Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 18, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/29/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314222435
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2314222435.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Renáta Gavalcová a sudcov:

JUDr. Martin Holič a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcu: X. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z.,
K. XXX/X, zastúpený advokátom: JUDr. Pavol Kolenčík, AK so sídlom Hlavná 56, Šaľa, proti žalovaným:
1/ JOPI TRADE, spol. s r.o., so sídlom Vlčany 155, IČO: 34 127 313, zastúpený splnomocnencom:
BARKOCI law firm, s.r.o., so sídlom Námestie slobody 28, Bratislava, IČO: 47 247 916, 2/ Aukčný dom
Zámocká s.r.o., so sídlom Bratislava, Zámocká 30, IČO: 35 689 889, 3/ X. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom I.,
F.. O. XXXX/XX, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Galanta z 27. septembra 2017, č.k. 5C/349/2014-165 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaní 1/ až 3/ majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výrokovej vete I. žalobu zamietol, vo výrokovej vete
II. žalovaným 1/ a 2/ priznal nárok na plnú náhradu trov konania a vo výrokovej vete III. žalovanému 3/
súd nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil použitím ustanovení § 183 ods. 1, 2, § 184 ods.

2, § 184 ods. 3, § 196 ods. 1, 2, 3, § 197 ods. 1, článkom 5 základných princípov Civilného sporového
poriadku, § 36b ods. 1, § 12 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných
dražbách a o doplnení zákona SNR č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších
predpisov v znení účinnom od 01.06.2014.

3. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané a medzi
stranami sporu nebolo sporné, že dňa 04.07.2014 o 14:00 na U. XX, D. - I. mesto, sa v sídle dražobníka

uskutočnila dobrovoľná dražba nehnuteľností zapísaných na LV č. XX, vedených Okresným úradom
Z., katastrálny odbor, okres Z., obec Z., katastrálne územie Z., a to pozemkov parcely registra „C“
evidovaných na katastrálnej mape, parc. č. 1958, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o
výmere 302 m2; parc. č. 1959, druh pozemku záhrady o výmere 153 m2; stavba rodinný dom so
súp. č. XXX na parc. č. 1958, ktorých výlučným vlastníkom bol žalobca. Navrhovateľom dražby bol
záložný veriteľ predmetu dražby (žalovaný 1/) a dražobníkom bol žalovaný 2/. Dražobník zabezpečil
ohodnotenie predmetu dražby - dražených nehnuteľností súdnym znalcom v odbore stavebníctvo,

odvetvie oceňovania nehnuteľností, zapísaným v zozname znalcov vedenom MS SR v súlade so
zákonom. Znalec Ing. Stanislav Cák podal vo veci Znalecký posudok č. 147/2014, v ktorom stanovil
metódou polohovej diferenciácie všeobecnú hodnotu predmetných nehnuteľností v celkovej sume
17.800 eur a dražobník pri určení ceny predmetu dražby vychádzal zo záverov znaleckého posudku.Priebeh predmetnej dražby bol osvedčený notárskou zápisnicou N 1476/2014, Nz 25478/2014, NCRIs
25956/2014 zo dňa 07.04.2014 spísanou notárkou JUDr. Máriou Pavlovičovou, so sídlom v Bratislave.
Žalobcasadomáhalurčenianeplatnostidobrovoľnejdražby,atozdôvodu,žeboliporušenéustanovenia

zákona o dobrovoľných dražbách, najmä pokiaľ ide o všeobecnú cenu nehnuteľností, ktoré boli
predmetom dražby, určenú znaleckým posudkom č. 147/2014 vypracovaným znalcom Ing. Stanislavom
Cákom. Z predloženej fotokópie doručenky a podacieho hárku vyplýva, že obálku s oznámením o
dražbe, znaleckým posudkom a sprievodným listom prevzal žalobca dňa 28.05.2014, pričom popretie
tejto skutočnosti žalobcom bolo neúčinné, vzhľadom na to, že opak nepreukázal. Žalobca v konaní

namietal, že si neprečítal, že v sprievodnom liste sú uvedené prílohy, ktoré mali byť priložené k
tomuto sprievodnému listu, preto nemohol namietať, že mu nebol znalecký posudok doručený a tvrdil,
že znalecký posudok mu bol doručený až v ten týždeň, kedy sa konala verejná dražba, a preto
včas namietal nedostatky znaleckého posudku. Za účelom preukázania týchto skutočností navrhol
vykonať dôkaz o výške poštovného, a to dotazom na poštu, ktorej sa predloží znalecký posudok,
aké poštovné by sa zaň platilo. Súd návrh na vykonanie tohto dôkazu zamietol, a to z dôvodu, že

samotná výška poštovného by nepreukazovala obsah zásielky a taktiež z dôvodu, že v sprievodnom
liste zo dňa 27.05.2014 bolo jednoznačne uvedené, čo je jeho prílohou, a preto len ťažko možno
uveriť tvrdeniu žalobcu, že v prípade, ak by znalecký posudok nebol súčasťou obsahu tejto zásielky,
žalobca by túto skutočnosť nereklamoval u dražobníka. Navyše z výpovede žalobcu na pojednávaní dňa
05.05.2016 jednoznačne vyplýva, že znalecký posudok mu bol doručený poštou, pričom námietky proti

znaleckému posudku do 10-tich pracovných dní od jeho doručenia nevzniesol, pretože námietky proti
znaleckému posudku mu vypracovala istá osoba, ktorú nechcel menovať a opravil sa v tom smere, že
námietky nespísal, len ich osobne oznámil exekútorovi JUDr. Jakubcovi, resp. jeho zamestnancovi, že
nehnuteľnosti boli ohodnotené príliš nízko a ďalšiu námietku dával tesne pred začatím dražby, priamo v
kancelárii exekútorovi. S poukazom na uvedené mal súd jednoznačne preukázané, že žalobca nevyužil

svoje zákonné oprávnenie, t.j. do 10 pracovných dní (v prejednávanej veci do 09.06.2014) vzniesť u
žalovaného 2/ námietky proti ohodnoteniu nehnuteľností podľa § 12 ods. 5 zákona o dobrovoľných
dražbách, čo však neurobil a zákonom stanovená lehota na podanie námietok proti znaleckému
posudku mu márne uplynula. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti zásadu (na ktorú poukazoval aj
právny zástupca žalovaného 1/), ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta

sunt“ t. j. „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa
aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas
a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. Na uvedenom nič nemení ani tvrdenie žalobcu, že
námietky proti znaleckému posudku vzniesol osobne pred začatím dražby dňa 04.07.2014. Ak by aj toto
tvrdenie žalobcu bolo bezpochyby preukázané, súd opätovne zdôrazňuje, že žalobca nepostupoval v

súlade s ust. § 12 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách, pretože ako vlastník predmetu dražby bol
oprávnený do 10-tich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku vzniesť u dražobníka námietky
protiohodnoteniupredmetudražbyaprípadnežiadaťvyhotoviťznaleckýposudokinýmznalcom.Lenpre
úplnosť súd uvádza, že v konaní nebolo preukázané, že by žalobca skutočne vzniesol námietky tak, ako
to tvrdil, nakoľko písomné podanie jeho dcéry doručené súdu dňa 22.05.2017 nemožno považovať za

písomnúsvedeckúvýpoveďspoukazomnaust.§196ods.3CSP.Vzmyslecitovanéhoustanoveniatotiž
povinnosť podať svedeckú výpoveď môže uložiť len súd výnimočne z dôvodov hospodárnosti a zároveň
musí byť svedok súdom poučený o povinnosti vypovedať pravdu a nič nezamlčovať, o trestnoprávnych
následkoch krivej výpovede a o jeho práve odoprieť výpoveď. Navyše aj v prípade dodržania procesných
ustanovení, bolo by na mieste pochybovať o dôveryhodnosti tejto svedeckej výpovede vzhľadom na

blízky príbuzenský vzťah medzi žalobcom a jeho dcérou, ako aj jej vyjadrením, že chcela pomôcť svojmu
otcovi v tomto procese. Z vyššie rozvedených dôvodov, keďže v konaní nebolo preukázané žiadne
porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách, súd žalobu zamietol. V konaní boli v celom
rozsahu úspešní žalovaní, preto súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP priznal
žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalovanému v 3. rade súd nárok

na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko ten si náhradu trov konania neuplatnil. O výške náhrady
trov konania žalovaných v 1. a 2. rade rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu, že súd
prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, tak ako to
uvádza ustanovenie § 365 ods. 1 písm. e) CSP. Odvolateľ uviedol, že prostredníctvom svojho právneho
zástupcu na pojednávaní dňa 29.11.2016 spochybnil dôkaz žalovaného 2/, že v zásielke s doručenkoupod číslom 2 (č.l. 100 v spise) bol priložený znalecký posudok a preto navrhol súdu vykonať dôkaz o
výške poštovného. Vykonal to s poukazom na vyjadrenie žalovaného 2/ na č.l. 107, pretože v podacom
hárku (č.l. 109) bola cena prvých štyroch zásielok 1,50 eur a u zásielky určenej žalobcovi pod č. 5 bola

cena 1,85 eur. V prípade, ak by bol v zásielke pre žalobcu doručovaný aj znalecký posudok, poštovné by
muselo mať vzhľadom na vyššiu hmotnosť zásielky vyššiu hodnotu ako 1,85 eur, pretože rovnako 1,85
eur bola hodnota poštovného aj pre zásielky určené Okresnému súdu Galanta a Mestskému úradu Z., v
ktorých zásielkach sa znalecký posudok nedoručoval. Súd prvej inštancie však tento návrh žalobcu na
doplnenie dokazovania svojim uznesením na pojednávaní dňa 29.11.2016 zamietol. Súd prvej inštancie

oprel svoje rozhodnutie len o tú skutočnosť, že k porušeniu zákona č. 527/2002 Z.z. nedošlo, nakoľko
žalobca nevyužil 10-dňovú lehotu na podanie námietok proti znaleckému posudku, ktorá mu mala plynúť
od prevzatia zásielky, ktorej súčasťou mal byť aj znalecký posudok zo dňa 28.05.2014. Naopak, žalobca
vo svojej žalobe namietal porušenie zákona o dobrovoľných dražbách práve v tom, že znalecký posudok
mu dňa 28.05.2014 doručený nebol a preto mu nemohla ani plynúť a uplynúť lehota na podanie námietok
proti znaleckému posudku. Z uvedeného dôvodu tak súd prvej inštancie nevykonal ním navrhnutý

dôkaz, ktorý ako jediný bolo možné vykonať na zistenie a preukázanie rozhodujúcich skutočností pre
spravodlivé rozhodnutie vo veci samej. Ďalej žalobca namietal, že súd prvej inštancie nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že
došlokporušeniuprávanaspravodlivýprocestak,akotouvádzaustanovenie§365ods.1písm.b)CSP,
keď uviedol, že súd prvej inštancie rozhodol vo veci samej na pojednávaní konanom dňa 27.09.2017

bez účasti žalobcu a jeho právneho zástupcu. Súd prvej inštancie porušil ustanovenie § 183 ods. 2
CSP, keď právny zástupca žalobcu listom žalobcu zo dňa 14.09.2017 preukázal súdu prvej inštancie,
že žalobca trvá na osobnom zastúpení jeho osobou. Preto bola v prípade žiadosti právneho zástupcu
žalobcuoodročeniepojednávaniavytýčenéhonadeň27.09.2017splnenázákonnápodmienkauvedená
v ustanovení § 183 ods. 2 veta prvá CSP a nemohol tak súd žiadať spravodlivo od právneho zástupcu

žalobcu, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Taktiež zo strany súdu došlo k porušeniu ustanovenia §
183 ods. 2 veta druhá CSP, nakoľko odročenie pojednávania dňa 27.09.2017 žiadal právny zástupca
žalobcu z dôvodov popísaných v predchádzajúcom odseku a nie z dôvodu nepriaznivého zdravotného
stavu žalobcu. Taktiež žalobca nesúhlasí s postupom súdu, že súd prvej inštancie vo svojom uznesení
zo dňa 28.06.2017 rozhodol, že na ďalšie návrhy na odročenie pojednávania prihliadať nebude, nakoľko

tým porušil súd ustanovenie § 184 ods. 2 a ods. 3 CSP. Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie mohol
rozhodnúť, že na ďalšie návrhy na odročenie pojednávania vytýčeného na deň 27.09.2017 prihliadať
nebude len v prípade, ak by sa pri odročení pojednávania vytýčeného na deň 28.06.2017 jednalo o
odročenie pojednávania z dôvodov uvedených stranou a tieto dôvody neboli následne tomuto súdu
preukázané, alebo ich nebolo možné považovať za dôležité. Z písomného podania právneho zástupcu

žalobcu zo dňa 22.06.2017 je zrejmé, že tomuto tak nebolo, pretože súd odročil pojednávania vytýčené
na deň 28.06.2017 práve z dôvodu práceneschopnosti právneho zástupcu žalobcu a nie z dôvodov,
ktoré predpokladá ustanovenie § 184 ods. 2 CSP. Je toho názoru, že súd prvej inštancie až 4x porušil
ustanovenie § 183 a § 184 CSP, čím vážne poškodil procesné práva žalobcu.

5. Žalovaní 1/ až 3/ odvolací návrh nepodali, k odvolaniu žalobcu písomné vyjadrenie nezaslali.

6. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok (ďalej len OSP), pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie

je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Krajský súd Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku účinného od 01.07.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§

359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1
CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v
medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím
ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc

pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť
dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario), bez potreby doplnenia dokazovania, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok
súdu prvej inštancie je v celom rozsahu vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre
jeho potvrdenie v zmysle § 387 CSP.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého
obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu
potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam a vec i správne právne posúdil, rozhodol vecne správne.

9. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne
vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i
právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odkazuje na

správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nemôže preto dať
za pravdu odvolateľovi, ktorí vo svojom odvolaní neuvádza žiadne nové podstatné skutkové či právne
argumenty než tie, ktoré uviedol už pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi náležite vysporiadal.

10. Odvolací súd v zmysle § 385 ods. 1 CSP nepovažoval za potrebné a účelné nariadiť vo veci

pojednávanie, nakoľko vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby
zopakovať či doplniť dokazovanie, pričom predmetom odvolacieho prieskumu bolo právne posúdenie
otázok, ku ktorým sa všetky sporové strany už vyčerpávajúco a dostatočne vyjadrili. Nariadenie
pojednávania si nevyžadoval ani žiaden dôležitý verejný záujem.

11. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s poukazom na odvolacie dôvody žalobcu sa
žiada dodať iba nasledovné:

12. Odvolateľ namietal postup súdu a to nevykonanie dôkazu - dopyt na poštu, za účelom zistenia
výšky poštovného za situácie, ak by súčasťou zásielky doručenej mu dňa 28.5.2014 od dražobníka

bol aj znalecký posudok zo dňa 10.2.2014, čím súd prvej inštancie podľa neho porušil jeho procesné
práva, keďže nevykonal ním navrhnutý dôkaz potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, tak ako
to uvádza ustanovenie § 365 ods. 1 písm. e) CSP.

13. Dôkazné bremeno je inštitútom procesného práva. Jeho pravým zmyslom je umožniť súdu vydať

rozhodnutievprípadoch,keďurčitáskutočnosť,vsporerozhodná,nebolapreukázaná,atoivprípadoch,
keď výsledky hodnotenia dôkazov by neumožňovali súdu prijať ani záver o pravdivosti rozhodnej
skutočnosti, ale ani záver o tom, že by bola nepravdivá. I v takýchto prípadoch musí súd rozhodnúť,
v neprospech tej strany, v ktorej záujme bolo podľa hmotného práva preukázať tvrdenú skutočnosť.
Dôkazné bremeno teda umožňuje súdu rozhodnúť aj v tzv. dôkaznej núdzi.

14. Preukázaný skutkový stav je v sporovom konaní výsledkom dôkaznej aktivity strán konania, ktoré
boli povinné na preukázanie svojich tvrdení predložiť alebo navrhnúť dôkazy.

15. Iniciatívna pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách konania, každá strana bola povinná

označiť dôkazy na preukázane svojich tvrdení. Súd rozhodoval na základe skutkového stavu zisteného z
vykonaných dôkazov (ako i na základe skutočností, ktoré neboli medzi stranami sporné), teda nezisťoval
skutočný stav veci, ale skutkový stav veci, ktorý je výsledkom dôkaznej aktivity strán konania (do akej
miery si splnia svoju povinnosť označiť alebo predložiť dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení,
pričom miera splnenia tejto povinnosti zásadne predurčuje skutkový záver súd, ako základ právneho

posúdenia uplatneného nároku).

16. V zmysle § 191 ods. 1 CSP dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivosti prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo.

17. Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska
ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi
predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa
teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súdmusí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí
správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej
sily jednotlivých dôkazov. Dôkazy vykonané súdom prvej inštancie zabezpečili dostatočný podklad pre

spravodlivé rozhodnutie súdu, nebolo potrebné ich v žiadnom smere doplniť. Povinnosťou súdu nie je
vykonať všetky navrhnuté dôkazy, ale len tie, ktoré sú potrebné pre náležité zistenie skutkového stavu.

18. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou vychádzajúc z opisu skutkového stavu
domáha určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby uskutočnenej v zmysle zák. č. 527/2002 Z.z. o

dobrovoľných dražbách, pričom v žalobe namieta porušenie ust. § 12 ods. 1 cit. zákona v tom, že
znalecký posudok č. 147/2014 vypracovaný Ing. Stanislavom Cákom v ktorom výsledná cena draženej
nehnuteľnosti bola určená na sumu 17.000 eur nezodpovedá cene obvyklej v mieste a čase trvania
dražby a má za to, že hodnota závad na predmetnej nehnuteľnosti v rozsahu 57% je neštandardne
nadhodnotená,čomápodstatnývplyvnauspokojeniepohľadávkyžalovaného1/.Ažnapojednávanídňa
29.11.2016 žalobca prvýkrát (na predchádzajúcich pojednávaniach v dňoch 26.10.2015 a 5.5.2016 sa

taknestalo)namietalneplatnosťtejtodražbyajzdôvodu,žemupredmetnýznaleckýposudoknebolpred
začiatkom dražby riadne doručený a táto námietka tvorila aj jeho hlavnú odvolaciu námietku. Žalobca
tvrdil, že nevie presne uviesť kedy mu bol predmetný znalecký posudok doručený, ale predpokladá, že
to bolo týždeň pred realizovaním tejto dražby a námietky proti nemu oznámil osobne exekútorovi - JUDr.
Jakubcovi.

19. Návrh na vykonanie dôkazov vznesených stranou konania je realizáciou jej procesného práva,
ktorým však súd nie je viazaný. Vykonanie žalobcom navrhnutého dôkazu, vzhľadom na skutočnosti,
ktoré mali byť navrhovaným dôkazom preukázané, by bolo bez právneho významu a teda bezúčelné.
Odvolací súd sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na vykonanie dôkazu

ohľadne zistenie výšky poštovného, nakoľko vykonanie tohto dôkazu nezmení zistený skutkový stav veci
a nepreukáže žalobcom tvrdenú skutočnosť, že súčasťou zásielky dražobníka doručenej žalobcovi dňa
28.5.2014 nemohol byť aj znalecký posudok zo dňa 10.2.2014. Z listinných dôkazov a to z fotokópie
doručenky a podacieho hárku jasne vyplýva, že dňa 28.5.2014 bola žalobcovi zo strany Dražobnej
spoločnosti Almoneda, s.r.o. doručená zásielka ktorá obsahovala sprievodný list oznámenia o dražbe s

tým, že ako prílohy sú zasielané Kópia oznámenia o dražbe a Znalecký posudok. Žalobca síce tvrdil, že
znalecký posudok mu v tejto zásielke doručený nebol, avšak nepredložil resp. neoznačil žiaden dôkaz
o tom, že napr. sa u dražobnej spoločnosti domáhal jeho doručenia, keďže to vyplýva zo samotného
sprievodného listu a taktiež je potrebné prihliadnuť aj na samotné konanie žalobcu, ktorý v podanej
žalobe namieta neplatnosť dražby len z dôvodu nesprávne určenej výslednej ceny nehnuteľnosti v

znaleckom posudku a nie z dôvodu, že mu tento znalecký posudok nebol riadne doručený v zmysle § 12
ods. 1 cit. zákona. Túto skutočnosť začal žalobca namietať až v konaní pred súdom prvej inštancie, keď
zo strany žalovaného 1/ bolo uvedené, že v prípade nesúhlasu so závermi znaleckého posudku, tieto
už nemôže namietať v tomto konaní, pretože ich mal namietať v zmysle § 12 ods. 5 cit. zákona v lehote
10 dní od jeho doručenia, začal následne žalobca a to na pojednávaní dňa 29.11.2016 spochybňovať

jeho doručenie v zmysle § 12 ods. 4 cit. zákona. Ďalej odvolací súd uvádza, že žalobca síce uviedol,
že znalecký posudok mu bol doručený tesne pred dražbou, avšak neuviedol, ani deň ani spôsob
jeho doručenia. Naopak z dôkazov predložených súdu pritom jasne vyplýva, že znalecký posudok je
vypracovaný dňa 6.5.2014 a žalobcovi bol doručený dňa 28.5.2014 spolu s oznámením o termíne
dražby dňa 4.7.2014 a daním tak dostatočnej lehoty na prípadné vznesenie námietok proti znaleckému

posudku. Na základe uvedeného, preto odvolací súd súhlasí s konštatovaním súdu prvej inštancie, že
žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania tej skutočnosti, že predmetný znalecký posudok mu
mal byť doručený až v týždni, keď sa mala konať predmetná dražba.

20. Odvolaciu námietku žalobcu týkajúcu sa nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie,

z dôvodu, že súd rozhodol vo veci samej na pojednávaní dňa 27.09.2017 bez účasti žalobcu a jeho
právneho zástupcu napriek tomu, že právny zástupca listom zo dňa 14.09.2017 preukázal súdu prvej
inštancie, že žalobca trvá na jeho osobnom zastúpení a preto je splnená zákonná podmienka uvedená
v ustanovení § 183 ods. 2 veta prvá CSP, odvolací súd uvádza, že ani táto odvolacia námietka žalobcu
nie je dôvodná.

21. Podľa § 183 ods.1 CSP, pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže
byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôžedostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali
zastúpiť.

22. Podľa § 183 ods.2 CSP, od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním
a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom
zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Od strany
možnovždyspravodlivožiadať,abysadalanaďalšompojednávanízastúpiťinouosobou,akkodročeniu
pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu.

23. Právna úprava odročenia pojednávania v § 183 a 184 CSP reflektuje na zásadu, že vec sa
má rozhodnúť rýchlo a hospodárne, v zásade na jednom pojednávaní. Skutočnosť, že odročenie
pojednávania predstavuje výnimku zo všeobecného pravidla, deklaruje zákonná formulácia prípustnosti
odročeniapojednávanialenzdôležitýchdôvodov.Dôležitosťdôvodunaodročenietermínupojednávania
posudzuje súd podľa konkrétnych okolností prípadu a môže ich preveriť len zo skutočností, ktoré sú

mu známe v čase posudzovania žiadosti o odročenie termínu pojednávania. Podľa 180 CSP súd má
možnosť rozhodnúť, že bude konať v neprítomnosti strany, ktorá sa nedostavila na pojednávanie,
predvolanienapojednávaniemáriadneavčasdoručené,pričomoodročeniepojednávanianepožiadala,
alebo súd ňou uvádzané dôvody na odročenie pojednávania nepovažuje za dôležité. Dôležitosť dôvodu,
pre ktorý sporová strana žiada o odročenie pojednávania, posudzuje súd s prihliadnutím ku všetkým

okolnostiam prípadu. Hoci to zákon výslovne neustanovuje, existenciu takéhoto dôvodu, ktorý strane
bráni byť prítomný na pojednávaní, musí súdu vždy preukázať, a to hodnoverným spôsobom.

24. Najvyšší súd Slovenskej republiky už vo viacerých rozhodnutiach uviedol, že dôležitosť dôvodu,
ktorým je odôvodňovaná žiadosť účastníka o odročenie pojednávania (§ 101 ods. 2 O. s. p. do

30.6.2016 ), skúma súd predovšetkým z hľadiska preukázania skutočnosti, z ktorej sa vyvodzuje
existencia tvrdeného dôležitého dôvodu (viď napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 22. augusta 2007 sp. zn. 5 Cdo 53/2007 a z 19. mája 2010 sp. zn. 5 Cdo 34/2010.). Strana má
nepochybne právo byť prítomná na pojednávaní a ak jej vážna prekážka bráni sa zúčastniť, má právo
požiadať o jeho odročenie. Výkon týchto práv však nesmie brániť druhej sporovej strane v realizácii jej

práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov.

25. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý
čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa žalobca obrátil na súd so žiadosťou o
jeho rozhodnutie. Táto povinnosť vychádza predovšetkým z čl. 2 ods. 1 CSP, podľa ktorého ochrana

ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak,
abybolnaplnenýprincípprávnejistotyaďalejzčl.17CSP,podľaktoréhosúdpostupujevkonanítak,aby
vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne
a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb (viď Nález Ústavného súdu
SR z 3. mája 2011, sp. zn. III. ÚS 69/2011).

26. „Popri dôležitom dôvode na odročenie termínu pojednávania na návrhy strany, resp. jej zástupcu
sporu musí byť kumulatívne splnený aj predpoklad, že od strany, resp. jej zástupcu nemožno spravodlivo
žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť (§ 183 ods. 1 CSP <., pokiaľ je zástupcom strany, ktorá žiada o odročenie pojednávania,

advokát, a dôvod na odročenie pojednávania existuje na jeho strane. Zákon vytvára konštrukciu, že ak
je strana zastúpená advokátom a tento požiada o odročenie termínu pojednávania z dôvodu existencie
prekážky na jeho strane, vždy od neho možno spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Z
uvedenéhopravidlaexistujúdvevýnimky:a)existenciadôvodov,ktorénastalikrátkopredpojednávaním,
b) advokát súdu preukáže, že strana odôvodnene trvá na zastúpení týmto advokátom“ (Števček, M.;

Ficová, S.; Baricová, J.; Mesiarkinová, S.; Bajánková, J.; Tomašovič, M.; a kol. Civilný sporový poriadok.
Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016. s. 684).

27. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci na pojednávaní dňa
29.11.2016 v prítomnosti všetkých sporových strán odročil pojednávanie na deň 27.06.2017 a následne

upovedomením zo dňa 26.5.2017 zmenil tento termín pojednávania na deň 28.6.2017 spolu so zaslaním
poučenia o procesných právach sporových strán s citáciou ustanovení §§ 183, 184 ods. 2, 274 a
278 CSP. Právny zástupca žalobcu podaním doručeným súdu dňa 12.06.2017 žiadal o odročenie
pojednávania z dôvodu, že v uvedený deň sa osobne zúčastní vopred naplánovanej celodennejpracovnej porady u svojho klienta K. s.r.o. a jeho účasť na tejto porade je nutná a zároveň uviedol, že
žalobca nesúhlasí s pojednávaním bez jeho osobnej účasti. V upovedomení zo dňa 15.06.2017 súd
prvej inštancie uviedol právnemu zástupcovi žalobcu, že uvedený dôvod na odročenie pojednávania

nepovažuje za dôležitý a z tohto dôvodu je povinný dostaviť sa v určený čas na pojednávanie a poučil
ho, že sa môže dať na pojednávaní zastúpiť iným advokátom. Následne právny zástupca žalobcu dňa
22.06.2017 opätovne požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu, že odo dňa 19.06.2017 je dočasne
práceneschopný z dôvodu ťažkej črevnej koliky, o čom priložil aj potvrdenie o práceneschopnosti a
uviedol, že jeho klient nesúhlasí s pojednávaním bez jeho osobnej účasti. Predmetné podanie doplnil

dňa 23.06.2017. Súd pojednávanie dňa 28.06.2017 odročil na 27.09.2017 o 10.00 s tým, že uznesením
č.k. 5C/349/2014 - 153 zo dňa 28.06.2017, právoplatným dňa 05.08.2017, postupom podľa § 183 ods.
2 CSP, 184 ods. 2 a 3 CSP a § 153 ods. 1 ods. 2 CSP, uložil žalobcovi povinnosť dostaviť sa najbližšie
pojednávanie alebo si na toto pojednávanie zvoliť zástupcu, resp. v prípade objektívnych dôvodov na
strane právneho zástupcu žalobcu, je tento povinný ustanoviť si na najbližšie pojednávanie za seba
substitučného zástupcu; zároveň rozhodol o tom, že na ďalšie návrhy na odročenie pojednávania

prihliadať nebude; súčasne súd uložil stranám, aby všetky prostriedky procesného útoku a procesnej
obrany predložili alebo označili v lehote 20 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia, na neskôr označené
alebo predložené prostriedky procesného útoku a procesnej poberaných súd prihliadať nebude.
Dňa 14.09.2017 doručil právny zástupca žalobcu súdu opätovne žiadosť o odročenie pojednávania
vytýčeného na deň 27.09.2017, ako dôvod uviedol, že odo dňa 19.06.2017 je dlhodobo práceneschopný

a o ďalšom trvaní PN minimálne do 05.10.2017 sa dozvedel na kontrole u jeho všeobecného lekára dňa
13.09.2017. K tomuto podaniu priložil aj potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti a aj list žalobcu
zo dňa 14.09.2017 označený ako „Č.k. 5C/349/2014 - odôvodnenie osobného zastúpenia advokátom“,
z ktorého vyplýva, že žalobca trvá na tom, aby ho v právnej veci zastupoval výlučne advokát JUDr.
Kolenčík z dôvodu, že tento advokát ho od začiatku, t. j. od januára 2015 v tejto právnej veci zastupuje,

túto právnu vec dobre pozná, pričom ide v poradí už o piate pojednávanie v tejto v právnej veci. Žalobca
tiež poukázal na to, že jeho advokát sa dlhodobo profiluje ako odborník na dobrovoľné dražby, pričom
predmetom prejednávanej veci je určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Vzhľadom na všetky uvedené
skutočnosti žalobca žiadal tunajší súd, aby akceptoval vôľu žalobcu byť osobne zastúpený výlučne
advokátom JUDr. Pavlom Kolenčíkom.

28. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uviedol, že v prípade žiadosti o odročenie pojednávania
doručenej súdu dňa 22.06.2017 žalobcovi vyhovel, avšak s poukazom na to, že dôvody uvedené
právnym zástupcom žalobcu nepovažoval za dôležité, keďže od advokáta možno vždy spravodlivo
žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom, rozhodol o tom, že na ďalšie návrhy na odročenie

pojednávania prihliadať nebude. Aj napriek tomu, že k ďalšej žiadosti o odročenie pojednávania
(doručenej súdu dňa 14.09.2017) už bolo pripojené podanie žalobcu, v ktorom uviedol, že trvá na
osobnom zastúpení týmto advokátom, súd má zato, že tento postup žalobcu a jeho právneho zástupcu
vedie k nedôvodným prieťahom v konaní, a preto nepožíva právnu ochranu (čl. 5 základných princípov
CSP). Súd ďalej uviedol, že v prípade, ak pojednával dňa 27.09.2017 v neprítomnosti žalobcu a

jeho právneho zástupcu, neodňal tým žalobcovi možnosť konať pred súdom, keďže uznesením č.k.
5C/349/2014 - 153 zo dňa 28.06.2017 uložil stranám, aby všetky prostriedky procesného útoku a
procesnej obrany predložili alebo označili v lehote 20 dní odo jeho doručenia, s tým, že na neskôr
označené alebo predložené prostriedky procesného útoku a procesnej poberaných súd prihliadať
nebude (predmetné uznesenie prevzal právny zástupca žalobcu spolu s predvolaním na termín

pojednávania dňa 31.07.2017). V tejto stanovenej lehote (ani po jej uplynutí) zo strany žalobcu, resp.
jeho právneho zástupcu nebolo súdu doručené žiadne podanie obsahujúce skutkové tvrdenia, popretie
skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na
vykonanie dôkazov ani hmotnoprávne námietky.

29. V danom prípade je odvolací súd toho názoru, že súd prvej inštancie mal splnené všetky zákonné
podmienky, aby mohol na pojednávaní dňa 27.9.2017 riadne konať a rozhodnúť v neprítomnosti žalobcu
a jeho právneho zástupcu, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky na odročenie pojednávania v
zmysle ust. § 183 ods. 1 veta prvá CSP a od právneho zástupcu žalobcu bolo možné spravodlivo žiadať,
aby sa na pojednávaní nechal zastúpiť (viď § 183 ods. 1 veta druhá C.s.p.). Nemožno sa preto stotožniť

s námietkou odvolateľa o porušení ich práv na spravodlivý proces ako účastníkov konania v konaní pred
súdom prvej inštancie.30. Z podania právneho zástupcu žalobcu zo dňa 14.9.2017 vyplýva, že ospravedlňuje svoju
neprítomnosť zo zdravotných dôvodov a zasiela potvrdenie o svojej dlhodobej práceneschopnosti
trvajúcej od 19.6.2017 s ďalšou kontrolou 5.10.2017 o ktorej sa dozvedel dňa 13.9.2017 a zároveň

doložil vyhlásenie žalobcu, že nesúhlasí so substitučným zastúpením svojho advokáta, nakoľko JUDr.
Pavol Kolenčík sa ako advokát dlhodobo profiluje ako odborník na dobrovoľné dražby a zastupuje ho
od začiatku. Odvolací súd je toho názoru, že v prejednávanej veci nie sú u právneho zástupcu žalobcu
splnené podmienky v zmysle ust. § 183 ods. 2 veta prvá CSP, nakoľko u JUDr. Pavla Kolenčíka nejde o
dôvod, ktorý nastal krátko pred pojednávaním (ide o dlhodobú PN a kontrola bola 13.9.2017) a taktiež

nie je splnená ani podmienka dôvodnosti trvania na osobnom zastupovaní JUDr. Kolenčíkom, keďže
ako advokát, v rámci svojho právnického vzdelania môže poskytovať svojmu klientovi právnu službu vo
všetkých oblastiach práva a v prejednávanej veci nejde o špecifickú oblasť civilného práva ako napr.
autorské právo, právo priemyselného vlastníctva atď. alebo inú oblasť práva ako napr. trestné právo,
správne právo a tak právne služby v tejto prejednávanej veci mohol žalobcovi poskytnúť ktorýkoľvek
advokát, ktorý sa venuje civilnému právu a preto jeho požiadavka na osobné zastupovanie JUDr.

Kolenčíkom nie je v tejto prejednávanej veci dôvodná. Tak ako uviedol aj súd prvej inštancie, v danom
prípade má prednosť konanie súdu bez zbytočných prieťahov ( čl. 5 CSP). Odvolací súd zdôrazňuje,
že primárny je záujem na hospodárnom prejednaní veci, nie záujem strany resp. advokáta a dôvody
na strane advokáta môžu byť akceptované ako dôležitý dôvod na odročenie pojednávania iba vo
výnimočných prípadoch, čo v prejednávanej veci splnené nebolo.

31. Keďže žalobca sa spolu so svojim právnym zástupcom nezúčastnili pojednávania, napriek
tomu, že boli upovedomení o termíne pojednávania, súd prvej inštancie mal splnené podmienky na
pojednávanie v ich neprítomnosti. Tým, že sa nedostavili na pojednávanie a neoznačili ďalšie dôkazy,
sami sa diskvalifikoval z vykonávania ďalších dôkazov. Takýto postup súdu nemožno kvalifikovať ako

znemožnenie práv žalobcu.

32. Na záver odvolací súd dodáva, že skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní
žalobcu, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jeho práv. Odvolací súd v tejto súvislosti
upriamuje pozornosť na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 218/2010, podľa ktorého obsah

práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva
alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných
orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania,
aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS
252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania

pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi
názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a
práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí
ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom,
prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp.

toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá
účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s
§ 396 ods. 1 CSP, pričom v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešným 1/ až 3/ voči neúspešnému

žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

34. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne (§ 393 ods.

2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).