Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 28, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16Co/38/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116887673
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8116887673.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a sudcov JUDr.

Branislava Brezu a JUDr. Martina Fiľakovského v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom
Hodžová 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: U. U., B.. XX.XX.XXXX, X. P. Š. XXX, XXX
XX L., o zaplatenie 489,54 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Prešov č.k. 16Csp 1/2016-121 zo dňa 07. júna 2018, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách
konania.

Žalobca n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanej sa ich náhrada n e p r i
z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 399,54 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 64% zo zaplateného súdneho
poplatku, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Rozhodnutie právne posúdil ustanovením § 52 odsek 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“); § 9 odsek 1, § 10 odsek 1 až 3 zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“).

3. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca a žalovaná uzatvorili 29.06.2009 zmluvu
o vkladovom účte, predmetom ktorej žalobca zriadil a viedol účet pre žalovanú. Z dôvodu, že žalovaná
neuhradila debetný zostatok, žalobca účet uzatvoril dňa 21.01.2014. Žalobca špecifikoval žalovanú
istinu ako debetný zostatok, ktorý pozostával z celkovej sumy debetu ako aj z množstva poplatkov,
konkrétne poplatok za vedenie exekúcie 9 x 5 Eur, poplatok za upomienku v sume 15 Eur, poplatok za
výzvu v sume 30 Eur (č. l. 79 a nasl. spisu). Žalobca sa domáhal žalovaného nároku z titulu úhrady

debetného zostatku na účte žalovanej a úroku za nepovolené prečerpanie účtu vo výške 28 % ročne.
Následne bol dňa 14.03.2011 medzi žalobcom a žalovanou uzatvorený Návrh klienta na uzatvorenie
zmluvy o poskytovaní služby Povolené prečerpanie na osobnom účte, z ktorého vyplýva, že klientom
požadovaný debetný limit bol 190 Eur, pričom dňa 18.07.2012 bola žalobcovi doručená Žiadosť ozmenu služby Povolené prečerpanie na účte, kde žalovaná požadovala zmenu výšky limitu povoleného
prečerpania na 470 Eur. Na ťarchu účtu žalovanej boli zaúčtovávané okrem reálne vykonaných obratov
smerujúcich k celkovému debetu aj rôzne vyššie uvedené poplatky. Žalobca nepreukázal zmluvné

dojednanie účastníkov o povinnosti žalovanej platiť tieto poplatky (napr. za vedenie exekúcie a pod.),
ktoré boli vykonávané na ťarchu jej bežného účtu ako aj ich výšku. Všeobecné obchodné podmienky,
na ktoré zmluva odkazuje, nie sú zmluvným dojednaním účastníkov. Od spotrebiteľa totiž nie je možné
požadovať poplatky, ktoré nie sú individuálne dojednané v zmluve. Sadzobník poplatkov nemôže
predstavovať riadne dojednanie účastníkov zmluvy o výške úrokov. Pokiaľ ide o poplatok za upomienky

(analogicky za vedenie exekúcie, resp. za výzvu), žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, aby vyššie
uvedenéupomienkyboližalovanejzaslané,apretovtejtočastianineuniesoldôkaznébremeno.Žalobca
nepreukázal ani zmluvné dojednanie o povinnosti platiť úroky žalovanou, ktoré sú uvedené v petite
žaloby, t. j. vo výške 28 % ročne. Súd prvej inštancie poukázal aj na tú skutočnosť, že nielenže povolené
prečerpanie vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou nebolo zmluvne dohodnuté, ale navyše žalovaná
posledný kreditný obrat vo vzťahu k účtu realizovala 16.08.2012 (č. l. 74 spisu), pričom od uvedeného

dátumu jej žalobca účtoval len poplatky, úroky a ďalšie sumy zvyšujúce debetný stav na účte.

4. Proti rozsudku s výnimkou vyhovujúceho výroku podal včas odvolanie žalobca. Má zato, že pokiaľ
súd považoval návrh žalobcu za neúplný, mal ho v zmysle ustanovenia § 129 odsek 1 C.s.p. vyzvať
na jeho doplnenie/opravu. Zmluva o povolenom prečerpaní obsahuje všetky zákonom vyžadované

náležitosti. Na základe zmluva a VOP banka rozlišuje povolený debet (služba povolené prečerpanie)
a nepovolený debet. Žalovaná opakovane porušovala zmluvu tým, že prekračovala povolený limit
povoleného prečerpania, na základe čoho žalobca pristúpil k odstúpeniu od zmluvy o povolenom
prečerpaní. Zrušením povoleného prečerpania sa žalovaná dostala do nepoboleného debetu, vo výške
debetného zostatku na účte. Uviedol, že zákon o platobných službách výslovne nestanovuje, že poplatky

za poskytovanie platobných služieb musia byť individuálne dojednané. Poukázal na bod VI ods. 4
a bod VII. ods. 3 zmluvy ako aj na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15.
Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere nemusia byť nevyhnutne v samotnom texte úverovej zmluvy,
ale časť z nich môže byť obsiahnutá aj v obchodných podmienkach alebo sadzobníku, ktoré tvoria
neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z

prekročenej čiastky úrok v zmysle Vývesky úrokových sadzieb. Uvedený úrok je teda odplatou, ktorú
klient platí banke za čerpanie prostriedkov poskytnutých bankou nad rámec zostatku na účte klienta.
Nepovolené prečerpanie je podstatným porušením Zmluvy o bežnom účte, ktoré má za následok
nie len právo banky požadovať úroky za prečerpanie účtu, s ktorou povinnosťou počíta aj Zákon o
spotrebiteľských úveroch.

5. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34
C.s.p.), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti, ako aj

konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez
nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie proti rozsudku nie
je opodstatnené.

7. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený

správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

8. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietkam uvádza nasledovné:

9. Z obsahu spisu vplýva, že medzi žalobcom ako bankou a žalovanou ako klientom bola dňa 16.07.2010
uzatvorená Zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb (ďalej len „Zmluva“),
obsahom ktorej bola Zmluva o zriadení osobného účtu, Návrh klienta na uzatvorenie zmluvy o vydaní a
používaní platobnej karty a Zmluva o poskytovaní služby elektronického bankovníctva. Dňa 14.03.2011

došlo k uzatvoreniu Návrhu klienta na uzatvorenie zmluvy o poskytovaní služby Povolené prečerpanie
na osobnom účte (ďalej len „Návrh“), predmetom ktorého bolo zriadenie služby povolené prečerpanie s
debetným limitom vo výške 190 Eur. Dňa 18.07.2012 bola spísaná Žiadosť o zmenu služby Povolené
prečerpanie, ktorou malo dôjsť k zmene požadovaného debetného limitu na výšku 470 Eur.10. Podľa ustanovenia 53 odsek 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom

zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa odseku 3, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom
a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

11. Podľa ustanovenia § 53a odsek 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku
v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za
neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu
takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s
rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy,

ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť
škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca
dodávateľa.

12. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne zhodnotil, že uzatvorená Zmluva ako aj Návrh

je zmluvou spotrebiteľskou vychádzajúc z postavenia žalovaného ako dlžníka že je namieste aplikovať
zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

13. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy predstavujúcej nepovolené prečerpanie
vo výške 489,54 Eur spolu s úrokom zo sumy nepovoleného prečerpania vo výške 28 % ročne od

22.01.2014 do zaplatenia.

14. Odvolací súd konštatuje, že otázka vzniku nepovoleného prečerpania a existencie povinností
spojených s nepovoleným prečerpaním nie je zakotvená priamo v zmluve, ale vo Všeobecných
obchodných podmienkach (bod 3.12). Informácia spotrebiteľa o úrokoch a poplatkoch prispieva k

transparentnosti trhu a umožňuje spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku. Žalovaný ako spotrebiteľ
však túto možnosť nemal keďže výška úroku nebola uvedená v spotrebiteľskej zmluve. (Pozri napr.
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 245/2010)

15. Všeobecné obchodné podmienky, Úrokové sadzby produktov resp. Sadzobník neboli individuálne

dojednané medzi stranami sporu. VOP, Úrokové sadzby, Sadzobník obsahujú podmienky, ktoré
vypracovala a presadzuje Prima banka Slovensko, a. s. Keďže ide o tzv. firemné podmienky, v prípade
uzatvárania zmlúv so spotrebiteľom, tieto musia byť ním individuálne dojednané, čo predpokladá aj
ustanovenie§53odsek2Občianskehozákonníka.Tedaideotaképodmienky,sktorýmisamalmožnosť
spotrebiteľ oboznámiť pred podpisom zmluvy a mohol ovplyvniť ich obsah. V zmysle ustanovenia

§ 53 odsek 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ (v danom prípade žalobca) nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané. VOP, na ktoré zmluva odkazuje, či Úrokové sadzby nemožno považovať za individuálne
dojednané. Individuálnosť ich dojednania nie je daná ani tým, že na VOP, prípadne na Úrokové
sadzby zmluva odkazuje. Nakoniec, neindividuálnosť dojednania VOP vyplýva aj z toho, že neboli

nikým podpísané a ani dátumované. VOP, Úrokové sadzby či Sadzobník predstavujú dokumenty
k zmluve formulárového charakteru, ktoré ak aj obsahujú dojednanie o poplatkoch, sankciách,
odplate, tieto splývajú so všetkými nespočetnými informáciami do jedného celku tak, že priemerný
spotrebiteľ v kontraktačnej fáze zmluvy je viac dezorientovaný než seriózne dodávateľom informovaný o
význame tejto podmienky. VOP predstavujú rozsiahly súbor najrozmanitejších ustanovení s množstvom

právnických, či ekonomických/„bankových“ termínov, v ktorých je problematické zorientovať sa osobe
znalej práva, nieto ešte priemernému spotrebiteľovi. Uvedené v spojení s neindividuálnosťou dojednania
spôsobuje ich neprijateľnosť.

16. Odvolací súd rešpektujúc výklad Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15, v zmysle ktorého

článok 10 ods. 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách
o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS v spojení s článkom 3 písm. m)
tejto smernice, sa má vykladať v tom zmysle, že: zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená
ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 uvedenej smernice musiabyť vyhotovené písomne, alebo na inom trvalom nosiči, poznamenáva, že aj napriek tejto skutočnosti
musí byť zachovaná požiadavka dobrej viery v záväzkovo-právnom vzťahu. V tomto smere odvolací
súd pripomína závery Ústavného súdu Českej republiky vo veci sp. zn. I ÚS 3512/11 cit.: „Je třeba

zdůraznit, že obchodní podmínky ve spotřebitelských smlouvách na rozdíl třeba od obchodních smluv
mají sloužit především k tomu, aby nebylo nezbytné do každé smlouvy přepisovat ujednání technického
a vysvětlujícího charakteru. Naopak nesmějí sloužit k tomu, aby do nich v často nepřehledné, složitě
formulované a malým písmem psané formě skryl dodavatel ujednání, která jsou pro spotřebitele
nevýhodná a o kterých předpokládá, že pozornosti spotřebitele nejspíše uniknou (například rozhodčí

doložka nebo ujednání o smluvní pokutě). Pokud tak i přesto dodavatel učiní, nepočíná si v právním
vztahu poctivě a takovému jednání nelze přiznat právní ochranu.“

17. Odvolací súd zároveň uvádza, že rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 15.10.2015, sp.
zn. 9C/113/2015-51 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 24.11.2016, sp. zn.
21Co/10/2016-72 súd určil, že zmluvná podmienka uvedená v bode 3.12 všeobecných obchodných

podmienok žalobcu („pri zúčtovaní poplatkov môže dôjsť k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu. Po
dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na
základe úrokovej sadzby, úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“) je pre svoju neprijateľnosť neplatná.

18. Treba prisvedčiť prvoinštančnému súdu aj v tom smere, že žalobca nepreukázal reálny vznik

nákladov na upomienky, výzvy, či vedenie exekúcie, resp. nepreukázal vznik ich existencie. Preto
rozhodol správne, pokiaľ žalobcovi nárok na zaplatenie týchto poplatkov nepriznal. Odvolací súd tiež
poukazuje na Rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa 14.09.2015 sp. zn. 9C/90/2015, ktorým súd
určil, že zmluvná podmienka uvedená v Sadzobníku poplatkov - Prima banka Slovensko, a.s., platného
od 01.03.2012 na str. 3 v bode 4. Depozitné produkty - Ostatné poplatky a označená ako Upomienka

pri nepovolenom prečerpaní účtu - 5,00 EUR, Výzva pri nepovolenom prečerpaní účtu - 15,00 EUR ako
aj zmluvná podmienka uvedená v Sadzobníku poplatkov - Prima banka Slovensko, a.s., účinného od
01.07.2012 na str. 4 v bode 4. Depozitné produkty - Ostatné poplatky a označená ako Upomienka pri
nepovolenom prečerpaní účtu - 15,00 EUR, Výzva pri nepovolenom prečerpaní účtu - 30,00 EUR je pre
svoju neprijateľnosť neplatná. Rovnaké znenie mal aj Sadzobník poplatkov účinný od 01.08.2013.

19. Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania.

20. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol
právne dôvody, pre ktoré žalobe čiastočne nevyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za

svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade
a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a
význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom
všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti
rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR

zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5 Cdo 218/2010, uznesenie Ústavného súdu SR z 08.06.2006, I. ÚS 188/06)

21. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil
jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie
žalobcu za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozsudok v jeho napadnutej

časti v zmysle ustanovenia § 387 C.s.p. potvrdzuje ako vecne správny.

22. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení s § 255 odsek
1 C.s.p. tak, že žalovanej, ktorá by mala s poukazom na úspech v odvolacom konaní nárok na náhradu
trov odvolacieho konania, ich náhradu nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).