Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, February 16, 2018

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 16Csp/44/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616214108
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Baláž

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2018:7616214108.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav BALÁŽ v spore žalobcu N. F., W.. XX.XX.XXXX,

F. R., W. XXX/X, právne zastúpeného Advokátska kancelária Ján Buroci, s.r.o., Spišská Nová Ves, Za
Šestnástkou 17 proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o
vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.431,29 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 1.431,29 Eur za obdobie od 22.10.2016 do zaplatenia, to všetko do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd žalobu v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.431,29 Eur za
obdobie od 19.05.2016 do 21.10.2016 z a m i e t a .

III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu, pričom o výške
tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Spišská Nová Ves samostatným uznesením, po
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.09.2016 domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného povinnosťou zaplatiť mu sumu 1.431,29 EUR spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania od

19.05.2016 do zaplatenia, uplatnil si tiež náhradu trov konania.

2. Túto svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o
spotrebiteľskom úvere, ktorou žalovaný poskytol žalobcovi finančné prostriedky vo výške 14.000,- Sk
(464,71 EUR) a tieto sa žalobca zaviazal žalovanému vrátiť spolu s poplatkom vo výške 443,47 EUR
počas12mesačnýchsplátkach,čozodpovedáodplatenaúrovnipribližne100%.Tátozmluvajezmluvou
spotrebiteľskou. Podľa výpisu z OR SR je žalovaný subjektom podnikajúcim v oblasti poskytovania

pôžičiek a žalobca je nepodnikajúcim spotrebiteľom. Taktiež v ten istý deň uzatvorili žalobca a žalovaný
dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorou sa žalobca vopred ešte pred vznikom akéhokoľvek dlhu vzdal
mzdových nárokov v prospech žalovaného, pokiaľ tento bude dlh voči žalobcovi evidovať, pričom
výšku dlhu súd nebude mať možnosť preskúmavať. Všetky uvedené zmluvy sú zmluvami, ktoré vznikli
z pretlače, kde len žalovaný vyplnil jednotlivé kolónky. Žalobca teda nemohol obsah zmlúv nijako
individuálne vyjednať. Po tom, ako sa dostal žalobca do omeškania s vrátením úveru, žalovaný
sa rozhodol pre uplatnenie svojho práva na zrážky zo mzdy a listom zo dňa 16.07.2014 požiadal

zamestnávateľa U. L. , E..L.., R..R. X, XXX XX F. o vykonávanie zrážok. Žalobca považuje výšku
odplaty za poskytnutý úver za odporujúcu dobrým mravom s odkazom na § 39 OZ. Žalobca doposiaľ
uhradil žalovanému prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy už sumu 1.875,- EUR. Žalovaný teda
napriek tomu, že prijal odmenu za poskytnutý úver už vo výške 1.431,29 EUR (1.875,- EUR - 443,71EUR) naďalej na zrážkach zo mzdy trvá. Žalobca je presvedčený, že uvedená suma odplaty je plnením
bez právneho dôvodu podľa § 451 OZ, nakoľko je jej dojednaná výška pre rozpor s dobrými mravmi
absolútne neplatná, a teda dožaduje sa jej vrátenia.

3. K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 25.10.2016, v ktorom uviedol, že
„spornú“ zmluvu o úvere nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o
spotrebiteľských úveroch a preto nie je na mieste vzťahovať na ňu výlučne ustanovenia Občianskeho
zákonníka. Dňa 31.10.2008 uzatvoril žalovaný, ako veriteľ, so žalobcom, ako dlžníkom, Zmluvu o

úvere č. XXXXXXX (ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo
výške 464,71,00 EUR. Nakoľko v zmluve je výslovne určený účel uzatvorenia zmluvy - zamestnania,
je dlžník vyňatý spod statusu spotrebiteľa. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie KS ZA sp.
zn. 6CoE/122/2011,v ktorom podľa žalovaného uvedený súd zrušil rozhodnutie a vec vrátil na ďalšie
konanie, vzhľadom na to, že OS dospel k záveru o postavení povinného ako spotrebiteľa na základe
skutočnosti, ktoré nepreveril ani neodôvodnil. Podľa jeho názoru tak je tomu aj v tomto prípade. Žalobca

sa domáha určenia absencií náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, avšak ani jediným dôkazom
nepoukázal, prečo by sa mala zmluva za spotrebiteľskú považovať.

4. Ďalej žalovaný v uvedenom vyjadrení poukázal na to, že v zmysle VPPÚ sa zmluvné strany dohodli
na tom, že ich vzťahy sa budú spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka. Zmluva sa uzatvorila

v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka z čoho jasne vyplýva, že iný zákon ani na daný zmluvný
vzťah nie je možné aplikovať. Ak by tak bolo urobené bolo by to v rozpore so zákonom. Okrem iného nie
je možné aplikovať ustanovenia, ktorými sa žalobca ohrádza, nakoľko zmluva bola uzatvorená v čase,
keď podľa Obchodného zákonníka, sa zmluva považuje za absolútny obchod, a preto nie je možné na ňu
aplikovať iné predpisy, ako Obchodný zákonník. Je to kogentné ustanovenie, ktoré nepripúšťa dohodu

strán o voľbe predpisu, ktorým sa budú ich ďalšie právne vzťahy riadiť. Keďže po vzájomnej dohode
zmluvu uzatvorili podľa Obchodného zákonníka, aplikácia Občianskeho zákonníka, či iných zákon, ktoré
slúžia prioritne na ochranu spotrebiteľa je vylúčená.

5. Uviedol, že výška úrokov nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere. Ide o fakultatívny prvok, ktorý

si môžu strany dohodnúť. Rovnako nie je podstatnou náležitosťou RPMN, na ktoré poukazuje žalobca.
Povinný podpísaním zmluvy o úvere vyjadril svoj súhlas so zmluvnými podmienkami, t.j. okrem iného
aj s bodom 6 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ďalej len „VPPÚ“), ktoré sú neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy o úvere, v zmysle ktorého v prípade, ak sa stane splatný celý dlh naraz v zmysle bodu
4 týchto podmienok, zaväzuje sa dlžník zaplatiť veriteľovi i úrok z omeškania vo výške 0,25% z dlžnej

sumy za každý deň omeškania odo dňa, keď sa stal splatný celý dlh, až do dňa jeho uhradenia. Tento
úrok má teda sankčný charakter a dlžníkovi sa účtuje len v prípade, že poruší zmluvné podmienky, čiže
nesplní svoju povinnosť dohodnutú v zmluve. Povinný svoju povinnosť nesplnil, čo mal preukázané v
rámci vykonaného dokazovania rozhodcovský súd. Uviedol, že ustanovenie § 369 ods. 1 zákona č.
513/1991 Zb. Obchodný zákonník v platnom znení má dispozitívnu povahu. Výška úrokov z omeškania

sa upravuje predovšetkým dohodou zmluvných strán, len ak výška úrokov nie je zmluvne dohodnutá,
nastupuje výška úrokov ustanovená zákonom, t. j. pre určenie úrokov z omeškania v obchodných
záväzkových vzťahoch platí zmluvná voľnosť. Poukázal na skutočnosť, že ani zo zákona, ani z iných
právnych predpisov nie je možné odvodiť pre obchodné záväzkové vzťahy obmedzenie výšky úrokovej
sadzby, ktorú si môžu zmluvné strany dohodnúť. Odkázal na Uznesenie NS SR zo dňa 16.5.1996, sp.

zn. 3 Obdo 3/96, resp. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, č. k. 1 Obdo 34/2004 zo dňa 21.12.2004,
Rozsudok NS SR zo dňa 22.09.2005, č. k. 2Obdo 26/2004, Rozsudok NS SR zo dňa 22.09.2005, č.
k. 2Obdo 28/2004.

6. Poukázal aj na judikát Vrchného súdu v Prahe, sp. zn. 12 Cmo 95/2005, kedy citované rozhodnutie

uvádza, že u nebankových subjektov nie je možné obvyklú výšku úrokov odvodzovať z výšky
úrokov požadovaných bankami. Uvedený záver súd a aj autori citovaného komentára odôvodnili
povahou nebankových úverov, rizikom spojených s osobou dlžníka, jeho finančným nepreverovaním
a nevyžadovaním zabezpečenia pri nebankových úveroch. Dlžníkmi z týchto úverov sú predovšetkým
osoby, ktoré by úver u bežných bankových subjektoch ani nedostali. Z týchto dôvodov je logickým

záverom to, že s ohľadom na neporovnateľne vyššie podnikateľské riziko je právne akceptovateľné aj
vyššie úročenie. V prípade, ak tento záver platí o úrokoch (t.j. cene plnenia), tým viac, s ohľadom na
odôvodnenie citovaného judikátu, platí aj o úrokoch z omeškania (t.j. zabezpečením plnenia).7. Ďalej žalovaný v uvedenom vyjadrení uviedol, že dohodnutý úrok z omeškania je sankciou a postihuje
dlžníka, ak ten poruší svoje povinnosti vyplývajúce mu z dohodnutej zmluvy. Plnenie dohodnutého
záväzku je pritom elementárnou zásadou zmluvného práva. Podľa názoru žalovaného sa nemôže

na dobré mravy odvolávať ten, kto ich ako prvý svojím konaním porušil. Súd by pri takejto aplikácii
moderačného práva vlastne nabádal dlžníka neplniť svoj záväzok, keďže ten by vedel, že sankcie za
neplnenie dohodnutého záväzku budú zmiernené či dokonca anulované súdom. Takéto konanie by teda
viedlo k značnému oslabovaniu postavenia veriteľa a k nemožnosti uplatnenia princípu zmluvnej slobody
(voľnosti) veriteľom pri uzatvorení zmluvy o úvere v časti dohodnutia sankčného postihu pri porušení

zmluvnej povinnosti dlžníka. Cena úveru je v plnom súlade s dobrými mravmi a jej výška zodpovedá
riziku, ktoré podstupuje veriteľ, keď uzatvára zmluvy prevažne s dlžníkmi, ktorým odmietli poskytnúť úver
banky. V žiadnom prípade tak ako to vyplýva z rozhodovacej praxe Najvyššie súdu Slovenskej i Českej
republiky, nie je možné porovnávať priemerné úrokové sadzby úveru s bankami. Preto aj ministerstvo
financií vytvára vždy dvojaké porovnanie, úrokov, cien úverov, RPMN bánk a nebankových subjektov
poskytujúcich úvery z vlastných zdrojov.

8. Ďalej žalovaný poukázal na podľa neho na neodstrániteľnú prekážku konania, ktorú predstavuje
existencia veci rozhodnutej, na ktorú je súd povinný prihliadať počas ktorejkoľvek časti konania.
O podmienkach, ktoré sú súčasťou Zmluvy o úvere č. XXXXXXX alebo jej časti (teda či zmluva
je bezúročná a bez poplatkov alebo nie) už bolo rozhodnuté dňa 10.11.2009, rozsudkom stáleho

rozhodcovského súdu SR 16811/09, ktorý nadobudol právoplatnosť 04.01.2010 a vykonateľnosť
07.01.2010. Citoval ustanovenia § 161 § 230 CSP, a tiež ustanovenia § 35 zákona č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní. V nadväznosti na to poukázal na Uznesenie Nejvyššího soudu ČR,
sp.zn. 29Cdo 2254/2011 Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.5.2002, sp. zn. 3 Cdo 100/01,
Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 42/2006, Uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa

20. decembra 2011, sp. zn. 1Co/79/2011, Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 03.05.2012,
5Co/43/2012-207, Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 26. septembra 2011, sp. zn. 3 M Cdo
11/2010, Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 18. januára 2012, sp. zn. 6 Cdo 143/2011, znesenie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 9. februára 2012, sp. zn. 3 Cdo 122/2011.

9. Uviedol, že argumentáciu žalovaného týkajúcu sa res iudicata podporuje aj komunitárne a
medzinárodné právo, poukazujúc na rozhodnutie ESD vo veci Asturcom (ktoré sa dotýka výkonu
rozhodcovského rozhodnutia), podľa ktorého smernica č. 93/13/EHS nepriznáva spotrebiteľovi po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa o veci rozhodlo, žiadne osobitné právo. Ani európske právo nenúti
súd členského štátu, aby pristúpil k opätovnému preskúmaniu právoplatne rozhodnutého sporu, ak

by sa tým malo zabezpečiť presadenie sa európskeho práva, čo súdny dvor potvrdil aj v samotnom
rozhodnutí Asturcom. Podľa tohto rozhodnutia sa pri posudzovaní, či je vecná kontrola rozhodcovských
rozhodnutí exekučným súdom potrebná alebo nie, má aplikovať vnútroštátna úprava pri zohľadnení
tzv. zásady procedurálnej autonómie členských štátov. Rozhodnutia rozhodcovských súdov s účinkami
právoplatných rozsudkov sa tak podľa súdneho dvora majú kontrolovať iba v tom rozsahu, v akom

to pripúšťa vnútroštátne právo. Z uvedeného vyplýva, že smernica č. 93/13/EHS nezakladá právo
spotrebiteľa na to, aby exekučný súd podrobil rozhodcovský rozsudok kontrole vecnej správnosti. Tiež
poukázal aj na rozhodnutie ESD č. C-2/08 vo veci Amministrazione dell´Economia a delle Finanze, podľa
ktorého právo Spoločenstva neprikazuje vnútroštátnemu súdu, aby neuplatnil vnútroštátne procesné
normy, na základe ktorých rozhodnutie získava právoplatnosť (a teda stáva sa res iudicata), aj keby to

umožnilo napraviť porušenie práva Spoločenstva predmetným rozhodnutím.

10. Žalovaný podotkol, že zásada res iudicata je jednou zo základných zásad akéhokoľvek procesného
práva (v trestnom práve ide o zásadu ne bis in idem) v celoeurópskom meradle. Táto zásada nie
je v slovenskom procesnom práve uplatňovaná tak vo vzťahu k akémukoľvek prípadu (nedochádza

teda k odlišnému prístupu v závislosti na prípade) a ani nesťažuje uplatnenie práva Spoločenstva, keď
žalovaný v rozhodcovskom konaní predsa môže použiť prostriedky obrany v exekučnom konaní. Poňatie
rozhodcovského rozsudku ako res iudicata je naviac jednou zo základných zásad rozhodcovského
konania akceptovateľnou v medzinárodnou meradle (Chovancová, K.: Res iudicata v medzinárodnej
arbitrážnej praxi. Bulletin slovenskej. Poňatie rozhodcovského rozsudku ako res iudicata plne rešpektuje

aj judikatúra ESD. Podľa názoru žalovaného ten istý predmet konania je daný vtedy ak vyplýva z
rovnakého skutku a zároveň sa týka tých istých osôb, pričom nie je rozhodujúce či rovnaké osoby
majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie, t. j. či ten, kto v skoršom konaní
vystupoval ako odporca má v novom konaní postavenie navrhovateľa. Z Rozhodcovského rozsudku jejasne zrejmé, že rozhodcovský súd posúdil Zmluvu ako platný a odplatný právny úkon a na jeho základe
priznal žalovanému voči žalobcovi plnenie. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že z hľadiska res iudicata
je prípadná nesprávnosť Rozhodcovského rozsudku irelevantná a aj v takomto prípade res iudicata

naďalej existuje. Súd mal konanie zastaviť pre neodstrániteľný nedostatok konania.

11. Napokon žalovaný vo vyjadrení uviedol, že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem
bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Žalobca plnil na základe platne uzavretej zmluvy o
úvere, predmetná zmluva o úvere nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnako tak právny

dôvod na plnenie z tejto zmluvy o úvere nikdy neodpadol (nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, zrušeniu
zmluvy a pod.) a majetkový prospech získal žalovaný z poctivých zdrojov. Žalovaný preto žiadal, aby
súd po vykonanom dokazovaní žalobu žalobcu, ako nedôvodnú, zamietol.

12. Žalobca v replike zo dňa 03.01.2017 uviedol, že nesúhlasí s tvrdením, že sa na vec majú použiť
ustanovenia Obchodného zákonníka. Ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka,

podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa
vzťahujeajnaprávnevzťahyzaloženépredjehoúčinnosťou.(rozsudokNajvyššiehosúduSRz21.apríla
2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014) Zmluvný vzťah je potrebné posudzovať podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka hlavne s ohľadom na ustanovenia o ochrane spotrebiteľa. Žalobca je spotrebiteľom s

odkazom na ustanovenia § 52 ods. 4 OZ, nakoľko nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalobca nebol v roku 2008 podnikateľom. Podľa zmluvy o úvere
zo dňa 31.10.2008 malo byť celkové plnenie žalobcu za poskytnutý úver 908,19 Eur. Je teda celkom
nepreskúmateľné na základe čoho boli vôbec žalobcovi zrážané zo mzdy zrážky do výšky 1.875,- Eur.
Uvedené zakladá bezdôvodné obohatenie už len na základe toho, že neexistoval právny dôvod na

zrazenie uvedenej sumy. Žalobca naďalej trval i na tom, že takmer 100% ročná odplata za poskytnutý
úver je nemorálne vysoká, a teda odporuje dobrým mravom.

13. Žalobca v replike tiež namietal platné dohodnutie rozhodcovskej doložky s odkazom na § 53 ods.
4 písm. r/ OZ, nakoľko ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľských vzťahoch. Na základe

nej nebola daná právomoc rozhodcovského súdu vo veci rozhodnúť, čo následne znamená, že nie je
daná prekážka veci už rozhodnutej.

14. Žalovaný v duplike zo dňa 17.07.2017 opätovne poukázal na skutočnosť, že Zmluva o úvere č.
XXXXXXX, má charakter Zmluvy o úvere uzatvorenej podľa Obchodného zákonníka, a preto ju nemožno

považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Nie je
na mieste vzťahovať na ňu výlučne ustanovenia Občianskeho zákonníka, na ktoré opätovne žalobca
poukazuje. Zmluvné strany sa môžu dohodnúť na základe akého zákona sa ich zmluvné vzťahy v
budúcnosti budú spravovať. Rovnako k danému prípadu došlo v predmetom spore. V zmysle VPPÚ
sa zmluvné strany dohodli na tom, že ich vzťahy sa budú spravovať ustanoveniami Obchodného

zákonníka. Zmluva sa uzatvorila v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka z čoho jasne vyplýva,
že iný zákon ani na daný zmluvný vzťah nie je možné aplikovať. Ak by tak bolo urobené bolo, by to v
rozpore so zákonom. Okrem iného nie je možné aplikovať ustanovenia, na ktoré žalobca poukazuje,
nakoľko zmluva bola uzatvorená v čase, keď podľa Obchodného zákonníka, sa zmluva považuje za
absolútny obchod, a preto nie je možné na ňu aplikovať iné predpisy, ako Obchodný zákonník. Je to

kogentnéustanovenie,ktorénepripúšťadohodustránovoľbepredpisu,ktorýmsabudúichďalšieprávne
vzťahy riadiť. Keďže po vzájomnej dohode zmluvu uzatvorili podľa Obchodného zákonníka, aplikácia
Občianskeho zákonníka, či iných zákonov, ktoré slúžia prioritne na ochranu spotrebiteľa je vylúčená.

15. Ďalej žalovaný v uvedenej duplike uviedol, že pokiaľ ide o rozhodcovskú doložku, žalovaný má

za to, že je nepochybné, že rozhodcovská doložka, dohodnutá medzi žalobcom a žalovaným je tzv.
nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany
svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len z tohto
pohľadu rozhodcovská doložka nevyžaduje od žalobcu, aby spory so žalovaným riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní. Žalovaný je presvedčený, že rozhodcovská doložka bola dojednaná platne, v

zmysle platných právnych predpisov (v čase jej dojednania) a nemožno mať teda žiadne pochybnosti
o jej legitímnosti.16. Napokon žalovaný v uvedenej duplike poukázal na to, že bezdôvodným obohatením je majetkový
prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením
z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Žalovaný

je toho názoru, že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú
stanovuje zákon. Žalobca plnil na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, predmetná zmluva o úvere
nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnako tak právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy
o úvere nikdy neodpadol (nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, zrušeniu zmluvy a pod.) a majetkový
prospech získal žalovaný z poctivých zdrojov. Žalovaný razantne odmieta, že by z jeho strany došlo k

bezdôvodnému obohateniu.

17. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to Zmluvou o úvere č. XXXXXXX
zo dňa 31.10.2008, Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, prípisom žalovaného „Žiadosť o
zrážkyzomzdy“zodňa16.07.2014 adresovanýmspoločnostiU.L.,E..L..,Dohodouozrážkachzomzdy
zo dňa 31.10.2008, Potvrdením spoločnosti U. L., E..L.. zo dňa 18.05.2016 o vykonaných zrážkach,

Rozsudkom stáleho rozhodcovského súd zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s.
sp.zn. SR v16811/09 zo dňa 10.11.2009, fotokópiu spisu Slovenskej rozhodcovskej, a.s. sp.zn. SR
v16811/09, spisom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 11Er/117/2010, výstupom z interaktívnej
kalkulačky na výpočet RPMN nachádzajúcej sa na internetovej stránke vedenej Portálom finančnej
osvety a ochrany finančného spotrebiteľa MF SR () a zistil tento skutkový stav veci:

18. Dňa XX.XX.XXXX medzi stranami sporu bola uzavretá Zmluva o úvere č. XXXXXXX.

19. Z uvedenej zmluvy bolo zistené, že žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 14.000,- Sk (464,71

EUR), ktorý sa žalobca zaviazal vrátiť a zaplatiť žalovanému túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok
výške 13.360,- Sk (443,47 EUR), t.j. zaplatiť celkovú čiastku 27.360,- Sk (908,19 EUR). Žalobca sa
zaviazal uhradiť celkovú čiastku v 12 pravidelných mesačných splátkach vo výške po 2.280,- Sk (75,68
Eur), počnúc dňom 15.11.2008. Podľa uvedenej zmluvy boli finančné prostriedky poskytnuté na výkon
povolania žalobcu.

20. V Zmluve o úvere č. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX absentuje údaj o ročnej percentuálnej miere
nákladov (RPMN).

21. Podľa bodu 19 Všeobecných podmienok poskytovania úveru obidve zmluvné strany sa dohodli

v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať
Obchodným zákonníkom.

22. Zároveň toho istého dňa medzi stranami sporu bola podpísaná aj Dohoda o zrážkach o mzdy, v ktorej
sa konštatovalo že žalobca ako dlžník a žalovaný ako veriteľ uzavreli Zmluve o úvere č. XXXXXXX, na

základe ktorej poskytol veriteľ dlžníkovi úver vo výške 14.000,- Sk (464,71 EUR) a dlžník sa zaviazal
zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok výške 13.360,- Sk (443,47 EUR), t.j. celkovú
čiastku 27.360,- Sk (908,19 EUR) a podľa ktorej dohody pre prípad neuhradenia dvoch po sebe idúcich
splátok sa jej účastníci dohodli na strate výhody splátok, čím sa stal celý dlh splatný naraz, a v prípade
omeškania s úhradou dlhu sa dlžník zaviazal zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania vo výške 0,25% z

dlžnej sumy denne. Dlžník mal súhlasiť s tým, aby sa uspokojenie pohľadávky veriteľa zabezpečilo
vykonávaním pravidelných mesačných zrážok zo mzdy vo výške 2.300,- Sk (t.j. 76,35 EUR).

23. Prípisom označeným ako „Žiadosť o zrážky zo mzdy“ zo dňa 16.07.2014 adresovaným spoločnosti
U. L., E..L.. žalovaný vyzval uvedenú spoločnosť na vykonanie zrážok zo mzdy ich zamestnanca -

žalobcu pričom výšku dlhu žalobcu ku dňu vyhotovenia uvedenej výzvy vyčíslil na sumu 2.814,97 EUR.

24.PodľaPotvrdeniaspoločnostiU.L.,E..L..zodňa18.05.2016uvedenáspoločnosťakozamestnávateľ
žalobcu k uvedenému dátumu vykonal u žalobcu v prospech žalovaného zrážky zo mzdy v celkovej
výške 1.875,- EUR, ktoré boli zrážané na základe uvedenej dohody pod U. XXXXXXXX.

25. V bode 17 Všeobecných podmienok poskytovania úveru je obsiahnutá Rozhodcovská doložka,
uzatvorená podľa zákona e. 244/2002 Z.z. podľa ktorej všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy,
vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovskýmsúdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04
Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel:
Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na

rozhodcovskomsúde;rozhodcovskékonaniebudevedenépodľavnútornýchpredpisovrozhodcovského
súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b)
pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (zákon e. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany
sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu,

ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde,
považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto
vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský
súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského
súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.

26. Dňa 10.11.2009 vydal Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s.
so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO 35 922 761, v konaní s ustanoveným rozhodcom
JUDr. Y. C., vo veci žalobcu POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO 35
807 598 (t.j. žalovaného v tomto súdnom spore - poznámka súdu) proti žalovanému N. F. (t.j. žalobcovi v
tomto súdnom spore - poznámka súdu), rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. L. XXXXX/XX,

ktorým Žalovaného v uvedenom rozhodcovskom konaní. (t.j. žalobcu v tomto súdnom spore - poznámka
súdu) zaviazal povinnosťou zaplatiť Žalobcovi v uvedenom rozhodcovskom konaní (t.j. žalovanému v
tomto súdnom spore - poznámka súdu) sumu 918,11 EUR spolu s 0.25% útokom z omeškania denne
sumy 908.16 EUR od 14.04.2009 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 229,83 EUR, to všetko
do 3 dní právoplatnosti uvedeného rozsudku.

27. Z odôvodnenia uvedeného rozhodcovského rozsudku, ako aj z obsahu rozhodcovského spisu
vyplynulo, že sa jednalo o nároky, ktoré si žalovaný v tomto súdnom spore uplatnil voči žalobcovi v tomto
súdnom spore zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX.

28. Podľa Interaktívnej kalkulačky na výpočet RPMN zverejnenej na stránke Portálu finančnej osvety
a ochrany finančného spotrebiteľa MF SR () pri
zadaní hodnoty úveru 464,71 EUR, počte 12 mesačných splátok v hodnote jednej splátky 75,68 EUR,
kedy každú z uvedených splátok je spotrebiteľ povinný zaplatiť ku koncu toho-ktorého mesiaca,
predstavuje hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov hodnotu 299,58 %.

29. Podľa § 24a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.1.2000 do
1.7.2007, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného
zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých
prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

30. Podľa § 52 ods. 1,3,4 Občianskeho zákonníka, v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy
o úvere č. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

31. Podľa § 53 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy o
úvere č. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

32. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka , v znení platnom a účinnom v čase uzavretia
Zmluvy o úvere č. XXXXXXX A. H. XX.XX.XXXX, v znení účinnom v čase podpísania zmluvy o
úvere, ak je v spotrebiteľskej zmluve predmetom záväzku poskytnutie peňažných prostriedkov zaneprimeranú odplatu, súd môže odplatu znížiť; prihliadne pritom najmä na odplaty poskytované bankami
pri spotrebných úveroch. Ak súd rozhodne o znížení odplaty za poskytnuté peňažné prostriedky a
spotrebiteľ splnil svoj záväzok vo väčšom rozsahu, ako bol podľa rozhodnutia súdu povinný, dodávateľ

je povinný bez zbytočného odkladu vrátiť spotrebiteľovi plnenie, ktoré presahuje výšku poskytnutých
peňažných prostriedkov a primeranej odplaty.

33. Podľa § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy
o úvere č. XXXXXXX A. H. XX.XX.XXXX, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa

nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

34. Podľa § 266 ods. 5 Obchodného zákonníka, v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy
o úvere č. XXXXXXX A. H. XX.XX.XXXX, pri pochybnostiach o obsahu právnych vzťahov medzi

dodávateľom a spotrebiteľom, ktoré sa spravujú týmto zákonom, sa použije výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

35. Podľa § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy o
úvere č. XXXXXXX A. H. XX.XX.XXXX, strany sa môžu odchýliť od ustanovení tejto časti zákona alebo

jej jednotlivé ustanovenia vylúčiť s výnimkou ustanovení § 261 a § 262 ods. 2, § 263 až 272, § 273 ods.
1, § 276 až 289, § 301, 303, 304, § 306 ods. 2 a 3, § 308, § 311 ods. 1, § 312, 313, § 321 ods. 4, 324,
341, 365, 370, 371, 376, 382, 384, 386 až 408, 408a, 444, 458, 459, 477, 478, § 479 ods. 2, § 480, 481,
§ 483 ods. 3, § 488, 493, 499, § 509 ods. 1, § 592, 597, § 655 ods. 1, § 655a, § 660 ods. 2 až 4, § 668
ods. 3, § 668a, 669, 669a, 672a, 675, § 676 ods. 1 a 711, 720, 725, 729 a 743.

36. Podľa § 261 ods. 3 písm. d./ Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia
Zmluvy o úvere č. XXXXXXX A. H. XX.XX.XXXX, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o
úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke

dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

37. Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere

č. XXXXXXX A. H.Ň. XX.XX.XXXX, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

38. Podľa § 499 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere

č. XXXXXXX A. H.Ň. XX.XX.XXXX, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

39. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy o
úvere č. XXXXXXX A. H. XX.XX.XXXX, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný

platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo
na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za
úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

40. Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy o
úvere č. XXXXXXX A. H. XX.XX.XXXX, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach,
sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

41. Podľa § 506 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere
č. XXXXXXX A. H.Ň. XX.XX.XXXX, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.42. Podľa § 3 ods. 1 zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov

v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy o úvere č. XXXXXXX A. H. XX.XX.XXXX (ďalej
len ako „zák.č. 258/2001 Z.z.“) veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského
úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

43. Podľa § 3 ods. 2 zák.č. 258/2001 Z.z. spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

44. Podľa § 2 písm. a./ a b./ zák.č. 258/2001 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o

spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

45. Podľa § 4 ods. 2 zák.č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí musí obsahovať

a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,

b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere

musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo

najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

46. Podľa § 4 ods. 3 zák.č. 258/2001 Z.z. pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o
spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebob) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)

a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

47. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

48. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

49. Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z., o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v znení platnom a účinnom v

čase uzatvorenia Zmluvy o úvere č. XXXXXXX A. H. XX.XX.XXXX (ďalej len ako „zák.č. 250/2007 Z.z.“),
predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely
tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné
znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní
služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a

praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej
slobody.

50. Podľa § 1 ods. 1, 2 zák.č. 250/2007 Z.z., tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti
výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany

spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej
len "združenie"). tento zákon sa vzťahuje na predaj výrobkov a poskytovanie služieb, ak k plneniu
dochádza na území Slovenskej republiky alebo ak plnenie súvisí s podnikaním na území Slovenskej
republiky.

51. Podľa § 2 písm. b./ bod 1 zák.č. 250/2007 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie predávajúcim
podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby.

52. Podľa § 2 písm. i./ zák.č. 250/2007 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie službou akákoľvek
činnosť alebo výkon, ktorý je ponúkaný spotrebiteľovi odplatne alebo bezodplatne s výnimkou činností

upravených osobitnými predpismi, 5) nad ktorými vykonávajú dozor profesijné komory alebo iné orgány
štátnej správy, ako sú uvedené v § 19.

53. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

54. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

55. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada

56. Pokiaľ ide o vzťah založený Zmluvou o úvere č. XXXXXXX A. H. XX.XX.XXXX medzi žalobcom a

žalovaným súd dospel k názoru, že tento je vzťahom spotrebiteľsko-právnym a teda, že uvedená zmluva
a jej zmluvné strany spadajú pod definíciu spotrebiteľskej zmluvy a účastníkov takejto v zmysle právnej
úpravy definovanej jednak podľa ustanovenia § 52 a násl. Občianskeho zákonníka, a jednak aj zákona
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, platného a účinného v čase dojednania predmetnej zmluvy.
Vzhľadom na tieto skutočnosti preto vzťahy založené touto zmluvou je potrebné hodnotiť cez príslušnú

právnu úpravu prijatú na ochranu spotrebiteľa.

57. Podľa námietky žalovaného predmetnú zmluvu o úvere nemožno považovať za zmluvu o
spotrebiteľskomúverevzmyslezákonaospotrebiteľskýchúveroch,nakoľkovzmluvejevýslovneurčenýúčel uzatvorenia zmluvy - zamestnania, a teda žalobca ako dlžník je vyňatý spod statusu spotrebiteľa.
S týmto argumentom žalovaného sa súd nestotožňuje.

58. Zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX A. H. XX.XX.XXXX je totiž zrejme, že žalovaný, ako dodávateľ,
poskytol povinnému dočasne finančné prostriedky vo forme odloženej platby a konal tak v rámci
predmetu svojej činnosti podľa výpisu z Obchodného registra. Žalobca uzatvoril zmluvu ako fyzická
osoba. Z listinných dôkazov založených v súdnom spise, okrem iného ani z rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu sp.zn. SR 16811/09 nie je zrejme, aby pri uzatvorení zmluvy žalobca konal v

rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. To, že pri uzatváraní zmluvy nekonal žalobca
ako podnikateľ je zrejme z toho, že v zmluve nie je uvedené IČO, hoci pretlač zmluvy takúto kolónku
obsahuje. Podľa zmluvy účelom úveru bolo poskytnutie finančných prostriedkov na výkon povolania
povinnému. V tejto súvislosti, je však súd toho názoru, že i napriek uvedeniu skutočnosti, že suma úveru
bola podľa zaškrtnutého políčka poskytnutá na výkon povolania povinného, táto skutočnosť sama o sebe
ešte nevylučuje aplikáciu zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom

v čase uzavretia Zmluvy o úvere č. 7281393 zo dňa 31.10.2008, a s tým aj súvisiacu právnu úpravu
zák.č. 258/2001 Z.z. na tento spotrebiteľský vzťah. Podľa názoru súdu je potrebné ust. § 3 ods. 2 zák č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch o tom, že spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, vykladať v
kontexte európskej úpravy ochrany spotrebiteľa, ktorá aplikáciu tejto úpravy na vzťahy medzi subjektmi

vylučuje len v prípadoch , kedy strana, ktorá by mala v danom vzťahu vystupovať ako spotrebiteľ,
si predmetný úver berie na výkon svojej podnikateľskej prípadne inej obchodnej činnosti. Teda so
zreteľom na to je potrebné pojmy „ povolanie“, „podnikanie“ a „zamestnanie“, ktoré sa použili v zákone
vykladať ako činnosti, ktoré majú charakter podnikateľských činnosti, ako je napr. výkon slobodných
povolaní /napr. advokácie/. Nie teda každé povolanie, či zamestnanie je vylúčené spod aplikácie zákona

č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ale len to, ktoré spĺňa kritérium výkonu podnikania resp.
inej obchodnej činnosti. V podmienkach Slovenskej republiky je takýto výkon spojený s pridelením
príslušného identifikačného čísla /IČO/ a záznamom v príslušnom registri /napr. živnostenskom registri,
obchodnom registri, zozname advokátov a pod./. V prípade predmetnej Zmluvy o úvere č. XXXXXXX
A. H. XX.XX.XXXX ostali kolónky na vyplnenie údajov, ktoré by jednoznačne kvalifikovali „povolanie“

povinného, ako podnikateľa, v zmysle uvedeného výkladu voľné a teda vychádzajúc aj z ust. § 54 ods.
2 Občianskeho zákonníka, ako aj § 266 ods. 5 Obchodného zákonníka, je zrejmé, že sa nejednalo
o poskytnutie úveru, za účelom výkonu povolania na podnikateľské prípadne iné obchodné činnosti a
preto nebolo na mieste vylúčiť aplikáciu zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

59. Okrem toho spotrebiteľom na účely § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka je každá nepodnikajúca
fyzická osoba. Z hľadiska posúdenia právneho statusu spotrebiteľa je rozhodujúci okamih uzavretia
spotrebiteľskej zmluvy , ktorého účastníkom sa stala nepodnikajúca fyzická osoba ako spotrebiteľ.
Neskoršia zmena jeho statusu (fyzická osoba sa stane podnikateľom) nemení nič na charaktere
spotrebiteľskej zmluvy. ( porovnaj Fekete, I : Občiansky zákonník 1 . Veľký komentár , Bratislava :

Eurokódex 2011, str. 451).

60. Žalovaný tiež namietol, že sa Zmluva o úvere č. 7281393 zo dňa 31.10.2008 uzatvorila v zmysle §
497 a nasl. Obchodného zákonníka z čoho jasne vyplýva, že iný zákon ani na daný zmluvný vzťah nie
je možné aplikovať. Ak by tak bolo urobené bolo by to v rozpore so zákonom. Okrem iného nie je možné

aplikovať ustanovenia, ktorými sa žalobca ohrádza, nakoľko zmluva bola uzatvorená v čase, keď podľa
Obchodného zákonníka, sa zmluva považuje za absolútny obchod.

61. K tomu súd poukazuje na tú skutočnosť, že na základe zákona č. 568/2007 Z.z., ktorým sa mení a
dopĺňa zákon č. 527/2002 Z.z., o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady

č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, došlo k zmene vymedzenia spotrebiteľskej zmluvy v Občianskom
zákonníku. Účelom novelizácie § 52 bolo podľa dôvodovej správy k zákonu č. 568/2007 Z.z. nové
a presnejšie zadefinovanie základných pojmov a tiež zavedenie definície spotrebiteľských zmlúv. Na
to, aby sme zmluvu mohli označiť za spotrebiteľskú, musí byť splnená podmienka, že ide o zmluvu,

ktorá sa uzatvára za rovnakých podmienok s väčším počtom spotrebiteľov, pričom tieto obchodné
podmienky sú vopred pripravené dodávateľom a spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah; k zmluvným
podmienkam dodávateľa môže spotrebiteľ pristúpiť alebo nie. Rovnako smernica 93/13/EHS považuje
za spotrebiteľskú zmluvu iba takú zmluvu, pri ktorej spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť jej obsah.Na základe toho za spotrebiteľské možno označiť zmluvy, ktoré sa označujú ako štandardné zmluvy,
typové zmluvy alebo adhézne zmluvy. Z uvedeného možno vyvodiť, že spotrebiteľskou zmluvou je
akákoľvek súkromnoprávna zmluva, ktorá sa vyznačuje definičnými znakmi uvedenými v § 52 ods.

1 Občianskeho zákonníka a v smernici 93/13/EHS, bez ohľadu na to, či je upravená Občianskym
zákonníkom, Obchodným zákonníkom alebo iným osobitným zákonom. Z toho vyplýva, že ustanovenia
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách je potrebné použiť aj na právne vzťahy, ktoré
vznikajú na základe iných zákonov z oblasti súkromného práva. (viď Fekete, I : Občiansky zákonník .
1. Zväzok ( Všeobecná časť). Veľký komentár , 2. Aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava :

Eurokódex 2014, str. 587-588).

62. Vzhľadom na uvedené sa preto ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa
vzťahuje aj na právne vzťahy založené Zmluvou o úvere č. XXXXXXX A. H. XX.XX.XXXX.

63. Žalovaný poukázal na podľa neho neodstrániteľnú prekážku konania, ktorú predstavuje existencia
veci rozhodnutej, na ktorú je súd povinný prihliadať počas ktorejkoľvek časti konania. O podmienkach,
ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere č. XXXXXXX alebo jej časti (teda či zmluva je bezúročná a bez
poplatkov alebo nie) už bolo rozhodnuté dňa 10.11.2009, rozsudkom stáleho rozhodcovského súdu SR

16811/09, ktorý nadobudol právoplatnosť 04.01.2010 a vykonateľnosť 07.01.2010.

64. K tomu súd uvádza, že aj rozhodcovský rozsudok ukladajúci povinnosť niečo plniť podľa
spotrebiteľskej zmluvy môže predstavovať prekážku veci rozsúdenej pre civilné sporové konanie,
v ktorom sa žalobca domáha určenia, že spotrebiteľská zmluva je neplatná. Je však potrebné

osobitne zdôrazniť, že tento právny záver je opodstatnený len vtedy, ak bol rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky; iba platná
rozhodcovská doložka alebo rozhodcovská zmluva totiž zakladá oprávnenie rozhodcovského súdu
prejednať a rozhodnúť spor medzi sporiacimi sa stranami. Oprávnenie súdu skúmať, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej doložky, nevedie k posudzovaniu vecnej

správnosti rozsudku rozhodcovského súdu, súvisí však s potrebou vyriešiť otázku, či a aké právne
účinky má vydaný rozhodcovský rozsudok. V praxi však súd môže pristúpiť k riešeniu otázky platnosti
rozhodcovskej doložky alebo zmluvy nielen v exekučnom konaní (napríklad v súvislosti s posudzovaním,
či rozhodcovský rozsudok je alebo nie je vykonateľný exekučný titul), ale aj v iných konaniach [napríklad
pri riešení otázky, či určitý rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky, ako právoplatný rozsudok

všeobecného súdu (viď § 35 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní) a či teda zakladá pre
civilné súdne konanie prekážku (res iudicata)./ porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo
237/2013 zo dňa 30.9.2015/.

65. Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory,

ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú
v rozhodcovskom konaní (§ 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z.). Rozhodcovská zmluva môže mať formu
osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z.).
Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak
je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne

vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení,
ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli (§ 4 ods.
2 zákona č. 244/2002 Z.z.).

66. Ak je rozhodcovská doložka (zmluva) absolútne neplatná, treba mať na zreteli, že jej absolútna

neplatnosť (negotium, nullum) pôsobí priamo (automaticky) zo zákona (ex lege) a to od počiatku (ex
tunc). Na dôvod zakladajúci absolútnu neplatnosť (každého) právneho úkonu musí súd pritom vždy
prihliadnuť, a to aj bez návrhu (ex officio). /porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo
237/2013 zo dňa 30.9.2015/ .

67. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že súdu existencia rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn.
L. XXXXX/XX zo dňa 10.11.2009 nebránila tomu, aby o žalobcom uplatnenom nároku v tomto súdnom
spore konal a rozhodoval, pokiaľ dospel k záveru, že rozhodcovská doložka (zmluva), na základe ktorej
vyššie uvedený rozhodcovský súd vydal uvedený rozhodcovský rozsudok je absolútne neplatná .68. A práve takáto skutočnosť v danom prípade tu nastala. Predmetná Zmluva o úvere č. XXXXXXX,
na druhej strane ktorej sú uvedené Všeobecné podmienky poskytovania úveru , v ktorých v bode 17 je

obsiahnutá Rozhodcovská doložka, bola medzi stranami sporu podpísaná 31.10.2008. V čase uzavretia
zmluvy úpravu spotrebiteľských zmlúv, včítane neprijateľných podmienok obsahoval aj § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

69. Súčasťou zmluvného dojednania strán sporu bola rozhodcovská doložka, v zmysle ktorej všetky
ich spory budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská
rozhodcovská, a.s., ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde. K právnemu
posúdeniu rozhodcovskej doložky v zmluvách žalovaného s takýmto (a obdobným) obsahom už najvyšší
súdzaujalprávnezáveryvmnožstvesvojichrozhodnutím,vktorýchkonštatoval,žetakátorozhodcovská
doložka je neprijateľná a neplatná zmluvná podmienka, ktorá v neprospech spotrebiteľa spôsobuje

značnú nerovnováhu v ich právach a povinnostiach, lebo od spotrebiteľa fakticky vyžaduje, aby sa
podriadil výlučne rozhodcovskému konaniu. Na neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky nič nemení ani
to, že umožňuje alternatívnu voľbu medzi právomocou rozhodcovského a všeobecného súdu, nakoľko
táto voľba prislúcha iba žalujúcemu a nie je možné ju následne zmeniť. S prihliadnutím na povahu
daného právneho vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom je preto možné konštatovať, že takáto

„voľba“ právomoci je iba formálna, iluzórna a zodpovedá len záujmom dodávateľa (viď rozhodnutia
najvyššieho súdu sp.zn. 1ECdo 12/2014, 2 ECdo 147/2013, 3 Cdo 13/2013, 4 ECdo 92/2014, 5 Cdo
44/2013, 6ECdo 184/2013, resp. aj Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo 237/2013 zo dňa
30.9.2015 ).

70. Neplatná rozhodcovská doložka nemohla ani v danom prípade založiť právomoc Stáleho
rozhodcovského súdu, preto ním vydaný rozhodcovský rozsudok sp.zn. L. XXXXX/XX nemohol (z
pohľadu preskúmavanej veci a preskúmavaného občianskeho sporového konania) založiť prekážku veci
právoplatne rozhodnutej. Súd preto na vyššie uvedenú námietku žalovaného neprihliadal.

71. Tak ako bolo vyššie uvedené Zmluva o úvere č. XXXXXXX A. H. XX.XX.XXXX spadá pod
režim spotrebiteľských zmlúv, ktoré sa musia spravovať ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o
Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov. Ten vo svojich ustanoveniach § 4 ods.
2 predpisuje podstatné náležitosti takejto spotrebiteľskej zmluvy, medzi ktoré okrem iného patrí aj údaj

ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej aj ako „RPMN“) (písm. j./ citovaného ustanovenia), ako aj
údaj o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery (písm. k./ citovaného ustanovenia),

72.Vzmluveo úvereč.XXXXXXX A.H.XX.XX.XXXX údajo RPMN absentujearovnakotakabsentuje
aj údaj o priemernej hodnote RPMN.

73. Absencia uvedených údajov má následne za následok tú skutočnosť, že poskytnutý úver na základe
uvedenej zmluvy o úvere č. XXXXXXX A. H. XX.XX.XXXX sa považuje podľa § 4 ods. 3 zák.č.
258/2001 Z.z. za bezúročný a bez poplatkov, a preto mal žalovaný nárok len na vrátenie skutočne ním
poskytnutého úveru t.j. úveru vo výške 464,71 EUR.

74. Súd tiež uvádza, že bez ohľadu na to, čo bolo vyššie uvedené, pokiaľ ide o výšku odplaty, ktorú
žalovaný od žalobcu za poskytnutie úveru požadoval , v tejto časti predmetná Zmluva o úvere č.
XXXXXXX A. H. XX.XX.XXXX nie je súladná so zákonom aj z týchto dôvodov, ktoré samotný žalobca
namietal.

75. Podľa Interaktívnej kalkulačky na výpočet RPMN zverejnenej na stránke Portálu finančnej osvety
a ochrany finančného spotrebiteľa MF SR () pri
zadaní hodnoty úveru 464,71 EUR, počte 12 mesačných splátok v hodnote jednej splátky 75,68 EUR,
kedy každú z uvedených splátok je spotrebiteľ povinný zaplatiť ku koncu toho-ktorého mesiaca,

predstavuje hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov hodnotu 299,58 %.

76. Celkové náklady žalobcu za poskytnutý úver vo výške 14.000,- Sk (464,71 EUR) predstavujú podľa
predmetnej úverovej zmluvy sumu 13.360,- Sk (443,47 EUR). Inými slovami žalovaný od žalobcu zaposkytnutý úver za celý rok žiadal vyplatiť odplatu , ktorá predstavuje viac ako 95 % úveru. Jedná sa v
podstate o odplatu za úver, ktorú súd považuje za odplatu v rozpore s dobrými mravmi.

77. Pojem dobré mravy Občiansky zákonník nedefinuje. Je tomu tak preto, lebo dobré mravy podliehajú
spoločenskému vývoju, ale tiež preto, že vo všetkých jednotlivostiach by bolo ťažké ich vystihnúť.
Vo všeobecnosti však možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v
demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a
vzájomné rešpektovanie. Je to v podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti

všeobecne uznávaných. Činnosť namierenú proti uvedeným pravidlám možno označiť za činnosť proti
dobrým mravom.

78. Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi v čase uzatvorenia zmluvy bol obsiahnutý aj v zákone
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Podľa ust. § 4 a vtedajšieho ods. 5 citovaného zákona,
predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely

tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné
znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní
služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a
praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej
slobody.

79. Žiadať od spotrebiteľa za poskytnutie úveru takmer 100% hodnoty úveru ako odmeny, t.j. žiadať
takmer dvojnásobok financií hraničí s úžerou. A to o to viac, že v prípade omeškania s vrátením už aj
tak tejto premrštenej sumy si žalovaný mohol podľa ním naformulovanej zmluvy a v konečnom dôsledku
aj uplatnil úroky z omeškania vo výške 0,25% denne z požadovanej sumy. Takýto nárok sa vymyká

akejkoľvek primeranosti, ako taký nemôže požívať súdnu ochranu. Preto súd dojednanie strán v spore
v Zmluve o úvere č. XXXXXXX A. H. XX.XX.XXXX, na základe ktorého za poskytnutie úveru vo výške
464,71 EUR mala byť zaplatená ročná odplata 443,47 EUR považoval za neplatné, aj podľa § 39 v
spojení s § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

80. A však táto samotná skutočnosť nič nemenila na tom, že nárok na túto odplatu žalovanému nevznikol
už len z toho titulu, že predmetná Zmluva o úvere č. XXXXXXX A. H. XX.XX.XXXX nemala zákonnom
predpísané náležitosti, a preto sa považovala za bezúročnú a bez poplatkov, tak ako to bolo uvedené
vyššie.

81. V konaní bolo preukázané, že žalobca uhradil žalovanému celkove sumu 1.875,- EUR, a to zrážkami
z jeho príjmu, čo vyplynulo z potvrdenia jeho zamestnávateľa - spoločnosti U. L. E..L.., R..R. X, XXX XX
F.. Žalovaného preto súd zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 1.431,29 EUR ako rozdiel sumy, ktorú žalobca
na základe zmluvy uhradil žalovanému t.j. sumy 1.875, -EUR a výšky skutočne poskytnutého úveru v
sume 464,71 EUR, keďže úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Uvedená suma 1.431,29

EUR predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovaného, ktoré tento získal na úkor žalobcu a to plnením z
jeho strany bez existencie právneho dôvodu na takéto plnenie, keďže žalobca bol žalovanému povinný
vrátiť len ním poskytnutú sumu 464,71 EUR.

82. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

83. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym

predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

84. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania
je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná

k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.85. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

86. Podľa §10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013,
výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania
po 31. januári 2013.

87. Podľa § 17 ods. 1 zák.č. 659/2007 Z.z., o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, kde sa v iných všeobecne záväzných právnych predpisoch, v
rozhodnutiach orgánov verejnej moci, zmluvách alebo iných právnych prostriedkoch používa pojem
"základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska", "diskontná sadzba Národnej banky Slovenska",
"diskontná úroková sadzba" alebo "diskontná sadzba Štátnej banky česko-slovenskej", odo dňa
zavedenia eura sa tým rozumie základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, ktorú Európska

centrálna banka stanovuje a zverejňuje pre hlavné refinančné obchody vykonávané Eurosystémom v
rámci Európskeho systému centrálnych bánk. Takáto zmena základnej úrokovej sadzby pri prechode
na euro nemá vplyv na dokončenie úročenia podľa pôvodnej výšky úrokovej sadzby počas úrokového
obdobia, ktoré začalo plynúť predo dňom zavedenia eura a ktoré uplynie po zavedení eura, ani nemá
vplyv na úročenie po zavedení eura, pre ktoré je rozhodujúca výška úrokovej sadzby z obdobia predo

dňom zavedenia eura, a tiež nemá podľa osobitných predpisov vplyv ani na ostatný obsah, subjekty
alebo platnosť právnych vzťahov vzniknutých na základe predmetných právnych predpisov, rozhodnutí
orgánov verejnej moci, zmlúv alebo iných právnych prostriedkov, ak sa dotknutí účastníci príslušného
právneho vzťahu nedohodnú inak alebo ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

88. Vo všeobecnosti možno povedať, že dlžník je v omeškaní vtedy, ak záväzok nesplní v určenom čase,
na určenom mieste a dohodnutým spôsobom. Omeškanie dlžníka trvá až do doby poskytnutia riadneho
plneniaalebododoby,keďzáväzokzanikneinýmspôsobom.Základnoupodmienkouomeškaniadlžníka
je splatnosť dlhu. Nárok veriteľa je splatný, keď dlžník plnenie, na ktoré je povinný, musí splniť. Splatnosť
sa pritom môže určiť určitým dátumom alebo lehotou. K splatnosti nedochádza, keď dlžník môže splniť

bez toho, aby bol na to i povinný. Ak deň splatnosti dlhu nie je dohovorený alebo inak určený, môže
splatnosť dlhu privodiť veriteľ sám tým, že požiada dlžníka, aby dlh splnil. (§ 563 OZ). Fekete, I :
Občiansky zákonník . 3. Zväzok ( Dedenie. Záväzkové právo-všeobecná časť ). Veľký komentár , 2.
Aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava : Eurokódex 2015, str. 416).

89. V danom spore bolo preukázané, že žalobca si nárok na zaplatenie bezdôvodného obohatenia
voči žalovanému uplatnil až podaním žaloby na tunajšom súde, ktorá žalovanému bola doručená dňa
21.10.2016.

90. Tak, ako už bolo vyššie uvedené, nárok veriteľa je splatný, keď dlžník plnenie, na ktoré je povinný,

musí splniť. Ak deň splatnosti dlhu nie je dohovorený alebo inak určený, môže splatnosť dlhu privodiť
veriteľ sám tým, že požiada dlžníka , aby dlh splnil. ( § 563 Občianskeho zákonníka). Z hľadiska nároku
žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia to teda môže byť jedine deň, kedy si tento nárok uplatnil
u žalovaného. V danom prípade požiadavka na plnenie zo strany žalobcu bola splnená voči žalovanému
momentom doručenia žaloby v tomto spore. Iná výzva na toto plnenie tomuto neprechádzala a nebolo

teda preukázané, že by si bol žalobca u žalovaného tento svoj nárok uplatnil už ku dňu 19.05.2016, tak
ako sa ho domáha v petite svojej žaloby.

91. Žalovaný sa tak dostal do omeškania s uvedeným peňažným plnením tvoriacim nárok
z bezdôvodného obohatenia dňom 22.10.2016, t.j. dňom nasledujúcim po dni doručenia žaloby

žalovanému. Uvedeným dňom vzniklo žalobcovi oprávnenie si uplatňovať voči žalovanému aj úrok z
omeškania a týmto dňom nastal aj začiatok plynutia premlčacej doby pre tieto úroky z omeškania.

92. Súd preto priznal žalobcovi ním uplatnený úrok z omeškania až počnúc od 22.10.2016 a žalobu
v časti úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.431,29 Eur za obdobie od 19.05.2016 do

21.10.2016 zamietol.93. V čase omeškania žalovaného s plnením jeho platobných povinností (t.j. k 22.1.2016 ) bola základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky, ktorú predstavuje sadzba hlavných refinančných operácií,
za obdobie od 16.03.2016 doteraz vo výške 0 % p.a.

94. Výšku úroku si žalobca uplatnil vo výške 5 %, o ktoré by sa inak navyšovala základná úroková miera
stanovená Európskou centrálnou bankou, relevantná pre výpočet tohto úroku, teda si ich uplatnil vo
výške nepresahujúcej ich zákonnú výšku. Vzhľadom na uvedené, preto súd žalobcovi priznal úrok z
omeškania v ním uplatnenej percentuálnej výške.

95. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

96. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

97. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

98. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

99.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

100. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a žalobcovi, ktorý mal plný úspech v

spore, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu. Súd nepovažoval za
neúspech v danom spore skutočnosť, nepriznania úroku z omeškania za obdobie od 19.05.2016 do
21.10.2016, nakoľko sa jedná len o príslušenstvo istiny v nepatrenej hodnote, pričom čo do samotnej
istiny táto žalobcovi bola priznaná v plnej výške.

101. Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie o trovách konania priznávajúce ich náhradu musí byť
vykonateľné, súd tiež vyslovil, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie
samostatným uznesením, nakoľko len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania je splnená
požiadavka zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím
o výške tejto náhrady bolo vykonateľné, teda aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné

vynútenie ním uloženej povinnosti. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. marca 2017, sp.
zn. 6 Cdo 222/2016).

102. O výške náhrady týchto trov konania bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves, písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový
poriadok /ďalej len ako „CSP“/).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený

môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.