s.). Nájomná zmluva na ten istý objekt medzi
tými istými stranami podpísaná tými istými zástupcami aj dňa 30.9.1996 sa nachádza ako listinný dôkaz

v spise na č.l. 622-624.
Podnájomnú zmluvu uzavrelo G. s L., a.s., ktorú zatupovali vyššie uvedení členovia predstavenstva dňa
30.12.1997 na dobu neurčitú s účinnosťou od 1.1.1998. Prenajatých bolo 100 m2 s príslušenstvom,
polročné nájomné činilo 600 000,- Sk.S. L. G., a.s. vypovedala nájomnú zmluvu dňa 25.9.1998 K., a.s. a dňa 21.9.1998 podnájomnú zmluvu
G..
Podľa listinných dôkazov na č.l. 631-632 sa dňa 17.6.1999 konalo pracovné stretnutie na pôde K., a.s.

ohľadne problémov nastaných po vypovedaní nájomnej zmluvy, na ktoré sa však obžalovaný U.. T.
nedostavil a poveril svojím zastupovaním pána S..
Z korešpondencie medzi U.. B. G. a U.. I. M., členmi predstavenstva spoločnosti L. G., a.s. na jednej
strane a M. C., prezidentom K. a.s. na strane druhej v júni 1999 vyplýva, že spoločnosť L. G., a.s.
odmietla zápisnične odovzdať budovu expozitúry argumentujúc tým, že ani im nebola budova vrátane

interiérového vybavenia odovzdaná zápisnične po podpísaní zmluvy o nájme a odmietala zodpovednosť
za schodok na inventári vo výške okolo 3 - 4 mil. Sk. Tí istí zástupcovia L. G., a.s. sa v auguste 1999
listom prezidenta K., a.s. domáhali zjednania nápravy, pretože neboli uhradené ich faktúry v počte 13
kusov od decembra 1998 v celkovom objeme 14 840 200,- Sk a táto situácia mala spôsobiť pre ich
spoločnosť finančnú krízu.
Vo vyšetrovacom spise sú zadokumentované požiadavky k zmluve o dielo na opravu časti nebytových

priestorov v objekte expozitúry z 20.12.1996, z 15.10.1997 (2-krát), z 10.12.1997, z 28.1.1998, z
8.4.1998, z 11.5.1998, z 12.6.1998, ktoré sú opatrené podpisom obžalovaného U.. I. za objednávateľa
a jeho podpis sa nachádza aj pri všetkých nadväzujúcich zápisoch pri odovzdaní a prevzatí prác, na
evidenčných listoch faktúr v kolónke schválil s výnimkou faktúr zo septembra a novembra 1998, aj keď
ešte dňa 7.9.1998 trikrát podpísal prevzatie objednaných prác s tým, že pôvodné dátumy 2.11.1998 a

18.12.1998 boli prečiarknuté a opravené na 7.9.1998.
Súčasťou vyšetrovacieho spisu sú aj likvidačné listy faktúr spoločnosti L., a.s. voči faktúram a súpisom
prác externých dodávateľov R. J., s.r.o., X., s.r.o., Z. D. S., s.r.o., L., s.r.o., L. K., a.s., L., a.s., L., s.r.o.
a dohody o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok.
Podľa zápisnice zo dňa 26.7.1995 sa konalo výberové konanie pre dodávateľa interiéru expozitúry,

komisii predsedal obžalovaný U.. I., zvíťazil dodávateľ s ponukou dodávky za viac ako 43 mil. Sk.
Z rekapitulačného a informačného protokolu zo dňa 29.10.1998 vyplýva, že v roku 1995 - 1998 došlo k
uzatvoreniu 3 zmlúv na dodávku diela na území mesta Bratislavy s firmou S. - A.,
- C. K. - H, a.s. na S., C. K.-H, a.s. na J. ul. a apartmánový dom K.-H, a.s. v P.. V protokole
je konštatované, že stavby sú zmluvne, realizačne, fakturačne a finančne vysporiadané bez zbytku

k 1.10.1998, eventuálne pokračovanie týchto stavieb v akejkoľvek forme je podmienené budúcim
rozhodnutím predstavenstva K. G., a.s.
- V protokole z 28.8.1995 o zmene riešenia projektovej dokumentácie a rozsahu stavebnej realizácie
stavby - C. K., a.s. je konštatované, že práce boli realizované podľa projektu dostavby mimoriadnymi
organizačnými opatreniami vrátane predstihového zahájenia už v II. štvrťroku 1995 na tých stavebných

oddieloch, ktoré adaptáciou pôvodného riešenia z mája 1993 boli nedotknuté. Bolo rozhodnuté, že v
súvislosti so zmenou koncepcie činnosti expozitúry K., a.s. sa vylúčila z užívania objektu C., ktorá mala
užívať 1. a 2. - nadzemné podlažie, zmenila sa dispozičná skladba a využitie všetkých 4 nadzemných
podlaží vrátane suterénu. Bolo uložené okamžite vypracovať projekt búracích (asanačných) prác a
vytvoriť priestor pre bezprostrednú realizáciu nového riešenia a zladiť stavebné práce so špecifickým a

nadštandardným riešením interiéru a na základe finálneho stavu zmien, doplnkov vypracovať súhrnný
rozpočet stavby. Bolo potvrdené, že pre plynulú realizáciu výstavby spoločnosti K., a.s. v čase finálnych
prác, ktoré sa očakávajú koncom roku 1995, uhradí dodávateľovi stavby fakturované zálohy.
- Na č.l. 1542 - 1932 vyšetrovacieho spisu sú zhromaždené účtovné doklady spoločnosti L. G., a.s. D..
- Napokon aj z protokolu o daňovej kontrole, ktorú vykonal Daňový úrad Košice II v spoločnosti L.

G., a.s. Košice za obdobie roku 1997, 1998, 1999 okrem iného vyplýva, že faktúry subdodávateľov
prác na objekte expozitúry K., a.s. (X., s.r.o., R. J., s.r.o., Z. D. S., s.r.o., L., s.r.o., L., s.r.o., L. K.,
a.s., L., s.r.o.) obsahovali široký rozsah prác - tepelné izolácie, tesárske konštrukcie, klampiarske
konštrukcie,elektromontážne,montážústrednéhokúrenia,výmenakotla,opravyvonkajších,vnútorných
stien,výmenadlažieb,podláh,dveríapodobne.Daňovýúradvrámcivlastnejkontrolyakoajvspolupráci

s miestne príslušnými daňovými úradmi zisťoval uskutočnenie zdaniteľných plnení deklarovaných
na predmetných faktúrach. Zo šetrenia vyplynulo, že tieto daňové subjekty nevedeli preukázať
uskutočnenie zdaniteľných plnení, pretože nemali zápisy o odovzdaní prác, chýbali objednávky na
jednotlivé práce, nevedeli zdokladovať, ktorí pracovníci vykonali uvedené činnosti a podobne.

Podľa normy spoločnosti K., a.s. D. č. HOLR 31/01/1996, ktorá nadobudla platnosť 26.1.1996, úlohou K.,
a.s. ako materskej spoločnosti skupiny podnikov K., a.s. D., ktorú tvorí úsek prezidenta, viceprezidentov
a divízia K. Y., je zveľaďovať majetok akciovej spoločnosti integráciou ľudských zdrojov s modernými
podnikateľskými a technologickými postupmi. Medzi základné úlohy K., a.s. patrí prijímanie opatrení preoptimálne zabezpečenie finančno-ekonomickej prosperity skupiny podnikov K., a.s. F. K., a.s. sú valné
zhromaždenie, predstavenstvo a dozorná rada.

Medzi individuálne akty riadenia spoločnosti K., a.s. patria príkazy prezidenta K., a.s., ktoré operatívne
riešia konkrétnu situáciu v riadení spoločnosti, pokiaľ pre jej zložitosť alebo závažnosť ju nestačí riešiť
uznesením zo zasadnutia predstavenstva K., a.s. Osobitnou kategóriou individuálnych aktov riadenia
sú tiež zápisy z porád predstavenstva K., a.s. ktoré majú charakter príkazu. Spracovanie zápisov,
ich evidenciu, kontrolu plnenia zabezpečuje tajomník predstavenstva K., a.s. Podľa aktualizácie plánu

rozvoja VTZ na rok 1996 ku dňu 20.8.1996 predstavenstvo K., a.s. dňa 13.8.1996 uložilo túto úlohu
s cieľom zníženia objemu potrebných finančných prostriedkov, z prijatých opatrení vyplynula možnosť
zníženia plánu o viac ako 534 mil. Sk. Z materiálu je zistiteľné, že napríklad z rezervy predstavenstva
K., a.s. bolo uvoľnených 5,4 mil. Sk.

Po zhodnotení vyššie uvedených dôkazov ako aj ďalších, vykonanie ktorých vyplýva zo zápisnice o

hlavnom pojednávaní ako jednotlivo tak aj v súhrnne, dospel okresný súd k záveru, že skutky uvedené v
bodoch 1/ až 3/ rozsudku sa stali a spáchali ich obžalovaní U.. L. T. a U.. A. I. s nestotožnenými osobami.

Konanie obžalovaných v bodoch 1/ až 3/ rozsudku po právnej stránke posúdil ako pokračovací trestný
čin sprenevery v časti v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Tr. zákona, v časti v štádiu dokonania a podľa §

248 ods. 1, ods. 4 Tr. zákona účinného v čase spáchania trestného činu a to vo forme spolupáchateľstva
podľa § 9 ods. 2 Tr. zákona.

Trestného činu sprenevery podľa § 248 ods. 1 Tr. zákona sa dopustí ten, kto si prisvojí vec, ktorá mu
bola zverená. Trestného činu podľa ods. 4 vyššie uvedeného zákonného ustanovenia sa dopustí ten,

kto činom uvedeným v odseku 1 § 248 Tr. zákona spôsobil škodu veľkého rozsahu.
Objektom vyššie uvedeného trestného činu je vlastníctvo veci, ktorý zákonom chránený záujem
obžalovaní U.. I. a U.. T. s ďalšími narušili.

Objektívna stránka uvedeného trestného činu spočíva v tom, že obžalovaní svojím konaním popísaným

v jednotlivých skutkoch rozsudku prisvojili si finančné prostriedky, ktoré boli vlastníctvom inej osoby a
ktoré im boli zverené ako riadiacim pracovníkom. Následkom ich konania bola spôsobená škoda veľkého
rozsahu. Medzi konaním obžalovaných a osôb okolo nich a následkom - spôsobením škody veľkého
rozsahu zistil okresný súd aj príčinnú súvislosť.

Pri hodnotení subjektívnej stránky okresný súd dospel k záveru, že obžalovaní konali v priamom úmysle
(§ 4 písm. a/ Tr. zákona), teda trestný čin spáchali tak, že chceli spôsobom uvedeným v trestnom
zákone porušiť záujem chránený týmto zákonom. Tomuto záveru nasvedčuje skutočnosť, že obžalovaní
vyhotovovali faktúry, uzatvárali zmluvy na práce a činnosti, ktoré vykonávané neboli, na základe ktorých
dochádzalo k úhradám jednotlivých faktúr zo zdrojov poškodených firiem.

Obžalovanísapredmetnýchskutkovdopustiliakoplnetrestnézodpovednésubjekty.Uvedenýchskutkov
sa dopustili v spolupáchateľstve v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 Tr. zákona. Svoje konanie dokonali
sčasti. V časti, kde faktúry neboli uhradené, okresný súd kvalifikoval ich konanie ako pokus podľa § 8
ods. 1 Tr. zákona.

Stupeň spoločenskej nebezpečnosti konania obžalovaných je vysoký. Svojím konaním spôsobili škodu
na cudzom majetku veľkého rozsahu.

Obžalovaní U.. T. a U.. I. sú z miesta bydliska hodnotení všeobecne. Obžalovaný U.. T. je hodnotený
ako pracovník spoločnosti K., a.s., ktorý prešiel rôznymi robotníckymi a technicko-hospodárskymi a

riadiacimi funkciami. V roku 1993 sa stal generálnym riaditeľom spol. L. K., a.s. Košice. Doposiaľ súdne
trestaný nebol. Okresný súd mu priznal ako poľahčujúcu okolnosť, že pred spáchaním trestného činu
viedol riadny život (§ 33 písm. g/ Tr. zákona). Nezistil žiadne priťažujúce okolnosti.

Obžalovaný U.. A. I. pracoval na rôznych postoch v spoločnosti K., a.s. D.. Bol hodnotený tak, že úlohy

plnil povrchne, nedôsledne, oneskorene, neprejavoval záujem o zvyšovanie svojej kvalifikácie. Doposiaľ
súdne trestaný nebol. Taktiež mu poľahčovalo, že viedol riadny život pred spáchaním trestného činu (§
33 písm. g/ Tr. zákona).Podľa § 23 ods. 1 Tr. zákona účelom trestu je chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných činov,
zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vychovávať ho k tomu, aby viedol riadny
život a tým výchovne pôsobiť aj na ostatných členov spoločnosti.

Podľa § 31 ods. 1 Tr. zákona pri určení druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne na stupeň
nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť, na možnosti nápravy a pomery obžalovaného.

Podľa§40ods.1Tr.zákonaaksúdvzhľadomnaokolnostiprípadualebovzhľadomnapomerypáchateľa

má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane
prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi
uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu stanoveného týmto zákonom.

Po zhodnotení všetkých skutočností rozhodných pre určenie druhu trestu a jeho výmery, s poukazom
na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolu č. 11, ktorý

nadobudolúčinnosť1.11.1998aktorývosvojomč.l.6ods.1upravujeprávokaždého,abyjehozáležitosť
bola spravodlivo verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným
zákonom. Okresný súd dospel k tomuto záveru pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu.

Teraz prejednávaných skutkov sa mali obžalovaní dopustiť v roku 1996 až 1997, teda skoro pred

dvadsiatimi rokmi. Obžaloba bola na obžalovaných až v roku 2001. V súdnom konaní súdy prvého
stupňa a odvolací súd rozhodovali viackrát v merite veci i ohľadne námietok obžalovaných. V predmetnej
rozsiahlej veci obžalovaní nespôsobovali prieťahy zo subjektívnych dôvodov. Dĺžka konania bola
spôsobená rozsiahlosťou veci a nedisciplinovanosťou svedkov pri pravidelnej účasti obžalovaných na
hlavných pojednávaniach.

Obžalovaní po roku 1997, kedy mali spáchať trestnú činnosť, viedli a vedú aj po spáchaní trestnej
činnosti riadny život. Preto okresný súd v zmysle ustanovenia § 40 ods. 1 Tr. zákona uložil obžalovaným
trest odňatia slobody pod dolnou hranicou zákonom stanovenej trestnej sadzby. Zohľadnil pritom vyššie
uvedenú dĺžku konania, ktorej neprimeranosť odôvodňuje aj podľa uznesenia NS SR z 13.3.2003

neúmernú dĺžku konania zohľadniť pri výmere trestu a tak poskytnúť dotknutej osobe zadosťučinenie.
Tiež skutočnosť, že na páchaní jednoznačne mali účasť nestotožnené osoby, bez účasti ktorých by
obžalovaní nemohli spáchať trestnú činnosť v takom rozsahu a takým spôsobom. Súd zhodnotil aj tú
skutočnosť, že u obžalovaných išlo len o ojedinelé vybočenie z riadneho života občana tohto štátu.
Neaplikoval tak len rodinné a osobné pomery páchateľa.

Preto tresty uložené obžalovaným a to tresty odňatia slobody v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov pre
každéhoznich,výkonktoréhoobžalovanémuU..A.I.podmienečneodložilnaskúšobnúdobuvtrvaní40
(štyridsať) mesiacov a obžalovanému U.. L. T. na skúšobnú dobu v trvaní 30 (tridsať) mesiacov považuje
za primerané a postačujúce na nápravu obžalovaných.

Takto uložené tresty obžalovaným splnia svoj účel ako v rámci individuálnej, tak aj v rámci generálnej
prevencie.

K oslobodzujúcej časti rozsudku:
Obžalovaný U.. K. D. využil svoje právo nevypovedať v prípravnom konaní. Toto právo využil aj na

hlavnom pojednávaní. Zároveň výslovne prehlásil, že sa nechce zúčastniť hlavných pojednávaní.
Obžalovaný U.. A. I. vypovedal a obhajoval sa zhodne ako v prípravnom konaní. Tvrdil, že obžalovaného
U.. D. osobne nepoznal a v živote sa s ním nestretol. Vedel však o ňom, že chodí za členmi vedenia
spoločnosti K., a.s. D., predovšetkým za U.. B., X.. S., U.. O. a U.. S.. Na predstavenstve sa v tom
čase hovorilo o potrebe zabezpečenia rekondičných pobytov. Obžalovaného U.. D. mu odporučil niekto

z predstavenstva, nevedel presne či U.. B., U.. O. alebo U.. S.. Obžalovaný U.. D. prišiel za ním, že to
bude realizovať. Malo to byť realizované tak, aby spoločnosť K., a.s. nebola obtiahnutá o cenu, teda
aby nebola v priamom kontakte s predávajúcimi. Obžalovaný Ing. D. dostal za úlohu spracovať štúdiu.
Objednával to on, lebo on to dostal za úlohu. Ak by sa rozkríklo, že sa ide niečo robiť a nakupovať v rámci
spoločnosti K., cena by vyskočila trojnásobne. Obžalovaný mu predložil štúdiu, ktorú však nepovažoval

za dostačujúcu. Žiadal preto opakovane o jej doplnenie. Vzhľadom na výšku faktúr snažil sa informovať
niektorých členov predstavenstva a jednu z faktúr dal na posúdenie na úsek financovania.
Podľa organizačnej štruktúry bol oprávnený podpísať objednávku. Ako sa naložilo s predloženým
materiálom po jeho odchode s funkcie uviesť nevedel. Štúdiu plánoval predložiť do predstavenstvapotom, keď bude kvalitná. Cena nebola dohodnutá dopredu. Nevedel to posúdiť. Dojednávala sa pri
fakturáciách, keď obžalovaný zdôvodňoval, čo všetko mohol zabezpečiť a aké jednania absolvoval.
Skutočnosť, že faktúry boli podpísané v roku 1997 a jedna štúdia bola vypracovaná v roku 1998

odôvodnil tým, že bola robená ešte dodatočne, podľa jeho požiadaviek. Kto zo spoločnosti K., a.s.
sa podieľal na tejto akcii, obžalovaný U.. I. uviesť nevedel. Svoj postup zdôvodňoval tým, že bol rád,
že má dobré miesto, preto plnil aj ústne pokyny členov predstavenstva, hoci neboli v zápisniciach.
Nerobil zápisy zo stretnutí s obžalovaným Ing. D., hoci mu boli faktúry uhradené. Obžalovaný uviedol,
že spoluobžalovaný jemu a mnohým členom vedenia spoločnosti K., a.s. zabezpečil úspešné zloženie

poľovníckych skúšok, ponúkal a predával zbrane, on sám si u neho zakúpil tri.
Z prečítanej výpovede svedka U.. K. K. súd zistil, že obžalovaný U.. K. D. ho na jeho vtedajšom
pracovisku - odbore pozemkovom, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva Okresného úradu A.
navštívil a zaujímal sa o využitie lokalít v oblasti Y. K., nepovedal prečo. Odkázal ho na pána G., ktorý
mal vypracované nejaké štúdie pre túto lokalitu. Poznal oboch okrem iného aj cez poľovníctvo.
Svedok O. G. riaditeľ S. T. X. Y. K. potvrdil aj na hlavnom pojednávaní, že po intervencii svojho známeho

vydal obžalovaný U.. K. D. urbanistické štúdie lokalít Y. K., ktoré boli spracované na základe požiadaviek
miestnych obecných úradov a použiteľné len pre potreby týchto konkrétnych objednávateľov. Svoje
konanie vysvetlil tým, že bežne požičiaval takéto materiály študentom pre potreby vypracovania
diplomových prác z oblasti cestovného ruchu a aj obžalovaný mal takúto požiadavku a to pre jeho neter.
Zapožičaný materiál mu vrátil asi po mesiaci a pýtal si ďalší, nekonkretizoval, čo by mal obsahovať ani

si ho neprezrel. Toto sa zopakovalo asi trikrát.

K listinným dôkazom na č.l. 134-244 vyšetrovacieho spisu (výkresová dokumentácia urbanistických
štúdií rekreačnej oblasti K. - D., K. O., výkresová dokumentácia k územnému plánu zóny G. - sever,
k návrhu regulatívov pre intenzifikáciu územia strediska A. G., zámer na vykonanie činnosti, P. areál S.

K.) sa v prípravnom konaní vyjadrili ich tvorcovia a objednávatelia a z prečítaných výpovedí súd zistil
nasledovné.

Svedkyňa A. L. uviedla, že obec D. si objednala urbanistickú štúdiu v roku 1998, U.. arch. P. K. ju
spracoval v roku 1999. Týkala sa rekreačného strediska Z..

Svedok U.. W.. P. K. spresnil, že štúdia bola spracovaná v septembri 1998 a na základe požiadaviek
bola doplnená a kompletne ukončená v júni 1999. Obžalovaný U.. K. D. potom ako začala konať polícia,
mu vysvetľoval, že tento materiál si zapožičal u pána G., v roku 1997 však ešte neexistoval. Práca bola
vyfakturovaná na 60 000,- Sk (č.l. 97-99).

Svedok U.. arch. Z. M. uviedol, že pozná obžalovaného U.. D., pretože ako poľovník nakupuje v jeho
predajni. Nikdy ho nepožiadal o vypracovanie projektovej dokumentácie, na základe požiadavky Správy
cestovného ruchu obce D. vypracoval návrh regulatív pre intenzifikáciu tejto oblasti a odovzdal ho pánovi
G..

Svedok Doc. U.. A. A., T.. v apríli 1997 vypracoval na základe objednávky S. T. X. D. zámer na vykonanie
činnosti v zmysle zákona č. 127/1994 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Zámer mohol
byť využitý akýmkoľvek investorom, po spracovaní sa stal majetkom objednávateľa. Podľa listinných
dôkazov na č.l. 104-106 za prácu si vyfakturoval 18 000,- Sk.
Podľa výpovede svedka U.. arch. K. D. na základe zmluvy o dodávke prác zo dňa 11.11.1991 zadal

vypracovanie štúdie s tým, že mala zohľadniť situovanie stavby doškoľovacieho strediska S. štátnej
poisťovne so zámermi dotknutých obcí. Jeho zmluvný partner objednávateľ štúdie Y., a.s. A. mu za
štúdiu uhradil 135 000,- Sk podľa listín na č.l. 116-121.
SvedokU..W..K.P.uviedol,žespracovalpodľaobjednávkyU..arch.K.D.urbanistickúštúdiurekreačnej
oblasti K. - D., ktorá mohla byť využitá prípadnými záujemcami o výstavbu. Podľa listín na č.l. 110-111

za túto prácu mu dňa 7.6.1992 bola uhradená suma 22 000,- Sk.
Svedkyňa U.. arch. B. K. uviedla, že v roku 1999 na základe požiadavky obce K. bola vypracovaná
aktualizácia urbanistickej štúdie K. O., opoznala kópiu jedného z výkresov, ktorá však nebola opatrená
originálnou pečiatkou (č.l. 240).
Z výpovede svedkyne A. S. vyplynulo, že ako vedúca oddelenia hospodárskej správy pri kancelárii

prezidenta K., a.s. bola kompetentná odsúhlasovať po vecnej stránke došlé faktúry a to po
odkontrolovaní príslušných podkladov svedčiacich o realizácii zadanej objednávky. Takto nepostupovala
vprípadespoločnostiB.K,s.r.o.A.,nakoľkojejobžalovanýU..I.akovtedajšípriamynadriadenýoznámil,že vypracovanie štúdií schválilo predstavenstvo spoločnosti a dal jej pokyn, aby fakturáciu podpísala,
hoci neboli pripojené žiadne štúdie.
Z výpovedí svedkov U.. A. O., U.. A. S., D. D., A. X. a S. S. bolo zistené, že sa podieľali na procese

schvaľovania a uhrádzania faktúr z titulu svojho pracovného zaradenia, rozhodujúce bolo odsúhlasenie
vecného plnenia - vystavenie likvidačného listu objednávateľom, až po tomto úkone prišli do kontaktu
s konkrétnymi faktúrami, nebolo ich povinnosťou kontrolovať plnenie, až po určitom čase sa proces
sprísnil a museli byť pripojené k faktúre aj podklady. V konkrétnom prípade nevedeli uviesť, či prišli do
styku s nejakými štúdiami.

Svedok U.. K. A. uviedol, že v súvislosti s daňovou kontrolou v spoločnosti K., a.s. D. v roku 1999
bola vznesená požiadavka, aby bolo zdokladované plnenie fakturácie spoločnosti B. K, s.r.o. A., preto
požiadal obžalovaného U.. I., aby tieto materiály predložil. Daňoví kontrolóri tieto podklady fotili a brali
so sebou, nenechali však materiál vo K., a.s. v takom stave, ako im bol predložený.
Svedok U.. O. S. bol v rokoch 1996 - 1997 členom predstavenstva spoločnosti K., a.s. Z jeho výpovede,

ktorá bola na súde prečítaná vyplynulo, že nemá vedomosť o tom, že by spoločnosť K., a.s. chcela
investovať v oblasti Y. K. z dôvodu zabezpečenia letných rekreácií pre zamestnancov a že by bol
obžalovanýU..I.predstavenstvompoverenýzabezpečiťprieskumtrhu.Nebolvšakprítomnýnavšetkých
zasadnutiach predstavenstva. Potvrdil, že obžalovaného U.. D. pozná z jedného stretnutia, ktoré sa
týkalo nákupu poľovných zbraní.

Svedok U.. W. O. vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní, že ako viceprezident pre stratégiu a
člen predstavenstva nevie o tom, že by sa predstavenstvo zaoberalo problematikou Y. K. ako lokalitou
na letnú rekreáciu a nepotvrdil, že by obžalovaný U.. I. bol poverený nejakou úlohou v tejto súvislosti.
Poukázal na to, že všetky úlohy, ktoré predstavenstvo uložilo boli zápisnične podchytené a následne aj
kontrolované. Aj on prišiel do styku s obžalovaným U.. D. a to po absolvovaní poľovníckych skúšok, kde

obžalovaný predvádzal ponuku zbraní a za účelom nákupu ho navštívil na pracovisku.
Svedok U.. O. X. ako vtedajší viceprezident pre obchod a člen predstavenstva spoločnosti taktiež
nepotvrdil, že by sa v jeho prítomnosti na predstavenstve riešila otázka lokality Y. K. a že by obžalovaný
U.. I. bol v tejto súvislosti poverený nejakou úlohou. Pripustil, že sa mohol s obžalovaným U.. D. stretnúť,
ale na okolnosti sa už nepamätá.

Svedok U.. O. I. vtedajší viceprezident pre stratégiu a podnikateľské aktivity a člen predstavenstva
spoločnosti K., a.s. nepotvrdil, že by na rokovaniach tohto orgánu bola prejednávaná Y. K. a
bola zadaná obžalovanému U.. I. úloha prieskumu trhu, keď na takéto činnosti jestvovali v spoločnosti
odborné útvary. Pokiaľ by úlohu dostal, bola by uvedená v zápisnici alebo by mu bola uložená aspoň
interným listom člena predstavenstva.

Tento svedok pritom súčasne uviedol, že prišiel do spoločnosti K., a.s. v čase, kedy vykazovala slušný
zisk a z titulu jeho postavenia mu aj prináležalo zabezpečovať veľké investičné projekty, mimo hutníckej
výroby. Či na nákup alebo prenájom nebytových priestorov za účelom rekreácie sú potrebné urbanistické
štúdie, svedok na hlavnom pojednávaní odpovedať nevedel.
Zhodne vypovedal aj svedok X.. O. S., T.. vtedajší prezident spoločnosti K., a.s. a člen predstavenstva,

že sa nepamätá, že by sa riešila otázka Y. K. na predstavenstve, obžalovaný U.. I. jeho osobne mimo
zasadnutí o ničom neinformoval, pripustil však, že mohol konať na základe spolupráce s nejakým
odborným útvarom, ale na to by potreboval písomné poverenie viceprezidenta alebo aspoň jeho
vedúceho odboru. S obžalovaným U.. I. sa nestýkal, ale vedel o ňom. Rozporne neznalo však vypovedal
o jeho oprávneniach, napríklad ohľadne podpisovania faktúr, keď tvrdil, že ako vedúci kancelárie

podpisovať faktúry nemohol. Podľa neho využívanie rekreačných zariadení mal na starosti U.. B..
Riadil tieto aktivity ako viceprezident pre riadenie a organizáciu. Aké aktivity boli súčasťou plánu si už
nepamätal. Mohla však byť úvaha, že je potrebné kúpiť nejaký objekt na Y. K.. Postup pri vyplácaní
faktúr bol deklarovaný v organizačnom poriadku. Obžalovaný U.. I. mal v kompetencii dávať pokyny na
úhradu faktúr len vtedy, ak to vyplývalo z organizačného poriadku.

Svedok U.. P. B. bol v čase činu viceprezidentom spoločnosti K., a.s. pre riadenie spoločnosti a
bol členom a podpredsedom predstavenstva. Potvrdil, že v roku 1996 sa zaoberali riešením otázky
rekreačných zariadení. Zvažovali využiteľnosť rekreačných zariadení a ich potenciálny rozvoj. Bol
záujem aj o nákup zariadení. Robili sa analýzy využiteľnosti týchto zariadení. Na Y. K. mali tri zariadenia,
ktoré patrili pod rôzne divízie. Úlohou bolo dať návrh na nové organizácie týchto činností. Dospelo sa

k záveru, že Y. K. je zaujímavá pre rekreáciu zamestnancov a je potrebné nájsť lepšie ekonomické
fungovanie týchto činnosti a zariadení. Táto činnosť spadala aj pod viceprezidenta pre riadenie.
Rozhodnutím predstavenstva v roku 1996 bola centralizovaná poradenská činnosť cez U.. I.. Pýtal sa U..I., či vie zabezpečiť externú stranu na zabezpečenie podkladov pre prípravu materiálov na rozhodnutia
predstavenstva.
K rozporom vo svojich výpovediach uviedol, že tieto už odstraňoval, kde uviedol, za akých okolností sa s

U.. D. stretol. Ohľadom preplatenia faktúr nemá vedomosti. Faktúry nemohli byť vyplatené bez súhlasu
U.. I.. Poradenská činnosť ohľadne rekreačných zariadení bola centralizovaná u U.. I. z dôvodu, že za
účelom racionalizácie rekreačných činností bolo potrebné získať aj iné informácie, nielen tie, ktoré mali.

Z listinných dôkazov ohľadne tohto skutku, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní mal súd za

preukázané, že podľa objednávky a evidenčných listov 3 faktúr sa malo jednať o dodávku „služby“.
Ďalšie podklady naznačujú, že mohlo ísť o predinvestičnú prípravu projektu. Podľa evidenčných listov
faktúr obžalovaný U.. I. schválil platbu dodávateľovi spoločnosti B. K, s.r.o. A. na výške 667 275,- Sk,
421 348,80 Sk a vo výške 1 392 732,- Sk. Cenovú kontrolu schválila osoba, ktorá podľa spoločnosti K.,
a.s. nebola identifikovaná.
Dňa 1.7.1996 bola podpísaná mandátna zmluva medzi spoločnosťou K., a.s. D. ako mandát, zastúpenej

podpredsedom predstavenstva U.. B. a spoločnosťou K. T., s.r.o. ako mandatárom, zastúpeným
obžalovanýmU..I..Predmetomzmluvybolačinnosťvoblastiobchodnej,právnej,finančno-ekonomickej,
strategicko-plánovacej, personálnej a manažérsko-riadiacej. Zmluva bola podpísaná na desať rokov.

Podľa § 2 ods. 5 Tr. poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol náležite zistený stav

veci a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. S rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti
svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech a v oboch smeroch
vykonávajú dôkazy, nečakajúc na návrh strán. Priznanie obvineného nezbavuje orgány činné v trestnom
konaní povinnosti preskúmať všetky okolnosti prípadu.

Podľa § 2 ods. 6 Tr. poriadku orgány činné v trestnom konaní hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne,
nezávisle od toho, či ich obstarali orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní ako aj na verejnom alebo

neverejnom zasadnutí smie súd prihliadať len na tie dôkazy, ktoré boli pri tomto konaní vykonané.

Na základe takto vykonaného rozsiahleho dokazovania pred súdom a s poukazom na vyššie citované
zákonné ustanovenia sa súd nestotožnil s názorom prokurátora, že obžalovaní U.. I. a U.. D. sú vinní z
trestného činu podvodu. Rozhodnutie o vine obžalovaných sa musí oprieť o jednoznačné fakty a nemôže

vychádzať z predpokladov, pravdepodobností a domnienok.

Súd preto pri rozhodovaní vychádzal z týchto zistených faktov:
Žiadnym hodnoverným dôkazom nebolo preukázané, aby obžalovaní U.. I. a U.. D. konali po
predchádzajúcej vzájomnej dohode.

Orgánom činným v trestnom konaní sa nepodarilo zabezpečiť žiadny dôkaz, aby sa obaja obžalovaní
poznali a stretli, za účelom dohody vylákať podvodným spôsobom
finančné prostriedky.

Samotnú výpoveď obžalovaného U.. I. v tom smere, že za ním prišiel U.. D. na odporúčanie niektorého

z členov predstavenstva spoločnosti K., a.s. D., nie je možné považovať za predchádzajúcu vzájomnú
dohodu.
Nebolo dostatočným spôsobom preukázané ani to, aby sa obaja obžalovaní snažili vylákať podvodným
spôsobom finančné prostriedky od spoločnosti K., a.s..
To, že obžalovaný U.. D. predložil urbanistické štúdie, ich vyhotovené kópie, ktoré vylákal od inej osoby

ako vlastné, nesvedčia automaticky o tom, že išlo o podvodné vylákanie finančných prostriedkov od
spoločnosti K., a.s..
Nebol produkovaný zo strany obžaloby žiadny relevantný dôkaz, aby obžalovaní vedeli, minimálne
obžalovaný U.. I., že ani jedna štúdia je nepoužiteľná pre potreby K., a.s..
To, že došlo zo strany obžalovaného U.. I. k vystaveniu objednávky na vypracovanie prieskumu objektov

na rekreáciu na Y. K. vhodných na kúpu pre spoločnosť K., a.s. D., ešte nezakladá naplnenie zákonných
znakov trestného činu podvodu.Naviac z výpovedí svedkov, predovšetkým svedka U.. B. je zrejmé, že obžalovaný U.. I. mal oprávnenie
na zabezpečenie externej strany na vykonanie prieskumu a zabezpečenie podkladov pre prípravu
materiálu na rozhodnutie predstavenstva. V tomto smere aj konal.

Nebolo preukázané jednoznačné tvrdenie prokurátora v skutku obžaloby, že obžalovaný U.. I. schválil a
uhradil faktúru spoločnosti B. K, s.r.o. A.. Z vykonaných dôkazov je zrejmé, akým spôsobom dochádzalo
ku kontrole fakturácie, ktoré osoby sa na tom podieľali až po okamžik podpisu faktúry a pokynu na jej
úhradu.
Obžalovaný sa pritom obhajoval aj tým, že požiadal o kontrolu výšky fakturovanej sumy, a táto

skutočnosť však orgánmi činnými v trestnom konaní dôsledne preverená nebola. Je pritom potrebné
preukázať, že nie povinnosťou obžalovaného bolo dokazovať, či fakturované sumy sú v poriadku a či ich
kontrola prebehla správne, ale práve naopak, povinnosťou týchto orgánov bolo dokázať, že obžalovaný
nežiadalkontroluvýškyfakturovanejsumy,prípadne,žekontrolabolavykonanáadekvátne.Uspokojenie
sa so závermi kontroly poškodenej stany je nedostačujúce.
Je potrebné poukázať aj na skutočnosti, nie práve zodpovedajúce tvrdenia svedkov, členov

predstavenstva spoločnosti K., a.s. Košice, ktorí svoje výpovede viedli alibisticky alebo skutočne nemali
reálny obraz o činnosti jednotlivých organizačných zložiek spoločnosti a ich riadiacich pracovníkov.
Jediný svedok U.. B. ako viceprezident a člen predstavenstva dal súdu reálny obraz o fungovaní
spoločnosti a právach a povinnostiach obžalovaného U.. I.. Pritom ostatní členovia predstavenstva boli
v priateľskom vzťahu k U.. D., minimálne u neho viackrát nakupovali zbrane a mohli mať alebo mali

vedomosť o jeho činnosti.

Na základe vyššie uvedených skutočností je možné jednoznačne konštatovať, že žiadne dôkazy
nenasvedčujú tomu, aby sa obžalovaný U.. K. D. dopustil žalovaného trestného činu.

Bolo dokázané len to, že obžalovaný U.. K. D. po vylákaní štúdií tieto predložil spoločnosti K., a.s. na
základe objednávky riaditeľa kancelárie prezidenta spoločnosti K., a.s. D. obžalovaného U.. A. I.. Nebolo
preukázané, aby obžalovaní U.. K. D. a U.. A. I. tak konali po vzájomnej dohode, ktorou by mala byť
snaha vylákať peniaze. Nebolo taktiež jednoznačným spôsobom preukázané, aby obžalovaný U.. A. I.
zadal objednávku bez vedomia predstavenstva spoločnosti K., a.s. D..

Na základe takto vykonaného komplexného dokazovania, po podrobnom vyhodnotení všetkých dôkazov
jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, dospel súd k jednoznačnému záveru, že skutkový dej uvedený v
obžalobe sa síce stal, avšak nenapĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu podvodu podľa § 250
ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zákona spáchaného v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 Tr. zákona účinného

v čase spáchania trestného činu. Preto okresný súd obžalovaných v zmysle ustanovenia § 226 písm. b)
Tr. poriadku účinného v čase spáchania trestného činu oslobodil.
Poškodenú stranu s nárokom na náhradu škody odkázal v zmysle ustanovenia § 229 ods. 1, ods. 3 Tr.
poriadku účinného v čase spáchania trestného činu na občianskoprávne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 /pätnásť/dní od oznámenia rozsudku na Okresný
súd Košice II. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.